[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 15.7.2008

KOM(2008)468 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

SMEROM K SPOLOČNÉMU PLÁNOVANIU VÝSKUMU: Spoluprácou k účinnejšiemu riešeniu spoločných výziev {SEK(2008) 2281} {SEK(2008) 2282}

(PREDLOžENÁ KOMISIOU)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

SMEROM K SPOLOČNÉMU PLÁNOVANIU VÝSKUMU:Spoluprácou k účinnejšiemu riešeniu spoločných výziev

Úvod |

Investovanie do výskumu dnes zaisťuje lepší zajtrajšok, ako pre nás tak aj pre budúce generácie. Európa nielenže potrebuje investovať viac do výskumu, ale potrebuje investovať tiež s lepším účinkom, ak sa má dosiahnuť jej deklarovaná predstava: vyrovnaný a udržateľný rozvoj, zosúladený hospodársky rast a hospodárska súťaž s vysokým úrovňami kvality života a životného prostredia, v ktorom žijeme, a zaistenie účinnej EÚ v prospech občanov vo všetkých členských štátoch.

Lisabonská stratégia to uznala tým, že stanovila za svoj najnaliehavejší cieľ prechod na znalostnú spoločnosť - s vedou, technológiou a inováciou v centre záujmu - a volaním po väčších a lepších investíciách do výskumu. Európa musí obnoviť svoje úsilie, ak má dosiahnuť úspech. Predovšetkým musí byť pripravená uvažovať odvážne a inovačne o tom, ako zorganizuje svoj výskum.

Týmto oznámením sa vysvetľuje nový ambiciózny prístup pre lepšie využitie obmedzených verejných fondov Európy na výskum a vývoj prostredníctvom zlepšenej spolupráce. Nová iniciatíva, ktorá sa v ňom navrhuje – Spoločné plánovanie – znamená zmenu v spolupráci v oblasti európskeho výskumu. Spoločné plánovanie ponúka dobrovoľný proces pre revitalizované partnerstvo medzi členskými štátmi na základe jasných zásad a prehľadného riadenia na vysokej úrovni. Podporovaním spolupráce medzi tými, ktorí vytvárajú a riadia programy výskumu, sa zameriava na zvýšenie efektívnosti a vplyvu vnútroštátneho verejného financovania výskumu v strategických oblastiach. Spoločné plánovanie sa zameriava predovšetkým na verejné výskumné programy, čo znamená verejno-verejnú spoluprácu. Preto sa svojou povahou líši od verejno-súkromnej spolupráce zakotvenej v iniciatívach, ako sú spoločné technologické iniciatívy[1]. Odvetvie priemyslu a ostatné zainteresované strany by však mali zohrávať úlohu v procese konzultácií a pri implementácii špecifických iniciatív spoločného plánovania. Tieto subjekty vo veľkej miere využívajú výhody spoločného plánovania.

Spoločné plánovanie má potenciál stať sa mechanizmom, ktorý je minimálne tak dôležitý ako rámcové programy v Európskom výskumnom priestore a skutočne zmeniť spôsob, akým Európania uvažujú o výskume. Pri navrhovaní tohto nového prístupu, toto oznámenie je explicitnou reakciou na opakované požiadavky na intenzívnejšie a lepšie spoločné plánovanie, ktoré vychádzali z Európskej rady, Rady a Európskeho parlamentu počas minulých rokov[2]. Reaguje tiež na volanie zainteresovaných strán po dobrovoľnom prístupe „zdola nahor“ spojenom so strategickým usmerňovaním na európskej úrovni a na ich odmietnutie prístupu „jeden rozsah vyhovuje pre všetko“.

V tejto súvislosti európsky strategický plán energetických technológií (Plán SET)[3] poskytuje predbežné skúsenosti so spoločným vyrovnávaním sa s najväčšími výzvami európskej spoločnosti. Ako integrálny pilier európskej energetickej politiky a postupov týkajúcich sa klimatickej zmeny, plán SET sa zameriava na urýchlenie vývoja a použitia technológií s nízkym obsahom uhlíka prostredníctvom koherentnej skupiny opatrení vrátane spoločného plánovania.

