[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.5.2008

KOM(2008) 248 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

SPRÁVA O KONVERGENCII 2008

(pripravená v súlade s článkom 122 ods. 2 Zmluvy) {SEK(2008) 567}

1. Účel správy

V článku 122 ods. 2 Zmluvy sa od Komisie a ECB žiada, aby aspoň raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, informovali Radu o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení svojich záväzkov týkajúcich sa uskutočnenia hospodárskej a menovej únie.

Posledné pravidelné konvergenčné správy Komisie a ECB boli prijaté v decembri 2006[1]. Dánsko a Spojené kráľovstvo nevyslovili želanie prijať jednotnú menu. Preto uvedené posúdenie stavu konvergencie zahŕňa týchto desať členských štátov, pre ktoré platí výnimka: Bulharsko, Českú republiku, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko. Bulharsko a Rumunsko, ktoré pristúpili k EÚ 1. januára 2007, sa posudzujú po prvý raz. Podrobnejšie posúdenie stavu konvergencie v týchto desiatich krajinách je uvedené v technickej prílohe k tejto správe (SEK(2008) 567). Slovensko zároveň predložilo 4. apríla 2008 žiadosť o posúdenie splnenia potrebných podmienok na prijatie eura 1. januára 2009.

Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, sa riadi podľa článku 121 ods. 1 Zmluvy. V tomto článku sa vyžaduje, aby správy obsahovali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane štatútu národnej centrálnej banky, s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútom ESCB a ECB (štatút ESCB/ECB). V správach sa musí takisto preskúmať, či bol v príslušnom členskom štáte dosiahnutý vysoký stupeň udržateľnej konvergencie, a to na základe plnenia konvergenčných kritérií (stabilita cien, stav štátnych finančných prostriedkov, stabilita výmenného kurzu, dlhodobé úrokové sadzby) a pri zohľadnení niekoľkých ďalších faktorov uvedených v záverečnom pododseku článku 121 ods. 1. Štyri konvergenčné kritériá sú ďalej rozpracované v protokole pripojenom k Zmluve (protokol č. 21 o kritériách konvergencie).

Skúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútov národných centrálnych bánk s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútu ESCB/ECB vyžaduje, aby sa posúdil súlad so zákazom menového financovania (článok 101 Zmluvy o ES) a so zákazom zvýhodneného prístupu (článok 102 Zmluvy o ES), zlučiteľnosti s cieľmi ESCB (článok 105 ods. 1 Zmluvy o ES), nezávislosti centrálnej banky (článok 108 Zmluvy o ES) a integrácie národných centrálnych bánk do ESCB (viaceré články Zmluvy o ES a štatútu ESCB/ECB).

Kritérium stability cien je stanovené v článku 121 ods. 1 Zmluvy: „dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, […] vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky“.

V článku 1 Protokolu o konvergenčných kritériách sa ďalej uvádza, že „kritérium cenovej stability […] znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 % miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi vnútroštátnymi definíciami“ [2]. Požiadavka udržateľnosti znamená, že uspokojivý vývoj inflácie sa musí zásadne dosahovať skôr primeraným správaním vstupných výdavkov a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj cien štrukturálne, než vplyvom dočasných faktorov. Do skúmania konvergencie sa preto zahŕňa posúdenie faktorov, ktoré sú príčinou inflácie, a strednodobých výhľadov. Posudzuje sa takisto schopnosť krajiny dosiahnuť referenčnú hodnotu v nasledujúcich mesiacoch[3].

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota inflácie v marci 2008[4] úroveň 3,2 %, pričom najlepšie výsledky z členských štátov dosiahli Malta, Holandsko a Dánsko.

Konvergenčné kritérium rozpočtovej pozície verejnej správy je stanovené v druhej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy ako „ udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104 ods. 6.“ Okrem toho, podľa článku 2 Protokolu o kritériách konvergencie toto kritérium znamená, že: „ v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 104 ods. 6 uvedenej zmluvy o existencii nadmerného deficitu .“

V zmluve sa uvádza kritérium výmenných kurzov v tretej zarážke článku 121 ako „ sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného členského štátu“.

V článku 3 Protokolu o kritériách konvergencie sa uvádza: „kritérium účasti v mechanizme menových kurzov Európskeho menového systému (...) znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie, ako je stanovené mechanizmom menových kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči mene ktoréhokoľvek iného členského štátu [5] “.

Príslušným dvojročným obdobím na posúdenie stability výmenných kurzov v tejto správe je obdobie od 19. apríla 2006 do 18. apríla 2008.

Vo štvrtej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy sa vyžaduje „stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery “. V článku 4 Protokolu o kritériách konvergencie sa okrem toho uvádza: „Kritérium konvergencie úrokových sadzieb (...) znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu viac ako o dve percentá úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky . Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliadne na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch“ .

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota úrokových sadzieb v marci 2008 úroveň 6,5 %.

V článku 121 Zmluvy sa takisto vyžaduje preskúmanie ďalších faktorov, ktoré sú dôležité pre hospodársku integráciu a konvergenciu. K týmto doplňujúcim faktorom patrí integrácia finančného a výrobkového trhu, vývoj bežného účtu platobnej bilancie[6], vývoj jednotkových mzdových nákladov a ďalšie cenové indexy. Posledne menované sú zahrnuté do posúdenia stability cien.

2. Bulharsko

Bulharsko pristúpilo k Európskej únii 1. januára 2007. Preto v tejto správe sa posudzuje zlučiteľnosť jeho právnych predpisov s článkami 108 a 109 Zmluvy o ES a štatútom ESCB/ECB, ako aj jeho pokrok z hľadiska dosiahnutia udržateľnej ekonomickej konvergencie po prvý raz.

Právnym základom pre Bulharskú národnú banku (BNB) je zákon o BNB z 5. júna 1997. Posledné zmeny a doplnenia boli vykonané v júli 2007. Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Bulharska, najmä zákon o BNB, nie sú v úplnom súlade s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútu ESCB/ECB. Nedostatky existujú, pokiaľ ide o emisiu bankoviek a mincí, podporu hladkého fungovania platobných systémov, súhlas ECB pred účasťou v medzinárodných menových inštitúciách, štatistickú úlohu ECB a EÚ, vykonávanie auditu nezávislými externými audítormi, inštitucionálnu a osobnú nezávislosť, ako aj o zákaz menového financovania.

V Bulharsku bola 12-mesačná priemerná inflácia nad referenčnou hodnotou už od pristúpenia k EÚ. Priemerná miera inflácie v Bulharsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 9,4 %, teda značne nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a pravdepodobne zostane výrazne nad referenčnou hodnotou aj v nasledujúcich mesiacoch.

