[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.5.2008

KOM (2008) 312 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Riešenie medzinárodných výziev v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany

(predložený Komisiou)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Riešenie medzinárodných výziev v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany

1. ÚVOD

Černobyľská nehoda v roku 1986 jasne ukázala, aké katastrofálne dôsledky môžu mať jadrové elektrárne s nedostatočnou koncepciou v krajinách s nízkou kultúrou bezpečnosti, s neadekvátnou prevádzkovou bezpečnosťou a regulačným rámcom.

Počet jadrových elektrární (JE) bude pravdepodobne vo svete narastať, keďže medzinárodní aktéri sa snažia zvýšiť energetickú bezpečnosť diverzifikáciou ich skladby energetických zdrojov, aby si vzhľadom na historicky vysoké ceny ropy udržali hospodársku konkurencieschopnosť, alebo aby znížili, prípadne zabránili, emisiám skleníkových plynov.

Cieľom tohto oznámenia je preskúmať výzvy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany, ktoré so sebou prináša narastajúce geografické rozšírenie jadrovej energie a navrhnúť odporúčania k týmto aspektom:

1. kľúčové otázky, v ktorých EÚ prináša pridanú hodnotu;

2. pracovný program založený na geografických a technických prioritách;

3. možné prvky jadrovej bezpečnosti a súbory ochranných opatrení na pomoc tretím krajinám.

2. ROZšÍRENIE JADROVEJ ENERGIE

Výroba jadrovej energie je etablovanou súčasťou energetickej zmesi vo viacerých rozvojových krajinách a niektoré z nich chcú jej použitie rozšíriť. Tak napríklad Rusko aj Čína oznámili plány rozšírenia svojej jadrovej kapacity o viac než 20 GW do roku 2020. Rusko takisto rozširuje svoj predaj jadrovej technológie; predalo jadrové elektrárne Číne a Indii (ktoré sú vo výstavbe) a nedávno uzavrelo zmluvu o výstavbe jadrovej elektrárne v Bulharsku.

Viaceré krajiny, ktoré v súčasnosti nevyrábajú jadrovú energiu, prejavili svoj záujem o výstavbu JE. Niektoré z nich sa nachádzajú v susedstve EÚ (Jordánsko, Egypt, Tunisko, Alžírsko, Maroko, Bielorusko), iné ako Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Vietnam, Thajsko, Čile a Venezuela sú zase vzdialené. Liga arabských štátov a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive takisto podporujú svojich členov vo využívaní jadrovej energie. Niektoré krajiny týchto zoskupení sa nachádzajú v geopoliticky citlivých oblastiach. Problematika súvisiaca s iránskym programom jadrového rozvoja je dobre známa.

EÚ má vyspelý jadrový priemysel a na základe dlhodobých skúseností v tejto oblasti je schopná spolupracovať s partnermi, ktorí stavajú alebo plánujú postaviť JE, aby zaistila, že všetky činnosti v súvislosti s jadrovou energiou sa vykonávajú v súlade s najvyššími normami bezpečnosti a ochrany. Jadrová bezpečnosť a otázky nešírenia jadrových zbraní sa musia v tomto ohľade považovať za dva vzájomne prepojené piliere politiky EÚ.

3. JADROVÁ BEZPEčNOSť

3.1. Program jadrovej bezpečnosti Tacis a jeho odkaz

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vlastnili niektoré nové nezávislé štáty jadrové elektrárne rôzneho veku a koncepcie, chýbali im však ekonomické zdroje, nezávislá kapacita alebo politiky riadenia bezpečnosti, aby mohli dosiahnuť západné normy. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dostala za úlohu určiť nedostatky jadrovej bezpečnosti v krajinách strednej Európy a v nových nezávislých štátoch. Program jadrovej bezpečnosti TACIS bol vytvorený s cieľom zamerať sa na tieto výzvy a zohľadniť stratégiu G7 prijatú v roku 1992 v Mníchove[1].

Pomoc, poskytovaná od roku 1991 v rámci programu jadrovej bezpečnosti Tacis predovšetkým Rusku a Ukrajine a v menšej miere aj Kazachstanu a Arménsku, musí ďalej pokračovať. Existuje potreba konsolidácie a niektoré tradičné oblasti, ako je podpora poskytovaná regulačným orgánom, sa budú musieť aj v dohľadnej budúcnosti zachovať. Takisto sa bude musieť pokračovať v pomoci poskytovanej priamo na mieste JE, ktorá sa čoraz viac sústreďuje na bezpečnosť ich prevádzky.