Toto oznámenie je jedným z piatich politických iniciatív plánovaných Komisiou v roku 2008 ako následné opatrenia zelenej knihy „Európsky výskumný priestor: Nové perspektívy“[4]. Týka sa predovšetkým rozsahu „Optimalizovania výskumných programov a priorít“ a je ďalším krokom pri vytváraní „piatej slobody“ odstránením bariér pre voľný pohyb znalostí.

1. POTREBA NOVÉHO PRÍSTUPU K SPOLUPRÁCI MEDZI čLENSKÝMI šTÁTMI V OBLASTI VÝSKUMU

Veda a technika sa musí vytvárať tak, aby počítala s riešením významných spoločenských úloh Európy[5]

Ako Európa reaguje na množstvo spoločenských úloh bude formovať jej budúcnosť počas nasledujúcich desaťročí. Medzi tieto problémy patrí udržanie prosperity Európy napriek zvýšenej celosvetovej hospodárskej súťaži; riešenie potrieb starnúcej populácie a problémov imigrácie; a stimulovanie udržateľného vývoja, najmä v súvislosti s klimatickou zmenou, zaistenie dodávky energie, zachovanie zdravia ľudí a dobrého stavu životného prostredia, zaistenie kvality potravín a ich dostupnosti, ako aj ochranu bezpečnosti občanov.

Zároveň európski občania v zvýšenej miere očakávajú, že riešenia týchto problémov sa nájdu prostredníctvom vedy a techniky.

Naši neeurópski partneri - ako tradiční (Spojené štáty, Japonsko) tak aj perspektívni (Čína, India, atď.) – už zareagovali. Zavádzajú rozsiahle cielené výskumné programy a spolupracujú navzájom. EÚ a jej členské štáty potrebujú rozvinúť silnejšiu, koordinovanejšiu a súdržnejšiu reakciu na tieto problémy tam, kde je to vhodné, prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými partnermi.

V porovnaní so svojimi hlavnými partnermi, Európa stále nedostatočne investuje do výskumu a výdavky na výskum a vývoj – vynakladané verejným, ako aj súkromným sektorom – počas uplynulého desaťročia vo všeobecnosti stagnovali. Ak Európa nebude schopná zvýšiť svoje výdavky rýchlo a udržateľným spôsobom, bude musieť nájsť nové a inovačnejšie spôsoby na účinnejšie a efektívnejšie využitie svojich nedostatočných zdrojov na výskum a vývoj. V záujme zvýšenia spoločenskej návratnosti a prínosov z verejných fondov pre výskum a vývoj by Európa mala tiež posilniť svoju schopnosť transformovať výsledky výskumu na spoločenský a hospodársky prospech, najmä prostredníctvom inovačnej kapacity európskeho priemyslu, ako aj podporou dopytu po výsledných inováciách[6].

Nedostatočné prínosy v dôsledku roztrieštenosti výskumu

V posledných rokoch členské štáty a Spoločenstvo prijali mnohé iniciatívy na podporu vplyvu a efektívnosti verejného výskumu. Nevysporiadali sa však dostatočne s jednou z najzrejmejších príčin suboptimálnej návratnosti výskumu a vývoja: je ňou chýbajúca spolupráca a koordinácia medzi vnútroštátnymi verejnými programami výskumu a vývoja. Zainteresované strany to už dlho považujú za slabú stránku systému výskumu a vývoja Európskej únie. Európsky výskumný priestor však zostáva nadmerne roztrieštený, napriek snahám vynaloženým počas posledných rokov na riešenie tohto problému.

Dnes sa 85% verejného výskumu a vývoja plánuje, financuje, monitoruje a hodnotí na vnútroštátnej úrovni, s nedostatočnou spoluprácou alebo koordináciou medzi krajinami. Menej ako 6 percent celkových investícií do výskumu a vývoja a iba 15 percent európskeho verejne financovaného výskumu a vývoja v civilnom sektore (z ktorého 10 percent predstavovali medzivládne organizácie a systémy a 5 percent rámcové programy) sa financuje v rámci cezhraničnej spolupráce.

