[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.3.2009

KOM(2008) 886 v konečnom znení/2

CORRIGENDUM Annule et remplace le document COM(2008) 886 final du 16.12.2008 (Ajout de l'action 1.3 - tableau section 6.1) Concerne toutes les versions

OZNÁMENIE KOMISIE

Akčný plán zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe

OZNÁMENIE KOMISIE

Akčný plán zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe

1. ÚVOD

Obnovená lisabonská agenda pre rast a zamestnanosť[1] sa zameriava na dosiahnutie intenzívnejšieho a trvalejšieho rastu a na vytvorenie väčšieho počtu lepších pracovných miest. V preskúmaní bielej knihy[2] v polovici trvania z roku 2001 sa okrem toho zdôrazňuje kľúčová úloha inovácie pri zabezpečení udržateľnej, efektívnej a konkurencieschopnej mobility v Európe.

Na základe týchto skutočností treba prekonať niekoľko najväčších problémov, aby európsky dopravný systém mohol v plnej miere zohrávať svoju úlohu pri uspokojovaní potrieb mobility európskeho hospodárstva a spoločnosti:

- dopravné zápchy v cestnej premávke postihujú podľa odhadov 10 % cestnej siete a ročné náklady predstavujú 0,9 – 1,5 % HDP[3] v EÚ.

- 72 % všetkých dopravných emisií CO2, ktoré sa zvýšili o 32 % (1990-2005),[4] vzniká v cestnej doprave.

- Zatiaľ čo počet smrteľných obetí nehôd na cestách klesá (-24 % od roku 2000 v EÚ-27), ich počet (42 953 smrteľných nehôd v roku 2006) stále o 6 000 prípadov prevyšuje plánovaný cieľ, t. j. znížiť počet smrteľných obetí nehôd v období rokov 2001 – 2010 o 50 %[5].

Tieto problémy sú dokonca naliehavejšie pri prognózovanom tempe rastu o 50 % v nákladnej doprave a o 35 % v osobnej doprave v období rokov 2000 až 2020[6].

Z týchto výziev vyplývajú hlavné politické ciele, ktoré sa týkajú toho, aby sa doprava a cestovanie stali:

- čistejšími;

- efektívnejšími, a to vrátane energetickej účinnosti[7];

- bezpečnejšími a lepšie chránenými.

Je však jasné, že konvenčné prístupy, ako napríklad vývoj novej infraštruktúry, neprinesú potrebné výsledky v lehotách požadovaných v súvislosti s rozsahom týchto výziev. Inovatívne riešenia sú zjavne potrebné, ak máme dosiahnuť rýchly pokrok vyžadovaný týmito naliehavými problémami. Je najvyšší čas, aby inteligentné dopravné systémy začali zohrávať svoju riadnu úlohu pri dosahovaní konkrétnych výsledkov.

2. INTELIGENTNÉ DOPRAVNÉ SYSTÉMY

„Inteligentné dopravné systémy“ znamenajú uplatňovanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v doprave. Tieto aplikácie sa vyvíjajú pre rôzne druhy dopravy a ich vzájomné pôsobenie (vrátane intermodálnych uzlov).

V leteckej doprave sa systém SESAR[8] stane rámcom na implementáciu novej generácie manažmentu letovej prevádzky. Na vnútrozemských vodných cestách sa zavádzajú riečne informačné služby (RIS) zamerané na riadenie využívania vodných ciest a prepravu nákladov. V železničnej sieti sa postupne zavádza Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a telematické aplikácie pre nákladnú dopravu (TAF-TSI). V lodnej doprave sa zavádza „bezpečná námorná sieť“ (SafeSeaNet) a Monitorovacie a informačné systémy lodnej dopravy (VTMIS) a postupuje sa smerom k automatickému identifikačnému systému (AIS) a k systémom identifikácie a sledovania na veľkú vzdialenosť (LRIT). Príklady aplikácií inteligentných dopravných systémov v cestnej doprave zahŕňajú riadenie a kontrolné systémy mestskej a diaľničnej premávky, elektronický výber mýta a navigáciu trasy. Doteraz však neexistoval nijaký podobný koherentný európsky rámec na prepojenie cestnej dopravy s inými druhmi dopravy.

3. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Cieľom tohto akčného plánu je urýchliť a koordinovať zavádzanie inteligentných dopravných systémov (IDS) v cestnej doprave vrátane rozhraní s inými druhmi dopravy.