V Rusku je dôležité sledovať rozvoj reaktorov prvej generácie, ktoré nespĺňajú súčasné medzinárodné normy pre jadrovú bezpečnosť a ktorých modernizácia je v EÚ považovaná za neekonomickú. Táto otázka sa bude musieť riešiť v kontexte obchodovania s elektrickou energiou medzi systémami UCTE a IPS/UPS, aby sa získal od Ruska záväzok, že tieto reaktory čo najskôr uzavrie.

Bude sa pokračovať v odstraňovaní pozostatkov severnej flotily v severozápadnom Rusku. Demontáž a skladovanie rádioaktívneho odpadu z jadrových ponoriek, ľadoborcov, námorných a pozemných základní prinášajú so sebou vážne technické a finančné problémy. ES prispelo prostredníctvom programu jadrovej bezpečnosti Tacis sumou 40 miliónov EUR do jadrovej časti fondu Environmentálne partnerstvo Severnej dimenzie (Northern Dimension Environmental Partnership − NDEP) a uskutočnilo niektoré projekty a štúdie v tejto oblasti. Plánuje sa ďalšie financovanie.

Na Ukrajine je EÚ najväčším darcom do Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora (Chernobyl Shelter Fund − CSF), do ktorého prispieva sumou 240 miliónov EUR, a na účet jadrovej bezpečnosti (Nuclear Safety Account − NSA), z ktorého sa financujú projekty týkajúce sa demontáže tohto zariadenia. Obidva tieto fondy sú riadené Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD). Komisia okrem toho realizuje ďalšie projekty, ako je priemyselný komplex na likvidáciu pevného rádioaktívneho odpadu, ktorý financuje program TACIS celkovou sumou približne 50 miliónov EUR. Budú potrebné ďalšie prísľuby na financovanie projektov v rámci CSF a NSA. Úverový nástroj Euratomu bol použitý na poskytnutie pôžičky vo výške 83 miliónov USD na financovanie modernizačných programov týkajúcich sa druhého bloku Chmelnickej JE a štvrtého bloku JE Rovno (projekt K2R4). Tak ako v Rusku, aj na Ukrajine, sa budú v dohľadnej budúcnosti naďalej podporovať úrady jadrového dozoru. Takisto sa bude musieť pokračovať v pomoci poskytovanej priamo na mieste JE, ktorá sa čoraz viac sústreďuje na bezpečnosť ich prevádzky.

Memorandum o porozumení v oblasti energetiky, ktoré bolo podpísané v roku 2005 s Ukrajinou[2], ustanovuje hodnotenie bezpečnosti ukrajinských JE. Nedávno bol spustený spoločný projekt Komisie, MAAE a Ukrajiny týkajúci sa tejto otázky, ktorý je financovaný najmä z Nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti. EÚ podmienila podporu pre neskoršie pristúpenie Ukrajiny k Energetickému spoločenstvu na základe uspokojivého hodnotenia úrovne jadrovej bezpečnosti vo všetkých ukrajinských prevádzkovaných JE. Ukrajinské služby zásobovania s elektrickou energiou sú podľa zmluvy o pôžičke Euratomu na projekt K2R4 takisto zodpovedné za zvýšenie bezpečnosti týchto elektrární.

V arménskej JE Medzamor bol sovietsky reaktor prvej generácie počas veľkého zemetrasenia v roku 1988 poškodený a následne uzavretý. Z dôvodov nedostatku energie sa však vláda v roku 1995 rozhodla opäť zapojiť do prevádzky blok 2 JE. EÚ tlačí na arménsku vládu, aby stanovila pevný dátum uzavretia tejto elektrárne a v spolupráci s inými darcami pod záštitou MAAE prispela sumou 25 miliónov EUR na vykonanie najsúrnejších bezpečnostných úprav. Medzitým arménska vláda oznámila, že elektráreň plánuje uzavrieť v roku 2016. Tento dátum nie je prijateľný pre medzinárodné spoločenstvo a EÚ naďalej vyvíja tlak na arménsku vládu, aby elektráreň uzavrela skôr. Napriek tomu treba naďalej podporovať najsúrnejšie krátkodobé opatrenia na zlepšenie bezpečnosti, aby sa najmä v oblasti Zakaukazska znížili riziká spojené s pokračovaním prevádzky elektrárne.