Inflácia meraná HISC sa v Bulharsku v posledných rokoch podstatne zvýšila, pričom priemerná inflácia sa zvýšila z 2,3 % v roku 2003 na približne 7½ % v roku 2006 a 2007 a mesačná inflácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahla koncom roku 2007 dvojciferné hodnoty. Zvyšovanie inflácie spôsobovali vyššie ceny energií a potravín a výkyvy v regulovaných cenách a spotrebnej dani, pričom však existujúce inflačné tlaky boli posilnené aj vysokým domácim dopytom a nárastom miezd. Na tomto základe sa odhaduje, že inflácia zostane v najbližších mesiacoch na zvýšenej úrovni, pričom sa ročný priemer inflácie zvýši v roku 2008 na približne 10 %. Z dlhodobejšieho hľadiska je pokles inflácie na približne 6 % v roku 2009 v súlade so zmiernením tlakov vyvolaných domácim dopytom v hospodárstve a s doznievaním komoditného cenového šoku. Nízka cenová hladina v Bulharsku (45 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Bulharsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Bulharsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Celkové saldo verejných financií Bulharska sa v posledných niekoľkých rokoch výrazne zlepšilo, pričom prešlo od vyrovnaného stavu v roku 2003 až k prebytku 3,4 % HDP v roku 2007. Zatiaľ čo celková miera príjmov vo vzťahu k HDP sa zvyšovala, výdavky vyjadrené ako podiel na HDP sa udržiavali počas tohto obdobia zväčša pod stanoveným limitom. Miera celkového hrubého dlhu verejných financií mala klesajúci trend, z vyše 50 % HDP v roku 2002 až na 18 % HDP v roku 2007. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008 založenej na predpoklade nezmenených politík sa očakáva, že prebytok zostane v rokoch 2008 a 2009 okolo 3,0 % HDP, zatiaľ čo miera dlhu by mala naďalej klesať a dosiahnuť 11 % HDP v roku 2009.

Bulharsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Bulharský lev sa nezúčastňuje na ERM II. Bulharsko od roku 1997 uplatňuje režim menovej rady ukotvený na nemeckú marku a neskôr na euro. Úprava vo forme režimu menovej rady prispela k makroekonomickej stabilizácii a funguje hladko od svojho zavedenia. Doplňujúce ukazovatele neukazujú na tlaky na výmenný kurz počas obdobia posudzovania, hoci sa vnímanie rizika investormi do určitej miery zvýšilo v súvislosti s nedávnymi turbulenciami na svetových finančných trhoch, ako to naznačuje rozširovanie rozpätí krátkodobých úrokových sadzieb oproti eurozóne od konca roku 2007. Režim menovej rady naďalej dostatočne podporujú oficiálne rezervy, ktoré sa v posledných rokoch mohutne zvýšili.

Bulharsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Bulharsku v priebehu roka do marca 2008 bola 4,7 %, teda pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Bulharsku boli pod referenčnou hodnotou od jeho pristúpenia k EÚ. Dlhodobé úrokové sadzby sa podstatne znížili medzi rokmi 2003 a 2005, čo vyjadruje tak pokles celkových výnosov, ako aj zužovanie rozpätí úrokových sadzieb oproti eurozóne. Rozpätie úrokových sadzieb sa fakticky uzavrelo koncom roku 2005, čo je prejavom vysokej dôvery investorov, pokiaľ ide o makroekonomickú výkonnosť a vyhliadky Bulharska. Od polovice roku 2006 sa rozpätia opäť otvorili, pričom v marci 2008 dosiahli približne 80 bázických bodov, vyjadrujúc tým zvýšené obavy investorov týkajúce sa rizík vyplývajúcich z výraznej makroekonomickej nerovnováhy.

Bulharsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Bulharska sa počas posledných rokov podstatne zvýšil, zo 6 % HDP v roku 2004 na približne 20 % HDP v roku 2007. Veľká vonkajšia nerovnováha je najmä prejavom rýchleho nárastu domácej spotreby, ako aj investícií v súvislosti s dobiehaním ostatných krajín. Jej rozmery jednoznačne presiahli úroveň, ktorú možno považovať na udržateľnú v strednodobom horizonte, čo naznačuje, že v dohľadnej dobe bude potrebná významná korekcia. Vonkajší deficit bol v plnom rozsahu financovaný prílevom priamych zahraničných investícií (FDI) vďaka pozitívnym náladám investorov. Vzhľadom na vysoký objem zahraničného dlhu vonkajšia pozícia Bulharska naznačuje významnú potrebu financií v strednodobom horizonte. Miera integrácie bulharskej ekonomiky do EÚ je vysoká. Rozsiahle sú najmä obchodné vzťahy a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, výrazne pokročila aj integrácia domáceho finančného odvetvia do širšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Bulharsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

3. Česká republika

V správe o konvergencii z roku 2006 sa pri posudzovaní právnej konvergencie konštatovalo, že právne predpisy v Českej republike – konkrétne zákon o Českej národnej banke (ČNB) a zákon o finančnom arbitrovi – nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Zákon o ČNB bol zmenený a doplnený v roku 2007. Nezlučiteľnosti zdôraznené v správe o konvergencii z roku 2006 však neboli odstránené. Čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, nezávislosti centrálnej banky, ako aj zákazu menového financovania, právne predpisy v Českej republike, predovšetkým zákon o ČNB a zákon o finančnom arbitrovi, nie sú úplne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Zákon o ČNB obsahuje nedostatky týkajúce sa úlohy ECB v oblasti medzinárodnej spolupráce, úlohy ECB a EÚ pri zhromažďovaní štatistických údajov a pri ustanovovaní externých audítorov, podpory hladkého fungovania platobných systémov, inštitucionálnej a personálnej nezávislosti a zákazu menového financovania.

V Českej republike bola 12-mesačná priemerná inflácia nad referenčnou hodnotou od decembra 2007. Priemerná miera inflácie v Českej republike počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 4,4 %, teda nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a v nasledujúcich mesiacoch sa pravdepodobne ešte viac vzdiali od referenčnej hodnoty.

Potom, čo v roku 2004 kolísala inflácia v Českej republike okolo 2 %, v druhej polovici roku 2007 sa výrazne zvýšila v súvislosti s rastúcimi cenami energií a potravín. K nárastu celkovej inflácie došlo napriek ďalšiemu posilneniu koruny, ktorá zotrvávala na vzostupnom trende od roku 2004. Ročná inflácia meraná HISC, vytláčaná nahor aj zmenami v nepriamych daniach a zvýšením regulovaných cien, vyskočila počas prvého štvrťroka 2008 na takmer 8 %, čo je deväťročné maximum. Súčasný nárast ukazovateľov hlavnej inflácie naznačuje, že sa zvýšili aj domáce inflačné tlaky. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008 je pravdepodobné, že inflácia zostane na vyššej úrovni počas väčšiny roka 2008, a to najmä v dôsledku vyšších cien obchodovateľných tovarov a jednorazových správnych opatrení, ale predpokladá sa, že sa potom rapídne zníži až pod 3 % v priemere v roku 2009, keďže uvedené zvýšenia sa nebudú pri výpočte ročných mier inflácie brať do úvahy.. Relatívne nízka cenová hladina v Českej republike (62 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Česká republika nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Českú republiku sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[7]. Rada odporúčala Českej republike prijať opatrenia v strednodobom rámci s cieľom dostať deficit pod 3 % HDP do roku 2008 hodnoverným a udržateľným spôsobom. Celkový deficit štátneho rozpočtu Českej republiky sa od roku 2004 podstatne znížil. Celkový deficit štátneho rozpočtu sa zlepšil na 2,7 % HDP v roku 2006 a 1,6 % HDP v roku 2007. Je to výsledok príjmov prevyšujúcich očakávania, ako aj určitého obmedzovania výdavkov. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008, založenej na predpoklade nezmenených politík, dosiahne miera deficitu v porovnaní s HDP 1,4 % HDP v roku 2008 a mierne sa zníži na 1,1 % HDP v roku 2009, zatiaľ čo celkový dlh verejných financií sa podľa predpokladov zníži z 28,1 % HDP v roku 2008 na 27,2 % v roku 2009.

Vzhľadom na tieto tendencie a prognózu útvarov Komisie z jari 2008 sa Komisia domnieva, že nadmerný deficit bol odstránený hodnoverným a udržateľným znížením rozpočtového deficitu pod úroveň 3 % HDP. Komisia preto odporúča Rade zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu v Českej republike (SEK(2008) 571).