Akčný plán obsahuje náčrt šiestich prioritných oblastí opatrení. Pre každú oblasť sa určil súbor konkrétnych opatrení a jasný harmonogram. Na plnenie opatrení a harmonogramu ustanovením rámca na vymedzenie postupov a špecifikácie sa bude vyžadovať zmobilizovanie členských štátov a ostatných zainteresovaných strán.

Tento akčný plán v konečnom dôsledku pomôže skombinovať zdroje a nástroje, ktoré sú k dispozícii na dodanie významnej pridanej hodnoty pre Európsku úniu.

4. PREčO JE PRE IDS POTREBNÁ EURÓPSKA KONCEPCIA?

IDS môžu prinášať zreteľné výhody z hľadiska efektívnosti dopravy, udržateľnosti a bezpečnosti a súčasne prispievať k cieľom vnútorného trhu a konkurencieschopnosti v rámci EÚ.

V Európe sa od 80-tych rokov minulého storočia v tejto oblasti uskutočnilo množstvo aktivít. Tieto aktivity sa už tradične sústreďujú, aj keď často nekoordinovane a rozkúskovane, na špecifické oblasti, ako je čistá a energeticky účinná doprava, dopravné zápchy na cestách, riadenie premávky, bezpečnosť na cestách, zabezpečenie komerčných dopravných operácií alebo mestská mobilita.

Napriek tomuto vývoju by sa niektoré otázky mali riešiť z európskeho hľadiska, aby sa predišlo vytvoreniu nesúrodých aplikácií a služieb IDS: geografická kontinuita, interoperabilita služieb a systémov a normalizácia. Tým by sa mali uľahčiť pan-európske aplikácie, zabezpečiť presné a spoľahlivé údaje v reálnom čase a primerané pokrytie všetkých druhov cestovania.

4.1. Zabezpečovanie dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu

Pri zaistení dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu[9] zohrávajú základnú úlohu aplikácie IDS.

Diferencované spoplatňovanie vozidiel prostredníctvom systémov elektronického výberu mýta za jazdenie na niektorých trasách je spôsobom na ovplyňovanie dopytu po doprave.

Aplikácie IDS na plánovanie cesty, dynamická navigácia vo vozidle a podpora ekologickej jazdy takisto prispievajú k zmierneniu dopravných zápch, mobilite šetrnejšej k životnému prostrediu a k nižšej spotrebe energie.

„Zelené dopravné koridory“[10] predstavujú iniciatívu EÚ na podporu koncepcie integrovanej nákladnej dopravy s druhmi dopravy, ktoré sa navzájom dopĺňajú s cieľom dosiahnuť alternatívy diaľkovej dopravy medzi logistickými uzlami, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Pri dosahovaní tohto cieľa je podstatné spoliehať sa na modernú technológiu IDS.

4.2. Zlepšenie dopravnej účinnosti

Pri organizovaní dopravy tovaru v rámci Európskej únie i mimo nej sa produkcia a distribúcia tovaru spolieha na účinné a nákladovo efektívne multimodálne logistické reťazce, a to najmä v prípade požiadaviek dodávok „just-in-time“. Nástroje IDS predstavujú základný predpoklad pre riadenie takýchto logistických reťazcov hlavne pri bezpapierovom poskytovaní informácií pri riadení fyzického toku tovaru (eFreight).

Na uľahčenie mobility sa teraz z verejných i súkromných zdrojov ponúkajú služby dopravných a cestovných informácií v reálnom čase (RTTI) čoraz častejšie v kombinácii so satelitnou navigáciou.

V mnohých častiach Európy sú už IDS oporou efektívneho riadenia medzimestskej a mestskej dopravy, pričom podporujú vzájomnú výmenu druhu dopravných prostriedkov v hlavných uzloch a prekladísk.

V dlhodobejšej perspektíve sa prejaví celkový potenciál spolupracujúcich systémov založených na komunikácii a vzájomnej výmene informácií medzi dvoma vozidlami (V2V), medzi vozidlom a infraštruktúrou (V2I) a medzi dvoma infraštruktúrami (I2I) a v prípade potreby aj GNSS[11] na určovanie polohy a času.

