25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/79


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Nástroje správy založené na právach rybolovu“

(2008/C 162/16)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 27. septembra 2007 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Nástroje správy založené na právach rybolovu“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. januára 2008. Spravodajcom bol pán SARRÓ IPARRAGUIRRE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 442. plenárnom zasadnutí 13. – 14. februára 2008 (schôdza z 13. februára 2008) prijal 110 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1

Výbor považuje za potrebné, aby po ukončení obdobia diskusií vypracovala Komisia štúdiu, ktorá by objasnila, aké sú súčasné kapacity flotíl Spoločenstva a kvóty potrebné na zachovanie konkurencieschopnosti týchto flotíl, pri súčasnom rešpektovaní udržateľnosti lovíšť rýb.

1.2

Štúdia by mala zahŕňať aktualizáciu práv rybolovu členských štátov získaných na základe relatívnej stability, vzhľadom k tomu, že od roku 1983 už uplynulo 24 rokov.

1.3

Táto aktualizácia by mala spočívať v periodickom prideľovaní kvót, napríklad počas obdobia piatich rokov tak, aby ich bolo možné prerozdeliť v prípade, že opäť nastane nerovnováha.

1.4

Aktualizácia by mala analyzovať najlepšie možné riešenia, aby v budúcnosti nenastala súčasná nerovnováha v kvótach na niektoré pelagické (šíromorské) a bentické (hlbokomorské) druhy v určitých oblastiach rybolovu, ktorá potom vo väčšine členských štátov vedie k „nadbytočným kvótam“ a „nedostatočným kvótam“.

1.5

V každom prípade by malo ísť o skutočné kvóty, založené na presvedčivých vedeckých údajoch. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné prehlbovať odborné znalosti o zdrojoch, pretože v súčasnosti sa kvôli nedostatku vedeckých údajov väčšina kvót stanovuje na základe kritéria obozretnosti.

1.6

Na druhej strane sa EHSV domnieva, že kritérium relatívnej stability obsahuje v sebe práva, ktoré členské štáty nadobudli. Toto právo by nemalo len tak zmiznúť, ale mohlo by byť aktualizované v závislosti od potrieb trvalej udržateľnosti zdrojov a konkurencieschopnosti flotíl Spoločenstva, v súčasnosti vyžadované spoločnou politikou rybného hospodárstva.

1.7

EHSV sa nazdáva, že pokiaľ podľa Komisie treba riešiť spôsob správy, založený na práve rybolovu, musí to byť na úrovni Spoločenstva.

1.8

Výbor sa domnieva, že primerane aktualizované právo rybolovu môže priniesť zníženie odpadu, ktorý spôsobuje nadmerný rybolov a podstatné obmedzenie takéhoto rybolovu.

1.9

Keď však zoberieme do úvahy prednostné právo malých rybárov, ktoré sa prejavuje hlavne v ostrovných členských štátoch a regiónoch, výbor si myslí, že maloobjemový pobrežný rybolov, ktorým sa rozumie rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami celkovej dĺžky menej ako 12 metrov (1) by mal byť naďalej vyradený zo systému správy založeného na práve rybolovu na úrovni Spoločenstva.

1.10

Výbor sa nazdáva, že pokiaľ by Komisia nariadila správu zdrojov založenú na práve rybolovu, mala by začať v takých oblastiach rybolovu, kde by – vzhľadom na existenciu nesúladu medzi nadbytočnými a nedostatočnými kvótami – existoval široký konsenzus príslušných členských štátov.

1.11

Výbor si myslí, že v tom prípade by Komisia mala určiť na akej úrovni budú prebiehať rokovania o práve rybolovu – na úrovni Spoločenstva, členských štátov, organizácií výrobcov alebo podnikov – a mala by stanoviť aj kontrolu transakcií.

1.12

Výbor predpokladá, že pokiaľ sa vyrieši súčasná nerovnováha a bude sa rešpektovať kritérium relatívnej stability, bude to znamenať významný krok vpred smerom k systému správy, ktorý bude založený na práve rybolovu.

2.   Úvod

2.1

„Oznámením Komisie o nástrojoch správy založených na práve rybolovu“ (2) chcela Komisia počas obdobia približne jedného roka (27.02.2008) otvoriť priestor na diskusiu o riešeniach, ktoré by umožnili efektívnejším spôsobom dosahovať cieľ trvalo udržateľných zdrojov a cieľ konkurencieschopnosti flotily Spoločenstva, ktoré boli vytýčené v novej spoločnej politike rybolovu.

