6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/95

A.

keďže územná rozmanitosť, polycentrizmus a kompaktné mestá sú zásadnými štruktúrnymi znakmi územia EÚ,

B.

keďže väčšina občanov EÚ dnes žije v mestách,

C.

keďže medzi súčasné výzvy územného rozvoja EÚ patria aj klimatické zmeny, urbanizácia a využívanie pôdy, spotreba energie, dopravná infraštruktúra, demografické zmeny vrátane odlevu obyvateľstva z vidieckych oblastí a iných regiónov EÚ, vplyv rozšírenia na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a nerovnomerné vplyvy globalizácie vrátane narastajúceho rozdielu medzi bohatšími a menej prosperujúcimi regiónmi ako aj nerovnomerný rozvoj mestských a vidieckych oblastí spojený so štrukturálnymi zmenami,

D.

keďže cieľmi stanovenými v územnej agende sú vytvorenie polycentrického a vyváženého mestského systému a nového vzťahu medzi mestami a vidiekom, vytvorenie inovatívnych regionálnych zoskupení, zaistenie rovnosti prístupu k infraštruktúre a vedomostiam, podporovanie transeurópskeho riadenia rizík, trvalo udržateľný rozvoj, pokrokové riadenie a ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva,

E.

keďže cieľmi stanovenými v Lipskej charte sú lepšie využívanie integrovanej politiky mestského rozvoja prostredníctvom vytvorenia a zaistenia kvalitných verejných priestorov, modernizácie infraštruktúry a zvýšenia energetickej účinnosti, aktívnej podpory inovácií a vzdelávacích politík, ako aj – predovšetkým pre zanedbávané mestské štvrte – podpory udržateľnej, efektívnej a cenovo prístupnej mestskej dopravy, uplatňovania stratégií zhodnocovania mestskej výstavby, posilnenia miestneho hospodárstva a miestnej politiky pracovného trhu a aktívnymi politikami vzdelávania a výchovy detí a mládeže,

F.

keďže územné plánovanie je vhodným nástrojom na riadenie využívania pôdy a výstavby obydlí v členských štátoch a ich regiónoch a mestách a na určovanie kvality života a pre príležitosti rozvoja na danom území,

G.

keďže okrem kohéznej politiky ako nástroja pre strategické riadenie sú nevyhnutné ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľov územnej agendy a Lipskej charty, predovšetkým hodnotenia vplyvu na územie, integrovaný prístup a sledovanie územného plánovania,

H.

keďže okrem kohéznej politiky má podstatný vplyv na územie aj politika rozvoja vidieka; keďže integrácia týchto dvoch politických oblastí nie je dostatočná, je preto potrebná výraznejšia synergia, ktorá odhalí skutočný rozvojový potenciál a oživí príťažlivosť a konkurencieschopnosť vidieckych oblastí, čo pomôže bojovať proti odlevu obyvateľstva z týchto oblastí,

I.

keďže kvalita verejných priestranstiev a prírodného a kultúrneho prostredia a architektúry je veľmi dôležitá pre kvalitu života mestského a vidieckeho obyvateľstva a predstavuje rozhodujúce aspekty pri hodnotení lokality,

J.

keďže kreativita a inovácie sú rozhodujúcimi zdrojmi prechodu ku globalizovanej znalostnej spoločnosti; keďže úspech trvalo udržateľného územného a mestského rozvoja preto podstatne závisí od rozvoja miestneho potenciálu kreativity,

K.

keďže kultúra výstavby (kultúra vysoko kvalitného prostredia výstavby), ktorá je takpovediac súhrnom kultúrnych, hospodárskych, technologických a ekologických aspektov, ktoré ovplyvňuje kvalita a postup plánovania a výstavby, predstavuje významnú súčasť integrovaného mestského rozvoja,

L.

keďže integrovaný prístup znamená, že vytvorené projekty by mali predstavovať súdržný dlhodobý plán zahŕňajúci hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer a plnú účasť kľúčových partnerov v plánovaní, uplatňovaní a vyhodnocovaní programov rozvoja miest;

M.

keďže integrovaný prístup k teritoriálnej dimenzii kohézie nepozostáva len z územného plánovania a opatrení a politík mestského rozvoja, pretože konečným cieľom je zabezpečenie rovnováhy medzi občanmi EÚ bez ohľadu na to, kde žijú, a tento cieľ sa nedá dosiahnuť len prostredníctvom územného plánovania,

1.