4.3. Zlepšovanie bezpečnosti na cestách

Pri výskume a počiatočnom zavádzaní sa ukázal veľký potenciál na zlepšovanie bezpečnosti na cestách s pomocou systémov na podporu riadenia, ako je elektronické riadenie stability (ESC), adaptívny tempomat (ACC), systém kontroly bočného odstupu vozidla (varovanie pri vybočení z pruhu a podpora pri zmene jazdného pruhu), systém varovania pri kolízii, núdzový brzdový systém a iné aplikácie, ako napríklad eCall (tiesňové volanie), systém dohľadu nad vodičom, „varovanie pri prekročení rýchlosti“ a „alcohol-lock“, t. j. znemožnenie naštartovania v prípade požitia alkoholu. Len elektronické riadenie stability (ESC) a eCall[12] by mohli pri úplnom zavedení zachrániť v EÚ až 6 500 životov ročne.

Mali by sa lepšie využívať najnovšie aktívne bezpečnostné systémy pokročilej podpory riadenia s dokázaným prínosom k bezpečnosti cestujúcich vo vozidle, ako aj k bezpečnosti ostatných účastníkov cestnej premávky (vrátane zraniteľných účastníkov cestnej premávky). Európske vyhlásenie o zásadách rozhrania človek stroj (HMI)[13] by sa malo ďalej rozpracovať, aby sa umožnilo rozšírenie prenosných zariadení.

Navigačný systém a systém sledovania polohy a pohybu môžu pomôcť pri zabezpečení diaľkového monitorovania vozidiel a nákladu na trase, napr. pri preprave nebezpečného tovaru alebo živých zvierat. Pomocou týchto systémov je možné navigovať vodičov kamiónov na bezpečné parkoviská, pomáhať im pri dodržiavaní platných nariadení týkajúcich sa času jazdy a odpočinku a tieto systémy by mali podporovať novú generáciu digitálneho tachografu.

4.4. Pridaná hodnota EÚ pri zavádzaní IDS

Potenciál IDS sa môže realizovať iba vtedy, ak sa jeho zavádzanie v Európe zmení z obmedzeného a rozkúskovaného používania, ktoré možno pozorovať dnes, na využívanie v rámci celej EÚ. V tomto ohľade bude odstránenie existujúcich bariér voči zavádzaniu IDS kľúčové. EÚ má zohrávať jasnú úlohu pri vytváraní primeraných rámcových podmienok na urýchlené a koordinované zavádzanie IDS: politické priority, výber generických komponentov IDS, ktoré sa budú používať spoločne alebo opakovane, a dohoda o jasnom harmonograme.

Spoločné európske opatrenie môže priamo prispieť k:

- riešeniu zložitosti zavádzania IDS, do ktorého je zapojený veľký počet zainteresovaných strán a ktoré si vyžaduje synchronizáciu jednak geograficky, ako aj medzi rôznymi partnermi;

- podporovaniu moderných služieb mobility pre občanov pri prenikaní týchto služieb na trh pri súčasnom podporovaní alternatív verejnej dopravy popri využívaní súkromných vozidiel;

- umožneniu vytvárania úspor z rozsahu pre nákladovo efektívnejšie, rýchlejšie a menej rizikové zavádzanie IDS;

- urýchleniu súčasného tempa zavádzania IDS do cestnej dopravy a zabezpečeniu kontinuity služieb v rámci Spoločenstva;

- upevneniu vedúcej úlohy európskeho priemyselného odvetvia IDS na svetových trhoch posilňovaním dodávok inovačných výrobkov a služieb výrobcom vozidiel, prevádzkovateľom dopravy, dodávateľom logistických služieb a používateľom.

Na dosiahnutie týchto cieľov môže EÚ využiť niekoľko nástrojov: finančnú podporu, iniciatívy v oblasti normalizácie, legislatívne a nelegislatívne opatrenia.

5. KONZULTÁCIE

Tento akčný plán bol vypracovaný na základe vstupných informácií získaných rozsiahlou konzultáciou so zainteresovanými stranami. Pri zbere vstupných informácií sa používali štyri postupy: i) rozhovory so zainteresovanými stranami na vysokej úrovni zo súkromného i verejného sektora; ii) pracovné semináre; iii) dotazník na internete; iv) cielené diskusie na existujúcich fórach so zainteresovanými stranami.

