9.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/1

1.1

EHSV vytvoril Stredisko pre monitorovanie jednotného trhu, aby sledovalo pokrok pri dokončovaní jednotného trhu a toto stredisko vypracovalo v priebehu rokov množstvo stanovísk na žiadosť iných inštitúcií, ako napr. Rady, Komisie, Parlamentu a predsedníctiev Rady EÚ (1), o prieskumné stanoviská, pričom najnovšie stanoviská sa týkali správy Komisie o pokroku pri vyhodnocovaní jednotného trhu (2). Výbor okrem toho vypracoval v posledných rokoch niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy.

1.2

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je prichádza v pravý čas, keďže Európska rada na svojom zasadnutí 18. – 19. októbra 2007 rozhodla, že EÚ bude lídrom v oblasti stanovovania právnych predpisov a otvárania trhov v globálnom kontexte. EÚ môže formovať globalizáciu, ak sa v modeli jej ďalšieho rozvoja prepojí trvalo udržateľný rast, sociálna spravodlivosť a starostlivosť o životné prostredie. Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť je lepšou reakciu na globalizáciu, než ústup na pozície protekcionizmu.

1.3

Zamestnávatelia a odborové organizácie sa zhodujú na tom, že flexiistota (3), keď ju vyjednávajú sociálni partneri, môže priniesť výhody obom stranám – podnikom aj ich zamestnancom. Vytvára teda vhodný rámec pre modernizáciu európskych trhov práce, ktorý by zahŕňal pracovné právo, efektívne systémy celoživotného vzdelávania a sociálnu ochranu, ktorá sa bude udržiavať a skvalitňovať. Efektívny sociálny dialóg (najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania) okrem toho prispeje k hladkému fungovaniu trhov práce.

1.4

EHSV berie na vedomie oznámenie Komisie na tému „Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie“ (4), ktorú Komisia predložila na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Lisabone.

1.5

Úspech jednotného trhu v mnohých vnútorných činnostiach EÚ vníma väčšina občanov EÚ ako samozrejmosť. Jednotný trh však nie je „dokončeným dielom“, ale – ako ho opísal pán McCreevy, člen EK – prebiehajúcim procesom (5). Odhliadnuc od potreby dokončiť jednotný trh sa Európska únia teraz musí postaviť zoči-voči výzvam globalizácie a posilniť zásady otvoreného trhu, na ktorých je založená – teda spoluvytvárať svet, v ktorom protekcionizmus nemá miesto a hospodárska súťaž je nenarušená.

1.6

Súčasťou globálnej úlohy EÚ je zabezpečiť harmonizáciu noriem spolu so slobodným pohybom kapitálu, služieb a osôb. To znamená, že tretie krajiny, ktoré budú chcieť obchodovať s EÚ, nebudú môcť obísť pravidlá uplatňované na jednotnom trhu, týkajúce sa napríklad ochrany spotrebiteľa, technických predpisov, pracovných podmienok a ochrany životného prostredia.

1.7

Dôležitými faktormi globalizácie je pôsobenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a finančných trhov, ktoré sú čoraz väčšmi prepojené, čo sa zreteľne ukázalo počas krízy na trhoch cenných papierov a iných finančných trhoch v druhej polovici roku 2007.

1.8

Európsky jednotný trh sám o sebe nepostačuje. EÚ musí obchodovať a rozvíjať vzťahy aj s inými krajinami sveta. Musí tiež zachovať svoju konkurencieschopnosť prinášajúcu prospech zamestnancom, zamestnávateľom a všetkým občanom. Lisabonská stratégia bola vypracovaná, aby sa dosiahol tento cieľ a aby sa zvýšila konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ v celosvetovom kontexte. Samotná EÚ musí prijať opatrenia na to, aby sa odstránili zostávajúce vnútorné prekážky.

1.9

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je stimulovať EÚ, aby ku globalizácii pristupovala aktívne a využila možnosti, ktoré ponúka. Hospodársky úspech Európy nebol založený na protekcionizme, ale na štyroch slobodách, na ktorých bolo vybudované pôvodné Európske hospodárske spoločenstvo. (EÚ však ešte musí zrušiť niektoré zo svojich vlastných obchodných obmedzení.)

1.10

Mala by sa tiež vystríhať „americkej pasce“ dotovania výroby biopalív. Ak WTO neprijme protiopatrenia, povedú tieto zbytočné dotácie nevyhnutne k nárastu cien potravín a spôsobia hlad v rozvojových krajinách a nedostatočne rozvinutých častiach sveta (6).

