[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 17.10.2008

KOM(2008) 645 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity{SEC(2008) 2618}

{SEC(2008) 2619}

{SEC(2008) 2620}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity(Text s významom pre EHP)

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. VÝZVA SÚVISIACA S ODLESŇOVANÍM A ZHORŠOVANÍM KVALITY LESA 4

2.1. Tempo a závažnosť odlesňovania a zhoršovania kvality lesa 4

2.2. Príčiny odlesňovania 4

2.3. Vplyvy odlesňovania 5

3. RIEŠENIE VÝZIEV SÚVISIACICH S ODLESŇOVANÍM 6

3.1. Navrhovaný globálny cieľ EÚ 6

3.2. Oblasti činnosti 6

4. PRÍNOS POLITÍK EÚ 7

4.1. Posilnenie existujúcich politík 7

4.2. Rozsah, zdroje financovania a mechanizmy na riešenie výzvy súvisiacej s odlesňovaním 9

5. ODLESŇOVANIE V KONTEXTE UNFCCC 11

5.1. Krátkodobá reakcia: založenie globálneho mechanizmu lesného uhlíka 11

5.2. Dlhodobá perspektíva: testovanie začlenenia odlesňovania na trhy s uhlíkom 12

6. PRÍPRAVNÉ ČINNOSTI 13

1. ZHRNUTIE

Lesy pokrývajú približne 30 % svetovej pevniny a predstavujú veľké množstvo hospodárskych a sociálnych prínosov. Poskytujú rozsiahle environmentálne prínosy týkajúce sa biologickej diverzity a zmeny klímy. Tropické lesy patria medzi najdôležitejšie biotopy pre biodiverzitu a poskytujú rozhodujúce ekosystémové služby ako napr. čistenie vody a predchádzanie erózii. Existencia 1,6 miliardy ľudí do určitej miery závisí od lesných zdrojov a prežitie 60 miliónov domorodých obyvateľov priamo závisí od lesov. Lesy sú takisto zdrojom významných množstiev CO2, čím sa predchádza zvyšovaniu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére.

Lesom hrozí odlesňovanie a zhoršovanie kvality. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa každý rok stratí približne 13 miliónov hektárov lesov. Emisie súvisiace s odlesňovaním predstavujú približne 20 % z celosvetových emisií oxidu uhličitého (CO2) (IPCC, 2007), čo je viac ako celkové emisie skleníkových plynov produkované v EÚ. Vzhľadom na dosiahnutie nášho cieľa, ktorým je zníženie globálneho otepľovania na 2 ºC, bude podstatné znížiť emisie z odlesňovania. Aj z hľadiska nákladov ide o účinný spôsob boja proti zmene klímy. Ochrana lesov bude mať aj ďalšie prínosy pre biodiverzitu a existenciu chudobných ľudí.

Práve teraz je vhodný čas na rozhodujúci krok. Podstatou reakcie navrhovanej zo strany EÚ je cieľ znížiť straty zalesnenej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 znížiť hrubé odlesňovanie tropických oblastí aspoň o 50 % v porovnaní so súčasnými úrovňami.

Odlesňovanie sa dostalo do centra záujmu na rokovaniach OSN o zmene klímy (akčný plán z Bali[1]). Cesta k dohode o klíme v Kodani poskytuje jedinečnú príležitosť na riešenie výzvy súvisiacej s odlesňovaním. EÚ by si mala všimnúť túto výzvu. Návrhy predložené v tomto oznámení by mali tvoriť základ pozície EÚ na pripravovanej konferencii o zmene klímy v Poznani.

Začiatkom roku 2009 Komisia predloží oznámenie týkajúce sa mandátu EÚ na kodanských rokovaniach. V súlade so závermi zo samitu EÚ z júna 2008 bude v tomto oznámení komplexná stratégia na zvýšenie finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy vrátane odlesňovania. EÚ bude musieť spojiť úsilie a zdroje a vystupovať jednotne, aby zmobilizovala podporu partnerských krajín a aby uspela v Kodani.

Na boj proti odlesňovaniu bude treba upevniť mnohé politiky EÚ. Okrem toho sa v kontexte súčasných rokovaní o zmene klímy predkladajú dva konkrétne a ambiciózne návrhy:

i) založenie nového nástroja na vytvorenie významných finančných zdrojov na riešenie odlesňovania a zhoršovania kvality lesa, globálneho mechanizmu lesného uhlíka; ii) testovanie začlenenia odlesňovania na trhy s uhlíkom.

