[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.7.2008

KOM(2008) 397 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku

{SEK(2008) 2110}{SEK(2008) 2111}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku

1. ÚVOD

Európska únia podnikla dôležité kroky na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti. Lisabonskou stratégiou sa dosiahli významné výsledky[1]. V priebehu posledných dvoch rokov sa vytvorilo vyše šesť miliónov pracovných miest a nezamestnanosť sa značne znížila. Európsky priemysel je celosvetovo konkurencieschopný a podstatne prispieva k rastu a zamestnanosti. Prostredníctvom priemyselnej politiky Komisia pokračovala vo vytváraní dobrých rámcových podmienok na podnikanie v Európe.

Výzvou, ktorej dnes čelíme, je integrácia trvalej udržateľnosti do tohto celku. Cieľom trvalo udržateľného rozvoja je neustále zlepšovanie kvality života a životných podmienok súčasných a budúcich generácií[2]. Predstavuje to kľúčový cieľ Európskej únie. Zrýchľujúce sa tempo globálnych zmien, od topenia sa ľadovcov až po zvyšujúci sa dopyt po energii a zdrojoch, však dosiahnutie tohto cieľa sťažuje.

Tieto výzvy priamo súvisia s naším životným štýlom. Náš spôsob výroby a spotreby prispieva ku globálnemu otepľovaniu, k znečisťovaniu, využívaniu materiálov a vyčerpaniu prírodných zdrojov[3]. Vplyv spotreby EÚ sa pociťuje na celosvetovej úrovni, pretože EÚ závisí od dovozu energie a prírodných zdrojov. Okrem toho narastajúci podiel výrobkov spotrebovaných v Európe sa vyrobí v iných častiach sveta.

Potreba prejsť k trvalo udržateľnejším modelom spotreby a výroby je naliehavejšia než kedykoľvek predtým.

Môže sa zaviesť mnoho opatrení v prospech európskeho priemyslu a domácností, ktoré budú predstavovať čisté prínosy. Podľa medzinárodnej skupiny odborníkov na zmenu klímy by sa do roku 2030 mohla znížiť spotreba energie v budovách o 30 %, čo by prinieslo významné ekonomické prínosy. Celosvetový tlak na zvýšenie účinnosti zdrojov a snaha o zlepšenie trvalej udržateľnosti by sa mohli stať dôležitým zdrojom inovácií a významne prispieť ku konkurencieschopnosti priemyslu.

Tento dokument predstavuje stratégiu Komisie na podporu integrovaného prístupu v EÚ a na celosvetovej úrovni na rozšírenie trvalo udržateľnej spotreby a výroby a na podporu svojej trvalo udržateľnej priemyselnej politiky. Táto stratégia dopĺňa existujúce politiky v oblasti spotreby energie, najmä súbor opatrení pre oblasť energetiky a klímy prijatý Komisiou v januári 2008.

Jadrom akčného plánu je dynamický rámec na zlepšenie energetických a environmentálnych vlastností výrobkov a na uľahčenie ich prijatia spotrebiteľmi. Patrí sem i stanovenie ambicióznych noriem v rámci celého vnútorného trhu, zabezpečenie vylepšovania výrobkov prostredníctvom systematického prístupu, pokiaľ ide o motivačné opatrenia a verejné obstarávanie, a zvýšenie informovanosti spotrebiteľov prostredníctvom konzistentnejšieho a jednoduchšieho rámca pre označovanie, vďaka čomu by dopyt podporoval túto politiku. Dôraz sa bude klásť na výrobky, ktoré budú mať značný potenciál znížiť vplyv na životné prostredie.

Úlohou je vytvoriť účinný cyklus: zlepšiť celkové environmentálne vlastnosti výrobkov počas ich životného cyklu, podporiť a stimulovať dopyt po lepších výrobkoch a výrobných technológiách a pomáhať spotrebiteľom, aby si lepšie vybrali vďaka konzistentnejšiemu a zjednodušenému označovaniu.

Tento prístup je ďalej podporovaný a posilňovaný akciami umožňujúcimi dosiahnuť hospodárnejšiu výrobu a zohľadňovať medzinárodné aspekty.

2. DYNAMICKÝ STRATEGICKÝ RÁMEC PRE ROZUMNEJšIU SPOTREBU A LEPšIE VÝROBKY

Existuje množstvo politík na zlepšenie energetických a environmentálnych vlastností výrobkov. Smernicou o ekodizajne[4] sa vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu. Ďalšie právne predpisy sa zaoberajú osobitnými aspektmi životného cyklu výrobkov, ako je napríklad odpad. Systémy označovania stanovené v smernici o energetickom označovaní[5], v nariadení „Energy Star“[6], v nariadení o environmentálnej značke[7] a iných systémoch zavedených členskými štátmi, maloobchodníkmi a inými hospodárskymi subjektmi, poskytujú spotrebiteľom informácie o energetických a environmentálnych vlastnostiach výrobkov. Členské štáty využívajú motivačné opatrenia a verejné obstarávanie na stimuláciu lepších úžitkových vlastností výrobkov. Nariadenie „Energy Star“ takisto zaväzuje inštitúcie EÚ a orgány členských štátov ku kúpe kancelárskeho zariadenia, ktoré spĺňa určitú úroveň energetickej účinnosti.