1.11

EHSV berie na vedomie odporúčania sociálnych partnerov uvedené v spoločnom vyhodnotení a analýze kľúčových výziev, ktorým čelia európske trhy práce (7) a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ich zohľadnili.

1.12

EHSV víta oznámenie Komisie o neformálnom zasadnutí Rady o Lisabonskej stratégii (8). Osobitne podporuje štyri strategické oblasti pre EÚ a členské štáty, ktoré vtedy boli dohodnuté: výskum, vývoj a inovácie, priaznivé podnikateľské prostredie, investície do ľudí a napokon energetika a klimatické zmeny. Ak sa má dosiahnuť skutočný potenciál pre rast a zamestnanosť, je nevyhnutné vo všetkých štyroch oblastiach prehĺbiť proces reforiem.

1.13

EHSV vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili úzke zapojenie sociálnych partnerov do vypracovania a realizácie politických opatrení flexiistoty na národnej úrovni.

1.14

Podniky v EÚ a ich zamestnanci nemôžu byť znevýhodnení oproti podnikom z tretích krajín, ktoré im konkurujú, len preto, lebo EÚ chce presadzovať normy prísnejších ekologických postupov.

1.15

Riešením je spoločný, vytrvalý a dôsledný postup EÚ pri medzinárodných rokovaniach o globálnom otepľovaní a tiež vyvinutie tlaku na krajiny, ktoré nebudú dodržiavať tieto záväzky.

2.1

Oznámenie Komisie na októbrové stretnutie hláv štátov a predsedov vlád nadväzuje na neformálne zasadnutie Rady v Hampton Courte v októbri 2005, kde sa diskutovalo o výzvach, ktoré prináša globalizácia, v oblastiach ako inovácie, energetika, migrácia, vzdelávanie a demografia. V roku 2007 sa dosiahla dohoda, že Európa bude celosvetovým lídrom pri riešení problematiky klimatických zmien a že sa zrealizujú európske politické opatrenia zamerané na bezpečnú, trvalo udržateľnú a konkurencieschopnú energiu – teda že Európa sa dostane na začiatok tretej priemyselnej revolúcie.

2.2

Globalizácia, jej pozitívny prínos, ale aj problémy, ktoré z nej vyplývajú, sa dostali viac do povedomia verejnosti. Globalizácia, ktorú niektorí vítajú a iní sa jej obávajú, spochybnila povojnové teórie o svetovej ekonomike (napríklad o dominancii USA) a o tom, ako by mohli vlády jednotlivých štátov pomôcť svojim občanom prijať zmeny. Globalizácia je pre EÚ príležitosťou ako aj výzvou.

2.3

Počas 50 rokov európskej integrácie sa hospodárske vyhliadky členských štátov poprepájali ako nikdy predtým, čo viedlo k bezprecedentnému spoločenskému pokroku. Ďalšia etapa by sa mala zamerať na to, aby sa EÚ stala vedúcou silou pri zmenách trendov vo svetovej ekonomike a aby presadzovala medzinárodné normy založené na hodnotách EÚ.

2.4

Menová únia a úspech eura boli a naďalej sú katalyzátorom hlbšej integrácie trhu a posilnením jednotného trhu. Prostredie, pre ktoré je charakteristická nízka inflácia, nízke úrokové sadzby, lacné a transparentné transakcie a hlbšia finančná integrácia, prospieva cezhraničnému obchodu a investíciám v EÚ a pomáha európskym podnikom v globálnej hospodárskej súťaži. Navonok euro poskytuje ochranu proti súčasným výkyvom na finančných trhoch a jeho sila zmierňuje niektoré účinky rastu cien na globálnych trhoch s potravinami a energiou, ktorý je stimulovaný silným dopytom najmä z nových, rýchlo sa rozvíjajúcich veľkých ekonomík. Sila eura však musí odrážať ekonomické základy. Rýchle a značné zhodnocovanie eura na trhoch, podporované príliš vysokou referenčnou sadzbou ECB a spojené s menovými politikami v iných častiach sveta, ktoré sa podobajú konkurenčným devalváciám meny, je pre prosperitu EÚ nebezpečné. Predstavuje veľkú nevýhodu pre európske podniky, ktoré vyrábajú v eurách a obchodujú v dolároch, čím sa vytvára riziko premiestňovania výroby.

