[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli 27.10.2008

KOM(2008) 671 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA O NÁSTROJI ŠTRUKTURÁLNEJ POLITIKY V PREDVSTUPOVOM OBDOBÍ (ISPA) 2007 [SEK(2008)2681]

OBSAH

1. Nové projekty ISPA 5

2. Nové záväzky 5

3. Projekty financované v rokoch 2005 – 2007 5

4. Platby 6

5. Súhrnné tabuľky 7

6. Formy technickej pomoci a jej poskytovanie 8

7. Technická pomoc z iniciatívy krajiny prijímajúcej pomoc 8

8. Implementácia 10

9. Monitorovanie projektov 10

10. Finančné riadenie a kontrola, vrátane EDIS 11

11. Hodnotenie rizika 12

12. Závery Európskeho dvora audítorov 12

13. Spolufinancujúci partneri – EIB, EBRD a KfW 12

14. Verejné obstarávanie 13

15. Politika v oblasti hospodárskej súťaže 13

16. Politika v oblasti životného prostredia 13

17. Dopravná politika 14

18. Propagačné aktivity 15

Úvod

Po zasadaní Európskej rady v Bruseli v júni 2004, na ktorom bol Chorvátsku udelený status kandidátskej krajiny , táto krajina od 1. januára 2005 využívala prostriedky z ISPA. Chorvátsko teda nasledovalo predchádzajúce krajiny prijímajúce pomoc z ISPA, ktoré dostávali pomoc z ISPA od zavedenia tohto nástroja v roku 2000. Bulharsko a Rumunsko sa 1. januára 2007 stali členmi Európskej únie a prestali byť príjemcami predvstupového financovania vrátane ISPA. Z tohto dôvodu sa táto správa týka iba činností ISPA uskutočnených v Chorvátsku, ktoré zostalo jediným príjemcom financovania z ISPA. Informácie o uskutočňovaní projektov ISPA/Kohézneho fondu v Rumunsku a Bulharsku budú zahrnuté do výročnej správy o Kohéznom fonde.

ISPA ako program prestal existovať koncom roku 2006, a preto nebudú schválené žiadne nové projekty. Táto výročná správa a nasledujúce výročné správy ISPA sa teda budú týkať výhradne uskutočňovania tých projektov ISPA v Chorvátsku, ktoré už boli schválené.

Rok 2007 postavil Chorvátsko pred rôzne náročné úlohy. Hlavným cieľom bolo začať verejné obstarávanie rôznych zákaziek, aby sa mohlo začať s úhradou finančných prostriedkov. Pokrok v tejto oblasti sa zaznamenal v prípade mnohých verejných obstarávaní, ktoré boli vyhlásené pred koncom roka. V dôsledku toho, že príslušné verejné obstarávania sa začali až koncom roka, v oblasti úhrady finančných prostriedkov sa zaznamenal iba veľmi malý pokrok.

Značná pozornosť sa v roku 2007 venovala transformácii implementačnej agentúry z Centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotky (CFCU – Central Finance and Contracting Unit – orgán zriadený v rámci štruktúr ministerstva financií) na Centrálnu finančnú a kontraktačnú agentúru (CFCA – Central Finance and Contracting Agency – vládna agentúra). Zmena bola nevyhnutná, aby sa pracovníkom mohli poskytnúť atraktívnejšie finančné a iné stimuly, aby sa lepšie zabezpečilo udržanie pracovníkov a aby sa podporilo zapojenie ďalších pracovníkov s primeranými skúsenosťami. Obe tieto opatrenia boli reakciou na odporúčania audítorov Komisie z roku 2006.