Toto oznámenie nemá dať definitívne odpovede na mnohé otázky týkajúce sa odlesňovania. Jeho cieľom je skôr určiť hlavné body reakcie EÚ, vyzvať zainteresované strany, aby poskytli významné príspevky a aby rozbehli úvodné kroky, ktoré budú predstavovať základ pre realizovateľnú globálnu reakciu na odlesňovanie.

2. VÝZVA SÚVISIACA S ODLESŇOVANÍM A ZHORŠOVANÍM KVALITY LESA

2.1. Tempo a závažnosť odlesňovania a zhoršovania kvality lesa

V rokoch 1990 až 2005 svet stratil viac ako 3 % lesnej plochy. Ročná strata predstavuje 13 miliónov hektárov (FAO, 2005), teda oblasť približne ako rozloha Grécka. Nedávne odlesňovanie v objeme asi 96 % postihlo tropické regióny (obr. 1) a najrozsiahlejšia čistá strata lesnej plochy bola v rokoch 2000 až 2005 zaznamenaná v desiatich krajinách[2] (FAO, 2007). Za rovnaké obdobie sa lesná plocha rozšírila v iných regiónoch vrátane EÚ, Japonska a Číny a zostala relatívne stabilná v Indii. Vzhľadom na globálny vplyv na klímu a hodnoty obsiahnuté v biodiverzite[3] tropické lesy musia byť prvotným stredom záujmu.

S tým súvisí aj problém zhoršovania kvality tropických lesov, ktorý má významný vplyv na klímu a biodiverzitu. Zhoršovanie nadobúda rôzne formy, je ťažké ho definovať[4] a nie vždy sa dá presne merať. Hoci sa k nemu nemôže pristupovať rovnakým spôsobom ako k odlesňovaniu, treba ho riešiť, ak má byť akýkoľvek strategický prístup k lesom dôsledný a komplexný.

Obrázok 1: Oblasti sveta, kde dochádza k odlesňovaniu. Oblasti vyfarbené červenou farbou predstavujú miesta, kde dochádza k najaktívnejšiemu odlesňovaniu (Zdroj: MEA, 2005)

[pic]

2.2. Príčiny odlesňovania

Hybné sily odlesňovania sú rôzne, zložité a pôsobia v rôznych kombináciách v rôznych zemepisných oblastiach[5]. Najvýznamnejšou priamou príčinou ničenia lesa sú obyčajne zmeny vo využívaní pôdy. Motívom na odlesňovanie môže byť výnosné alternatívne využívanie pôdy s vysokou trhovou hodnotou, ako získanie komodít. V mnohých prípadoch môže k odlesňovaniu prispieť aj rozvoj infraštruktúry. Najdôležitejšou skrytou príčinou je neúčinná správa, spojená so slabo presadzovanou politikou využívania pôdy a neurčitým režimom držby pôdy. Každý globálny prístup k odlesňovaniu, ak má byť účinný, musí priamo riešiť tieto hybné sily.

2.3. Vplyvy odlesňovania

Odlesňovanie má rôzne negatívne environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy, najmä na klímu, biodiverzitu a chudobu[6].

Emisie súvisiace s odlesňovaním predstavujú približne 20 % z celkových emisií CO2 (približne 5,8 Gt – pozri obr. 2)[7]. Okrem uvoľňovania CO2 zo stromov pri rozkladaní biomasy a spaľovaní sa takisto tvoria emisie z pôdy, napr. pri horení hlbokých rašelinových pôd v odlesnených oblastiach. Ostatné vplyvy na klímu zahŕňajú zmeny v množstve energie odrážanej povrchom zeme a zložité vzájomné pôsobenie, ktoré majú lesy s chémiou a hydrológiou atmosféry.

Obrázok 2: Emisie skleníkových plynov podľa odvetví v roku 2004. údaje o lesnom hospodárstve zahŕňajú aj emisie CO2 spôsobené odlesňovaním; rozkladanie nadzemnej biomasy, ktorá zostáva po ťažbe dreva a odlesňovaní; požiare rašeliny a rozklad odvodnených rašelinových pôd (IPCC 2007).

[pic]

Je to aj významná hybná sila v oblasti straty biodiverzity . Predovšetkým v tropických lesoch žije asi polovica všetkých suchozemských druhov a zohrávajú ústrednú úlohu pri fungovaní biosféry. V dôsledku pokračujúceho odlesňovania dôjde k významnej strate biodiverzity, ako aj k vyhynutiu druhov a súvisiacej strate tovaru a služieb (Sukhdev et al. 2008). V odvetví obchodu sa ako obyčajne hodnota tovaru a služieb súvisiacich s lesom, ktorá sa stratí do roku 2050, odhaduje na 5 % globálneho HDP (COPI, 2008).

