20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/9

—

so zreteľom na oznámenie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Príprava na „kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP (KOM(2007)0722), ktoré predložila Komisia 20. novembra 2007,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (1),

—

so zreteľom na svoju pozíciu 11. decembra 2007 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (2),

—

zo zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 26. septembra 2007 k návrhu nariadenia Rady k odchýleniu sa od nariadenia (ES) č. 1782/2003, pokiaľ ide o vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008 (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. februára 2007 o návrhu nariadenia Rady ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013 (6),

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (7), a najmä na jej prílohy I a III a vyhlásenia č. 3 a 9,

—

so zreteľom na Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej Republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. marca 2004, ktorým sa v dôsledku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (9),

—

so zreteľom na mandát, ktorý Európska rada udelila Komisii na rokovania v oblasti poľnohospodárstva, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady s ohľadom na prípravu tretej ministerskej konferencie WTO z 26. októbra 1999,

—

so zreteľom na článok 33 ods. 2 Zmluvy o ES, ktorý bol v nezmenenej podobe prevzatý do návrhu Lisabonskej zmluvy,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0047/2008),

A.

keďže poľnohospodárstvo je spolu s potravinárskym priemyslom jedným z najväčších hospodárskych odvetví v EÚ, zohráva rozhodujúcu úlohu v oblasti bezpečnosti dodávky potravín v EÚ a má tiež čoraz významnejší podiel na budovaní energetickej bezpečnosti EÚ,

B.

keďže Spoločná poľnohospodárska politika (SPP), založená na hospodárskom, ekologickom a sociálnom modeli európskeho poľnohospodárstva zaručujúceho trvalú udržateľnosť a bezpečnosť dodávky potravín, bude potrebná aj v budúcnosti; keďže sa však musí pokračovať v úspešnom zavádzaní reforiem a takisto v ďalšom posilňovaní rozvoja vidieka,

C.

keďže SPP bude musieť v budúcnosti odstrániť súčasné prekážky, ktoré mladým ľuďom bránia vstúpiť do odvetvia poľnohospodárstva, a to tým, že stanoví ako jednu zo svojich priorít prechod od jednej generácie k druhej,

D.

keďže zníženie byrokracie v odvetví poľnohospodárstva zavedením transparentných, jednoduchších a menej ťažkopádnych ustanovení by viedlo k nižším nákladom pre poľnohospodárske podniky a výrobcov a k nižším administratívnym nákladom,

E.

keďže SPP sa musí ďalej rozvíjať, ak má umožňovať riešiť veľké rozdiely v poľnohospodárskej a regionálnej štruktúre a zároveň musí reagovať na nové výzvy, ako sú zmena klímy, ochrana pôdy a vôd, výraznejšie otvorenie sa svetovému trhu a zásobovanie biomasou, surovinami a obnoviteľnou energiou; keďže musí mať dostatok zdrojov na zachovanie svojich pôvodných cieľov tak, ako sa to nedávno potvrdilo v Lisabonskej zmluve, ktoré možno zhrnúť ako výroba zdravých vysokokvalitných potravinových produktov, a tým zabezpečiť dodávky pre všetkých Európanov za prijateľné ceny a umožniť poľnohospodárom zachovať si úroveň príjmov,

F.

keďže akékoľvek budúce zmeny SPP by mali zohľadňovať osobitnú situáciu rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín, pričom by sa malo v týchto krajinách predchádzať ohrozovaniu produkcie poľnohospodárskych produktov a obchodovania s nimi,

G.

keďže systém priamej podpory podstúpil od roku 1992 už trikrát zásadnú a úspešnú reformu a rovnako podstúpili od roku 2004 takúto reformu všetky významné trhové organizácie s výnimkou mliekarenského sektora,

H.

keďže všetky rozvinuté štáty majú poľnohospodársku politiku; keďže nové okolnosti, ako narastajúci počet obyvateľov na svete, zmena klímy, rastúci dopyt po energii, zníženie cenových dotácií a výraznejšie otvorenie sa svetovému trhu, vedú na jednej strane k zvyšovaniu trhových cien poľnohospodárskych výrobkov v EÚ a na druhej strane k oveľa výraznejším výkyvom v úrode a cenách, a je preto viac ako kedykoľvek predtým potrebné pokračovať v spoločnej poľnohospodárskej politike,

I.

keďže bezpečnosť dodávky potravín (v kvantitatívnom aj kvalitatívnom zmysle) ostáva aj naďalej jedným z kľúčových cieľov SPP popri zásade zachovania ekosystémov, bez ktorej nemôže existovať zdravotne vyhovujúca a trvalo udržateľná výroba, ako aj zásade využívania území celej EÚ,

J.

keďže EÚ značne znížila výdavky na poľnohospodárstvo, pričom ich podiel na celkovom rozpočte klesol z 80 % v sedemdesiatych rokoch 20. storočia na 33 % na konci súčasného finančného rámca, zatiaľ čo podiel celkovej poľnohospodárskej plochy vzrástol od roku 2003 v dôsledku pristúpenia nových členských štátov o 37 %,

K.

keďže hlavy štátov a predsedovia vlád prisľúbili na samite v Berlíne záruky týkajúce sa celkových výdavkov na 1. pilier SPP do roku 2013,

L.

keďže akt o pristúpení z roku 2004 stanovuje výnimky z uplatňovania určitých pravidiel SPP na nové členské štáty, s cieľom vyrovnať nižšiu úroveň priamych platieb,

M.

keďže v niektorých regiónoch neexistuje žiadna alternatíva k niektorým tradičným poľnohospodárskym spôsobom výroby, ktoré často predstavujú kľúčovú poľnohospodársku činnosť týchto regiónov a ktoré musia byť nevyhnutne zachované a podporované z naliehavých dôvodov environmentálnej a regionálnej politiky, ako aj s cieľom zachovať hospodársku a sociálnu štruktúru, najmä vzhľadom na úlohu SPP v tzv. konvergenčných regiónoch, v ktorých sa poľnohospodárstvo a chov dobytka javia ako najvýznamnejšie nástroje pre hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest,

N.

keďže európskym poľnohospodárom treba poskytnúť záruku stability, aby sa splnili ich očakávania a nepoškodili ich investície, a keďže v niektorých odvetviach musia systémy regulácie umožňovať strednodobé a dlhodobé plánovanie,

O.

so zreteľom na to, že zákonodarca EÚ musí zabrániť diskriminácii poľnohospodárov a chovateľov dobytka v rámci EÚ a voči ich konkurentom z tretích krajín alebo zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poľnohospodárov a chovateľov dobytka v rámci EÚ (rovnaké východiskové podmienky); keďže by sa malo predovšetkým zabezpečiť, aby normy kvality, zdravotné normy, normy životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a ostatné normy, ktoré musia plniť poľnohospodári EÚ, plnili aj všetky subjekty dovážajúce poľnohospodárske výrobky do EÚ,

P.

so zreteľom na ciele SPP uvedené v článku 33 Zmluvy o ES a na skutočnosť, že po úplnej ratifikácii Lisabonskej zmluvy bude na všetky dôležité právne a rozpočtové rozhodnutia v súvislosti s SPP potrebný súhlas Európskeho parlamentu,

