21.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/26

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Politika zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstránenia odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva (KOM(2007)0136),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1), najmä na jeho článok 2,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčnom pláne Spoločenstva na znižovanie odpadu z výlovu (KOM(2002)0656) a na uznesenie Európskeho parlamentu v tejto veci z 19. júna 2003 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o ekologickejších spôsoboch rybolovu (3),

—

so zreteľom na dohodu z roku 1995 o plnení ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 v súvislosti so zachovaním a riadením zásob rýb, ktoré sa vyskytujú súčasne na viacerých miestach oceánov a zásob vysoko migrujúcich rýb,

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblastí námornej environmentálnej politiky (smernica o námornej stratégii) (KOM(2005)0505) a na pozíciu Európskeho parlamentu v tejto veci zo 14. novembra 2006 (4),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0495/2007),

A.

keďže odpad z výlovu je celosvetovým problémom, jeho objem je odhadovaný na 7 až 27 miliónov ton ročne, čo sa rovná jednej štvrtine všetkých ulovených rýb a ostatných živočíšnych druhov, a keďže pre EÚ ako celok nie sú k dispozícii odhadované údaje, hoci podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predstavuje odpad z výlovu v Severnom mori 500 až 880 tisíc ton,

B.

keďže vyhadzovanie odpadu z výlovu v takomto veľkom rozsahu poškodzuje životné prostredie, spomaľuje obnovu vyčerpaných populácií a rybnému hospodárstvu uberá čas a energiu,

C.

keďže komisár Borg charakterizoval takéto množstvá odpadu ako neetické,

D.

keďže účasť všetkých strán zainteresovaných v politike rybného hospodárstva, najmä zástupcov odvetvia rybolovu, je kľúčovou podmienkou na vymedzenie opatrení, ktoré by mohli prispieť ku trvale udržateľnému riadeniu morských zdrojov,

E.

keďže vyhadzovanie odpadu z výlovu je jav, ktorý sa netýka len konkrétneho druhu výstroja, ale dochádza k nemu s väčšinou výstrojov, aj napriek tomu, že druhy výstroja, akými sú vlečné siete, mávajú za následok väčšie vyhadzovanie odpadu ako ostatné, a ovplyvňuje ho aj druh predmetného odvetvia rybolovu, ako je tomu v prípade európskeho rybolovu, kde sa takmer všetok lov uskutočňuje na viacero druhov zároveň, čo zvyšuje riziko vyhadzovania; keďže niektoré druhy drobného rybolovu môžu vykazovať nižšiu mieru vyhadzovania odpadu z výlovu, pretože vylovené ryby sa spravidla efektívnejšie využívajú, rybári poznajú loviská a vyhýbajú sa nechcenému výlovu,

F.

keďže druhy rybolovu s vysokou mierou vyhadzovania odpadu z výlovu by mohli spôsobiť obavy verejnosti z ekologických dôsledkov rybolovu a následne znížiť dôveru verejnosti v ryby na trhu, čo by mohlo ovplyvniť aj predaj,

G.

keďže vyhadzovanie odpadu z výlovu spôsobujú mnohé faktory vrátane nadmerného výlovu, súčasného prístupu k celkovému povolenému výlovu a kvótam, ktorý vyžaduje vyhadzovanie rýb presahujúcich kvótu, nesúlad technických špecifikácie výstroja a minimálnej veľkosti pri vykládke, triedenie a iné obchodné praktiky; keďže cieľom väčšiny inovácií je tradične zvýšiť výlov rýb a nie selektívnejší a ekologicky menej škodlivý spôsob rybolovu,

H.

keďže z dokumentov podpísaných na medzinárodnej úrovni a obsahujúcich špecifické vyhlásenia o potrebe zníženia vyhadzovania odpadu z výlovu a vedľajšieho úlovku EÚ odsúhlasila Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO, Medzinárodný akčný plán FAO na zníženie nechceného lovu morských vtákov pri rybolove na dlhé šnúry, Medzinárodný akčný plán FAO na zachovanie a riadenie zdrojov žralokov, kapitolu 17 programu OSN Agenda 21, Rímsky konsenzus o svetovom rybnom hospodárstve, Kjótsku deklaráciu o trvale udržateľnom príspevku rybného hospodárstva k potravinovej bezpečnosti, Newyorskú dohodu o uplatňovaní Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 49/118 z roku 1994 a 50/25 z roku 1995, ako aj rezolúciu 95. Medziparlamentnej konferencie konanej v Istanbule, v Turecku, 15.-20. apríla 1996, Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