Problém nie je v tom, že každé plánovanie výskumu sa má vykonávať kolaboratívnym spôsobom a že by sa malo prerušiť čisto národné plánovanie. Národné plánovanie má svoje miesto v európskom výskumnom priestore najmä tam, kde určuje národné potreby a priority, a tam, kde spolupráca na európskej úrovni by nepriniesla výhody značnej miery a rozsahu.

Problém je skôr v tom, že v oblastiach, ktoré majú strategický význam pre celú Európu alebo jej rozsiahlu časť, fragmentácia plánovania verejného výskumu vedie k suboptimálnym návratnostiam a je pre Európu veľmi nákladná, a navyše bráni realizácii jej spoločenských cieľov:

- Národné programy výskumu sa môžu zbytočne navzájom zdvojovať z celoeurópskeho hľadiska a môže chýbať požadovaný rozsah a hĺbka programu.

- Viacnásobné národné postupy komplikujú cezhraničné programy a odrádzajú aktívnych účastníkov zameraných na medzinárodný výskum od prístupu k cezhraničnému financovaniu výskumu.

- Chýbajúca spolupráca pri cezhraničných programoch spôsobuje, že je ťažké určiť spoločne všeobecné úlohy, komplikuje zber dát a sústreďovanie odbornosti roztrúsenej po celej Európe, bráni cezhraničnej mobilite a školeniu výskumných pracovníkov a spomaľuje medzinárodné šírenie výsledkov výskumu.

- Je aj závažnou prekážkou pre vytvorenie celoeurópskej strategickej výskumnej agendy a koordinácie horizontálnej politiky.

Rámik 1: Rozptýlený verejný výskum v európskom výskumnom priestore.

Oblasti vedy a techniky (VaT) sa značne líšia napríklad pokiaľ ide o množstvo investovaného výskumu a vývoja (VaV), mieru existujúcej koordinácie/fragmentácie a výkonu – a medzi tými faktormi neexistuje nijaký priamy lineárny vzťah. Graf uvedený nižšie zobrazuje rozsah verejného financovania, odhad miery koordinácie/fragmentácie na európskej úrovni a relatívnu veľkosť európskeho verejného financovania v porovnaní s tým, ktoré je dostupné v Spojených štátoch pre niektoré oblasti VaT. Tento graf nie je vyčerpávajúci, ale slúži na ilustrovanie, že každá oblasť VaT je jedinečná a vyžaduje svoj vlastný prístup k spoločnému plánovaniu upravený podľa potrieb, ktorého vývoj by sa mal opierať o dôkazy a mal by byť zdôvodnený v strategickej analýze podrobných informácií o príslušných oblastiach VaT. Bude to vyžadovať maximálnu zaangažovanosť členských štátov. [pic] Os X: Odhaduje mieru koordinácie medzi výskumnými programami členského štátu a financovaním a inštitucionálnou fragmentáciou na základe kvalitatívnych hodnotení z vedeckých publikácií, strategických správ, atď.; Os Y: Predstavuje logaritmický pomer verejných investícií na výskum a vývoj v Európe (členské štáty +Európska komisia (EK)) v porovnaní so Spojenými štátmi, Veľkosť bublín: Táto je priamo úmerná sume európskeho verejného financovania (členské štáty +Európska komisia); zdrojom je New Cronos (napríklad GBAORD) a údaje vlády Spojených štátov ako aj vedecké publikácie. V ideálnom prípade by niektoré odvetvia výskumu mali byť ešte hlbšie rozčlenené. Napríklad bublina biotechnológií by sa mala rozdeliť na oblasti zdravia, priemyslu a životného prostredia, a rastlín, živočíchov a potravín. Toto nebolo vždy možné z dôvodu nedostatku porovnateľných údajov. |

Prečo je potrebný nový prístup

Aby Európa mohla napredovať, potrebuje postaviť svoje úspechy na cezhraničnom verejnom výskume, ale musí tiež poznať a určiť obmedzenia existujúcich prístupov.