V Kazachstane vypracovala skupina medzinárodných darcov pod vedením MAAE hodnotiaci plán týkajúci sa jadrovej strelnice v Semipalatinsku, potom ako kazašská vláda požiadala medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Útvary Komisie sa v širokej miere podieľali na tejto práci, čo vyústilo do projektu Komisie na sledovanie tohto územia. Komisia bude okrem toho naďalej financovať projekty na vyradenie JE Aktau z prevádzky.

Útvary Komisie sa naďalej aktívne podieľajú na práci skupiny G8 pre jadrovú bezpečnosť a ochranu (Nuclear Safety and Security Group − NSSG), ktorá nahradila pracovnú skupinu G7 pre jadrovú bezpečnosť (Nuclear Safety Working Group − NSWG) založenú v roku 1992. Táto skupina vypracovala program zlepšenia jadrovej bezpečnosti v nových nezávislých štátoch a v krajinách strednej a východnej Európy, ktorý má financovať medzinárodné spoločenstvo. V roku 1995 NSWG vyjednala memorandum o porozumení medzi Ukrajinou, G7 a Komisiou, ktorého výsledkom bolo uzavretie posledného prevádzkovaného bloku černobyľskej jadrovej elektrárne v decembri 2000. Táto skupina má rozhodujúcu úlohu pri získavaní dodatočných finančných prísľubov na pokrytie systematického nárastu nákladov černobyľských projektov a pri realizácii medzinárodných iniciatív týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti a ochrany.

3.2. Nové projekty jadrovej bezpečnosti

Skutočnosť, že viacerí partneri plánujú zaviesť jadrový program alebo rozšíriť svoje súčasné činnosti, stavia pred EÚ novú výzvu.

Väčšina „rozvojových krajín“, ktoré by chceli začať vyrábať jadrovú energiu, v súčasnosti nemá k dispozícii legislatívnu a regulačnú infraštruktúru, ktorá by zabezpečila, že bezpečnosť bude zohrávať hlavnú úlohu pri rozhodnutiach týkajúcich sa koncepcie, výstavby a prevádzky. Okrem toho týmto krajinám často chýbajú potrebné odborné znalosti alebo primeraná priemyselná infraštruktúra. Tieto skutočnosti predstavujú výzvy v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany, ktoré sa dotýkajú EÚ. Rozsiahlu vonkajšiu pomoc budú pravdepodobne potrebovať aj niektoré krajiny už s existujúcim jadrovým programom, najmä tie, v ktorých sa očakáva rýchly rozvoj týchto programov.

Keďže program jadrovej bezpečnosti Tacis skončil v roku 2006, bol prijatý nový Nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) s celosvetovou geografickou pôsobnosťou na pokračovanie a rozšírenie činností Komisie v oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečnostných opatrení. Finančné zdroje v rámci tohto nástroja predstavujú na obdobie 2007 − 2013 sumu okolo 524 miliónov EUR[3]. Okrem toho, Rusko, Ukrajina a Arménsko budú mať naďalej k dispozícii úverový nástroj Euratomu.

Keďže potreba pomoci Rusku a Ukrajine sa zmenšuje, zatiaľ čo vznikajú nové potreby v krajinách mimo nových nezávislých štátov, musí Komisia prehodnotiť stanovenie svojich priorít týkajúcich sa činnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany v tretích krajinách[4]. Ciele týkajúce sa budúcej pomoci tretím krajinám a spolupráce s nimi sa dajú zhrnúť nasledovne:

- zlepšiť kultúru jadrovej bezpečnosti (vrátane projektových a prevádzkových úrovní),

- zlepšiť ochranu pred ionizujúcim žiarením,

- riešiť problémy spojené s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom,

- pomáhať implementovať jadrové bezpečnostné opatrenia.

Pri vypracovaní programov a projektov na uskutočnenie týchto cieľov sa budú zohľadňovať obmedzenia súvisiace s dostupnými finančnými prostriedkami a ľudskými zdrojmi.

