[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.10.2008

KOM(2008) 660 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Vytvorenie pracovného plánu na roky 2009 – 2011 podľa smernice o ekodizajne

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Vytvorenie pracovného plánu na roky 2009 – 2011 podľa smernice o ekodizajne

1. ÚVOD

Cieľom „ekodizajnu“ je zlepšenie environmentálnych vlastností výrobkov počas ich životného cyklu (výber a použitie surovín, priemyselná výroba, balenie, doprava a distribúcia, inštalácia a údržba, používanie, koniec doby používania) systematickým začleňovaním environmentálnych aspektov hneď v prvotnom štádiu projektovania výrobku.

Výrobky využívajúce energiu sú závislé od prísunu energie (elektrickej energie, fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie) alebo vytvárajú, prenášajú alebo merajú takúto energiu. Majú veľký podiel na spotrebe energie a prírodných zdrojov v Spoločenstve a majú vysoký potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov.

Smernicou o ekodizajne č. 2005/32/ES[1] sa vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu. Smernica je z tohto dôvodu kľúčovým prvkom politiky EÚ na zlepšenie energetických a environmentálnych vlastností výrobkov na vnútornom trhu. Možnosť jej rozšírenia na ďalšie environmentálne významné výrobky, najmä energeticky významné výrobky, bola vyzdvihnutá v nedávno prijatom akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku[2], ktorý však nemá vplyv na súčasný pracovný plán. Smernicou sa zabezpečuje voľný pohyb výrobkov v rámci Európy a podporuje sa zavedenie ekodizajnu do malých a stredných podnikov (MSP). Celkovo rámec pre ekodizajn prináša výhody vo forme výrobkov s lepšími environmentálnymi vlastnosťami vrátane úspory energie.

Cieľ pracovného plánu

V článku 16 ods. 1 smernice o ekodizajne sa uvádza, že Komisia zverejní pracovný plán, ktorý určí na tri nasledujúce roky informatívny zoznam skupín výrobkov využívajúcich energiu, ktoré sa budú považovať za prioritné na prijatie vykonávacích opatrení.

Pracovný plán by sa mal zakladať na práci uskutočnenej od polovice roka 2005 v súvislosti s prechodne prioritnými skupinami výrobkov uvedených v článku 16 ods. 2 smernice. Environmentálne priority na prijatie vykonávacích opatrení zostávajú rovnaké, pričom ide najmä o využitie potenciálu výrobkov využívajúcich energiu na boj proti zmene klímy nákladovo efektívnym spôsobom.

2. MECHANIZMY SMERNICE O EKODIZAJNE

Smernica o ekodizajne je rámcovou smernicou. V praxi to znamená, že záväzné požiadavky na ekodizajn sú stanovené prostredníctvom vykonávacích opatrení osobitných pre každú skupinu výrobkov. Samotná smernica iba stanovuje podmienky a kritériá na zavedenie vykonávacích opatrení: opatrenia môžu byť prijaté pre osobitný výrobok, pod podmienkou, že má významný vplyv na životné prostredie, vysoký objem predaja a obchodu na vnútornom trhu a jednoznačný potenciál na zlepšenie vplyvu na životné prostredie bez vynaloženia neprimerane vysokých nákladov.

O vykonávacích opatreniach sa uvažuje, keď výrobné odvetvie neprijalo žiadne príslušné samoregulačné opatrenie. Samoregulácia výrobného odvetvia vrátane dobrovoľných a jednostranných záväzkov môže naozaj viesť k rýchlemu pokroku vďaka rýchlemu a nákladovo efektívnemu vykonávaniu a umožňuje pružné a vhodné prispôsobenie sa technologickým možnostiam a citlivým stránkam trhu.

Každému vykonávaciemu opatreniu predchádzajú prípravné štúdie a posúdenie vplyvu vykonané externými odborníkmi a Komisiou s cieľom identifikovať nákladovo efektívne riešenia na zlepšenie celkových environmentálnych vlastností výrobkov a každé takéto opatrenie zahŕňa participatívne a delegované postupy rozhodovania. Vykonávacie opatrenia nakoniec prijme Komisia podľa regulačného postupu s kontrolou.

