[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.6.2008

KOM(2008) 340 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o krátkodobej štatistike požadovanej na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o krátkodobej štatistike požadovanej na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1158/2005 o krátkodobej štatistike, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1165/98, sa v článku 14 uvádza, že „Komisia do 11. augusta 2008 a potom každé tri roky predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade o štatistike zostavenej podľa tohto nariadenia a najmä o jej význame a kvalite a revízii ukazovateľov. Správa sa tiež osobitne zaoberá nákladmi na štatistický systém a zaťaženosťou podnikov, vyplývajúcimi z tohto nariadenia v súvislosti s jeho prínosom. Uvádza najlepšie postupy na zníženie zaťaženosti podnikov a naznačuje spôsoby zníženia zaťaženosti a nákladov.“

Hlavné závery tejto správy možno zhrnúť takto: v prvom oddiele sa pripomína, že štatistika zostavená podľa tohto nariadenia je kľúčová krátkodobá ekonomická štatistika nevyhnutná na vykonávanie európskej hospodárskej a menovej politiky. Jej dostupnosť, pokrytie, porovnateľnosť a včasnosť sa v dôsledku nariadenia výrazne zvýšili( dosiahli sa náročné ciele stanovené v akčnom pláne hospodárskej a menovej únie z roku 2002. V druhom a treťom oddiele sa dokazuje, že kvalita ukazovateľov je vo všeobecnosti dobrá na účely, na ktoré sú určené, a že revízie sa udržiavajú v primeraných hraniciach. Napokon, v poslednom oddiele sa dokazuje, že náklady na túto štatistiku a zaťaženie podnikov nie sú vysoké a opisujú sa v ňom osvedčené postupy, ktoré sa implementovali na minimalizáciu zaťaženia. Komisia (Eurostat) s cieľom dodržať ustanovenia článku 14 vytvorila pracovnú skupinu z národných štatistických úradov, ktorá má poverenie vytvoriť nástroj na meranie zaťaženia podnikov a nákladov na štatistický systém vyplývajúcich z nariadenia o krátkodobej štatistike. Tento nástroj bol navrhnutý v súlade s modelom čistých nákladov EÚ a v spolupráci s členskými štátmi a odvoláva sa na záväzok Komisie znížiť zaťaženie[1].

Pracovná skupina v roku 2007 navrhla text, v ktorom sa hodnotia prínosy nariadenia o krátkodobej štatistike a ktorý sa vzťahuje na viaceré prvky týkajúce sa hospodárstva EÚ a eurozóny: vyšší počet štatistických informácií, včasnosť, rozsah štatistiky, kvalitu štatistiky, revíziu štatistiku, presnosť štatistiky, možnosti jej porovnania s napr. USA a Japonskom. Text bol predložený hlavným používateľom krátkodobej štatistiky na európskej úrovni a na úrovni jednotlivých krajín na jar 2007.

Návrh správy bol prediskutovaný a vo všeobecnosti odsúhlasený odborníkmi z pracovnej skupiny pre krátkodobú štatistiku a vo výbore pre štatistický program.

Oddiel 1: Význam krátkodobej štatistiky a prínos nariadenia o krátkodobej štatistike

Nariadením o európskej krátkodobej štatistike (prijatým v roku 1998 a podstatne zmeneným a doplneným v roku 2005[2]) sa zaviedol spoločný súbor ukazovateľov a definícií pre členské štáty EÚ s cieľom lepšie analyzovať hospodársky cyklus na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov, čiastočne ako predpoklad pre vytvorenie eurozóny s jej spoločnou menovou politikou. ECB a Komisia vyjadrili štatistické požiadavky na vytvorenie a monitorovanie menovej politiky eurozóny pri mnohých príležitostiach[3]. Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“), národné centrálne banky, ako aj Komisia a národné vlády v EÚ majú vysoké používateľské potreby, pokiaľ ide o krátkodobú štatistiku. Úspešná implementácia nariadenia o krátkodobej štatistike bola míľnikom v poskytovaní vysokokvalitných konjunkturálnych ekonomických ukazovateľov za eurozónu ako celok. Štruktúrované požiadavky v nariadení o krátkodobej štatistike umožnili Eurostatu systematicky zhromažďovať súhrnné európske údaje.

Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade v novembri 2002 komplexnú správu o štatistike eurozóny, v ktorej podporila navrhnutie najdôležitejších európskych ekonomických ukazovateľov (ďalej len „PEEI“) a ich úplnú implementáciu. PEEI pozostávajú z devätnástich medziročných makroekonomických ukazovateľov za eurozónu a EÚ, pre ktoré sa stanovili ambiciózne ciele na zlepšenie. Osem ukazovateľov[4] z devätnástich PEEI (pozri tabuľku 1) sa zostavuje podľa nariadenia o krátkodobej štatistike. Presný a súhrnný obraz hospodárstva EÚ a eurozóny včas poskytuje nielen sedem dostupných najdôležitejších európskych ekonomických ukazovateľov, ale všetkých 39[5] ukazovateľov monitorovaných v rámci nariadenia o krátkodobej štatistike.