2.2

Prostredníctvom „Zelenej knihy o budúcnosti spoločnej politiky v oblasti rybolovu“ (3) sa Komisia snažila preskúmať nové postupy správy, ako sú napríklad trhové systémy na prideľovanie kvót – individuálne prenosné kvóty a dražby – ktoré predpokladajú vytvorenie trhu s právom rybolovu a môžu podnietiť záujem vlastníkov týchto práv o dlhodobo udržateľný rybolov.

2.3

V „Príručke o reforme spoločnej politiky rybolovu“ (4) sa Komisia zamýšľa nad tým, že odvetvie rybného hospodárstva disponuje stále špecifickými črtami, ktoré sťažujú možnosť zaviesť v krátkej dobe normálne hospodárske podmienky, ako sú otvorená hospodárska súťaž medzi výrobcami a sloboda investícii. Tieto črty poukazujú na štrukturálnu nerovnováhu medzi nedostatkom zdrojov rýb a veľkosťou flotily Spoločenstva a pretrvávajúcu závislosť určitých pobrežných oblastí od rybolovu. V tejto príručke stanovila Komisia harmonogram činností, ktoré začínajú v roku 2002 organizovaním seminárov o hospodárskom riadení, v ktorých sa diskutovalo o režime obchodovateľných práv rybolovu (individuálnych i hromadných). V roku 2003 mala Komisia informovať Radu o výsledkoch týchto rozhovorov. S určitým oneskorením oproti naplánovanému harmonogramu sa v máji 2007 uskutočnil seminár o hospodárskej dimenzii rybolovu, na ktorom sa okrem iného diskutovalo aj o problematike práva rybolovu (5).

2.4

EHSV považoval za vhodné vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, ktoré by malo prispieť do týchto rozhovorov iniciovaných Komisiou jeho názorom na problematiku ako pokračovať v lepšej správe zdrojov, čo by malo byť základným pilierom spoločnej politiky rybolovu, ktorá sa snaží o dlhodobo udržateľné zdroje a súčasne o konkurencieschopnosť flotíl Spoločenstva.

2.5

Cieľom tohto stanoviska je poukázať na pretrvávajúce ťažkosti pri realizácii účinnej hospodárskej správy zdrojov rýb, založenej na práve rybolovu a tiež navrhnúť možnosti ako tieto ťažkosti prekonať.

2.6

EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné vytvoriť priaznivejšie prostredie pre zavedenie normálnejších hospodárskych podmienok a odstránenie prekážok brániacich normálnej hospodárskej činnosti, ako sú možnosti rybolovu na základe národných prídelov a princíp relatívnej stability (6).

2.7

Preto sa toto stanovisko snaží predovšetkým o hlbšiu analýzu princípu relatívnej stability, ktorý podľa názoru hlavných odborných rybárskych združení v Spoločenstve (7) a Komisie predstavuje jeden z hlavných problémov pri zavádzaní systému práv rybolovu na úrovni Spoločenstva: obchodovanie alebo prevod definitívneho vlastníctva práv medzi podnikmi členských štátov by zmenil percentuálne podiely v súčasnom rozdelení kvót medzi členskými štátmi, a tým by narušil relatívnu stabilitu. V druhom rade ide o snahu vyzdvihnúť tie prvky, ktoré by umožnili spustenie tohto systému správy, ktorá na národnej úrovni už funguje v niektorých členských štátoch a niektorých tretích krajinách, ktoré konkurujú na trhu Spoločenstva.

2.8   Historické súvislosti

2.8.1

V roku 1972 (8) Rada zrušila na prechodné obdobie, ktoré sa malo skončiť 31.12.1982, princíp rovnakého prístupu členských štátov k zdrojom rýb, ktorý bol stanovený v roku 1970 (9).

2.8.2

Ako dôsledok tohto rozhodnutia a s cieľom chrániť pobrežné oblasti po skončení spomínaného prechodného obdobia prijala Rada v roku 1976 tzv. „Haagske preferencie“ (10), ktoré sa snažili chrániť pobrežný rybolov a v ktorých Rada prehlasovala, že má záujem zohľadňovať „životné potreby“ miestnych spoločenstiev závislých od rybolovu.