Q.

keďže zaručenie bezpečnosti dodávky potravín pre občanov EÚ je prioritou a keďže sa to dá dosiahnuť kombináciou podporovania potravinovej produkcie EÚ a dovozom v rámci pravidiel WTO; táto bezpečnosť dodávky potravín tiež závisí od podielu EÚ na budovaní svetových zásob (v súčasnosti sú dramaticky nízke), ktoré by EÚ umožnili nielen chrániť samu seba pred nedostatkom potravín, ale tiež prevziať zodpovednosť vo vzťahu k celosvetovej bezpečnosti dodávky potravín,

R.

keďže sa treba hlbšie zamyslieť nad vývojom na trhoch a jeho dôsledkami na vnútornom trhu vzhľadom na medzinárodný charakter cien a výroby surovín,

1.

trvá na zachovaní konceptu trvalo udržateľného, konkurencieschopného a multifunkčného poľnohospodárstva, ktoré si zachová osobitný charakter v každom sektore a oblasti výroby a ktorého cieľom je zásobovanie obyvateľstva zdravými a bezpečnými potravinárskymi výrobkami v dostatočnom množstve a za prijateľné ceny pre spotrebiteľov;

2.

domnieva sa, že reforma SPP z roku 2003 bola z podstatnej časti úspešná, pretože výrazne zvýšila transparentnosť a účinnosť SPP, ako aj zodpovednosť a trhovú orientáciu poľnohospodárov, a zároveň je toho názoru, že v tomto procese treba pokračovať a rešpektovať prísľubov hláv štátov a vlád z decembra 2002 o plnom zachovaní prvého piliera poľnohospodárskych fondov do roku 2013; poukazuje na to, že na druhej strane treba ďalej výrazne zjednodušiť administratívu SPP a množstvo smerníc a nariadení EÚ s dosahom na poľnohospodárov, a odbremeniť tak poľnohospodárov, hoci toto zjednodušenie nesmie viesť k opätovnému prenášaniu SPP na národnú úroveň ani k výrazným kráteniam finančnej pomoci pre poľnohospodárov zo strany EÚ;

3.

domnieva sa, že z politického hľadiska nie je žiaduce, aby sa upustilo od akýchkoľvek foriem regulácie v rámci spoločnej organizácie trhu, pretože, ako to dokazuje aj súčasná situácia, európske a svetové zásoby sú na dramaticky nízkych úrovniach, čo sa negatívne odráža na kúpnej sile spotrebiteľov a na príjmoch poľnohospodárov a súčasne podporuje špekulácie; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné mať k dispozícii nástroje proti prípadnému odvráteniu hospodárskeho poklesu a rizikám spôsobeným zdravotnými incidentmi a prírodnými katastrofami, ku ktorým dochádza čoraz častejšie, spôsobenými klimatickými výkyvmi;

4.

víta preto technické úpravy vyplývajúce z vyššie uvedeného oznámenia Komisie zamerané na zabezpečenie toho, aby bola reforma z roku 2003 úspešná a vyzýva Komisiu, aby v SPP zaručila základnú ekonomickú zásadu stability;

5.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na budúce reformy uskutočnila analýzu nákladov a prínosov SPP v zmysle bezpečnosti dodávania potravín, sebestačnosti dodávok a zachovania vidieckych komunít; vyzýva Komisiu, aby porovnala náklady, ktoré môžu spotrebiteľom vzniknúť v súvislosti s vyššími cenami potravín v dôsledku zvýšeného svetového dopytu, s výdavkami, ktoré predstavuje poľnohospodárska politika pre verejnosť dnes;

6.

vyjadruje presvedčenie, že výzva pre EÚ, pokiaľ ide o rokovania WTO, spočíva vo vykonávaní činnosti spôsobom, ktorý bude v súlade so všetkými budúcimi obmedzeniami, a to tak, aby sa maximalizoval blahobyt v EÚ; zdôrazňuje, že je úlohou EÚ, aby čo najlepšie využila dostupnú flexibilitu napríklad v prípade tzv. citlivých výrobkov; zdôrazňuje však, že podmienkou uzatvorenia akejkoľvek dohody WTO o poľnohospodárstve je dosiahnutie dohody o duševnom vlastníctve vzťahujúcom sa na geografické označenia a uznanie neobchodných záujmov ako kritérií pre dovoz;

7.

žiada Komisiu, aby v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami v rámci WTO zohľadnila osobitné vlastnosti poľnohospodárskej produkcie ako odvetvia potravinárskej produkcie a nosného prvku územnej rovnováhy, ochrany životného prostredia a zabezpečenia vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych úrovní potravinovej bezpečnosti;

8.

domnieva sa však, že EÚ musí mať aj v budúcnosti k dispozícii dostatok nástrojov na to, aby sa dokázala zabezpečiť v prípade trhovej alebo zásobovacej krízy tak v poľnohospodárskom sektore, ako aj v zdravotníctve;

9.

zdôrazňuje potrebu efektívnym spôsobom a primeranými (finančnými a inými) prostriedkami uznať funkcie poľnohospodárstva v oblasti výroby, životného prostredia a rozvoja vidieka;

10.

v zásade podporuje integráciu všeobecných cieľov do SPP, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávania potravín, teritoriálnej súdržnosti, ochrany spotrebiteľov, životného prostredia, boja proti zmene klímy, dobrých životných podmienok zvierat, obnoviteľných zdrojov energie a biodiverzity; upozorňuje však na to, že k tomu musí dôjsť v rámci politiky trvalo udržateľného rozvoja spájajúc hospodársku výkonnosť, zachovanie prírodných prostredí a zdrojov, využívanie území a sociálnu spravodlivosť; zdôrazňuje však, že hlavy štátov a predsedovia vlád potvrdili ciele SPP zachovaním podstaty článku 33 Zmluvy o ES v Lisabonskej zmluve, ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007;

11.

zdôrazňuje, že zaradením všeobecných cieľov do SPP by sa nemala spochybniť ani rastlinná ani živočíšna výroba v horských, znevýhodňovaných, odľahlých a ostrovných oblastiach EÚ, ktoré používajú systém extenzívnej výroby a ktorých výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby sú z veľkej časti určené pre miestny trh, pričom uvedené výrobky sa predávajú aj na národných trhoch členských štátov;

12.

domnieva sa, že ak EÚ zavedie vysoké požiadavky voči svojim poľnohospodárom a výrobcom, mala by zároveň zabezpečiť dodržiavanie takých istých požiadaviek zo strany subjektov, ktoré dovážajú svoje poľnohospodárske výrobky do EÚ, a tiež, že EÚ sa musí zasadzovať za začlenenie týchto všeobecných cieľov do rokovaní WTO;

13.

odmieta diskusiu o znížení celkového rozpočtu prvého piliera na obdobie do roku 2013 a upozorňuje na to, že v období náhlych zmien na poľnohospodárskych trhoch a na trhoch dobytka a uprostred prebiehajúcich reforiem sú pre poľnohospodárov najdôležitejšie spoľahlivosť, bezpečnosť a najmä dodržiavanie rozhodnutí z roku 2003;

14.

odmieta akúkoľvek diskrimináciu na základe veľkosti podniku alebo jeho právnej formy v prípade priamych platieb, no zároveň uznáva, že každá redistribúcia pomoci v rámci prvého piliera musí byť založená na posúdení jej celkového vplyvu na sociálnu a regionálnu súdržnosť, zamestnanosť, životné prostredie, hospodársku súťaž a inovácie;

15.