Avšak potenciál týchto politík obmedzujú rôzne nedostatky. Väčšina právnych predpisov sa zaoberá iba osobitnými aspektmi životného cyklu výrobkov. Hoci sa v smernici o ekodizajne berie do úvahy celý životný cyklus výrobku, vplyv výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje táto smernica, tvorí iba 31 % – 36 % vplyvu výrobkov[8] na životné prostredie. Informácie určené pre spotrebiteľov v rámci politiky EÚ sú zamerané na energetickú účinnosť domácich spotrebičov a kancelárskeho zariadenia v súlade so smernicou o energetickom označovaní a s programom Energy Star alebo sa vzťahujú iba na obmedzený počet výrobkov (environmentálna značka). Akcie na vnútroštátnej úrovni nie sú koordinované.

Vo všeobecnosti dobrovoľné a regulačné nástroje nie sú dostatočne prepojené a nie je dostatočne využitá synergia, ktorá by mohla medzi nimi existovať. Vykonávanie nie je dostatočne dynamické a proaktívne, aby prinieslo zlepšenie úžitkových vlastností výrobkov. Rozdielne vnútroštátne a regionálne prístupy vysielajú výrobcom navzájom odporujúce signály a v dôsledku toho sa plne nevyužíva potenciál vnútorného trhu.

Nový strategický prístup integruje potenciál rôznych nástrojov politiky a implementuje ich dynamickým spôsobom.

Zahŕňa tieto akcie:

- Rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne výrobkov využívajúcich energiu sa rozšíri tak, aby zahŕňal všetky energeticky významné výrobky. Stanovia sa minimálne požiadavky na výrobky s významným environmentálnym vplyvom, ktoré budú zamerané na kľúčové environmentálne aspekty. Takisto sa určia vyššie referenčné hodnoty , pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti výrobkov, aby boli na trhoch k dispozícií informácie o výrobkoch s najlepšími úžitkovými vlastnosťami. Minimálne požiadavky a vyššie referenčné hodnoty sa budú pravidelne preskúmavať s cieľom prispôsobiť ich technologickému pokroku a poskytnúť podnikom dlhodobú perspektívu, pokiaľ ide o budúce regulačné prostredie.

- Označovanie výrobkov podľa smernice o energetickom označovaní a nariadenia o environmentálnej značke sa bude ďalej rozvíjať a po revízii smernice o ekodizajne v roku 2012 bude podľa potreby doplnené smernicou o označovaní v oblasti ekodizajnu s cieľom poskytnúť spotrebiteľom informácie o energetických a/alebo environmentálnych vlastnostiach výrobkov.

- Energetická účinnosť a environmentálne kritériá v rámci uvedených systémov sa použijú na stanovenie harmonizovanej základne pre verejné obstarávanie a motivačné opatrenia EÚ a jej členských štátov. Týmto sa na vnútornom trhu prekoná súčasná fragmentácia stimulov a motivačných opatrení.

- Takisto sa uskutoční séria ďalších akcií s cieľom dosiahnuť rozumnejšiu spotrebu . Budú sa vykonávať najmä opatrenia v spolupráci s maloobchodníkmi a výrobcami s cieľom dodať ich aktivitám a dodávateľským reťazcom ekologický rozmer a zvýšiť všeobecné povedomie spotrebiteľov a ich proaktívnu úlohu.

Prostredníctvom tejto politiky možno čeliť širokej škále environmentálnych výziev. Uplatňovanie tohto prístupu v prípade výrobkov so značným vplyvom na životné prostredie by mohlo viesť k značným environmentálnym a ekonomickým ziskom. Navrhnuté akcie by mohli napríklad zvýšiť počet renovovaných bytov a domov, ktoré by boli vybavené lepšími oknami a lepšou izoláciou, čo by umožnilo domácnostiam znížiť spotrebu energie, priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov a ušetriť na kúrení.

Akcie sú podrobne opísané nižšie.

2.1. Smernica o ekodizajne

V smernici o ekodizajne sa stanovujú pravidlá na určenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu počas ich životného cyklu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb týchto výrobkov na vnútornom trhu. Hoci priamo nezavádza záväzné požiadavky na osobitné výrobky, v smernici sa umožňuje, aby Komisia, ktorej pomáha výbor, prijala vykonávacie opatrenia týkajúce sa určitých výrobkov a ich environmentálnych aspektov (ako spotreba energie, vytváranie odpadu, spotreba vody, predĺženie životnosti) po uskutočnení hodnotenia vplyvu a konzultácii so zainteresovanými stranami.

