Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Preskúmanie fungovania regionálnych poradných rád /* KOM/2008/0364 v konečnom znení */

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 17.6.2008

KOM(2008) 364 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Preskúmanie fungovania regionálnych poradných rád

OBSAH

1. Úvod 3

2. Hodnotenie hlavných prvkov všeobecného rámca ustanoveného rozhodnutím Rady 2004/585/ES zmeneným a doplneným rozhodnutím Rady 2007/409/ES 4

2.1. Geografická pôsobnosť 4

2.2. Štruktúra, členstvo a prevádzkové postupy 5

2.2.1. Štruktúra 5

2.2.2. Členstvo 5

2.2.3. Zloženie štatutárnych orgánov 6

2.2.4. Prevádzkové postupy 7

2.3. Účasť nečlenov 7

3. Príspevok regionálnych poradných rád do rozhodovacieho procesu spoločnej politiky v oblasti rybolovu 8

3.1. Všeobecné trendy: zlepšenie dialógu so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami 8

3.2. Reakcie na odporúčania RPR 9

3.3. Možné spôsoby zlepšenia kvality a aktuálnosti poradnej činnosti RPR 10

4. Záver 11

PRÍLOHA 1 – Fungujúce regionálne poradné rady (k 1. 1. 2008) 12

PRÍLOHA 2 – Štatistika činnosti regionálnych poradných rád 13

1. ÚVOD

Regionálne poradné rady (RPR) boli založené s cieľom umožniť, aby sa v spoločnej politike v oblasti rybolovu využívali vedomosti a skúsenosti rybárov a ostatných zainteresovaných strán a takisto aby sa zohľadňovali rozdielne podmienky vo vodách Spoločenstva[1]. Zabezpečovaním poradnej činnosti pre Komisiu a členské štáty prispievajú k dosahovaniu cieľov spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

Na základe rozhodnutia Rady č. 2004/585/ES z 19. júla 2004 („rozhodnutie“) sa ustanovil spoločný rámec pre RPR vrátane ich počtu (je ich spolu sedem), geografickej pôsobnosti, štruktúry a zloženia, ako aj určitých procesnoprávnych pravidiel[2]. RPR sú orgány vedené zainteresovanými stranami, ktoré od Spoločenstva dostávajú grant na krytie časti svojich prevádzkových nákladov.

V článku 11 rozhodnutia sa uvádza, že „ tri roky nasledujúce po dni, kedy začne posledná RPR svoju činnosť, alebo najneskôr do 30. júna 2007, Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia a fungovaní regionálnych poradných rád “.

V tomto prípade proces vytvárania RPR trval dlhšie ako tri roky a ešte sa neskončil. Do 30. júna 2007 bolo zriadených šesť zo siedmich RPR, i keď dve z nich – RPR pre juhozápadné vody a RPR pre diaľkové flotily – boli vytvorené až na jar roku 2007 (pozri prílohu 1). Vzhľadom na to, že RPR pre Stredozemné more (the Mediterranean RAC) ešte nie je zavedená, hodnotiaca správa, ktorá by bola uverejnená v júni 2007, by sa týkala iba štyroch RPR. Preto sa Komisia rozhodla odložiť uverejnenie tohto prieskumu o jeden rok.

Medzitým, po prvom hodnotení možností RPR prispievať k rozvoju spoločnej politiky v oblasti rybolovu Komisia navrhla zmenu a doplnenie ich finančného režimu vzhľadom na to, že RPR potrebujú mať finančnú stabilitu, aby mohli účinne pokračovať vo svojej poradnej činnosti v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Návrh podporila Rada a Parlament a nadobudol účinnosť 15. júna 2007[3].

V tejto správe je predložená analýza a hodnotenie súčasného rámca fungovania RPR vypracované Komisiou[4]. Správa sa zaoberá aj príspevkom RPR k spoločnej politike v oblasti rybolovu, poukazuje na súčasné trendy a navrhuje zlepšenia konzultačného procesu. V súlade s článkom 11 rozhodnutia Komisia v hodnotení neskúma možný vývoj úlohy RPR v systéme spoločnej politiky v oblasti rybolovu, ako je definovaný v nariadení Rady č. 2371/2002. To by sa malo urobiť v kontexte budúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

2. Hodnotenie hlavných prvkov všeobecného rámca ustanoveného rozhodnutím Rady 2004/585/ES zmeneným a doplneným rozhodnutím Rady 2007/409/ES

2.1. Geografická pôsobnosť

Podľa názoru Komisie je súčasná geografická pôsobnosť v podstate uspokojivá a nie je potrebné zriaďovať ďalšie RPR. RPR by mali v plnej miere využívať možnosť zriaďovania pododdelení, ktoré by sa zaoberali osobitnými otázkami, a to najmä v prípade RPR, ktoré zahŕňajú veľmi široké oblasti.