Nakoniec, odlesňovaním sa stráca ochrana, ktorú prirodzené lesy poskytujú proti búrkam, záplavám a extrémnym výkyvom v miestnych modeloch počasia. Môže mať takisto negatívne sociálne vplyvy na chudobu , nielen preto lebo existencia mnohých chudobných ľudí na svete závisí od lesov, ale aj z dôvodu ekosystémových služieb, ktoré lesy poskytujú. Takisto je závažný negatívny vplyv odlesňovania na ľudské zdravie prostredníctvom nárastu znečisťujúcich látok v ovzduší a šírenia chorôb prenášaných hmyzom, ako napr. malária.

3. RIEŠENIE VÝZIEV SÚVISIACICH S ODLESŇOVANÍM

3.1. Navrhovaný globálny cieľ EÚ

Dosiahnutie cieľa EÚ, ktorým je obmedzenie zmeny klímy na 2 ºC v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou, bude vyžadovať zníženie globálnych emisií do roku 2050 aspoň o 50 % pod úroveň z roku 1990. Toto zníženie nie je možné bez podstatného kroku v boji proti odlesňovaniu.

Navrhuje sa, aby sa na rokovaniach UNFCCC o budúcom klimatickom režime EÚ zamerala na zastavenie globálnej straty lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 na zníženie celkového odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 % v porovnaní so súčasným stavom. Tento cieľ sa bude sledovať na rokovaniach UNFCCC a očakáva sa, že bude predstavovať významné prínosy pre zmenu klímy a biodiverzitu do roku 2020.

3.2. Oblasti činnosti

Na obrázku 3 sú znázornené významné možnosti zmiernenia dosiahnuté vďaka týmto opatreniam do roku 2030 v rôznych regiónoch sveta, až po trhovú cenu uhlíka 40 EUR za tonu CO2:

Obrázok 3: Možnosti zmiernenia skleníkových plynov súvisiacich s lesom v regiónoch sveta

[pic]

EÚ musí prebrať vedúcu úlohu pri vytváraní celosvetovej politickej reakcie na odlesňovanie. Spoločenstvo a členské štáty musia pracovať spoločne pri spájaní zdrojov a zabezpečiť, aby sa jednotlivé kroky dopĺňali. Boj proti odlesňovaniu sa musí bojovať na niekoľkých frontoch:

Po prvé , predpokladom každej účinnej politickej reakcie je posilnenie správy a inštitúcií na miestnej a národnej úrovni.

Po druhé , malo by sa výslovne uznať, že jednou z hlavných hybných síl odlesňovania je hospodárska činnosť. Lesy sa ničia, pretože z krátkodobého hľadiska je výnosnejšie využiť pôdu na iné účely, ako ju nechať stáť. Účinnou politikou sa má nahradiť hodnota služieb poskytovaných lesmi.

Po tretie , komplexná politika týkajúca sa odlesňovania nemôže byť ľahostajná k strane dopytu a zodpovednosti spotrebiteľov. Na pomoc pri dosahovaní celkového cieľa sa môžu použiť niektoré vnútorné a vonkajšie politiky EÚ.

Po štvrté , pretože odlesňovanie je globálna otázka, ktorá vyžaduje globálne riešenie , cieľom je stabilizovať emisie CO2 na prijateľnej úrovni a zastaviť stratu biodiverzity, pričom medzinárodné rokovania o zmene klímy poskytujú jedinečnú príležitosť postaviť sa proti odlesňovaniu. Dohovor OSN o biologickej diverzite by mal poskytnúť na rokovania úvahy o biodiverzite[8].

Po piate, ak sa má politika navrhnúť a implementovať správne, musí byť založená na informáciách vysokej kvality . Súčasné monitorovacie a hodnotiace programy nie sú ani úplné ani integrované. Na usmerňovanie politických rozhodnutí a monitorovanie implementácie sa vyžaduje komplexnejší vedecký prístup.

4. PRÍNOS POLITÍK EÚ

4.1. Posilnenie existujúcich politík

Politiky týkajúce sa lesného hospodárstva nie sú obmedzené len na odvetvie lesa. Mnohé vnútorné a vonkajšie politiky EÚ majú nepriamy vplyv na odlesňovanie, čím sa niekedy podporuje obchodné využívanie alebo posun vo využívaní pôdy, čo môže priamo prispievať k odlesňovaniu. V oblasti pomoci pri zachovaní svetových lesov môžu zohrať významnú úlohu rôzne odvetvia a politiky – ako napr. obchod, energetika, poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a rozvoj spolupráce.