Rozpočet ISPA

V súlade s účtovným systémom Komisie založeným na činnostiach bol rozpočet pre nástroj ISPA zabezpečený z dvoch rozpočtových položiek: administratívnej rozpočtovej položky B13.01.04.02 a operačnej rozpočtovej položky B13.05.01.01. Prvá položka obsahuje prostriedky na pokrytie administratívnych výdavkov technickej pomoci (TP) (najmä na posilnenie delegácií EK), ktorá bola ukončená v roku 2006, zatiaľ čo druhá položka zahŕňa platobné rozpočtové prostriedky poskytnuté na účinnú realizáciu a prevádzku ISPA predvstupovým krajinám, konkrétne Chorvátsku, Bulharsku a Rumunsku.

Rozpočtová položka B13.05.01.01, ktorá v roku 2007 dosahovala výšku 265 714 000 EUR (pre Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko), pokrýva všetky výdavky na spolufinancovanie projektov (opatrení) v oblasti infraštruktúry. Keďže Rumunsko aj Bulharsko sa 1. januára 2007 stali členskými štátmi, platby z rozpočtovej položky B13.05.01.01 uvedené ďalej v texte sa týkajú výhradne Chorvátska.

Tabuľka 1 : Rozpočet ISPA v roku 2007 – v EUR

Rozpočtová položka | Uskutočnené platby |

Administratívna rozpočtová položka B13.01.04.02 | 0 |

Operačná rozpočtová položka B13.05.01.01 (iba Chorvátsko) | 124 629 |

Spolu | 124 629 |

Financovanie projektov

Nové projekty ISPA

V roku 2007 neboli schválené žiadne nové projekty ISPA.

Nové záväzky

V roku 2007 neboli prijaté žiadne nové záväzky týkajúce sa projektov v odvetviach životného prostredia alebo dopravy.

Projekty financované v rokoch 2005 – 2007

V rokoch 2005 až 2007 Komisia schválila spolu šesť projektov na základe návrhov predložených Chorvátskom. Tri z týchto projektov sa týkajú odvetvia životného prostredia, dva odvetvia dopravy a jeden horizontálneho opatrenia TP (na organizáciu zákonných monitorovacích výborov a na podporu implementačných agentúr ISPA). Celkové oprávnené investičné náklady na tieto projekty sú 123,052 milióna EUR, pričom celkove 59 miliónov EUR alebo 47,9 % sa poskytuje vo forme grantov z ISPA. Ďalší 1 milión EUR bol pridelený na pokrytie nákladov na riadenie programu ISPA Komisiou, teda do ukončenia programu sa Chorvátsku pridelilo z finančných prostriedkov ISPA celkove 60 miliónov EUR. Do konca roka 2007 Komisia vyčlenila 100 % finančných prostriedkov z ISPA vyhradených pre Chorvátsko na obdobie rokov 2005 až 2007, záväzky boli pritom rovnomerne rozdelené medzi odvetvie životného prostredia a odvetvie dopravy.

Tabuľka 2 : Projekty schválené v Chorvátsku v rokoch 2005 – 2007 – v EUR

Doprava | 2 | 76 502 738 | 29 271 310 | 38,26 | 29 271 310 |

Horizontálna TP | 1 | 262 335 | 262 335 | 100 | 262 335 |

Životné prostredie | 3 043 266 | 0 | 3 043 266 |

Doprava | 2 975 344 | 0 | 2 975 344 |

TP | 52 467 | 124 629 | 177 096 |

Spolu | 6 071 077 | 124 629 | 6 195 706 |

SÚHRNNÉ TABUľKY

Tabuľka 4 uvedená ďalej v texte poskytuje prehľad zásahov opatrení ISPA za rok 2007 a za obdobie rokov 2005 – 2007.