Do pozornosti Komisie sa dostalo veľa osobitných otázok týkajúcich sa geografickej pôsobnosti RPR, ktoré by sa mohli ďalej prerokovať s ostatnými inštitúciami a zainteresovanými stranami.

1. Poukázalo sa na to, že oblasť ICES IV (západne od Škótska) má z biologického a sociálno-ekonomického hľadiska viac spoločného so Severným morom.

2. Vzhľadom na RPR pre druhy žijúce na morskom dne sa kompetencie rozhodnutia Rady obmedzujú na štyri osobitné zásoby vo všetkých oblastiach s výnimkou Baltického a Stredozemného mora. Bola nastolená otázka, či by rozhodnutie Rady nemalo zahŕňať aj iné druhy žijúce na morskom dne ako tresku koruškovitú a piesočnicovité v Severnom mori alebo s nimi súvisiace rybolovné oblasti. Komisia sa domnieva, že hranice RPR by mali podľa možnosti zodpovedať hraniciam prirodzeného ekosystému, a preto odmieta navrhnúť, aby toto rozhodnutie bolo v tomto ohľade zmenené a doplnené.

3. Riadenie hlbokomorských zásob rýb sa stalo významnou politickou otázkou pre európske rybné hospodárstvo a v súčasnosti sa o ňom z hľadiska geografických kritérií rokuje v niekoľkých pracovných skupinách RPR. Podľa názoru Komisie zatiaľ nie je potrebné vytvoriť osobitnú RPR pre hlbokomorské zásoby, mali by sa však zriadiť spoločné pracovné skupiny na koordináciu poradnej činnosti RPR k tejto téme, aby sa zabránilo duplicitným činnostiam.

4. V rozhodnutí sa výslovne neuvádza Čierne more. RPR pre Stredozemné more by sa však mohla Čiernym morom zaoberať prostredníctvom osobitnej pracovnej skupiny ako v prípade Generálnej komisie pre rybné hospodárstvo v Stredozemnom mori – teda modelu, z ktorého vychádza príloha I k rozhodnutiu z roku 2004. Inou možnosťou sú diskusné fóra ad hoc medzi zainteresovanými stranami z Rumunska, Bulharska, príslušnými nečlenskými krajinami EÚ a Komisiou. Komisia si nemyslí, že je potrebné okamžite zriadiť osobitnú RPR pre Čierne more, domnieva sa však, že je nevyhnutný spoločný postup na regionálnej úrovni týkajúci sa riadenia rybného hospodárstva, výskumu, zberu dát a hodnotenia zásob v regióne Čierneho mora.

Často sa vyskytujú otázky, ktoré zaujímajú dve alebo viac RPR. V týchto prípadoch by sa RPR mali zamerať na koordináciu svojich postojov a vydávať spoločné odporúčania, ako je ustanovené v článku 8 rozhodnutia. Spoločné zasadnutia RPR poskytujú príležitosti pre sekretariáty a predsedov RPR, aby plánovali rokovanie o otázkach spoločného záujmu a takýto postup by mal pokračovať.

2.2. Štruktúra, členstvo a prevádzkové postupy

2.2.1. Štruktúra

Každá RPR má valné zhromaždenie a výkonný výbor, ako aj sekretariát a niekoľko pracovných skupín. Niektoré RPR si okrem toho zriadili „špecializované“ skupiny na riešenie osobitných technických otázok ešte pred otvorením rokovaní v pracovných skupinách a/alebo v rámci výkonného výboru. Zatiaľ čo tento postup môže uľahčiť následné rokovania, treba zabezpečiť, aby sa mohli doňho v prípade záujmu zapojiť všetky zainteresované strany vrátane aktívnych pozorovateľov (Komisia, národné/regionálne správy) a aby im v tom nebránili nijaké priame ani nepriame obmedzenia, ako napríklad chýbajúce tlmočnícke služby. Treba však zabrániť zbytočnému rozšíreniu pracovných skupín, a preto možno bude v budúcnosti potrebná určitá racionalizácia.