4.1.1. Politiky EÚ na podporu udržateľnej výroby dreva a výrobkov z dreva

EÚ je hlavným spotrebiteľom dreva a výrobkov z dreva na celom svete. V roku 2005 sa na trh EÚ dovážalo 83 miliónov m3 dreva a výrobkov z dreva[9]. Dovoz nelegálne ťaženého dreva a výrobkov z dreva[10] sa odhaduje na 16 miliónov m3, čo predstavuje viac ako 19 % dovozu zo všetkých krajín[11].

EÚ môže pomáhať pri podporovaní udržateľného riadenia lesa rôznymi spôsobmi:

a) Prostredníctvom akčného plánu vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve , ktorého ústredným prvkom je dobrovoľná partnerská dohoda (VPA) s krajinami vyrábajúcimi drevo. To zabezpečí, že na vývoz z týchto krajín sa vzťahuje licencia s potvrdením, že drevo sa ťažilo legálne. Dobrovoľnou partnerskou dohodou sa takisto zabezpečí rámec na riešenie výziev týkajúcich sa správy a vymáhania práv, ktoré sú často jadrom problémov s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa. Preto je výrazná synergia medzi FLEGT a úsilím pri riešení odlesňovania.

b) Iným opatrením (v rámci akčného plánu FLEGT) je nariadenie, v ktorom sa ustanovuje záväzok pre prevádzkovateľov EÚ, aby minimalizovali riziko, že sa do ich dodávateľského reťazca dostane nelegálne ťažené drevo a výrobky z dreva. Komisia navrhla nariadenia na dosiahnutie tohto cieľa.

c) Zníženie emisií z odlesňovania je takisto jednou z prioritných oblastí globálnej aliancie proti zmene klímy (GCCA), ktorú iniciovala EÚ a ktorá sa zameriava na chudobné rozvojové krajiny. Poskytuje platformu pre politický dialóg a výmenu dobrých postupov týkajúcich sa zvládania kombinovanej výzvy boja proti chudobe a zmene klímy. Pracuje s cieľom podporovať medzinárodné rokovania o dohode o zmene klímy po roku 2012.

d) Pokračovaním v poskytovaní vstupu na existujúce medzinárodné fóra , ako napr. medzinárodnú organizáciu pre tropické drevo, dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a fórum OSN o lesoch (UNFF), a ďalším zvážením preskúmania UNFF nelegálne záväzného nástroja pre lesy z roku 2015.

e) Prostredníctvom politiky „zeleného verejného obstarávania“ (GPP) , podľa ktorej môžu orgány v EÚ vytvárať dopyt po udržateľne a legálne ťaženom dreve.

f) Podporovaním nástrojov ako environmentálne označovanie a zavedením schém certifikácie lesa, ako aj obstarávaním v súkromnom sektore, ktorý uprednostňuje udržateľnú výrobu dreva a zároveň

g) Rozvíjaním kritérií udržateľnosti pre drevo a ostatné druhy biomasy používané na výrobu obnoviteľnej energie.

h) Európske iniciatívy ako napr. Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES)[12] a projekt Satelitné pozorovanie prostredia tropických ekosystémov (TREES) môžu zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní zmien vo využívaní pôdy a trendoch v odlesňovaní.

4.1.2. Politiky EÚ týkajúce sa iných výrobkov ako výrobkov z dreva

Medzi dopytom po poľnohospodárskych komoditách a tlakmi na využívanie pôdy existujú súvislosti. Takisto je napätie aj medzi potrebou zvýšiť výrobu potravín a potrebou zastaviť odlesňovanie. V ideálnom prípade by sa poľnohospodárska výroba mala zvýšiť bez ďalšieho odlesňovania. To vyžaduje významné investície na zvýšenie výnosov z existujúcej poľnohospodárskej pôdy. Treba sa venovať zintenzívneniu poľnohospodárskeho výskumu, aby sa udržateľným spôsobom zvýšil rast produktivity v poľnohospodárstve v rozvojových krajinách.

Rozvoj biopalív by mal byť udržateľný, je však potrebná obozretnosť, aby ďalší rozvoj domácej výroby a dovozu neohrozil úsilie na ochranu lesa alebo širších priorít biodiverzity. Na dosiahnutie tohto cieľa sa na úrovni EÚ vyvíjajú vhodné kritériá[13].

V Dohovore o biologickej diverzite sa pripravujú usmernenia o aspektoch udržateľnosti biopalív týkajúcich sa biodiverzity po poslednej konferencii strán v Bonne (COP 9), a to by malo pomôcť pri dosiahnutí medzinárodného konsenzu. Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu v pokračujúcom procese, aby prispela k jeho úspechu.