Táto smernica o ekodizajne sa v súčasnosti vzťahuje iba na výrobky využívajúce energiu. S cieľom rozšíriť rámec aj na ďalšie environmentálne významné výrobky bude oblasť pôsobnosti smernice rozšírená tak, aby zahŕňala všetky energeticky významné výrobky s výnimkou dopravných prostriedkov, na ktoré sa vzťahujú osobitné politiky a právne predpisy týkajúce sa zníženia vplyvu na životné prostredie. Energeticky významné výrobky sú také výrobky, ktoré majú počas použitia vplyv na spotrebu energie. Patria sem výrobky využívajúce energiu a iné výrobky, ako napríklad okenné rámy, ktorých izolačné vlastnosti ovplyvňujú energiu potrebnú na vykurovanie a klimatizáciu budov, a zariadenia využívajúce vodu, ktorých spotreba vody ovplyvňuje energiu potrebnú na vykurovanie. Tým sa na úrovni Spoločenstva zavedie jediný rámec Spoločenstva na stanovenie požiadaviek na ekodizajn uvedených výrobkov a použitím spoločného prístupu sa zabezpečí účinnosť a súdržnosť právnych predpisov.

Vykonávanie bude prebiehať takto:

- Pre výrobky, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, veľký potenciál na zlepšenie a vysoký objem predaja a obchodu, sa vytvoria vykonávacie opatrenia, pričom sa zohľadnia existujúce právne predpisy Spoločenstva a samoregulácia. V prípade výrobkov využívajúcich energiu, na ktoré sa vzťahuje súčasná smernica, nebude mať akčný plán vplyv na tvorbu vykonávacích opatrení.

- Pre výrobky, na ktoré sa v súčasnosti smernica nevzťahuje, sa vytvorí ďalší pracovný program v súlade s ustanoveniami zmenenej a doplnenej smernice.

- Všetky vykonávacie opatrenia podliehajú podrobnému hodnoteniu vplyvu a verejnej konzultácii a budú sa zakladať na zásade technologickej neutrality.

Vo vykonávacích opatreniach sa zohľadnia kľúčové environmentálne aspekty v priebehu životného cyklu výrobkov. Zohľadní sa v nich predovšetkým využívanie energie a zdrojov výrobkami. V prípade potreby sa budú zvažovať aj ďalšie problémy, ako je potreba znížiť používanie nebezpečných materiálov a vzácnych zdrojov.

Pre cieľovú skupinu výrobkov sa vo vykonávacích opatreniach stanovia v súlade s existujúcimi ustanoveniami smernice dve úrovne úžitkových vlastností:

- minimálne požiadavky , ktoré musí výrobok spĺňať, aby mohol byť povolený na vnútornom trhu. Vždy, keď je to možné, mali by sa použiť harmonizované normy EÚ, v ideálnom prípade založené na celosvetových normách, aby sa pomohlo výrobcom pri uplatňovaní týchto opatrení.

- vyššie referenčné hodnoty, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti výrobkov, vďaka ktorým budú trhy včas informované o výrobkoch s vynikajúcimi úžitkovými vlastnosťami, ktoré sú dostupné na trhu, a o možnom budúcom vývoji minimálnych požiadaviek. Určenie referenčných hodnôt je už ustanovené v súčasnej smernici a bude sa systematicky dodržiavať v budúcnosti. Vo všeobecnosti budú referenčné hodnoty zodpovedať úrovni dosiahnutej výrobkami s najlepšími vlastnosťami dostupnými na trhu. Pokiaľ ide o priemysel, dosiahnutie takýchto referenčných hodnôt bude dobrovoľné .

S cieľom neustále zlepšovať výrobky budú vykonávacie opatrenia takisto uvádzať dátum preskúmania minimálnych požiadaviek a referenčných hodnôt na základe predpokladaného tempa technologického pokroku v prípade príslušnej skupiny výrobkov. Týmto sa zabezpečí, aby minimálne požiadavky a referenčné hodnoty zostali vždy relevantné, a podniky budú mať dlhodobú perspektívu, pokiaľ ide o budúce regulačné prostredie.

Minimálne požiadavky a vyššie referenčné hodnoty, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti, budú zohrávať úlohu v systéme označovania opísaného nižšie. Na tento účel sa budú môcť vo vykonávacích opatreniach takisto určiť stredné úrovne úžitkových vlastností.

2.2 Označovanie výrobkov

Smernica o energetickom označovaní sa v tejto fáze rozšíri tak, aby zahŕňala širšiu škálu výrobkov vrátane výrobkov využívajúcich energiu a iných energeticky významných výrobkov.

Kategórie označovania sa v prípade potreby stanovia podľa výsledku postupu stanového v smernici o ekodizajne.

Vykonávacie opatrenia smernice o označovaní vymedzia, keď je to vhodné, presný spôsob používania značiek.

Označenie sa použije na jednej strane na uvedenie spotreby/úspory energie počas fázy používania a na druhej strane iných relevantných a významných environmentálnych parametrov výrobku.