Tabuľka 4 : Projekty, o ktorých sa rozhodlo v Chorvátsku v rokoch 2005 – 2007 – v EUR

Pododvetvie | Počet projektov | Oprávnené náklady | Príspevok ISPA | 2007 | 2005 – 2007 |

Voda a odpadová voda | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Voda a odpadová voda vrátane jej úpravy | 1 | 36 000 000 | 22 500 000 | 0 | 0 | 22 500 000 | 2 250 000 |

Čistiareň odpadových vôd | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Tuhý odpad | 1 | 8 823 601 | 6 000 049 | 0 | 0 | 6 000 049 | 600 005 |

Kvalita ovzdušia | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Horizontálna | 1 | 1 464 100 | 966 306 | 0 | 0 | 966 306 | 193 261 |

Odvetvie spolu | 3 | 46 287 701 | 29 466 355 | 0 | 0 | 29 466 355 | 3 043 266 |

Doprava |

Cesty | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Železnice | 1 | 75 761 000 | 28 789 180 | 0 | 0 | 28 789 180 | 2 878 918 |

Cesty a železnice | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Vnútrozemské vodné cesty | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Letiská | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Horizontálna | 1 | 741 738 | 482 130 | 0 | 0 | 482 130 | 96 426 |

Odvetvie spolu | 2 | 76 502 738 | 29 271 310 | 0 | 0 | 29 271 310 | 2 975 344 |

Horizontálna |

TP | 1 | 262 335 | 262 335 | 0 | 124 629 | 262 335 | 177 096 |

Odvetvie spolu | 1 | 1 464 100 | 966 306 | 0 | 0 | 966 306 | 193 261 |

Doprava |

Odvetvie spolu | 1 | 741 738 | 482 130 | 0 | 0 | 482 130 | 96 426 |

Horizontálna TP |

Odvetvie spolu | 1 | 262 335 | 262 335 | 0 | 124 629 | 262 335 | 177 096 |

SPOLU |3 | 2 468 173 |1 710 771 |0 |124 629 |1 710 771 |466 783 | |

Riadenie a implementácia

IMPLEMENTÁCIA

Prvé dva projekty ISPA v Chorvátsku boli schválené v decembri 2005, pričom ďalšie štyri projekty boli schválené v júli a septembri 2006. Do konca roku 2007 sa fyzická implementácia začala iba v prípade jedného z týchto projektov (2005HR16PPT001). Napriek tejto skutočnosti sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o prvé dva projekty schválené v roku 2005 s troma verejnými obstarávaniami na stavebné práce, ktoré boli vyhlásené do konca roku. Okrem toho boli oznámené verejné obstarávania týkajúce sa ďalších päť zmlúv o službách, ako aj štyroch rámcových zmlúv. Do konca roka boli podpísané štyri rámcové zmluvy a začala sa práca na ich základe. Je potrebné tiež uviesť, že do konca roka 2007 boli vyhlásené všetky verejné obstarávania (dve na stavebné práce a jedno na služby) pre jeden projekt v oblasti infraštruktúry (2005HR16PPT001).

Existuje niekoľko dôvodov pomalého uskutočňovania projektov v Chorvátsku. Predovšetkým implementačná agentúra trpela nedostatkom primerane skúsených pracovníkov a zlým riadením. Okrem toho sa táto agentúra počas roka reorganizovala a v novej štruktúre nebol ešte úplne zabezpečený potrebný počet pracovníkov. Ďalšie problémy vyplývajú z nedostatočných skúseností konečných príjemcov s prípravou a priebehom medzinárodných verejných obstarávaní, nedostatočného počtu vhodných pracovníkov a neznalosti postupov ISPA. Ďalším problémom, ktorý mal vplyv na rýchlosť uskutočňovania projektov, boli príliš byrokratické postupy riadenia a monitorovania procesu uskutočňovania projektov, ktoré zaviedli Chorváti. Komisia pri mnohých príležitostiach navrhla, aby sa tieto postupy zefektívnili. V čase vypracovávania tejto správy nehrozí, že by niektorý z projektov nespĺňal pravidlo N+2.[1]

Monitorovanie projektov

Celkové monitorovanie a hodnotenie pokroku a účinnosti implementácie podporujú pravidelné stretnutia v kanceláriách delegácie EK, monitorovacie správy implementačných orgánov, návštevy pracovníkov Komisie na mieste a formálne monitorovanie prostredníctvom zasadnutí monitorovacieho výboru ISPA, ktoré sa konajú dvakrát ročne v Chorvátsku.

