[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.11.2008

KOM(2008) 765 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Vplyv voľného pohybu pracovníkov v kontexte rozšírenia EÚ Správa o prvej fáze (1. január 2007 – 31. december 2008) prechodných opatrení ustanovených v zmluve o pristúpení z roku 2005, požadovaná podľa prechodného ustanovenia v zmluve o pristúpení z roku 2003

1. ÚVOD

1.1. Účel správy

Táto správa má dvojaký účel:

- slúžiť ako základ na preskúmanie, ktoré uskutoční Rada, prvých dvoch rokov prechodných opatrení pre voľný pohyb pracovníkov v súlade s odsekom 3 príloh VI a VII zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska z roku 2005a

- poskytnúť základ na ďalšie preskúmanie[1], ktoré uskutoční Rada, prechodných opatrení zmluvy o pristúpení z roku 2003 v súlade s odsekom 4 príloh V, VI, VIII, IX, X, XII, XIII, XIV v nadväznosti na žiadosť Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovinska a Slovenskej republiky (doručenú 10. septembra 2008) a Maďarska (doručenú 29. septembra 2008)[2].

Správa sumarizuje štatistické a analytické materiály predstavené v Správe o zamestnanosti v Európe v roku 2008, ktorá obsahuje ďalšie podrobné informácie vrátane štúdií uvedených v tejto správe[3].

1.2. Voľný pohyb pracovníkov ako jedna zo základných slobôd

Voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd zaručených právnymi predpismi Spoločenstva. Zahŕňa právo štátnych príslušníkov členských štátov EÚ voľne sa presťahovať za prácou do iného členského štátu EÚ a usadiť sa v ňom spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi[4]. Voľný pohyb pracovníkov zabraňuje členským štátom priamo alebo nepriamo diskriminovať pracovníkov EÚ a ich rodiny na základe ich štátnej príslušnosti v otázkach súvisiacich so zamestnaním. Takisto zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o bývanie financované z verejných zdrojov a daňové a sociálne výhody.

1.3. Prechodné opatrenia pre voľný pohyb pracovníkov

Zmluvy o pristúpení z roku 2003 a 2005 umožňujú členským štátom dočasne obmedziť voľný prístup pracovníkov z členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004 (s výnimkou Malty a Cypru) a v roku 2007, na ich trhy práce[5]. Tieto takzvané prechodné opatrenia sa môžu uplatňovať iba na pracovníkov, nie však na samostatne zárobkovo činné osoby alebo akúkoľvek inú kategóriu občanov EÚ[6]. Bez ohľadu na obmedzenia musí členský štát vždy uprednostniť pracovníkov z Bulharska a Rumunska a pracovníkov z EÚ-8 pred pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi nečlenských krajín EÚ, pokiaľ ide o prvý prístup na trh práce.

Organizácia a mechanizmy prechodných opatrení zmlúv o pristúpení z roku 2003 a 2005 sú v podstate rovnaké. Celkové prechodné obdobie trvajúce maximálne sedem rokov je rozdelené do troch odlišných fáz (vzorec „2 + 3 + 2“). Počas každej fázy sa uplatňujú rôzne podmienky:

- V počiatočnom dvojročnom období upravujú prístup pracovníkov z EÚ-8 a EÚ-2 vnútroštátne právne predpisy ostatných členských štátov. Na konci tejto prvej fázy Komisia musí poskytnúť správu s cieľom umožniť Rade, aby preskúmala túto prvú fázu prechodných opatrení.

- Členské štáty môžu rozšíriť svoje vnútroštátne opatrenia na druhú fázu trvajúcu ďalšie tri roky, ak o tom informujú Komisiu pred skončením prvej fázy. V opačnom prípade platia právne predpisy ES zaručujúce voľný pohyb pracovníkov.

- Obmedzenia by sa v zásade mali skončiť druhou fázou. Avšak členský štát, ktorý si na konci druhej fázy zachová vnútroštátne opatrenia, môže v prípade vážnych narušení svojho trhu práce alebo v prípade hrozby narušenia tohto trhu a po tom, čo informuje Komisiu, naďalej uplatňovať tieto opatrenia až do konca obdobia trvajúceho sedem rokov odo dňa pristúpenia.

Platnosť prechodných opatrení sa v prípade Bulharska a Rumunska neodvolateľne skončí 31. decembra 2013 a v prípade EÚ-8 30. apríla 2011[7].

1.4. Bulharsko a Rumunsko

Zatiaľ čo 15 členských štátov uplatňuje obmedzenia pre pracovníkov z Bulharska a Rumunska, 10 členských štátov otvorilo svoje trhy práce[8]. Odlišné vnútroštátne opatrenia týchto 15 členských štátov majú za následok právne odlišné režimy prístupu na trhy práce. Sedem z 15 členských štátov uplatňuje zjednodušenia od zrýchlených alebo zjednodušených postupov (Rakúsko, Belgicko, Luxembursko) až po výnimky z testov trhu práce pri vydávaní pracovných povolení (Rakúsko, Francúzsko, Maďarsko, Nemecko), či výnimky z povinnosti získať pracovné povolenie pre povolania v určitých odvetviach alebo za istých podmienok (Dánsko, Maďarsko, Taliansko).

Od 1. januára 2009 začne druhá fáza prechodného obdobia. Až do konca tohto prechodného obdobia členské štáty EÚ-25, ktoré sa rozhodnú zrušiť obmedzenia, budú môcť opätovne zaviesť obmedzenia, pričom využijú ochranný postup stanovený v zmluve o pristúpení, ak by bol ich trh práce vážne narušený alebo by hrozilo jeho narušenie. Členské štáty EÚ-25, ktoré chcú pokračovať v uplatňovaní obmedzení, musia o tom informovať Komisiu pred koncom prvej fázy 31. decembra 2008.

1.5. Členské štáty EÚ-8

Jedenásť z pätnástich členských štátov otvorilo svoje trhy práce pracovníkom z členských štátov EÚ-8. Pokiaľ ide o štyri zostávajúce členské štáty, Rakúsko uplatňuje zjednodušené postupy v prípade 65 povolaní, ako aj výnimky z povinnosti získať pracovné povolenie a z testu trhu práce v prípade ďalších 3 povolaní. Belgicko zaviedlo zrýchlený postup pre pracovné miesta v povolaniach s nedostatkom pracovnej sily, Dánsko nevyžaduje pracovné povolenie pre zamestnania, na ktoré sa vzťahuje kolektívna zmluva, a Nemecko oslobodilo od testu trhu práce kvalifikovaných inžinierov. Maďarsko uplatňuje recipročné opatrenia, ktorými obmedzuje prístup na svoj trh práce pre pracovníkov zo všetkých členských štátov EÚ-15, ktoré obmedzujú prístup maďarských pracovníkov na svoje trhy práce, ale oslobodzuje kvalifikovaných pracovníkov od povinnosti získať pracovné povolenie a niektorých nekvalifikovaných pracovníkov od testu trhu práce.

Obmedzenia voľného pohybu pracovníkov z EÚ-8 by sa mali skončiť 30. apríla 2009. Členské štáty, ktoré obmedzenia stále uplatňujú, ich môžu v prípade vážneho narušenia trhu práce alebo hrozby takéhoto narušenia zachovať po 30. apríli 2009, ak o tom informujú Komisiu pred 1. májom 2009.