Všeobecnejšie v oblasti súdržnosti politík sa Komisia zaviazala:

- posudzovať vplyv budúcich politických iniciatív EÚ a medzinárodných politických iniciatív týkajúcich sa odlesňovania vrátane tých, ktoré priamo nesúvisia s lesmi a drevom/výrobkami z dreva;

- pokračovať v začleňovaní osobitnej analýzy o ich pravdepodobných vplyvoch na odlesňovanie do budúcich prieskumov a posúdení vplyvu obchodných dohôd a dohôd o poľnohospodárskej politike;

- vypracovať posúdenie environmentálneho vplyvu súvisiace so strategickými dokumentmi krajín vypracovanými na usmerňovanie politiky rozvojovej pomoci;

- študovať vplyv spotreby dovážaných drevených a iných ako drevených komodít v EÚ (napr. mäsa, sójových bôbov, palmového oleja, kovových rúd), ktoré pravdepodobne prispievajú k odlesňovaniu. To by mohlo viesť k uvažovaniu o politických možnostiach pri znižovaní tohto vplyvu;

- zlepšovať produktivitu v poľnohospodárstve, najmä zintenzívnením výskumu na zlepšenie produktivity a udržateľnosti poľnohospodárstva v rozvojových krajinách; Komisia sa rozhodla zdvojnásobiť svoju podporu pre medzinárodný poľnohospodársky výskum od roku 2008 v priemere na 63 miliónov EUR na každý z budúcich troch rokov;

- pokračovať v procese skúmania, ktorý sa začal prijatím prvej správy o súdržnosti politík v záujme rozvoja[14] významnej z hľadiska pomoci, ktorú EÚ poskytuje na podporu rozvojových krajín v ich úsilí na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia.

4.2. Rozsah, zdroje financovania a mechanizmy na riešenie výzvy súvisiacej s odlesňovaním

Na účel úspešného zvládania odlesňovania budú potrebné ďalšie významné finančné prostriedky na poskytnutie pomoci potrebnej na budovanie kapacít v rozvojových krajinách a na poskytnutie motívov na pôsobenie proti hybným silám odlesňovania.

V analýze nákladov na ochranu lesa obsiahnutej v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu, je záver, že na zníženie odlesňovania do roku 2020 na polovicu by bola potrebná odhadovaná suma od 15 do 25 miliárd EUR ročne[15].

Je potrebná ďalšia práca na kvantifikovaní finančných potrieb, je však jasné, že rozvinuté krajiny potrebujú rozdeliť významné sumy, aby pomohli riešiť odlesňovanie v rozvojových krajinách v rámci budúceho medzinárodného klimatického režimu. Tieto finančné prostriedky doplní finančné a iné úsilie rozvojových krajín a bude potrebné, aby prichádzali z verejných, ako aj zo súkromných zdrojov. Finančné mechanizmy budú účinné iba vtedy, ak:

- rozvojové krajiny najskôr dostanú finančné prostriedky a technickú pomoc na budovanie kapacít a posilnenie inštitúcií;

- sa vykoná práca na vyriešení zostávajúcich technických otázok (napr. monitorovanie a overovanie);

- sa výkon môže posudzovať a odmeňovať na základe dohodnutých východiskových bodov a zároveň

- sa postavia na existujúcich a dokázaných postupoch poskytovania pomoci a dodržiavaní zásad zdravého finančného riadenia.

Na úrovni EÚ by sa v rokoch 2013 – 2020 vyžadovala primeraná úroveň finančných prostriedkov na boj proti odlesňovaniu, najmä vo forme podpory rozvojových krajín pri spomalení, stabilizovaní a zvrátení odlesňovania a zhoršovania kvality lesa.

Celková suma finančných prostriedkov bude závisieť od úrovne krokov na zmiernenie, ktoré vykonajú rozvojové krajiny.

- Uznanie kreditov v oblasti lesného hospodárstva v systéme obchodovania s emisiami EÚ (ETS) by v súčasnosti nebolo realistické. Emisie z odlesňovania sú približne trikrát vyššie ako množstvo emisií regulované v rámci EÚ ETS. Keďže EÚ ETS je v súčasnosti jediný hlavný operačný systém obchodovania na svete, keby sa spoločnostiam umožnilo kupovať kredity za boj proti odlesňovaniu[16], viedlo by to k závažnej nerovnováhe medzi ponukou a dopytom v schéme. Sú tu aj nevyriešené otázky monitorovania, podávania správ a zodpovednosti. Kredity v oblasti lesného hospodárstva sú dočasné a po určitom období ich treba nahradiť. To znamená, že ak spoločnosť zbankrotuje, niekto by mal prevziať túto zodpovednosť, aby sa zaručila environmentálna integrita.