Niektoré prípady najväčších vedeckých úspechov Európy zahŕňali cezhraničné spojenie verejných fondov na výskum a vývoj. Počas uplynulých 50 rokov sa objavili rôzne medzivládne výskumné organizácie, ako je Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN), Európske laboratórium molekulárnej biológie (EMBL) a Európska kozmická agentúra (ESA). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa spustili medzivládne systémy ako COST a EUREKA a inicioval sa rámcový program pre výskum. Znásobili sa bilaterálne dohody medzi členskými štátmi. A od roku 2005 Spoločenstvo uviedlo niekoľko sľubných nástrojov koordinácie a spolupráce, ako je systém ERA-NET a iniciatívy článku 169[7].

Avšak vplyv týchto iniciatív Spoločenstva by mohol byť väčší, ak by bolo celkovejšie strategické zameranie, väčšia politická zaangažovanosť na vysokej úrovni zo strany členských štátov, väčšia prehľadnosť o národných výskumných systémoch a menšia nepoddajnosť nástrojov. Zvyšovanie týchto iniciatív a celkový rozsah 7RP má malý význam, ak sa nič neurobí s nedostatkom strategického plánovania medzi členskými štátmi. Bilaterálne dohody medzi členskými štátmi ako aj medzivládne výskumné organizácie a systémy majú obmedzený vplyv. Aj keď otvorená metóda koordinácie umožnila plodnú výmenu nápadov, neviedla ku konkrétnym iniciatívam na koordináciu národnej politiky výskumu medzi členskými štátmi ani k stanoveniu spoločnej agendy v oblastiach strategického významu.

Avšak z týchto nedávnych iniciatív Spoločenstva je možné získať ponaučenie, ako stimulovať koordináciu a spoluprácu v oblasti programov, a tieto môžu poskytnúť rozhodujúci základ pre dosiahnutie pokroku v oblasti spoločného plánovania.

V súčasnosti existuje jedinečná príležitosť pre skok vpred v oblasti spolupráce v celoeurópskom výskume, ktorá by mohla byť taká významná ako aj vytvorenie rámcových programov. Prostredníctvom tohto oznámenia sa Komisia snaží uľahčiť vývoj riešenia naštartovaním strategického a štruktúrovaného procesu.

Rámik 2: Spoločné plánovanie opatrení súvisiacich so starnutím spoločnosti

Zvyšujúci sa výskyt Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie je azda jedným z najznepokojujúcejších príznakov starnutia našej spoločnosti. Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a postupne ničí mozgové bunky a ovplyvňuje pamäť, myslenie, úsudok a osobnosť. Dlhodobo často vedie k ďalším problémom, ako je duševná zmätenosť, zhoršenie reči, náhle zmeny nálady a strata orientácie v čase a v priestore. Asi jedna osoba z 20 vo veku nad 65 rokov trpí demenciou. Počet ľudí v Európe s demenciou – z ktorých Alzheimerovou chorobou trpí 50 až 70 percent – je okolo 5,5 milióna, počet, ktorého zvýšenie sa očakáva pre osoby nad 60 rokov na 10,7 milióna do roku 2040. Náklady na zdravotnú starostlivosť týkajúcu sa demencie už v EÚ prevyšujú 80 miliárd EUR. Doposiaľ neexistuje nijaká možnosť predchádzania Alzheimerovej chorobe alebo jej liečenia. Európsku verejnú podporu výslovne pridelenú na výskum Alzheimerovej choroby zďaleka prevýšila podpora v Spojených štátoch. Okrem toho za výskumom Alzheimerovej choroby v Európe nestojí nijaká významná inštitucionálna hnacia sila. Zdroje financovania sú rozdelené medzi početné a rôznorodé agentúry v rámci 27 členských štátov EÚ. To vytvára riziko zbytočnej duplikácie financovania výskumu na úrovni EÚ. Takýto bežne sa vyskytujúci problém si vyžaduje spoločné európske úsilie nájsť spoločné riešenie. V Spojených štátoch, sú Národný ústav zdravia a Národný ústav pre starnutie významnými inštitucionálnymi hnacími silami výskumu Alzheimerovej choroby. Otázka je, čo urobí Európa na vyriešenie tohto závažného spoločenského problému? |