2.2.2. Členstvo

- Odvetvie rybného hospodárstva

V odvetví rybného hospodárstva bolo najaktívnejšie pododvetvie výlovu. Toto je podľa očakávania dané tým, že na základe podmienok rozhodnutia by mal mať každý výkonný výbor aspoň jedného predstaviteľa z pododvetvia výlovu z každého príslušného členského štátu. Spracovatelia, obchodníci a iné trhové organizácie ako maloobchodníci sú takisto zapojení do vymedzenia odvetvia rybného hospodárstva v rozhodnutí. Títo činitelia spolu so spotrebiteľskými organizáciami zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní trendov trhu v oblasti rybného hospodárstva. Podľa názoru Komisie by sa tieto záujmy mali prejavovať aktívnejšie, aby pomáhali vytvárať spoločnú politiku v oblasti rybolovu „od rybárskej siete až po tanier“.

Záujmy radových členov sa neprejavovali tak významne, ako sa očakávalo. Tomu sa možno nedá vyhnúť pri takých veľkých organizáciách ako RPR. Okrem toho veľa rybárskych prístavov nemá zariadenia vhodné na usporadúvanie zasadnutí RPR. Zapojenie radových členov by sa však aj napriek tomu malo podporovať.

- Iné záujmové skupiny

V niektorých RPR napriek určitým kapacitným problémom a ťažkostiam s financovaním všetkých zasadnutí pracovných skupín boli aktívnymi hráčmi mimovládne organizácie pre životné prostredie a rozvoj. Komisia by uvítala aktívnejšiu účasť zo strany výrobcov v oblasti akvakultúry, rekreačných a športových rybárov a spotrebiteľov vzhľadom na úlohu, ktorú tieto zainteresované strany zohrávajú v súčasnej politike a vzhľadom na trendy na trhu, ktoré ovplyvňujú spoločnú politiku v oblasti rybolovu.

Mohol by sa opäť zvážiť význam „ženských zväzov“ v skupine odvetvia rybného hospodárstva. Takmer vo všetkých RPR sa skupina predstavujúca „ženské zväzy“ chce stať súčasťou skupiny „ostatné záujmy“, pretože jej predstaviteľky sú presvedčené, že ich záujmy idú nad rámec rybného hospodárstva, pričom zahŕňajú sociálno-ekonomický rozmer pobrežných regiónov ako celku.

Mnohé skupiny, v ktorých sú zastúpené aj záujmy odvetvia rybného hospodárstva, požiadali o zapojenie do RPR v rámci „ostatných záujmov“. Rozširovanie takýchto organizácií, ktoré požadujú miesta vo výkonných výboroch, spôsobuje Komisii obavy, pretože znamená riziko narušenia súčasnej rovnováhy záujmov.

2.2.3. Zloženie štatutárnych orgánov

- Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie schvaľuje výročnú správu a menuje členov výkonného výboru. V rozhodnutí sa uvádza, že príslušné členské štáty by mali schváliť členov valného zhromaždenia. To sa realizuje v počiatočnej fáze zriaďovania RPR. Situácia sa komplikuje v prípadoch, keď o členstvo požiadajú nové organizácie vtedy, keď RPR je už zriadená a funguje.

Dve tretiny miest vo valnom zhromaždení musia byť pridelené predstaviteľom odvetvia rybného hospodárstva a jedna tretina predstaviteľom skupín „ostatné záujmy“. Po zriadení RPR je zložité dodržať tento pomer. Ak napríklad odstúpi jedna mimovládna organizácia, mali by byť na dodržanie pomeru teoreticky vylúčené dve organizácie z oblasti rybného hospodárstva. Toto pravidlo takisto de facto limituje počet členov a môže zabrániť, aby sa do RPR zapojili radoví rybári alebo trhové organizácie. Súčasné pravidlo týkajúce sa zloženia by sa preto malo upraviť, pričom treba zabezpečiť ochranu práv všetkých skupín, najmä pri menovaní predstaviteľov výkonného výboru.

- Výkonný výbor

Toto je najdôležitejší orgán v RPR, pretože riadi jeho činnosť a prijíma odporúčania. Môže mať najviac 24 miest. Rovnako ako vo valnom zhromaždení aj tu sú dve tretiny miest pridelené predstaviteľom odvetvia rybného hospodárstva a jedna tretina predstaviteľom skupiny „ostatné záujmy“.