Z týchto dôvodov by EÚ mala zvážiť uznanie kreditov v oblasti lesného hospodárstva v súlade s EÚ ETS iba ako doplnkový nástroj a v dlhodobejšom termíne – t. j. po roku 2020 – za predpokladu splnenia určitých podmienok (najmä rovnováhy ponuky a dopytu a zodpovednosti). Okrem toho po založení a vzájomnom prepojení systémov obchodovania s emisiami a vytvorení zvýšeného dopytu po znížení emisií by sa kredity v oblasti lesného hospodárstva mohli použiť na financovanie ochrany lesa.

- Veľká časť finančných prostriedkov EÚ by však mohla prísť z výnosov z aukcií kvót v rámci EÚ ETS. Naozaj, v rámci navrhovanej zmeny a doplnenia smernice ETS z januára 2008[17] by sa aspoň 20 % výnosov z aukcie malo použiť na podporu klimatických cieľov vrátane boja proti odlesňovaniu. Európsky parlament a Rada nedávno schválili používanie výnosov z aukcií kvót v odvetví letectva na znižovanie emisií, ako aj na zabránenie odlesňovaniu.

Odhaduje sa, že akciami kvót by sa do roku 2020 mohol vytvoriť ročný príjem v sume 30 – 50 miliárd EUR pre členské štáty EÚ. Keby sa 5 % príjmov z aukcie vyčlenilo na príspevok na globálne úsilie v boji s odlesňovaním, mohol by sa tento príjem v roku 2020 zvýšiť o 1,5 – 2,5 miliárd EUR.

- Reakcia na odlesňovanie potrebuje podporu mimo motivačných schém. Finančné prostriedky sa požadujú na zlepšenie správy a vyriešenie technických otázok (ako monitorovanie s použitím satelitu a iné technológie). Pri riešení týchto problémov môže zohrávať úlohu rozvojová pomoc Európskeho spoločenstva a členských štátov EÚ. Táto pomoc sa môže rozdeľovať prostredníctvom existujúcich opatrení na vnútroštátnej úrovni, ako aj prostredníctvom medzinárodných a viacstranných opatrení ustanovených na tento účel.

- Tieto zdroje verejných finančných prostriedkov by sa mali doplniť o súkromné finančné prostriedky.

5. ODLESŇOVANIE V KONTEXTE UNFCCC

V rámci budúcej globálnej dohody UNFCCC na obdobie rokov 2013 - 2020 by sa EÚ mala zamerať na založenie medzinárodne podporovanej motivačnej schémy na zníženie odlesňovania a zhoršovania kvality lesa v rozvojových krajinách.

Táto schéma by bola otvorená pre všetky rozvojové krajiny, ktoré ratifikujú budúcu dohodu a sú schopné prispieť ku globálne dohodnutému cieľu znížiť emisie v rámci budúcej medzinárodnej klímy prostredníctvom záväzku o prijatí vnútroštátnych opatrení na zmiernenie s cieľom znížiť emisie z odlesňovania a zhoršovania kvality lesa.

Navrhuje sa dvojfázový prístup.

1. založenie globálneho mechanizmu lesného uhlíka;

2. testovanie začlenenia odlesňovania na trhy s uhlíkom.

5.1. Krátkodobá reakcia: založenie globálneho mechanizmu lesného uhlíka

Cieľom EÚ by bolo umožniť rozvojovým krajinám, aby prispeli ku globálne dohodnutému cieľu znížiť emisie vykonaním krokov na zníženie emisií z odlesňovania a zhoršovania kvality lesa.

Mal by sa založiť globálny mechanizmus lesného uhlíka (GFCM). Kým by sa mali vyriešiť inštitucionálne a operačné podrobnosti a v tomto ohľade by sa uvažovalo o existujúcich opatreniach pre to aby bol GFCM účinný, sú podstatné tieto body:

- Účasť by mala byť otvorená pre rozvojové krajiny, ktoré ratifikujú budúcu dohodu a zaviažu sa v rámci tohto režimu urobiť kroky na zníženie odlesňovania.

- Mali by sa zamerať aj na zníženie emisií z odlesňovania a zhoršovania kvality lesa. Treba nájsť aj ďalšie spôsoby, ako pomôcť rozvojovým krajinám pri zachovaní ich lesov a znížení rizika úniku finančných prostriedkov na medzinárodnej úrovni.