2.8.3

Rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi o rozdelení celkových prípustných úlovkov (CPÚ) pokračovali až do roku 1983, kedy bolo prijaté Nariadenie EHS č. 170/1983, ktorým sa vytvára režim Spoločenstva na ochranu a riadenie zdrojov rýb (11) a v ktorom bolo stanovené definitívne rozdelenie na základe nasledujúcich kritérií: tradičných rybolovných aktivít každého členského štátu, špecifických potrieb v regiónoch, ktorých obyvateľstvo bolo mimoriadne závislé na rybolove (s ohľadom na „Haagske preferencie“) a potenciálnej straty úlovkov vo vodách tretích krajín v dôsledku rozšírenia výlučných hospodárskych zón do 200 míľ.

2.8.4

Takýto režim rozdelenia, známy ako princíp relatívnej stability, zaručoval každému členskému štátu (12) nemenný percentuálny podiel z CPÚ jednotlivých druhov. Rada chápala pojem „relatívna stabilita“ ako stabilita, ktorá by podľa daného biologického stavu zásob mala chrániť špecifické potreby regiónov, v ktorých je miestne obyvateľstvo mimoriadne závislé od rybolovu a priemyslu, ktorý s ním súvisí (13). To znamená, že boli zachované „Haagske preferencie“, ako to predpokladala Rada v roku 1976 a naďalej pretrvávalo zrušenie princípu rovnakého prístupu.

2.8.5

Podľa ustanovení nariadenia EHS č. 170/83 mala Komisia ešte pred koncom roka 1991 vypracovať správu o sociálno-ekonomickej situácii pobrežných regiónov. Na základe tejto správy mala Rada rozhodnúť o potrebných úpravách, hoci bolo možné predĺžiť režim podmienok prístupu a kritérií rozdelenia kvót až do decembra 2002.

2.8.6

Pred správou, ktorú predstavila Komisia, dala Rada prednosť politickému rozhodnutiu predĺžiť režim podmienok prístupu a kritérií rozdelenia kvót až do 31.12.2002. (14)

2.8.7

Nakoniec nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 o ochrane a udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu v článku 20 stanovilo, že „príležitosti na rybolov sa rozdelia medzi členské štáty takým spôsobom, aby sa pre každý členský štát zabezpečila relatívna stabilita rybárskych činností pre každý druh rýb alebo pre každú oblasť rybolovu.“ Podobne článok 17 znovu predlžuje platnosť zrušenia princípu rovnakého prístupu do vôd a k zdrojom rýb až do 31.12.2012, pričom sa znovu zaoberá vypracovaním správy o zrušení rovnakého prístupu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Podľa názoru EHSV sa zdá byť jasné, že kritérium relatívnej stability, t.j. nemenný percentuálny podiel CPÚ stanovený každému členskému štátu pred 24 rokmi, nezohľadňuje hospodársky a sociálny rozvoj obyvateľstva, ktoré je v súčasnosti závislé od rybolovu a súvisiacich priemyselných odvetví. Dnešná kapacita flotily Spoločenstva, aktuálne využívanie zdrojov a investície do pobrežných regiónov majú málo spoločné s tými, ktoré sa realizovali v roku 1983. Bol to rok, kedy do Európskeho spoločenstva ešte nepatrili niektoré členské štáty so záujmami v oblasti rybolovu.

3.2

V nariadeniach Komisie o prispôsobení kvót (15) je možné si všimnúť, že každý rok vznikajú v niektorých rybolovných oblastiach a v niektorých zónach Spoločenstva veľké rozdiely medzi kvótami pridelenými členským štátom a ich skutočnými úlovkami. Týka sa to pelagických (šíromorských) aj bentických (hlbokomorských) druhov. Táto nerovnováha, ktorá v niektorých prípadoch vytvára „nadbytočné kvóty“, „nedostatočné kvóty“ alebo dokonca „nepoužiteľné kvóty“ kvôli nedostatočnej flotile ovplyvňuje väčšinu členských štátov v takých alebo onakých rybolovných oblastiach alebo zónach a nepodlieha iba biologickým zákonom ale tiež dôsledkom uplatňovania kritéria relatívnej stability.