3. SKUPINY VÝROBKOV, NA KTORÉ SA VZťAHUJE PRECHODNÉ OBDOBIE (2005 – 2008)

Počas „prechodného obdobia“ medzi nadobudnutím účinnosti smernice o ekodizajne a prijatím tohto pracovného plánu bolo treba prijať vykonávacie opatrenia pre skupiny výrobkov uvedených v článku 16 ods. 2 smernice. V tomto článku sa uvádza rad výrobkov využívajúcich energiu, ktoré sa v Európskom programe klimatických zmien určili za prioritné, ako sú napríklad zariadenia na vykurovanie a ohrev teplej vody, systémy elektrického pohonu, osvetľovacia technika používaná v domácnostiach a treťom sektore, domáce spotrebiče, kancelárska technika v domácnostiach a treťom sektore, spotrebná elektronika a HVAC systém (ohrievací ventilačný klimatizačný systém). Okrem toho sa malo zaviesť osobitné horizontálne vykonávacie opatrenie s cieľom znížiť straty v pohotovostnom režime u určitej skupiny výrobkov.

Paralelne so zasadnutiami zainteresovaných strán sa začalo devätnásť prípravných štúdií o týchto prechodne prioritných skupinách výrobkov a niektoré z nich sa vzťahovali na osobitné kategórie výrobkov. V každej štúdii sa analyzovalo, či by sa mali v prípade príslušnej skupiny výrobkov stanoviť požiadavky na ekodizajn, a ak áno, ktoré. Štrnásť prípravných štúdií sa dokončilo. Komisia na základe ich výsledkov a vzhľadom na neexistujúce príslušné samoregulačné opatrenia začala pripravovať vykonávacie opatrenia a v prípade potreby požiadavky na označovanie pre určité výrobky využívajúce energiu podľa smernice o energetickom označovaní 92/75/EHS. Očakáva sa, že ostatných päť prípravných štúdií sa dokončí do roku 2009.

Kroky, ktoré budú nasledovať po prípravnej štúdii pre každú skupinu výrobkov, zahŕňajú konzultáciu s konzultačným fórom, posúdenie hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho vplyvu prípadného vykonávajúceho opatrenia a jeho prijatie v rámci regulačného postupu s kontrolou.

V nasledujúcich mesiacoch Komisia prijme vykonávacie opatrenia pre tieto skupiny výrobkov: osvetľovacie zariadenia používané v treťom sektore (verejné osvetlenie aj kancelárske osvetlenie), straty elektrickej energie v pohotovostnom režime a vo vypnutom stave, externé elektrické napájanie a jednoduché set-top boxy na digitálne prijímanie televíznych signálov. V roku 2009 má Komisia v úmysle takisto predložiť vykonávacie opatrenia v prípade televíznych prijímačov, osvetľovacej techniky používanej v domácnostiach, chladničiek a mrazničiek používaných v domácnostiach, práčok, umývačiek riadu, kotlov a ohrievačov vody, počítačov, zobrazovacích zariadení, priemyselných chladničiek, elektrických motorov, čerpadiel, ventilátorov, cirkulátorov a klimatizačných zariadení v miestnostiach.

V prílohe II sa uvádzajú skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prechodné obdobie.

4. INFORMATÍVNY ZOZNAM SKUPÍN VÝROBKOV

Tento pracovný plán stanovuje informatívny zoznam skupín výrobkov, pričom sa zohľadňuje práca vykonaná v prechodnom období. Uvedené skupiny výrobkov by mali byť v nasledujúcich troch rokoch prioritami prípravných štúdií a vykonávacích opatrení.

Štúdia Komisie[3] týkajúca sa prípravy pracovného plánu identifikovala 57 skupín výrobkov, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti smernice o ekodizajne, na ktoré sa však nevzťahovalo prechodné obdobie[4]. Systematická identifikácia týchto skupín výrobkov, založená na zozname výrobkov PRODCOM[5], bola nevyhnutným predpokladom na vytvorenie pracovného plánu.