žiada o vyhradenie pomoci výlučne pre poľnohospodárov, ktorí aktívne pôsobia v poľnohospodárstve;

16.

upozorňuje na to, že vo vyššie uvedenom oznámení Komisie sa venuje málo pozornosti problémom, potrebám a výzvam, ktorým čelí poľnohospodárske odvetvie dvanástich nových členských štátov, a žiada, aby sa táto skutočnosť zohľadnila pri budúcich reformách a aby sa uvažovalo aj o účelovom poskytovaní ďalších finančných prostriedkov na reštrukturalizáciu a modernizáciu;

17.

domnieva sa, že priame platby budú aj v budúcnosti nevyhnutné nielen ako základná záruka príjmu poľnohospodárov v prípade zlyhania trhu, ale tiež ako kompenzácia za mimoriadne prísne európske normy v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a sociálne normy v porovnaní s normami na medzinárodnej úrovni;

18.

poznamenáva však, že, ako sa zdá, výška platieb nie je vždy v rovnováhe s úsilím dotknutých poľnohospodárov o dodržiavanie požiadaviek, pretože platby stále do značnej miery závisia od výdavkov v minulosti;

19.

žiada preto od Komisie správu, ktorou by sa mali posúdiť dodatočné náklady, ktorým sú poľnohospodári vystavení v súvislosti s dodržiavaním spoločných noriem v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a potravinovej bezpečnosti v porovnaní s ich hlavnými konkurentmi na svetovom trhu; správa by mala navyše obsahovať porovnanie týchto nákladov so skutočnou sumou priamych platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú; mala by byť dostatočne konkrétna vzhľadom na rôzne typy poľnohospodárov v jednotlivých členských štátoch a mala by sa zverejniť predtým, ako začnú rozhodovacie postupy týkajúce sa SPP po roku 2013;

20.

víta návrh Komisie, ktorý členským štátom umožní na dobrovoľnom základe viac flexibility pri prechode k oddeleniu priamych platieb od historických referenčných hodnôt smerom k jednotnému systému a vyzýva Komisiu, aby pri predložení legislatívneho návrhu objasnila, či so zreteľom na pozitívne skúsenosti v členských štátoch nie je možný dobrovoľný rýchlejší prechod na jednotnú regionálnu alebo vnútroštátnu prémiu oddelených platieb na plochu, pokiaľ možno do roku 2013; tieto členské štáty s úplným (alebo čiastočným) oddelením založeným na platbách v minulosti by sa však mali môcť rozhodnúť vystúpiť zo systému systém do roku 2013; žiada Komisiu, aby vykonala štúdiu o možnom vplyve prémie na plochu, najmä pokiaľ ide o farmy s vysokou hustotou živočíšnej výroby na relatívne malej ploche;

21.

zdôrazňuje, že ak sa zvolí prechod na regionálne modely, mali by sa vziať do úvahy problémy spojené s osobitosťou zvláštnych práv na chov, to znamená zohľadniť skutočnosť, že niektorí chovatelia nemajú žiadnu alebo takmer žiadnu poľnohospodársku pôdu, ako aj skutočnosť, že extenzívny chov spočíva v mnohých regiónoch EÚ v spoločnom využívaní nedeliteľných pasienkov, ktoré patria obciam, spoločenstvám alebo štátnym subjektom;

22.

domnieva sa, že vzhľadom na rastúci počet odvetví, v ktorých sa uplatňuje režim jednotnej platby, a so zreteľom na skúsenosti s realizáciou tohto režimu, možno považovať niektoré rozhodnutia a vykonávacie predpisy za zbytočne prísne a zložité, a že je teda nutné upraviť pravidlá, rozsah a vhodné spôsoby riadenia jeho realizácie v tých členských štátoch, ktoré si to budú želať;

23.

domnieva sa, že oddelenie priamych platieb v zásade viedlo k úspešnej orientácií poľnohospodárstva EÚ na trh vzhľadom na zvýšenie vplyvu na príjem a väčšiu slobodu v rozhodovaní poľnohospodárov, ako aj na s tým súvisiace zjednodušenie SPP; a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne urýchlila politiku oddeľovania platieb, ak to v niektorých regiónoch, najmä najmenej zvýhodnených, nebude mať výrazné sociálno-ekonomické alebo environmentálne negatívne dôsledky; konštatuje však, že sa má pripraviť ďalšie hodnotenie vplyvu, aby sa dal komplexne určiť vplyv oddelenia platieb na určité regióny, výrobu a trh s pôdou;

24.

vyjadruje presvedčenie, že oddelenie priamej pomoci od poľnohospodárskej výroby môže z dlhodobého hľadiska prispieť vo všeobecnosti k zníženiu negatívneho environmentálneho vplyvu poľnohospodárstva EÚ za predpokladu, že sa bude vyznačovať výraznejšou podporou trvalo udržateľných postupov rozvoja vidieka;

25.

zdôrazňuje, že ďalšiemu oddeľovaniu platieb by malo predchádzať dôkladné zváženie prípadných dôsledkov, okrem iného aj rovnováhy medzi rôznymi poľnohospodárskymi odvetviami, zvýšeného nebezpečenstva monokultúr a ohrozenia poľnohospodárskych odvetví náročných na pracovnú silu;

26.

uznáva, že situácia v prípade prémií na zvieratá vrátane mliečnych prémií nie je porovnateľná vzhľadom na vážne narušenia trhu spôsobené o. i. nárastom cien za krmivo, ktorý výrazne vplýva na určité systémy živočíšnej výroby v EÚ;

27.

domnieva sa, že v prípade úplného oddelenia platieb prémií na zvieratá môže po zmene vstupných cien hroziť – v niektorých oblastiach, napr. v horských a iných oblastiach s osobitnými problémami (ostrovy, suché a vlhké oblasti, najodľahlejšie regióny atď.) kde nie sú žiadne alternatívy k živočíšnej výrobe, ktorá je intenzívna z hľadiska pracovnej sily – nepriaznivá situácia z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, čo nie je v súlade s cieľmi zmluvy; žiada, aby sa ako základ udelenia nároku na platby v prípade, že sa vykoná ich (čiastočné) oddelenie, používali presné referenčné údaje;

28.

uvedomuje si, že živočíšna výroba má v európskom poľnohospodárstve kľúčové postavenie, najmä v určitých krajinách a regiónoch s rozsiahlym chovom hospodárskych zvierat, a ako preto považuje za opodstatnené čiastočné zachovanie väzby platieb prémií na zvieratá s produkciou; uznáva, že tieto veľmi úspešné poľnohospodárske podniky zohrávajú pre regionálnu ekonomiku dôležitú úlohu; pripomína, že články 47 až 50 nariadenia (ES) č. 1782/2003 poskytujú riešenie pre intenzívnu živočíšnu výrobu, ktoré treba ďalej preskúmať so zreteľom na obdobie po roku 2013;

29.

zastáva však názor, že to nebude stačiť; víta preto ohlásenú zmenu článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 (ďalej iba „článok 69“) ako prvý krok správnym smerom; poznamenáva však, že tento nástroj by sa nemal používať ako skrytý spôsob zavádzania dobrovoľnej modulácie a dvojitého posilnenia druhého piliera; okrem toho by tento nástroj nemal viesť k opätovnému presunu SPP na vnútroštátnu úroveň a mali by sa v čo najväčšej miere rešpektovať rovnaké východiskové podmienky členských štátov;

30.