Počas rozhovorov sa určili niektoré základné potreby. Zavádzanie IDS by sa malo riadiť na politickej úrovni a mali by sa jasne určiť povinnosti vrátane úlohy verejno-súkromnej spolupráce. Pre koordináciu zainteresovaných strán je potrebná medziodvetvová skupina na vysokej úrovni. Väčšina konzultovaných zainteresovaných strán sa domnieva, že Európska únia by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za ďalšie zavádzanie IDS.

Medzi prioritné otázky bolo zaradené riadenie premávky, zmiernenie dopravných zápch v koridoroch nákladnej dopravy a v mestách, podporovanie komodality, bezpečnostné systémy vozidiel, dopravné a cestovné informácie v reálnom čase a otvorená platforma vo vozidle na zapojenie aplikácií.

6. PRIORITNÉ OBLASTI PRE AKCIU A PRÍSLUšNÉ OPATRENIA

V rámci šiestich prioritných oblastí sa navrhuje vychádzať zo vstupných informáciách od zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora a predpokladá sa, že aplikácie IDS, ktoré sa majú zaviesť v krátkodobom až strednodobom horizonte, by mali byť vyspelé, dostatočne interoperabilné a schopné pôsobiť ako katalyzátor v rámci Európy.

Akčný plán vychádza zo súboru súčasných iniciatív Európskej komisie, ako je Akčný plán logistiky nákladnej dopravy[14], Akčný plán mestskej mobility[15], zavedenie systému Galileo[16], Balík opatrení v oblasti dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu[17], Iniciatíva i2010 zameraná na inteligentné vozidlá[18], e-bezpečnosť[19], 7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja[20], eCall[21], Európske technologické platformy[22] a ich strategické výskumné programy a CARS 21[23].

Činnosti, ktoré sú tu opísané, neznamenajú opakovanie alebo zdvojenie existujúcej práce, ale skôr jej doplnenie, pričom maximalizujú synergie a zosúladeným spôsobom sa sústreďujú na nedoriešené prioritné otázky.

6.1. Akčná oblasť 1: Optimálne využívanie údajov o cestách, premávke a cestovaní

Mnoho moderných aplikácií IDS sa spolieha na presné informácie o charakteristikách cestnej siete, ako aj na platné dopravné predpisy (napríklad o jednosmerných uliciach a obmedzeniach rýchlosti). Zatiaľ čo v minulosti tieto informácie poskytovali verejné orgány, súčasný trend sa zameriava na využívanie komerčných zdrojov. Keďže ide o bezpečnosť na cestách, je potrebné, aby sa tieto informácie overovali a sprístupňovali všetkým účastníkom za rovnakých podmienok s cieľom dosiahnuť bezpečné a systematické riadenie premávky. To sa týka najmä digitálneho mapovania a s ním súvisiacich procesov zberu údajov, overovania a včasnej aktualizácie.

Podobné úvahy sa týkajú aj poskytovania služieb dopravných a cestovných informácií v reálnom čase. Špecifické otázky zahŕňajú pojem „univerzálne dopravné správy“, t. j. druh správ poskytovaných bezplatne všetkým účastníkom cestnej premávky v rámci verejnej informačnej služby, zosúladenie informácií z rôznych zdrojov a potreba dodržiavať predpisy, ktoré vyplývajú z operácií riadenia siete.

Navrhujú sa tieto opatrenia:

Opatrenie | Cieľový termín: |

1.1 | Vymedzenie postupov poskytovania informačných služieb v doprave a cestovaní v reálnom čase v rámci EÚ, ktoré sa budú týkať najmä týchto aspektov: poskytovanie informačných služieb v doprave súkromným sektorom poskytovanie údajov o dopravných predpisoch dopravnými orgánmi zaručený prístup verejných orgánov k informáciám týkajúcim sa bezpečnosti a zozbieraným súkromnými spoločnosťami zaručený prístup súkromných spoločností k príslušným verejným údajom | 2010 |

1.2 | Optimalizácia zberu a poskytovania údajov o cestách a dopravných plánoch, dopravných predpisoch a odporúčaných trasách (najmä pre ťažké nákladné vozidlá). | 2012 |

1.3 | Vymedzenie postupov na zaistenie dostupnosti presných verejných údajov pre digitálne mapy a ich včasnú aktualizáciu prostredníctvom spolupráce medzi príslušnými verejnými orgánmi a poskytovateľmi digitálnych máp so zreteľom na výsledky a odporúčania pracovnej skupiny pre digitálne mapy fóra eSafety. | 2011 |