V štúdii sa posudzovalo 57 skupín výrobkov vzhľadom na ich hlavný vplyv na životné prostredie – spotrebu primárnej energie počas používania – na identifikáciu skupín výrobkov s najvyšším potenciálom na zníženie emisií skleníkových plynov. Výsledkom bolo 25 skupín výrobkov označených ako A a 9 skupín výrobkov označených ako B[6]. Komisia ďalej posúdila 25 skupín výrobkov označených ako A s cieľom stanoviť priority na základe kritérií stanovených v článku 15 smernice o ekodizajne, konkrétne, že:

1. skupina výrobkov predstavuje významný objem predaja a obchodu v Spoločenstve,

2. skupina výrobkov má významný vplyv na životné prostredie v rámci Spoločenstva, ktorý spôsobujú výrobky využívajúce energiu počas svojho životného cyklu,

3. skupina výrobkov má významný potenciál na zlepšenie vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov.

S cieľom určiť spĺňanie kritérií článku 15 boli v prípade potreby pre danú skupinu výrobkov použité tieto zásady posudzovania:

Podľa posledného dostupného zoznamu výrobkov PRODCOM (2005/2006) desať skupín výrobkov, ktoré Komisia stanovila za prioritné, spĺňa orientačné kritérium pre objem predaja a obchod v Spoločenstve, t. j. viac ako 200 000 jednotiek za rok. Zahrnuté sú výrobky využívajúce energiu v domácnostiach, treťom sektore a v priemysle. Toto prvé kritérium je kritériom vylučovacím, pretože počet jednotiek na skupinu výrobkov priamo ovplyvňuje posúdenie spĺňania druhého kritéria.

Pri posudzovaní druhého kritéria (významný vplyv na životné prostredie) sa zohľadnili tieto aspekty: vysoká spotreba primárnej energie v rámci identifikovaných skupín výrobkov (orientačne 1 000 PJ/rok) a s tým spojené emisie ako sú skleníkové plyny, kyslé látky alebo ťažké kovy a vznik odpadu. Z tohto sa dajú vyvodiť prvé informácie o stanovení priorít, v súlade s identifikačným ukazovateľom použitým v štúdii. Dlhá doba prevádzky (veľmi dlhá: do 24 hodín denne alebo tri výrobné zmeny; alebo dlhá: približne 8 hodín denne alebo doba ohrevu/chladenia), diely podieľajúce sa na spotrebe energie alebo predpokladaný rast spotreby energie v nasledujúcich desiatich rokoch v dôsledku rýchlo rastúceho trhu sú ďalšími známkami závažnosti vplyvu na životné prostredie vo vzťahu k spotrebe energie. Používanie vody je vzhľadom na stále významnejší vplyv sucha a nedostatku vody v Európe ďalším zdrojom, ktorý si vyžaduje pozornosť. Ďalšími zohľadnenými formami vplyvu na životné prostredie sú materiály alebo komponenty (ako sú elektronické súčiastky, displeje, chladiace prostriedky, oleje), ktoré majú za následok spotrebu ďalších zdrojov, vznik odpadu alebo špecifických emisií, plytvanie pri používaní alebo emisie výfukových plynov a mikroprachu.

Pri stanovení priorít sa zohľadnilo takisto tretie kritérium – významný potenciál na zlepšenie vplyvu skupiny výrobkov na životné prostredie. Vysoký potenciál úspory energie počas používania (orientačne > 20 %) je ukazovateľom významného potenciálu na zlepšenie, ku ktorému môže viesť opatrenie pre ekodizajn. Pokiaľ ide o ostatné zdroje, zlepšenie dizajnu niektorých zariadení využívajúcich vodu môže viesť k významným úsporám vody a s tým spojeným úsporám energie. K ďalším dôležitým opatreniam pre ekodizajn môže patriť zníženie hmotnosti alebo objemu výrobku, použitie recyklovaných materiálov, zníženie emisií, predĺženie minimálnej zaručenej doby životnosti výrobku alebo zabezpečenie možnosti modernizácie, opraviteľnosti alebo ľahkej recyklovateľnosti znížením počtu použitých materiálov, použitím štandardných komponentov alebo zabezpečením ľahkej dostupnosti hodnotných komponentov. Existujúce špecifikácie tretích krajín, ako sú japonské minimálne štandardy pre energetickú účinnosť (MEPS) alebo program Energy Star v USA, a technologický rozvoj môžu takisto poskytnúť informácie dôležité na identifikáciu výrobkov s rovnakou funkčnosťou, avšak s lepšími environmentálnymi vlastnosťami.