žiada, aby sa finančné prostriedky uvedené v článku 69 vyčlenili prednostne na opatrenia na podporu územnej súdržnosti a posilnenie jednotlivých odvetví, najmä opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa poľnohospodárska výroba a predovšetkým živočíšna výroba zastavili v oblastiach, v ktorých by to malo značný negatívny vplyv na prírodu, krajinu alebo na regionálny rozvoj (predovšetkým v prípade horských oblastí, mokradí alebo oblastí ohrozených nedostatkom vody, iných osobitne znevýhodnených oblastí a pastvín v extrémnych polohách), na opatrenia, ktorých úlohou je reštrukturalizácia a posilnenie kľúčových poľnohospodárskych oblastí (napríklad mliekarenského sektora a chovu hovädzieho dobytka a oviec), na plošné environmentálne opatrenia (napríklad ekologická poľnohospodárska výroba), ktoré doteraz neboli obsiahnuté v druhom pilieri, a na riadenie rizika;

31.

zastáva názor, že prostriedky vyčlenené na revidovaný článok 69 by v závislosti od hodnotenia vplyvu a na základe dobrovoľnosti mohli pokryť až 12 % priamych platieb na každý členský štát;

32.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy spoločných pravidiel na uplatňovanie článku 69 v členských štátoch, aby sa čo najviac zabránilo vzniku prekážok obchodu a narušeniu hospodárskej súťaže a aby boli v prípade potreby začlenené do spoločnej organizácie trhu; žiada aj o to, aby boli všetky opatrenia, ktoré si vyžadujú uplatnenie článku 69, oznámené Komisii; vyzýva napokon Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu, ktorú by mala priložiť k svojmu legislatívnemu návrhu;

33.

domnieva sa, že opatrenia na posilnenie jednotlivých odvetví by sa z dlhodobého hľadiska mali financovať výhradne z prvého piliera; preto sa domnieva, že Komisia musí dôkladne vyhodnotiť výsledky uplatňovania revidovaného článku 69 pri príprave na reformu po roku 2013;

34.

vyzýva okrem toho Komisiu, aby do 30. júna 2010 predložila správu, ktorá sa bude komplexne zaoberať tým, ako sa dá z dlhodobého hľadiska zabezpečiť výroba rastlinných produktov, bezpečnosť živočíšnej výroby v Európe so zreteľom na rôzne výrobné systémy v rámci EÚ, multifunkčnosť a regionálne aspekty (horské oblasti, znevýhodnené oblasti a malé ostrovy); domnieva sa, že správa by mala riešiť aj otázku, do akej miery je možné účinnejším a cielenejším spôsobom dosiahnuť ciele SPP vrátane ich súvislosti s trvalou udržateľnosťou a sociálnymi aspektmi, prostredníctvom oddelenej a nepriamej podpory, napr. prémií na rozsiahle pastviny alebo pasienky a osobitných platieb na výrobu mlieka a mäsa, prémií na maštale, ktoré sú postavené a zariadené v súlade so spoločnými normami týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, alebo osobitných nástrojov krízového riadenia; zdôrazňuje, že správa musí zodpovedať otázku, či vôbec alebo do akej miery, v závislosti od osobitných potrieb regiónov s intenzívnymi chovom zvierat, sú viazané platby na zvieratá alebo riešenia v súlade s líniami navrhnutými v článkoch 47 až 50 nariadenia (ES) č. 1782/2003, potrebné aj po roku 2013;

35.

odporúča, aby tie nové členské štáty, ktoré si to vyžadujú, mohli do roku 2013 uplatňovať režim jednotných platieb na plochu (SAPS) a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by bolo možné ešte viac zjednodušiť uplatňovanie SAPS úpravou pravidiel týkajúcich sa oblastí, ktoré majú nárok na poskytnutie pomoci;

36.

je presvedčený, že všetky rozpočtové prostriedky určené na realizáciu SPP, ktoré sa ušetrili alebo neboli použité, by sa mali využiť v jej rámci;

37.

domnieva sa, že priame platby bude treba aj po roku 2013, ale že musia vychádzať z nových objektívnych kritérií, a to z pracovných miest priamo vytvorených v poľnohospodárskych podnikoch, alebo že musia byť stanovené jasnejšie smerom k odmenám pre poľnohospodárov za spravovanie pôdy alebo k náhradám za určité efektívne služby vo verejnom záujme alebo za dodržiavanie určitých noriem vrátane noriem ochrany zvierat, a že by sa mal zistiť rozsah, do akej miery majú zmysel výrazne odlišné regionálne platby na plochu v rámci Európy a rôzne financovanie druhého piliera; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, že plné priame platby dostanú len osoby a podniky, ktoré aj naozaj pracujú v poľnohospodárstve;

38.

podporuje po príslušnom období postupného ukončovania postupné zapojenie platobných systémov orientovaných na výrobu, ktoré sú menšie a preto aj veľmi ťažkopádne na riadenie (sušené krmivo, konope, ľan, zemiakový škrob) do režimu jednotných platieb na plochu, ak to v určitých regiónoch nebude mať výrazné sociálne, ekonomické alebo environmentálne negatívne dôsledky; pokiaľ je to potrebné z dôvodov regionálnej politiky, mali by sa prijať sprievodné opatrenia v súlade s článkom 69; vyzýva Komisiu, aby jednotlivo analyzovala ich hospodársky a regionálny vplyv a preukázala tak, že sú správnym riešením, a aby určila potrebný harmonogram ich vykonávania; zdôrazňuje, že oddelenie platieb by nemalo ohroziť existenciu príslušných výrobných foriem;

39.

podporuje okamžité odstránenie povinnosti vyňať pôdu z produkcie, ktorá v systéme oddelených priamych platieb stratila svoj význam ako nástroj regulácie množstva a ktorá je navyše príliš náročná na administratívu, a podporuje premenu platobných nárokov za pôdu vyňatú z produkcie na štandardné platobné nároky;

40.

domnieva sa, že v rámci zmenšovania plôch vyňatých z produkcie v dôsledku zvyšovania dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch by členské štáty prostredníctvom opatrení 2. piliera a zmeny definície udržania dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, ktoré uľahčujú rozvoj biodiverzity fauny a jej biotopov, mohli lepšie a cielenejšie dosiahnuť výhody v oblasti životného prostredia získané vyňatím pôdy z produkcie, ako napríklad v prípade opeľovania plodín včelami;

41.