1.4 | Vymedzenie špecifikácií týkajúcich sa údajov a postupov bezplatného poskytovania minimálnych univerzálnych dopravných informačných služieb (vrátane určenia organizácie zodpovednej za ukladanie správ, ktoré sa majú poskytovať). | 2012 |

1.5 | Podporovanie rozvoja vnútroštátnych multimodálnych programov/služieb plánovania ciest z domu do domu s primeraným zohľadnením alternatív verejnej dopravy a ich prepojení v rámci Európy. | od r. 2009 do r. 2012 |

6.2. Akčná oblasť 2: Kontinuita služieb IDS pri riadení premávky a nákladov v európskych dopravných koridoroch a mestských aglomeráciách

Potreba prispôsobiť sa rastúcim objemom dopravy, najmä v hlavných európskych dopravných koridoroch a mestských aglomeráciách, a súčasne podporovať udržateľnosť životného prostredia a energetickú účinnosť vyžaduje inovačné riešenia pri riadení dopravy a premávky. V tejto súvislosti je bezproblémové a dynamické riadenie premávky a dopravy prínosom pre diaľkovú a mestskú nákladnú dopravu a súčasne zlepšuje komodalitu.

Základom pre zavedenie eFreight[24] sú technológie IDS, pomocou ktorých sa on-line bezpečným spôsobom „počas cesty“ sprístupňujú informácie o mieste a stave prepravovaného tovaru (najmä nebezpečného tovaru a živých zvierat). Táto koncepcia sa môže rozšíriť a zahrnúť aj iné činnosti dodávateľského reťazca, ako napríklad údaje týkajúce sa obsahu na regulačné alebo komerčné účely s použitím inovačných technológií, ako je identifikácia rádiových frekvencií (RFID)[25] a budovanie aplikácií satelitného systému určovania polohy EGNOS/Galileo. V budúcnosti to môže viesť ku koncepcii „inteligentného nákladu“, čo znamená, že tovar bude pripojený k širokej škále informačných služieb, vďaka čomu ho bude možné identifikovať a určiť jeho stav a polohu.

Spoplatňovanie vozidiel za používanie niektorých trás alebo oblastí je čoraz viac založené na rôznych parametroch, ako sú rozmery vozidiel, hladiny emisií, prejazdená vzdialenosť alebo denná doba. Riešenia IDS, pri ktorých sa využíva satelitný systém určovania polohy a mobilné komunikácie, ponúkajú nové možnosti uplatňovania takýchto typov prístupu k infraštruktúre a spoplatnenia.

Navrhujú sa tieto opatrenia:

Opatrenie | Cieľový termín: |

2.1 | Vymedzenie súboru spoločných postupov a špecifikácií na zabezpečenie kontinuity služieb IDS pre cestujúcich a náklady v dopravných koridoroch a v mestských/medzimestských regiónoch. Táto práca by mala zahŕňať referenčné porovnávanie a normalizáciu informačných tokov z domu do domu, rozhrania, riadenie premávky a plánovanie cestovania, a najmä plánovanie akcií a krízové plánovanie. | 2011 |

2.2 | Identifikácia služieb IDS, ktoré sa zavedú na podporu nákladnej dopravy (eFreight) a rozvoj vhodných opatrení na prechod od koncepcie k realizácii. Zvláštna pozornosť sa bude venovať aplikáciám na sledovanie polohy a pohybu tovaru s použitím moderných technológií, ako je RFID a zariadeniam založeným na systéme určovania polohy EGNOS/Galileo. | 2010 |

2.3 | Podpora širšieho zavádzania aktualizovanej multimodálnej európskej rámcovej architektúry IDS pre inteligentné dopravné systémy a vymedzenie rámcovej architektúry IDS pre mestskú dopravnú mobilitu vrátane integrovaného prístupu týkajúceho sa plánovania cestovania, dopytu po doprave, riadenia premávky, krízového riadenia, spoplatnenia ciest a používania parkovacích zariadení a zariadení verejnej dopravy | 2010 |

2.4 | Implementácia interoperability elektronických systémov výberu mýtneho[26]. | 2012/2014 |

6.3. Akčná oblasť 3: Bezpečnosť cestnej premávky:

Aplikácie na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky založené na IDS preukázali svoju účinnosť, ale ich celkový prínos pre spoločnosť závisí od rozsahu ich zavedenia. Medzi otázky, ktoré vyžadujú ďalšiu pozornosť, patrí navrhnutie bezpečného rozhrania človek – stroj (HMI) (s použitím práce vykonanej na „Európskom vyhlásení o zásadách“), so začlenením prenosných zariadení[27] a zaručením bezpečnosti zraniteľných účastníkov cestnej premávky (ako napríklad starších ľudí). Pri riešení týchto otázok je preto rozhodujúce úsilie zamerané na podporu najlepších postupov v týchto oblastiach.