Žiadne iné právne predpisy Spoločenstva o opatreniach týkajúcich sa ekodizajnu pre posudzované skupiny výrobkov neexistujú, ale v každej prípravnej štúdii by sa malo určiť, či by sa v súvislosti s osobitným vplyvom skúmaných výrobkov na životné prostredie mali zohľadniť iné právne predpisy, napríklad smernica OEEZ, pokiaľ ide o recykláciu[7]. V tomto štádiu sa predpokladá, že významný potenciál na zlepšenie vplyvu týchto skupín výrobkov na životné prostredie neprinesie neprimerane vysoké náklady a že bez zákonných alebo dobrovoľných požiadaviek trhové sily neumožnia dosiahnutie akéhokoľvek pokroku. Tieto predbežné predpoklady by sa mali preskúmať v prípravných štúdiách. Na zabezpečenie nákladovej efektívnosti by sa navrhované zlepšenia environmentálnych vlastností mali zakladať na najnižších nákladoch na životný cyklus.

Na základe výsledkov posúdenia bol zostavený tento informatívny zoznam skupín výrobkov. Ďalšie informácie o výsledkoch posúdenia sú uvedené v prílohe I.

Informatívny zoznam skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahuje tento pracovný plán[8]

- klimatizačné a vetracie systémy,

- elektrické vykurovacie zariadenia a vykurovacie zariadenia na fosílne palivá,

- zariadenia na prípravu jedál,

- priemyselné a laboratórne elektrické pece a rúry,

- obrábacie stroje,

- sieťové zariadenia a zariadenia na spracovanie a ukladanie údajov,

- chladiace a mraziace zariadenia,

- zvukové a zobrazovacie zariadenia,

- transformátory,

- zariadenia využívajúce vodu.

V súlade s článkom 18 smernice o ekodizajne Komisia konzultovala s konzultačným fórom, aby pri vytváraní tohto pracovného plánu a informatívneho zoznamu skupín výrobkov zohľadnila pripomienky zástupcov členských štátov a zainteresovaných strán[9].

Na uskutočnenie prípravných štúdií možno skupiny výrobkov uvedené v zozname rozdeliť do viacerých kategórií s prihliadnutím na závery, ku ktorým sa dospelo počas prechodného obdobia: výrobky s podobnými technickými, ekonomickými a environmentálnymi vlastnosťami by sa mali v zásade preskúmať spoločne, pričom by sa vždy, keď je to relevantné, mala oddeliť analýza štruktúry trhu, spôsobu použitia, environmentálneho a hospodárskeho vplyvu alebo potenciálu na zlepšenie. Prípravné štúdie týkajúce sa osobitných výrobkov, ktoré by mohli byť zaradené do rôznych skupín výrobkov (napr. chladiace zariadenia alebo tepelné čerpadlá), musia byť koordinované. Údaje získané z analýzy procesov a komplexných systémov, ktoré sú obsiahnuté v referenčných dokumentoch týkajúcich sa najlepších dostupných techník vypracovaných podľa smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia[10], by sa mali v prípade potreby použiť, podobne ako to bolo v prípade práce uskutočnenej v prechodnom období pre skupiny výrobkov „systémy elektrického pohonu“ a „systémy HVAC“.

Priority, ktoré stanovila Komisia, sa môžu meniť na základe výsledkov úplného kvantitatívneho posúdenia uskutočneného v rámci prípravnej štúdie.

5. VYHLIADKY

Zaradenie skupiny výrobkov do informatívneho zoznamu zostaveného na účely tohto pracovného plánu znamená, že Komisia v rokoch 2009 – 2011 začne v súvislosti s touto skupinou výrobkov prípravnú štúdiu a prípadne prijme vykonávacie opatrenie, a to v závislosti od výsledkov prípravnej štúdie a pod podmienkou, že sa vypracuje priaznivé posúdenie vplyvu a že nebudú zavedené žiadne platné samoregulačné opatrenia.

Informácie o časovom rozvrhu prípravných štúdií a vykonávacích opatreniach pre každú skupinu výrobkov sa oznámia všetkým zúčasneným stranám, najmä prostredníctvom webových stránok útvarov Komisie, ktoré sú zodpovedné za smernicu o ekodizajne[11], a takisto na stretnutiach zainteresovaných strán a na webových stránkach dodávateľov, ktorí vykonávajú prípravné štúdie.