I.

keďže EÚ prijala viacero záväzkov v rámci regionálnych organizácií rybného hospodárstva a rozličných bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, ktorých je zmluvnou stranou,

1.

víta nový pokus Komisie rozprúdiť diskusiu o tomto závažnom probléme s cieľom presunúť dôraz spoločnej politiky rybného hospodárstva tak, aby sa vyhadzovanie odpadu z výlovu úplne odstránilo;

2.

víta návrh Komisie ako prvý pokus o preniknutie k podstate problému vedľajších úlovkov, zdôrazňuje však naliehavú potrebu vypracovať pravidlá na odstránenie tejto nemorálnej a z hľadiska životného prostredia neudržateľnej praxe, ktorá môže v extrémnych prípadoch dosiahnuť až 90 % celkového množstva ulovených rýb;

3.

pripomína, že vplyv odpadu z drobného rybolovu je minimálny a následne žiada, aby sa posilnila pomoc Spoločenstva pre propagáciu a rozvoj drobného pobrežného rybolovu a rybolovu v malom rozsahu;

4.

ďalej víta nové vymedzenie pojmu odpadu z výlovu, ktorý zahŕňa aj nekomerčné druhy rýb a ostatných živočíchov, z čoho vyplýva, že aj tieto zvyšné druhy odpadu sa musia obmedziť;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika EÚ poskytovala účinné riešenia pre všetky typy vedľajšieho úlovku, ktorý okrem iného zahŕňa bezstavovce, koraly, morské cicavce, vtáky a korytnačky, a že by mala podporovať také spôsoby lovu, ktoré sú prijateľné z hľadiska životného prostredia a nepredstavujú hrozbu pre morskú biodiverzitu a ani zbytočne nepoškodzujú ostatné živé organizmy;

6.

so znepokojením však konštatuje, že pri príprave akčného plánu Spoločenstva pre morské vtáky a žraloky sa dosiahol len minimálny pokrok napriek tomu, že Komisia sa k jeho vypracovaniu zaviazala ešte v roku 1999, a naliehavo žiada Komisiu, aby oba plány čo najskôr dokončila;

7.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dostupné vedecké stanoviská týkajúce sa albatrosov, ktoré sú v súčasnosti, a to najmä v dôsledku rybolovu na dlhé šnúry, zabíjané v takom rozsahu, že im hrozí vyhynutie;

8.

domnieva sa, že jedným z účinných krokov na zníženie nežiaducich vedľajších úlovkov a odpadu, keďže vyčerpané zásoby obsahujú predovšetkým príliš malé ryby, je zníženie celkového výlovu sprevádzané zlepšením selektívnych opatrení; je presvedčený, že nižší tlak rybolovu by sektoru priniesol značné výhody tým, že by vyčerpaným populáciám umožnil obnovu, zvýšil by produktivitu a ušetril by čas a námahu pri triedení úlovkov;

9.

domnieva sa, že vedľajšie úlovky a vyhadzovanie odpadu z výlovu späť do mora sú vážnym ekologickým a ekonomickým problémom, pretože spôsobujú nerovnováhu pozorovanú v niektorých ekosystémoch a zistilo sa, že sú hlavnou príčinou vyčerpania populácií rýb, z ktorých mnohé, napríklad treska, majú vysokú obchodnú hodnotu;

10.

domnieva sa, že obmedzenie odpadu z výlovu prispeje k dosiahnutiu dobrého stavu životného prostredia, aký vyžaduje smernica o námornej stratégii;

11.