Dočasným obmedzením voľného pohybu pracovníkov sa dočasné opatrenia odchyľujú od základnej slobody práva ES. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev výnimky zo základných slobôd sa musia striktne vykladať. Striktný výklad sa takisto uplatňuje na podmienky, na základe ktorých môžu členské štáty v tretej fáze pokračovať v obmedzovaní prístupu na trh práce.

Tabuľka 1: Politiky členských štátov voči pracovníkom z nových členských štátov

Členský štát | Pracovníci z EÚ-8/EÚ-15 | Pracovníci z BG a EÚ-8/EÚ-25 |

EÚ-15 | Belgicko (BE) | Obmedzenia so zjednodušeniami | Obmedzenia so zjednodušeniami |

Dánsko (DK) | Obmedzenia so zjednodušeniami | Obmedzenia so zjednodušeniami |

Nemecko (DE) | Obmedzenia so zjednodušeniami * | Obmedzenia so zjednodušeniami * |

Írsko (IE) | Voľný prístup (od 1. mája 2004) | Obmedzenia |

Grécko (EL) | Voľný prístup (od 1. mája 2006) | Obmedzenia |

Španielsko (ES) | Voľný prístup (od 1. mája 2006) | Obmedzenia |

Francúzsko (FR) | Voľný prístup (od 1. júla 2008) | Obmedzenia so zjednodušeniami |

Taliansko (IT) | Voľný prístup (od 27. júla 2006) | Obmedzenia so zjednodušeniami |

Luxembursko (LU) | Voľný prístup (od 1. novembra 2007) | Obmedzenia so zjednodušeniami |

Holandsko (NL) | Voľný prístup (od 1. mája 2007) | Obmedzenia |

Rakúsko (AT) | Obmedzenia so zjednodušeniami * | Obmedzenia so zjednodušeniami * |

Portugalsko (PT) | Voľný prístup (od 1. mája 2006) | Obmedzenia |

Fínsko (FI) | Voľný prístup (od 1. mája 2006) | Voľný prístup, následná registrácia na účely monitorovania |

Švédsko (SE) | Voľný prístup (od 1. mája 2004) | Voľný prístup |

Spojené kráľovstvo (UK) | Voľný prístup (od 1. mája 2004), systém povinnej registrácie pracovníkov na účely monitorovania | Obmedzenia |

EÚ-10 | Česká republika (CZ) | Žiadne recipročné opatrenia | Voľný prístup |

Estónsko (EE) | Žiadne recipročné opatrenia | Voľný prístup |

Cyprus (CY) | - | Voľný prístup, následná registrácia na účely monitorovania |

Lotyšsko (LV) | Žiadne recipročné opatrenia | Voľný prístup |

Litva (LT) | Žiadne recipročné opatrenia | Voľný prístup |

Maďarsko (HU) | Recipročné opatrenia (zjednodušenie od 1. januára 2008) | Obmedzenia so zjednodušeniami |

Malta (MT) | - | Obmedzenia |

Poľsko (PL) | Žiadne recipročné opatrenia (od 17. januára 2007) | Voľný prístup |

Slovinsko (SI) | Žiadne recipročné opatrenia (od 25. mája 2006) | Voľný prístup, následná registrácia na účely monitorovania |

Slovensko (SK) | Žiadne recipročné opatrenia | Voľný prístup |

EÚ-2 | Bulharsko (BG) | - | Žiadne recipročné opatrenia |

Rumunsko (RO) | - | Žiadne recipročné opatrenia |

Zdroj: GR EMPL. Poznámka: * Obmedzenia aj na vysielanie pracovníkov v určitých odvetviach

2. ROZSAH MOBILITY V RÁMCI EÚ PO ROZšÍRENÍ

2.1. Bulharskí a rumunskí občania s pobytom v inom členskom štáte EÚ

Presný rozsah tokov mobility po rozšírení EÚ možno v dôsledku nedostatočných údajov a široko otvorených hraníc medzi členskými štátmi len ťažko určiť. Z dostupnej štatistiky obyvateľstva a z údajov zisťovania pracovných síl EÚ vyplýva, že počet bulharských a rumunských občanov s pobytom v EÚ-25 vzrástol z približne 690 000 na konci roka 2003 na približne 1,8 milióna na konci roka 2007, pričom tento proces začal dávno pred pristúpením obidvoch krajín k EÚ v januári 2007 (pozri tabuľku A1). Zodpovedá to priemernému čistému nárastu 290 000 osôb ročne. Rumuni tvorili približne 19 % všetkých ľudí v rámci EÚ, ktorí sa v posledných štyroch rokoch presťahovali do iného členského štátu EÚ, a bulharskí občania približne 4 % (diagram 1).

Diagram 1: Štátna príslušnosť osôb, ktoré sa nedávno presťahovali v rámci EÚ (veková skupina 15 – 64 rokov), rok 2007 (% všetkých osôb, ktoré sa nedávno presťahovali v rámci EÚ)

[pic]

Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl EÚ, údaje za rok 2007.

Poznámka: Pod osobami, ktoré sa nedávno presťahovali v rámci EÚ, rozumieme osoby s pobytom maximálne štyri roky v inom členskom štáte.

Ich hlavnou cieľovou krajinou bolo Španielsko, ktoré prijalo viac ako 50 % osôb, ktoré sa nedávno presťahovali v rámci EÚ z Bulharska a Rumunska. Druhou najvýznamnejšou prijímajúcou krajinou v prípade osôb, ktoré sa nedávno presťahovali z Rumunska, bolo Taliansko (približne 25 %) a migračné toky do iných členských štátov boli omnoho nižšie a nikde nepresiahli 2 % z celku. V prípade osôb, ktoré sa nedávno presťahovali z Bulharska, je druhou hlavnou prijímajúcou krajinou v EÚ Nemecko (15 %), a krajiny ako Grécko, Taliansko, Francúzsko, UK a Cyprus prijímajú väčšinu ostatných migrantov v približne rovnakom počte (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Hlavné cieľové krajiny osôb, ktoré sa nedávno presťahovali v rámci EÚ (veková skupina 15 – 64 rokov), rok 2007

[pic]

Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl EÚ, údaje za rok 2007.

Hoci je počet bulharských a rumunských občanov v absolútnych číslach vysoký, v pomere k celkovému počtu obyvateľov v prijímajúcich krajinách sa javí ako nízky. V rokoch 2003 až 2007 sa podiel Bulharov a Rumunov v EÚ-15 zvýšil z 0,2 % na 0,5 %, avšak v jednotlivých členských štátoch možno konštatovať značné rozdiely (tabuľka A1 a diagram A1). V roku 2007 Španielsko a Taliansko zaznamenali najvyšší podiel rumunských (1,9 %) a bulharských občanov (1,1 %) na celkovom počte obyvateľov (diagram A2).

Španielsko a Taliansko vykazujú takisto zo všetkých členských štátov najvyšší podiel pracovníkov z Bulharska a Rumunska, ktorí prišli v nedávnom období. Podiel pracovníkov z nečlenských krajín EÚ, ktorí prišli v nedávnom období, na celkovom počte pracovných síl, je však podstatne vyšší (tabuľka A3).