Environmentálna značka, ktorá je dobrovoľnou značkou, doplní informácie poskytované spotrebiteľom. Bude slúžiť ako „značka excelentnosti“, aby signalizovala spotrebiteľom tie výrobky, ktorých úžitkové vlastnosti dosahujú vysokú úroveň na základe mnohých environmentálnych kritérií posudzovaných počas celého životného cyklu výrobku.

Nariadenie o environmentálnej značke bude revidované s cieľom zjednodušiť a zefektívniť proces získavania environmentálnej značky a rozšíriť počet príslušných výrobkov. Kritériá na udelenie environmentálnej značky budú naďalej vychádzať zo širokej škály environmentálnych aspektov. Okrem toho kritériá na udelenie environmentálnej značky budú môcť byť takisto definované pre výrobky, v prípade ktorých ešte neboli stanovené požiadavky na ekodizajn. Indikatívne sa kritériá na udelenie environmentálnej značky v prípade skupiny výrobkov určia tak, aby ich spĺňalo 10 % výrobkov dostupných na trhu v danom čase.

Rozhodovací proces stanovený v nariadení o environmentálnej značke zostane oddelený od rozhodovacieho procesu uvedeného v smerniciach o ekodizajne a označovaní, ale implementácia systémov bude pevne prepojená, aby sa zabezpečilo efektívne využitie údajov a vedeckých poznatkov ako aj konzistentnosť informácií poskytnutých spotrebiteľom. Proces stanovenia kritérií na získanie environmentálnej značky poskytne informácie najmä na analytickú prácu uskutočnenú v rámci smernice o ekodizajne, aby sa stanovili minimálne požiadavky a referenčné hodnoty, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti a naopak. Keď sa bude preskúmavať rovnaká skupina výrobkov, metódy hodnotenia a časový harmonogram preskúmania sa budú takisto harmonizovať.

2.3. Motivačné opatrenia

Viacero členských štátov už zavádza v súlade so zmluvou a pravidlami o štátnej pomoci [9] motivačné opatrenia na rozvoj a získavanie výrobkov s dobrými energetickými a environmentálnymi vlastnosťami a používa ekologické postupy verejného obstarávania s cieľom podporovať zavádzanie týchto výrobkov. Kritériá, ktoré musia spĺňať tieto výrobky, aby mohli využívať tieto motivačné opatrenia alebo aby boli vybrané v rámci verejného obstarávania, sa však môžu v jednotlivých krajinách podstatne líšiť. Toto môže viesť k fragmentácii motivačných opatrení na vnútornom trhu v prípade príslušných výrobkov. Okrem toho sa potenciál verejného obstarávania, ktoré zodpovedá 16 % HDP EÚ, využíva iba okrajovo.

S cieľom prekonať túto fragmentáciu a urýchliť zavádzanie výrobkov s dobrými energetickými a environmentálnymi vlastnosťami sa prostredníctvom smernice o označovaní, po hodnotení vplyvu, stanoví harmonizovaná základňa pre verejné obstarávanie a motivačné opatrenia EÚ a jej členských štátov, ako je vysvetlené nižšie.

Pokiaľ ide o verejné obstarávanie , vykonávacími opatreniami v súlade so smernicou o označovaní sa vymedzí jedna z tried označovania ako hranica, pod úrovňou ktorej verejné orgány nebudú môcť vykonávať verejné obstarávanie. Táto hranica sa stanoví na základe výsledku hodnotení vplyvu príslušných skupín výrobkov, v prípade ktorých by stanovenie takejto hranice vo veľkej miere umožnilo úspory z rozsahu a uľahčilo inovácie. Táto hranica by mala zodpovedať triede úžitkových vlastností, ktorá maximalizuje potenciál verejného obstarávania, stimulovať trh smerom k výrobkom s lepšími energetickými a environmentálnymi vlastnosťami a mala by zároveň na trhu zabezpečiť primeranú úroveň hospodárskej súťaže, pri zohľadnení dostupnosti výrobkov, a zaručiť, aby výdavky verejných financií neboli vo všeobecnosti vyššie ako výdavky, ktoré vyplývajú zo súčasných postupov obstarávania (kde sa berie do úvahy celková životnosť výrobku).

Pokiaľ ide o motivačné opatrenia , členské štáty si budú môcť vybrať, či chcú na podporu zavádzania výrobkov s dobrými energetickými a environmentálnymi vlastnosťami poskytnúť motivačné opatrenia, a v akej forme, pri dodržaní právnych predpisov Spoločenstva, ak je to vhodné, najmä pravidiel štátnej pomoci[10]. Vykonávacími opatreniami v súlade so smernicou o označovaní sa však vzhľadom na výsledok hodnotenia vplyvu vymedzí jedna z tried označovania ako hranica, pod úrovňou ktorej členské štáty nebudú môcť zavádzať motivačné opatrenia. Táto hranica sa stanoví nad úrovňou uplatniteľných environmentálnych požiadaviek Spoločenstva. Bude sa to týkať skupín výrobkov v prípade ktorých existuje dôkaz, že fragmentácia motivačných opatrení by mohla znížiť ich účinnosť. V zásade by táto hranica mala zodpovedať hranici pre verejné obstarávanie, čo by malo posilniť vplyv týchto opatrení.