Okrem uplatňovania právomocí Komisie pri schvaľovaní verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv, môže delegácia EK najlepšie zabezpečiť pokrok na mieste a spojiť sa s vnútroštátnymi orgánmi a konečnými príjemcami v prípade vzniku akéhokoľvek problému.

V Chorvátsku sa v roku 2007 konali dve zasadnutia monitorovacieho výboru ISPA; v júni a decembri. Hlavnými závermi, ktoré vyplynuli z týchto zasadnutí, boli nutnosť urýchliť proces verejného obstarávania a proces uzatvárania zmlúv a zabezpečiť, aby zmluvy o technickej pomoci pri príprave budúcich súborov projektov boli uzatvorené čo najskôr, aby sa zabránilo neskorším problémom s čerpaním finančných prostriedkov z IPA. Komisia okrem toho zdôraznila potrebu čo najrýchlejšie využiť opatrenia technickej pomoci financované z ISPA, ktoré sú k dispozícii na poskytovanie technickej a administratívnej podpory implementačnej agentúre a príslušným ministerstvám.

Hoci sa konštatovala pomalá fyzická implementácia projektov, výbor zaznamenal, že do konca roka sa začalo niekoľko verejných obstarávaní, a že na základe tejto skutočnosti by v roku 2008 malo dôjsť k značnému nárastu platieb.

Finančné riadenie a kontrola, vrátane EDIS

ZÁKLADNÉ POžIADAVKY NA FINANčNÉ RIADENIE A KONTROLU AJ RIEšENIE NEZROVNALOSTÍ SA RIADIA USTANOVENIAMI NARIADENIA O ISPA A PRÍLOHY III K MEMORANDÁM O FINANCOVANÍ, KTORÉ SA UPLATňUJÚ V RÁMCI REžIMU KONTROLY ex ante vykonávanej Komisiou. Tieto požiadavky sú podobné požiadavkám vzťahujúcim sa na Kohézny fond a štrukturálne fondy. Kľúčové prvky sa týkajú zavedenia systémov a postupov vnútornej finančnej kontroly, ktoré môžu zabezpečiť transparentné a nediskriminačné postupy obstarávania, presnosť vykázaných výdavkov, schopnosť primeraného vnútorného auditu, dostatočný audit trail a primerané riešenie nezrovnalostí.

V dôsledku pomalého pokroku pri uskutočňovaní projektov ISPA sa rozhodlo, že v Chorvátsku sa v roku 2007 neuskutočnia žiadne osobitné audity ISPA. Oddelenie kontroly a auditu GR pre regionálnu politiku však v apríli 2007 uskutočnilo poradenský audit v národnom fonde a implementačnej agentúre (CFCU) v rámci následných opatrení v súvislosti s predchádzajúcou misiou zameranou na akreditáciu decentralizovaného implementačného systému (DIS) ISPA. Celkové závery misie k časti týkajúcej sa ISPA sa týkali vysokej fluktuácie pracovníkov v CFCU a následne možností, ako udržať pracovníkov, ako aj nedostatočnej úrovne kontroly dokumentov v rámci CFCU pred ich predložením delegácii EK na schválenie.

DIS

Požiadavka na akreditáciu decentralizovaného implementačného systému implementačnej agentúry ISPA v Chorvátsku, CFCU (teraz zmenenú na CFCA), sa riadi podmienkami článku 164 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Komisia udelila akreditáciu DIS 13. februára 2006.

EDIS

Kým nebude schválený EDIS (rozšírený decentralizačný implementačný systém – vyžadujúci iba kontrolu ex-post ), budú pracovníci delegácie EK v Chorvátsku naďalej vykonávať kontroly ex-ante a zohrávať dôležitú úlohu pri dohľade nad každodenným riadením, vykonávaním a monitorovaním opatrení ISPA. V súčasnosti je cieľom dosiahnuť EDIS pre Chorvátsko do konca druhého polroka 2009. Prípravy na prechod na EDIS budú v značnej miere závisieť od zlepšenia fungovania existujúcej štruktúry DIS.