2.2. Občania EÚ-10[9] s pobytom v inom členskom štáte EÚ

Od rozšírenia v roku 2004 počet občanov EÚ-10 s pobytom v EÚ-15 vzrástol o približne 1,1 milióna. V roku 2003 ich bolo vyše 900 000 a v súčasnosti ide o približne 2 milióny ľudí (počet občanov EÚ-2 a EÚ-10, ktorí žijú v iných členských štátoch EÚ-2 a EÚ-10 je vo všeobecnosti zanedbateľný) (tabuľka A2).

Priemerný podiel štátnych príslušníkov nečlenských krajín EÚ a iných občanov EÚ-15 s pobytom v EÚ-15 na počte obyvateľov ostáva výrazne nad podielom štátnych príslušníkov EÚ-10 a EÚ-2 na počte obyvateľov, a to aj štyri roky po rozšírení EÚ z roku 2004.

V takmer všetkých členských štátoch je počet osôb, ktoré nedávno prišli z nečlenských štátov EÚ, vyšší ako počet osôb, ktoré nedávno prišli z ostatných členských štátov EÚ. Jediné výnimky predstavujú Írsko a Luxemburg. Okrem toho je vo väčšine členských štátov prílev štátnych príslušníkov ostatných krajín EÚ-15 väčší, ako počet osôb, ktoré nedávno prišli z EÚ-10 a EÚ-2.

Írsko je vzhľadom na počet obyvateľov rozhodne najväčšou prijímajúcou krajinou pre štátnych príslušníkov EÚ-10, keďže 5 % jeho súčasných obyvateľov v produktívnom veku pochádza z EÚ-10. Po ňom nasleduje Spojené kráľovstvo s 1,2 %. Rakúsko a Luxembursko majú takisto významný podiel osôb, ktoré nedávno prišli z EÚ-10, hoci omnoho nižší ako Spojené kráľovstvo a Írsko. Vo všetkých ostatných členských štátoch je podiel osôb, ktoré nedávno prišli z EÚ-10, veľmi malý, dokonca i vo Švédsku, ktoré nikdy neuplatňovalo obmedzenia na voľný pohyb pracovníkov, a v tých členských štátoch, ktoré otvorili svoje trhy práce od roku 2006.

2.3. Toky mobility z pohľadu krajín pôvodu

Preskúmanie situácie krajín pôvodu takisto odhaľuje veľmi rozmanitý obraz v rámci členských štátov EÚ-2 a EÚ-10, medzi ktorými sa nachádzajú krajiny s vysokou i s nízkou mobilitou.

Odlev rumunských občanov do iných členských štátov EÚ v posledných štyroch rokoch dosiahol približne 2,5 % rumunských obyvateľov v produktívnom veku (diagram 2). V prípade Bulharska je zodpovedajúca miera mobility 1,7 %. Najvyššia miera mobility z posledných rokov spomedzi všetkých členských štátov sa zaznamenala v Litve – 3,1 % Litovčanov sa v posledných štyroch rokoch presťahovalo do iného členského štátu EÚ. Za ňou nasleduje Cyprus (3 %), Poľsko (2 %) a Slovensko (2 %). Hoci je miera mobility v rámci EÚ v prípade Lotyšska a Estónska stále značná, je podstatne nižšia. Je zaujímavé, že v posledných rokoch má Portugalsko takisto významnú mieru mobility v rámci EÚ (1,2 %) a o niečo menšiu ju má aj Írsko a Holandsko.

Na druhej strane Česká republika a Maďarsko majú v rámci EÚ skôr nižšiu mieru mobility, ktorá je nižšia alebo je rovnaká ako mobilita členských štátov EÚ-15.

V prípade Slovinska, Malty a Luxemburska sú dané číselné údaje príliš nízke, aby mohli byť štatisticky spoľahlivé.

Ak sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska a ak zahrnieme aj vysťahovalcov, ktorí opustili svoju domovskú krajinu pred vyše 4 rokmi, Portugalsko (9 %) a Írsko (8,2 %) vykazujú najvyšší podiel občanov žijúcich v inom členskom štáte EÚ.

Diagram 2: Miera mobility podľa krajiny pôvodu – mobilní občania EÚ žijúci v inom členskom štáte EÚ podľa dĺžky pobytu v rokoch (veková skupina 15 - 64 rokov), rok 2007 (v % obyvateľstva v produktívnom veku podľa krajiny pôvodu)

[pic]

Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl EÚ; ročné údaje.

Poznámka: V číselných údajoch nie sú zahrnutí občania, ktorí sa narodili v inom členskom štáte a naďalej v ňom bývajú. V prípade LU, MT a SI sú číselné údaje príliš nízke na to, aby mohli byť spoľahlivé.

2.4. Dočasné toky mobility a vysielanie pracovníkov

Charakteristickou črtou mobility po rozšírení EÚ (a vo všeobecnosti v rámci EÚ v poslednej dobe) je, že sa z veľkej časti zdá byť dočasná. Z údajov niektorých členských štátov vyplýva, že mnohí mobilní pracovníci odídu do iného členského štátu na niekoľko mesiacov alebo rokov, ale nemajú v úmysle tam zostať navždy. Napríklad z údajov Spojeného kráľovstva vyplýva, že približne polovica občanov EÚ-8, ktorí prišli za prácou do Spojeného kráľovstva od roku 2004, pravdepodobne už odišli. Podobná situácia je aj v Írsku[10].

Dočasné vysielanie pracovníkov je takisto dôležitým prvkom európskej mobility. Značný počet vysielaných pracovníkov pochádza nielen z nových členských štátov, ale takisto z členských štátov EÚ-15 a EÚ-25 (diagramy A3 a A4).

2.5. Vývoj tokov mobility

Ďalšia vlna pracovnej mobility z nových členských štátov sa zdá byť nepravdepodobná. Zdá sa, že toky mobility z EÚ-10 do Spojeného kráľovstva a Írska dosiahli svoj vrchol v roku 2006 a významne upadli v roku 2007 a v prvej štvrtine roka 2008 (diagramy A5 a A6). Okrem toho existujú náznaky, že sa zvyšuje spätná migrácia ľudí žijúcich v Spojenom kráľovstve[11]. Navyše otvorenie trhov práce pre pracovníkov EÚ-8 vo väčšine ostatných krajín EÚ-15, ktoré sa začalo v roku 2006, viedlo k obmedzenému odklonu tokov mobility do niektorých iných členských štátov, ale z podielov cudzincov na celkovom počte obyvateľstva (tabuľky A1 a A2), ktorí sa nedávno presťahovali, vyplýva, že to neviedlo k podstatnému dodatočnému prílevu pracovníkov z týchto členských štátov.