Súčasný systém funguje úspešne vo väčšine RPR. Zdá sa však, že dve RPR (RPR pre diaľkové flotily a RPR pre Stredozemné more) majú kvôli veľkému počtu dotknutých členských štátov a organizácií v oblasti rybného hospodárstva vážne problémy s dodržiavaním tohto pravidla. Pri riešení tohto problému by sa mohli zvážiť tieto možnosti:

- Počet miest by sa mohol rozhodnutím valného zhromaždenia na základe konsenzu zvýšiť na 30, pričom by sa dodržal pomer 2:1. To by si vyžiadalo zmenu a doplnenie rozhodnutia a prinieslo by výhodu vytvorenia väčšieho priestoru pre odvetvie výlovu, pričom by sa zachovala súčasná rovnováha medzi rôznymi záujmami. Je tu však riziko, že akékoľvek zvýšenie počtu miest v prospech odvetvia výlovu by de facto ešte viac znížilo vplyv ostatných záujmových skupín, ktoré majú kvôli nedostatku zdrojov už teraz problémy s naplnením miest, ktoré im boli pridelené.

- Počet miest by mohol zostať 24, ale RPR by mohli do svojho vnútorného rokovacieho poriadku zaviesť systém rotácie medzi organizáciami z rovnakej záujmovej skupiny, aby v priebehu času mohlo viac organizácií dostať miesto vo výkonnom výbore.

V tomto štádiu nie je medzi zainteresovanými stranami konsenzus v tejto otázke. Komisia uprednostňuje druhú možnosť, je však ochotná rokovať aj o alternatívnych možnostiach za predpokladu, že sa nenaruší súčasná rovnováha záujmov.

Komisia uznáva, že RPR by mali byť zložené hlavne z rybárov, ale domnieva sa, že na riadne fungovanie ustanovené zákonodarnými orgánmi Spoločenstva je nevyhnutné účinné zapojenie všetkých ostatných záujmových skupín. Nedostatočné zastúpenie zainteresovaných strán by mohlo viesť k tomu, že RPR by sa sústredili na technické otázky, ktoré sú zaujímavé iba pre odvetvie výlovu. S cieľom podporiť pristúpenie ostatných záujmových skupín do RPR by sa rokovania mali zaoberať širšími otázkami, ako je napríklad systém environmentálneho označovania a trendy na trhu.

2.2.4. Prevádzkové postupy

Rozhodovanie v RPR musí byť transparentné. Úlohy pracovných skupín a výkonného výboru musia byť jasne definované. Vyšší počet špecializovaných skupín by nemal viesť k nižšej transparentnosti. V prípade písomných konzultácií RPR musí zabezpečiť, aby všetci dotknutí členovia dostávali príslušné informácie. Rozhodnutia by sa podľa možnosti mali vždy prijímať na základe konsenzu. Ak sa nedosiahne konsenzus, je potrebné, aby sa k odporúčaniam posielaným Komisii priložil jasný odkaz na názory, pri ktorými je nesúhlasné stanovisko. Zápisnice zo zasadnutí musia byť prístupné pre každého. RPR v podstate dodržiavajú tieto zásady, mala by sa však zabezpečiť systematickejšia kontrola.

Je nevyhnutné, aby všetci členovia, ako aj verejnosť, boli informovaní o činnosti RPR. Z dôvodu zložitosti prerokúvaných otázok a zvýšeného pracovného zaťaženia existuje riziko, že RPR môžu stratiť kontakt s radovými členmi a žiť si vlastným životom, pričom by informácie zostávali v úzkom kruhu zloženom hlavne z členov výkonného výboru. Členovia výkonného výboru musia zastupovať svojich voličov, a nie sa snažiť vystupovať v úlohe nezávislých odborníkov. Na vyriešenie tohto problému sa RPR pustili do mnohých pozitívnych iniciatív, ako napríklad vytvorenie užitočných webových stránok, kde sú k dispozícii všetky dokumenty, zasielanie informačných listov členom každý týždeň a príprava tlačových správ. Niektoré RPR sa pokúšajú zvýšiť počet prítomných na valných zhromaždeniach organizovaním zasadnutí v rybárskych prístavoch alebo vytváraním „rečníckych kútikov“. Tieto pozitívne iniciatívy by sa mali rozvíjať a podporovať.

RPR nemôžu zabezpečovať preklady a tlmočenie do všetkých jazykov svojich členov. Musia však podľa možnosti zabezpečovať rovnaký prístup k informáciám. Je úlohou všetkých členov RPR, aby definovali vhodné pravidlá týkajúce sa prekladu/tlmočenia a aby na tieto účely vyčlenili primerané finančné prostriedky.