Hodnotenie rizika

Stratégia auditu plánovaná na rok 2007 a nasledujúce roky bola založená na výsledkoch analýzy stavu vykonávania ISPA a súvisiacich cieľoch riaditeľstva pre audit GR pre regionálnu politiku. V stratégii auditu sú stanovené ciele, ktoré vymedzuje vedenie GR pre regionálnu politiku. Tieto ciele sú vymedzené na základe podrobných diskusií s prevádzkovými riaditeľstvami, počas ktorých sa vymieňajú informácie o potenciálnych rizikách. V stratégii auditu sú potom stanovené opatrenia na dosiahnutie cieľov, pričom sa zohľadňujú zistené riziká. Riziko sa vo všeobecnosti minimalizuje uskutočňovaním tejto stratégie. V roku 2007 sa v dôsledku obmedzeného pokroku dosiahnutého v implementácii nevykonali žiadne audity.

V rámci systému schvaľovania ex ante je prioritou zabezpečiť, aby sa zaviedli dostatočné postupy kontroly uskutočňovania projektov a platieb. Riadenie predvstupových finančných prostriedkov však so sebou prináša podstatné riziko, keďže finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom rôznych organizácií a systémov. Oprávnenosť výdavkov závisí od súladu s pravidlami a podmienkami stanovenými na úrovni Spoločenstva a vnútroštátnej úrovni, čo môže viesť k zložitosti a riziku nesprávnej interpretácie. Chorvátske orgány plánujú v druhej polovici roka 2009 predložiť žiadosť o upustenie od kontroly ex-ante projektov ISPA v súlade s ustanoveniami nariadenia 1266/1999.

ZÁVERY EURÓPSKEHO DVORA AUDÍTOROV

Počas roka 2007 sa v Chorvátsku neuskutočnili žiadne misie ani audity.

SPOLUFINANCUJÚCI PARTNERI – EIB, EBRD A KFW

Vzhľadom na odborné skúsenosti inštitúcií poskytujúcich pôžičky s prípravou a implementáciou projektov Komisia s týmito inštitúciami udržiava pravidelné kontakty, a to na horizontálnej úrovni v záujme koordinácie politických a metodických otázok súvisiacich s plánovaním programov a implementáciou, ako aj na úrovni krajiny. Odborné skúsenosti týchto bánk pri zostavovaní kombinácií grantov/pôžičiek pri financovaní, vrátane dohôd o partnerstve verejného a súkromného sektoru, sú veľmi užitočné pre zlepšenie kvality projektov financovaných z ISPA. EIB však nie je zapojená do žiadneho projektu ISPA v Chorvátku, pričom EBRD je jedinou medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá je aktívne zapojená do projektu ISPA v Chorvátsku. Jeden projekt v oblasti životného prostredia schválený v roku 2005 je spolufinancovaný z pôžičky od EBRD – program vody a úpravy odpadovej vody v Karlovaci (Karlovac Water and Water Treatment Programme).

Prínos pre politiky Spoločenstva

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Plnenie zákonných požiadaviek na správne, spravodlivé a transparentné verejné obstarávanie podľa pravidiel PRAG je od začiatku ISPA je veľkou výzvou. V mnohých prípadoch viedlo zabezpečovanie súladu so zásadami EÚ v oblasti obstarávania k omeškaniam v uskutočňovaní projektov ISPA. Útvary Komisie, najmä delegácia EK v Záhrebe, museli často zasahovať, nielen pokiaľ ide o kontrolu, či postupy boli správne uplatnené, ale aj pokiaľ ide o nápravu chýb, nadviazanie kontaktu s nespokojnými uchádzačmi a vysvetlenie implementačnej agentúre, ako by sa mali uplatňovať príslušné postupy. Pravidelne bolo treba zvyšovať kvalitu súťažných podkladov, čo viedlo k veľmi neskorému oznamovaniu verejných súťaží. Súhrnným dôsledkom týchto zásahov bolo ďalšie oneskorenie procesu implementácie.