Ak sa Rada rozhodne zrušiť pre Českú republiku postup platný pri nadmernom deficite, Česká republika bude spĺňať kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Česká koruna sa nezúčastňuje na ERM II. Česká republika má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu. Počas dvojročného obdobia posudzovania koruna posilnila voči euru o takmer 13 %. Zdá sa, že v krátkodobých výkyvoch koruny sa prejavovali zmeny podmienok na svetových finančných trhoch, hoci svoju úlohu zohrali aj domáce faktory (napríklad vývoj rozpätia úrokových sadzieb oproti svetovým menám).

Česká republika nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Českej republike v priebehu roka do marca 2008 bola 4,5 %, teda pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Českej republike boli pod referenčnou hodnotou už od pristúpenia k EÚ. Inflačné očakávania zostali na nízkej úrovni a posilňovanie koruny prispelo k udržiavaniu úrokových výnosov na nízkej úrovni. Dlhodobé úrokové sadzby sa v Českej republike pohybovali blízko úrovne eurozóny alebo pod ňou od roku 2005, hoci rozpätie vykázalo mierny kladný rozdiel od druhého polroka 2007, čo bolo prejavom hlavne rozdielnych vyhliadok politiky v Českej republike oproti eurozóne a celosvetového poklesu ochoty riskovať.

Česká republika spĺňa kritérium konvergencie dlhodobej úrokovej miery.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit sa v Českej republike podstatne znížil z približne 6 % HDP v rokoch 2002 – 2004 až na 1,6 % HDP v roku 2005 a potom sa v rokoch 2006 – 2007 zvýšil na priemernú hodnotu okolo 2,6 %. Solídny vývoj vonkajšieho salda možno pripisovať predovšetkým konjunkturálnemu zvýšeniu tovarových vývozov najmä vďaka zahraničným investíciám vo výrobnej sfére. Vonkajší deficit bol v celom rozsahu financovaný čistým prílivom zahraničných priamych investícií už od pristúpenia k EÚ. Miera integrácie českej ekonomiky do EÚ je vysoká. Rozsiahle sú najmä obchodné vzťahy a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, výrazne pokročila aj integrácia domáceho finančného odvetvia do širšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Česká republika nespĺňa podmienky na prijatie eura.

4. Estónsko

Ako sa konštatuje v správe o konvergencii z roku 2006, všetky prípady právnej nezlučiteľnosti, na ktoré sa poukazovalo v správe o konvergencii z roku 2004, boli odstránené. Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, článok 111 estónskej ústavy nie je formálne zlučiteľný s požiadavkami Zmluvy o ES a so štatútom ESCB/ECB. Rozhodnutie komory estónskeho najvyššieho súdu pre revíziu ústavy z 11. mája 2006 však prináša právnu čistotu v tejto otázke, najmä pokiaľ ide o neuplatniteľnosť článku 111 po zavedení eura v Estónsku. Vnútroštátne právne predpisy Estónska sa môžu považovať za zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy a štatútu ESCB/ECB s výhradou, že sa zruší zákon o mene a zákon o bezpečnosti estónskej koruny s účinnosťou odo dňa zavedenia eura. Zákon o Eesti Pank však stále obsahuje niektoré nedostatky týkajúce sa integrácie Eesti Pank do ESCB, pokiaľ ide o niektoré otázky súvisiace s bankovkami a zhromažďovaním štatistických údajov.

V Estónsku bola 12-mesačná priemerná inflácia nad referenčnou hodnotou od septembra 2004. Priemerná miera inflácie v Estónsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 8,3 %, teda značne nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a v nasledujúcich mesiacoch sa pravdepodobne ešte viac vzdiali od referenčnej hodnoty.

Inflácia meraná HISC v Estónsku sa v posledných rokoch výrazne zrýchlila, pričom ročná priemerná inflácia vzrástla na 6¾ % v roku 2007 a mesačná inflácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosahovala začiatkom roku 2008 dvojciferné čísla. Rast inflácie bol prejavom silného nárastu domáceho dopytu a rast mzdových nákladov, ku ktorým sa pridružili aj výrazné tlaky na ceny potravín a energií. Výsledky inflácie v ďalších mesiacoch budú prejavom pokračujúcich tlakov smerom hore, vychádzajúcich z vývoja ceny práce, vyšších cien energií a potravín, ako aj vplyvu zvýšenia spotrebných daní. Pri dlhodobejšom pohľade sa predpokladá pokles inflácie z 9½ % v roku 2008 na 5 % v roku 2009, čo je v súlade s procesom ochladzovania ekonomiky a doznievaním účinkov jednorazových opatrení. Relatívne nízka cenová hladina v Estónsku (67 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Estónsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Estónsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. V období rokov 2002 až 2007 Estónsko zaznamenalo priemerný celkový prebytok verejných financií vo výške približne 2 % HDP. V roku 2007 Estónsko zaznamenalo celkový prebytok verejných financií na úrovni 2,8 % v porovnaní s 3,4 % v predchádzajúcom roku. Miera všeobecného hrubého dlhu verejných financií v roku 2007 predstavovala 3,4 % HDP, čo je najnižšia úroveň zo všetkých členských štátov EÚ. Vládne orgány využili toto obdobie silného rastu na vybudovanie značných štátnych rezerv. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008, založenej na predpoklade nezmenených politík, sa prebytok podstatne zníži až na 0,4 % HDP v roku 2008 a v roku 2009 sa prejaví deficit 0,7 % HDP ako výsledok prudkého spomaľovania ekonomiky. Predpokladá sa, že v rokoch 2008 a 2009 sa miera dlhu ustáli okolo súčasnej úrovne.

Estónsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Estónska koruna sa zúčastňuje na ERM II od 28. júna 2004, čo v čase prijatia tejto správy predstavuje obdobie dlhšie ako dva roky. Pred vstupom do ERM II Estónsko uplatňovalo režim menovej rady ukotvený na nemeckú marku a neskôr, od roku 1992 na euro. Po vstupe do ERM II sa Estónsko jednostranne zaviazalo zachovať svoj režim menovej rady v rámci tohto mechanizmu. Doplňujúce ukazovatele nepreukazujú tlaky na výmenný kurz, hoci vzrast krátkodobých úrokových sadzieb koncom roku 2007 vyústil do zvýšeného vnímania rizika trhmi. Režim menovej rady je naďalej dostatočne podporený oficiálnymi rezervami. Počas dvojročného obdobia posudzovania sa koruna neodchýlila od centrálnej parity a nezaznamenala silné tlaky.

Estónsko spĺňa kritérium výmenného kurzu.