3.3

EHSV sa domnieva, že prvoradým záujmom pri rozdelení práv v rámci CPÚ musí byť zabezpečenie obnovy (a udržania) zásob rôznych druhov rýb a iných morských zdrojov na vyššej a udržateľnejšej úrovni. EHSV odporúča, aby sa zvýšené úsilie venovalo zlepšeniu úrovne vedeckých poznatkov o stave zásob rýb, ako aj spôsobu správy prídelov a rybárskych postupov s cieľom zabezpečiť optimálne výsledky pre udržanie samotných zásob rýb, ako aj pre hospodársku prosperitu rybárskych komunít, ktoré sú závislé od rybolovu. Celkové prídely je nutné udržiavať v rámci vedecky stanoveného maximálneho udržateľného výnosu a je nevyhnutné účinne kontrolovať a dodržiavať hraničné hodnoty jednotlivých prídelov.

3.4

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala vypracovať štúdiu o súčasných kapacitách flotily a kvótach potrebných na zachovanie konkurencieschopnosti a udržateľnosti zásob rýb. Táto štúdia by mala zahŕňať aktualizáciu nadobudnutých práv členských štátov, na základe princípu relatívnej stability s cieľom analyzovať najlepšie možné riešenia, aby v budúcnosti nenastala takáto nerovnováha medzi kvótami na niektoré pelagické (šíromorské) a bentické (hlbokomorské) druhy v určitých oblastiach rybolovu. Toto všetko s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť zdrojov a konkurencieschopnosť flotíl Spoločenstva predstavuje hlavný cieľ spoločnej politiky rybného hospodárstva.

3.5

Na druhej strane sa výbor domnieva, že kritérium relatívnej stability obsahuje tiež práva nadobudnuté pre členské štáty. Tieto práva by nemali úplne vymiznúť, ale mohli by byť aktualizované na základe potreby udržateľnosti zdrojov a konkurencieschopnosti flotíl Spoločenstva, ktoré si dnes vyžaduje spoločná politika rybného hospodárstva.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV sa nazdáva, že Komisia by po skončení obdobia diskusií mala čo možno najskôr vypracovať túto štúdiu, pretože súčasná situácia v oblasti zdrojov rybného hospodárstva v Spoločenstve a konkurencieschopnosť flotily Spoločenstva by nemali čakať až do roku 2012 na zverejnenie novej správy Komisie, ktorá by vyriešila nápravu dnešnej nerovnováhy existujúcej medzi kvótami na úlovky a flotilou Spoločenstva.

4.2

Aktualizácia by mala mať charakter periodického prideľovania kvót, napríklad počas obdobia piatich rokov tak, aby ich bolo možné prerozdeliť v prípade, že opäť nastane nerovnováha.

4.3

EHSV zastáva taktiež názor, že pokiaľ po diskusiách realizovaných s cieľom hľadať riešenia súčasnej situácie Komisia rozhodne, že je potrebné zaoberať sa problematiku implementovania systému správy založeného na aktualizovanom práve rybolovu členských štátov, jeho zavedenie by sa malo realizovať na úrovni Spoločenstva.

4.4

EHSV sa nazdáva, že po podpísaní Reformnej zmluvy (Lisabonskej zmluvy ) v decembri 2007 vznikli medzi členskými štátmi priaznivé podmienky na to, aby tento systém riadenia rybolovu schválili.

4.5

Výbor si je vedomý ťažkostí, ktoré so sebou prináša zavedenie takéhoto systému správy na celoeurópskej úrovni, ktorý by bol založený na obchodovateľných právach rybolovu, domnieva sa však, že by to mohla byť cesta k dosiahnutiu „takého využívania živých vodných zdrojov, ktoré by sa snažilo zaručiť hospodársky, environmentálne a spoločensky udržateľné podmienky“ (16), pokiaľ by boli zohľadnené, okrem iných, nasledujúce kritériá:

4.5.1

S cieľom neohroziť práva malých rybárov (17) by malý rybolov – na ktorom sú závislé mnohé pobrežné spoločenstvá a predovšetkým ostrovné členské štáty a regióny – mal byť naďalej vyčlenený zo zavádzania systému správy, založeného na právach rybolovu na úrovni Spoločenstva.