Aj v prípade Bulharska a Rumunska mnoho ľudí v posledných rokoch už odišlo z týchto krajín za prácou do EÚ, takže možno predpokladať, že tí, ktorí sa chceli presťahovať, tak už urobili, a že možnosť ďalšieho vysťahovalectva je nepravdepodobná. Okrem toho vo všetkých hlavných krajinách pôvodu v EÚ nastal rýchly rast príjmov a zníženie nezamestnanosti (diagramy A7 a A8). Z tohto dôvodu sa zdá, že sa motivácia migrovať utlmila a je pravdepodobné, že to prispeje k ďalšiemu zníženiu ponuky pracovných síl z EÚ-2 a EÚ-10[12]. Naviac sa z dôvodu značného znižovania počtu mladých ľudí zmenšuje počet potencionálne mobilných pracovníkov z EÚ-2 a EÚ-10 a je pravdepodobné, že táto skutočnosť oslabí geografickú mobilitu pracovných síl v rámci EÚ.

V dôsledku súčasného hospodárskeho vývoja je pravdepodobné, že možný pokles dopytu po pracovnej sile zníži v EÚ migračné toky pracovnej sily. Napríklad nedávne spomalenie hospodárskeho rastu v Írsku a Spojenom kráľovstve už viedlo k podstatnému zníženiu počtu nových mobilných pracovníkov a zároveň sa zvýšila spätná migrácia. To je signálom, že voľný pohyb pracovníkov poskytuje tak veľmi potrebnú flexibilitu v oboch smeroch: pracovníci idú tam, kde je dopyt po pracovnej sile, a mnohí opäť odchádzajú, keď sa podmienky zamestnávania stanú menej priaznivé.

Príklad Švédska, Fínska, Grécka, Portugalska (voľný prístup na trh práce už na začiatku, ale nízky prílev pracovnej sily) a Nemecka a Rakúska (obmedzený prístup, ale relatívny vysoký prílev pracovnej sily) naznačuje, že obmedzenie prístupu na trh práce má len obmedzený vplyv na rozloženie mobility v rámci EÚ. V konečnom dôsledku toky mobility podliehajú iným faktorom ako je napríklad všeobecný dopyt po pracovnej sile, vplyv sietí vytvorených prostredníctvom prítomných skupín cudzincov alebo jazyk. Obmedzenie prístupu na trh práce nanajvýš oddiali prispôsobenie trhu práce. Ak obmedzenia nesprevádza vhodné presadzovanie právnych predpisov, môžu dokonca zvýšiť počet prípadov nelegálnej práce a viesť k nežiaducim sociálnym dôsledkom pre nelegálnych pracovníkov ako i riadnu pracovnú silu[13].

Zo skúseností získaných od roku 2004 vyplýva, že zrušenie obmedzení prístupu na trh znižuje pravdepodobnosť výskytu nelegálnej práce v prípade občanov z nových členských štátov. Napríklad sa predpokladá, že až 40 % pracovníkov z EÚ-8, ktorí sa v roku 2004 zaregistrovali v rámci systému registrácie pracovníkov, mohlo byť v krajine už skôr ako Spojené kráľovstvo otvorilo svoj trh práce[14]. Zo správ z Holandska vyplýva, že sa vplyv nelegálneho zamestnávania občanov EÚ-8 pracujúcich bez povolenia znížil po tom, čo sa Holandsko rozhodlo otvoriť svoj trh práce v roku 2007[15].

3. Hlavné charakteristiky osôb, ktoré sa sťahujú v RÁMCI EÚ

3.1. Pozícia na trhu práce

Prevažná väčšina osôb, ktoré sa nedávno presťahovali z Rumunska a EÚ-10, tak urobila z pracovných dôvodov. Z údajov za rok 2007[16] vyplýva, že osoby, ktoré nedávno prišli z Bulharska a Rumunska, vykazujú priemernú mieru zamestnanosti, ktorá je približne rovnaká ako priemerná miera zamestnanosti v EÚ-15 a podstatne vyššia ako celková miera zamestnanosti v Rumunsku a Bulharsku (diagram A9). Priemerná miera zamestnanosti osôb, ktoré sa nedávno presťahovali v rámci EÚ z EÚ-10, je dokonca ešte vyššia.

Priemerná nezamestnanosť pracovníkov, ktorí nedávno prišli do EÚ-15 z Bulharska a Rumunska je vyššia ako priemer v EÚ-15, ale nižšia ako priemerná nezamestnanosť, ktorú dosiahli pracovníci, ktorí nedávno prišli z nečlenských krajín EÚ. Priemerná nezamestnanosť pracovníkov, ktorí nedávno prišli z EÚ-10, je len mierne vyššia ako priemer v EÚ-15.

Veľká väčšina štátnych príslušníkov EÚ-10 a EÚ-2, ktorí sa nedávno presťahovali za prácou, sú zamestnaní pracovníci, menej než 10 % sú samostatne zárobkovo činné osoby.

3.2. Vek a pohlavie

Vek mobilných pracovníkov v EÚ je podstatne nižší ako vek priemerných pracovných síl v krajinách pôvodu a prijímajúcich krajinách. Takmer 80 % pracovníkov, ktorí nedávno prišli z EÚ-10 a takmer 70 % pracovníkov z EÚ-2 je mladších ako 35 rokov.

Zdá sa, že priemerné zastúpenie žien medzi osobami, ktoré sa nedávno presťahovali z EÚ-2, je v miernej prevahe, zatiaľ čo rodové zloženie osôb, ktoré sa presťahovali z EÚ-10, do značnej miery zodpovedá zloženiu pracovných síl v krajinách pôvodu a v prijímajúcich krajinách.

3.3. Povolania, kvalifikácie a odvetvia

Osoby, ktoré nedávno prišli z Bulharska a Rumunska, zvyknú pracovať prevažne v poľnohospodárstve, stavebníctve, hoteloch, reštauráciách a v domácnostiach. Osoby, ktoré nedávno prišli z EÚ-10, pracovali najmä vo výrobe, stavebníctve, hoteloch, reštauráciách, podnikateľskom sektore a v domácnostiach (tabuľka 3).

Tabuľka 3: Zamestnanosť celkovej pracovnej sily EÚ-15 podľa ekonomickej činnosti v porovnaní s osobami, ktoré sa nedávno presťahovali z EÚ-10 a EÚ-2, rok 2007 (v % celkovej zamestnanosti podľa skupín)

[pic]

Zdroj: zisťovanie pracovných síl EÚ, ročné údaje.

Poznámka: Pod osobami, ktoré sa nedávno presťahovali, rozumieme občanov EÚ-10 a EÚ-2 s pobytom maximálne 4 roky v členskom štáte EÚ-15 - „:“ - Číselné údaje sú príliš nízke na to, aby mohli byť spoľahlivé. Číselné údaje v zátvorkách majú obmedzenú spoľahlivosť. V prípade niektorých činností (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo, hotely a reštaurácie) môže byť v rámci zisťovania pracovných síl počet zamestnaných osôb nižší z dôvodu podhodnotenia sezónnych pracovníkov.

Osoby, ktoré nedávno prišli z EÚ-10, zastávajú pracovné miesta, ktoré si väčšinou vyžadujú strednú kvalifikáciu a najmä nízkokvalifikované pracovné miesta, zatiaľ čo vo vysokokvalifikovaných povolaniach pôsobí iba málo osôb. Podiel nových mobilných pracovníkov z EÚ-2 na celkovom počte vysokokvalifikovaných povolaní je dokonca ešte nižší, pričom pomerne veľký počet týchto pracovníkov je zamestnaných v remeselných a jednoduchých zamestnaniach.