domnieva sa, že ciele územnej agendy a Lipskej charty je možné dosiahnuť len prostredníctvom dodržiavania rozsiahlej, všestrannej rozvojovej stratégie medzi sektormi, pomocou ktorej sa integrovaný prístup mení na skutok;

2.

navrhuje v rámci strednodobého preskúmania kohéznej politiky a so zreteľom na kohéznu politiku po roku 2013, aby uskutočňovanie integrovaného prístupu bolo záväzným predpokladom pri programovom plánovaní a výbere projektov v rámci štrukturálnych fondov; vyzýva preto tých, ktorí rozhodujú, aby dobrovoľne uplatňovali nové metódy spolupráce;

3.

víta rozhodnutie ministrov EÚ zodpovedných za rozvoj miest, ktoré prijali na neformálnom stretnutí v Lipsku 24. a 25. mája 2007, o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny pod vedením Nemecka s cieľom identifikovať a objasniť rôzne otázky týkajúce sa uplatňovania iniciatívy JESSICA;

4.

víta v tejto súvislosti vytvorenie medziútvarovej skupiny Komisie, ktorá sa zaoberá návrhmi prijatia integrovaného prístupu a vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so všetkými sociálnymi a hospodárskymi partnermi a partnermi v oblasti životného prostredia a aby zabezpečila ich účasť na akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa územnej súdržnosti; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o pokroku týchto činností;

5.

žiada, aby sa pri navrhovaní kohéznej politiky po roku 2013 venovala pozornosť predovšetkým územným špecifikám a požiadavkám a s tým súvisiacou diferenciáciou podľa regiónu; odporúča využívanie plánovacích nástrojov orientovaných na implementáciu, ako sa uvádza v Lipskej charte, opierajúcich sa o výskum a stále monitorovanie;

6.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci strednodobého preskúmania kohéznej politiky lepšie využili súčinnosť s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka na rozvoj územia ako celku; so zreteľom na kohéznu politiku po roku 2013 odporúča, aby sa uskutočňovala úzka koordinácia kohéznej politiky a politiky rozvoja vidieka s cieľom zvýšiť príležitosti na zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach;

7.

poukazuje na skutočnosť, že nielen metropolitné regióny majú inovačný potenciál, ale aj niektoré skôr periférne a vidiecke územia sú medzi prvými pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie; naliehavo žiada Komisiu, aby sa intenzívnejšie zaoberala faktormi úspechu týchto oblastí s cieľom vypracovať na tomto základe model rozvoja pre menšie a stredne veľké mestá na vidieku;

8.

zdôrazňuje význam partnerstva a zdieľania úloh medzi mestskými a vidieckymi časťami pre vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj územia ako celku; vyzýva mestské a vidiecke orgány, aby v spolupráci so všetkými verejnými a súkromnými účastníkmi určili spoločné výhody a vypracovali spoločné regionálne a subregionálne rozvojové stratégie s cieľom zabezpečiť lepšie životné podmienky a kvalitu života všetkým občanom EÚ; vyzýva najbližšie predsedníctva, aby zorganizovali neformálne stretnutia ministrov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj miest s cieľom zaoberať sa týmito otázkami;

9.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci preskúmania všeobecného rozpočtu EÚ zohľadnili územnú agendu a Lipskú chartu a naplánovali kvalitatívne úpravy umožňujúce lepšie zohľadniť ciele územnej súdržnosti v politikách EÚ; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné v niekoľkých nasledujúcich rokoch prijať legislatívne opatrenia;

10.

vyzýva Radu, aby pri preskúmaní Lisabonskej a Göteborskej stratégie (trvalo udržateľná rozvojová stratégia) na jarnom summite 2008 definovala územné a mestské záujmy ako cieľ;

11.

nalieha na členské štáty, aby prijali rýchle opatrenia na dosiahnutie cieľov územnej agendy a implementáciu Lipskej charty;

12.

vyzýva Radu a členské štáty, aby v duchu skutočného viacúrovňového riadenia zohľadnili územnú rôznorodosť EÚ a zároveň rešpektovali princíp subsidiarity s cieľom plne zapojiť miestne a regionálne vlády vrátane cezhraničných verejných orgánov a v zmysle princípu partnerstva zapojili do akčných programov na implementáciu územnej agendy a Lipskej charty hospodárskych a sociálnych partnerov, príslušné mimovládne organizácie a súkromný sektor, a toto úsilie plne podporuje; zdôrazňuje, že potrebu spolupráce by mali všetci zúčastnení chápať pozitívne, pretože sa preukázalo, že konzistentná spolupráca je účinná;

13.

pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva prístup k informáciám a komunikačným technológiám pre možnosti budúceho rozvoja regiónov, a preto odporúča, tak ako sa uvádza v územnej agende, aby sa infraštruktúra, napríklad širokopásmové káble, začlenila do nových programov dopravy a komunikácie;

14.

vyzýva Komisiu, aby vykonala systematickú analýzu územného vplyvu príslušných kľúčových politík EÚ, ako schválili členské štáty v činnosti č. 2 prvého akčného programu, a aby tiež vykonala hodnotenie územného vplyvu príslušných nových právnych predpisov; poukazuje pritom na potenciál hodnotiacich metód, ktoré boli vytvorené v rámci ESPON;

15.

je si vedomý toho, že vysokokvalitné predškolské a základné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, univerzity a iné výskumné ústavy sú základom budúceho rozvoja miest a regiónov;

16.

pripomína, že Natura 2000 predstavuje významný nástroj európskeho územného rozvoja; trvá na tom, aby sa plne realizovali požiadavky programu Natura 2000 a aby sa vytvorili územné koridory a systémy otvorených priestranstiev medzi chránenými oblasťami, ktoré by umožňovali šírenie flóry a voľný pohyb fauny, a teda zachovanie biodiverzity;

17.

vyzýva na začlenenie politiky tvorivých hospodárskych odvetví do územného a mestského rozvoja s cieľom vytvoriť rámec za pomoci nástrojov, ktoré sú k dispozícii (kohézna politika, územné a mestské plánovanie), a s ohľadom na kvalitu priestoru, a na skvalitnenie príležitostí na tvorivé a inovačné činnosti;

18.

považuje za nevyhnutné vzhľadom na demografický rozvoj zlepšiť schopnosť prispôsobenia miest a regiónov, pričom je potrebné zamerať sa na vlastný rozvoj a podporu práce dobrovoľníkov;

19.

zdôrazňuje, že demografické smerovanie vedie k novým výzvam na trhu práce, v prístupe k sociálnym a zdravotníckym službám a bývaniu a v plánovaní vo všeobecnosti; poukazuje na to, že starnutie obyvateľstva je možné vnímať ako príležitosť na vytvorenie nových pracovných miest na vzrastajúcom trhu a nových výrobkov a služieb, ktoré zlepšujú kvalitu života starších ľudí; zdôrazňuje, že rozvoj tzv. striebornej ekonomiky je dôležitý na miestnej a regionálnej úrovni;

20.

vyzýva členské štáty, aby na svojom území zásadne zaistili dostupnosť a prístupnosť služieb všeobecného záujmu s cieľom poskytnúť ľuďom v rôznych regiónoch možnosť využiť osobitné možnosti a potenciál svojho regiónu; požaduje, aby sa osobitne prihliadalo k potrebám znevýhodnených skupín obyvateľstva, ako sú zdravotne postihnuté osoby, prisťahovalci, etnické menšiny, dlhodobo nezamestnaní a nízko kvalifikovaní ľudia a k osobitným potrebám žien; vyzýva Komisiu, aby vo svojich usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania rámcových pravidiel pre služby všeobecného záujmu a verejného obstarávania umožnila miestnym orgánom vo väčšej miere zohľadniť miestne potreby a miestnych aktérov a zlepšiť ich prispôsobivosť;

21.

žiada Komisiu, aby vzhľadom na novú právomoc Spoločenstva vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy v oblasti územného plánovania predložila oznámenie o vytvorení rámca EÚ pre hodnotenie územného vplyvu na úrovni projektu a zohľadnila pritom činnosť siete ESPON;

22.

poukazuje na skutočnosť, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je nevyhnutné posilniť spoluprácu a koordináciu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, pokiaľ ide o implementáciu prvého akčného programu;

23.

víta najmä skutočnosť, že Lisabonská zmluva stanovuje ako svoj cieľ územnú súdržnosť popri hospodárskej a sociálnej súdržnosti a ustanovuje zdieľanie zákonodarnej právomoci EÚ a členských štátov v tejto oblasti; poukazuje na to, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva skutočnosť, že je potrebné riešiť územné otázky týkajúce sa ostrovov, hornatých oblastí, hraničných regiónov a odľahlých a riedko obývaných oblastí, pretože majú negatívny vplyv na celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu na doplnenie prvého akčného programu osobitnými návrhmi opatrení a iniciatív EÚ;

24.