V rámci každej prípravnej štúdie sa preskúmajú prípadné požiadavky na ekodizajn na základe technických, hospodárskych a environmentálnych analýz. Mala by sa preskúmať možnosť udelenia mandátu na normalizáciu určitých parametrov ekodizajnu. V rámci tejto analýzy by mali aktívne spolupracovať zainteresované strany.

Okrem toho Komisia vyzýva priemyselné odvetvia, ktoré vyrábajú výrobky využívajúce energiu s významným vplyvom na životné prostredie, aby prijali samoregulačné opatrenia, prostredníctvom ktorých by sa mohli politické ciele dosiahnuť rýchlejšie alebo menej nákladným spôsobom ako prostredníctvom povinných požiadaviek. Je to v súlade so smernicou o ekodizajne a so stratégiou Komisie na zlepšenie právnej úpravy a jej prebiehajúcim programom zjednodušovania. Komisia bude tieto iniciatívy v nasledujúcich troch rokoch sledovať a následne vyhodnotí, či budú potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, napríklad v prípade, keď sa trh nebude vyvíjať správnym smerom alebo dostatočnou rýchlosťou.

V súlade s článkom 16 smernice Komisia pracovný plán pravidelne mení a dopĺňa po porade s konzultačným fórom.

Ak Európsky parlament a Rada návrh Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne[12] na všetky energeticky významné výrobky prijmú rýchlo, Komisia podľa potreby zmení a doplní pracovný plán tak, aby zahŕňal aj tieto skupiny výrobkov.

PRÍLOHA I

TABUľKA: NEÚPLNÉ POSÚDENIE SKUPÍN VÝROBKOV UVEDENÝCH NA INFORMATÍVNOM ZOZNAME NA ÚčELY TOHTO PRACOVNÉHO PLÁNU

Skupiny výrobkov sú uvedené v abecednom poradí anglickej verzie a nie sú uvedené výrobky, na ktoré sa už vzťahuje prechodné obdobie.

Skupina výrobkov | Príklady výrobkov | Značný vplyv na životné prostredie1 | Značný potenciál na zlepšenie |

Klimatizačné a vetracie systémy | Veľké klimatizačné zariadenia > 12 kW, klimatizačné zariadenia chladené vodou, vetracie systémy. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), dlhý prevádzkový čas (doba chladenia/doba ohrevu, predlžujúca sa doba vetrania) a rýchlo rastúci trh; ďalší vplyv výkonovej elektroniky, displejov a chladiacich prostriedkov na životné prostredie. | Vysoký potenciál úspory energie (odhadovaný priemer > 20 %); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. nahradenie chladiacich prostriedkov, predĺženie životnosti alebo ľahká recyklovateľnosť); špecifikácie tretích krajín (energetické označovanie, ekoznačky, Energy Star a MEPS) nasvedčujú, že existuje potenciál na zlepšenie. |

Elektrické vykurovacie zariadenia a vykurovacie zariadenia na fosílne palivá | Elektrické akumulačné radiátory, elektrické zariadenia na vykurovanie priestorov a pôdy, vykurovacie systémy na plyn a olej na vykurovanie suchých priestorov, tepelné čerpadlá. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), dlhý prevádzkový čas (doba ohrevu), ďalší vplyv výkonovej elektroniky, použitých materiálov a emisií výfukových plynov. | Vysoký potenciál úspory energie (odhadovaný priemer > 20 %); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. nižšie emisie alebo ľahká recyklovateľnosť). |

Zariadenia na prípravu jedál | Elektrické, plynové a mikrovlnné trúby; špirály a grily, kávovary. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), dlhý prevádzkový čas v treťom sektore (približne 8 hodín denne) a spotreba energie integrovaného motora/ventilátora. | Vysoký potenciál úspory energie (odhadovaný priemer 10 % – 30 %); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. ľahká recyklovateľnosť); špecifikácie tretích krajín (energetické označovanie, ekoznačky a MEPS) a ekoznačky členských štátov nasvedčujú, že existuje potenciál na zlepšenie. |