Konjunkturálne ukazovatele tvoria 40 % všetkých pravidelných tlačových vyhlásení Eurostatu, ktoré sústavne patria medzi najviac vyhľadávané informácie na jeho internetovej stránke. Eurostat vydáva ročne 60 mesačných tlačových správ týkajúcich sa konjunkturálnych ukazovateľov (index priemyselnej produkcie, index výrobných cien, index nových priemyselných objednávok, index stavebnej produkcie, index maloobchodného obratu).

Rastúci počet štatistických informácií o hospodárstve EÚ a eurozóny

Lepšie poskytovanie údajov umožnilo výrazný nárast využívania krátkodobej štatistiky pri ekonomickej analýze. Kým v roku 1999 pri spustení tretej fázy hospodárskej a menovej únie bola priemyselná produkcia jediným pravidelne dostupným mesačným európskym konjunkturálnym ukazovateľom, v roku 2007 sa intenzívne využíva celá škála mesačných a štvrťročných ukazovateľov o produkcii, dopyte, cenách, mzdách a zamestnanosti za priemysel, stavebníctvo, maloobchod a trh so službami. Údaje sa používajú na účel aktuálnej ekonomickej analýzy na úrovni EÚ a eurozóny, analýz a porovnaní krajín, predpovedí, ekonomického výskumu a rozhodnutí v oblasti hospodárskej a menovej politiky. Krátkodobá štatistika poskytuje na účel ekonomických analýz a pre používateľov politík jedinečný súbor údajov, pričom dopĺňa iné štatistické zdroje, ako sú štvrťročné národné účty alebo kvalitatívne prieskumy (mienky). Napokon, súbor konjunkturálnych údajov sa nedávno rozšíril na odvetvie služieb. To pomáha uspokojiť významnú potrebu politík, keďže význam služieb v hospodárstve naďalej rastie; prínosy tohto rozšírenia sa však vzhľadom na výnimky zavedené v doplňujúcom a pozmeňujúcom nariadení z roku 2005 (pozri poznámku pod čiarou č. 4) v plnom rozsahu prejavia až v roku 2009.

Objem údajov sa takisto výrazne zvýšil v súvislosti s nedávno pristúpenými členskými štátmi a zasielaním väčšieho počtu údajov za členské štáty EÚ-15. Vzhľadom na to, že údaje v súčasnosti predkladá 31 krajín (27 členských štátov, Turecko a Chorvátsko, Nórsko a Švajčiarsko), je počet radov štyrikrát vyšší ako pred 5 rokmi.

Včasnosť štatistiky o hospodárstve EÚ a eurozóny

S cieľom uspokojiť väčšie potreby včasných údajov a analýz týkajúcich sa Európskej menovej únie sa v nariadení o krátkodobej štatistike z roku 1998 zaviedli lehoty na zasielanie údajov. V pozmeňujúcom a doplňujúcom nariadení z roku 2005 sa zašlo ďalej zavedením výrazne kratších lehôt. Ako vyplýva z tabuľky 1, nové lehoty sú takmer systematicky v súlade s „cieľovými lehotami EÚ“ stanovenými v oznámení Komisie Európskej rade a Parlamentu o štatistike eurozóny (KOM(2002) 661). Včasnosť krátkodobej štatistiky sa v posledných rokoch zlepšila, čo sa dosiahlo systematickou a pravidelnou prácou na rozvoji v členských štátoch s cieľom udržať vysokú úroveň kvality údajov. Zverejňovanie niektorých ukazovateľov EÚ však stále zaostáva za zverejňovaním údajov v USA a Japonsku.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom nariadení z roku 2005 sa zaviedli európske systémy výberového zisťovania, ktoré sú obzvlášť vhodné pre prvé a včasné odhady na európskej úrovni, a tak spĺňajú hlavné požiadavky používateľov, pričom minimalizujú náklady a zaťaženie v každom členskom štáte.