V dôsledku nízkej úrovne zadlženosti Estónska nie je k dispozícii orientačný dlhodobý štátny dlhopis alebo porovnateľný cenný papier, aby bolo možné posúdiť stálosť konvergencie prejavujúcej sa v dlhodobých úrokových mierach. Na základe vývoja ukazovateľa úrokových mier založeného na korunových bankových pôžičkách pre domácnosti a podnikanie v nefinančnom sektore a pri zohľadnení, okrem iného, aj nízkeho dlhu verejných financií nie je dôvod konštatovať, že Estónsko nespĺňa kritérium dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Estónska sa v posledných rokoch zvýšil, a to nárastom z priemeru približne 10 % HDP medzi rokmi 2002 a 2005 až na približne 16 % HDP v roku 2007. Zatiaľ čo výskyt vysokého vonkajšieho deficitu možno z veľkej časti pripísať prechodným účinkom v rýchlo dobiehajúcej ekonomike, jeho rozsah jednoznačne prekročil úrovne, ktoré možno pokladať za udržateľné v strednodobom horizonte, čo naznačuje, že v priebehu nasledujúceho obdobia bude potrebná výrazná korekcia. Vonkajší deficit bol z veľkej časti financovaný vnútroskupinovým bankovým požičiavaním. Prílev zahraničných priamych investícií dosiahol značné objemy, neskôr ich však čiastočne vyvážili priame investície smerujúce do zahraničia. Vzhľadom na vysoký objem zahraničného dlhu vonkajšia pozícia Estónska ukazuje značnú potrebu financií v strednodobom horizonte. Miera integrácie estónskej ekonomiky do EÚ je vysoká. Predovšetkým sa rozvíja obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a značne sa rozvinula integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Estónsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

5. LOTYšSKO

V správe o konvergencii z roku 2006 bolo pri posudzovaní právnej konvergencie konštatované, že právne predpisy v Lotyšsku nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Zákon o Banke Lotyšska bol zmenený a doplnený v júni 2006. Ďalšie zmeny alebo doplnenia sa odvtedy nevykonali. Čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, nezávislosti centrálnej banky, ako aj zákazu menového financovania, právne predpisy v Lotyšsku, predovšetkým zákon o Banke Lotyšska, nie sú úplne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Nedostatky pretrvávajú, pokiaľ ide o ciele ESCB, podporu hladkého fungovania platobných systémov, štatistickú úlohu ECB a Rady EÚ, ustanovovanie externých audítorov, úlohu ECB v oblasti medzinárodnej spolupráce, inštitucionálnu nezávislosť banky, ako aj osobnú nezávislosť členov rozhodovacích orgánov Banky Lotyšska.

V Lotyšsku bola 12-mesačná priemerná inflácia nad referenčnou hodnotou už od pristúpenia k EÚ. Priemerná miera inflácie v Lotyšsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 12,3 %, teda značne nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a v nasledujúcich mesiacoch sa pravdepodobne ešte viac vzdiali od referenčnej hodnoty.

Lotyšsko v posledných rokoch zaznamenalo vysokú a od začiatku roka 2007 rapídne sa zvyšujúcu infláciu meranú HISC, ktorá bola prejavom sústavných tlakov na mzdy a dopyt, ako aj vplyvu vonkajších faktorov. V období medzi pristúpením k EÚ v máji 2004 a začiatkom roku 2007 sa inflácia meraná HISC pohybovala v rozmedzí 6 až 8 %. V priebehu roku 2007 však celková inflácia meraná HISC nabrala vysoké tempo a v prvom polroku 2008 dosiahla vyše 16 %. Vyššia inflácia sčasti odzrkadľovala zvýšenie regulovaných cien a spotrebných daní, ako aj celosvetové zvýšenie cien energií a potravín. Tlaky z domácich zdrojov, ako to dokazuje narastajúca inflácia vo všetkých hlavných zložkách HISC okrem priemyselného tovaru neenergetického charakteru, však významnou mierou prispeli k prudkému nárastu inflácie. Predpokladá sa, že v priebehu roku 2008 zostane inflácia na súčasnej zvýšenej úrovni, ktorá predstavuje takmer 16 % za rok a v roku 2009 sa spomalí, aj keď na stále pomerne vysokej úrovni okolo 8½ %, čo je reakciou na očakávané spomalenie ekonomiky a doznievanie vplyvu nárastu cien obchodovateľných tovarov. Relatívne nízka cenová hladina v Lotyšsku (61 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Lotyšsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Lotyšsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Od roku 2002 sa celková rozpočtová pozícia verejnej správy postupne zlepšovala až k vyrovnanému rozpočtu v roku 2007. Prognóza útvarov Komisie z jari 2008, založená na predpoklade nezmenených politík, predpokladá zhoršenie celkovej rozpočtovej pozície verejnej správy v rokoch 2008 a 2009, keďže ekonomika prudko spomaľuje, pričom v roku 2009 sa očakáva deficit mierne nad 2 % HDP. Celkový dlh verejnej správy zostal od začiatku desaťročia pod 15 % HDP, pričom v roku 2007 dosiahol 9,7 % HDP a predpokladá sa, že sa v rokoch 2008 a 2009 zvýši len mierne.

Lotyšsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Lotyšský lats sa zúčastňuje na ERM II od 2. mája 2005, t. j. v čase prijatia tejto správy dlhšie ako dva roky. Pred vstupom do ERM II Lotyšsko uplatňovalo fixáciu výmenného kurzu, pôvodne na menový kôš OPČ (osobitné práva čerpania) a od 1. januára 2005 na euro. Pri vstupe do ERM II sa Lotyšsko jednostranne zaviazalo držať lats v rozpätí ±1 %-ného fluktuačného pásma okolo strednej parity. Počas obdobia posudzovania lats zotrvával blízko strednej parity a nezaznamenal silné tlaky, hoci ho zasiahli dočasné prípady výkyvov na finančných trhoch. Do polovice februára 2007 sa lats obchodoval bližšie k hornej hranici jednostranného pásma s nepatrnými výkyvmi. V polovici februára 2007 výmenný kurz voči euru náhle oslabil v období vysokej trhovej neistoty a do konca marca 2007 sa lats obchodoval blízko dolnej hranice jednostranného ± 1 %-ného fluktuačného pásma. Následne sa však výmenný kurz opäť upevnil a zostal zväčša v rámci hornej polovice fluktuačného pásma, aj keď s občasnými krátkodobými výkyvmi. Doplňujúce ukazovatele, ako vývoj devízových rezerv a krátkodobé úrokové sadzby, neukazujú trvalejší tlak na výmenný kurz, hoci nárast úrovne krátkodobých úrokových sadzieb vo vzťahu k eurozóne od začiatku roku 2007 (ktorý vrcholil koncom roka 2007) upozornil na zvýšené vnímanie rizika trhmi.

Lotyšsko spĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Lotyšsku v priebehu roka do marca 2008 bola 5,4 %, teda pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Lotyšsku sú pod referenčnou hodnotou od vstupu do EÚ. Rozpätie voči porovnateľným dlhopisom eurozóny sa uzavrelo v priebehu jari 2006. Následne sa však rozpätia dlhodobých úrokových sadzieb voči eurozóne zvýšili na približne 120 bázických bodov v marci 2008 v dôsledku obáv investorov z rizík vyplývajúcich z výrazných prejavov makroekonomickej nerovnováhy.

Lotyšsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Lotyšska počas posledných rokov stúpol; v roku 2004 presiahol 10 % HDP a v roku 2007 sa zvýšil na 20,9 % HDP. Bolo to najmä prejavom schodku v tovarovom obchode, pretože silný domáci dopyt podporoval dovozy. Zatiaľ čo výskyt vysokého vonkajšieho deficitu možno z veľkej časti pripísať prechodným účinkom v rýchlo dobiehajúcej ekonomike, jeho rozsah jednoznačne prekročil úrovne, ktoré možno pokladať za udržateľné v strednodobom horizonte, čo naznačuje, že v priebehu nasledujúceho obdobia bude potrebná výrazná korekcia. Deficitné vonkajšie saldo bolo financované hlavne prílevom iných investícií, zväčša spojených s vnútroskupinovým bankovým financovaním. Vzhľadom na vysoký objem zahraničného dlhu vonkajšia pozícia Lotyšska naznačuje významnú potrebu financií v strednodobom horizonte. Miera integrácie lotyšskej ekonomiky do EÚ sa stále zvyšuje. Rozsiahle sú najmä obchodné vzťahy a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, výrazne pokročila aj integrácia domáceho finančného odvetvia do širšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Lotyšsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

6. LITVA

Ako sa už konštatovalo v správe o konvergencii z roku 2006, právne predpisy v Litve, najmä zákon o Banke Litvy sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

V Litve je 12-mesačná priemerná miera inflácie nad referenčnou hodnotou od apríla 2005, s výnimkou apríla 2006, kedy bola na úrovni referenčnej hodnoty. Priemerná miera inflácie v Litve počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 7,4 %, teda značne nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a v nasledujúcich mesiacoch sa pravdepodobne ešte viac vzdiali od referenčnej hodnoty.