zastáva názor, že programy na zníženie množstva odpadu z výlovu musia byť v plnom rozsahu integrované do celkovej politiky trvalo udržateľného riadenia rybného hospodárstva Spoločenstva;

12.

domnieva sa, že príčiny vyhadzovania odpadu z výlovu sú v jednotlivých druhoch rybolovu rôzne, rovnako ako sú rôzne podrobné rybárske postupy, preto musia byť riešenia tiež prispôsobené konkrétnym druhom rybolovu;

13.

napriek tomu, že vyhadzovanie odpadu ako bežná prax nie je prijateľné, uznáva, že niektoré druhy sú známe vysokou mierou prežitia po vypustení na slobodu a že výnimky zo zákazu rybolovu pre tieto druhy, ako aj pre ohrozené a chránené druhy, by sa mali povoliť za predpokladu, že ich schopnosť prežiť je náležite vedecky zdôvodnená;

14.

zdôrazňuje, že účinnosť nových právnych predpisov závisí od správneho využitia výsledkov vedeckých výskumov týkajúcich sa rybolovu v EÚ, ako aj od zohľadnenia osobitného charakteru jednotlivých druhov rybolovu, ktorý spočíva nielen v ich polohe a druhovej rozmanitosti morských organizmov, ale ktorý je takisto výsledkom spôsobu rybolovu využívaného už mnoho rokov;

15.

blahoželá pracovníkom sektora, ktorí v poslednom období spustili programy na vývoj selektívnejších rybárskych výstrojov a rybolovných postupov zameraných na obmedzenie odpadu z výlovu, povzbudzujúcich aj ostatných, aby sa pridali k tomuto procesu využitím svojich nepochybných skúseností v oblasti rybárskych výstrojov a pomohli tak nájsť ešte inovačnejšie technológie; nesúhlasí s postojom vyjadreným v niektorých návrhoch predložených Komisii, ktoré považujú opatrenia na obmedzenie odpadu z výlovu za nepohodlné;

16.

zdôrazňuje význam dobrovoľného zníženia intenzity rybolovu, ku ktorému dochádza v niektorých loviskách a žiada, aby sa vypracovali mechanizmy pre finančnú kompenzáciu pre rybárov, ktorí podniknú takéto opatrenia;

17.

víta skutočnosť, že škótska vláda nedávno v spolupráci s predstaviteľmi škótskeho rybárskeho priemyslu zaviedla dobrovoľný systém okamžitých uzávierok, podľa ktorého sa loviská uzatvoria na obdobie troch týždňov v prípade, ak kapitán lode oznámi prítomnosť veľkého množstva jedincov tresky s nedostatočnou veľkosťou; domnieva sa, že systémy ako tento, ktorý je prvým svojho druhu v Európe, môžu prispieť k zníženiu odpadu z výlovu, a to zároveň v plnej spolupráci s rybárskym priemyslom;

18.

súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorej má klasický prístup SPRH k znižovaniu nežiaducich vedľajších úlovkov prostredníctvom dohôd v Rade na ešte podrobnejších technických opatreniach na prevenciu vyhadzovania mladých jedincov, na ktorých sa rybári zúčastňujú len v obmedzenej miere, svoje hranice a musia ho dopĺňať programy podnecujúce rybárov k znižovaniu objemu nežiaducich vedľajších úlovkov a odpadu zohľadňujúc osobitné charakteristiky každého druhu rybolovu, ktoré by viedli k tomu, že rybári by ich prijali lepšie, domnieva sa však, že zníženie nežiaducich vedľajších úlovkov sa dosiahne len technickou úpravou rybárskeho výstroja a postupov;

19.

berie na vedomie, že alternatívou, ktorú Komisia považuje za najefektívnejšiu, je zákaz vyhadzovania odpadu z výlovu, hoci takýto zákaz by mohol priniesť určité ťažkosti v otázke jeho vynucovania a mohol by si vyžiadať posilnenie finančných, logistických a ľudských zdrojov;

20.

domnieva sa, že vyhadzovanie dobrých rýb spĺňajúcich predpisy pre iné ryby, za ktoré môžu rybári dostať vyššiu cenu, by sa malo zakázať, hoci zákaz by bolo veľmi ťažko presadzovať; domnieva sa, že by sa malo vyskúšať použitie priemyselných kamier na určitých plavidlách;