3.3. Iné nástroje

EÚ má k dispozícii niekoľko ďalších nástrojov na rozvoj spolupráce. Otázky jadrovej bezpečnosti a ochrany sú zahrnuté v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom), ktorá dovoľuje Komisii so súhlasom Rady uzatvárať medzinárodné dohody v tejto oblasti:[5] Dohody o posilnení spolupráce v oblasti mierového využitia jadrovej energie a o jadrovom výskume boli podpísané s viacerými krajinami, medzi iným s Austráliou, Kanadou, Švajčiarskom, Spojenými štátmi, Japonskom, Argentínou, Ukrajinou a Uzbekistanom.

EÚ podpísala dohody v oblasti jadrovej bezpečnosti s krajinami, ako sú Ukrajina a Kazachstan. EÚ je ďalej zmluvnou stranou stále väčšieho počtu medzinárodných dohôd s tretími stranami a posilňuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, najmä s MAAE, aby podporila nešírenie jadrových zbraní, jadrovú bezpečnosť a ochranu.

V rámci politiky Spoločenstva v oblasti jadrového výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy, ku ktorej patrí program jadrového štiepenia v siedmom rámcovom programe Euratomu, sú ďalej vyčlenené prostriedky na nepriame a priame činnosti Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré by mohli poskytnúť dôležité synergie v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany.

4. JADROVÁ OCHRANA A NEšÍRENIE JADROVÝCH ZBRANÍ

4.1. Súčasná situácia

Jadrová bezpečnosť (inými slovami bezpečná koncepcia, prevádzka a demontáž jadrových zariadení a regulácia likvidácie odpadu) nemôžu byť odlúčené od jadrovej ochrany (fyzická ochrana jadrových zariadení, boj proti nezákonnému obchodovaniu s jadrovými materiálmi, kontrola zdrojov zvyškového žiarenia, detekčná kapacita, núdzové opatrenia).

Vzhľadom na možné dvojaké (mierové a vojenské) použitie niektorých materiálov, vybavenia a jadrových zariadení[6] by rozvoj jadrovej energetiky mohol zvýšiť riziká šírenia jadrových zbraní[7]. Okrem toho existujú vážne obavy, že neštátne subjekty by mohli zneužiť mierové jadrové technológie na teroristické a iné zločinné účely. Boj proti pašovaniu jadrového materiálu si vyžaduje vybudovanie nových kapacít na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

S cieľom riešiť riziká súvisiace s jadrovou ochranou, vznikli nedávno niektoré iniciatívy, ktoré majú zlepšiť overovacie mechanizmy MAAE, kontrolné predpisy pre vývoz jadrového materiálu, sledovanie hraníc a „multilateralizáciu“ jadrového palivového cyklu[8]. Spoločné vyhlásenie o posilnenej spolupráci, ktoré pripravuje Komisia a MAAE, je zamerané na celkové zníženie týchto rizík.

EÚ podporuje uvedené opatrenia prostredníctvom stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej v roku 2003 a takisto prostredníctvom plnej podpory rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 z apríla 2004. V súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) zo 17. novembra 2003 EÚ taktiež vkladá do dohôd s tretími krajinami doložku o nešírení jadrových zbraní. Komisia bude ďalej presadzovať, aby všetky štáty, ktoré majú alebo sa usilujú o civilný jadrový program, ratifikovali a implementovali Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov a jadrových zariadení (zmenený a doplnený 8. júla 2005 vo Viedni).

Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry zahŕňa aj vonkajší rozmer, ktorý predpokladá uzavretie špecifických memoránd o porozumení a výmenu osvedčených postupov s tretími krajinami s cieľom zvýšiť ochranu kritickej infraštruktúry.

EÚ sa od začiatku 90-tych rokov snaží v rámci programov Spoločenstva a jednotných akcií Rady o zníženie rizík šírenia jadrových zbraní, pričom sa osobitne zameriava na nové nezávislé štáty, a má v úmysle zamerať sa na riziká a hrozby na celosvetovej úrovni prostredníctvom nedávno prijatého nástroja stability. Tento nástroj zahŕňa rad opatrení, ktorých cieľom je zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia[9]. Okrem toho budú riziká šírenia jadrových zbraní takisto zahrnuté v prebiehajúcej revízii Európskej bezpečnostnej stratégie.