žiada postupné zrušenie prémií na energetické plodiny v priebehu obdobia postupného ukončovania, lebo prémie na energetické plodiny sú administratívne veľmi náročné a v súčasnom trhovom prostredí prinášajú iba malé alebo žiadne výhody pre súčasné trhové prostredie;

42.

žiada, aby sa rozpočtové prostriedky, ktoré neboli použité v dôsledku zrušenia prémie na energetické plodiny, uvoľnili najmä, na sprievodné opatrenia vyplývajúce z organizácie trhu s mliekom, najmä v horských oblastiach a v oblastiach, ktoré majú osobitné ťažkosti;

43.

vyzýva Komisiu, aby sprístupnila nevyužité rozpočtové prostriedky z rozpočtu na poľnohospodárstvo, ktoré boli vyčlenené na opatrenia na riadenie trhu, akými sú intervencie, vývozné dotácie alebo skladovanie, v prvom rade na základe článku 69 na posilnenie hospodárstva vo vidieckych oblastiach, najmä poľnohospodárskych podnikov, v súlade s cieľmi rozvoja vidieka;

44.

domnieva sa, že priame platby bez krížového plnenia sa už nedajú odôvodniť; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že EÚ musí počas prechodného obdobia pomáhať novým členským štátom pri uplatňovaní pravidiel krížového plnenia;

45.

odmieta rozšírenie rozsahu pôsobnosti krížového plnenia so zreteľom na pokles priamych platieb, kým členské štáty a Komisia nedosiahnu výrazný pokrok pri zjednodušovaní a harmonizovaní kontrolných predpisov a kým Komisia nepredloží prehľad nákladov, ktoré vznikajú poľnohospodárom v súvislosti s krížovým plnením; poukazuje v tejto súvislosti na svoju pozíciu z 11. decembra 2007;

46.

domnieva sa, že krížové plnenie by sa malo obmedziť na kontrolu dôležitých noriem európskeho modelu výroby a noriem, pri ktorých je možné v jednotlivých členských štátoch uplatniť systematické a harmonizované kontroly;

47.

žiada o vyššiu efektívnosť krížového plnenia vo vzťahu k jeho cieľom a o jednotnejšie uplatňovanie vo všetkých členských štátoch; vyzýva ďalej Komisiu, aby vypracovala jasnejšie usmernenia na pomoc členským štátom pri implementácii;

48.

žiada, aby sa skončilo s neúmerným zaťažovaním živočíšnej výroby krížovým plnením; žiada najmä o kritické posúdenie určitých hygienických a identifikačných noriem, (napr. týkajúcich sa ušných príveskov);

49.

vedel by si predstaviť mierne prispôsobenie požiadaviek na udržanie dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok a trvalo udržateľné nakladanie s pôdou vzhľadom na zmenené environmentálne a výrobné podmienky (zmena klímy, biomasa), ak sa zabezpečí, že tieto nové požiadavky sa budú realizovať v celej Európe v porovnateľnom rozsahu;

50.

domnieva sa, že členské štáty, ktoré uplatňujú SAPS, by mali mať nárok na progresívne uplatnenie zásady krížového plnenia, aby boli schopné náležite sa pripraviť na zavedenie potrebných systémov kontroly a aby mohli presvedčiť poľnohospodárov o potrebe plniť stanovené normy;

51.

vyzýva Komisiu, aby trvala na zjednodušení SPP a aby pritom pravidelne prehodnocovala jednotlivé právne predpisy s cieľom určiť či sú potrebné a to, ktoré z platných ustanovení sú účelné; v tejto súvislosti uvádza, že by komisia mala predložiť návrh dodatočných opatrení, akými sú napr. zjednodušené pravidlá prevodu pre platobné nároky v prípade neaktivovania, zlúčenia minimálnych platobných nárokov, v prípade zavedenia jednotnej prémie pre malých prijímateľov, zjednodušenia, obmedzenia alebo zrušenia pravidiel týkajúcich sa štátnej rezervy v závislosti od prechodu na regionálny/vnútroštátny systém jednotnej platby na plochu, zabránenia zániku platobných nárokov v prípade neuplatnenia nároku, zrušenia rukou písaných registrov dobytka a iných hospodárskych zvierat;

52.

vyzýva ďalej členské štáty, aby zabezpečili včasné platby a Komisiu, aby umožnila vyplácanie preddavkov poľnohospodárom;

53.

vyzýva Komisiu, aby zriadila potrebný mechanizmus na zabezpečenie toho, aby dovoz z tretích krajín spĺňal rovnaké normy ako výrobky zo Spoločenstva z hľadiska podmienenosti, potravinovej bezpečnosti atď.;

54.

domnieva sa, že so zreteľom na očakávaný nárast environmentálnych, klimatických a epidemiologických hrozieb a na veľké cenové výkyvy na poľnohospodárskych trhoch je nevyhnutne potrebná dodatočná prevencia rizík v podobe bezpečnostnej siete;

55.

poukazuje na to, že trhovo orientovaná výroba, vhodné striedanie plodín, diverzifikácia, nástroje finančného trhu, zmluvy dodávateľského reťazca a poistenie sú všetko významnými spôsobmi, ako sa poľnohospodári môžu chrániť pred rizikom, a že za primeranú prevenciu rizík sú zodpovední v zásade sami;

56.

nazdáva sa, že na riešenie zlyhaní trhu by sa mal zachovať systém intervencií a mal by sa reformovať na prísnu bezpečnostnú sieť pre výnimočné situácie s pravidlami založenými na trendoch svetového trhu;

57.

podporuje preto návrh Komisie znížiť intervenčný prah v oblasti trhových plodín na nulu, pričom sa výrazne oslabená intervencia zachová iba v prípade pšenice;

58.

domnieva sa, že so zreteľom na narastajúce riziká treba nutne vytvoriť systémy poistenia súkromného sektora prípadne zmiešané poistenie, ako napr. poistenie pre prípad viacnásobného rizika; uvedomuje si skutočnosť, že sa to nemôže podariť bez verejných príspevkov; zdôrazňuje, že zavedenie týchto systémov nesmie v žiadnom prípade ohroziť rovnaké východiskové podmienky jednotlivých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti zvážila zavedenie alebo podporu systému zaistenia na úrovni celého Spoločenstva s cieľom riešiť problémy spôsobené klimatickými alebo environmentálnymi katastrofami;

59.

poukazuje na to, že v takmer všetkých významných tretích krajinách existujú takéto štátom financované systémy;

60.

domnieva sa preto, že v prvom rade treba vytvoriť zdroje financovania na národné alebo regionálne financovanie systémov prevencie rizík počnúc rokom 2009, ktoré zohľadnia rôzne potenciálne riziká v Európe; Komisia musí preskúmať, do akej miery je možné do týchto systémov zahrnúť skupiny výrobcov, odvetvové a profesijné združenia a súkromné poisťovacie spoločnosti;

61.

domnieva sa, že vzhľadom na úplne odlišné podmienky v jednotlivých sektoroch sú rôzne odvetvové riešenia (porovnateľné s riešením v odvetví ovocia a zeleniny) pravdepodobne vhodnejšie než horizontálne prístupy;

62.

domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť čiastočne financované v rámci prvého piliera na základe článku 69, pretože patria do pôsobnosti politiky trhu;

63.

žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia nástrojov riadenia kríz na trhu, ako aj klimatických kríz, ktoré sú zamerané na skupiny výrobcov a družstvá s cieľom pomôcť im lepšie znášať náklady spojené s poklesom celkového príspevku ich členov;

64.

domnieva sa, že opatrenia riadenia rizík a prevencie rizík nesmú viesť k znovuzavedeniu podporných opatrení vychádzajúcich z výroby;

65.

domnieva sa preto, že Komisia musí vyvinúť spoločný rámec na financovanie systémov riadenia rizík členskými štátmi vychádzajúci z rešpektovania systémov využívaných v praxi alebo systémov, ktoré Komisia schválila v minulosti, aby sa tým dali čo najviac vylúčiť vplyvy narúšajúce hospodársku súťaž a obchod, a to aj stanovením spoločných pravidiel v organizáciách jednotného trhu, ak je to potrebné;

66.

vyzýva Komisiu, aby do 30. júna 2010 predložila komplexnú analýzu existujúcich systémov riadenia rizík a možností ich ďalšieho rozvoja na úrovni Spoločenstva po roku 2013;

67.

poukazuje na to, že zavedenie degresívnych limitov, modulácie a rozpočtovej disciplíny môže mať v niektorých regiónoch významný redistribučný vplyv, ak sa návrhy Komisie implementujú;

68.

domnieva sa, že akúkoľvek zmenu rozpočtových prostriedkov pre rozvoj vidieka, ktorá nie je zlučiteľná so schválenými (pod)stropmi v prílohe III medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, musia schváliť všetky tri signatárske strany;

69.

poukazuje na to, že dosiaľ nebolo uskutočnené hodnotenie vplyvov ďalšej modulácie, degresie a minimálnych prahov na trh práce vo vidieckych oblastiach a na regionálnu súdržnosť; poznamenáva, že z tohto dôvodu sa musí uskutočniť hodnotenie prvého piliera;

70.

zdôrazňuje skutočnosť, že nižšie limity navrhované Komisiou by mohli mať nezanedbateľné dôsledky v niektorých členských štátoch a mohli by ovplyvniť rozdeľovanie platieb SPP medzi členské štáty, keďže vrchný limit predpokladá presun približne 500 miliónov eur z prvého do druhého piliera; pripomína, že možno stále oprávnene pochybovať o súčasnej nákladovej efektívnosti opatrení druhého piliera; domnieva sa preto, že úspory z možného uplatňovania tohto opatrenia by mali zostať v prvom pilieri;

71.

odmieta návrh Komisie týkajúci sa degresie (so znížením až do 45 %) v jeho súčasnej forme, pretože neexistuje priama súvislosť medzi veľkosťou a majetkom poľnohospodárskeho podniku a návrh nezohľadňuje pracovnú silu, ktorá je potrebná na udržiavanie veľkého poľnohospodárskeho holdingu; návrh Komisie by neoprávnene znevýhodnil veľké poľnohospodárske podniky alebo združenia a viedol k zníženiu pracovnej sily a rozpadu dobre zabehnutých konkurencieschopných štruktúr a spôsobil rozpad podnikov len z dôvodu podporných opatrení, čo by zapríčinilo štrukturálne narušenie v niektorých regiónoch Európy;

72.

domnieva sa, že opodstatnenie má len degresia a/alebo stanovenie maximálnych limitov založené na komplexnom hodnotení vplyvu na trh práce a na regionálnu politiku a iba ak sa umožní zníženie degresie na základe počtu pracovníkov zamestnaných na plný pracovný úväzok povinných odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie alebo niektorých podnikových štruktúr (podnikov, ktoré vedie niekoľko rodín, družstevných organizácií a. i.) alebo celkových nákladov podniku; žiada Komisiu, aby mala na zreteli, že menšie podniky združené v jednej právnickej osoby s cieľom lepšej hospodárnosti a konkurencieschopnosti by nemali byť znevýhodňované;

73.

žiada, aby sa prípadné finančné prostriedky vyplývajúce z degresie ponechali v príslušnom regióne alebo členskom štáte, v ktorom by sa použili napríklad na opatrenia v zmysle článku 69 alebo v rámci druhého piliera; požaduje, aby boli tieto opatrenia zamerané priamo na poľnohospodárov;

74.

podporuje navrhované zvýšenie minimálnych prahov, ktoré by mohlo byť stanovené na úrovni jedného hektára alebo zodpovedajúcej sumy 250 eur a spojené so zavedením jednotnej prémie alebo minimálnej dávky pre malých prijímateľov; uvádza však, že členské štáty by mali mať možnosť stanoviť minimálne prahy v oprávnených prípadoch existencie veľkých rozdielov medzi poľnohospodárskymi štruktúrami;

75.

podporuje však úsilie Komisie o primerané financovanie trvalo udržateľnej politiky pre vidiecke oblasti v druhom pilieri SPP, tento cieľ sa však nesmie dosahovať na úkor prvého piliera;

76.

poukazuje na to, že so zreteľom na už aj tak dosť radikálne individuálne zníženie nie je možné súhlasiť s ďalším znížením priamych platieb o 8 % bez toho, aby sa nepredložilo hodnotenie vplyvu;

77.

domnieva sa, že so zreteľom na to, že sa v širokej miere požaduje zníženie veľkých platieb, by sa mohlo počítať s progresívnou moduláciou vychádzajúcou z dostupných informácií a hodnotenia vplyvov s prihliadnutím na štruktúru poľnohospodárskych podnikov (združenia a pod.), poľnohospodársku pracovnú silu a/alebo náklady na prácu a osobitné produkčné typy v rozličných systémoch priamych platieb (napr. osobitné problémy podnikov a regiónov s veľkou hustotou živočíšnej výroby na pomerne malých plochách);

Zdroje z progresívnej modulácie sa musia rozdeľovať podľa platných pravidiel pre finančné prostriedky z modulácie a zostať v regiónoch alebo členských štátoch, v ktorých vznikli;

Európsky parlament si predstavuje progresívnu moduláciu v nasledovnej forme:

78.