Inflácia meraná HISC v Litve má narastajúci trend od polovice roku 2005, pričom v roku 2007 inflácia vzrástla na 5,8 % a začiatkom roku 2008 dosahovala mesačná inflácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom dvojciferné čísla. Zvýšenie inflácie bolo prejavom pôsobenia viacerých faktorov vrátane vyšších cien energií na svetových trhoch, zvýšenia regulovaných cien a nárastu cien potravinárskych surovín a spracovaných potravinárskych výrobkov, v prípade posledne menovaných najmä v roku 2007. Popri narastajúcom tlaku trhu práce a raste mzdových nákladov podporovali zrýchľovanie inflácie aj faktory dopytu, ktoré viedli k rýchlemu nárastu cien služieb.

V roku 2008 sa predpokladá ďalšie značné zvýšenie inflácie, ktoré odzrkadľuje tlaky smerom nahor, spôsobené cenami ropy a poľnohospodárskych produktov a dôsledky rozsiahleho nárastu cien dovážaného plynu a spotrebných daní na tabak, pohonné látky a alkohol, ako aj rýchly rast miezd. Predpokladá sa, že inflácia sa bude zmierňovať len postupne, z ročného priemeru okolo 10 % v roku 2008 na približne 7 % v roku 2009 ako dôsledok oneskorenej cenovej reakcie na spomalenie rastu a zmierňovanie cien ropy a potravín. Relatívne nízka cenová hladina v Litve (57 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Litva nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Litvu sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Úsilie o fiškálnu konsolidáciu viedlo k zníženiu deficitu z približne 2 % HDP v roku 2002 na 0,5 % HDP v roku 2005. Potom sa rozpočtový deficit znovu zvýšil a v roku 2007 bol vo výške 1,2 %. Pomer príjmov k HDP sa po roku 2004 zvýšil, najmä v dôsledku zvýšeného prílevu fondov EÚ, zatiaľ čo súbežný podiel primárnych výdavkov k HDP zostával relatívne stabilný. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008, založenej na predpoklade nezmenených politík, sa miera deficitu v porovnaní s HDP zvýši v roku 2008 na 1,7 % a v roku 2009 sa iba mierne sa zníži na 1,5 %. Celkový dlh verejných financií Litvy plynule klesal z 22,4 % HDP na konci roku 2002 až na 17,3 % HDP na konci roku 2007 a predpokladá sa, že sa v rokoch 2008 a 2009 stabilizuje okolo tejto úrovne.

Litva spĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Litva sa zúčastňovala na ERM II od 28. júna 2004, t. j. v čase prijatia tejto správy dlhšie ako dva roky. Pred vstupom do ERM II Banka Litvy uplatňovala systém menovej rady od apríla 1994, pričom litas bol pôvodne fixovaný na americký dolár a potom sa táto väzba vo februári 2002 presunula na euro. Po vstupe do ERM II sa Litva jednostranne zaviazala zachovať svoj režim menovej rady v rámci tohto mechanizmu. Počas obdobia posudzovania sa litas neodchýlil od centrálnej parity a nezaznamenal silné tlaky. Doplňujúce ukazovatele, ako vývoj devízových rezerv a krátkodobých úrokových sadzieb, nepreukazujú tlaky na výmenný kurz, hoci zosilnené rizikové vnímanie zo strany účastníkov trhu sa v priebehu roku 2007 prejavilo v badateľnom rozšírení rozpätí krátkodobých úrokových sadzieb oproti eurozóne, ktoré sa opäť vrátili do pôvodného stavu začiatkom roku 2008.

Litva spĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Litve počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 4,6 %, teda pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Litve sú pod úrovňou referenčnej hodnoty už od pristúpenia k EÚ. Rozpätie voči porovnateľným dlhopisom eurozóny, ktoré sa badateľne zmenšilo v priebehu prípravy na vstup do ERM II v júni 2004, a dosiahlo najnižšiu hodnotu približne 20 bázických bodov v polovici roku 2007, sa začalo následne zväčšovať až na približne 60 bázických bodov na konci roku 2007. Zväčšovanie rozpätí je sčasti prejavom vyššej rizikovej prémie za krajinu vyvolanej zvýšenými obavami investorov, týkajúcimi sa rizík vyplývajúcich z výrazných prejavov makroekonomickej nerovnováhy.

Litva spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Litvy sa zvýšil zo 4,7 % HDP v roku 2001 až na 12 % HDP v roku 2007, a to z veľkej časti v dôsledku vysokého domáceho dopytu. Hlavným dôvodom bol zvyšujúci sa obchodný deficit v tovaroch. Zatiaľ čo výskyt zvyšujúceho sa vonkajšieho deficitu je v súlade s prechodnými účinkami zvoleného smeru ekonomiky rýchleho dobiehania, jeho rozsah jednoznačne prekročil úrovne, ktoré možno pokladať za udržateľné v strednodobom horizonte, čo naznačuje, že v priebehu nasledujúceho obdobia bude potrebná výrazná korekcia. Zhoršujúce sa vonkajšie saldo bolo financované predovšetkým vnútroskupinovými bankovými pôžičkami a v menšej miere priamymi zahraničnými investíciami. Vzhľadom na vysoký objem zahraničného dlhu vonkajšia pozícia Litvy naznačuje významnú potrebu financií v strednodobom horizonte. Miera integrácie litovskej ekonomiky do EÚ je vysoká. Rozsiahle sú najmä obchodné vzťahy a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a litovský finančný sektor je významnou mierou integrovaný do širšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Litva nespĺňa podmienky na prijatie eura.

7. Maďarsko

V správe o konvergencii z roku 2006 sa pri posudzovaní právnej konvergencie konštatovalo, že právne predpisy v Maďarsku nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy o ES a so štatútom ESCB/ECB. Zákon o Maďarskej národnej banke (MNB) bol zmenený a doplnený v júli 2007. Hoci niektoré prípady nezlučiteľnosti, na ktoré sa poukazovalo v správe o konvergencii z roku 2006, boli odstránené, mnohé ešte zostávajú. Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, nezávislosti centrálnej banky, ako aj zákazu menového financovania, existujúce maďarské právne predpisy, predovšetkým zákon o MNB, štatút MNB, ústava Maďarska a zákon o úverových inštitúciách, nie sú úplne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Nedostatky pretrvávajú, pokiaľ ide o ciele ESCB, emisiu bankoviek a mincí, podporu hladkého fungovania platobných systémov, štatistickú úlohu ECB a Rady EÚ, úlohu ECB v oblasti medzinárodnej spolupráce, chýbajúcu povinnosť dodržiavať pravidlá predkladania správ v rámci Eurosystému, osobnú nezávislosť prezidenta banky a zákaz menového financovania.

V Maďarsku bola 12-mesačná priemerná inflácia nad referenčnou hodnotou už od pristúpenia k EÚ. Priemerná miera inflácie v Maďarsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 7,5 %, teda značne nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a pravdepodobne zostane výrazne nad referenčnou hodnotou aj v nasledujúcich mesiacoch.