Tabuľka 4: Povolanie všetkých pracovníkov – rezidentov v porovnaní so zamestnanými pracovníkmi, ktorí sa nedávno presťahovali z EÚ-10 a EÚ-2, rok 2007 (v % celkovej zamestnanosti podľa skupín)

[pic]

Zdroj: zisťovanie pracovných síl EÚ, ročné údaje.

Poznámka: Pod osobami, ktoré sa nedávno presťahovali, rozumieme občanov EÚ-10 a EÚ-2 s pobytom maximálne 4 roky v členskom štáte EÚ-15 - „:“ - Číselné údaje sú príliš nízke na to, aby mohli byť spoľahlivé. Číselné údaje v zátvorkách majú obmedzenú spoľahlivosť. V prípade niektorých povolaní (napr. v poľnohospodárstve, stavebníctve, hoteloch a reštauráciách) môže byť v rámci zisťovania pracovných síl počet zamestnaných osôb nižší z dôvodu podhodnotenia sezónnych pracovníkov.

Vo všeobecnosti mobilní pracovníci z EÚ-10 a EÚ-2 pozitívne prispeli k rozloženiu kvalifikácií pracovnej sily v EÚ-15. Zdá sa, že podiel vysokoškolsky vzdelaných osôb, ktoré sa nedávno presťahovali z EÚ-10 a EÚ-2, je len mierne nižší ako v prípade pracovnej sily z EÚ-15. Okrem toho je podiel osôb, ktoré nedávno prišli z EÚ-10 a EÚ-2 a ktoré majú stredoškolské vzdelanie, vyšší ako v prípade pracovnej sily z EÚ-15, pričom podiel nízkokvalifikovaných osôb, ktoré nedávno prišli z EÚ-2, nie je vyšší ako podiel v prípade pracovnej sily z EÚ-15 a podstatne nižší ako v prípade osôb, ktoré sa nedávno presťahovali z EÚ-10 (diagram A9). Z porovnania podielu pracovníkov z EÚ-10 a EÚ-2 so strednou a vysokou kvalifikáciou s podielom pracovníkov zastávajúcich pracovné miesta vyžadujúce strednú a nízku kvalifikáciu vyplýva, že nie všetci z nich majú zamestnanie, ktoré zodpovedá ich kvalifikácii.

Podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov je v prípade nových vysťahovalcov o niečo vyšší ako v prípade celkovej pracovnej sily v ich domovských krajinách. Percentuálny podiel osôb, ktoré sa nedávno presťahovali a ktoré majú strednú kvalifikáciu, je však nižší ako v prípade celkovej pracovnej sily, zatiaľ čo podiel osôb, ktoré sa presťahovali a ktoré majú nízku kvalifikáciu, je relatívne vyšší. Vo všeobecnosti tieto číselné údaje nenaznačujú neprimeranú stratu vysokokvalifikovaných pracovníkov pre krajiny EÚ-10 a EÚ-2.

4. Vplyv na hospodárstvo a trh práce a sociálny vplyv

4.1. Vplyv na rast, HDP na obyvateľa a inflácia

Mobilita z krajín EÚ-10 a EÚ-2 mala jasne pozitívny vplyv na hospodársky rast v EÚ. Jedna štúdia odhaduje, že dodatočná mobilita z EÚ-8 počas obdobia 2004 – 2007 zvýšila súhrnný HDP rozšírenej EÚ o približne 0,17 % v krátkodobom horizonte a o 0,28 % v dlhodobom horizonte (po prispôsobení výrobných zariadení dodatočnej ponuke pracovných síl), zatiaľ čo mobilita z EÚ-2 zvýšila počas toho istého obdobia HDP rozšírenej EÚ o 0,15 % v krátkodobom horizonte a o 0,27 % v dlhodobom horizonte[17]. Tá istá štúdia opisuje takmer neutrálny vplyv na HDP na obyvateľa v prijímajúcich krajinách v krátkodobom horizonte a mierne pozitívny vplyv v dlhodobom horizonte. Iné štúdie obvykle potvrdzujú pozitívny vplyv na celkový HDP a mierny vplyv na HDP na obyvateľa[18].

Z výskumu okrem toho vyplýva, že mobilita pracovných síl z nových členských štátov pomohla znížiť inflačné tlaky vo väčšine prijímajúcich krajín, hoci prispieva k (dočasnému) zvýšeniu inflácie v hlavných krajinách pôvodu[19].

4.2. Vplyv na verejné financie, systémy sociálnej starostlivosti a verejné služby

Aj keď sú zistenia týkajúce sa rôznych funkcií sociálneho štátu a úrovní štátnej správy rôzne, vplyv nedávnej migrácie a tokov mobility na verejné financie a systémy sociálnej starostlivosti (vrátane ich financovania) sú na vnútroštátnej úrovni zanedbateľné alebo pozitívne. Napríklad z údajov pre Spojené kráľovstvo vyplýva, že iba veľmi nízky počet štátnych príslušníkov krajín EÚ-8 žiada o výhody či podporu na bývanie financované z daní[20]. Migrácia a toky mobility v niektorých prípadoch vyvinuli tlak na poskytovanie služieb na miestnej úrovni v oblasti vzdelávania, bývania a zdravotnej starostlivosti[21].

4.3. Vplyv na mzdy a zamestnanosť

Prakticky zo všetkých dostupných výskumov vyplýva, že pracovná mobilita po rozšírení má malý vplyv na mzdy a zamestnávanie miestnych pracovníkov, a nič nenasvedčuje tomu, že by v dôsledku mobility v rámci EÚ dochádzalo k závažnému narušeniu rovnováhy na trhu práce, a to ani v členských štátoch s najväčším prílevom pracovníkov.

Jedna štúdia napríklad poukazuje na to, že mzdy v krajinách EÚ-15 sú v krátkodobom horizonte v priemere iba o 0,08 % nižšie ako by boli bez dodatočnej mobility z krajín EÚ-8, pričom v dlhodobom horizonte nemožno hovoriť o žiadnom vplyve. Krátkodobý vplyv na nezamestnanosť je rovnako považovaný za nepodstatný, pričom odhadovaný nárast priemernej miery nezamestnanosti v krajinách EÚ-15 je v krátkodobom horizonte iba 0,04 percentuálneho bodu a dlhodobý vplyv je vzhľadom na prílev pracovníkov z EÚ-8 neutrálny a v súvislosti s mobilitou pracovníkov z krajín EÚ-2 ide o podobne mierny vplyv[22]. Aj s prihliadnutím na rozdiely v kvalifikáciách pracovníkov je vplyv naprieč škálou rôznych kvalifikačných skupín skôr mierny. Rad nedávnych štúdií potvrdil mierny vplyv na mzdy a zamestnanosť[23].

Je potrebné zdôrazniť, že ide o izolované účinky mobility bez prihliadnutia na iné faktory, ktoré majú vplyv na mzdy a zamestnanosť. Údaje týkajúce sa hlavných európskych cieľových krajín naznačujú, že hrubé nominálne mzdy a platy sa vo veľkej miere neustále zvyšovali a nezamestnanosť sa väčšinou znižovala, a to i pri nízkokvalifikovaných povolaniach na trhu práce a v odvetviach, kde bol zaznamenaný relatívne veľký prílev pracovníkov z iných členských štátov (diagramy A10, A11 a A12 a poznámka pod čiarou č. 3).