Tabuľka 1 : Včasnosť najdôležitejších európskych ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa krátkodobej štatistiky vyjadrená v dňoch nasledujúcich po referenčnom období

Zoznam PEEI pre podnikové ukazovatele | Periodicita | v roku 2002 | Cieľ na rok 2008 | Súčasné predkladanie údajov[6] (k máju 2007) |

3.1. Index priemyselnej produkcie | mesačne | 48 | 40 | 40 |

3.2. Index výrobných cien pre domáce trhy | mesačne | 35 | 35 | 33 |

3.3. Index nových priemyselných objednávok | mesačne | neexistoval | 40/50 | 50 |

3.4. Index dovozných cien v priemysle | mesačne | neexistoval | 45 | 45 (plánované na rok 2007) |

3.5. Index stavebnej produkcie | mesačne | 75 a štvrťročne | 45 | 45 (od januára 2007) |

3.6. Index obratu v oblasti maloobchodu a opráv | mesačne | 60 | 30 | 30 prvý odhad / 60 podrobné údaje |

3.7. Index obratu v prípade „ostatných služieb“ | štvrťročne | čiastočne | 60 | 60 |

3.8. Index výrobných cien v službách | štvrťročne | neexistoval | 60(*) | 90 čiastočné údaje v roku 2008 |

(*) Pôvodný cieľ bol nahradený na základe nariadenia z roku 2005, v ktorom sa stanovuje povinná lehota na zasielanie výrobných cien v službách na 90 dní.

Rozsah a kvalita štatistiky o hospodárstve EÚ a eurozóny

Európske údaje sú dostupné skôr. Zároveň sa zlepšilo pokrytie krajín v čase prvého zverejnenia údajov. Toto je významný znak kvality, pretože znižuje riziko následných revízií prvých zverejnených údajov. Mnohí používatelia považovali súčasnú včasnosť údajov za dobrú a odporúčali, aby sa nepristúpilo k ďalšiemu zrýchleniu na úkor presnosti: stabilné prvé odhady majú pre používateľov väčší prínos ako rýchlejšie, ale menej stabilné výsledky.

Program MEETS[7] môže pomôcť členským štátom a Komisii (Eurostatu) pri zisťovaní nových potrieb týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti nariadenia o krátkodobej štatistike.

Kvalitu krátkodobej štatistiky zhodnotili používatelia ako celkovo dobrú alebo uspokojivú. Krátkodobá štatistika bola hodnotená ako nestranná a presná.

Revízia štatistiky o hospodárstve EÚ a eurozóny

Revízie krátkodobej štatistiky boli vo všeobecnosti obmedzené, najmä na úrovni eurozóny a EÚ( v prípade niektorých ukazovateľov (napr. maloobchodný obrat) je potrebné ďalej pracovať na zlepšení spoľahlivosti prvých odhadov.

Vnútroštátni a európski používatelia zhodnotili, že rozsah revízií je primeraný, pričom zdôraznili, že rozsah nemusí byť v porovnaní s frekvenciou revízií najdôležitejším faktorom a nemal by byť výsledkom urýchlenia procesu zberu a odhadu.

Časová presnosť štatistiky o hospodárstve EÚ a eurozóny

Eurostat, ako väčšina štátov EÚ, vopred vydáva kalendár zverejňovania mnohých ukazovateľov, ktorý je dôležitý pre používateľov údajov. Dátumy zverejnenia, vopred oznámené na internetovej stránke Eurostatu pre celý rok, sa dodržiavajú. Časová presnosť krátkodobej štatistiky bola jednotne hodnotená ako optimálna, veľmi dobrá a uspokojivá. Dodržiavanie kalendárov zverejňovania je veľmi dôležité vzhľadom na integritu štatistických postupov.

Porovnanie hospodárstva EÚ a eurozóny s hospodárstvom napr. USA a Japonska

V krajinách, ktoré zasielajú konjunkturálne údaje, sa uplatňujú nariadenie Rady, naň nadväzujúce nariadenie Komisie o definíciách a metodické usmernenia. Týmto regulačným a metodickým rámcom (vrátane spoločných nástrojov, ako sú klasifikácie, harmonizované techniky úpravy na odstránenie vplyvu počtu pracovných dní a sezónnych vplyvov) sa zabezpečuje dobrá porovnateľnosť vnútroštátnych údajov, ako aj dobrá kvalita európskych súhrnných údajov.

Proces zostavovania a výber metodiky však nemusia byť na 100 % rovnaké vo všetkých krajinách, aby sa krajinám umožnilo čo najlepšie využitie údajov, ktoré majú k dispozícii. Jednotlivé krajiny môžu nákladovo najefektívnejším spôsobom použiť rozdielne spôsoby zberu (prieskumy, použitie administratívnych zdrojov) a rozdielne spôsoby výpočtu údajov.

Zhoda z hľadiska definícií, metód a kvality medzi hospodárstvami EÚ a eurozóny a ostatnými významnými ekonomikami je veľmi dobrá a umožňuje lepšiu ekonomickú analýzu. Eurostat úzko spolupracuje s OECD a inými medzinárodnými inštitúciami s cieľom zabezpečiť porovnateľné metodiky a údaje a používanie spoločných nástrojov.