Keďže cena je jedným z hlavných faktorov pri nákupnom rozhodovaní, nástroje založené na trhových mechanizmoch môžu takisto pomôcť prispôsobiť ceny a internalizovať environmentálne náklady, čím sa podporí prijatie výrobkov efektívnych z hľadiska životného prostredia a spotreby energie. V tejto súvislosti Komisia okrem iného preskúmava možnosti revízie rámca na zdaňovanie energie. Okrem toho Komisia začala štúdie na analýzu výhod a nevýhod možných mechanizmov finančnej stimulácie na úrovni EÚ. Poskytne to základňu na posúdenie potreby dodatočných motivačných opatrení v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahujú najmä smernice o ekodizajne a označovaní alebo nariadenie o environmentálnej značke.

Tieto akcie sa posilnia a budú podporované týmito opatreniami:

2.4. Konzistentné údaje a metódy týkajúce sa výrobkov

Na vykonávanie tejto politiky sú potrebné konzistentné a spoľahlivé údaje a metódy s cieľom posúdiť celkové environmentálne vlastnosti výrobkov a ich preniknutie na trh a monitorovať dosiahnutý pokrok. V prípade potreby by sa mali vymieňať údaje o výrobkoch a ich vplyve na životné prostredie, ktoré sa požadujú a zbierajú v rámci rôznych nástrojov. Takéto metódy musia byť úsporné a ľahko použiteľné tak pre tvorcov politiky ako aj priemysel.

Vždy keď je to možné, malo by sa zvážiť použitie európskych harmonizovaných noriem založených v ideálnom prípade na medzinárodných normách, čím sa zabezpečí zvýšená konkurencieschopnosť priemyslu a dobré vzťahy s tretími krajinami a ich výrobcami.

2.5. Podpora zeleného verejného obstarávania

Zelené verejné obstarávanie sa ďalej posilní dobrovoľnými opatreniami, ktoré doplnia povinné opatrenia opísané vyššie, v súlade s pravidlami vnútorného trhu. Komisia poskytne verejným orgánom usmernenia a nástroje s cieľom dodať ich postupom verejného obstarávania ekologický rozmer. Zahŕňa to stanovenie indikatívnych cieľov podľa úrovne dosiahnutej v členských štátoch s najlepšími výsledkami a poskytnutie vzorových špecifikácií verejnej súťaže v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu. Takisto to zahŕňa vytvorenie postupu spolupráce s členskými štátmi na určenie a schválenie spoločných kritérií týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania pre výrobky a služby, ktoré sa použijú v akčných plánoch a usmerneniach o zelenom verejnom obstarávaní na vnútroštátnej úrovni. Monitorovanie cieľov sa bude zakladať na dodržiavaní týchto kritérií. Dobrovoľné spoločné kritériá v oblasti zeleného verejného obstarávania sa stanovia pre služby a tie výrobky, v prípade ktorých (ešte) neboli určené povinné úrovne podľa časti 2.3.

Spoločné kritériá týkajúce sa zeleného verejného obstarávania budú založené na referenčných hodnotách, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti, a príslušných značkách. Tieto opatrenia sa podrobne uvedú v samostatnom oznámení o zelenom verejnom obstarávaní.

2.6. Spolupráca s maloobchodníkmi a so spotrebiteľmi

Maloobchodníci majú silnú pozíciu pri ovplyvňovaní trvalo udržateľnejšej spotreby prostredníctvom svojich vlastných operácií, dodávateľskými reťazcami a spotrebiteľským správaním. Maloobchodníci a výrobcovia čoraz častejšie uznávajú, že trvalá udržateľnosť je pre ich podniky významnou príležitosťou, aby rástli, súťažili a zavádzali inovácie. Je však potrebné ďalšie úsilie na zníženie vplyvu maloobchodného sektora a jeho dodávateľského reťazca na životné prostredie, na podporu trvalo udržateľnejších výrobkov a na lepšie informovanie spotrebiteľov. Aby sa to dosiahlo, v prípade potreby budú takisto zapojené ďalšie zúčastnené strany ako napríklad výrobcovia ako aj spotrebitelia a iné mimovládne organizácie.

V súčasnosti sa zriaďuje maloobchodné fórum. Bude mať tieto funkcie:

- identifikovať kľúčové oblasti, ktorým sa treba venovať, a definovať základný smer existujúcich iniciatív,

- vymieňať si najlepšiu prax a rozšíriť geografické pokrytie existujúcich iniciatív a zvážiť začatie nových iniciatív a

- podávať správy o pokroku individuálne uskutočnených akcií.