4.4. Remitencie

Finančné prostriedky, ktoré prevádzajú pracovníci žijúci v zahraničí, môžu tvoriť podstatný zdroj príjmov pre krajiny pôvodu a prispievať k ich hospodárskemu rastu prostredníctvom podpory celkového dopytu a financovania investícií do vzdelávania alebo zakladania kapitálovo náročných podnikov. Z údajov o remitenciách vyplýva, že tieto remitencie významne prispievajú k HDP vo viacerých členských štátoch EÚ, najmä v Poľsku, pobaltských štátoch a predovšetkým v Rumunsku a Bulharsku (diagram A13).

4.5. Únik mozgov a nedostatok pracovných síl v krajinách pôvodu

V niektorých krajinách vyvolalo vysťahovalectvo prevažne mladých pracovníkov obavy z úniku mozgov a nedostatku pracovných síl. Niekoľko správ skutočne uviedlo, že vysťahovalectvo prispelo k nedostatku pracovných síl v niektorých krajinách, napr. v pobaltských štátoch a Poľsku.

V mnohých krajinách sa však nedostatok pracovných síl zhoršil vplyvom iných faktorov než vysťahovalectvom, ako napríklad silným hospodárskym rastom, pomerne nízkym zapojením do trhu práce, najmä mladých a starších osôb, a nízkou vnútornou mobilitou. Nedostatok pracovných síl naviac vo väčšine prípadov ovplyvnil špecifické odvetvia hospodárstva (napr. stavebníctvo, hotely a reštaurácie) a povolania (napr. zdravotná starostlivosť). Rozdiely v rozložení kvalifikácií v prípade vysťahovalcov a pracovných síl krajín pôvodu sa naviac javia ako pomerne nepodstatné, čo nasvedčuje tomu, že celkový únik mozgov by mohol byť obmedzený. K dispozícii sú aj údaje o tom, že sa v krajinách EÚ-10 a EÚ-2 v posledných rokoch podstatne zvýšil počet študentov zapísaných na vysokých školách, čo môže byť začiatok vyrovnávania sa s odlevom kvalifikovaných pracovných síl[24].

4.6. Sociálny vplyv

Existujú dôkazy o rozdieloch medzi životnými podmienkami osôb, ktoré sa nedávno presťahovali, a životnými podmienkami štátnych príslušníkov hostiteľskej krajiny (vrátane vyššieho rizika chudoby, horšej úrovne dosiahnutého vzdelania pre ich deti, problémov so získavaním bývania, zdravotnej starostlivosti a iných sociálnych služieb), dostupné však doteraz nie je úplné posúdenie príjmov a životných podmienok pracovníkov, najmä pracovníkov z Bulharska a Rumunska, ktorí sa presťahovali do ostatných krajín EÚ po 1. januári 2007. V niektorých krajinách pôvodu boli vypracované správy o tom, aké negatívne vplyvy má na rodinnú súdržnosť a na deti situácia, keď jeden alebo obaja rodičia pracujú v zahraničí[25].

5. Závery a odporúčania

Pracovníci z Bulharska, Rumunska a členských štátov EÚ-10 pomáhajú uspokojovať vyšší dopyt po pracovnej sile v prijímajúcich krajinách, a tým významne prispievajú k udržateľnému hospodárskemu rastu. Údaje, ktoré sú k dispozícií, ukazujú, že mobilita v rámci EÚ po rozšírení neviedla – a pravdepodobne ani nepovedie – k vážnemu narušeniu trhu práce.

Navyše existujú údaje, ktoré naznačujú, že toky mobility z krajín EÚ-2 a EÚ-8 už dosiahli maximum a že mobilita v rámci EÚ zaznamenaná v nedávnych rokoch bola z veľkej časti dočasného charakteru. Zdá sa, že rýchlo rastúce úrovne príjmu a dopyt po pracovnej sile v krajinách pôvodu spolu s klesajúcim počtom mladých ľudí, u ktorých možno predpokladať, že sa vysťahujú, znižujú toky pracovných síl a pravdepodobne povedú k ďalšiemu zníženiu ponuky pracovných síl v rámci EÚ.

Objem a smer tokov mobility sú okrem toho poháňané skôr všeobecnou ponukou pracovných síl, dopytom po pracovných silách a ďalšími faktormi než obmedzeniami prístupu na trh práce. Obmedzenia prístupu na trh práce môžu okrem toho oddialiť prispôsobenie trhu práce a dokonca viesť k zvýšeniu počtu prípadov nelegálnej práce. Alternatívne riešenia, ako napríklad zameranie politík trhu práce tak, aby priviedli nezamestnané osoby (najmä pracovníkov s nízkou kvalifikáciou) späť na trh práce, môžu predstavovať účinnejší spôsob, ako sa vyrovnať s obavami, že otvorenie trhov práce bude na úkor domáceho obyvateľstva.

To neznamená, že nevznikajú žiadne ekonomické a sociálne náklady. Skúsenosti však ukazujú, že namiesto obmedzovania prístupu na trh práce pre štátnych príslušníkov EÚ predstavujú alternatívne riešenia lepší a účinnejší spôsob, ako sa s týmito nákladmi vyrovnať. Predovšetkým je nutné zaoberať sa vplyvom na verejné služby, bývanie a sociálnu súdržnosť a rovnako aj vykorisťovaním alebo nelegálnou prácou. Nepriaznivé podmienky pre integráciu mobilných pracovníkov do spoločnosti hostiteľskej krajiny môžu viesť k sociálnym problémom a k tomu, že ekonomické výhody mobility nebudú využité. Komisia členským štátom odporúča, aby s využitím existujúcich opatrení a nástrojov EÚ vypracovali politiky pre integráciu a sociálne začlenenie mobilných pracovníkov a ich rodín, napr. v kultúrnej a jazykovej oblasti, v oblasti školského vzdelávania a v oblasti antidiskriminácie a uznávania kvalifikácií.

Problémy krajín pôvodu súvisiace s únikom mozgov a s nedostatkom pracovných síl možno riešiť napríklad opatreniami na zvýšenie celkového zapojenia do trhu práce, ďalším zlepšením vzdelávania a odborného vzdelávania, nastolením dobrých podmienok pre pracovníkov vo verejnom sektore, motivačnými opatreniami pre spätnú migráciu alebo uľahčením vnútornej pracovnej mobility a prisťahovalectva z krajín mimo EÚ.

Komisia vyvodzuje záver, že celkový vplyv mobility po rozšírení je pozitívny. Verí, že toto oznámenie a s ním súvisiace podporné dokumenty poskytnú členským štátom potrebné informácie na to, aby prehodnotili svoje stanoviská, pokiaľ ide o druhú fázu prechodných opatrení pre Bulharsko a Rumunsko.

Voľný pohyb pracovníkov navyše predstavuje jednu zo základných slobôd zakotvených v Zmluve o založení ES. Má pozitívny vplyv na trhy práce v celej Európe a ako taký je hlavným prvkom európskej stratégie zamestnanosti, ktorú schválili všetky členské štáty. Zároveň predstavuje silný a pozitívny symbol toho, čo Európa pre jednotlivých občanov EÚ znamená.