Pri porovnaní včasnosti niektorých štatistík sú USA a Japonsko stále rýchlejšie ako európske údaje (uvádzajú sa zamestnanosť, pracovná sila a mzdy). Mala by sa však zabezpečiť správna rovnováha medzi kvalitou a včasnosťou.

Oddiel 2: Kvalita údajov

Päť zásad európskeho kódexu štatistických postupov, prijatého v roku 2005, je venovaných kvalite štatistického výstupu: relevantnosť, presnosť a spoľahlivosť, včasnosť a časová presnosť[8], zhoda a porovnateľnosť[9], dostupnosť a jasnosť.

Na základe konzultácií s vnútroštátnymi a európskymi používateľmi uskutočnenými na jar 2007 bola relevantnosť konjunkturálnych údajov používateľmi hodnotená ako dobrá: krátkodobá štatistika vyhovuje ich potrebám (pozri oddiel 1). Väčšina konjunkturálnych ukazovateľov je na európskej úrovni dostupná už vyše 10 rokov, čo umožňuje analýzu hospodárskeho cyklu. Dodržiavanie požiadaviek z hľadiska spoľahlivosti, včasnosti, zhody a porovnateľnosti zo strany členských štátov monitoruje Eurostat každých šesť mesiacov, pričom zaznamenáva neustále zlepšovanie: priemerné skóre EÚ-27 k 1. aprílu 2007 bolo 9,0 (z 10), 8,5 (1. apríla 2005) a 6,6 (1. januára 2004). Väčšina členských štátov sa približuje k úplnej zhode s nariadením o krátkodobej štatistike.

Presnosť štatistického výstupu sa zabezpečuje vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva odstránením čo najviac nevýberových chýb (neobjektívnosti v dôsledku definícií, chýb pri spracovaní, chýb pri meraní, chýb pokrytia), výpočtom výberových chýb a preskúmaním a analýzou revízií (pozri oddiel 3 týkajúci sa revízií). Podrobnejšie technické informácie sú uvedené v publikáciách týkajúcich sa indexu priemyselnej produkcie, indexu maloobchodného obratu a indexu výrobných cien pre domáce trhy.

Všetky konjunkturálne štatistické údaje sú dostupné na internetovej stránke Eurostatu. Od roku 2006 je na internetovej stránke vyhradená sekcia, ktorá sa týka krátkodobej podnikovej štatistiky[10], kde sa poskytujú najnovšie publikácie, prístup k údajom, východiskové informácie (právne a metodické) a odpovede na často kladené otázky. Zverejnená krátkodobá štatistika patrí každý mesiac medzi 10 najsťahovanejších a najviac vyhľadávaných informácií na internetovej stránke Eurostatu. Jasnosť sa zabezpečuje súhrnným a jednotným súborom metaúdajov, tabuliek a grafov týkajúcich sa zverejnených radov. Metaúdaje sú verejne dostupné. Eurostat od roku 2000 vytvoril databázu nazvanú „Zdroje a metódy krátkodobej štatistiky“ (STS sources & methods), v ktorej sa zhromažďujú metaúdaje zo všetkých členských štátov a všetky ukazovatele. Zdroje a metódy krátkodobej štatistiky (naposledy aktualizované v roku 2007) poskytujú informácie o pokrytí, periodicite, včasnosti, uverejňovaní, právnom základe a pravidlách zabezpečenia dôvernosti, kvalite a metodike.

Oddiel 3: REVÍZIE

Revízie krátkodobej štatistiky boli celkovo obmedzené, najmä na úrovni eurozóny a EÚ( v prípade niektorých ukazovateľov je však potrebné ďalej pracovať na zlepšení spoľahlivosti prvých odhadov. Skupina odborníkov z OECD, ECB, Eurostatu a členských štátov pracuje v rámci pracovnej skupiny na zjednotení politiky revízií, pokiaľ ide o ukazovatele a krajiny.

V rámci krátkodobej štatistiky existujú rôzne dôvody revízií. Indexy krátkodobej štatistiky sú založené predovšetkým na údajoch z prieskumov. Jedným z dôvodov revízií na vnútroštátnej úrovni sú preto neskoré odpovede niektorých spoločností v rámci prieskumov. Prvé odhady môžu byť odvodené z postupov posudzovania alebo štatistických postupov a ich revízia môže byť potrebná, keď bude k dispozícii viac údajov alebo v dôsledku porovnania s referenčnými hodnotami.

