[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli

KOM(2008)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

o otvorení konzultácií s Mauritániou podľa článku 96 Dohody z Cotonou

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

o otvorení konzultácií s Mauritániou podľa článku 96 Dohody z Cotonou

1. Súvislosti

Dejiny Mauritánie[1] sú od osemdesiatych rokov minulého storočia poznačené mnohými pokusmi o štátny prevrat. V roku 1984 sa takýmto spôsobom dostal k moci plukovník Ould Taya a nahradil prezidenta Ould Haidallahiho. Prezident Taya ostal pri moci takmer dvadsať rokov. Režim prezidenta Tayu poznačilo niekoľko sporných volieb a predovšetkým etnické čistky v štátnej správe na konci osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov, ako aj ďalšie činnosti etnického charakteru, ktoré boli dôvodom pre odchod miliónov občanov Mauritánie do Senegalu a Mali.

Za týchto okolností došlo 3. augusta 2005 k štátnemu prevratu, ktorý bez krviprelievania viedli príslušníci armády blízki bývalému prezidentovi Ould Tayovi. Tí vytvorili vojenskú radu, ktorej predsedal plukovník Ely Ould Mohamed Vall. Táto dočasná vláda uskutočnila príkladný prechod k demokracii, ktorý podporilo medzinárodné spoločenstvo, a predovšetkým Európska únia. Séria demokratických parlamentných a prezidentských volieb a referenda o ústave vyvrcholila vymenovaním prvého demokraticky zvoleného prezidenta v dejinách Mauritánie v marci roku 2007.

Dňa 6. augusta 2008 generáli mauritánskej armády, bývalí členovia vojenskej rady, ktorá sa primäla o demokratický prechod v Mauritánii v rokoch 2005 až 2007, uskutočnili nový štátny prevrat bez krviprelievania. Zatkli zvoleného prezidenta Sidiho Oulda Cheikha Abdallahiho a predsedu vlády Yahyu Oulda Ahmeda Waghfa (ktorého prepustili o pár dni neskôr). V ten istý deň predsedníctvo Európskej únie a Európska komisia prevrat odsúdili a vyzvali k rešpektovaniu demokracie a zákonného inštitucionálneho rámca zavedeného v roku 2007. Zároveň žiadali o oslobodenie prezidenta a predsedu vlády a ich návrat do funkcií. Jeden z generálov zapojených do prevratu, Mohamed Ould Abdel Aziz, sa potom vyhlásil za hlavu „ Vysokej štátnej rady vojenských a bezpečnostných síl “, junty zloženej z 11 príslušníkov armády, ktorí podľa neho „ podniknú nevyhnutné kroky v snahe zabezpečiť plynulosť štátu a v spolupráci s inštitúciami, politickými silami a občianskou spoločnosťou dohliadnu na uskutočnenie prezidentských volieb “. Štátny prevrat bol vo veľkej miere odsúdený zo strany medzinárodného spoločenstva vrátane Spojených štátov amerických a Africkej únie, ktorá rovnako ako Zväz arabského Maghrebu vyslala zástupcu, Komisára pre mier a bezpečnosť, veľvyslanca Ramtana Lamamru, aby sledoval vývoj situácie a pomohol propagovať mierové riešenie krízy.

Táto udalosť je vyvrcholením politickej krízy, ktorá trvá už tri mesiace, ale ktorá sa až do prevratu pridržiavala ústavného rámca. Dňa 6. mája 2008 mauritánsky prezident nahradil predsedu vlády Zeina Oulda Zeidaneho, ktorý bol vo funkcii od prechodu k demokracii, človekom jemu bližším, a to Yahyom Ahmedom el Waghfom, lídrom mocenskej strany. Jeho vláda bola okamžite kritizovaná, predovšetkým za prvky bývalej Tayovej diktatúry či „umierneného islamu“. Pod hrozbou vyslovenej nedôvery, ktorú predložili disidentskí členovia prezidentovej strany, t. j. Národného paktu za demokraciu a rozvoj (NPDR), premiér oznámil demisiu svojej vlády 3. júla 2008, t. j. šesť týždňov po jej vymenovaní. Prezident opätovne dosadil predsedu vlády do funkcie a 15. júla 2008 vymenoval novú vládu, tento krát bez islamistov. Parlamentnú väčšinu ani príslušníkov armády, ktorí boli vždy upodozrievaní z podpory parlamentných nepokojov, to však neuspokojilo.