Priemyselné a laboratórne elektrické pece a rúry | Infračervené pece, odporové a elektrické indukčné priemyselné a laboratórne pece a rúry, pecné horáky. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), dlhý prevádzkový čas (približne 8 hodín za pracovný deň) a spotreba energie integrovaného ventilátora; ďalší vplyv použitých materiálov na životné prostredie. | Vysoký potenciál úspory energie (odhadovaný priemer > 20 %); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. zdokonalené systémy prenosu tepla alebo zníženie hmotnosti); špecifikácie tretích krajín (energetické označovanie a MEPS) nasvedčujú, že existuje potenciál na zlepšenie. |

Obrábacie stroje | Tvarovacie stroje, rozdružovacie stroje, obrábacie stroje pracujúce s fyzikálno-chemickými postupmi. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok); dlhý prevádzkový čas (až do troch zmien) a spotreba energie integrovaného motora; ďalší vplyv výkonovej elektroniky a strát počas používania na životné prostredie. | Vysoký potenciál úspory energie (nízky faktor výkonu 0,7 – 0,8, potenciál zlepšenia v chode naprázdno a prostredníctvom pohonu s premenlivými otáčkami); potenciál zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. predĺženie životnosti nástroja, ľahká recyklovateľnosť elektroniky alebo recyklovanie materiálov v uzavretom cykle). |

Sieťové zariadenia a zariadenia na spracovanie a ukladanie údajov | Servery, zariadenia na sieťovú komunikáciu, zdroje stáleho napájania, straty siete v pohotovostnom režime v prípade jednej skupiny výrobkov. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), veľmi dlhý prevádzkový čas (24 hodín denne) a rýchlo rastúci trh; ďalší vplyv elektroniky na životné prostredie. | Veľmi vysoký potenciál úspory energie (odhad: 5 % – 30 % v prípade výrobkov, 80 % v prípade systémov, funkcie pohotovostného režimu a riadenia spotreby energie zo siete); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. získavanie tepla z odpadu alebo ľahká recyklovateľnosť). rozvíjajúce sa špecifikácie tretích krajín (Energy Star) nasvedčujú, že existuje potenciál na zlepšenie. |

Chladiace a mraziace zariadenia | Priemyselné chladničky, chladiarenské komory, chladiace zariadenia, prístroje na výrobu ľadu, prístroje na výrobu zmrzliny a mliečnych koktejlov. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), veľmi dlhý prevádzkový čas (až do 24 hodín denne); ďalší vplyv chladiacich prostriedkov na životné prostredie. | Vysoký potenciál úspory energie (odhad: 10 % – 60 %); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. nahradenie chladiacich prostriedkov). |

Zvukové a zobrazovacie zariadenia | DVD/video prehrávače a rekordéry, videoprojektory, videohry a konzoly, digitálne zosilňovače a subwoofery pre domáce kino. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), rastúci trh; ďalší vplyv elektroniky a displejov na životné prostredie. | Vysoký potenciál úspory energie (odhadovaný priemer > 20 %); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. predĺženie životnosti alebo ľahká recyklovateľnosť); špecifikácie tretích krajín (energetické označovanie, ekoznačky a Energy Star) nasvedčujú, že existuje potenciál na zlepšenie. |

Transformátory | Rozvodné transformátory, výkonové transformátory, malé transformátory. | Vysoká spotreba energie (> 1 000 PJ/rok), veľmi dlhý prevádzkový čas (24 hodín denne); ďalší vplyv použitých olejov, farieb atď. na životné prostredie. | Vysoký potenciál úspory energie (približne 30 %, čo zodpovedá približne 15 % strát elektrickej energie v sieti; zásoby sa približujú ku koncu svojej 40-ročnej životnosti); potenciál ďalšieho zlepšenia vplyvu na životné prostredie (napr. použité materiály); špecifikácie tretích krajín (energetické označovanie, ekoznačky, Energy Star a MEPS) nasvedčujú, že existuje potenciál na zlepšenie. |