Druhým dôvodom revízií sú metodické zmeny (zmeny štatistických metód, zmeny koncepcií, definícií alebo klasifikácií), ktoré môžu mať mnohé formy: zdroje údajov sa zlepšili (navrhol sa nový prieskum alebo sa získali nové administratívne údaje), implementovali sa niektoré existujúce postupy vyplývajúce z európskych alebo medzinárodných požiadaviek.

Tretím dôvodom revízií sú štatistické úpravy vykonané na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zohľadniť sezónny vplyv a vplyv počtu pracovných dní, ktoré ovplyvňujú časové rady.

A napokon, revízie by mohli byť príležitostne spôsobené skutočnosťami, ako sú chyby zdrojových údajov alebo postupov pri výpočte.

V tabuľke 2 sa uvádza rozsah revízií mier rastu medzi prvým zverejneným indexom a jeho druhým zverejnením (o mesiac neskôr) v prípade európskych súhrnných údajov týkajúcich sa piatich ukazovateľov, v súvislosti s ktorými sa uverejňujú tlačové správy. Z týchto piatich ukazovateľov bola najväčšia miera revízií zaznamenaná v prípade nových priemyselných objednávok a stavebnej produkcie, meraná priemerom absolútnych revízií za obdobie dvoch rokov. Najnižšia miera revízií bola zaznamenaná v prípade indexu výrobných cien pre domáce trhy.

Tabuľka 2 : Rozsah revízií v prípade piatich konjunkturálnych ukazovateľov – úroveň EÚ

Stredná hodnota revízie[11] v absolútnom vyjadrení | Priemerná neskoršia miera rastu | Stredná hodnota revízie | Relatívna stredná hodnota revízie v absolútnom vyjadrení[12] |

Priemyselná produkcia SU[13] | 0,1 | 0,3 | 0,0 | 0,18 |

Nové priemyselné objednávky SU | 0,4 | 0,8 | 0,2 | 0,23 |

Ceny domácej priemyselnej produkcie | 0,1 | 0,3 | 0,0 | 0,27 |

Produkcia výstavby SU[14] | 0,2 | 0,4 | -0,2 | 0,43 |

Maloobchodný deflovaný obrat SU | 0,1 | 0,2 | 0,0 | 0,27 |

Politika revízie môže závisieť od zdroja údajov. Napríklad, v niektorých krajinách vychádza ukazovateľ vstupu práce (počet zamestnaných osôb) zo zisťovania pracovných síl, ktoré je zisťovaním domácností a odhady sa vo všeobecnosti nerevidujú.

V priemyselnom odvetví sa index výrobných cien často nereviduje. Index produkcie je ukazovateľ s najväčším rozdielom medzi prvým uverejneným odhadom a konečnými údajmi: od 3 mesiacov po 2 alebo 3 roky, v závislosti od referenčných hodnôt (štrukturálne údaje alebo údaje z národných účtov).

V odvetví maloobchodu a v odvetví služieb podlieha ukazovateľ zamestnanosti dlhšiemu obdobiu revízie ako obrat. V niektorých krajinách sa konjunkturálne ukazovatele zamestnanosti založené na údajoch z prieskumu podnikov uzatvoria po 14 mesiacoch až 2 – 3 rokoch po referenčnom štvrťroku z dôvodu súladu so štrukturálnymi údajmi.

Stratégie revízií sa teda pri jednotlivých konjunkturálnych ukazovateľoch a v jednotlivých krajinách líšia. Implementácia nariadenia o krátkodobej štatistke, a najmä jeho zmeny a doplnenia z roku 2005 viedla členské štáty stanovením náročných lehôt na predkladanie k posilneniu celého procesu zostavenia krátkodobej štatistiky a minimalizácii revízií.

ODDIEL 4: NÁKLADY A ZAťAžENIE; OSVEDčENÉ POSTUPY NA ZNÍžENIE ZAťAžENIA PODNIKOV

Náklady a zaťažen ie

V roku 2005 bola vytvorená pracovná skupina zložená z odborníkov na krátkodobú štatistiku s cieľom navrhnúť nástroj na meranie spravodajského zaťaženia[15] podnikov a nákladov na štatistický systém vyplývajúcich z nariadenia o krátkodobej štatistike podľa spoločnej európskej metodiky. Nástroj bol navrhnutý v súlade s modelom čistých nákladov EÚ. Opatrenia sú však vyjadrené iba v odpracovaných hodinách za rok a nie sú prepočítané na EUR.

Miera záťaže sa definuje ako čas, ktorý podnik potrebuje na zhromaždenie všetkých údajov s cieľom odpovedať na štatistickú požiadavku. Miera nákladov je definovaná ako čas, ktorý príslušný národný štatistický úrad potrebuje na všetky činnosti s cieľom dodržať ustanovenia nariadenia o krátkodobej štatistike.