V tomto zmysle členské štáty pri podpise zmlúv o pristúpení vyhlásili, že čo najskôr pristúpia k úplnému uplatňovaniu acquis v tejto oblasti. Bez ohľadu na to, aké rozhodnutie v tejto fáze členské štáty prijmú, musia sa pripraviť na otvorenie svojich trhov práce, aby splnili záväzky vyplývajúce zo zmlúv.

Komisia verí, že prechod na voľný pohyb pracovníkov bez obmedzení v EÚ je silným politickým signálom, najmä pri príležitosti piateho výročia rozšírenia v roku 2004. Komisia preto členské štáty vyzýva, aby zvážili, či vzhľadom na situáciu na svojich trhoch práce, a napriek svojim právam na prechodné ustanovenia stanoveným v zmluvách o pristúpení, musia i naďalej uplatňovať obmedzenia. Komisia odporúča, aby do prípravy uvedených rozhodnutí boli plne zapojení i sociálni partneri.

Vzhľadom na súčasný hospodársky vývoj a jeho možný vplyv na situáciu na trhu práce skúsenosti ukazujú, že cezhraničná pracovná mobilita má samoregulačnú tendenciu a klesá v obdobiach hospodárskeho úpadku. Komisia pripomína, že zmluvy o pristúpení obsahujú ochrannú doložku, ktorá členským štátom, ktoré uplatňujú právne predpisy ES týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov, umožňuje neskôr obnoviť obmedzenia, ak by trhy práce týchto členských štátov boli narušené, alebo ak by členské štáty takéto narušenie predvídali.

Komisia ďalej pripomína, že podľa zmluvy o pristúpení môže členský štát, ktorý ponecháva v platnosti vnútroštátne opatrenia obmedzujúce voľný pohyb pracovníkov, na konci obdobia piatich rokov odo dňa pristúpenia, v prípade vážneho narušenia svojho trhu práce alebo hrozby takéhoto narušenia, naďalej uplatňovať tieto opatrenia do konca sedemročného obdobia od pristúpenia po tom, čo o tom informuje Komisiu. Komisia sa potom zhostí svojej úlohy ochrancu zmlúv na základe dôkazov poskytnutých členskými štátmi.

ANNEX 1: Statistical Annex

Table A1: Share of foreign nationals resident in the EU-27 by broad group of citizenship, 2003 – 07 (% of total population)

[pic]

Sources: Eurostat EU LFS, Eurostat population statistics, national data sources, DG Employment estimates. “:” figures too small to be reliable or not available.

Note: Choice of data sources according to data availability for individual countries. — For population statistics end of year data, for LFS 4th quarter data. — Figures not fully comparable between Member States due to the use of different sources. — Data from the LFS should be treated with some caution due to limitations of the survey with regard to foreign populations, in particular concerning coverage of very recent migrants and collective households, relative levels of non-response and small sample sizes. — 1) EU LFS quarterly data, 4th quarter. — 2) National and Eurostat population statistics. — 3) Eurostat population statistics, 2007 DG Employment estimate. — 4) CSO Ireland, Quarterly national household survey, 4th quarter; for 2003 3rd quarter 2004; Nationals from BG and RO included under non-EU-27 nationals until 2006 and under EU-10 nationals in 2007. — 5) EU LFS quarterly data, 4th quarter. EU-10 and EU-2 nationals included under non-EU-27. — 6) EU totals and sub-totals are only of an indicative nature as they are the sum of country values that stem from different sources; EU totals and sub-totals include country data which are not shown individually due to small sample size.

Table A2: Number of foreign nationals resident in the EU-27 by broad group of citizenship, 2003 – 07 (in 1 000)

[pic]

Sources: Eurostat EU LFS, Eurostat population statistics, national data sources, DG Employment estimates. “:” figures too small to be reliable or not available.

Note: Choice of data sources according to data availability for individual countries. — For population statistics end of year data, for LFS 4th quarter data. — Figures not fully comparable between Member States due to the use of different sources. — Data from the LFS should be treated with some caution due to limitations of the survey with regard to foreign populations, in particular concerning coverage of very recent migrants and collective households, relative levels of non-response and small sample sizes. — 1) EU LFS quarterly data, 4th quarter. — 2) National and Eurostat population statistics. — 3) Eurostat population statistics, 2007 DG Employment estimate. — 4) CSO Ireland, Quarterly national household survey, 4th quarter; for 2003 3rd quarter 2004; Nationals from BG and RO included under non-EU-27 nationals until 2006 and under EU-10 nationals in 2007. — 5) EU LFS quarterly data, 4th quarter. EU-10 and EU-2 nationals included under non-EU-27. — 6) EU totals and sub-totals are only of an indicative nature as they are the sum of country values that stem from different sources; EU totals and sub-totals include country data which are not shown individually due to small sample size.

Chart A1: Foreign residents in the EU, 2003 – 07 (in % of total resident population)

[pic]

Sources: Eurostat EU LFS, Eurostat population statistics, national data sources, DG Employment estimates.

Note: see note to Table A1

Chart A2: Population share of EU citizens resident in another Member State by broad group of citizenship, 2007 (% of resident population)

[pic]Sources: Eurostat EU LFS, Eurostat population statistics, national data sources, DG Employment estimates.

Note: Luxembourg off scale. — Empty cells: figures too small to be reliable or not available. — For further notes see Table A1.

Table A3: Share of recently arrived foreign nationals among the total labour force (age group 15-64), 2007

[pic]

Sources: Eurostat EU LFS, annual data 2007.

Note: ":" – figures too small to be reliable. Any possible discrepancies with population data shown in tables A1 and A2 due to differences in data sources (e.g. age coverage, reference date, activity status).

Chart A3: Posted workers by sending country, 2006 (in 1 000)

[pic]

Chart A4: Posted workers from the EU-15 and EU-10 by receiving country, 2006 (in 1 000)

[pic]

Chart A5: Inflow of EU-8 labour migrants to the UK

[pic]

Source: UK Home Office, Accession Monitoring Reports. Approved applicants to the workers registration scheme.

Chart A6: Inflows from EU-10 and BG/RO to Ireland

[pic]

Source: Irish Department of Social and Family Affairs, number of issued Personal Public Service Numbers.

Chart A7: Convergence of GNI per capita in PPS, 2000–07

[pic]

Chart A8: Unemployment rates in the EU, 2000 and 2007

[pic]

Chart A9: Socio-economic breakdown of recent movers from the EU-2/10to the EU-15 (age group 15-64), 2007 (% of total per variable and group)

[pic]

Source: Eurostat, EU LFS, annual data.

Note: Recent movers defined as persons resident 4 years or less in their EU-15 host country. Data on professional status, gender, age and educational attainment refer to active population aged 15-64, data on labour market status refer to total population aged 15-64. Data for the UK on educational attainment not included in the calculation due to problems with UK data concerning this variable.