zdôrazňuje skutočnosť, že zatiaľ neexistuje spoločne dohodnuté vymedzenie územnej súdržnosti a naliehavo preto žiada Komisiu, aby jasne definovala územnú súdržnosť a stanovila ciele územného rozvoja EÚ v budúcej Zelenej knihe o územnej súdržnosti; očakáva, že zabezpečenie rovnakých rozvojových a prístupových príležitostí pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na to, kde v EÚ žijú, bude cieľom s najvyššou prioritou;

25.

odporúča ďalej rozvíjať Európsku koncepciu územného rozvoja a trvá na plnom zapojení nových členských štátov do tohto politického rámca;

26.

považuje za dôležité, aby sa pravidelne hodnotil pokrok pri realizácii územnej agendy; vyzýva Radu, Komisiu a všetky zúčastnené strany, aby hodnotili nielen pokrok dosiahnutý pri realizácii jednotlivých opatrení prvého akčného programu, ale aj vplyv týchto opatrení a ich prínos k trvalo udržateľnému územnému rozvoju v EÚ;

27.

vyzýva Radu, aby sa čo najskôr dohodla na jednoduchých a kvantifikovateľných ukazovateľoch sledovania územného rozvoja EÚ; vyzýva, aby bolo ročné využívanie pôdy jedným z ukazovateľov územného rozvoja;

28.

poukazuje na skutočnosť, že tieto ukazovatele by sa mohli použiť ako ciele na usmernenie územného rozvoja; navrhuje, aby Rada a Komisia využili tieto ukazovatele na porovnávanie členských štátov a na vytvorenie databázy osvedčených postupov;

29.

súhlasí so zámerom Rady predkladať správu o realizácii prvého akčného programu na každom neformálnom zasadaní Rady; navrhuje, aby Rada zvážila program pre vzájomné vzdelávanie (Mutual Learning Programme) v oblasti európskeho územného rozvoja na výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

30.

zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi územnou agendou a Lipskou chartou; v tejto súvislosti ľutuje, že Rada ešte neschválila žiadny akčný program na realizáciu cieľov Lipskej charty a vyzýva budúce predsedníctva Rady, aby tak urobili a zaistili tak systematickú realizáciu Lipskej charty;

31.

víta iniciatívu slovinského predsedníctva v oblasti prípravy a podpory opatrení, ktoré posilnia koordináciu medzi územným a mestským rozvojom vzhľadom na intenzívnejšie prelínanie cieľov územnej agendy a Lipskej charty;

32.

poukazuje na závery štvrtej správy o kohézii, v ktorej sa mestá a mestské oblasti považujú za strediská populácie, hospodárskej sily a inovácií; víta návrhy na vytváranie inovatívnych regionálnych a mestských zoskupení v rámci vnútorných a vonkajších hraníc EÚ;

33.

vyzýva Komisiu a Radu, aby určili ukazovatele porovnania výsledkov trvalej udržateľnosti miest v zmysle Lipskej charty, ako napríklad spotreba energie na obyvateľa, podiel používania mestskej hromadnej dopravy na celkovom objeme dopravy a emisie skleníkových plynov na obyvateľa, a osobitne pritom zohľadnili činnosť územného auditu (Urban Audit);

34.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú mestá pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie a požaduje celostnú a dobre koordinovanú stratégiu mestského rozvoja podporovanú všetkými úrovňami vládneho, ako aj súkromného sektora;

35.

vyzýva Komisiu, aby sa výraznejšie zaoberala otázkou rozširovania urbanizácie; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na problematiku rozdelenia krajiny a pretrvávajúci úbytok pôdy z dôvodu urbanizácie v členských štátoch uplatnili účinné opatrenia a stratégie na obmedzenie zástavby pôdy;

36.

odporúča členským štátom, aby uprednostnili vnútorný mestský rozvoj pred vonkajším, inými slovami, aby namiesto zastavovania nových plôch uprednostňovali nové využitie existujúcich stavieb alebo ich využívanie na nové účely najmä prostredníctvom trvalo udržateľného obhospodarovania pôdy;

37.

víta dôraz, ktorý Lipská charta kladie na prepájanie rôznych druhov dopravy; zdôrazňuje význam integrovaného a trvalo udržateľného dopravného systému a významnú úlohu lepšej infraštruktúry pre cyklistov a chodcov najmä vo veľkých mestách; vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinnejšie mechanizmy na podporu miestnych orgánov pri vypracúvaní stratégií pre integrované dopravné siete, najmä v menej rozvinutých regiónoch;

38.