Aj bezpečnosť dopravných systémov môže byť ohrozená. Musí sa zohľadňovať bezpečnosť dopravy, najmä potreba ochraňovať cestujúcich a pracovníkov v odvetví dopravy a zabezpečovať dopravné zariadenia a prostriedky, a to bez ohrozenia účinných a výkonných dopravných operácií.

Navrhujú sa tieto opatrenia:

Opatrenie | Cieľový termín: |

3.1 | Podporovanie zavádzania vyspelých systémov na podporu riadenia a bezpečnostných systémov IDS vrátane ich inštalácie do nových vozidiel (po schválení typu) a podľa potreby ich dodatočná inštalácia do ojazdených vozidiel. | od r. 2009 do r. 2014 |

3.2 | Podpora vykonávacej platformy na zosúladené zavádzanie pan-európskeho systému eCall[28] vrátane informačných kampaní, modernizácie infraštruktúry prístupových miest k verejným službám a posúdenia potreby regulácie. | 2009 |

3.3 | Vývoj regulačného rámca bezpečného palubného rozhrania človek – stroj a začlenenie prenosných zariadení na základe Európskeho vyhlásenia o zásadách[29], ktoré sa týka bezpečných a účinných informačných a komunikačných systémov vo vozidlách. | 2010 |

3.4 | Vývoj vhodných opatrení vrátane usmernení o najlepších postupoch týkajúcich sa vplyvu aplikácií a služieb IDS na bezpečnosť a pohodlie zraniteľných účastníkov cestnej premávky. | 2014 |

3.5 | Vývoj vhodných opatrení vrátane usmernení o najlepších postupoch týkajúcich sa bezpečných parkovísk pre nákladné a úžitkové vozidlá a telematicky riadené parkovacie a rezervačné systémy. | 2010 |

6.4. Akčná oblasť 4: Integrácia vozidla do dopravnej infraštruktúry

Používanie komponentov alebo systémov IDS sa ustanovuje v niekoľkých existujúcich alebo plánovaných právnych predpisoch a dobrovoľných dohodách platných pre úžitkové alebo súkromné vozidlá. Ako príklady možno uviesť ustanovenia o preprave nebezpečného tovaru a živých zvierat, o digitálnom tachografe[30], o elektronickom výbere mýta a o eCall. Doteraz sa tieto predpisy väčšinou vyvíjali samostatne, takže synergia medzi nimi bola malá, aj keď ich potreby sú rovnaké.

Usmerňovanie a integrácia týchto aplikácií v rámci koherentnej architektúry otvoreného systému by mohli priniesť vyššiu efektívnosť a využiteľnosť, zníženie nákladov a ďalšie rozšírenie, ktoré umožňuje jednoduchú „plug and play“ integráciu budúcich nových alebo modernizovaných aplikácií, ako sú aplikácie v prenosných zariadeniach a aplikácie, ktoré využívajú služby GNSS na pokročilé určovanie polohy a načasovanie. Túto architektúru otvoreného systému by predstavovala otvorená platforma vo vozidle, čím by sa zaručila interoperabilita / vzájomné prepojenie so systémami a zariadeniami infraštruktúry. Pri tomto modulárnom prístupe by sa neskôr so zreteľom na bezpečnosť vozidla a bezpečné rozhranie človek – stroj (HMI), osobnú mobilitu, logistickú podporu a prístup k multimodálnym informáciám a možno aj so zreteľom na elektronickú identifikáciu vozidla mohli integrovať doplnkové funkcie.

Táto platforma by sa mala zaviesť najprv do úžitkových vozidiel. Pozitívna spätná väzba z týchto aplikácií by pomohla urýchliť zavádzanie integrovaných aplikácií IDS do súkromných vozidiel, čím by sa podnietil vznik celoeurópskeho trhu s pôvodnými a náhradnými palubnými produktmi a službami.