RPR sú orgány vedené zainteresovanými stranami. Je ich úlohou, aby sa dohodli na svojich prevádzkových pravidlách v rámci celého Spoločenstva. Zdá sa však, že vnútorný rokovací poriadok nie je vždy dostatočne podrobný, aby sa dalo zabrániť konfliktom pri výklade, poskytovať riešenia a zaručiť rovnováhu medzi rôznymi skupinami. Napríklad vznikajú problémy v súvislosti so žiadosťami o členstvo, neplatením členských poplatkov, atď. V tomto ohľade je úloha sekretariátu nevyhnutná na zabezpečenie účinného fungovania RPR, a to by sa malo odraziť aj v ich štatútoch. Komisia by mohla RPR navrhnúť príslušné usmernenia vychádzajúce z najlepších postupov.

2.3. Účasť nečlenov

Na zasadnutiach RPR sa často zúčastňujú aj vedci, aby vysvetľovali odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a vyjadrovali sa k údajom. Nové Memorandum o porozumení (MoP) medzi Komisiou a ICES formalizovalo predchádzajúce ad hoc dohody týkajúce sa účasti vedcov na zasadnutiach so zainteresovanými stranami a naopak. Vymedzenie vedcov by sa v rozhodnutí mohlo rozšíriť a zahŕňať aj iných odborníkov, ako napríklad ekonómov.

Rozsah zapojenia členských štátov je rôzny. Z hľadiska účasti na zasadnutiach aj z hľadiska finančnej alebo vecnej podpory sú niektoré štáty aktívnejšie ako iné. Aktívne zapojenie členských štátov ustanovené v rozhodnutí bude kľúčom k úspechu RPR.

Komisia poskytuje RPR finančnú podporu a pomáha ich sekretariátom pri riadení spolufinancovania zo strany Spoločenstva poradenstvom o uplatňovaní dohôd o grantoch a finančného nariadenia. Odborníci z Komisie sa v rámci dostupných zdrojov takisto zúčastňujú na zasadnutiach. Komisia sa však domnieva, že nie je vhodné, aby sa jej úradníci zúčastňovali na všetkých zasadnutiach RPR, pretože ich neprítomnosť môže niekedy prispieť k uľahčeniu nezávislejšej diskusie. Je potrebné vopred poslať stručný program s vyjadrením, či RPR očakáva účasť Komisie.

Účasť predstaviteľov z tretích krajín je užitočná a mala by sa podporovať, i keď môže byť obmedzená v prípadoch, keď sa rokuje o možných postojoch EÚ na rokovaniach s tretími krajinami. Absencia recipročných dohôd vytvára nerovnováhu pri poskytovaní informácií. Malo by sa uvažovať o prerokovaní recipročného prístupu zo strany RPR, pokiaľ ide o rovnaké zasadnutia zainteresovaných strán v tretích krajinách.

V rozhodnutí sa ustanovuje, že na zasadnutiach RPR sa zúčastňuje Poradný výbor pre rybolov a akvakultúru (ACFA). ACFA je druhý pilier správy riadenia spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Aby sa zabránilo duplicitným činnostiam, je potrebná dobrá koordinácia s ACFA, rozdelenie zodpovednosti medzi RPR a ACFA však nie je vždy jasné. Možno by bolo až zjednodušujúce rozdeliť prácu medzi RPR, ktoré by sa zaoberali regionálnymi záležitosťami, a ACFA, ktorý by sa zaoberal horizontálnymi záležitosťami, pretože v otázkach ako zjednodušenie, TAC a kvóty, technické opatrenia atď. môžu byť opodstatnené „regionálne“ aspekty. Podobne aj odporúčania od RPR môžu mať rozsiahle dôsledky. Komisia má doručiť hodnotenie výkonu ACFA a príslušných finančných nástrojov do júna 2008. Jednou z otázok, ktoré sa budú rozoberať v nadväznosti na toto hodnotenie, je spolupráca medzi ACFA a RPR a ich príslušné úlohy.

3. Príspevok REGIONÁLNYCH PORADNÝCH RÁD DO ROZHODOVACIEHO PROCESU SPOLOčNEJ POLITIKY V OBLASTI RYBOLOVU

3.1. Všeobecné trendy: zlepšenie dialógu so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami

RPR zlepšili prístup k informáciám a zabezpečili lepšie pochopenie rozhodnutí prijímaných na európskej úrovni. Prostredníctvom nich sa nové rozhodnutia predkladajú zainteresovaným stranám, ktoré majú takisto prístup k pracovnému programu Komisie, takže môžu podľa toho organizovať svoj program a požadovať ďalšie informácie. RPR sú zastúpené v poradnej rade Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a zapájajú sa do jej práce[5]. Informácie prúdia aj opačným smerom, pretože členovia RPR poskytujú Komisii užitočné údaje o miestnych podmienkach. RPR takisto pomáhajú vytvárať regionálne siete, v ktorých sa skúsenosti a myšlienky odovzdávajú ľahšie.