- Mali by podporovať činnosti pri budovaní kapacít v rozvojových krajinách.

- Požadovala by sa implementácia na národnej úrovni so začlenením celého odvetvia lesného hospodárstva s cieľom profitovať z jeho finančných prostriedkov, aby sa minimalizovalo riziko úniku finančných prostriedkov v rámci krajiny (vo veľkých krajinách by mohlo ísť o regionálnu implementáciu s regionálnymi rozdielmi).

- Mala by sa zohľadňovať potreba zabezpečiť vedľajšie prínosy, ako je ochrana biodiverzity a eradikácia chudoby v najväčšom možnom rozsahu. Tam kde sa môžu posudzovať vedľajšie prínosy, by finančné motívy mohli byť potenciálne nasmerované na kroky s najvyššími vedľajšími prínosmi. Vstup z práce Dohovoru o biologickej diverzite o zmene klímy a biodiverzite by sa mal posúvať priamo na rokovania UNFCCC.

- Výsledky úsilia o znižovanie emisií sa musia posudzovať, monitorovať a zohľadňovať na národnej úrovni s nezávislým overovaním zníženia.

- Finančná podpora na kroky krajiny proti odlesňovaniu a zhoršovaniu kvality lesa by mala byť založená na výkone a mala by sa poskytovať na základe overených výsledkov.

- Malo by sa vyžadovať, aby fungovali účinné štruktúry správy lesa a aby sa rešpektovali práva ľudí závislých od lesa.

- Pri navrhovaní finančných nástrojov podpory v rámci mechanizmu by sa mala zohľadňovať zásada spoločných, ale rozlíšiteľných zodpovedností.

5.2. Dlhodobá perspektíva: testovanie začlenenia odlesňovania na trhy s uhlíkom

Najvhodnejším spôsobom navrhovania mnohých základných činností - najmä budovania kapacít, technickej podpory správy lesa a vyvíjania technického know-how potrebného na monitorovanie a vymáhanie záväzkov je verejné financovanie. Verejné financovanie je takisto najrealistickejší nástroj na poskytovanie motívov na boj proti odlesňovaniu v období rokov 2013 až 2020. Nie je to však jediný mechanizmus, s ktorým by sa mohlo počítať pri poskytovaní takýchto motívov a EÚ by mala byť takisto pripravená preskúmať možný prínos dobre navrhnutých trhových prístupov.

V rokoch 2008 až 2012 sa pripúšťajú činnosti týkajúce sa zalesňovania a znovuzalesňovania, na základe prísnych kvantitatívnych limitov v súlade s vládou a môžu sa vytvárať kredity v Mechanizme čistého rozvoja (CDM). Tento postup v súčasných limitoch by mal pokračovať po roku 2012. Okrem toho Komisia bude testovať uznávanie kreditov za predchádzanie odlesňovaniu v súlade s vládou. Predtým než by sa akékoľvek začlenenie lesov na trhy s uhlíkom mohlo považovať za realistickú voľbu, bude potrebné splniť určité predpoklady.

1. Bude potrebná medzinárodná dohoda s ambicióznymi strednodobými záväzkami ohľadom zníženia emisií. To bude potrebné na vytvorenie dostatočne vysokého dopytu po znížení emisií, tak aby rozvinuté krajiny naozaj znížili svoje emisie a jednoducho ich len nekompenzovali uhlíkovými kreditmi.

2. Ako pri projektoch zalesňovania a znovuzalesňovania CDM by ďalší vplyv zníženia odlesňovania na emisie uhlíka mal byť vhodne monitorovaný a nezávisle overovaný.

3. Kontinuita kreditov v oblasti lesného hospodárstva a zodpovednosť, to sú otázky, ktoré treba vyriešiť. Z týchto dôvodov je potrebný nový odvetvový trhový mechanizmus, aby sa zabránilo problémom s únikom finančných prostriedkov a aby sa zabezpečil prínos z hľadiska čistého odlesňovania.

O začlenení kreditov v oblasti lesného hospodárstva do EU ETS by sa malo uvažovať až po dokonalom prieskume skúseností s využitím kreditov za predchádzanie odlesňovaniu v súlade s vládou a na obdobie po roku 2020.

Pri úplnej závislosti od hodnoty uhlíka by išlo výlučne o zameranie sa na služby lesov ako zdroja uhlíka, pričom by sa nekompenzovali ostatné dôležité služby, ktoré poskytujú lesné ekosystémy a ktorých hodnota môže byť podstatne vyššia. Toto je otázka, ktorú bude treba takisto vyriešiť.