Inflácia bola v Maďarsku v posledných rokoch veľmi kolísavá a je hlavne prejavom vývoja cien ropy a potravín. Zmeny v regulovaných cenách a daniach ešte viac zosilnili inflačné výkyvy. Tieto faktory, ku ktorým sa pridalo znehodnocovanie forintu, viedli k rýchlemu nárastu inflácie od druhého štvrťroka 2006. Inflácia vrcholila pri 9 % v marci 2007 a do septembra 2007 sledovala klesajúci trend, ktorý bol prejavom nižšej inflácie v potravinárskych surovinách a energiách a zhodnocujúceho sa forintu. Vyššia inflácia cien potravín viedla od posledného štvrťroka 2007 k opätovnému zvýšeniu inflácie meranej HISC. Priemerná inflácia v roku 2007 bola vo výške 7,9 %.

Ako prejav vysokých cien potravín, ropy, elektriny a plynu, ako aj oneskoreného vplyvu znehodnocovania forintu v druhej polovici roku 2007 a začiatkom roku 2008 sa predpokladá, že inflácia zostane v roku 2008 zvýšená, a to nad 6 %. Predpokladá sa, že negatívne základné účinky týkajúce sa potravín a energiu prispejú k zníženiu inflácie v roku 2009 pod 4 %. Relatívne nízka cenová hladina v Maďarsku (60 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Maďarsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[8]. Rada odporúčala Maďarsku, aby prijalo opatrenie v strednodobom rámci na korekciu nadmerného deficitu do roku 2009 hodnoverným a udržateľným spôsobom. Vďaka programu fiškálnej konsolidácie, ktorý sa začal v polovici roku 2006, rozpočtový deficit v roku 2007 klesol na 5,5 % HDP z 9,2 % v roku 2006. Pomer výdavkov sa v roku 2007 mierne znížil, zatiaľ čo na pomer príjmov priaznivo vplývali opatrenia na zamedzenie daňových únikov. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008, založenej na predpoklade nezmenených politík, sa miera deficitu v porovnaní s HDP zvýši v roku 2008 na 4 % HDP a v roku 2009 bude nasledovať mierne zlepšenie na 3,6 % HDP. Vzhľadom na pretrvávajúce fiškálne uvoľňovanie do polovice roku 2006 sa pomer dlhu k HDP výrazne zvýšil a v roku 2007 dosiahol približne 66 %. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008 sa predpokladá, že celkový dlh verejných financií zostane v rokoch 2008 a 2009 približne na súčasnej úrovni.

Maďarsko nespĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Maďarský forint sa nezúčastňuje na ERM II. Forint bol jednostranne fixovaný na euro s fluktuačným rozpätím (15 % medzi rokom 2001 a februárom 2008, keď fluktuačné pásma boli zrušené a bol zavedený režim voľne plávajúceho výmenného kurzu. Medzi augustom 2005 a augustom 2006 sa forint v reakcii na narastajúce obavy z fiškálnej situácie podstatne znehodnotil voči euru. Forint dosiahol najnižšiu hodnotu v júni 2006 a potom postupne posilňoval. Kurz posilňovania sa zvrátil v polovici roku 2007, najmä v dôsledku zvýšenej rizikovej averzie voči novým trhom a zvýšených obáv týkajúcich sa hospodárskej situácie Maďarska; výmenný kurz sa však v marci 2008 začal opäť zhodnocovať. Počas dvojročného obdobia posudzovania forint posilnil voči euru o takmer 4,5 %.

Maďarsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Maďarsku v priebehu roka do marca 2008 bola 6,9 %, teda nad referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Maďarsku sú nad referenčnou hodnotou už od vstupu do EÚ. Úrokový diferenciál výnosov z dlhopisov oproti eurozóne sa zvýšil na približne 400 bázických bodov v októbri 2006 v dôsledku narastajúcich obáv investorov zo zhoršenia rozpočtovej disciplíny a po tomto období sa postupne znižoval. Znovu sa začal zvyšovať v novembri 2007 a začiatkom roku 2008 dosiahol približne 400 bázických bodov v súvislosti s celosvetovo nižšou ochotou riskovať, ako aj v dôsledku obáv o domácu hospodársku situáciu.

Maďarsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Maďarska dosiahol najvyššiu hodnotu 8,1 % HDP v roku 2004 a potom sa postupne znižoval vďaka výraznému nárastu vývozov. V roku 2007 sa ďalej znížil až na 4 % HDP v dôsledku slabšieho domáceho dopytu. Vysoký vonkajší deficit v posledných rokoch bol financovaný predovšetkým priamymi zahraničnými investíciami a prílevom portfóliových investícií, hoci v roku 2007 boli hlavným zdrojom financovania vonkajšie výpožičky, pretože niektoré jednorazové faktory viedli k prudkému poklesu PZI a prílevu portfóliových investícií. Vzhľadom na vysoký objem zahraničného dlhu by návrat k vyššiemu vonkajšiemu deficitu znamenal značnú potrebu financií v strednodobom horizonte. Stupeň integrácie maďarskej ekonomiky s EÚ je vysoká. Rozsiahle sú najmä obchodné vzťahy a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, výrazne pokročila aj integrácia domáceho finančného odvetvia do širšieho finančného odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Maďarsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

8. Poľsko

V správe o konvergencii z roku 2006 sa pri posudzovaní právnej konvergencie konštatovalo, že právne predpisy v Poľsku – konkrétne ústava Poľska, zákon o Národnej banke Poľska (NBP) a zákon o bankovom záručnom fonde – nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. V januári 2007 bol zákon o NBP zmenený a doplnený. Zmena a doplnenie však nevyriešili žiadny z nedostatkov zdôraznených v správe z roku 2006. Čo sa týka integrácie centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, nezávislosti centrálnej banky a zákazu menového financovania, ako aj cieľov menovej politiky, právne predpisy v Poľsku nie sú úplne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy o ES a so štatútom ESCB/ECB. Pretrváva viacero nedostatkov, pokiaľ ide o väzbu na ciele ESCB, štatistickú úlohu ECB a Rady EÚ, úlohu ECB v oblasti medzinárodnej spolupráce, úlohu ECB a EÚ pri ustanovovaní externého audítora, úlohu ECB pri fungovaní platobných systémov, povinnú konzultáciu s ECB pri niektorých právnych predpisoch, ako aj o osobnú nezávislosť členov rozhodovacích orgánov NBP.

Dvanásťmesačná priemerná inflácia bola v Poľsku pod referenčnou hodnotou alebo na jej úrovni od novembra 2005 do februára 2008. Priemerná miera inflácie v Poľsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 3,2 %, teda na úrovni referenčnej hodnoty, a v nasledujúcich mesiacoch sa bude pravdepodobne pohybovať mierne nad referenčnou hodnotou.

Po vysokej a nestálej inflácii v 90. rokoch inflácia meraná HISC v Poľsku prudko klesla na veľmi nízku úroveň s priemerom okolo 2 % počas obdobia rokov 2002 až 2006. Pretrvávajúci trend posilňovania zlotého od roku 2004 vyvolal v posledných rokoch výrazný zmierňujúci účinok na infláciu. Inflácia meraná HISC sa však prudko zvýšila v priebehu druhého polroka 2007 v dôsledku rastúcich cien potravín a energie, hoci vysoký domáci dopyt vyvolával cenové tlaky v širokej škále kategórií. Celková ročná inflácia meraná HISC dosiahla v prvom štvrťroku 2008 až 4,5 %, čo bola najvyššia úroveň od konca roku 2004.