Merania boli dokončené v priebehu prvého štvrťroku 2007. Na základe 26 krajín sa získal dobrý celkový obraz o Európskej únii.

V bežnom roku odpovedalo na dotazníky v rámci štatistických prieskumov týkajúcich sa 39 konjunkturálnych ukazovateľov približne 930 000 európskych podnikov. Každý odpovedajúci podnik vynaložil v priemere 4 hodiny 20 minút ročne (21 minút za mesiac) na vyplnenie dotazníkov v rámci štatistických prieskumov spojených s nariadením o krátkodobej štatistike a 39 ukazovateľmi. Respondentmi sú najmä väčšie podniky, pretože malé a stredne veľké podniky sú vo všeobecnosti oslobodené (pozri oddiel 4.2). Celkovo (v prípade 39 ukazovateľov počas jedného roka zberu údajov a výpočtov) sú náklady na štatistický systém približne rovnaké ako zaťaženie podnikov. Keďže v samotnom nariadení o krátkodobej štatistike a systéme zberu údajov prevláda priemyselné odvetvie (21 ukazovateľov z 39), počet podnikov zapojených do zhromažďovania údajov o priemysle predstavuje 44 % celkového počtu (respektíve 38 % v odvetví maloobchodu a služieb a 18 % v odvetví výstavby).

Mesačné ukazovatele prispeli výrazným podielom (80 %) k celkovým štatistickým nákladom a zaťaženiu, zároveň však mali veľký prínos pre užívateľov: mesačné ukazovatele sa zverejňujú s cieľom zabezpečiť včasnú ekonomickú analýzu.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedené náklady sú celkové náklady na zostavenie tejto štatistiky, nie dodatočné náklady spojené s existenciou nariadenia EÚ. Nariadenie o krátkodobej štatistike nadobudlo účinnosť v roku 1998, v čase, keď sa už v krajinách EÚ zostavovali mnohé krátkodobé štatistiky. Okrem toho, viac ako dve tretiny konjunkturálnych ukazovateľov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o krátkodobej štatistike, sú vstupom pre iné nariadenia EÚ (národné účty, index nákladov práce) alebo výstupom iných nariadení EÚ (zisťovanie pracovných síl).

Osvedčené postupy na zníženie zaťaženia

Členské štáty sa pri plnení požiadaviek krátkodobej štatistiky snažia minimalizovať spravodajské zaťaženie podnikov a pritom poskytovať dostatočne včasné a spoľahlivé údaje na hospodársku analýzu. V mnohých krajinách sa na tento účel zaviedli postupy a pracovné procesy, v ďalších krajinách sa tieto postupy a procesy ešte len vyvíjajú. Ďalej sa uvádzajú niektoré príklady.

V približne 20 krajinách sa zaviedol elektronický zber údajov ako možnosť ponúknutá podnikom namiesto zasielania dotazníkov poštou alebo faxom. Elektronický zber údajov dáva spoločnostiam flexibilitu, pretože dotazníky môžu vyplniť v rámci určitých lehôt a súčasne môžu uskutočniť prvé overenie údajov na úrovni spoločnosti. Niektoré národné štatistické úrady (ďalej len „NŠÚ“) zaviedli rozhranie so štandardným softvérom na účty spoločnosti, ktoré podniky vo veľkej miere využívajú.

Administratívne zdroje údajov sú súčasťou vstupov, ktoré NŠÚ používajú na zostavenie konjunkturálnych ukazovateľov. Zjavnou výhodou je, že neexistuje žiadne dodatočné spravodajské zaťaženie kladené na spoločnosti, hoci administratívne zaťaženie zostáva.

Údaje o DPH alebo iné fiškálne či administratívne údaje sú veľmi všeobecným zdrojom informácií o podnikovom systéme. Ich použitie na štatistické účely má viacnásobné výhody, najmä zníženie spravodajského zaťaženia podnikov. Naopak, ak sú koncepcie príliš odlišné od štatistických potrieb alebo sa v priebehu času menia , môže prísť k určitému zníženiu kvality údajov. Vyskytli sa viaceré prípady, keď administratívny zdroj náhle stratil a štatistici nemali inú možnosť ako obnoviť štatistické zisťovanie.

V prípade, že sa administratívne údaje používajú na zostavenie konjunkturálnych ukazovateľov, register platiteľov DPH alebo daňové priznania v súvislosti s DPH predstavujú takmer 50 % a register zamestnancov druhú polovicu. Administratívne zdroje údajov sa častejšie používajú v prípade štvrťročných údajov, pretože vo všeobecnosti nie sú také včasné ako mesačné štatistické prieskumy určené na určitý účel.