Pre krajiny, ktoré prevádzkujú JE a pre tie, ktoré plánujú zaviesť jadrové programy, je tiež významným faktorom bezpečnosť dodávok jadrového paliva. Dlhodobé dodávateľské vzťahy sú dôležité pre dodávateľov a užívateľov jadrových materiálov v záujme stabilného a predvídateľného fungovania trhu. Euratom uzavrelo dohody o spolupráci s významnými dodávateľskými krajinami (napr. s Austráliou, Kanadou, USA, Kazachstanom), v ktorých sú stanovené pravidelné konzultácie medzi stranami. Dohody takisto obsahujú doložky o „mierovom využití“ jadrových materiálov a stanovujú uplatňovanie bezpečnostných opatrení, ktoré platia aj vtedy, keď sa jadrové materiály vyvážajú do tretích krajín.

4.2. Budúce činnosti

Spoločenstvo bude pokračovať vo svojom úsilí, aby na medzinárodnej úrovni zabezpečilo dodržiavanie najvyšších noriem týkajúcich sa nešírenia jadrových zbraní, bezpečnosti a ochrany, ktoré sa v rámci Spoločenstva ďalej rozvíjajú[10]. Spoločenstvo by malo zostať otvorené možnosti rozšírenia spolupráce s tretími krajinami s cieľom podporiť nešírenie jadrových zbraní, bezpečnosť a ochranu. Pri rokovaní a podpisovaní medzinárodných dohôd Euratomu sa bude Spoločenstvo snažiť, aby jeho partneri pristúpili k dodržiavaniu všetkých významných medzinárodných dohôd. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia predloží Rade a Parlamentu osobitné oznámenie o právomociach, ktoré sú Spoločenstvu zverené v oblasti nešírenia jadrových zbraní na základe Zmluvy o Euratome.

5. PRÍNOS EÚ

Každá krajina, ktorá chce využívať jadrovú energiu na civilné účely a prísne rešpektovať medzinárodne uznávané bezpečnostné a ochranné požiadavky, stojí pred úlohou vybudovať kapacity (ľudské a finančné zdroje a infraštruktúru) a zaviesť legislatívny rámec a inštitúcie, ktoré sú potrebné na dodržiavanie medzinárodných záväzkov. EÚ môže k plneniu týchto úloh výrazne prispieť prostredníctvom inštitúcií Spoločenstva a členských štátov vďaka rozsiahlym skúsenostiam s využívaním jadrovej energie na základe implementácie programu jadrovej bezpečnosti Tacis (pozri hore) a prostredníctvom viacerých nástrojov, ktoré má k dispozícii.

Komisia sa bude pri tom výlučne koncentrovať na činnosti, ktoré sú zamerané na zlepšenie bezpečnosti a ochrany, vrátane štúdií, vypracovania legislatívy, vybudovania inštitúcií a v niektorých výnimočných prípadoch, kde existujú jadrové elektrárne, na ich vybavenie. Zvláštna pozornosť sa bude musieť venovať odbornej príprave v oblasti bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových zbraní, aby sa zmiernil nedostatok plne vyškoleného personálu v príslušných krajinách. Súbor podporných opatrení by mal byť koncipovaný tak, aby zaistil ich trvalé uplatňovanie aj po skončení podpory EÚ.

6. KRITÉRIA NA ZOSTAVENIE PROGRAMU NA OBDOBIE 2007 − 2013

Spolupráca s krajinami, ktoré vyžívali podporu z programu Tacis, bude v dohľadnej budúcnosti pokračovať. Pokiaľ ide o iné krajiny, priority financovania sa budú zakladať na strategických, geografických a technických kritériách.

6.1. Strategické a geografické kritéria

Keď sa budú stanovovať priority na prideľovanie pomoci týkajúcej sa jadrovej bezpečnosti a ochrany, mali by sa v danom čase zohľadňovať tieto strategické a geografické úvahy:

- geografický, strategický a geopolitický význam krajiny pre EÚ, vrátane geografickej blízkosti a prínosu Nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (NSC) a nástroja stability pri realizácii cieľov európskej susedskej politiky[11],

- ochota krajiny spolupracovať a jej dôveryhodnosť v oblasti nešírenia jadrových zbraní,

- politická stabilita danej krajiny a najmä jej schopnosť dlhodobo finančne prispievať.