Niekoľko dní pred prevratom 25 poslancov a 23 senátorov oznámilo svoj odchod z prezidentovej strany NPDR. Oficiálne protestovali proti údajným autoritárskym praktikám hlavy štátu, jeho honbe za osobným ziskom, ako aj odmietnutiu zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, aby čelil podozreniam z podvodu a sprenevery. Ráno v deň štátneho prevratu mauritánsky prezident podpísal dekrét, ktorým prepustil zo služby veliteľov armády, polície a prezidentskej stráže. Bol to práve veliteľ prezidentskej stráže, generál Mohamed Ould Abdel Aziz, ktorý tento prevrat riadil, zriadil Vysokú štátnu radu a vyhlásil sa za jej prezidenta.

Nasledujúci deň po štátnom prevrate generál Mohamed Ould Abdel Aziz predniesol prejav, ktorým vyzýval k jednote krajiny a v ktorom potvrdil svoj záväzok „ zabezpečiť vládu spravodlivosti a rovnosti a vyriešiť všetky problémy, ktorým krajina čelí. “ Obklopený členmi Vysokej štátnej rady, generál Mohamed Ould Abdel Aziz následne uviedol, že „ ozbrojené sily ostanú na strane ľudu, aby upevnili demokraciu, keďže to boli ony, ktoré sa o ňu zaslúžili, a ony budú na ňu dohliadať.“ Dodal, „ Budeme dozerať na riadnu správu štátnych záležitostí, reorganizáciu štátnej správy, posilnenie rozličných pilierov štátu a ochranu právneho štátu ,“ pričom navrhol nové prezidentské voľby v blízkej budúcnosti. Príslušníci armády, ako aj zodpovední činitelia, ktorý ich podporujú, zdôvodnili prevrat ako jediné možné riešenie postupného zhoršovania situácie v krajine a inštitučných blokád, ku ktorým dochádzalo v posledných mesiacoch.

2. Návrh Komisie

Komisia považuje každé riešenie mimo platného ústavného rámca Mauritánie za úplne neprijateľné. Domnieva sa, že i napriek určitej náročnosti bolo riešenie rešpektujúce tento ústavný rámec možné a bolo by priaznivejšie ako prosté pozastavenie demokratického procesu zavedeného s výraznou politickou a finančnou pomocou medzinárodného spoločenstva, a najmä EÚ.

V článku 9 ods. 2 Dohody o partnerstve AKT-ES, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prepracovaná v Luxemburgu 25. júna 2005, sú definované základné prvky, na ktorých je partnerstvo založené. Demokratické zásady, ako aj princípy právneho štátu sú zdrojom pre domácu a zahraničnú politiku strán a sú kľúčovými súčasťami tejto dohody. So zreteľom na tento článok a podmienky, za ktorých vojenská junta prevzala v Mauritánii moc, sa Komisia domnieva, že došlo k mimoriadne vážnemu a zjavnému porušeniu týchto základných prvkov a považuje túto situáciu za zvlášť naliehavú v súlade s čl. 96 ods. 2 písm. b) tej istej dohody. Z tohto dôvodu pokladá za potrebné otvoriť konzultácie s orgánmi, ktoré sú v Mauritánii pri moci, aby bolo možné zvážiť prípadné riešenia tejto krízy, ktorých výsledkom bude opätovné zavedenie ústavného poriadku. Tieto konzultácie sa uskutočnia v súlade s článkom 96 prepracovanej Dohody z Cotonou. Zohľadnia predovšetkým výsledky mediácií a konzultácií v réžii Európskej únie, ako aj iných medzinárodných inštitúcií, najmä Africkej únie.

Takýto dialóg umožní vojenskej junte v Mauritánii, aby upresnila svoje úmysly a návrhy riešenia na ukončenie krízy, pričom Európskej únii pomôže posúdiť, do akej miery by na základe tohto dialógu mohla podporiť iniciatívy smerujúce k dodržiavaniu zásad podľa článku 9 ods. 2 prepracovanej Dohody z Cotonou.

Z týchto dôvodov Komisia navrhuje Rade, aby vyzvala Mauritánsku islamskú republiku na konzultácie podľa článku 96 prepracovanej Dohody z Cotonou v súlade s priloženým návrhom listu.