domnieva sa, že nato, aby bolo možné efektívne reagovať na stúpajúce požiadavky spojené s vysokou kvalitou života v mestách, je nevyhnutné, aby územné správne orgány urýchlene zladili svoje technické vybavenie s európskymi normami; osobitne sa domnieva, že zásobovanie pitnou vodou (napríklad zlepšením rozvodu alebo zvýšením kvality rozvádzanej vody), čistenie odpadových vôd (napríklad odstránením sietí alebo vytvorením nových sietí) a všetky podobné zariadenia by sa mali čo najskôr upraviť tak, aby spĺňali nové predpísané podmienky;

39.

s poľutovaním konštatuje, že sa zvyšujú spoločenské a hospodárske rozdiely, najmä v metropolitných regiónoch a mestách v EÚ, ale aj vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby tento problém riešili energickejšie a viac naň prihliadali pri príprave programov s cieľom prideľovať prostriedky zo štrukturálnych fondov;

40.

domnieva sa, že mestá majú osobitnú zodpovednosť pri plnení cieľov EÚ v oblasti klimatických zmien, pretože majú jedinečnú príležitosť realizovať potenciálne riešenia s cieľom prispieť k znižovaniu globálnych emisií skleníkových plynov; nalieha na členské štáty, aby ochranu klímy zaradili do mestského rozvoja ako horizontálny cieľ;

41.

zdôrazňuje skutočnosť, že investície do ekologických technológií, ako inovačná prevencia, zmierňovacie a adaptačné opatrenia, ponúkajú významné dlhodobé obchodné príležitosti;

42.

poznamenáva, že mestské oblasti sú vplyvmi klimatických zmien postihnuté vážnejšie, keď chýbajúce koridory čerstvého vzduchu vedú k ďalšiemu otepľovaniu a vyšším koncentráciám znečistenia;

43.

zasadzuje sa za zvýšenie úsilia o zlepšenie integrácie a sociálnej a územnej súdržnosti, predovšetkým prekonaním nedostatkov v oblasti mestskej výstavby a zlepšenia podmienok životného prostredia, pričom sa bude uplatňovať vyvážená rozvojová politika v mestských oblastiach, konkrétne stabilizáciou problémových oblastí a vytvorením atraktívnych podmienok na bývanie, prácu a voľný čas;

44.

vyzýva na lepšie začlenenie zanedbaných mestských oblastí; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby určili varovné znaky úpadku v konkrétnych oblastiach a aby zvýšili úsilie na uplatňovanie politiky sociálneho začleňovania s cieľom znížiť nerovnosti a zabrániť sociálnemu vyčleňovaniu; zdôrazňuje významnú úlohu MSP v hospodárskom rozvoji a územnej konkurencieschopnosti nielen v zanedbaných mestských oblastiach, ale aj vo všetkých mestských oblastiach;

45.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcimi programami na financovanie vrátane Siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti intenzívnejšie podporovala projekty podporujúce rozvoj a výmenu skúseností v oblasti trvalo udržateľného urbanistického manažmentu, podporu energeticky účinných postupov a technológií, riešenie problémov v oblasti životného prostredia miest a prínos miest v boji proti klimatickým zmenám;

46.

domnieva sa, že posilnenie mestskej identity a aktívneho občianstva v mestách môže prispieť k úspešnej realizácii Lipskej charty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali územný dialóg s cieľom posilniť účasť verejnosti v plánovaní revitalizácie a rozvoja mestských oblastí;

47.

vyzýva členské štáty a ich regióny a mestá, aby venovali väčšiu pozornosť vytváraniu kultúry vysoko kvalitného prostredia výstavby (Baukultur), ako aj dostupnosti prijateľného a cenovo dostupného bývania ako kľúčových faktorov sociálneho začlenenia a kvality mestského života v kontexte trvalo udržateľného rozvoja miest, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať kvalite verejných priestranstiev, najmä v zmysle kvalitného architektonického stvárnenia, ktoré je prostriedkom na zlepšenie blahobytu občanov EÚ;

48.

vyzýva Radu a predovšetkým slovinské a francúzske predsedníctva, aby budovali na úspechoch, ktoré dosiahli nemecké a portugalské predsedníctva so zreteľom na územnú súdržnosť a ďalej prijímali v tomto smere návrhy; domnieva sa, že v dôsledku toho, že dosiaľ sa dôraz kládol na mestá, vzťah mesta a vidieka a územné plánovanie, musia budúce iniciatívy viac prihliadať na požiadavky regiónov s územným znevýhodnením, ako sú ostrovy, hornaté oblasti, hraničné oblasti a odľahlé či riedko obývané oblasti;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a Výboru regiónov.