21.

konštatuje, že na to, aby mohli rybári a iné zúčastnené strany prevziať zodpovednosť a stotožniť sa s akoukoľvek politikou na odstránenie odpadu, musia zohrávať dôležitú rolu pri monitorovaní a kontrole, pretože ich spolupráca a účasť je kľúčom k úspešnej implementácii vynucovacích opatrení; konštatuje, že v iných jurisdikciách už existujú príklady spolupráce, ktoré by sa mali posúdiť – Kanada a Nový Zéland už napríklad uskutočnili pokusy s inštalovaním priemyselných kamier na lodiach so súhlasom rybárov, pričom tieto opatrenia na sledovanie boli údajne veľmi úspešné pri odstraňovaní vyhadzovania odpadu z výlovu;

22.

podporuje Komisiu, členské štáty a ďalšie zúčastnené strany v tom, aby posúdili použitie motivačných opatrení na zlepšenie praktík v rybolove; verí, že k stimulom by okrem iného mohli patriť:

23.

konštatuje, že nariadenie Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (5), už obsahuje jeden príklad preferenčného prístupu pre selektívny výstroj, keď sa poskytuje viac dní na mori plavidlám s navíjacími vlečnými sieťami na lov langusty využívajúcim triediace mrežiach, a súhlasí s tým, že by sa malo uvažovať o ďalších podobných motivačných opatrení;

24.

je presvedčený, že sektor by reagoval kladnejšie a účinnejšie na kombináciu pozitívnych a negatívnych stimulov, ktorej by sa mala poskytnúť príležitosť ukázať výsledky; ďalej si myslí, že zákaz odpadu z výlovu by sa mal uplatňovať až po vyskúšaní iných druhov negatívnych stimulov vrátane progresívneho zvyšovania veľkosti ôk, uzavretých oblastí atď.;

25.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby v prípade zavedenia zákazu odpadu z výlovu existoval účinný systém kontroly; upozorňuje na to, že nedostatočné vedomosti v súvislosti s množstvom rýb, ktoré tvoria odpad z výlovu, negatívne ovplyvňuje kvalitu odhadov veľkosti populácie rýb a úhynu rýb a sťažuje hodnotenie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť výlovu rýb, ktoré nespĺňajú požiadavky na veľkosť; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyvíjaní nových techník monitorovania, a v tejto súvislosti poukazuje na možnosti, ktoré ponúkajú elektronické lodné denníky a použitie priemyselných kamier;

26.

trvá na tom, že tzv. triedenie – ako jeden z hlavných dôvodov vyhadzovania odpadu z výlovu – by sa malo klasifikovať ako nezákonná činnosť, a nástroje, ktoré ho umožňujú, napríklad palubné mreže na triedenie v prípade hlbokomorského lovu, by sa mali zakázať;

27.

súhlasí s názorom, že najrozumnejším postupom by bolo zvoliť si na základe množstva odpadu alebo stavu ochrany konkrétnych druhov rýb niekoľko pilotných druhov rybolovu; zdôrazňuje význam toho, že pilotné projekty by sa mali určiť vo viacerých zónach, aby tak zastupovali zemepisnú rôznorodosť rybolovu Spoločenstva; je presvedčený, že na každom pilotnom projekte sa musí zúčastniť dostatočný počet plavidiel, aby sa pokryla rôznorodosť odvetvia rybolovu a aby sa zabezpečila riadna výmena informácií s inými účastníkmi príslušného odvetvia rybolovu; navrhuje, aby k možným kandidátom na vybrané druhy rybolovu patrili rybolovy s vlečným výstrojom na lov pri dne a rybolov, pri ktorom sa loví a vyhadzuje treska; odporúča, aby sa v priebehu týchto pilotných projektov hodnotila miera odpadu z výlovu pri iných druhoch rybolovu;

28.