RPR sa stali aktívnymi hráčmi v spoločnej politike v oblasti rybolovu. Počet odporúčaní pre Komisiu, ako aj počet zasadnutí/seminárov (Príloha 2) sa zvyšuje. Veľa odporúčaní prišlo ako reakcia na žiadosť Komisie, ale RPR často preberajú iniciatívu a organizujú akcie a workshopy k otázkam ako správa založená na právach alebo kontrola a presadzovanie[6]. V mnohých prípadoch RPR organizovali spoločné semináre alebo pozývali iné RPR, aby sa zúčastnili na ich zasadnutiach[7]. Niektoré RPR okrem toho prejavujú záujem o prerokovanie otázok námornej politiky[8].

Komisia nie je jedinou inštitúciou, ktorá ako konečný používateľ využíva odporúčania RPR, týka sa to takisto členských štátov na rokovaniach Rady ministrov a poslancov Európskeho parlamentu (EP). RPR sa takisto zúčastnili na niekoľkých zasadnutiach organizovaných členmi EP. Niektoré členské štáty využili zasadnutia RPR na prerokovanie otázok spoločnej politiky v oblasti rybolovu, ako napríklad určenie chránených morských oblastí, so zainteresovanými stranami.

RPR celkove pomohli zmierniť nepriateľstvo voči spoločnej politike v oblasti rybolovu, vďaka čomu sa uľahčili ďalšie priame kontakty medzi zainteresovanými stranami, úradníkmi EÚ, členskými štátmi a vedcami. V RPR však stále prebieha proces výučby. S cieľom dohodnúť sa na spoločných odporúčaniach sa zainteresované strany musia najskôr spoznať a vyvinúť nové pracovné metódy. Niektoré RPR profitovali z existujúcich regionálnych iniciatív, zatiaľ čo v iných oblastiach/odvetviach takéto štruktúry nemajú obdobu, a preto musia čeliť vážnym výzvam týkajúcim sa rozvoja kapacít. Toto vysvetľuje, prečo všetky RPR neboli zriadené súčasne a prečo nevyvíjajú svoje aktivity rovnakým tempom.

3.2. Reakcie na odporúčania RPR

V súlade s článkom 7 ods. 3 rozhodnutia Komisia odpovie na všetky odporúčania RPR do troch mesiacov a zaoberá sa všetkými nastolenými otázkami. Odpovede Komisie sa posielajú členom RPR a často sa uverejňujú aj na webových stránkach RPR.

Pri konzultáciách s RPR sa Komisia snaží získať najmä praktické pripomienky, ktoré môžu pomôcť pri účinnejšom zohľadňovaní regionálnych a miestnych podmienok, alebo ktoré súvisia s osobitnými oblasťami rybného hospodárstva. V tomto ohľade sa časom zlepšila kvalita a aktuálnosť poradnej činnosti RPR. Niektoré RPR predkladajú veľmi dobre podložené odporúčania k dlhodobým plánom riadenia a Komisia zohľadňuje tieto odporúčania.

Boli však aj prípady, keď sa Komisia nemohla pridržiavať odporúčaní RPR. Niektoré RPR sa sťažovali, že pri rokovaniach s tretími krajinami Komisia nedodržiava odporúčania RPR prijaté na základe konsenzu. Pri takýchto rokovaniach však Komisia nemôže jednostranne presadzovať svoj názor, ale musí hľadať kompromis so svojimi partnermi. Odporúčania RPR niekedy vyžadujú opatrenia nad rámec kompetencií Komisie.

Takýmto zložitým prípadom je aj stanovisko RPR k návrhu TAC a kvótam. Tento každoročný proces môže viesť k tomu, že sa odvetvie výlovu sústredí na krátkodobé záujmy, čo môže spätne spôsobiť, že členovia RPR medzi sebou ťažko dosiahnu konsenzus. Niektoré environmentálne organizácie naozaj odstúpili od rokovaní a odmietli podporiť návrhy RPR v tejto otázke. V niekoľkých prípadoch Komisia zohľadnila odporúčania RPR aj napriek tomu, že boli pri záverečných rokovaniach s členskými štátmi predložené neskoro.