2. SPOLOčNÉ PLÁNOVANIE – SPOLUPRÁCA S CIEľOM ÚčINNEJšIEHO RIEšENIA SPOLOčNÝCH ÚLOH

Spoločné plánovanie: Koncepcia

Spoločné plánovanie zahŕňa členské štáty dobrovoľne a na základe variabilnej geometrie zaangažované do vymedzenia, vývoja a realizácie spoločných strategických výskumných programov na základe spoločnej predstavy o to, ako si poradiť s hlavnými úlohami, pred ktorými stojí spoločnosť. Môže zahŕňať strategickú spoluprácu medzi existujúcimi národnými programami alebo spoločné plánovanie a vytváranie celkom nových programov. V obidvoch prípadoch znamená spojenie zdrojov, výber alebo vývoj najvhodnejšieho nástroja (najvhodnejších nástrojov), implementáciu a spoločné monitorovanie a proces kontroly. Zameriava sa na rozšírenie a zlepšenie cezhraničnej spolupráce, koordináciu a integráciu verejne financovaných programov výskumu členských štátov v obmedzenom počte strategických oblastí a pomáha tak Európe zvyšovať efektívnosť verejného financovania výskumu, aby sa lepšie určovali hlavné spoločenské úlohy.

Spoločné plánovanie: náročný cieľ štrukturalizácie

- Spoločné plánovanie sa zaoberá zmenou štruktúry európskeho výskumného priestoru. Ide o vyčerpávajúci, dlhodobý a strategický proces, ktorého cieľom je podporovať schopnosť Európy vyrovnať sa s hlavnými hospodárskymi a spoločenskými problémami, ktorých riešenie v kritickej miere závisí od výskumu. Spoločné plánovanie má definovať spoločné predstavy a strategické výskumné programy, implementovať ich najvhodnejším spôsobom a dosiahnuť hmatateľný spoločenský účinok. Stanovuje jasné a realistické ciele a výstupy so zámerom dosiahnuť významné vedecké objavy v oblastiach nasadenia.

- Spoločné plánovanie nie je iba cvičením v škatuľkovaní, pri ktorom by sa existujúce národné programy výskumu oslovujúce rovnakú tému jednoducho preskupili pod spoločný názov alebo voľne koordinovali či zoraďovali. Nejde pri ňom ani o dosiahnutie pevného rozdelenia práce medzi krajinami pri výskumných aktivitách v konkrétnej oblasti alebo o prenesenie národných rozpočtov na výskum na Brusel. Pri spoločnom plánovaní ide o dosiahnutie štrukturujúcich účinkov na zvýšenie efektívnosti a vplyvu verejného financovania výskumu.

- Avšak zainteresované subjekty by mali byť informované o tom, čo zahŕňa. Pretože je mimoriadne náročné, vyžaduje, aby boli členské štáty pripravené na posun smerom, ktorý je vymedzený, a na implementáciu spoločných programov výskumu s viacročnými, spoločne dohodnutými aktivitami (plánovanie, spustenie, hodnotenie) a mechanizmami financovania.

… s pragmatickým a flexibilným prístupom

- Spoločné plánovanie si v členských štátoch vyžaduje nový spôsob myslenia. Predovšetkým vyžaduje konkrétne záväzky a opatrenia členských štátov a prehodnotenie a reorganizáciu spôsobu, akým sú definované a implementované národné programy výskumu, preorientovaním sa na spoločné ciele.

- To je dôvod prečo spoločné plánovanie má byť dobrovoľný proces založený na zásade variabilnej geometrie a otvorenom prístupe. Nie je potrebné, aby boli všetky členské štáty zapojené do konkrétnej iniciatívy, ale partneri musia byť schopní zabezpečiť požadované kritické hmotné zdroje.

- To je zároveň dôvod, prečo je podstatné, aby spoločné plánovanie uplatňovalo realistický a flexibilný prístup a postup krok za krokom (pozri kapitolu 3) s cieľom maximalizovať možný štrukturujúci účinok a spoločenský vplyv.

- Spoločné plánovanie nezahŕňa a priori financovanie Spoločenstva. Ide predovšetkým o to, aby členské štáty definovali spoločné stratégie a dali dokopy vnútroštátne zdroje. Zároveň nevylučuje možnosť doplnkového financovania Spoločenstvom v závislosti od pridanej hodnoty, európskej dimenzie a prípadného štrukturujúceho účinku príslušných iniciatív.

Prínosy spoločného plánovania

Spoločné plánovanie bude prinášať prospech členským štátom, manažérom európskeho programu výskumu, vedcom a podnikom v Európe:

- Spoločné plánovanie uľahčí určenie spoločných úloh, vytvorenie spoločných riešení a jednomyseľnosť na medzinárodnej aréne.

- Pomáha prekonať bariéry vstupu, také ako sú vysoké počiatočné a prevádzkové náklady v určitých oblastiach VaT.

- Pomáha optimalizovať rozsah výskumných programov v celej Európe, odstraňovať zbytočnú duplikáciu programov v Európe a dosiahnuť podrobnejšie plánovanie.

- Podporuje vedeckú výnimočnosť prostredníctvom spoločných výziev so spoločným financovaním a odborným posudzovaním, čo vytvára lepšie konkurenčné prostredie pri žiadostiach o finančné prostriedky a zvyšuje kvalitu výskumných návrhov.

- Podporou cezhraničnej spolupráce na projektoch spoločné plánovanie uľahčuje zber dát a skúseností roztrúsených v niekoľkých krajinách alebo v celej Európe, umožňuje rýchle šírenie výsledkov výskumu, podporuje cezhraničnú mobilitu a školenie ľudských zdrojov a zvyšuje vedecké, technologické a inovačné účinky každého eura investovaného do verejného výskumu.

- Pomáha posilňovať koordináciu s inými príbuznými politikami na základe väčšej programovej viditeľnosti, znižuje náklady na riadenie programu, umožňuje cezhraničné politické vzdelávanie a zlepšuje zodpovednosť za verejné výskumné programy a ich transparentnosť.

Uvedené prínosy budú mať mimoriadnu hodnotu pre tie regióny a krajiny, ktoré zatiaľ zaostávajú v oblasti investícií do výskumu a dosiahnutých výsledkov. V dôsledku významných prínosov VaT získaných zo spoločného plánovania a jeho významných štrukturujúcich účinkov, európski občania budú mať prospech z výraznejšieho hospodárskeho rastu, väčšej konkurencieschopnosti a vyššej zamestnanosti a z rýchlejších a lepších riešení sociálnych a environmentálnych problémov.

Pre ďalšie vysvetlenie týchto prínosov nasleduje príklad, ako môže spoločné plánovanie prispieť k riešeniu problémov, ktoré vznikajú v dôsledku starnutia spoločnosti (pozri rámik 2). Tento príklad je čisto ilustratívny a hypotetický, jeho jediným cieľom je lepšie konkretizovať a zviditeľniť potenciálnu silu a vplyv spoločného plánovania ako mechanizmu pre cezhraničnú spoluprácu pri plánovaní v strategických oblastiach. Podrobnejšia analýza potenciálu spoločného plánovania pre ostatné spoločenské problémy a technologické oblasti sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k tomuto oznámeniu.

3. USKUTOčňOVANIE SPOLOčNÉHO PLÁNOVANIA |

V tomto oznámení Komisia navrhuje pragmatickú metodológiu na dosiahnutie spoločného plánovania v obmedzenom počte dohodnutých oblastí. Proces identifikácie týchto konkrétnych oblastí je opísaný v nasledujúcej kapitole. Táto kapitola 3 predkladá metodológiu potrebnú na sfunkčnenie tohto procesu. Je založená na skúsenostiach s európskymi technologickými platformami, ale prispôsobená pre programy verejného výskumu. Zahŕňa rôzne kroky v súlade so životným cyklom výskumných programov, a to od definície programu cez jeho implementáciu až po monitorovanie a hodnotenie.