Rýchlo napreduje aj vývoj spolupracujúcich systémov založených na výmene informácií a komunikácii medzi vozidlami a cestnou infraštruktúrou a treba ho ďalej podporovať.

Navrhujú sa tieto opatrenia:

Opatrenie | Cieľový termín: |

4.1 | Prijatie architektúry otvorenej palubnej platformy na poskytovanie služieb a aplikácií IDS vrátane štandardných rozhraní. Výsledok tejto činnosti by sa potom predložil príslušným normalizačným orgánom. | 2011 |

4.2 | Vývoj a hodnotenie spolupracujúcich systémov z hľadiska vymedzenia zosúladeného prístupu; posúdenie stratégií zavádzania vrátane investícií do inteligentnej infraštruktúry. | 2010-2013 |

4.3 | Vymedzenie špecifikácií komunikácie v spolupracujúcich systémoch infraštruktúra – infraštruktúra (I2I), vozidlo – infraštruktúra (V2I) a vozidlo – vozidlo (V2V). | 2010 (I2I) 2011 (V2I) 2013 (V2V) |

4.4 | Vymedzenie mandátu európskych organizácií pre normalizáciu s cieľom vypracovať zosúladené normy pre implementáciu IDS, najmä pokiaľ ide o spolupracujúce systémy. | 2009-2014 |

6.5. Akčná oblasť 5: Bezpečnosť údajov a ich ochrana a otázky zodpovednosti

Pri spracúvaní údajov (najmä osobných a finančných údajov) v aplikáciách IDS vzniká množstvo otázok týkajúcich sa práv občanov na ochranu údajov. Súčasne sa musí pre všetky zainteresované strany, najmä pre občanov, zabezpečiť integrita, dôvernosť a dostupnosť údajov. Používanie aplikácií IDS nakoniec vytvára ďalšie požiadavky z hľadiska zodpovednosti. Tieto otázky môžu byť hlavnou prekážkou pri rozsiahlom prenikaní na trh niektorých služieb IDS, ak sa nepreukáže, že práva občanov sú v plnej miere chránené.

Navrhujú sa tieto opatrenia:

Opatrenie | Cieľový termín: |

5.1 | Posúdenie aspektov bezpečnosti a ochrany osobných údajov týkajúcich sa spracovania údajov v aplikáciách a službách IDS a navrhnutie opatrení úplne v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. | 2011 |

5.2 | Riešenie otázok zodpovednosti týkajúcich sa využívania aplikácií IDS a najmä palubných bezpečnostných systémov. | 2011 |

6.6. Akčná oblasť 6: Spolupráca a koordinácia medzi európskymi IDS

Koordinované zavádzanie IDS v EÚ vyžaduje intenzívnu a účinnú spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými stranami na európskej úrovni, čo v ideálnom prípade bude viesť k zblíženiu pri zavádzaní požiadaviek, lepšej synchronizácie činností pri zavádzaní a k vylúčeniu riešení v rámci jednotlivých štátov a výrobcov, ktoré vytvárajú prekážky pri európskej integrácii.

Na podporu informačne podložených investičných rozhodnutí verejných orgánov v Európe je potrebné šírenie najlepšie dostupných poznatkov, týkajúcich sa nákladov a výnosov projektov IDS z hľadiska celkovej životnosti a spätnej väzby z tejto skúsenosti. Dohody o spoločných metódach posudzovania a jednotné nástroje na podporu rozhodovania sú veľmi dôležité na to, aby sa zavádzanie v rámci celej EÚ stalo skutočnosťou.

Takéto koordinované zavádzanie IDS v celej Európe takisto vyžaduje väčšie zapojenie miest a regionálnych orgánov, najmä na mestskej a medzimestskej úrovni. Na uľahčenie a podporu postupov dosahovania zhody a procesov rozhodovania by sa mali poskytnúť usmernenia a technická podpora.

Vykonávanie opatrení zahrnutých v tomto akčnom pláne si nakoniec vyžiada vhodnú riadiacu štruktúru. Členské štáty by sa mali zamerať na dosiahnutie dohody o spoločnom programe IDS a o metódach, ako prejsť od plánov ku koordinovanému vykonávaniu, napríklad prostredníctvom zosúladených investícií alebo harmonizačných iniciatív.