4.5.2

Aby nedošlo k dominantnému postaveniu na trhu, možnosť obchodovania s právami na rybolov by mohla byť obmedzená na určité percento z celkového maximálneho ročného objemu z jednotlivých druhov a pre každý členský štát.

4.5.3

Výbor sa nazdáva, že zavádzanie tohto systému správy by sa malo realizovať postupne a diferencovane podľa jednotlivých oblastí rybolovu v Spoločenstve. Začať by sa malo v tých oblastiach, v ktorých vzhľadom na rozdiely medzi „nadmernými“ a „nedostatočnými“ kvótami existuje široký konsenzus členských štátov, ktorých sa tento rybolov týka.

4.5.4

Komisia by mala pre rybolov ovplyvnený systémom správy práv rybolovu stanoviť, či budú rokovania prebiehať na úrovni Spoločenstva, členských štátov, organizácií výrobcov alebo podnikov a jasne určiť ako sa budú tieto transakcie kontrolovať.

4.6

Výbor sa domnieva, že primerane aktualizované práva rybolovu môžu predstavovať zníženie odpadu a podstatné obmedzenie nadmerného lovu rýb.

4.7

Výbor predpokladá, že pokiaľ sa prekoná súčasná nerovnováha a zároveň sa bude dodržiavať kritérium relatívnej stability, bude to predstavovať významný krok vpred smerom k systému správy, ktorý bude založený na právach rybolovu. Pokiaľ by bol tento systém náležite regulovaný, aby sa predišlo dominantnému postaveniu na trhu, umožnil by rovnomernejšie a presnejšie rozdelenie zdrojov medzi rôzne flotily Spoločenstva, a to by prispelo k väčšej udržateľnosti zdrojov a ku konkurencieschopnosti flotíl Spoločenstva.

V Bruseli 13. februára 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS


(1)  Článok 26 Nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v EÚ L 223, 15.8.2006).

(2)  KOM(2007) 73 v konečnom znení, 26.2.2007.

(3)  KOM(2001) 135 v konečnom znení, 20.3.2001.

(4)  KOM(2002) 181 v konečnom znení, 28.5.2002.

(5)  Seminár zorganizovala Komisia v Bruseli v dňoch 14. – 15. mája 2007.

(6)  KOM(2002) 181 v konečnom znení, s.25.

(7)  AEOP (EAPO – Európske združenie organizácii výrobcov v sektore rybolovu) a EUROPECHE/COGECA v dokumentoch, ktoré predstavili v rámci pracovnej skupiny „Zdroje“ Poradného výboru pre rybné hospodárstvo dňa 18. 9.2007 (Ref.: EAPO 07-29 zo 17.9.2007, Ref.: Europêche/COGECA EP(07)119F/CP(07)1053.3, zo 17.9.2007) vyjadrili svoju obavu v súvislosti s právom rybolovu.

(8)  Podľa aktov o pristúpení podpísaných Spoločenstvom a Dánskom, Veľkou Britániou a Írskom sa prechodné obdobie malo skončiť 31. decembra 1982. Pozri Ú. v. ES L 73, 27.3.1972.

(9)  Nariadenie EHS č. 2141/70 uverejnené v Ú. v. (ES) L 236, 27.10.1970.

(10)  Rezolúcia Rady z 3.11.1976 (Ú. v. (ES) C 105, 7.5.1981).

(11)  Ú. v. ES L 24, 27.1.1983.

(12)  V roku 1983 boli členmi Spoločenstva tieto štáty: Nemecko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia, Grécko, Holandsko, Írsko, Taliansko a Luxembursko.

(13)  Odôvodnenie (6) a (7) Nariadenia EHS č. 170/1983. Ú. v. ES L 24, 27.1.1983.

(14)  Článok 4 nariadenia (EHS) č. 170/1983.

(15)  Za posledné tri roky ide o tieto nariadenia: Nariadenie Komisie (ES) č. 776/2005, Ú. v. EÚ L 130, 24.5.2005, Nariadenie (ES) č. 742/2006, Ú. v. EÚ L 130, 18.5.2006 a Nariadenie (ES) č. 609/2007, Ú. v. EÚ L 141, 2.6.2007.

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, Ú. v. EÚ L 358, 21.12.2002.

(17)  Pod maloobjemovým pobrežným rybolovom treba chápať rybolov definovaný v článku 26 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006, t.j. rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami celkovej dĺžky menej ako 12 metrov.