Ex ante schválenie Komisiou, ktorým sa riadi verejné obstarávanie a uzatváranie zmlúv na projekty ISPA, je preto úplne odôvodnené dovtedy, kým sa nevytvoria podmienky pre zavedenie EDIS (pozri predchádzajúci text). V rámci systému schvaľovania ex-ante a v súlade s rozhodnutím DIS o odovzdaní zodpovednosti za riadenie zohráva úlohu verejného obstarávateľa, ktorý je zodpovedný za uskutočnenie projektu, CFCA, zatiaľ čo Komisia schvaľuje každý krok procesu obstarávania. Z toho vyplýva, že hoci Komisia nie je zmluvným partnerom, je spoluzodpovedná za procedurálnu správnosť procesu obstarávania (bez schválenia Komisie nie sú zmluvy uzatvorené medzi príjemcami a dodávateľmi platné).

Politika v oblasti hospodárskej súťaže

Keďže pomoc z ISPA je určená najmä na pokrytie verejných výdavkov – alebo podobných výdavkov – týkajúcich sa projektov služieb, táto pomoc vo všeobecnosti nespôsobuje problémy z dôvodu nezlučiteľnosti s pravidlami Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Pokiaľ sa neporušia pravidlá verejného obstarávania a pokiaľ je pre všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú nevyhnutné technické a právne podmienky, zaručený voľný prístup k takejto infraštruktúre, takáto pomoc nepredstavuje žiadnu osobitnú výhodu pre určité firmy.

Politika v oblasti životného prostredia

Poskytnutím priamej pomoci prioritným projektom v oblasti životného prostredia ISPA prispieva aj k vykonávaniu environmentálnej politiky a k splneniu noriem EÚ v Chorvátsku. Skúsenosti získané pri príprave a uskutočňovaní projektov prispievajú k rozvoju administratívnej kapacity a urýchľujú odvetvové reformy v oblasti životného prostredia. Posilňuje sa najmä administratívna kapacita, pokiaľ ide o plánovanie a stanovenie priorít v oblasti investícií do životného prostredia. Je potrebné nepretržité a zvýšené úsilie v oblasti implementácie právnych predpisov týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA – Environmental Impact Assessment), najmä pokiaľ ide o aspekt konzultácií s verejnosťou. Dúfa sa, že ISPA takto prispeje k pokroku v ochrane životného prostredia v Chorvátsku. Problémy sa týkajú ťažkostí, ktoré majú environmentálne orgány pri získavaní primeraných finančných prostriedkov a zabezpečení potrebného počtu pracovníkov. Zamestnanci sa často striedajú, čo ruší akýkoľvek prínos získaný školením a nadobudnutými skúsenosťami.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zavedenie ISPA v Chorvátsku, ktoré prinesie zvýšenie počtu orgánov a ďalších projektov, je potrebné zabezpečiť dostatočné finančné a ľudské zdroje na implementáciu (vrátane monitorovania, kontroly, zabezpečenia povolení a predkladania správ).