Navrhujú sa tieto opatrenia:

Opatrenie | Cieľový termín: |

6.1 | Návrh právneho rámca európskej koordinácie pre zavádzanie IDS v celej Európe. | 2008 |

6.2 | Vývoj súboru nástrojov na podporu rozhodovania pre investičné rozhodnutia v aplikáciách a službách IDS. Tento súbor by mal obsahovať kvantifikované vyhodnotenie ekonomického, sociálneho, finančného a prevádzkového vplyvu a zahŕňať také aspekty, ako napríklad prijatie zo strany používateľa, náklady/výnosy z hľadiska životnosti, ako aj identifikáciu a vyhodnotenie najlepších postupov obstarávania a zavádzania zariadení. | 2011 |

6.3 | Vývoj usmernení pre verejné financovanie zo zdrojov EÚ (napr. TEN-T a štrukturálnych fondov) a takisto z národných zdrojov zariadení a služieb IDS na základe posúdenia ich ekonomickej, sociálnej a prevádzkovej hodnoty. | 2010 |

6.4 | Zriadenie špecifickej platformy pre spoluprácu IDS medzi členskými štátmi a regionálnymi/miestnymi správnymi orgánmi na podporu iniciatív IDS v oblasti mestskej mobility. | 2010 |

7. VYHLIADKY DO BUDÚCNOSTI

V tomto akčnom pláne sa navrhuje koncepcia na koherentné a rýchlejšie zavádzanie IDS v celej Európe na základe politických cieľov. Na splnenie tohto cieľa sú navrhnuté prioritné oblasti činnosti a uvedené opatrenia, ktoré to umožnia. Integrovaním a doplnením rôznych činností v minulosti podporovaných v EÚ a na vnútroštátnej úrovni bude tento prístup v plnej miere čerpať z prebiehajúcej práce a úspešného zavádzania nových aplikácií a služieb. Takáto kombinácia poskytne najlepší rámec na významný prínos IDS k dosiahnutiu udržateľnejšej mobility v Európe.

Tento akčný plán sa zameriava na budovanie dlhodobej vízie, v ktorej sa jasne vymedzuje úloha IDS v budúcom dopravnom systéme v Európe, pričom vo svojom úsilí o upevnenie zavádzania IDS v EÚ slúži krátkodobej a strednodobej perspektíve.

Európska komisia predloží správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní akčného plánu v roku 2012. V tejto správe sa budú skúmať aj prioritné oblasti, ktoré sa v prípade potreby rozšíria, takisto ako aj rozsah pôsobnosti opatrení.

K tomuto oznámeniu je pripojený návrh smernice týkajúci sa rámca koordinácie zavádzania IDS.

[1] KOM(2005) 24.

[2] KOM(2006) 314.

[3] CEMT/ITF(2007): Preťaženie – globálny problém: rozsah a perspektívy preťaženia vo vnútrozemskej, námornej a leteckej doprave.

[4] GR TREN(2008): Energetika a doprava EÚ v číslach, 2007/08.

[5] Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

[6] Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[7] KOM(2006) 545.

[8] SESAR: Výskumný program manažmentu letovej prevádzky v spoločnom európskom vzdušnom priestore.

[9] KOM(2008) 433 — oznámenie o doprave šetrnejšej k životnému prostrediu.

[10] KOM(2007) 607.

[11] Globálny satelitný navigačný systém.

[12] KOM(2007) 541.

[13] K(2008) 1742.

[14] KOM(2007) 607.

[15] Má sa prijať v decembri 2008.

[16] http://ec.europa.eu/dgs/energy_transport/galileo

[17] KOM(2008) 433.

[18] KOM(2007) 541.

[19] www.esafetysupport.org

[20] http://cordis.europa.eu/fp7

[21] www.esafetysupport.org/en/ecall_toolbox

[22] http://cordis.europa.eu/technology-platforms

[23] KOM(2007) 22.

[24] KOM(2007) 607 v konečnom znení: Oznámenie Komisie – Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy.

[25] KOM(2007) 96.

[26] Smernica 2004/52/ES.

[27] Prenosné zariadenia sú časti komunikačného a informačného zariadenia, ktoré sa môžu umiestniť vo vozidle, aby ich vodič mohol používať počas jazdy: mobilný telefón, navigačný systém, vreckový počítač atď.

[28] KOM(2005) 431, KOM(2003) 542.

[29] K(2006) 7125.

[30] Nariadenie (ES) 2135/98.