Určiť sa dajú tri etapy:

1. Vytvorenie spoločnej predstavy pre dohodnutú oblasť: Táto predstava by mala stanoviť dlhodobý cieľ alebo ciele, ktoré majú definovať uznávaní odborníci v príslušnej oblasti a ktoré majú politickú podporu. Mala by sa vytvoriť na základe spoľahlivého dôkazu (prípadne aj (spoločných) aktivít predvídania) a rozsiahlych (verejných) konzultácií so zainteresovanými stranami, najmä s vedeckými obcami a priemyselnými komunitami. Rovnako by sa mala opierať o predbežné (spoločné) hodnotenie existujúcich programov a kapacít.

2. Len čo sa vytvorí predstava, mala by sa pretransformovať do strategického výskumného programu (SRA) obsahujúceho konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné a realistické ciele, určené v príslušnom čase (ciele SMART). Strategický výskumný program má zabezpečiť funkčnosť tejto predstavy a spojiť implementáciu cieľov predstavy s existujúcimi kompetenciami v Európe alebo novými, ktoré treba vytvoriť. Podstatná je dobrá znalosť existujúcich programov a kompetencií v celej Európe (a mimo nej).

3. Implementácia strategického výskumného programu (SRA): Všetky účastnícke verejné orgány zameriavajú svoje programy a financovanie tak, aby prispievali koherentným spôsobom k implementácii strategického výskumného programu (SRA). Mal by sa preskúmať a na implementáciu jednotlivých iniciatív spoločného plánovania použiť kompletný súbor nástrojov pre nástroje verejného výskumu (národné a regionálne výskumné programy, medzivládne výskumné organizácie a systémy pre spoluprácu, výskumné infraštruktúry, systémy mobility...). Implementácia môže, ale nemusí obsahovať financovanie a nástroje EÚ prostredníctvom rámcového programu. Malo by sa zaistiť pravidelné monitorovanie a hodnotenie priebehu v porovnaní s cieľmi SMART a výsledky by sa majú oznamovať na politickej úrovni.

Spoločné plánovanie by mohla uľahčiť existencia určitého počtu rámcových podmienok:

- Dohoda o počte spoločných zásad a postupov pre odborné posudzovanie („vedecké pravidlá hry“).

- Vytvorenie spoločných metodológií pre činnosti predvídania a pre spoločné hodnotenie národných alebo regionálnych programov alebo investícií do konkrétnych oblastí výskumu.

- Definícia spoločných zásad pre cezhraničné financovanie výskumu národnými alebo regionálnymi orgánmi („finančné pravidlá hry“).

- Účinné opatrenia na zaistenie ochrany práv duševného vlastníctva ako aj na uľahčenie šírenia a optimálneho využitia výstupov výskumu.

4. POSTUP PRI STANOVENÍ KONKRÉTNYCH OBLASTÍ PRE SPOLOčNÉ PLÁNOVANIE |

Ako sa uvádza v tomto oznámení, spoločné plánovanie vychádza z toho, že členské štáty si vytvoria spoločné predstavy a strategické výskumné programy na riešenie konkrétnych spoločenských úloh.

Ako už bolo uvedené, je to dobrovoľný proces založený na variabilnej geometrii a otvorenom prístupe. V rámci širšieho ľubľanského procesu je však rozumné, aby inštitúcie EÚ zohrávali úlohu pri jeho riadení, no zároveň sa musí zdôrazniť vlastníctvo a zodpovednosť členských štátov. Komisia môže pôsobiť ako podporný prvok a bude pripravená poskytnúť pomoc požadovanú členskými štátmi zapojenými do iniciatív spoločného plánovania. Bude tiež priebežne informovať Radu o vývoji, aby Rada mohla zaisťovať účinné monitorovanie a implementáciu. To navyše zaistí otvorený prístup, keďže členské štáty budú priebežne informované o iniciatívach, ktoré sa plánujú alebo prebiehajú, a môžu sa tak pridať v ktorejkoľvek etape.

Preto Komisia:

- Vyzýva Radu, aby potvrdila do konca roku 2008, koncepciu a ciele spoločného plánovania.