DOPRAVNÁ POLITIKA

Dopravné siete v Chorvátsku, schválené v súlade s hodnotením potrieb dopravnej infraštruktúry (TINA – Transport Infrastructure Needs Assessment) a regionálnou štúdiou dopravnej infraštruktúry pre krajiny Balkánu (REBIS – Regional Balkans Infrastructure Study), boli vybudované podľa rámca paneurópskych koridorov. Niekoľko z nich vedie cez územie Chorvátska, vrátane koridorov VII (Dunaj), X (Salzburg – Ľubľana – Záhreb – Belehrad – Niš – Skopje – Veleš – Solún, vrátane vetvy Xa), ako aj koridoru V, ktorý má v Chorvátsku dve vetvy (Vb – Budapešť, Záhreb Rijeka a Vc – Budapešť, Sarajevo, Ploče). Tieto siete sa použili ako základ pre plánovanie vnútroštátnych stratégií dopravy na účely ISPA. V dôsledku toho tvorí jediný dopravný projekt ISPA súčasť sietí TINA a REBIS, t. j. týka sa výstavby alebo obnovy úseku, uzlového bodu alebo prístupu týkajúcich sa týchto sietí. Siete TEN-T pre Chorvátsko sú založené na odporúčaniach pozorovateľského výboru pre dopravu v juhovýchodnej Európe (SEETO – South East Europe Transport Observatory).

Koordinácia predvstupových nástrojov

Ako vyžaduje nariadenie o koordinácii[2], Komisia zabezpečuje úzku koordináciu medzi troma predvstupovými nástrojmi, PHARE, SAPARD a ISPA. V súlade s ustanoveniami tohto nariadenia riadiaci výbor PHARE zohráva osobitnú úlohu vo všeobecnej koordinácii týchto troch predvstupových nástrojov.

Koordinácia so spoločným monitorovacím výborom (PHARE)

Spoločný monitorovací výbor je zodpovedný za koordináciu monitorovania každého predvstupového nástroja a za hodnotenie celkového napredovania pomoci financovanej z EÚ v krajinách prijímajúcich pomoc. Výbor vydáva v prípade potreby odporúčania výboru ISPA alebo Komisii.

Koordinácia s delegáciami EK

Útvary Komisie (GR pre rozšírenie, vonkajšie vzťahy a regionálnu politiku) organizovali pravidelné stretnutia s odborníkmi v delegáciách zodpovednými za PHARE a ISPA s cieľom diskutovať o problémoch súvisiacich s plánovaním a implementáciou, najmä o problémoch súvisiacich s verejným obstarávaním a uzatváraním zmlúv.

Koordinácia s nástrojom IPA

Aby sa zabezpečila účinná koordinácia činností a aby sa zabránilo zdvojeniu, boli dve zasadnutia monitorovacieho výboru ISPA, ktoré sa konali v Chorvátsku v roku 2007, zorganizované spolu so zasadnutiami sektorového monitorovacieho výboru IPA pre zložku regionálneho rozvoja. Okrem toho je potrebné uviesť, že dve z opatrení technickej pomoci, ktoré sú financované prostredníctvom ISPA, sa týkajú prípravy súborov projektov na implementáciu pomocou spolufinancovania z IPA. Dúfame, že týmto spôsobom sa zabezpečí bezproblémový prechod z nástrojov ISPA na nástroje IPA a neprerušená implementácia opatrení v príslušných odvetviach.

PROPAGAčNÉ AKTIVITY

POKIAľ IDE O PROJEKTY ISPA, V ROKU 2007 SA neuskutočnili žiadne propagačné aktivity, pretože žiadny projekt nedospel do štádia fyzickej implementácie. V roku 2008 sa však plánuje slávnostné podpisovanie prvej zmluvy na stavebné práce (ktorá sa týka projektu: Obnova železničnej trate Vinkovci – Tovarnik). Na túto udalosť budú pozvaní zástupcovia príslušných médií.

[1] Pravidlo N+2 sa týka požiadavky, že verejné obstarávanie týkajúce sa hlavných prác alebo zákazky na poskytnutie služby v rámci opatrenia sa musí začať do 2 rokov od podpisu príslušného memoranda o financovaní. V prípade opatrenia, ktoré pozostáva výhradne zo zákaziek na poskytnutie služby, sa pravidlo N+2 týka podpisu hlavnej zmluvy o poskytnutí služby do 2 rokov od podpisu príslušného memoranda o financovaní.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 1266/1999 z 21. júna 1999 o koordinačnej pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie.