[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.6.2008

KOM(2008) 384 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Pred výzvou vyšších cien ropy

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Pred výzvou vyšších cien ropy

ÚVOD

V priebehu posledného desaťročia svet využíval dlhé obdobie rastu. Globalizácia a vývoj veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, ako sú Čína a India, pomohli pozdvihnúť milióny ľudí z biedy a dostať ich na cestu k prosperite. EÚ taktiež využívala výhody rozširujúcich sa trhov pre svoje tovary a služby a na vytváranie nových pracovných miest pre Európanov. Veľká časť tohto rozvoja sa však budovala na predpoklade, že suroviny potrebné na uspokojenie zvýšenej spotreby budú naďalej ľahko dostupné a v dostatočnom množstve. Je čoraz viac zrejmé, že mnohé suroviny nie sú nevyčerpateľné a tlak zvýšeného dopytu vyženie nahor ceny tých, ktorých zásoby sú obmedzené. Toto sme si nedávno všetci veľmi jasne uvedomili, keď sa ceny potravín a ropy výrazne zvýšili. Zatiaľ čo je zrejmé, že vlády musia prijať krátkodobé opatrenia na zmiernenie dosahu na najzraniteľnejšie časti našej spoločnosti, je zrejmá aj potreba dlhodobejšieho posunu k udržateľnejším spôsobom výroby a spotreby. EÚ zaujímala čelné miesto pri odovzdávaní tejto informácie vo svojich výzvach na konanie v boji proti zmene klímy. Existujú závažné bezpečnostné, hospodárske, sociálne a environmentálne dôvody na podporu väčšej energetickej účinnosti, ako aj pre vývoj udržateľných alternatív pre fosílne palivá. Účelom tohto oznámenia je vytvoriť základ pre diskusiu v Európskej rade a s partnermi EÚ a zainteresovanými stranami, ako sa môžeme prispôsobiť životu pri vyšších cenách ropy v nasledujúcich rokoch. Medzi analýzou a odporúčaniami uvedenými v tomto dokumente a nedávnym oznámením Komisie o cenách potravín je jasná previazanosť[1]. Spoločne ponúkajú rámec pre pomoc členským štátom, aby sa mohli vyrovnať s bezprostredným vplyvom dramatického zvyšovania cien, ako aj stredno/dlhodobé metódy prispôsobenia sa novým obmedzeniam zdrojov tak, aby sa výzvy mohli premeniť na príležitosti.

Medzinárodné ceny ropy nedávno dosiahli historický rekord. Odhady ukazujú, že súčasné vysoké ceny ropy budú mať dlhodobé vplyvy v podobe zníženia rastu a zvýšenia inflácie v hospodárstve EÚ. Vysoké ceny pohonných látok zvyšujú prostredníctvom vyšších vstupných a prepravných nákladov aj ceny potravín. Tieto vysoké cenové hladiny znižujú kúpyschopnosť všetkých občanov EÚ, pričom najvážnejší dosah majú na rodiny s najnižšími príjmami a obmedzujú aj podnikanie. Odvetvia náročné na energiu, ako aj doprava a poľnohospodárstvo, najmä však rybné hospodárstvo, sú postihnuté najviac a čelia zložitému procesu adaptácie. V celosvetovom meradle vyššie ceny ropy znamenajú významný presun výnosov zo spotrebiteľských do producentských krajín ropy, a to z EÚ do malého počtu tretích krajín. Napríklad tohtoročné zvýšenie priemerných cien ropy oproti úrovniam roku 2007 sa premieta do zvýšenia ročného transferu z EÚ do krajín produkujúcich ropu o približne 80 miliárd EUR.

Hoci v rámci EÚ sa podiel energetických nákladov na HDP znížil, hospodárstvo EÚ je dnes viac závislé na dovážanej rope, ako bolo v roku 1995[2], teda je viac vystavené vplyvu cenových zmien. Ak sa v minulosti vyskytli cenové zlomy, boli zväčša vyvolané dočasnými faktormi: tentoraz majú vysoké ceny ropy svoj pôvod v štrukturálnej zmene rovnováhy medzi ropnou ponukou a dopytom vo svetovom hospodárstve, preto vysoké ceny ropy budú pravdepodobne prevažovať v stredno- až dlhodobom horizonte.

EÚ očakávala tento štrukturálny posun vo svojich rozhodnutiach o smerovaní k úsporám energie, o rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a budovaní nízkouhlíkového a energeticky vysoko účinného hospodárstva, ktoré je menej závislé od zásobovania z dovozu. Prijatie rozhodného opatrenia v tejto dobe umožní EÚ udržať svoju konkurencieschopnosť a flexibilitu na globalizovanom trhu produktov, služieb a komodít. Poskytne aj príležitosti pre výskum, inováciu a investície, ktoré môžu využiť spoločnosti v EÚ.

Politická odpoveď na súčasný šok z vysokej ceny ropy by preto mala byť taká, ktorá uľahčí tieto adaptačné opatrenia a pripraví hospodárstva v rámci EÚ na prispôsobenie sa prostrediu nových cien ropy. Tento proces by mali sprevádzať účinné opatrenia na zmiernenie krátkodobých vplyvov týchto adaptačných opatrení na najzraniteľnejšie skupiny v našej spoločnosti. Musíme sa však poučiť aj z chýb minulosti, preto tieto opatrenia by mali byť cielené a mali by predísť vytváraniu nových deformačných účinkov. Zároveň sa musí zaručiť zásobovanie EÚ energiou, aby sa znížila zraniteľnosť voči prípadným ďalším cenovým výkyvom na medzinárodnom trhu.

VZOSTUP CIEN ROPY

Ceny ropy zaznamenali v posledných mesiacoch prudký a náhly nárast, pričom v reálnom vyjadrení dosiahli najvyššiu úroveň za obdobie od konca sedemdesiatych rokov. Koncom mája sa ropa Brent obchodovala približne okolo 132 USD za barel, teda za viac než dvojnásobok ako rok predtým. Priemerná cena ropy za prvých 5 mesiacov roku 2008 bola vo výške 105 USD v porovnaní s priemerom okolo 73 USD za barel v roku 2007, keď sa už ceny oproti roku 2002 (25 USD) strojnásobili. Pohyb výmenných kurzov, najmä znehodnocovanie dolára, do istej miery zmiernili vplyv tohto zvyšovania na hospodárstvo EÚ. Začiatkom mája 2008 však ceny v eurách boli o 90 % vyššie než začiatkom roku 2007.

Spotrebiteľské ceny pohonných látok sa v EÚ prudko zvyšovali vplyvom cenového trendu surovej ropy. Hoci percentuálne zvýšenie spotrebných cien je menšie vplyvom podielu na daniach, priemerné spotrebiteľské ceny v EÚ-27 sa od začiatku roka zvýšili o 6 % za benzín (Euro-super 95), o 14 % za naftu a o 17 % za vykurovací olej. Pri niektorých druhoch, ako lodné palivá a pohonné hmoty pre leteckú dopravu, ktoré sa nezdaňujú, boli percentuálne nárasty vyššie.

Nasledovali ceny uhlia a plynu, ktoré v posledných 12 mesiacoch rástli rovnako alebo ešte rýchlejšie ako ceny ropy. To znamená, že vysoké ceny ropy sa premietli do vysokých cien energií, ktoré vyvíjali tlak na výrobné závody po celej Európe, aby zvýšili svoje ceny.

Súčasná hladina reálnych cien je nad najvyššou úrovňou, dosiahnutou začiatkom 80. rokov minulého storočia. Vývoj cien surovej ropy[3] ukazuje, že vysoké ceny nie sú zriedkavým javom. V roku 2001 sa však reálne ceny, ktoré zostávali na konštantnej úrovni viac ako desať rokov, začali vytrvalo zvyšovať, pričom sa tento nárast prudko zrýchlil v roku 2007. Analytici predpovedajú, že ceny môžu v najbližších mesiacoch zostať vysoké alebo sa ešte zvýšiť.

PREčO SA ZVÝšILI CENY? KOMPLEXNÁ SÚHRA FAKTOROV DOPYTU A PONUKY

Súčasný náhly vzrast cien ropy je z veľkej časti výsledkom významného štrukturálneho posunu ponuky a dopytu ropy vo svetovom hospodárstve.

Konštantná alebo dokonca mierne znížená ponuka ropy sa usiluje držať tempo s rastúcim celosvetovým dopytom. Predchádzajúce ropné cenové šoky, ako napríklad cenový šok zo 70. rokov minulého storočia, boli vyvolané obmedzeniami dodávok zo strany krajín produkujúcich ropu. Tentoraz ide o súhru komplexného súboru faktorov dopytu a ponuky, ktorá vytláča ceny nahor.

Spotreba ropy v krajinách OECD sa znižuje. Pomalší hospodársky rast, vyššie ceny a politika zameraná na vyššiu energetickú účinnosť spôsobujú od roku 2005 pokles dopytu zo strany krajín OECD. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) očakáva, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2008.

V raste dopytu v ostatnej časti sveta vedú rozvíjajúce sa ekonomiky, najmä Čína a India. Podľa prognóz sa čisté dovozy ropy v týchto dvoch krajinách spolu zvýšia z 5,4 miliónov barelov za deň (mb/d) v roku 2006 na 19,1 mb/d v roku 2030 – čo je viac, než súčasný dovoz Spojených štátov amerických a Japonska spolu[4]. Dopyt rýchlo rastie aj v produkčných krajinách na Blízkom východe a v Ázii. Dopyt zo strany nečlenských krajín OECD v roku 2008 bol vo výške 3,7 %, teda 1,4 mb/d. Dôvodom tohto zvýšenia je hospodársky rast a dodatočné príjmy z vývozu ropy.

Okrem toho, dopyt v mnohých krajinách zvyšujú aj existujúce dotácie k cenám palív , ktoré majú chrániť domácich spotrebiteľov pred prudkým nárastom cien. Tieto predstavujú vysoké náklady pre verejné financie a odvádzajú zdroje od politík dlhodobejšieho rozvoja a rastu. Niektoré krajiny signalizovali svoj zámer zastaviť alebo obmedziť kontrolu cien alebo dotácií (Malajzia, India, Indonézia, Taiwan a Thajsko). Čína v súčasnosti udržiava cenové stropy na zamedzenie inflácie.

Vychádzajúc z tejto situácie produkcia ropy v krátkodobom výhľade pravdepodobne nedokáže držať krok s pretrvávajúcim vysokým dopytom.

Rozsah a rýchlosť uvedenia záložných kapacít do prevádzky ovplyvňuje široká škála prekážok a neistoty . Mnohé existujúce ropné polia už dosiahli svoje maximá a majú klesajúcu výdatnosť. IEA odhaduje, že každoročne sú potrebné 3 milióny barelov nových dodávok denne na vyváženie poklesu súčasných dodávok.

Počet a veľkosť nových ropných polí klesá. Stabilné nízke ceny v minulosti a neistota, pokiaľ ide o budúcu úroveň dopytu, znížili prieskum nových ropných polí a obmedzili investície do technológií. Navrtávanie nových ropných polí a začatie ťažby na nich je nákladné a vyžaduje si dlhé obdobie prípravy. Náklady na vybudovanie ropného ťažobného poľa sú dnes dva razy také vysoké ako pred troma rokmi. Mnohé z potenciálnych nových polí sú v „neobvyklých úložiskách“ ako sú dechtové piesky alebo bituminózne bridlice a nachádzajú sa v ťažko dostupných oblastiach. Vysoké dane na ťažbu, ktoré ukladajú niektoré producentské krajiny, môže takisto odrádzať od nových primárnych investícií. Inými slovami, podpora vývoja nových zdrojov zásobovania dnes stojí viac. Okrem nákladových aspektov by využívanie „neobvyklých úložísk“ malo veľmi negatívny vplyv na životné prostredie vrátane vyššej emisie skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými zdrojmi. Ďalšou komplikáciou je nedostatok zariadení a personálu s potrebnou technologickou kvalifikáciou a inžinierskymi znalosťami pre prácu na nových prieskumoch.

Najväčší potenciál pre ďalšie rozšírenie ťažby ropy je sústredený v krajinách Blízkeho východu a v krajinách OPEC, kde v ťažbe a produkcii dominujú štátne podniky. Znárodnené spoločnosti menej reagujú na trhové sily a sú menej ochotné investovať do technologického pokroku. OPEC vedie stále veľmi obozretnú politiku, pokiaľ ide o možné rozšírenie dodávok surovej ropy a veľkých investícií do zvýšenia produkčných kapacít.

Spracovateľské a kapacitné obmedzenia taktiež negatívne vplývali na úroveň dodávok. Celosvetové spracovateľské kapacity sa v posledných rokoch nezvýšili, pretože investície sa nepovažovali za účelné, keď ceny ropy boli nízke. Okrem toho sa prudko zvýšili náklady na vybudovanie nových závodov. Nedávne problémy so spracovaním, ktoré nastali po škodách spôsobených hurikánmi Katrina a Rita v Spojených štátoch a v Mexickom zálive, ešte viac znížili spracovateľské kapacity. V Európe, hoci celkové kapacity sú dostačujúce, rafinérie nie sú vybavené na spracovanie niektorých druhov palív, konkrétne nafty v dostatočných množstvách, čo znamená, že Európa zostáva pri benzíne závislá od odberu nadprodukcie Spojených štátov a pri nafte od dodávok z Ruska, ktoré pokrývajú nedostatočnú výrobu nafty v Európe.

Niektoré ďalšie faktory dočasného charakteru urýchlili cenový vývoj

V niektorých oblastiach sveta sťažujú plnú produkciu viaceré faktory – tieto zahŕňajú občasné sabotáže ropovodov alebo hrozby vyplývajúce z ozbrojených konfliktov v Nigérii a Iraku, poškodenie ťažobných zariadení v Mexickom zálive nepriaznivým počasím a bezpečnostné problémy v širšom okruhu Perzského zálivu.

Oslabovanie dolára prispelo k tlaku na ceny ropy , pretože investovanie do ropy sa pokladalo za vhodnú zábezpeku proti ďalšiemu znehodnocovaniu meny a vzrastajúcej inflácii.

Rovnako ako na iných komoditných trhoch, investori hľadajúci alternatívy v čase otrasov na finančných trhoch vkladali čerstvý kapitál do celosvetových ropných trhov. Prílev kapitálu na komoditné trhy v prvom štvrťroku 2008 sa odhadoval na 70 miliárd USD, čím sa dosiahol vrchol trendu, ktorý bol zjavný už niekoľko rokov. V súčasnej dobe však nie je jasné, aký vplyv budú mať zvýšené aktivity nekomerčných investorov na ceny ropy. Sú určité náznaky, že prepojenie medzi termínovými a spotovými trhmi zapríčinilo nedávnu krátkodobo zvýšenú kolísavosť cien, hoci tento vývoj je potrebné ďalej analyzovať.

Z hľadiska ďalšieho výhľadu je rast cien ropy skôr súčasťou štrukturálneho posunu než dočasným javom.

Dokument Vyhliadky svetovej energetiky Medzinárodnej agentúry pre energiu z roku 2007 upozornil na rastúci dopyt po dodávkach energie zo strany nečlenských krajín OECD, najmä Číny a Indie, a odhadoval, že pri súčasnej energetickej politike by mohol byť celosvetový dopyt po energii v roku 2030 o 50 % vyšší ako v roku 2007, pričom by fosílne palivá naďalej prevažovali v palivovej štruktúre a tvorili by 84 % celkového zvýšenia dopytu v oblasti primárnej energie medzi rokmi 2005 a 2030. Hoci sa predpokladá, že svetové zásoby ropy dokážu uspokojiť rast dopytu, predpokladá to primerané investície, ktoré by vyriešili poddimenzované kapacity v rámci ropného hodnotového reťazca a vyžaduje si to väčší podiel dodávok zo strany krajín OPEC. Záložné kapacity budú podľa predpokladov naďalej nízke.

Pokiaľ sa neuplatní politika schválená Európskou radou, rastúce energetické potreby EÚ sa budú musieť aj naďalej zabezpečovať pevnými palivami, pričom sa podiel dovozov dokonca ešte zvýši. Podľa východiskových scenárov Európskej komisie[5] sa predpokladá, že v roku 2030 budú celkové energetické požiadavky EÚ-27 o 11 % vyššie ako v roku 2005, a to napriek miernemu zlepšeniu celkovej energetickej náročnosti ekonomík EÚ[6]. Ropa zostane najdôležitejším palivom, hoci jej spotreba v roku 2030 presiahne súčasnú úroveň iba o 6 %. Podiel fosílnych palív na celkovej spotrebe energie sa iba nepatrne zníži do roku 2030, ako výsledok obmedzeného poklesu používania pevných a ropných palív a zvýšeného používania zemného plynu, po ktorom sa podľa predpokladov bude dopyt až do roku 2030 značne zvyšovať.

Bez implementácie rozhodnutí Európskej rady dosiahne podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe primárnej energie v roku 2030 podľa prognóz iba 12 %. To pokryje takmer 60 % nárastu spotreby primárnej energie rovnajúceho sa približne 200 miliónom ton ropného ekvivalentu medzi rokmi 2005 a 2030, ale ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, zrejme nedosiahne cieľ stanovený na rok 2020 vo výške 20 % konečnej spotreby energie. Bez nových investičných rozhodnutí mierne poklesne podiel jadrovej energie na celkovej spotrebe energie, a to zo 14 % v roku 2005 na iba 10 % v roku 2030. Celkovo vzaté, bez stimulov nových politických rozhodnutí by sa podiel domácich a bezuhlíkových energetických zdrojov zvýšil iba nepatrne, z 21 % v roku 2005 na 22 % v roku 2030. V dôsledku toho by sa závislosť od dovozu zvýšila o 14 percentuálnych bodov a v roku 2030 by dosiahla 67 %. Európa by bola závislá od dovozov v rozsahu 95 % svojej spotreby ropy. Podobne by sa zvýšili dovozy plynu zo súčasnej úrovne 58 % až na 84 %. Podľa tohto scenára, v ktorom sa iba premietajú súčasné trendy bez zohľadnenia rozhodnutí Európskej rady, emisie CO2 súvisiace s energetikou EÚ-27 sa podstatne zvýšia a úroveň roku 1990 presiahnu v roku 2020 o 5,1 % a v roku 2030 o 5,4 %. Tieto projekcie jasne ukazujú potrebu rýchleho rozhodnutia a realizácie cieľov do roku 2020 odsúhlasených Európskou radou.

VPLYVY NA HOSPODÁRSTVO EÚ

Inflácia

Zvýšené ceny ropy vytvárajú infláciu v EÚ. Nedávne nárasty inflácie boli zväčša spôsobené vyššími cenami energií a potravín, ktorých priemerný podiel na výdavkoch domácností tvorí v prípade energií 10 % a v prípade potravín 20 %. Vplyv energetickej inflácie na zvýšenie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HISC) dosiahol v eurozóne vo štvrtom štvrťroku 2007 v priemere 0,8 %. Podobne narástli aj ceny viacerých poľnohospodárskych produktov, napríklad pšenice, mliečnych výrobkov a mäsa. V rámci EÚ sú však značné rozdiely vo vplyve cien potravín a energií na celkovú infláciu v dôsledku rozdielností v relatívnych percentuálnych podieloch celkových výdavkov domácností na potraviny a energie, ako aj v dôsledku existencie regulovaných cien pre kvapalné palivá a elektrinu v niektorých krajinách. Úroveň hospodárskej súťaže na energetických trhoch môže taktiež vplývať na vývoj cien v jednotlivých krajinách. Odhady pre krajiny širšej eurozóny ukazujú, že priamym účinkom zvýšenia cien ropy o 10 EUR by došlo k nárastu inflácie o približne 0,6 až 0,8 percentuálnych bodov v priebehu prvého roka po zvýšení ceny.

Celkovo možno predpokladať, že ceny ropy zostanú dlhodobo vysoké. Domácnosti s nižšími príjmami, pre ktoré energie a potraviny predstavujú väčší podiel výdavkov, budú najviac postihnuté.

Vplyvy na domácnosti

Energetické náklady tvoria podstatnú časť rozpočtu domácností a predpokladá sa, že sa tento trend bude v budúcnosti zvyšovať. To znamená, že Európania budú musieť vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, aby uhradili svoje účty za energie. Miera zvýšenia cien kvapalných palív pre domácnosti a pre osobnú dopravu medzi aprílom 2007 a aprílom 2008 ďaleko presiahla hodnoty celkového harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HISC) za rovnaké obdobie. V celoeurópskom meradle vzrástol HISC o 3,6 %, ceny kvapalných palív určených pre domácnosti o 35,2 % a ceny pohonných látok pre dopravné prostriedky o 12,7 %. Zvyšovanie cien palív však má na jednotlivé členské štáty rozdielne dôsledky. Najväčšie zvýšenie bolo zaznamenané v Spojenom kráľovstve (61,9 %). Vo viacerých členských štátoch (Belgicku, Nemecku, Grécku, Francúzsku, Luxembursku, Fínsku) nárast presiahol európsky priemer.

Miery zvýšenia cien pohonných hmôt určených pre individuálnu dopravu boli v oveľa užšom rozmedzí, a to medzi najvyššou v Estónsku (25,1 %) a najnižšou v Slovinsku (4,8 %). Navyše existuje aj reťazový účinok na ďalšie významné položky v rozpočte domácnosti, ako napríklad na výdavky súvisiace s prepravovanými tovarmi.

Účinky nárastu cien ropy na jednotlivé odvetvia

V odvetví rybného hospodárstva sa pri súčasnej úrovni cien odhadujú ceny pohonných hmôt na viac ako 2,4 miliardy EUR ročne, čo je viac ako 30 % hodnoty vylodených rýb. Niektorí prevádzkovatelia, najmä menšie rybárske lode s vlečnými sieťami (trawlery), sú postihnuté najviac, keďže náklady na pohonné hmoty predstavujú až 50 % ich príjmov. Naproti tomu ceny rýb v posledných rokoch stagnovali, ba dokonca klesali. V dôsledku toho sú pri súčasných cenách pohonných hmôt segmenty rybolovu vykonávaného pomocou trawlerov stratové alebo prinášajú len nepatrný zisk. V prípade rybolovného priemyslu zvýšený vonkajší ekonomický tlak cien pohonných hmôt ďalej stupňuje existujúci tlak z prebytku flotíl a vyčerpanej základne prírodných zdrojov zapríčinenej nadmerným rybolovom.

Vysoké ceny ropy môžu mať značný vplyv na ziskovosť a konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva . Vplyv na príjem rodinných hospodárstiev bude zrejme rôzny v jednotlivých členských štátoch EÚ v závislosti nielen od štruktúry nákladov, ale aj od ziskovosti odvetvia poľnohospodárstva. Podiel nákladov priamo ovplyvnených cenami ropy (palivá, hnojivá a ochrana plodín) sa v rámci celkových nákladov poľnohospodárskeho podniku značne líši v závislosti od typu hospodárenia.

Ropa naďalej dominuje v odvetví dopravy , kde tvorí 97 % spotreby energie. Prepravné náklady v priemysle sa môžu pohybovať v rozmedzí od 1 % do 10 % konečnej hodnoty výrobku. Domácnosti vynakladajú 13,6 % svojej konečnej spotreby na dopravu. Preto zdvojnásobenie cien surovej ropy by znamenalo zvýšenie nákladov na dopravu o 12 % až 15 %, čo by mohlo predstavovať takmer 1 % konečnej spotreby domácností. V odvetví leteckej dopravy Medzinárodné združenie leteckej dopravy (IATA) predpokladá v roku 2008 stratu 2,3 miliardy USD pri cene ropy 106,5 USD za barel.

Dá sa predpokladať, že zvýšené ceny ropy majú osobitne závažné dôsledky v priemyselných odvetviach, ktoré sú kvôli svojim činnostiam viac závislé od palív. V základnom chemickom priemysle sú ropa a plyn hlavnými nákladovými zložkami, keďže ropa je hlavným vstupným materiálom a zdrojom energie súčasne. Nárast cien ropy má priame dôsledky na cenu väčšiny chemických medziproduktov používaných na výrobu plastov a gumy.

V odvetví automobilového priemyslu zvyšovanie cien ropy pravdepodobne podnieti intenzívnejší výskum a propagáciu energeticky úsporných vozidiel a podporí investície do palivovej účinnosti. V súčasnosti sa najviac úsilia vynakladá na zníženie vplyvu spotreby energie na základňu tradičných palív. Pri súčasných cenách benzínu sa pozornosť spotrebiteľov posúva viac smerom k prevádzkovým nákladom, čím poskytujú priemyslu trhový argument na zvyšovanie palivovej účinnosti a na prispôsobovanie marketingovej stratégie.

Vysoké ceny ropy môžu prinášať so sebou aj príležitosti, pretože nové technické riešenia a postupy sú žiadané a stávajú sa konkurencieschopnými. Odvetviami, ktoré môžu mať z toho prínos, sú odvetvie obnoviteľných energií a tie, ktoré sa špecializujú na energeticky účinné technológie. Existuje zjavná potreba pre intenzívnejší výskum v oblasti efektívnejších technológií menej náročných na spotrebu – oblasť, kde EÚ má významný náskok. Možno očakávať, že pri súčasných trhových podmienkach sa bude zvyšovať dopyt po energeticky úsporných a energeticky účinných výrobkoch a systémoch a po nefosílnych palivách, pri zodpovedajúcom zvýšení dopytu po príslušných energetických technológiách. Na tomto základe sa môžu členské štáty takisto rozhodnúť, že prehodnotia miesto jadrovej energie vo svojej energetickej štruktúre.

MAKROEKONOMICKÉ VPLYVY V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH

Vyššie ceny potravín a ropy majú kumulatívny účinok na silný nárast inflácie spotrebiteľských cien vo väčšine rozvojových krajín. Ak by to vyústilo do všeobecného zvýšenia miezd a cien, spôsobilo by to trvalejší nárast miery inflácie. S rastom cien ropy sa stáva prax niektorých rozvojových krajín dotovať ceny energií z hľadiska verejných financií čoraz menej udržateľnou.

V rozvojových krajinách, ktoré sú čistými dovozcami ropy , vyššie ceny palív ešte viac stupňujú ťaživú situáciu spôsobenú vysokými cenami potravín, ktoré sužujú najchudobnejších z chudobných. Zhoršovanie ich výmenných relácií spôsobuje vyšší deficit na bežnom účte platobnej bilancie a vyvoláva potrebu hľadať dodatočné vonkajšie finančné zdroje. Vyššie účty za dovoz ropy majú negatívny účinok na obchodnú bilanciu a – ak sa to nevyváži inými vonkajšími transakciami – aj na bežný účet platobnej bilancie. Náprava musí prísť vo forme devalvácie výmenného kurzu na obmedzenie dovozov a podporu vývozov – čo ešte viac zvýši ceny ropných dovozov – a/alebo vo forme vyšších úrokových sadzieb v snahe zmierniť zníženie čistých devízových rezerv alebo prilákať dodatočné vonkajšie finančné zdroje. Vyššie úrokové sadzby a nižšie devízové rezervy môžu spomaliť rast a zvýšiť finančnú zraniteľnosť hospodárstva.

V rozvojových krajinách, ktoré sú čistými vývozcami ropy , vyššie príjmy z ropy vytvárajú značný prílev peňazí v zahraničnej mene, ktorý stimuluje zhodnocovanie výmenného kurzu a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť pre tovary z odvetví nesurovinového charakteru. Popri často nesprávnom využívaní výnosov z ropy predstavujú tieto absorpčné problémy osobitné úskalia z hľadiska makroekonomickej politiky. Mnohé rozvojové krajiny vyvážajúce ropu si zriadili fond výnosov z ropy, prostredníctvom ktorého sa reinvestujú výnosy a z ktorého bude možné v budúcnosti čerpať na stabilizáciu ekonomiky v menej priaznivých obdobiach.

POLITICKÉ ODPOVEDE EÚ

Reakcia EÚ na nedávne zvyšovanie cien ropy by mala byť založená na predpoklade, že ceny zostanú v stredno- až dlhodobom horizonte pravdepodobne vysoké . Vyvoláva to potrebu štrukturálnej adaptácie, ktorú je potrebné urýchliť, aby čo najskôr priniesla pozitívne účinky. Súčasne by sa mali zmierniť krátkodobé účinky na niektoré zraniteľné skupiny tým, že sa im pomôže prispôsobiť sa novej situácii na trhu. Veľmi obozretne treba pristupovať k návrhom na zmiernenie zvyšovania cien ropy znižovaním daní. Najpravdepodobnejším efektom by bol presun výnosov zo spotrebiteľských do dodávateľských krajín ropy, čím by sa prehĺbili nerovnovážne stavy vo svete. Mohlo by to vyvolať ďalšie zvyšovanie cien, narušiť fungovanie jednotného trhu a podkopať úsilie EÚ o zlepšenie energetickej účinnosti.

Najdôležitejšou politickou odpoveďou musí byť efektívnejšie využívanie energií v EÚ a zníženie jej závislosti od pevných palív. To je prístup, ktorým sa riadi balík klimatických zmien a obnoviteľných energií, ktorého cieľom je zlepšiť energetickú bezpečnosť EÚ znížením našej závislosti od dovážaných fosílnych palív a diverzifikáciou dodávok, vývojom obnoviteľnej energie, ako aj cestou energetickej účinnosti. Zámerom EÚ bolo stanoviť si cieľ nízkouhlíkovej budúcnosti, určiť, čo mieni dosiahnuť do roku 2020, umožniť vládam, spoločnostiam a domácnostiam dopracovať sa k správnej štruktúre investícií, stimulov a povinností, aby sa zabezpečilo dosiahnutie tohto cieľa. Tento prístup zlepší aj konkurencieschopnosť priemyslu EÚ znížením jeho citlivosti na zmeny v cenách ropy. Dohoda o prvých kľúčových krokoch pri vybudovaní skutočného medzinárodného trhu s energiou takisto zníži zraniteľnosť EÚ a jej členských štátov voči cenovým výkyvom.

Okamžité kroky: zmiernenie dosahu na spotrebiteľov

Európske domácnosti cítia dôsledky súčasného vzostupu cien. Členské štáty majú možnosť zmierniť bremená najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.

- Nedávne zvyšovanie cien pociťujú najviac tí, ktorých výdavky na energie pohlcujú proporcionálne vyšší podiel ich príjmov. Podpora pre najchudobnejšie domácnosti môže byť odôvodnená a môže byť potrebná – mala by však byť cielená a mala by podporovať prispôsobenie sa trvale vyšším cenám ropy. Osobitne treba dbať na to, aby podpora nepredstavovala umelú kompenzáciu, ktorá zdrží nevyhnutnú štrukturálnu adaptáciu alebo bude brániť žiaducemu zníženiu dopytu po energiách. Akékoľvek krátkodobé kompenzačné opatrenia by mali byť oddelené od samotných cien energií a zamerané na presun príjmov s cieľom znížiť stratu reálnych príjmov v dôsledku vysokých cien energií. Prednosť by mali mať opatrenia súvisiace s priamymi príjmami oproti opatreniam, ako sú poukážky na palivo, ktoré by utlmovali signály vysokých cien energií.

- Obozretne by sa malo postupovať v otázke zmien režimu zdaňovania ropy, pretože to môže viesť k ešte vyšším cenám. Znižovanie daní by mohlo vyslať nesprávny signál producentom ropy a trhom, že spotrebitelia by boli schopní a ochotní absorbovať ďalšie cenové zvýšenia, ak sa ich vlády rozhodnú znížiť dane. Členské štáty by nemali vzbudzovať dojem, že verejná pokladnica vyrovná nárast cien energií. Nedávne stretnutie Rady ECOFIN opätovne potvrdilo Manchesterskú dohodu z roku 2005, že „je potrebné vyhýbať sa fiškálnym a iným politickým zásahom, ktoré narúšajú trh, pretože tieto bránia potrebnej adaptácii hospodárskych subjektov. Opatrenia, ktoré sa považujú za vhodné na zmiernenie vplyvu vysokých cien ropy na chudobnejšie skupiny obyvateľstva, by mali byť časovo obmedzené a cielené a nemali by narúšať trh“.

- Stretnutie na vysokej úrovni medzi spotrebiteľskými a producentskými krajinami ropy. Vyrovnaný trh s ropou je v záujme producentov i spotrebiteľov a možno ho ľahšie dosiahnuť riešením všetkých relevantných otázok formou dialógu na celosvetovej úrovni. EÚ by sa mohla zasadiť za zvolanie stretnutia na vysokej úrovni medzi producentmi a spotrebiteľmi ropy na prerokovanie širokého okruhu otázok súvisiacich s ropou vrátane prognóz dopytu, potreby nových investícií a koordinovanejších prístupov.

- EÚ by mohla zmobilizovať aj medzinárodné spoločenstvo s cieľom poskytnúť dodatočné zdroje krajinám dovážajúcim ropu, pomôcť im uskutočniť štrukturálnu adaptáciu ich ekonomík mobilizáciou finančných prostriedkov z nových zdrojov vrátane zdrojov od producentov energií, z ropných fondov solidarity a od súkromných investorov.

Strednodobé štrukturálne opatrenia

- Je potrebné posilniť dialóg EÚ s kľúčovými dodávateľmi ropy ako Nórsko, Rusko a OPEC. Komisia opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty hovorili jedným hlasom vo vonkajších energetických otázkach a aby koordinovali svoje aktivity. V rámci týchto dialógov by sa malo ďalej pracovať na otváraní nových investičných príležitostí a vývoji produktov a pomáhať zvyšovať efektívnosť a transparentnosť trhov na strane ponuky i dopytu. Komisia bude naďalej skúmať príležitosti, ktoré tieto dialógy ponúkajú pre posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ.

- Je potrebné monitorovať hospodársku súťaž v spracovaní, produkcii a predaji ropy a ropných pohonných hmôt. V čase vysokých cien je nanajvýš dôležité zabezpečiť, aby sa ceny stanovovali v podmienkach normálnej hospodárskej súťaže. Komisia bude naďalej monitorovať vývoj v tomto odvetví a prijme vhodné opatrenia, pokiaľ by sa vyskytli prípady narušenia hospodárskej súťaže.

- Vyššia transparentnosť a spoľahlivosť a častejšie zverejňovanie údajov o komerčných zásobách ropy by zároveň mohli znížiť kolísavosť cien. Komisia preskúma možnosť nasledovať príklad niektorých jej obchodných partnerov pri zabezpečení verejnej prístupnosti príslušných informácií o komerčných zásobách.

- V druhom strategickom preskúmaní energetiky, ktoré má predložiť do konca tohto roku, Komisia sústredí svoju pozornosť na bezpečnosť dodávok a vonkajšiu energetickú politiku. Dokument bude obsahovať návrhy na zlepšenie efektívnosti vonkajšej energetickej politiky EÚ s cieľom zaistiť kolektívnu energetickú bezpečnosť EÚ.

- Druhé strategické preskúmanie energetiky bude sprevádzať návrh na revíziu existujúcich právnych predpisov Spoločenstva o núdzových zásobách ropy , aby sa vytvoril jednoduchý a integrovaný rámec, ktorý poskytne väčšiu transparentnosť. Malo by zahŕňať povinné zásoby, podmienky dodržiavania predpisov, koordináciu uvoľňovania zásob, podávanie správ a dostupnosť dát. Monitorovať sa budú aj nedostatočné alebo nevyhovujúce rafinérske kapacity v rámci EÚ. Činnosť útvaru Komisie na sledovanie trhu energetiky sa ďalej dopracúva, aby poskytoval potrebné údaje o trhu a vhodné odporúčania.

- Preskúmajú sa možnosti daňových opatrení na podporu a uľahčenie prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu . Komisia skúma možnosti revízie smernice o zdaňovaní energií. Revízia by mala napomôcť, aby sa dane za energiu vyberali najefektívnejším spôsobom, ktorý nenarúša trh, umožní internalizáciu externých nákladov a podporí širšie ciele EÚ v oblasti energetickej politiky. Podobne aj daň za motorové vozidlá by sa mala zefektívniť tak, aby orientovala spotrebiteľov na výber energeticky účinnejších vozidiel.

- Neočakávané zisky ťažobných odvetví ropy by sa mali využiť na investície. Ich zdanenie je takisto alternatívou , o ktorej uvažujú niektoré členské štáty. Viaceré európske krajiny (Nórsko, Spojené kráľovstvo) majú daňové príjmy od ropných a plynárenských spoločností vo forme osobitných daní zo zisku. Ropné a plynárenské spoločnosti však využívajú svoje zisky na prieskum nových zdrojov a mnohé z nich investujú aj do bezuhlíkových technológií, ktoré zmiernia tlak na ceny ropy v budúcnosti. Treba nájsť cesty na stimulovanie investícií do fosílnych a nefosílnych energetických technológií, ako aj do prieskumu a distribúcie. V každom prípade treba predísť tomu, aby dlhodobé dôsledky nových daní alebo iných opatrení viedli k zníženiu investícií do prieskumu, ťažby a nových technológií.

- EÚ zintenzívni dialóg o energetike so svojimi susediacimi a rozvojovými partnermi s cieľom pomáhať im pri zvyšovaní investícií do energetickej infraštruktúry vrátane väčšieho dôrazu na podporu riešení zameraných na obnoviteľné energie a energetickú účinnosť. Upriami pozornosť aj na skutočnosť, že dotácie na palivá narúšajú stimuly nabádajúce na väčšiu palivovú účinnosť.

Dlhodobejšie štrukturálne opatrenia

- Vychádzajúc z rozhodnutí jarných zasadnutí Európskej rady v roku 2007 a 2008 členské štáty by mali ukončiť prácu na návrhoch Komisie z januára 2008 o obnoviteľných zdrojoch energie a klimatickej zmene a vyvinúť úsilie dosiahnuť politickú dohodu o nich do konca tohto roku . Plná právna účinnosť navrhovaných cieľov poskytne investorom nevyhnutné záruky, ktoré umožnia požadovanú zmenu v energetickej štruktúre a premenia súčasnú výzvu vysokých cien ropy na príležitosť pre EÚ. Komisia preto nalieha na členské štáty a na Európsky parlament, aby prednostne sústredili svoje úsilie na prvky balíka, ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu.

- Je potrebné ďalej zlepšovať účinnosť a prispôsobovať dopyt. Stúpajúce ceny energetických produktov zákonite dopĺňajú ekonomické a regulačné nástroje, ktoré podporujú energetickú účinnosť. Vysoké ceny si vyžadujú zmenu správania: energia je vzácnym zdrojom, musí sa využívať zodpovedne a účinnejšie. EÚ má výhodu, že disponuje väčšou energetickou účinnosťou ako iné časti sveta, ale musí urobiť významnejší pokrok k cieľu 20 % úspory energie, ktorý bol vytýčený v akčnom pláne energetickej účinnosti z roku 2006. Smernica o ekodizajne, ktorá sa v súčasnosti implementuje, stanovuje požiadavky energetickej účinnosti pre výrobky využívajúce energiu, ktoré sú určené pre trh Európskej únie[7]. Je preukázané, že domácnosti a priemysel môžu využívať výhody investovania do zariadení a postupov, ktoré šetria energiou. Napríklad spoločnosť Energy Saving Trust v Spojenom kráľovstve odhaduje, že keby každý vhodný dom v Spojenom kráľovstve mal inštalovanú dutú izolačnú stenu, znížilo by to emisie CO2 o približne 6 miliónov ton a ušetrilo by to vyše 700 miliónov libier za rok. Európska komisia ku koncu roka navrhne rozšíriť smernicu o energetickej hospodárnosti budov[8].

- Analýza Komisie týkajúca sa akčných plánov energetickej účinnosti jednotlivých členských štátov[9] ukázala, že existuje rozdiel medzi politickým záväzkom týkajúcim sa energetickej účinnosti a návrhmi zameranými na riešenie konkrétnych výziev . Členské štáty musia seriózne zvážiť zintenzívnenie svojich kampaní na úsporu energie vrátane grantov dostupných pre majiteľov domov a budov, ktoré umožnia vykonať nevyhnutné zlepšenia. Príklady ako energeticky úsporné partnerstvá na sanáciu verejných a súkromných budov pod patronátom mesta Berlín ukazujú, ako sa môžu náklady sanácie financovať z ročných úspor energie (26 %).

- Energeticky náročné odvetvia potrebujú zvýšiť svoju energetickú účinnosť. V strednodobom a dlhodobom horizonte jednak kvôli vyšším cenám energií, ale aj kvôli splneniu cieľov súvisiacich so zmenou klímy, bude budúcnosť energeticky náročných odvetví závisieť od toho, či sa stanú energeticky menej náročnými a či dokážu znížiť svoje emisie CO2. Opatrenia, ktoré sa prijmú v prospech týchto odvetví v kontexte obchodovania s emisiami v rámci EÚ, by mali byť vypracované s prihliadnutím na tento cieľ. Revidované usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia[10], vydané Komisiou v januári 2008, poskytujú členským štátom možnosť podporiť investície do energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie, niektorých typov biopalív a do ekologizácie výrobných postupov. Vysoké ceny energií len poslúžia na to, aby takéto investície boli ziskovejšie.

- Potrebné sú štrukturálne a technologické zmeny v odvetví dopravy, aby bolo energeticky účinnejšie. Externé náklady nákladnej i osobnej dopravy je potrebné internalizovať. Komisia navrhne revíziu smernice Eurovignette, aby umožnila členským štátom rozhodnúť sa pre takúto internalizáciu pri ťažkých nákladných vozidlách. Boj so zvyšovaním ropných nákladov si vyžaduje aj orientáciu na energeticky účinnejšie spôsoby dopravy. Niektoré z nich, napríklad lodná, železničná a autobusová alebo diaľková autobusová doprava, sú hospodárnejšie, pretože umožňujú kolektívnu dopravu, pri ktorej možno získať úspory z rozsahu. Okrem toho Komisia uplatňuje svoju obnovenú stratégiu zameranú na zníženie emisií CO2 a na zlepšenie palivovej účinnosti motorových vozidiel[11]. Súčasťou tejto stratégie je aj nedávno predložený legislatívny návrh Komisie na zníženie emisií CO2 z nových vozidiel na priemernú hodnotu 130 g/km do roku 2012[12] a legislatívny návrh na zníženie emisií CO2 z pneumatík[13].

- Prijmú sa sprievodné opatrenia na reštrukturalizáciu odvetvia rybného hospodárstva. Nevyhnutná reštrukturalizácia odvetvia sa musí riadiť spôsobom, ktorý zmierni jej nepriaznivé hospodárske a sociálne vplyvy. Európsky fond rybného hospodárstva môže poskytnúť potrebný rámec a finančné zdroje na podporu adaptačného procesu, a to na základe plánov na reštrukturalizáciu a vyraďovanie z prevádzky, ktoré umožnia zníženie flotily, modernizáciu a energetickú účinnosť, ako aj na sociálne alebo konverzné opatrenia. Zvažujú sa aj ďalšie opatrenia na podporu adaptácie odvetvia. Takéto zásahy by nemali byť priamo prepojené s cenami palív, aby sa predišlo narušeniam hospodárskej súťaže.

- Komisia v súčasnosti skúma aj možný vplyv takých nástrojov, ako sú priame daňové stimuly, priame subvencie alebo zníženie sadzieb DPH ako prostriedkov podpory úspor energie v domácnostiach. Komisia podá správu o výsledkoch na jeseň. Niektoré členské štáty už zaviedli opatrenia na podporu domácností, aby sa kupovali energeticky účinnejšie zariadenia vrátane priamych subvencií a možnosť odpočítavať výdavky na úsporu energie pri zdaňovaní príjmov.

- Vysoké ceny za ropu, uhlie a plyn si vyžadujú väčšiu diverzifikáciu dodávok energie pre EÚ. Vysoké ceny zúžia aj cenové rozdiely medzi obnoviteľnými energiami a fosílnymi palivami. Predpokladá sa, že trhové ceny biopalív, ktoré sú najbližšími náhradami za benzín a naftu, budú tesne sledovať vývoj cien benzínu a nafty. To znamená, že používanie udržateľných biopalív vo väčšom rozsahu nezníži vplyv vyšších cien ropy na spotrebiteľov energií, ale zlepší bezpečnosť dodávok cez diverzifikáciu zdrojov. Pomôže to zmierniť účinky akýchkoľvek ropných kríz za predpokladu, že sa bude môcť použiť vyšší podiel obnoviteľných látok v palivových zmesiach. Zatiaľ čo sa uznáva, že každý členský štát sa môže rozhodnúť, či bude využívať jadrovú energiu, členské štáty by mali takisto opätovne prehodnotiť úlohu, ktorú má podľa nich zohrávať jadrová energia v ich energetickej štruktúre.

ZÁVERY

Zvýšené ceny ropy by mali podnietiť EÚ k implementácii jej integrovaných politík týkajúcich sa energetiky a zmeny klímy. Napriek momentálnym ťažkostiam, ktoré zažívajú niektoré skupiny obyvateľstva EÚ pri vyrovnávaní sa s rastúcimi účtami za energiu, riešenia môžu spočívať iba v zmene orientácie dopytu po energiách a v podpore energetickej účinnosti v celom hospodárstve. Krátkodobé zmierňujúce opatrenia, ktoré by členské štáty mohli prijať, by mali byť správne cielené a nemali by viesť k narúšaniu vnútorného trhu.

Na základe uvedeného Komisia odporúča Európskej rade, aby:

- potvrdila odhodlanie prijať do konca roku 2008 právne záväzné opatrenia na zabezpečenie realizácie cieľov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie, biopalív a zníženia emisií skleníkových plynov, naplánovaných do roku 2020, ktoré majú prvoradý význam pre podstatné zvýšenie energetickej účinnosti a diverzifikáciu zásobovania EÚ energiou,

- vystupňovala úsilie o zvýšenie energetickej účinnosti v podnikaní a súkromných domácnostiach tak, aby v súlade s dohodnutými cieľmi mohli byť dosiahnuté rýchlejšie a väčšie úspory,

- vzala na vedomie, že najbližšie strategické preskúmanie energetiky týkajúce sa bezpečnosti zásobovania a vonkajšej energetickej politiky bude obsahovať aj informácie o fungovaní trhov ropy a ropných pohonných hmôt. Popri návrhu na zlepšenie transparentnosti núdzových zásob ropy Komisia podá správu aj o možnosti žiadať viac informácií o komerčných zásobách ropy,

- vzala na vedomie, že Komisia skúma možnosti revízie smernice o zdaňovaní energií a v krátkej dobe navrhne novelu smernice Eurovignette ako súčasť širšieho úsilia na podporu väčšej energetickej účinnosti,

- vzala na vedomie zámer Komisie informovať o možnom použití daňových stimulov vrátane zníženia sadzieb DPH na podporu energetických úspor,

- podporila zvolanie stretnutia na vysokej úrovni medzi hlavnými producentskými a spotrebiteľskými krajinami ropy s cieľom rokovať o ropných trhoch a posilnila existujúce regionálne a dvojstranné dialógy, aby sa dosiahla lepšia dostupnosť a transparentnosť trhov,

- súhlasila s tým, aby členské štáty mohli v odôvodnených prípadoch poskytnúť cielenú pomoc zraniteľným domácnostiam,

- súhlasila s tým, aby členské štáty mohli uvoľniť cielenú finančnú podporu pre najviac zasiahnuté subjekty za predpokladu, že táto pomoc sa využije na podporu konverzie, rekvalifikácie alebo reštrukturalizačných opatrení. Okrem toho, akékoľvek opatrenia prijaté na zmiernenie bezprostredného vplyvu vysokých cien ropy musia byť primerané a musia urýchliť adaptáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo v dlhodobejšom horizonte,

- súhlasila s tým, že je potrebné reštrukturalizovať odvetvie rybného hospodárstva pri súčasnom zohľadnení nepriaznivých hospodárskych a sociálnych dôsledkov. Komisia v krátkom čase predloží návrhy na urýchlené opatrenia, ktoré by pomohli zabezpečiť prežitie tých častí európskej flotily, ktoré sú najzraniteľnejšie,

- súhlasila s pomocou rozvojovým krajinám dovážajúcim ropu na zmiernenie krátkodobého vplyvu vysokých cien ropy, zlepšenie ich energetickej účinnosti a na vypracovanie alternatív k fosílnym palivám, ako súčasti celkovej rozvojovej politiky a programov pomoci EÚ a jej členských štátov.

[1] KOM(2008) 321.

[2] V roku 2007 vzrástla miera energetickej závislosti EÚ na rope na 82,2 % v porovnaní so 74,4 % v roku 1995. Eurostat, Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele , vydanie 2007.

[3] Kôš OPEC, v ktorom sú náklady na dodávku surovej ropy veľmi blízko hodnotám EÚ-27.

[4] Medzinárodná agentúra pre energiu, Vyhliadky svetovej energetiky 2007 .

[5] Európska komisia, Európska energetika a doprava, Trendy vývoja do roku 2030 – aktualizácia 2007 .

[6] Zodpovedá to 20,5 % nárastu konečnej spotreby energie, najmä pre potreby dopravy a priemyslu. Pri domácnostiach sa predpokladá nárast dopytu po energiách iba o 12 % vplyvom demografických zmien a zmien životného štýlu.

[7] Smernica 2005/32/ES.

[8] Smernica 2002/91.

[9] KOM(2008) 11.

[10] 2008/C 82/01, Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008.

[11] KOM(2007) 19.

[12] KOM(2007) 856.

[13] KOM(2008) 316.