6.2. Technické kritéria

Z technického hľadiska je potrebné pri určovaní priorít spolupráce ES s tretími krajinami zohľadňovať tieto aspekty:

- naliehavosť problémov[12] z pohľadu bezpečnosti občanov a zariadení ako aj z pohľadu ochrany,

- bezprostredná blízkosť vypracovania dôveryhodného programu jadrovej energie.

Rôzne tretie krajiny je možné podľa súčasného stavu ich skúseností s jadrovou energiou a ich deklarovaných ambícií rozdeliť do týchto kategórií:

- krajiny, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne,

- krajiny prevádzkujúce výskumné reaktory, ktoré si želajú alebo neželajú zaviesť program jadrovej energie,

- krajiny bez výskumných reaktorov, ktoré plánujú zaviesť program jadrovej energie.

Okrem otázok jadrovej bezpečnosti budú musieť niektoré krajiny zlepšiť svoju ochranu proti ionizujúcemu žiareniu a bude sa im musieť poskytnúť pomoc pri implementácii jadrových bezpečnostných opatrení.

7. ZÁVERY

Keďže geografické rozšírenie použitia jadrovej energie stále narastá, potrebuje EÚ budovať na svojej etablovanej politike a odborných znalostiach a ďalej spolupracovať so svojimi partnermi, aby podporila najvyššie normy jadrovej bezpečnosti a ochrany.

Komisia so svojimi partnermi určí, aký druh pomoci môže byť poskytnutý, aby sa podporili osvedčené postupy v rámci existujúcich civilných jadrových programoch a tam, kde sa majú zaviesť nové jadrové programy, zaistí, aby bezpečnosť a ochrana boli plne rešpektované v rámci rozhodovacích procesov, pri vypracúvaní a realizácií plánov a pri následnej prevádzke elektrární.

[1] Paralelný program bol prijatý v rámci programu Phare na zvýšenie jadrovej bezpečnosti v kandidátskych krajinách EÚ.

[2] Memorandum o porozumení medzi Európskou úniou a Ukrajinou o spolupráci v oblasti energetiky, ktoré v Kyjeve 1. decembra 2005 podpísali úradujúci predseda Európskej rady Tony Blair, predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso a prezident Ukrajiny Viktor Juščenko.

[3] Tieto zdroje sa použijú hlavne v rámci rozpočtovej položky 19 06 04 01.

[4] Krajiny, na ktoré sa vzťahuje predvstupový nástroj, sú vylúčené. To isté v zásade platí pre priemyselné krajiny a krajiny s vysokými príjmami.

[5] Kapitola 10 Zmluvy o Euratome (článok 101).

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 z 22. júna 2000 stanovujúce režim Spoločenstva pre kontrolu exportu položiek a technológií s dvojakým použitím.

[7] Pozri Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov a jadrových zariadení (zmenený a doplnený 8. júla 2005 vo Viedni).

[8] Príkladom je globálne partnerstvo jadrovej energie (Global Nuclear Energy Partnership − GNEP) pod vedením USA, v rámci ktorého konzorcium národov s vyspelou jadrovou technológiou poskytuje služby súvisiace s jadrovým palivom a dodáva reaktory tým krajinám, ktoré „sa zaviazali upustiť od činností v oblasti jadrového palivového cyklu“, ako sú obohacovanie a recyklácia. Ide tu v podstate o prenájom paliva, pri ktorom dodávateľ nesie zodpovednosť za konečné uloženie vyhoreného paliva.

[9] Tieto opatrenia sa financujú hlavne z rozpočtovej položky 19 06 02 01.

[10] Pozri Oznámenie Komisie Európskej Rade a Európskemu parlamentu − Energetická politika pre Európu, KOM(2007)1 v konečnom znení z 10.1.2007, s. 18 a 19.

[11] Medzi susedskými krajinami, ktoré chcú zaviesť jadrový program, sú kvôli ich blízkosti k EÚ obzvlášť dôležité oblasti Magrebu a Mašreku. Oblasť Blízkeho východu je druhou prioritou.

[12] Prioritná pozornosť by sa mala venovať krajinám s existujúcimi programami jadrovej energie, najmä tým krajinám, ktorých programy sa rýchlo rozširujú a ktoré neboli predtým zohľadnené.