Cieľom je, aby sa jednotliví veľkí maloobchodníci zaviazali k viacerým ambicióznym a konkrétnym akciám s jasne definovanými cieľmi, harmonogramom, výsledkami a monitorovacími ukazovateľmi.

Tieto záväzky sú odpoveďou na výzvu Komisie uvedenú v jej oznámení z roku 2006[11], aby spoločnosti posilnili svoju podnikovú sociálnu zodpovednosť.

Spotrebiteľská politika EÚ môže poskytnúť trhové nástroje, ktoré umožnia občanom ako spotrebiteľom uskutočniť také rozhodnutia, ktoré napomôžu trvalú udržateľnosť životného prostredia. Komisia bude z tohto dôvodu takisto podporovať akcie na zvýšenie povedomia spotrebiteľov a bude im pomáhať, aby si na základe informácií lepšie vybrali. Toto sa uskutoční napríklad prostredníctvom vytvárania nástrojov na informovanie mladých ľudí a zvýšenie ich povedomia[12] a prostredníctvom on-line vzdelávacích modulov pre dospelých[13] o trvalo udržateľnej spotrebe.

3. HOSPODÁRNEJšIA VÝROBA

Regulačný rámec pre výrobné postupy je na európskej úrovni dobre zavedený, najmä pokiaľ ide o priemyselné emisie do životného prostredia (smernica IPPC)[14] a systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov[15]. Je však potrebné dať nové podnety pre výrobné postupy, ktoré umožňujú efektívnejšie využitie zdrojov a ktoré sú inovačné z hľadiska životného prostredia, aby sa znížila závislosť na surovinách a podporovalo sa optimálne využitie zdrojov a recyklácia.

V tomto akčnom pláne sa navrhujú viaceré integrované akcie, ktoré by pôsobili v synergii s politikou rozumnejšej spotreby a lepších výrobkov, opísanej v predošlom oddiele, a ktoré aby ju dopĺňali, a to prostredníctvom rozšírenia, posilnenia a zrýchlenia jej vplyvu.

Akcia sa bude zameriavať na tieto tri oblasti:

3.1. Podpora efektívneho využívania zdrojov

Efektívne využívanie zdrojov prispieva k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vytvoriť viac za použitia menej zdrojov. V EÚ sa produktivita zdrojov (ktorú meriame tak, že vypočítame pomer medzi HDP a použitými zdrojmi v €/kg) za posledných desať rokov zvýšila v reálnych číslach o 2,2 % ročne. Znamená to, že EÚ bola schopná stabilizovať využívanie zdrojov v rozvíjajúcom sa hospodárstve, najmä vďaka zlepšeniu efektívnosti výroby, ako aj vďaka významnejšej úlohe služieb v hospodárstve. Zlepšovanie produktivity zdrojov by malo pokračovať aspoň takým tempom, ako je to v prípade tohto priemeru EÚ.

Vytvoria sa ďalšie nástroje na monitorovanie, porovnávanie a podporu efektívneho využívania zdrojov, pričom sa zoberie do úvahy celý životný cyklus výrobku a obchod. Podrobné analýzy na základe jednotlivých materiálov a stanovenie cieľov sa vykonajú neskôr, a to podľa environmentálneho významu a prístupu k prírodným zdrojom.

3.2. Podpora ekologických inovácií

Inovácie v oblasti environmentálneho tovaru a služieb sú nevyhnutné na úspešné vykonávanie tohto plánu a zohrávajú kľúčovú úlohu v inovačnej politike. Jedným z dostupných ukazovateľov na meranie inovačnej úrovne je počet patentov v určitej oblasti. Podľa OECD patentov získaných v EÚ v oblasti ekologických inovácií pribúda a členské štáty s najlepšími výsledkami ročne udeľujú 3,5 patentu na miliardu HDP (v eurách).

Vytvoria sa nástroje na monitorovanie, porovnávanie a podporu ekologických inovácií a ich zavádzanie v EÚ v rámci širšej politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií a jej nástrojov.

Zavedie sa systém overovania environmentálnych technológií na úrovni celej EÚ s cieľom poskytnúť spoľahlivé overovanie, ktoré uskutoční tretia strana, pokiaľ ide o vlastnosti a potenciálny vplyv nových technológií na životné prostredie. Pôjde o dobrovoľný, čiastočne samostatne financovaný systém, ktorý sa bude zakladať na regulačnom rámci. Pomôže vzbudiť dôveru v nové technológie, ktoré sa objavujú na trhu.

3.3. Posilnenie environmentálneho potenciálu priemyslu

Revidované nariadenie EMAS

Systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit, EMAS[16], pomáha spoločnostiam optimalizovať ich výrobné postupy, znižovať vplyv na životné prostredie a účinnejšie využívať zdroje. EMAS je dobrovoľným systémom pre ekologické riadenie a audit.

S cieľom plne využiť jeho potenciál na efektívnejšie využívanie zdrojov vo výrobných postupoch bude systém do značnej miery zrevidovaný, aby sa zvýšila účasť spoločností a znížila administratívna záťaž a náklady pre MSP.