3.2

Okrem priamych dohôd o voľnom obchode EHSV vníma ďalšie inovatívne spôsoby riešenia súčasných praktických problémov, ktoré sa prejavujú v bilaterálnom kontexte: poukazuje pritom na diskusie Transatlantickej hospodárskej rady založenej po summite medzi EÚ a USA 30. apríla. Prvá schôdza tejto rady 9. novembra zaznamenala značný počiatočný pokrok pri riešení problémov súvisiacich so zlepšením obchodných a investičných podmienok na strane najväčšieho hospodárskeho partnera EÚ. Otvorené otázky nemusia byť nevyhnutne zaujímavé aj pre iné obchodné zoskupenia, preto sú takéto bilaterálne dohody dôležité. (Od apríla vraj obe strany urobili podstatný pokrok pri odstraňovaní prekážok obchodu a investíciám a pri zmierňovaní regulačného zaťaženia.)

Problémy a oblasti dohody sa týkali týchto bodov:

3.3

Európska únia by okrem toho mala prehĺbiť a posilniť ekonomickú spoluprácu so susednými krajinami ako napríklad Ukrajinou a s Ruskom. Vstup Ruska do WTO, spoločný hospodársky priestor EÚ – Rusko a nová rámcová zmluva medzi EÚ a Ruskom sú dôležitými míľnikmi na ceste ku skutočne strategickému hospodárskemu partnerstvu. Táto posilnená spolupráca by mala pripraviť pôdu pre budúce rokovania o spoločnom hospodárskom priestore, ktorý by podporil slobodný pohyb tovaru a služieb, kapitálu a ľudí, vedomostí a technológií.

3.3.1

Keďže široká problematika strategického hospodárskeho partnerstva sa rieši vstupom do WTO len čiastočne, mali by EÚ a Rusko budovať budúce hospodárske vzťahy tam, kde je to možné, na štruktúrach presahujúcich štruktúry WTO s cieľom vytvoriť spoločný hospodársky priestor väčšej Európy. Zo strany EÚ i Ruska si to vyžaduje veľké úsilie pri riešení oveľa širšieho spektra problémov než v prípade tradičných dohôd o voľnom obchode.

3.3.2

Dohoda medzi EÚ a Ruskom by mala okrem iného zahŕňať tieto oblasti: spoločné ustanovenia o zaobchádzaní s cezhraničnými investíciami, odstránenie ciel, odbúranie netarifných obchodných prekážok, konvergencia právnych predpisov, vzájomné uznávanie noriem a vyhodnocovanie zhody, uľahčenie obchodu a obchodné zvyklosti, spolupráca v oblasti hospodárskej súťaže, liberalizácia služieb, verejné obstarávanie, sanitárne a fytosanitárne predpisy, ochrana práv duševného vlastníctva, riešenie sporov a uplatňovanie medzinárodných účtovných štandardov. Príklady rôznych tém zahrnutých do rozsiahlej dohody tohto typu možno nájsť napríklad v dohodách Európskeho hospodárskeho priestoru.

3.5

Globalizácia urýchlila tempo zmien – v oblasti technológií, myšlienok, spôsobu práce a životného štýlu. EHSV neustále podporoval tieto ciele a zastáva názor, že ak Európa dokáže uvoľniť svoj inovačný a tvorivý potenciál, bude môcť určovať smerovanie zmien vo svete a presadzovať pritom európske hodnoty a kultúrnu rôznorodosť.

1.

Globálne otepľovanie nemôže zvrátiť EÚ sama a konečný účinok opatrení EÚ sa nepochybne znehodnotí, ak iné krajiny nepodniknú kroky na kontrolu využívania energie a produkcie emisií.

2.

EÚ by nemala vytvárať nerovnováhu v oblasti konkurencieschopnosti európskych výrobcov tovarov, ktorí by museli zvýšiť prevádzkové náklady uhrádzaním vyšších environmentálnych daní a poplatkov, čo by viedlo k zníženiu ich konkurencieschopnosti v globálnom kontexte. Okrem toho by to mohlo viesť k presunu investícií, čo by malo strategický význam pre jednotný trh EÚ.

3.

EHSV nie je presvedčený o argumente, že prísnejšie environmentálne normy povedú k novému dopytu po intenzívnejšom výskume ekologických produktov. Súvisí to s veľmi dlhým obdobím, ktoré si vyžaduje výskum týchto výrobkov a ich uvedenie na trh. Medzičasom by sa mohlo stať, že iní európski výrobcovia tovarov, ktoré sú energeticky intenzívne, budú kvôli nerovným podmienkam vytlačení z trhu výrobcami z krajín, ktoré nie sú také iniciatívne pri zavádzaní opatrení na obmedzenie emisií.