Chart A10: Development of hourly gross wages and salaries in industry and services (excluding public administration) in major receiving countries, 2000 to 2008 (2000 = 100)

[pic]

Chart A11: Overall unemployment rates in the main EU-15 receiving countries, 2000-2008

[pic]

Chart A12: Overall employment rates in the main EU-15 receiving countries, 2000-2008

[pic]

Chart A13: Workers’ remittances (incl. compensation of employees) as a share of GDP, 2006 (%)

[pic]

Annex 2: References

Baas, T., H. Brücker and E. Hönekopp (2007), EU-Osterweiterung, Beachtliche Gewinne für die deutsche Volkswirtschaft , IAB Kurzbericht Nr. 6.

Barrell, R., J. Fitz Gerald and R. Riley (2007), EU enlargement and migration: assessing the macroeconomic impacts, NIESR Discussion Paper No 292.

Blanchflower, D., Saleheen, J., Shadforth, C. (2007), The Impact of the Recent Migration from Eastern Europe on the UK Economy , IZA Discussion Paper, No 2615.

BMWI (2007), Auswirkung der EU-Erweiterung auf Wachstum und Beschäftigung in Deutschland und ausgewählte Mitgliedstaaten. Bisherige Erfahrungen und künftige Entwicklungen unter besonderer Berücksichtigung der EU-Beitritte Bulgariens und Rumäniens. Untersuchung im Auftrag des Bundesministeriums für Wirtschaft und Technologie (BMWI), Projekt 33/05.

Brücker, H. et al. (2008), Labour mobility within the EU in the context of enlargement and the functioning of the transitional arrangements , forthcoming.

Doyle, N., G. Hughes and E. Wadensjö (2006), Freedom of movement for workers from Central and Eastern Europe: experiences in Ireland and Sweden , SIEPS 2006:5.

European Commission (2008): Geographic Mobility in the context of EU enlargement , in: Employment in Europe 2008 report, Chapter3.

European Commission (2006), Communication from the Commission to the Council, the European Parliament, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions, Report on the functioning of the transitional arrangements set out in the 2003 Accession Treaty (period 1 May 2004–30 April 2006), Luxembourg, COM(2006) 48 final.

Longhi, S., Nijkamp, P. and Poot, J (2004), A Meta-Analytic Assessment of the Effect of Immigration on Wages, Tinbergen Institute Discussion Paper, TI 2004-134/3.

Lemos, S. and J. Portes (2008), The impact of migration from the new European Union Member States on native workers .

Longhi, S., Nijkamp, P. and Poot, J (2006), The Impact of Immigration on the Employment of Natives in Regional Labour Markets: A Meta-Analysis , IZA Discussion Paper No 2044.

Ministry of Social Affairs and Employment of the Netherlands (2007), More than 100.000 people from Central and Eastern Europe employed in the Netherlands , press release 27 November.

Pajares, M. (2007), Inmigración y mercado de trabajo. Informe 2007. Análisis de datos de España y Cataluña . Documentos del Observatorio Permanente de Inmigración, No 14.

Pollard, N., Lattorre, M. and Sriskandarajah, D. (2008), Floodgates or turnstiles? Post enlargement migration flows to (and from) the UK , Institute for Public Policy Research (ippr).

Prettner, K. and A. Stiglbauer (2007), Auswirkungen der vollständige Öffnung des österreichischen Arbeitsmarktes gegenüber den EU-8-Staaten . Geldpolitik & Wirtschaft Q4.

UK Home Office (2008), Accession Monitoring Report May 2004 — March 2008, A8 Countries .

UK Home Office (2004), Accession Monitoring Report May 2004 — December 2004.

[1] Pre správu Komisie o prvých dvoch rokoch prechodných opatrení pozri KOM(2006) 48.

[2] Táto správa sa nezaoberá prisťahovalectvom štátnych príslušníkov nečlenských krajín EÚ.

[3] Európska komisia, Zamestnanosť v Európe v roku 2008, kapitola 3: Geografická mobilita pracovnej sily v kontexte rozšírenia EÚ. Správa bude dostupná na webovej stránke: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=119&langId=en.

[4] Voľný pohyb pracovníkov (článok 39 Zmluvy o založení ES) musí byť právne odlíšený od slobody začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (článok 43 Zmluvy o založení ES) a od slobody poskytovať služby (článok 49 Zmluvy o založení o ES). Smernica o vysielaní pracovníkov sa týka slobody poskytovať služby a nie je predmetom prechodných opatrení, aj keď Nemecko a Rakúsko môžu uplatňovať obmedzenia v oblasti cezhraničného poskytovania služieb v určitých citlivých odvetviach vrátane dočasného vysielania pracovníkov podľa odseku 13 prechodných opatrení príloh aktov o pristúpení z roku 2003 a z roku 2005, ktoré sa týkajú jednotlivých krajín.

[5] „EÚ 15“ predstavujú všetky členské štáty, ktoré tvorili EÚ pred 1. januárom 2004;„EÚ-10“ predstavujú všetky krajiny, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004;

„EÚ-8“ predstavujú všetky členské štáty EÚ-10 okrem Malty a Cypru;

„EÚ-25“ predstavujú všetky členské štáty, ktoré tvorili EÚ pred 1. januárom 2007;

„EÚ-2“ predstavujú Bulharsko a Rumunsko.

[6] V každom prípade však pozri ustanovenia týkajúce sa Nemecka a Rakúska uvedené v poznámke pod čiarou č. 4.

[7] Pre viac informácií o prechodných opatreniach pozri:http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=466&langId=en.

[8] Podrobnejší prehľad politík členských štátov nájdete v súhrnnej tabuľke na:http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=466&langId=en.

[9] V prípade väčšiny údajov sú Malta a Cyprus spojené s členskými štátmi EÚ-8 (ako EÚ-10) s cieľom zabezpečiť úplné zohľadnenie vývoja po rozšírení. Vzhľadom na nízke čísla to má na výsledky len malý vplyv.

[10] Pozri poznámku pod čiarou č. 3 a Pollard a kol. (2008).

[11] Pozri Pollard a kol. (2008).

[12] Tamtiež.

[13] Pozri „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci“, KOM(2007) 628, 24.10.2007.

[14] Ministerstvo vnútra, Spojené kráľovstvo (2004).

[15] Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Holandsko (2007).

[16] Je potrebné poznamenať, že ekonomické podmienky sa vo viacerých členských štátoch (napr. v Španielsku a Írsku) v poslednej dobe zhoršili, čo so sebou prináša možné negatívne účinky na výkonnosť trhu práce, pokiaľ ide o domácich aj zahraničných pracovníkov.

[17] Pozri Brücker a kol. (2008).

[18] Pozri napr. Barrel a kol. (2007).

[19] Pozri napr. Barrel a kol. (2007) a Blanchflower a kol. (2007).

[20] Pozri Ministerstvo vnútra, Spojené kráľovstvo (2008).

[21] Pozri krátky prehľad v poznámke pod čiarou č. 3.

[22] Pozri poznámku pod čiarou č. 17.

[23] Pozri napr. Longhi a kol. (2004 a 2008), Lemos a Portes (2008), Blanchflower a kol. (2008), Doyle a kol. (2006), Pajares (2007), Baas a kol. (2007), BMWI (2007), Prettner a Stiglbauer (2007).

[24] Pozri poznámku pod čiarou č. 3 a Brücker a kol. (2008).

[25] Krátky prehľad je k dispozícii v poznámke pod čiarou č. 3.