Tvorba iniciatív v oblasti priemyselnej politiky pre environmentálne priemyselné odvetvia

Environmentálne priemyselné odvetvia[17] prispievajú k zlepšeniu energetickej účinnosti a k hospodárstvu, ktoré je šetrnejšie voči životnému prostrediu.

Vytvoria sa iniciatívy pre environmentálne priemyselné odvetvia na podporu ich konkurencieschopnosti a prijatia v rámci tradičných priemyselných odvetví. Tieto iniciatívy sú súčasťou vykonávania priemyselnej politiky Európskej komisie[18]. Na tento účel sa uskutoční komplexný skríning regulačných bariér a zlyhaní trhu, ktoré bránia konkurencieschopnosti environmentálnych priemyselných odvetví a ich prijatiu v rámci iných hospodárskych odvetví. Bude sa zameriavať na otázky akými sú vnútorný trh, lepšia právna úprava, štandardizácia a prístup k finančným prostriedkom. Preskúma sa potenciál informačných a komunikačných technológií na poskytnutie trvalo udržateľných riešení[19]. Osobitná pozornosť sa bude venovať prioritným oblastiam uvedeným v iniciatíve týkajúcej sa vedúcich trhov.

Pomoc pre MSP

Nedostatok informácií, odborných znalostí a finančných a ľudských zdrojov sťažuje MSP, aby plne využívali podnikateľské príležitosti, ktoré ponúka rozumný environmentálny manažment.

V období rokov 2005 – 2007 Komisia zaviedla viacero strategických opatrení na podporu európskych MSP vrátane zlepšenia environmentálneho správania[20]. Ďalšie opatrenia boli zahrnuté do oznámenia o „Small Business Act“ pre Európu[21]. Sieť „Enterprise Europe Network“ prispeje najmä k zvýšeniu povedomia a šíreniu know-how a odborných znalostí získaných prostredníctvom iných programov a iniciatív EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky.

4. CESTA KU GLOBÁLNYM TRHOM PRE TRVALO UDRžATEľNÉ VÝVROBKY

OKREM UVEDENÝCH HLAVNÝCH AKčNÝCH LÍNIÍ SA čINNOSť BUDE USKUTOčňOVAť NA SVETOVEJ ÚROVNI. BUDE SA OPIERAť O EXISTUJÚCE INICIATÍVY , akými sú tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, Globálny fond pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a nariadenie v oblasti vymáhateľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve. Okrem týchto akcií sa Komisia zaviaže:

- Podporovať sektorové prístupy počas medzinárodných rokovaní o klíme ako prvok komplexnej medzinárodnej dohody o zmene klímy pre obdobie po roku 2012 a ako jej doplnok. Vlády a priemyselné odvetvia začínajú rozvíjať sektorové prístupy a zaväzovať sa rešpektovať osobitné referenčné hodnoty, pokiaľ ide o emisie alebo energetickú účinnosť. To umožní rozvíjajúcim sa krajinám, aby v osobitných odvetviach prijali opatrenia, ktoré by pomohli znížiť zvyšovanie emisií tak, aby sa emisie týchto priemyselných odvetví výrazne líšili od počiatočnej situácie. Takisto to umožní, aby priemyselné odvetvia obmedzili emisie a prípadne riešili obavy týkajúce sa úniku CO2. Komisia podporí tvorbu takýchto prístupov v rámci budúcich medzinárodných rokovaní o zmene klímy. Aktivity budú zahŕňať posilnenie kapacity v rozvíjajúcich sa ekonomikách a určenie kľúčových prvkov potrebných na vytvorenie sektorových prístupov vnútri rámca zavedeného OSN po roku 2012 v oblasti klímy.

- Podporovať osvedčené postupy na medzinárodnej úrovni. Politika trvalo udržateľnej spotreby a výroby bude podporovaná ako súčasť desaťročného rámca programov trvalo udržateľnej spotreby a výroby Organizácie spojených národov (Marakéšsky proces). Dodatočné opatrenia posilnia partnerstvá, akým je partnerstvo EÚ a Ázie (program SWITCH), a podporia medzinárodné okrúhle stoly a skupiny odborníkov. Okrem toho sa 7. júla 2008 krajiny G8 spolu s Čínou, Indiou a Južnou Kóreou rozhodli na základe iniciatívy Európskej komisie spoločne vytvoriť medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti.