Zariadenia využívajúce vodu | Čistiace zariadenia využívajúce vodu, zavlažovacie zariadenia. | Veľké straty vody v dôsledku používania nevhodných prístrojov a materiálu (približne 14 miliárd m³ ročne v priemysle, približne 53 miliárd m³ ročne v poľnohospodárstve a približne 24 miliárd m³ ročne v domácnostiach a vo verejných zariadeniach). | Vysoký potenciál úspory vody (odhadovaný priemer > 40 % v priemysle a poľnohospodárstve a > 30 % vo verejnom zásobovaní vodou, napr. individuálne nastavenie prietoku a tlaku alebo rozprašovače a zavlažovače navrhnuté tak, aby fungovali pri nízkom až strednom tlaku vody). |

1 Spotreba energie je uvedená ako spotreba primárnej energie v PJ v roku 2006. „Primárnou energiou“ sa rozumie energia obsiahnutá vo fosílnych palivách a v obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá ešte nebola premenená. Na prepočet elektrickej energie z verejnej siete (sekundárna energia) na primárnu energiu sa použil faktor 10,5 MJ/kWhe.

PRÍLOHA II

Tabuľka: Skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prechodné obdobie[13]

Opatrenia, ktorých prijatie Komisiou je stanovené na 4. štvrťrok 2008 alebo 1. štvrťrok 2009 |

Výrobky osvetľovacej techniky používané v treťom sektore Straty v pohotovostnom a vypnutom stave Externé napájacie zdroje Jednoduché set-top boxy Výrobky osvetľovacej techniky I používané v domácnostiach (vrátane žiaroviek) Televízne prijímače |

Opatrenia, ktoré sa majú predložiť na hlasovanie vo výbore v rokoch 2008 a 2009 |

Kotly Ohrievače vody Práčky a umývačky riadu Chladničky a mrazničky používané v domácnostiach Priemyselné chladničky Elektrické motory Cirkulátory (pôvodne pod elektrickými motormi) Počítače Zobrazovacie zariadenia Elektrické čerpadlá (pôvodne pod položkou elektrické motory) Ventilátory na ventiláciu v nebytových budovách (pôvodne pod elektrickými motormi) Klimatizačné zariadenia používané v miestnostiach Domáce ventilárory (pôvodne pod položkou izbové klimatizačné zariadenia) |

Ostatné opatrenia (v prípade ktorých sa prípravné štúdie končia v roku 2009) |

Komplexné set-top boxy Sušičky Vysávače Výrobky osvetľovacej techniky II používané v domácnostiach (žiarovky do reflektorov a svietidlá) Kotle na pevné palivo |

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/28/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/32/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ako aj smernica Rady 92/42/EHS a smernice 96/57/ES a 2000/55/ES, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s 48).

[2] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, KOM(2008) 397 v konečnom znení.

[3] EPTA Ltd, Grécko; PE International, Nemecko; NTUA, Grécko: Štúdia na prípravu prvého pracovného plánu podľa smernice o ekodizajne, správa pre verejnú súťaž č.: ENTR/06/026, revidovaná konečná správa: 06/12/2007: http://ec.europa.eu/enterprise/eco_design/workingplan.htm.

[4] s. 29 z [3].

[5] PRODCOM je systém na zber a šírenie štatistických údajov o výrobe priemyselného tovaru. Názov pochádza z francúzskeho „PRODuction COMmunautaire“ (Výroba v Spoločenstve) pre ťažbu a dobývanie a priemyselnú výrobu: sekcie B a C Štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskej únii (NACE 2).

[6] s. 33 z [3].

[7] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. ES L 37, 13.2.2003, s. 24).

[8] Skupiny výrobkov sú uvedené v abecednom poradí a v zozname nie sú zahrnuté výrobky využívajúce energiu, na ktoré sa vzťahuje prechodné obdobie.

[9] Zápisnica konzultačného fóra z 28. mája 2008:http://ec.europa.eu/enterprise/eco_design/workingplan.htm.

[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, kodifikované znenie (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8). Referenčné dokumenty týkajúce sa najlepších dostupných techník: http://eippcb.jrc.es/pages/FActivities.htm.

[11] Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel: http://ec.europa.eu/enterprise/eco_design/index_en.htm.Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu: http://ec.europa.eu/energy/demand/legislation/eco_design_en.htm.

[12] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov zo 16. júla 2008. KOM(2008) 399 v konečnom znení, 2008/0151 (COD).

[13] Časový harmonogram prijímania opatrení je približný a môže sa meniť, pretože sa prispôsobuje skutočnému pokroku, pokiaľ ide o prípravné práce.