Či sa Komisia pridržiava odporúčaní RPR, závisí od toho, či sú tieto rady kompatibilné s cieľmi spoločnej politiky v oblasti rybolovu a udržateľným rybným hospodárstvom. Toto je kritérium, ktorým sa riadi Komisia pri posudzovaní odporúčaní RPR, a nie to, či ide o odporúčania na základe konsenzu. Komisia opakovane vysvetlila, že nemôže dodržiavať odporúčania RPR, keď sa podstatným spôsobom odchyľujú od vedeckých odporúčaní, alebo keď sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami alebo dlhodobými plánmi riadenia Spoločenstva.

Komisia uznáva, že musí ustanoviť jasné usmernenia a určiť referenčné kritériá na hodnotenie kvality odporúčaní RPR. Komisia plánuje vypracovať takéto referenčné kritériá na usmerňovanie RPR v ich práci a organizovať každoročné brífingy s jednotlivými RPR s cieľom prerokovať reakcie na ich odporúčania.

3.3. Možné spôsoby zlepšenia kvality a aktuálnosti poradnej činnosti RPR

RPR potrebujú čas na riadne konzultácie so svojimi členmi, zasielanie návrhov a zhromažďovanie dôkazov. Proces prípravy poskytuje viac času na konzultácie a rokovania s vedcami, pretože väčšina odporúčaní od vedcov je k dispozícii do júla. Proces posúdenia vplyvu môže pomôcť zlepšiť zapojenie zainteresovaných strán počas počiatočného štádia práce Komisie. Komisia bude zlepšovať svoj proces plánovania, aby mohla dať RPR lepšie a skoršie signály a aby im umožnila plánovať si prácu a určiť priority.

Dokumenty, ktoré Komisia posiela RPR, sa môžu zdať veľmi technické a ťažko pochopiteľné najmä preto, že sú k dispozícii iba v jednom jazyku. To bráni konzultáciám s radovými rybármi a môže ďalej narušovať rovnováhu vplyvu v prospech tých predstaviteľov, ktorí majú požadované odborné znalosti. Členovia RPR sa niekedy cítia zaplavení informáciami a nemôžu prísť na to, čo sa od nich očakáva. Komisia prehodnotí svoje konzultačné metódy: návrhy dokumentov sa budú písať jednoduchším jazykom a budú obsahovať zoznam osobitných otázok/tém, pri ktorých Komisia žiada RPR o radu.

RPR by sa pri konzultáciách nemali zameriavať na krátkodobé otázky, ktoré majú okamžitý hospodársky účinok. To iba rozdeľuje členov RPR a podkopáva ich legitimitu. Namiesto zapájania sa do diskusie o číslach TAC pre jednotlivé zásoby by napríklad Komisia uprednostnila systematické rokovanie o zásadách uvedených v jej každoročnom politickom vyhlásení o rybolovných možnostiach. RPR majú zohrávať významnú úlohu v diskusii o dlhodobých strategických otázkach, ako napríklad dlhodobé plány riadenia, rybí odpad alebo ekosystémový prístup. Študijná cesta do Nórska, ktorú Komisia zorganizovala v roku 2007, priniesla zaujímavé príležitosti na prerokovanie týchto otázok s predstaviteľmi RPR[9].

RPR boli zriadené s cieľom získať názory zainteresovaných strán na odporúčania vedcov a politické možnosti, nemajú slúžiť ako náhrada za vedcov. Napriek tomu by poradná činnosť RPR mala vychádzať z najlepších dostupných dôkazov. Nové MoP medzi ICES a Európskym spoločenstvom poskytuje nové príležitosti na zlepšenie spolupráce medzi RPR a ICES prostredníctvom poradnej činnosti ICES, špecializovaných skupín na dlhodobé plány riadenia, workshopov zameraných na údaje, atď. Na základe návrhov od RPR, Komisia môže takisto požiadať ICES o uskutočnenie štúdií k osobitným otázkam. Táto spolupráca by sa mohla rozširovať a zahrnúť aj ekonómov a odborníkov na spoločenské vedy z Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STEFC). Na základe nových pravidiel o zbere údajov[10] budú mať RPR aj lepší prístup k údajom.

Existuje jasné spojenie medzi kvalitou a vplyvom poradenstva RPR a zložením týchto orgánov. Najlepšou zárukou dobrého a vyváženého poradenstva, ktoré je v súlade s cieľmi spoločnej politiky v oblasti rybolovu je široké viacodvetvové zloženie.