6. PRÍPRAVNÉ ČINNOSTI

Na to aby globálny mechanizmus lesného uhlíka začal fungovať v roku 2013 a na testovanie realizovateľnosti začlenenia lesov na trhy s uhlíkom budú potrebné intenzívne prípravné práce. V tejto oblasti už pôsobí niekoľko darcov. Ak máme aktívne viesť boj proti odlesňovaniu, EÚ by mala byť pripravená prevziať iniciatívu v mnohých oblastiach. Patrí sem podporovanie rozvojových krajín pri budovaní kapacít, posilňovanie správy lesa a vyplnenie medzier v poznatkoch. Iniciatívy, ktoré sa nedávno začali, ako napr. program UN REDD[18], by mohli byť podporované zo strany EÚ. Globálna aliancia proti zmene klímy takisto poskytuje vhodný rámec na pokračovanie dialógu s rozvojovými krajinami o odlesňovaní a koncipovanie následných činností na predloženie kolektívneho úsilia na riešenie výzvy súvisiacej s odlesňovaním.

Účinná politika závisí od informácií vysokej kvality a monitorovacích systémov. Najmä monitorovanie zhoršovania kvality lesa bude vyžadovať jednak odhodlané úsilie, ako aj dohodnuté definície a kritériá. Na monitorovanie by sa mal používať konzervatívny prístup s cieľom zabezpečiť, aby nejasnosti nevyústili do nadhodnotenia znížených emisií.

Technologický rozvoj dátového softvéru, satelitných a komunikačných technológií priniesol lacnejšie a dostupnejšie nástroje na monitorovanie lesa. Prioritou by však malo byť riešenie zostávajúcich medzier. Treba rozvíjať kapacity v rámci krajiny, aby sa vytvorili vysoko kvalitné národné monitorovacie a verifikačné systémy na meranie pokroku a zabezpečenie súladu. Pri zvládaní tejto výzvy treba čerpať z iniciatív a metodík EÚ, ktoré už boli implementované v Spoločnom výskumnom centre alebo z iných programov – ako napr. Kopernikus, Globálny systém sledovania systémov Zeme, Globálne pozorovania lesa a Dynamika lesnej plochy. Mali by sa podporovať aj regionálne iniciatívy ako Observatórium lesov strednej Afriky a implementovať do iných tropických regiónov.

S cieľom posunúť tento proces dopredu má Komisia v pláne zorganizovať konferenciu ako predohru ku Kodani, ktorá poskytne fórum na prerokovanie návrhov Komisie, zapojí zainteresované strany a rozvojové krajiny a rozpracuje vhodné následné opatrenia.

[1] http://unfccc.int/files/meetings/cop_13/application/pdf/cp_bali_action.pdf

[2] Brazília, Indonézia, Sudán, Mjanmarsko, Zambia, Spojená republika Tanzánia, Nigéria, Demokratická republika Kongo, Zimbabwe, Venezuela.

[3] Približne polovica celosvetových druhov rastlín a zvierat sa nachádza v tropických lesoch a mnohým z nich hrozí vyhynutie.

[4] FAO (2003) definuje zhoršovanie ako „dlhodobé znižovanie prínosov, ktoré prináša les a ktoré zahŕňajú uhlík, drevo, biodiverzitu a iné druhy tovaru a služieb“.

[5] Ďalšie informácie sú k dispozícii v Posúdení vplyvu.

[6] Pozri poznámku pod čiarou 4.

[7] Odhady IPCC na 90-te roky 20. storočia.

[8] UNCBD COP 9 vytvoril skupinu expertov ad hoc (AHTEG) pre biodiverzitu a zmenu klímy na poskytovanie informácií týkajúcich sa biodiverzity pre procesy UNFCCC.

[9] okrem celulózy a papiera.

[10] Všetky výrobky z dreva okrem celulózy a papiera.

[11] Vrátane dovozu z iných ako tropických krajín. COMTRADE, 2007; Turner et al., 2007.

[12] Teraz pod názvom Kopernikus, http://ec.europa.eu/kopernikus/index_en.htm

[13] KOM(2008) 19.

[14] Pracovný dokument útvarov Komisie, SEK(2008) 434.

[15] Odsek 5.2.2 Posúdenia vplyvu.

[16] Na kredity za boj za odlesňovanie sa bude ďalej odvolávať ako na kredity za predchádzanie odlesňovaniu.

[17] KOM(2008) 16.

[18] Spoločná iniciatíva FAO, UNEP a UNDP na podporu rozvojových krajín pri ich príprave na budúci mechanizmus REDD.