3.10.1

Riešením je spoločný, vytrvalý a dôsledný postup EÚ pri medzinárodných rokovaniach o globálnom otepľovaní a tiež vyvinutie tlaku na krajiny, ktoré nebudú dodržiavať tieto záväzky. Ak sa EÚ rozhodne samostatne presadzovať sprísnenie určitých environmentálnych noriem, tak by mohla zvážiť zavedenie opatrení na hraniciach, ktoré by boli v súlade s WTO, v prípade výrobkov pochádzajúcich z krajín, ktoré sú známe ako hlavní znečisťovatelia životného prostredia, aby európski výrobcovia neboli v hospodárskej súťaži znevýhodnení.

3.10.2

Otvorený globálny systém obchodu je v záujme EÚ. Kedysi musela EÚ chrániť svojich občanov, svoje záujmy a hodnoty. V dnešnom svete nemôže byť riešením protekcionizmus. Keďže EÚ je vedúcou silou v oblasti obchodu a investovania v globálnom meradle, naša otvorená ekonomika umožňuje nižšie nákladové vstupy pre priemysel, nižšie ceny pre spotrebiteľov, konkurenčný stimul pre podniky a nové investície. Súčasne je dôležité, aby EÚ využila svoj vplyv v medzinárodných rokovaniach a snažila sa dosiahnuť, aby ostatní partneri takisto otvorili svoje ekonomiky: politické presadzovanie otvorenosti ekonomiky môže uspieť len vtedy, ak ostatní partneri zareagujú podobným spôsobom.

3.10.3

Komisia musí zabezpečiť, aby tretie krajiny ponúkli primeranú úroveň otvorenosti ekonomiky exportérom a investorom z EÚ a aby sa vytvorili základné pravidlá, ktoré nepoškodia našu schopnosť chrániť naše záujmy a zabezpečiť vysokú mieru ochrany v oblasti zdravia, bezpečnosti, životného prostredia, sociálnej ochrany a vysokú mieru ochrany spotrebiteľov.

4.1

Globalizácia a technologické zmeny prinášajú riziko nárastu nerovnosti a prehĺbenia priepasti medzi kvalifikovaných a nekvalifikovanými pracovníkmi a medzi bohatým a chudobnými krajinami. Najlepším riešením je pomôcť každému jednotlivcovi a každej krajine, aby sa prispôsobili zmenám zlepšením kvality a dostupnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre ľudí v každom veku.

4.2

EHSV a sociálni partneri vyjadrili svoj názor, ako by mala vyzerať koncepcia flexiistoty, aby pomohla ľuďom úspešnejšie zvládnuť prechod z jedného zamestnania do druhého v období zrýchľujúcich sa ekonomických zmien.

4.3

Schválenie spoločného balíčka zásad flexiistoty na zasadnutí Rady pre zamestnanosť a sociálne veci (13)5. decembra 2007 pripravilo cestu pre integráciu flexiistoty do národných programov reforiem členských štátov a pre následnú implementáciu v úzkej spolupráci s národnými sociálnymi partnermi.

4.4

EHSV by si želal, aby sa viac pozornosti venovalo aktívnym politickým opatreniam na posilnenie začlenenia a poskytnutie rovnakých príležitostí skupinám, ktoré sú konfrontované s diskrimináciou na trhu práce – ľudia starší ako 50 rokov, ženy, etnické menšiny a nedostatočne kvalifikovaní ľudia, ktorí opustili školu.

5.1

EÚ momentálne zažíva dôsledky globálnej krízy na trhoch cenných papierov a iných finančných trhoch. Menová únia a rýchla reakcia ECB na vzniknutú situáciu zohrali pozitívnu úlohu. Predovšetkým dodaním veľkého množstva likvidity na peňažné trhy ECB prispela k zmierneniu krízy dôvery v bankový sektor, znížila riziko značného sprísnenia úverových podmienok pre podniky a domácnosti. Na druhej strane neexistencia menových rizík a nízke poistenie rizík v jednotlivých krajinách naznačujú, že zraniteľnejšie ekonomiky EÚ boli schopné čeliť výkyvom na finančnom trhu pomerne dobre.

5.2

Zmätok na globálnom finančnom trhu a oslabenie amerického dolára ovplyvňuje Európu napr. významným zhodnotením eura spôsobeným udržiavaním príliš vysokej referenčnej sadzby ECB a menovými politikami v iných častiach sveta, ktoré sa podobajú konkurenčným devalváciám meny, čo bude mať nepriaznivé dôsledky pre ekonomiku EÚ a jej strednodobé vyhliadky.

5.3

Nedávne udalosti na svetových finančných trhoch preukázali potrebu posilniť pravidlá, zlepšiť spoluprácu a komunikáciu medzi kontrolnými orgánmi a centrálnymi bankami a zvýšiť transparentnosť a podávanie správ.