Administratíve zdroje údajov sa často používajú na doplnenie údajov z prieskumu, pričom poskytujú informácie týkajúce sa malých a stredných podnikov.

Všetky členské štáty predchádzajú zaťaženiu malých podnikov zavedením prahových hodnôt alebo zavedením stratégií výberu vzoriek. Pokiaľ ide o ukazovatele na základe nariadenia o krátkodobej štatistike, krajiny používajú prahové hodnoty pri zbere údajov pre mnohé ukazovatele – veľká väčšina malých podnikov je preto vylúčená zo vzorky, ktorá je však zostavená tak, aby bola reprezentatívna pre celú populáciu a zabezpečovala veľmi dobré pokrytie premennej, ktorá je predmetom záujmu[16]. Nízky výberový podiel sa uplatňuje najmä v prípade maloobchodných činností malých podnikov (menej ako 10 zamestnancov) a môže viesť k menšej presnosti konečných odhadov. Na zníženie zaťaženia malých podnikov sa môžu použiť niektoré postupy odhadu, ako je napríklad prognóza za mesačné obdobie zo štvrťročného prieskumu alebo informácie z administratívnych zdrojov (ako napríklad DPH).

Väčšie členské štáty pomerne často uplatňujú technické riešenia výberu vzoriek, ako sú rotačné vzorky (napríklad, každý rok sa nahrádza 20 % podnikov). Veľkosti vzoriek sa optimalizujú pomocou moderných postupov zaraďovania do vzoriek. Stratégie výberu vzoriek sa musia zaviesť vo vzťahu k dopytu: niekedy sa k vnútroštátnemu ukazovateľu požadovanému na základe nariadenia EÚ môžu pridať regionálne alebo miestne ukazovatele, aby sa uspokojili potreby vnútroštátnych používateľov, čo si vyžaduje omnoho väčšie vzorky.

Koordinácia prieskumov týkajúcich sa jednotlivých konjunkturálnych ukazovateľov, ako aj koordinácia týchto prieskumov s inými prieskumami zohráva významnú úlohu vo vnútri národných štatistických úradov s cieľom obmedziť prekrývanie sa štatistík, a tým zaťaženie spoločností tak, že sa rovnaká otázka nekladie opakovane.

Niektoré národné štatistické úrady úspešne vyskúšali „jednotné miesto na zber údajov“, a to najmä pre veľké spoločnosti – tzv. profilový program pre veľké podniky . Touto holistickou stratégiou sa vytvára veľmi dobrý dlhodobý vzťah medzi podnikmi a štatistickými úradmi, racionalizujú sa požiadavky na údaje zo strany štatistického úradu a vytvárajú sa podmienky na riadenie spravodajského zaťaženia.

V samotnom nariadení o krátkodobej štatistike sa umožňuje výrazne znížiť zaťaženie zavedením koncepcie európskych programov výberových zisťovaní pre niektoré premenné. V týchto prípadoch sa krajiny môžu rozhodnúť zhromaždiť údaje výhradne za tie odvetvia alebo výrobky, ktoré sú veľmi dôležité a významne prispievajú k súhrnným údajom na európskej úrovni. V pozmeňujúcom a doplňujúcom nariadení z roku 2005 sa zaviedli aj prahové hodnoty pre malé členské štáty . Obidve tieto techniky znižujú zaťaženie podnikov, pričom Komisii (Eurostatu) stále umožňujú vypočítať spoľahlivé súhrnné údaje za EÚ.

Medzi ďalšie európske iniciatívy patria metodické usmernenia alebo osobitné semináre s cieľom vytvoriť synergie v európskom štatistickom spoločenstve a presadzovať výmenu osvedčených postupov a diskusie. V rámci pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia z roku 2005 Eurostat v spolupráci s OECD navrhol metodické usmernenia na implementáciu indexov cien výrobcov v oblasti služieb a zorganizoval viaceré semináre o špecifických činnostiach v oblasti služieb.

Príloha: Zoznam konjunkturálnych ukazovateľov (PEEI tučným písmom)

Odvetvie | Ukazovateľ | Periodicita M: mesačne Q: štvrťročne | Lehota uvedená v nariadení[17] |