4. Záver

Súčasný právny rámec je v podstate uspokojivý, lebo umožnil vytvorenie RPR a usmerňuje ich fungovanie. Teraz môže byť určitý priestor na zlepšenie alebo vysvetlenie niektorých ustanovení rozhodnutia na základe doposiaľ získaných skúseností. Komisia poukázala na oblasti, v ktorých sa môže uvažovať o takýchto zmenách a chcela by prerokovať tieto otázky so všetkými zainteresovanými stranami ešte pred prípadným navrhnutím zmien a doplnení.

Mnohé opatrenia by sa však dali realizovať v krátkom čase, aby sa zlepšilo fungovanie RPR bez toho, aby bolo potrebné zaviesť nové právne predpisy. Komisia preto bude:

- propagovaním obrazu a úlohy organizácie podporovať účasť širšej škály zainteresovaných strán;

- zlepšovať prístup RPR k vedeckým dôkazom a údajom, aby mohli využívať MoP uzavreté s ICES a nové nariadenie o zbere dát;

- zapájať RPR do uvažovania o dlhodobom rozvoji spoločnej politiky v oblasti rybolovu aj prostredníctvom špecializovaných študijných ciest;

- zlepšovať konzultačný proces zapojením RPR hneď v počiatočnej fáze, aby mali dosť času na reakcie, a poskytovať im jasnejšie a ľahšie dostupné dokumenty;

- navrhovať referenčné kritériá na zlepšenie súladu poradenstva RPR s cieľmi CFP. Komisia bude takisto uvažovať o organizovaní každoročných brífingov s RPR, aby spolu prerokovali, ako sa Komisia pridržiava ich poradenstva;

- zvyšovať informovanosť o RPR prostredníctvom webovej stránky Komisie a

- navrhovať usmernenia týkajúce sa vnútorného rokovacieho poriadku a finančného riadenia spolufinancovania Spoločenstva;

Ešte je príliš skoro na záverečné posúdenie RPR, pretože každá RPR je v inom štádiu vývoja a RPR musia pracovať vo veľmi rozdielnych podmienkach. Napriek ťažkostiam v počiatočnej fáze už RPR pozitívne prispeli k rozvoju spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

Pred navrhnutím akýchkoľvek ďalších zmien a doplnení súčasného právneho rámca si Komisia vypočuje názory Európskeho parlamentu, Rady a zainteresovaných strán.

PRÍLOHA 1 – Fungujúce regionálne poradné rady (k 1. 1. 2008)

Príslušné členské štáty: | 9 - Belgicko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo | 10 – Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo | 6 - Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo | 8 – Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko | 12 - Dánsko, Nemecko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Poľsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo | 5 - Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko a Holandsko |

Členovia: | 32 | 60 | 55 | 42 | 72 | 115 |

PRÍLOHA 2 – Štatistika činnosti regionálnych poradných rád

Odporúčania RPR zaslané Komisii

[pic]

Zasadnutia RPR

[pic]

[1] Články 31 a 32 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59-80.

[2] Ú. v. EÚ L 256, 3.8.2004, s. 17-22.

[3] Rozhodnutie Rady (ES) č. 2007/409 z 11. júna 2007, Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 68-70.

[4] Pri hodnotení Komisia vychádza z vlastných skúseností s fungovaním RPR a z výsledkov dotazníka, ktorý bol predložený členským štátom a RPR v decembri 2006.

[5] Nariadenie Rady č. 768/2005/ES z 26. apríla 2005, Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1-14.

[6] Napríklad Konferencia o kontrole a súlade RPR pre Baltické more (marec 2007).

[7] Napríklad spoločné stretnutie RPR pre chránené príbrežné morské oblasti (marec 2008) alebo sympózium RPR pre Severné more a RPR pre severozápadné vody o regenerácii tresky (marec 2007).

[8] Rokovania o projekte Nord Stream v Baltickom mori.

[9] Začiatkom júna 2006 Komisia zorganizovala študijnú cestu do Kanady a USA so zainteresovanými stranami EÚ, aby zistila, ako riadiace systémy fungujú v praxi mimo EÚ. Na túto cestu boli pozvaní predsedovia RPR a mimovládnych organizácií, ktorí sa aktívne zapájajú do práce RPR. V roku 2007 bola zorganizovaná študijná cesta na Island a do Nórska s cieľom prerokovať skúsenosti s politikou rybieho odpadu v týchto dvoch krajinách.

[10] Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva, Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1-12.

52008DC0364