- Vyzýva Radu, aby požiadala ministrov o menovanie zástupcov na vysokej úrovni s cieľom do leta 2009 stanoviť a zdôvodniť konkrétne oblasti pre spoločné plánovanie na základe jasných kritérií (pozri rámik 3) a konzultácií zainteresovaných strán. Komisia navrhuje, že bude pôsobiť ako sekretariát tejto skupiny.

- Predloží Rade na schválenie do konca roku 2009 odporúčania zamerané na uvedenie iniciatív spoločného plánovania v konkrétnych oblastiach identifikovaných zástupcami na vysokej úrovni. Tieto odporúčania budú obsahovať podrobnejšie návrhy pokiaľ ide riadenie a implementáciu iniciatív spoločného plánovania, zohľadňujúc spätnú väzbu z Rady a členských štátov odhodlaných podieľať sa na jednotlivých iniciatívach.

- Bude iniciovať spoluprácu medzi zainteresovanými organizáciami a orgánmi s cieľom zlepšenia rámcových podmienok pre spoločné plánovanie.

- Vyzýva Radu, aby dohliadala a pravidelne monitorovala priebeh iniciatív spoločného plánovania a v prípade potreby zvážila ďalšie opatrenia na zaistenie ich efektívnej implementácie.

Rámik 3: Kritériá pre identifikáciu konkrétnych oblastí pre spoločné plánovanie

- Táto oblasť oslovuje celoeurópsku/globálnu spoločensko-ekonomickú alebo environmentálnu úlohu;

- Verejne financovaný výskum je zásadný pre riešenie úlohy;

- Existuje jednoznačná pridaná hodnota v spoločnom plánovaní v tejto oblasti, napríklad tam, kde je potreba verejne financovaného výskumu v miery a rozsahu, ktoré prevyšujú možnosti jednotlivých členských štátov;

- Táto oblasť je dostatočne zameraná, takže sa môžu stanoviť jasné a realistické ciele.

Okrem toho iniciatíva spoločného plánovania vo vybranej oblasti by mala:

- Prispievať k prekonaniu fragmentácie a zbytočnej duplikácie verejne financovaného výskumu a prispievať k účinnejšiemu a efektívnejšiemu využitiu verejných zdrojov;

- Zahŕňať kľúčové verejné iniciatívy v rámci danej oblasti, mať plnú podporu účastníckych členských štátov a vyjadrovať ich prijatie záväzku.

[1] Za povšimnutie stoja: Spoločné technologické iniciatívy implementované v oblasti ICT (ENIAC a ARTEMIS, v oblastiach nanoelektroniky a ultrakompaktných počítačových systémov, v uvedenom poradí), odvetvie finančných investícií, verejné fondy Spoločenstva a vnútroštátne verejné fondy.

[2] Pozri zhrnutie hodnotenia vplyvu priložené k tomuto oznámeniu.

[3] KOM(2007)723 z 22.11.2007

[4] Okrem tohto oznámenia Komisia prijala tento rok:- odporúčanie „O riadenie duševného vlastníctva pri aktivitách prevodu znalostí a Zásady dobrej praxe pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie“, KOM(2008)1329 z 10.4.2008;- oznámenie „Lepšie kariérne možnosti a vyššia mobilita: Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov", KOM(2008)317 z 23.5.2008;- okrem toho pripravuje nariadenie Rady o právnom rámci Spoločenstva pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERI) a oznámenie o strategickom európskom rámci pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a techniky.

[5] Tento pojem zahŕňa hospodárske, sociálne a environmentálne úlohy.

[6] Vytvorenie inovačnej Európy, správa skupiny, ktorej predsedal Esko Aho, Komisii, január 2006.

[7] V tejto súvislosti sa v predpokladanom oznámení Komisie „Stratégia morského a námorného výskumu pre Európu“, navrhuje strategickejší prístup presahujúci rámec súčasnej koordinácie niekoľkých opatrení ERA-NET zahŕňajúcich morský výskum, ktorý vytvorí konkrétne príležitosti pre spoločné plánovanie.