Priemysel | Produkcia | M | 1 mesiac 10 dní |

tržby za vlastné výkony a tovar, tržby z predaja na domácom trhu, tržby z predaja na vývoz (rozdelenie eurozóna – mimo eurozóny) | M | 2 mesiace |

nové prijaté objednávky, nové domáce objednávky, nové zahraničné objednávky (rozdelenie eurozóna – mimo eurozóny) | M | 1 mesiac 20 dní |

počet zamestnaných osôb | Q | 2 mesiace |

odpracované hodiny | Q | 3 mesiace |

mzdy a platy | Q | 3 mesiace |

výrobné ceny, ceny priemyselných výrobcov na domácom trhu, ceny priemyselných výrobcov na zahraničnom trhu (rozdelenie eurozóna – mimo eurozóny) | M | 1 mesiac 5 dní |

dovozné ceny (rozdelenie eurozóna – mimo eurozóny) | M | 1 mesiac 15 dní |

Stavebníctvo | Produkcia, produkcia výstavby budov, produkcia inžinierskych stavieb | M/Q[18] |

počet zamestnaných osôb | Q | 2 mesiace |

odpracované hodiny | Q | 3 mesiace |

mzdy a platy | Q | 3 mesiace |

stavebné náklady, náklady na materiál, náklady na prácu | Q | 3 mesiace |

stavebné povolenia: počet bytov; stavebné povolenia: m² úžitkovej podlahovej plochy | Q | 3 mesiace |

Maloobchod | Tržby za vlastné výkony a tovar | M | 1 mesiac[19]/2 mesiace |

počet zamestnaných osôb | Q | 2 mesiace |

deflátor predaja | M | 1 mesiac/2 mesiace |

Ostatné služby | Tržby za vlastné výkony a tovar | Q | 2 mesiace |

počet zamestnaných osôb | Q | 2 mesiace |

výrobné ceny | Q | 3 mesiace |

[1] KOM(2005) 97 „Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1158/2005 zo 6. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike.

[3] Napríklad „Štatistické požiadavky Európskej centrálnej banky v oblasti všeobecnej hospodárskej štatistiky“, ECB, august 2000.

[4] Ukazovatele cien služieb ešte nie sú dostupné na európskej úrovni z dôvodu dlhej výnimky, o ktorú požiadala väčšina členských štátov, platnej do augusta 2008.

[5] Zoznam v prílohe.

[6] V zmenenom a doplnenom nariadení z roku 2005 sa menším členským štátom poskytla dodatočná lehota v trvaní 15 dní.

[7] Program modernizácie európskej podnikovej a obchodnej štatistky (MEETS) je šesťročný program (2008 – 2013). Jeho základným cieľom je navrhnutie cieľových súborov ukazovateľov a preskúmanie priorít.

[8] Porov. 1.2 a 1.5.

[9] Porov. 1.6.

[10] V časti Priemysel, obchod a služby.

[11] Revízia je rozdiel medzi prvým uverejneným indexom a druhým odhadom o mesiac neskôr. Údaje sa vzťahujú na obdobie od novembra 2005 do mája 2007. Napríklad, miera rastu priemyselnej produkcie za eurozónu sa za mesiac február 2007 v porovnaní s januárom 2007 odhadovala pri prvom uverejnení na 0,6. O mesiac neskôr sa hodnota mier rastu odhadovala na 0,5, čo zodpovedalo revízii miery rastu o -0,1 a absolútnej revízii o 0,1.

[12] Relatívna stredná hodnota revízie v absolútnom vyjadrení je pomer medzi súčtom revízií v absolútnom vyjadrení a súčtom neskorších odhadov v absolútnom vyjadrení.

[13] SU znamená sezónne upravené( hrubé zodpovedá hrubým údajom.

[14] Od novembra 2006 je index stavebnej produkcie mesačný. Revízie sa počítajú na základe štvrťročných údajov od prvého štvrťroku 2005 po tretí štvrťrok 2006 a následne na základe mesačných údajov od novembra 2006 do júna 2007.

[15] Hodnotí sa iba zaťaženie podnikov vyplývajúce zo štatistických prieskumov. Ak sa na zostavenie krátkodobej štatistiky používajú administratívne zdroje, zaťaženie sa v tomto prípade nevzala do úvahy, pretože v každom prípade vznikla pri administratívnom účele.

[16] V priemyselnom odvetví sa môžu uplatniť prahové hodnoty na vylúčenie malých podnikov z prieskumu (veľmi často menej ako 10 zamestnancov), pokrytie však zostáva na veľmi vysokej úrovni (viac ako 70 – 80 %). Ak sú aktivity menej koncentrované, ako v prípade stavebníctva, maloobchodu alebo reštaurácií, prahové hodnoty na celkové vylúčenie sa neuplatňujú. Zaťaženie malých podnikov sa znižuje zavedením rôznych mier výberu vzoriek podľa údajov o obrate alebo zamestnanosti.

[17] V prípade menších členských štátov môže byť lehota dlhšia až o 15 kalendárnych dní.

[18] Závisí od veľkosti členského štátu.

[19] Jeden mesiac v prípade súhrnných údajov, dva mesiace v prípade podrobných údajov.