Komisia navrhuje, aby počas obdobia konzultácií boli prebiehajúce činnosti v oblasti spolupráce obmedzené na činnosti humanitárneho charakteru alebo na činnosti, z ktorých bude mať priamy prospech obyvateľstvo (vrátane plánovanej podpory v rámci finančného balíka „B“ 9. Európskeho rozvojového fondu na pomoc pri odstraňovaní následkov záplav) a na realizáciu zmlúv a platby už prebiehajúcich zmlúv (vrátane prác na cestách a infraštruktúre) pod podmienkou, že sa dodržia osobitné podmienky dohôd o financovaní. Činnosti humanitárneho charakteru môžu zahŕňať aj prípadnú pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, žiadateľom o azyl, utečencom a migrantom, ktorých život alebo zdravie je ohrozené. V prípade nevyhnutnosti opakovaného styku s vnútroštátnymi orgánmi pri príprave nových programov v rámci nedávno schváleného 10. Európskeho rozvojového fondu dôjde k obmedzeniu prípravných činností projektov s výnimkou prípravných činností v humanitárnej oblasti alebo činností, z ktorých bude mať priamy prospech obyvateľstvo. Podobný postup, aký sa uplatňuje pri činnostiach vyplývajúcich z Dohody z Cotonou, Komisia navrhuje aj vo vzťahu k činnostiam založeným na nástrojoch Spoločenstva zameraným na vonkajšiu pomoc, pričom sa zabezpečí na dodržiavanie ustanovení nariadení o týchto nástrojoch, ako aj nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Okrem toho Komisia v súčasnosti preveruje, či sa podmienky implementácie dohody o partnerstve v oblasti rybolovu a jeho nedávno prepracovaného protokolu naďalej dodržujú. V nadväznosti na toto preverenie si vyhradzuje právo vyvodiť nevyhnutné dôsledky v súlade s dohodou o partnerstve v oblasti rybolovu s Mauritániou.

PRÍLOHA

V Bruseli

Dočasný predseda vlády Mauritánskejislamskej republikyNouakchottMauritánia

NÁVRH

Vážený pán predseda vlády,

vo svojom vyhlásení zo 6. augusta 2008 vo veci štátneho prevratu, ku ktorému došlo v Mauritánii, predsedníctvo Európskej únie jednoznačne odsúdilo tento násilný čin, pričom pripomenulo, že politické napätie je nutné vyriešiť v rámci inštitucionálneho zriadenia, ktoré vyplynulo z prechodu k demokracii, a vyzvalo k urýchlenému návratu k ústavnému poriadku.

Vo svojom vyhlásení v ten istý deň Európska komisia odsúdila štátny prevrat, pričom vyzývala k dodržiavaniu demokracie a zákonného inštitucionálneho rámca, ktorý v Mauritánii platí od roku 2007. Okrem toho poukázala na riziká, ktoré môže táto situácia predstavovať z hľadiska realizácie spolupráce so Spoločenstvom. Vo svojom vyhlásení Komisia zároveň uviedla, že vo vhodnej chvíli dôjde k prehodnoteniu situácie podľa platných ustanovení Dohody z Cotonou, ktorú Mauritánia podpísala.

Vzhľadom na to, že ide o vážne a zjavné porušenie základných prvkov uvedených v článku 9 Dohody z Cotonou, máme v súlade s článkom 96 ods. 2 písm. b) tej istej dohody česť pozvať vašu krajinu v mene Spoločenstva a členských štátov Európskej únie na konzultácie s cieľom podrobne preskúmať danú situáciu a podniknúť náležité kroky na jej nápravu, tak ako sa ustanovuje v dohode.

Navrhujeme, aby sa tieto konzultácie konali čo najskôr, v deň, ktorý sa stanoví na základe spoločnej dohody, v budove Rady Európskej únie v Bruseli.

S úctou

Za Radu Za Komisiu

Kópie: Predsedníctvo Rady ministrov AKT-EÚ Predsedníctvo Výboru veľvyslancov AKT Generálny tajomník skupiny štátov AKT

[1] Mauritánia nepatrí do Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) (z ktorého vystúpila v roku 2000) ani do Západoafrickej hospodárskej a menovej únie (UEMOA), ale je členom Ligy arabských štátov a Zväzu arabského Maghrebu (UMA). Od novembra 2007 je plnoprávnym členom Euro-stredozemského partnerstva z Barcelony a podieľa sa aj na únii pre Stredozemie.