žiada, aby sa dobrovoľná modulácia nahradila povinnou moduláciou;

79.

domnieva sa, že modulačné prostriedky treba poskytovať prednostne tak, že sa využije metóda programu LEADER, a na opatrenia určené na potláčanie ubúdania biodiverzity, prevenciu rizík, prispôsobenie sa zmene klímy, opatrenia na trvalo udržateľné využívanie biomasy, sprievodné opatrenia pri štrukturálnych reformách (napr. organizácia trhu s mliekom), zabezpečenie výroby v horských a malých ostrovných oblastiach a iných podobne znevýhodnených oblastiach, na zabezpečenie kvality vrátane opatrení na ochranu zvierat, na ekologické poľnohospodárstvo a opatrení týkajúcich sa likvidácie a prispôsobenia technickému pokroku; požaduje, aby boli všetky tieto opatrenia zamerané priamo na poľnohospodárov;

80.

je si vedomý toho, že súčasný systém kvót na mlieko sa po roku 2015 pravdepodobne nebude využívať vo svojej terajšej podobe a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila komplexnú analýzu toho, ako by mohla v budúcnosti vyzerať organizácia trhu s mliekom; žiada Komisiu, aby pre odvetvie mlieka predložila presvedčivý plán na obdobie po roku 2015 zabezpečujúci pokračovanie výroby mlieka v Európe vrátane horských oblastí, odľahlých oblastí a iných oblastí s osobitnými problémami;

81.

upriamuje pozornosť Komisie na svoje rozhodnutie (10) v súvislosti s mini balíkom pre oblasť mlieka, ktorý sa týka opatrení pre tento trh a mliečneho fondu;

82.

vyzýva všetky zúčastnené strany, aby využili čas do roku 2015 na stabilizáciu alebo posilnenie trhových pozícií a aby zabezpečili „mäkké pristátie“ pre odvetvie európskeho mliekarenstva, pokiaľ možno zvýšením štrukturálnych kvót;

83.

žiada, aby sa kvóty na mlieko primeraným spôsobom upravovali v závislosti od dopytu na svetových trhoch; domnieva sa preto, že kvóty by sa v hospodárskom roku mliekarenského odvetvia 2008/2009 mali zvýšiť každému členskému štátu na dobrovoľnom základe o 2 %; žiada Komisiu, aby rast pričlenila k štátnej rezerve; žiada každoročný prieskum kvót;

84.

ďalej žiada výrazné zníženie poplatku za nadprodukciu v hospodárskom roku mliekarenského odvetvia 2009/2010 a ďalší pokles v nasledujúcich rokoch, ktorý by vyrovnal nárast cien kvót a žiada dodatočnú kompenzáciu kvót v celej Európe s cieľom ich lepšieho využitia;

85.

požaduje osobitné sprievodné opatrenia, ktoré by horským oblastiam a iným oblastiam s individuálnymi ťažkosťami zabránili v tom, aby sa vzdali mliekarenského priemyslu, pokiaľ v týchto oblastiach neexistujú žiadne alternatívy k tradičnému mliekarenskému priemyslu alebo ak by viedlo zrieknutie sa poľnohospodárstva k strate dôležitých prírodných oblastí;

86.

zastáva názor, že predovšetkým prostredníctvom článku 69 treba zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zachovanie mliekarenského odvetvia najmä v horských oblastiach, najodľahlejších oblastiach (ako napríklad na Azorských ostrovoch) alebo v iných oblastiach s podobnými ťažkosťami, napr. formou zvýšenia platieb na plochu (podobne ako pri opatreniach v odvetví cukru), vo forme platieb na dojnice, pastviny alebo extenzívne spásanie, formou platieb na mlieko alebo osobitných regionálnych programov na posilnenie alebo reštrukturalizáciu tohto odvetvia a podporu osobitných výrobkov vysokej kvality;

87.

domnieva sa, že posilnenie združení výrobcov, odvetvových a profesijných organizácií by mohlo predstavovať ďalší prvok revidovaného článku 69;

88.

žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti nelineárneho zvýšenia národných kvót vzhľadom na zavedenie dodatočného zvyšovania pre členské štáty, v ktorých výrobné kvóty bývali zvyčajne v mínuse;

89.

domnieva sa, že na financovanie týchto opatrení treba vytvoriť osobitný fond (mliečny fond), ktorý by sa čiastočne financoval z úspor vyplývajúcich z reformy odvetvia;

90.

poukazuje na to, že silné stránky a budúcnosť európskeho poľnohospodárstva treba hľadať v regionálnych, tradičných a ďalších uznávaných kvalitných výrobkoch a výrobkoch s pridanou hodnotou;

91.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsku značku na označovanie kvality poľnohospodárskej a potravinárskej výroby EÚ na európskom trhu, ako aj na medzinárodných trhoch, a určila prísne normy pre výrobu, pokiaľ ide o životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a potravinovú bezpečnosť;

92.

preto vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný plán na zlepšenie uvádzania vysokokvalitných európskych výrobkov doma aj v zahraničí, napríklad pomocou informačných a propagačných kampaní, podpory vytvárania a rozvoja aktivít výrobných organizácií alebo iných foriem odvetvovej organizácie a zavádzaním cieleného označovania, ktoré vysvetľuje predovšetkým pôvod používaných poľnohospodárskych surovín a ktoré je pre spotrebiteľa jasnejšie a transparentnejšie;

93.

vyzýva Komisiu, aby v rámci postupu úpravy rozpočtu zvýšila rozpočtové prostriedky vyčlenené na informačné a propagačné kampane na vnútornom trhu, ako aj na vonkajších trhoch;

94.

vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu ozajstnej komunikačnej politiky zameranej na SPP, ktorá by sa mala zameriavať na zmenšovanie rozdielov medzi poľnohospodárskym svetom a spoločnosťou a ktorá by nefungovala iba ako propagačný a reklamný mechanizmus;

95.

domnieva sa, že treba ďalej posilňovať a podporovať organizácie výrobcov a medziprofesné organizácie, najmä v tých členských štátoch, kde existuje iba niekoľko takýchto organizácií, aby poľnohospodári získali lepšie postavenie na trhu s ohľadom na maloobchod a veľkoobchod, a zároveň by sa mali podporovať systémy zabezpečovania kvality v reťazci výroby potravín vrátane alternatív k existujúcim výrobným postupom;

96.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabránenie špekulatívnym činnostiam, ovládnutiu trhu s potravinárskymi produktmi a vytváraniu kartelov potravinárskymi podnikmi, ktoré využívajú súčasné medzery v právnych predpisoch či neexistenciu kontroly, nedostatočnú organizovanosť výrobcov a spotrebiteľov a neexistenciu vhodnej infraštruktúry, ktorých jediným cieľom je zvýšiť zisk, znížiť platby výrobcom a vnútiť spotrebiteľom vysoké ceny;

97.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyužila príležitosť na dôkladnejšie riešenie problémov spojených so zvýšeným dovozom potravín a krmiva, ktoré nezodpovedajú normám EÚ a predstavujú nebezpečenstvo oslabenia úspechov EÚ, čo sa týka podmieňovania verejnej pomoci dodržiavaním predpisov týkajúcich sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a sociálnej oblasti; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na čo najrýchlejšie riešenie tejto situácie a na zabezpečenie dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia;

98.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala podrobný plán na presadzovanie európskych mimoobchodných záujmov na rokovaniach o svetovom obchode, najmä otázok uznávania a ochrany geografických označení, dobrých životných podmienok zvierat, zdravotného stavu dovážaných zvierat a rastlinných produktov, s cieľom predchádzať nespravodlivej konkurencii voči európskym výrobcom a zabraňovať vývozu problémov životných podmienok zvierat a ekologických problémov do tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby na rokovaniach WTO aktívne obhajovala koncepciu kvalifikovaného prístupu k trhu s cieľom podporovať trvalo udržateľné normy v poľnohospodárstve;

99.