navrhuje, aby sa prax vyhadzovania odpadu z výlovu, ktorá vyplýva z nezlučiteľnosti technických pravidiel o minimálnej veľkosti pri vykládke a veľkosti sieťových ôk, považovala za prioritu, keďže jej náprava je pomerne jednoduchá;

29.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dostupné vedecké stanoviská týkajúce sa populácie tresky obyčajnej z Baltského mora, v prípade ktorej sa veľké percento výlovu sa zaznamenáva ako vedľajší úlovok;

30.

navrhuje tieto postupné kroky pre každý dotknutý druh rybolovu:

31.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť tomu, ako možno interpretovať jednotlivé opatrenia tak, aby sa uplatňovali na rybárske flotily EÚ loviace vo vodách tretích krajín, a žiada, aby používanie najselektívnejšieho rybárskeho výstroja bolo nevyhnutným predpokladom rybolovu podľa dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu.

32.

berie na vedomie rôznorodosť a význam zmiešaného rybolovu v EÚ a dospieva k názoru, že ciele zníženia množstva odpadu musia túto rôznorodosť zohľadniť, aby sa od všetkých druhov rybolovu nevyžadovalo dosiahnutie rovnakého kvantitatívneho zníženia odpadu zároveň, pretože pôvodné množstvá odpadu sa môžu odlišovať;

33.

zdôrazňuje, že ak sa prijmú zákazy vyhadzovania odpadu pre konkrétne druhy rybolovu, tak na zabránenie vytvoreniu zvrátených motivácií ako napríklad trhu s malými rybami alebo rybami ulovenými bez kvót sa musí zabezpečiť, aby sa tieto ryby neuvádzali za žiadnych okolností priamo na trh; domnieva sa, že plavidlá musia byť odškodnené za náklady vzniknuté z prinášania toho úlovku na breh, ktorý by za iných okolností vyhodili; domnieva sa, že takéto ryby by sa mohli využiť napríklad na výrobu rybej múčky a rybieho oleja, pričom, podniky, ktoré takúto možnosť využijú, by mali prispievať do regionálneho kompenzačného fondu;

34.

konštatuje, že Európsky fond rybného hospodárstva (EFRH) má k dispozícii ustanovenia na financovanie skúšobných projektov selektívnejšieho rybolovu, ako aj dvoch výmen výstroja, a vyzýva členské štáty na ich využívanie; žiada o väčšiu flexibilitu správy finančných prostriedkov EFRH, aby bolo možné urýchlene uskutočňovať sľubné skúšobné projekty;

35.

zdôrazňuje, že regulačný systém TAC je jednou z hlavných príčin vyhadzovania odpadu, a že je potrebné prijať opatrenia na zabránenie povinnému vyhadzovaniu ulovených jedincov povolenej veľkosti len pre to, že je vyčerpaná kvóta na daný druh;

36.

odporúča, aby sa kvóty vedľajších úlovkov zahrnuli do celkového povoleného výlovu a aby sa celá vykládka vedľajšieho úlovku zohľadnila pri prideľovaní kvót; pokiaľ dôjde pri rybolove k prekročeniu príslušnej kvóty vedľajšieho úlovku, malo by hroziť jeho ukončenie; okamžité ukončenie rybolovu sa navrhuje aj v prípade nadmerného výlovu mláďat; následne by sa mala táto kvóta postupne znižovať s cieľom poskytnúť ďalšie stimuly na zlepšenie selektívnosti výstroja;

37.

konštatuje, že členské štáty majú podľa nariadenia Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (6) právo stanoviť prísnejšie technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich zástavou v prípade, ak lovia vo vodách EÚ; domnieva sa, že by mali mať aj flexibilitu na odskúšanie nových riešení, ktorých efektivitu by hodnotila Komisia, a že by mali mať za určitých okolností možnosť zaviesť selektívnejšie technické opatrenia pre všetky plavidlá loviace v ich dvanásťmíľovej zóne pobrežných vôd;

38.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, regionálnym poradným radám, poradnému výboru pre rybolov a akvakultúru a regionálnym organizáciám pre riadenie rybolovu, do ktorých EÚ patrí.