- Podporovať medzinárodný obchod s tovarom a službami, ktoré sú šetrnejšie voči životnému prostrediu. Liberalizácia obchodu s environmentálnym tovarom a službami môže pomôcť pri šírení zelených technológií a tak podporiť prispôsobenie sa hospodárstvu s nízkym obsahom emisií CO2 a pritom stavať na európskej konkurencieschopnosti v environmentálnych priemyselných odvetviach a ďalej ju rozvíjať. EÚ pokračuje vo svojom úsilí liberalizovať obchod s environmentálnym tovarom a službami počas rokovaní WTO v rámci rozvojovej agendy z Dauhá a pri príležitosti bilaterálnych obchodných rokovaní. Podľa možnosti by sa tak malo diať na základe medzinárodných noriem. Smernica o ekodizajne umožní vypracovať environmentálne normy a normy o energetickej účinnosti týkajúce sa mnohých výrobkov. Toto môže viesť k prijatiu medzinárodných noriem a umožniť vytvorenie exportných trhov pre vedúce európske spoločnosti. Obchodná politika a priemyselný dialóg by mali prispieť k tomuto procesu.

5. ZÁVERY A PLÁN

V tomto oznámení sa stanovuje integrovaný súbor opatrení na dosiahnutie trvalo udržateľnejšej spotreby a výroby za súčasného zlepšenia konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Zakladá sa na viacerých politikách EÚ. Najmä v obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja sa trvalo udržateľná spotreba a výroba označili za jednu z kľúčových výziev Európy. Lisabonský program Spoločenstva na roky 2008 – 2010 sa orientuje najmä na podporu priemyselnej politiky zameranej na trvalo udržateľnejšiu spotrebu a výrobu.

K tomuto akčnému plánu sú priložené tieto dokumenty:

- návrh rozšírenia smernice o ekodizajne

- návrh revízie nariadenia o environmentálnej značke

- návrh revízie nariadenia EMAS

- oznámenie o zelenom verejnom obstarávaní

Čoskoro budú nasledovať tieto iniciatívy:

- návrh revízie smernice o energetickom označovaní

- návrh nariadenia o systéme overovania environmentálnych technológií

- ďalšie akcie sa uskutočnia v roku 2008 a 2009: podpora efektívneho využívania zdrojov; podpora ekologických inovácií; tvorba iniciatív v oblasti priemyselnej politiky pre environmentálne priemyselné odvetvia, sektorové prístupy, podpora osvedčených postupov na medzinárodnej úrovni, podpora medzinárodného obchodu s tovarom a službami, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu.

Komisia preskúma dosiahnuté výsledky a v roku 2012 predloží správu o vykonávaní akčného plánu. Pri tejto príležitosti Komisia bude najmä analyzovať, či sú potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie energetických a environmentálnych vlastností výrobkov najmä rozšírením rozsahu pôsobnosti smerníc o ekodizajne a označovaní na výrobky, ktoré nie sú energeticky významné.

[1] Návrh lisabonského programu Spoločenstva 2008 – 2010, KOM(2007) 804.

[2] Obnovená stratégia EÚ trvalo udržateľného rozvoja, Rada Európskej únie, 10917/2006.

[3] Environmental Impact of PROducts (EIPRO – Vplyv výrobkov na životné prostredie), Spoločné výskumné centrum – IPTS; National Accounting Matrix with Environmental Accounts (NAMEA – Matica národného účtovníctva zahrnujúca environmentálne účty), EHP. Tieto štúdie ukazujú, že oblasti spotreby EÚ súvisiace s jedením, pitím, bývaním (vrátane vykurovania, vody, domácich spotrebičov) a cestovanie sú príčinou 70 % až 80 % všetkých vplyvov na životné prostredie.

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (Ú. v. EÚ L 101, 22.7.2005, s. 29).

[5] Smernica Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16).

[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1).

[7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (Ú. v. ES L 237, 20.9.2000, s. 1).

[8] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2008) 2110. Hodnotenie vplyvu prepracovania smernice 2005/32/ES, tabuľka 3.

[9] Najmä usmernenia Spoločenstva týkajúce sa štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Ú. v. ES C 82, 1.4.2008, s. 1).

[10] Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

[11] Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti – KOM(2006) 136.

[12] Použije sa Európsky diár.

[13] V rámci DOLCETTA, on-line nástroja EÚ na vzdelávanie spotrebiteľov.

[14] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) – KOM(2007) 844, 21.12.2007.

[15] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

[16] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1).

[17] Environmentálne priemyselné odvetvia predstavujú „ činnosť zameranú na produkciu tovarov a služieb, ktoré slúžia na zisťovanie, predchádzanie, obmedzovanie, znižovanie alebo nápravu ekologických škôd v súvislosti s vodnými zdrojmi, ovzduším a pôdou, ako aj problémov spojených s odpadmi, hlukom a ekosystémami.“ (Eurostat/OECD (1999). Zahŕňa to priemyselné odvetvia ako nakladanie s odpadom a odpadovými vodami, obnoviteľné zdroje energie, environmentálne poradenstvo, boj proti znečisteniu ovzdušia, ekologická výstavba atď.

[18] Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike, KOM(2005) 474.

[19] Zlepšenie energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, KOM(2008) 241 v konečnom znení.

[20] Malé, čisté a konkurencieschopné. Program na pomoc malým a stredným podnikom pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia, KOM(2007) 379.

[21] „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu – KOM(2008) 394.