poukazuje na to, že európske poľnohospodárstvo sa ani v budúcnosti nezaobíde bez vhodnej vonkajšej ochrany; preto požaduje, aby sa uplatňovali rovnaké akostné a bezpečnostné normy na výrobky z tretích krajín, ako aj na výrobky z EÚ;

100.

domnieva sa, že zrušenie vývozných dotácií by sa nemalo spájať s propagačnými aktivitami organizovanými v tretích krajinách;

101.

pripomína, že v súvislosti so zmenou klímy sa objavujú dve hlavné politické úlohy pre poľnohospodárstvo: znižovanie emisií skleníkových plynov spôsobujúcich zmenu klímy a prispôsobovanie sa následkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že to znamená, že poľnohospodárstvo očakáva dvojaká úloha: znižovať vlastné emisie a zároveň prispôsobovať sa očakávaným následkom globálneho otepľovania;

102.

zdôrazňuje, že zmena klímy nie je len ekologickým, ale aj sociálnym a hospodárskym problémom, a preto by mali environmentálne obavy a snahy v poľnohospodárskom odvetví, v jednom z najohrozenejších odvetví, ktoré priamo závisí od klimatických faktorov, zohľadňovať potrebu zaručenia hospodárskej a sociálnej životaschopnosti vidieckych oblastí;

103.

pripomína, že príspevok poľnohospodárstva ku skleníkovému efektu ako zdroja dvoch významných skleníkových plynov – metánu a oxidu dusného – je v EÚ obmedzený a zmenšuje sa vďaka vykonávania opatrení, ktoré boli prijaté už v rámci SPP, akými sú krížové plnenie, agro-ekologické systémy a iné opatrenia týkajúce sa rozvoja vidieka;

104.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery možno ďalej zlepšovať výsledky dosiahnuté zahrnutím poľnohospodárstva do kjótskych mechanizmov;

105.

domnieva sa, že dodávka obnoviteľných energií z poľnohospodárstva by nemala byť jednostranná na úkor živočíšnej výroby a bezpečnosti dodávky potravín pre obyvateľov Európy a celého sveta, trvalej udržateľnosti a biodiverzity; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvov podporných opatrení v oblasti obnoviteľnej energie v kontexte bezpečnosti dodávky potravín a životného prostredia; požaduje primerané financovanie výskumu a zavádzanie najnovších a najúčinnejších energetických technológií, ktoré v plnej miere využívajú biomasu (napr. biopalivá 2. generácie); dôrazne pripomína skutočnosť, že zariadenia na výrobu bioplynu na báze rezíduí živočíšneho pôvodu majú z krátkodobého hľadiska najudržateľnejší potenciál rastu, čo sa týka zabezpečovania dodatočnej energie z biomasy;

106.

zdôrazňuje úzky vzťah medzi poľnohospodárskou činnosťou a kvalitou a kvantitou vody a zdôrazňuje, že tlaky poľnohospodárstva na vodné prostredie treba zvládať udržateľným spôsobom; domnieva sa, že právne predpisy v oblasti životného prostredia v kombinácii so zásadou „znečisťovateľ platí“ by mali byť hlavnou zásadou efektívneho dosahovania trvalo udržateľného vodného hospodárstva a ekologických cieľov;

107.

domnieva sa, že rozvoj systému poľnohospodárskych platieb musí pokračovať aj po roku 2013, a vyzýva Komisiu, aby aj vzhľadom na skutočnosť, že európski poľnohospodári potrebujú mať z hľadiska dlhodobého plánovania istotu, do 30. júna 2010 vypracovala podrobnú analýzu možných spôsobov prepracovania systému, najmä stanovením strategických cieľov, ktoré odrážajú rozvoj európskeho poľnohospodárstva ako prostriedkov na využívanie inovácie, dobrým využívaním pôdy, zabezpečovaním kvality produkcie, zachovávaním príjmov poľnohospodárov a zaisťovaním ekologickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávania potravín; vyzýva Komisiu, aby pripravila analýzu dôkladného administratívneho zjednodušenia, najmä v oblasti ročných platieb nižších ako 20 000eur na prijímateľa;

108.

upozorňuje, že poľnohospodárstvo ovplyvňuje, vytvára, ale aj ohrozuje biodiverzitu; domnieva sa, že na ochranu hodnotných ekosystémových služieb, ktoré prináša biodiverzita, ako je čistenie vzduchu a vody, opeľovanie plodín a ochrana pred eróziou, treba úsilie na globálnej a miestnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

109.

upozorňuje, že rozvoj vidieka (a nástroj na jeho financovanie – EPRRF) ako druhý pilier SPP má v súčasnom programovom období 2007 – 2013 významné regionálne dôsledky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala možnosti na koherentnejšie vykonávanie vo vzťahu k programom regionálnej politiky (štrukturálne fondy) s cieľom dosiahnuť jednotný prístup v oblastiach, v ktorých možno dosiahnuť synergický efekt;

110.

je presvedčený, že rozvoj vidieka nie je mysliteľný bez poľnohospodárskej činnosti a že ciele musia zabezpečovať hospodársku životaschopnosť obyvateľov vidieckych oblastí a zvyšovať kvalitu ich života;

111.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila ucelený súbor návrhov s cieľom zachovať a rozvíjať trvalo udržateľnú poľnohospodársku činnosť, najmä v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach s prírodnými prekážkami, pretože tieto majú kľúčový význam z hľadiska ochrany poľnohospodárskych systémov vyznačujúcich sa biodiverzitou a zachovania ekosystémov;

112.

vyzýva Komisiu, aby posilňovala opatrenia na výskum a prenos technológií s cieľom podporovať najmä výrobné metódy, ktoré sú vhodnejšie z hľadiska ochrany životného prostredia a ekosystémov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného poľnohospodárstva;

113.

upriamuje pozornosť na úspešné projekty v celej EÚ, v rámci ktorých sa vďaka miestnej a regionálnej spolupráci medzi poľnohospodármi, ekologickými subjektmi a orgánmi podarilo obmedziť environmentálne dôsledky poľnohospodárstva;

114.

domnieva sa predovšetkým, že budúci systém sa musí viac zameriavať na hľadiská sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a integrovaného vývoja vidieckych oblastí, ako aj prímestských oblastí, čím sa posilnia kľúčové poľnohospodárske odvetvia, ocení úsilie a kompenzuje osobitná záťaž, a riadenie rizík; domnieva sa, že na tento účel sa musí v plnom rozsahu znovu definovať vzťah prvého a druhého piliera;

115.

zastáva názor, že európske poľnohospodárstvo môže zabezpečovať environmentálne priaznivé riešenia najpálčivejších problémov, ktoré musí riešiť aj mestská spoločnosť v prímestských regiónoch, a tak môže prispievať k dosahovaniu tak lisabonskej, ako aj göteborskej stratégie;

116.

upriamuje pozornosť na osobitnú úlohu, ktorú majú poľnohospodári v prímestských oblastiach; poľnohospodári a pôdohospodári v prímestských oblastiach môžu podporovať riešenia, ktoré zodpovedajú lisabonským (poznatky, výskum, inovácie) a göteborským (trvalá udržateľnosť) cieľom;

*

**

117.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.