Ako vyplýva z prognózy útvarov Komisie z jari 2008, inflácia meraná HISC pravdepodobne zostane na zvýšenej úrovni počas väčšej časti roka 2008. Je to najmä prejavom vplyvu vyšších cien obchodovateľných tovarov, z ktorých niektoré prišli s oneskorením (napríklad spotrebiteľské ceny plynu a elektriny) a tlak dopytu vyplývajúci z vysokého nárastu miezd a úverov. Predpokladá sa, že ročná inflácia sa v ďalšom období zníži zo 4,3 % v roku 2008 na 3,4 % v roku 2009, keďže jednorazové zvýšenia cien nebudú súčasťou výpočtu ročných mier. Tento profil inflácie závisí aj od predpokladu, že druhotné účinky dočasných faktorov ovplyvňujúcich súčasnú celkovú infláciu zostanú obmedzené v súvislosti s vyšším využívaním kapacít a sprísňovaním podmienok na trhu práce. Relatívne nízka cenová hladina v Poľsku (62 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Udržateľná konvergencia znamená, že dodržiavanie referenčnej hodnoty vyjadruje skôr stabilné základy, než dočasné faktory. V prípade Poľska znamená zmierňujúci vplyv posilňovania výmenného kurzu na infláciu dôležitý dočasný faktor a predpokladá sa, že priemerná ročná inflácia sa čoskoro zvýši nad referenčnú hodnotu.

Poľsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Poľsko sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[9]. Rada odporúčala Poľsku prijať opatrenia v strednodobom rámci, aby do roku 2007 znížilo deficit pod 3 % HDP hodnoverným a udržateľným spôsobom. Celkový deficit štátneho rozpočtu Poľska sa od roku 2004 podstatne znížil. Pomer deficitu k HDP v roku 2007 bol 2,0 % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008 dosiahne za predpokladu nezmenených politík 2½ % HDP v roku 2008 aj v roku 2009. Celkový dlh verejnej správy v roku 2007 dosiahol 45,2 % HDP. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008 sa v rokoch 2008 a 2009 predpokladá mierne zníženie miery celkového dlhu verejnej správy.

Koncom roku 2007 Komisia a Rada vyzvali poľské orgány, aby predložili novú aktualizáciu konvergenčného programu s opisom svojej strednodobej stratégie na celé legislatívne obdobie, ktorá by potvrdzovala trvalý charakter nápravy nadmerného deficitu v roku 2007 a zabezpečila následný pokrok smerom k strednodobému cieľu. Poľské orgány predložili novú aktualizáciu konvergenčného programu koncom marca 2008. V čase prípravy tejto správy Komisia tento program posudzuje. Na základe tohto posúdenia a na základe prognózy útvarov Komisie z jari 2008 by Komisia mohla odporúčať zrušenie postupu platného pri nadmernom deficite.

Poľsko nespĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Poľský zlotý sa nezúčastňuje na ERM II. Poľsko má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu. Počas dvojročného obdobia posudzovania zlotý posilnil voči euru o takmer 13 %. V krátkodobých výkyvoch zlotého sa zjavne premietali predovšetkým zmeny podmienok na svetových finančných trhoch, ako napríklad pokles ochoty riskovať, hoci svoju úlohu zohrali aj domáce faktory (napríklad nedávne zvýšenie rozpätia krátkodobých úrokových sadzieb oproti eurozóne).

Poľsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerná dlhodobá úroková miera v Poľsku v priebehu roka do marca 2008 bola 5,7 %, teda pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery v Poľsku sú pod referenčnou hodnotou už od januára 2006. Klesajúca riziková prémia za krajinu, zhodnocovanie zlotého a pozitívny pohľad investorov na vyhliadky poľskej ekonomiky pomáhali udržiavať úrokové sadzby na nízkej úrovni. S poklesom inflácie a smerodajných sadzieb menovej politiky v roku 2005 poklesli aj kladné rozpätia dlhodobých úrokových sadzieb oproti eurozóne a následne sa ustálili iba 100 bázických bodov nad nimi, hoci sa rozpätie zväčšilo od polovice roku 2007, a to najmä vplyvom rozdielnych vyhliadok na smerodajné sadzby v Poľsku oproti eurozóne a v dôsledku celosvetového poklesu ochoty riskovať.

Poľsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Poľska sa mierne zhoršil na približne 2,6 % HDP v roku 2007 po tom, čo najnižšiu hodnotu 0,9 % HDP dosiahol v roku 2005, najmä v dôsledku zhoršenia obchodnej bilancie, keďže silný domáci dopyt výrazne zvýšil dovozy. Čistý prílev priamych zahraničných investícií sa od pristúpenia k EÚ podstatne zvýšil, hoci aj z nižšej počiatočnej úrovne v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, a poskytuje dostatočné zdroje na financovanie vonkajšieho deficitu. Poľská ekonomika je čoraz viac integrovaná v rámci EÚ. Rozvíja sa najmä obchod a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi a významne pokročila aj integrácia domáceho finančného odvetvia do rozsiahlejšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Poľsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

9. Rumunsko

Rumunsko pristúpilo k Európskej únii 1. januára 2007. Preto v tejto správe sa posudzuje zlučiteľnosť jeho právnych predpisov s článkami 108 a 109 Zmluvy o ES a štatútom ESCB/ECB, ako aj jeho pokrok z hľadiska dosiahnutia udržateľnej ekonomickej konvergencie po prvý raz.

Právny základ Národnej banky Rumunska (NBR) je určený zákonom č. 312 z 28. júna 2004 o štatúte NBR. Tento zákon nadobudol účinnosť 30. júla 2004 a odvtedy nebol zmenený ani doplnený. Pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase zavedenia eura, jej nezávislosti, ako aj zákazu menového financovania, právne predpisy v Rumunsku, predovšetkým zákon o štatúte NBR, nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy o ES a so štatútom ESCB/ECB. Nedostatky pretrvávajú, pokiaľ ide o väzbu na ciele ESCB, inštitucionálnu a osobnú nezávislosť, právo ECB na povinnú konzultáciu v rozsahu jej právomocí, podporu hladkého fungovania platobných systémov, štatistickú úlohu ECB a Rady EÚ a ich úlohu pri ustanovovaní externého audítora.

V Rumunsku bola 12-mesačná priemerná inflácia nad referenčnou hodnotou už od pristúpenia k EÚ. Priemerná miera inflácie v Rumunsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 5,9 %, teda značne nad úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 %, a v nasledujúcich mesiacoch sa pravdepodobne ešte viac vzdiali od referenčnej hodnoty.

Inflácia v Rumunsku zaznamenala niekoľko rokov až do roku 2006 trvalý klesajúci trend, ktorý podporilo aj zhodnocovanie lei od roku 2004. Celková inflácia meraná HISC dosiahla minimum mierne nad 4 % začiatkom roku 2007 ale potom sa badateľne zvýšila, čiastočne vplyvom prudkého pohybu poľnohospodárskych cien smerom nahor, v čom sa rovnako prejavilo veľké sucho v roku 2007, ako aj cenové trendy na svetových trhoch. Neustály tlak miezd a dopytu, zvyšovanie cien pohonných látok a výrazné oslabenie lei od druhej polovice roku 2007 taktiež prispeli k vzrastu inflácie. Inflácia meraná HISC dosiahla 4,9 % v roku 2007 a predpokladá sa, že sa v roku 2008 podstatne zvýši, a to mierne pod 8 % v priemere predtým, než sa v roku 2009 spomalí na takmer 5 %, súbežne s doznievaním inflačného vplyvu cien obchodovateľných tovarov. Relatívne nízka cenová hladina v Rumunsku (57 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Rumunsko nespĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Rumunsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Celkové saldo verejných financií sa počas posledných dvoch rokov podstatne zhoršilo, pričom deficit vzrástol z 1,2 % HDP v roku 2005 na 2,5 % HDP v roku 2007. Pomer príjmov, ako aj pomer výdavkov v pomere k HDP sa v priebehu niekoľkých posledných rokov postupne zvýšil. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008, založenej na predpoklade nezmenených politík, sa celkové rozpočtové saldo mierne zhorší na úroveň deficitu v roku 2008 tesne pod 3 % HDP, po čom bude v roku 2009 nasledovať ďalšie zvýšenie na 3,7 %. Celkový dlh verejnej správy sa znížil z 25 % HDP v roku 2002 až na 13 % HDP v roku 2007, pričom sa predpokladajú mierne nárasty v rokoch 2008 a 2009.

Rumunsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Rumunský lei sa nezúčastňuje na ERM II. Rumunsko má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu. Od konca roku 2004 až do začiatku júla 2007 zaznamenával výmenný kurz lei silné zhodnocovanie voči euru a iným významným menám, podporované prílevom zahraničného kapitálu a pozitívnymi náladami investorov. Začiatok turbulencií na svetových finančných trhoch v lete 2007 znamenal začiatok podstatného oslabenia výmenného kurzu lei. Oficiálne rezervy vykazujú v posledných rokoch narastajúci trend a až do polovice roku 2007 prebiehalo zhodnocovanie výmenného kurzu súbežne so zužovaním rozpätí úrokových sadzieb peňažného trhu oproti eurozóne. Zvrat vo výmennom kurze v lete 2007 sprevádzalo zvýšenie rozpätia 3-mesačných úrokových sadzieb.

Rumunsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

Priemerné dlhodobé úrokové miery v Rumunsku sú nad referenčnou hodnotou už od vstupu do EÚ. Priemerná dlhodobá úroková miera v Rumunsku v priebehu roka do marca 2008 bola 7,1 %, teda nad referenčnou hodnotou 6,5 %. Úrokový diferenciál výnosov z dlhopisov sa po pristúpení k EÚ spočiatku znížil, ale potom sa v druhej polovici roku 2007 opäť zvýšil pri vzniku celosvetových finančných otrasov, ktoré vyvolali pokles ochoty riskovať.

Rumunsko nespĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajší deficit Rumunska sa v ostatných rokoch prudko zvýšil, najmä v dôsledku výpadku v tovarovom obchode, keďže silný domáci dopyt výrazne zvýšil dovozy. Vonkajší deficit sa zvýšil zo 7,5 % HDP v roku 2004 mierne nad 13 % HDP v roku 2007. Zatiaľ čo výskyt zvyšujúceho sa vonkajšieho deficitu je v súlade s prechodnými účinkami zvoleného smeru ekonomiky rýchleho dobiehania, jeho rozsah jednoznačne prekročil úrovne, ktoré možno pokladať za udržateľné v strednodobom horizonte, čo naznačuje, že v priebehu nasledujúceho obdobia bude potrebná výrazná korekcia. Prudké prehlbovanie vonkajšieho deficitu viedlo k badateľnému nárastu zahraničných záväzkov, čo naznačuje vyššie náklady na financovanie v strednodobom horizonte. Zatiaľ čo do roku 2006 bol vonkajší deficit z veľkej časti krytý zahraničnými priamymi investíciami, v roku 2007 stúpol význam rozsiahleho prílevu iných investícií (súvisiacich z veľkej časti s vnútroskupinovým bankovým financovaním). Proces obchodnej integrácie s EÚ je významne pokročil, ale rumunské vývozy sa sústreďujú skôr na segmenty s nízkou technologickou náročnosťou. Rumunský finančný sektor je podstatnou mierou integrovaný do širšieho finančného odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Rumunsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

10. SLOVENSKO

V správe o konvergencii za rok 2006 sa pri posudzovaní právnej konvergencie konštatovalo, že právne predpisy na Slovensku, najmä zákon o Národnej banke Slovenska a zákon o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Nesúlad existoval v oblasti právnej integrácie ESCB a v oblasti zákazu menového financovania. Na riešenie týchto otázok a na zabezpečenie úplnej zlučiteľnosti so Zmluvou a štatútom ESCB/ECB bol zmenený a doplnený zákon o NBS. Parlament prijal novelizovaný zákon o NBS 28. novembra 2007 a prezident Slovenskej republiky ho podpísal 14. decembra 2007. Všetky prípady nezlučiteľnosti, uvedené v správe o konvergencii z roku 2006, boli odstránené. Právne predpisy na Slovensku, najmä zákon o Národnej banke Slovenska a zákon o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú teraz plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB.

Od augusta 2007 bola 12-mesačná priemerná inflácia na Slovensku na úrovni referenčnej hodnoty alebo pod ňou. Priemerná miera inflácie na Slovensku dosiahla počas 12 mesiacov až do marca 2008 výšku 2,2 %, čo je značne pod úrovňou referenčnej hodnoty 3,2 % a pravdepodobne pod ňou zostane aj v nasledujúcich mesiacoch, aj keď sa rozpätie zníži.

V uplynulých rokoch Slovensko zaznamenalo nestálu a niekedy vysokú infláciu meranú HISC, a to vzhľadom na vplyv vonkajších faktorov a úpravy regulovaných cien a nepriamych daní. Celkový vývoj inflácie bol po očistení od vplyvu zvýšenia regulovaných cien priaznivý. Trend rastu kurzu koruny od roku 2002 mal zmierňujúci vplyv na infláciu, najmä v roku 2007 a začiatkom roku 2008, po výraznejšom zvýšení kurzu medzi polrokom 2006 a jarou 2007 (reálny nárast o 14 %).

Silnejší výmenný kurz koruny kombinovaný s nízkym nárastom regulovaných cien energií a pohonných látok prispeli k zníženiu ročnej inflácie meranej HISC v lete 2007 na historické minimum 1,2 %. Po tomto období inflácia vzrástla až na 3,4 % v prvom štvrťroku 2008, najmä v dôsledku globálnych šokov, ktoré mali nepriaznivý vplyv na ceny potravín a pohonných látok, ale aj vplyvom určitého zrýchlenia nárastu cien v oblasti neregulovaných služieb. Očakáva sa, že tieto faktory ďalej zvýšia infláciu v ďalších mesiacoch, vplyvom čoho jej ročná priemerná miera môže dosiahnuť v roku 2008 približne 3¾ %. Podľa prognóz sa priemerná inflácia v roku 2009 zníži na približne 3¼ %. Priaznivé základné vplyvy koncom roku 2008 v dôsledku predpokladaného nižšieho rastu cien obchodovateľných tovarov a ďalšie zvýšenie výmenného kurzu v prvom štvrťroku 2008 by mali viac než vyvážiť oneskorený vplyv vyšších spotrebných daní na tabak a doznievajúci protiinflačný vplyv zvýšenia výmenného kurzu v rokoch 2006 – 2007, čím sa podporí návrat k nižším mieram inflácie koncom roka. Zužujúci sa trh práce a silná cyklická pozícia (s možnosťou zrýchlenia požiadaviek na bývanie a mzdy), ako aj možný vyšší nárast regulovaných cien sú rizikami z hľadiska strednodobého výhľadu inflácie. Relatívne nízka cenová hladina na Slovensku (58 % priemeru EÚ v roku 2006) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej hladiny v dlhodobom horizonte.

Udržateľná konvergencia znamená, že dodržiavanie referenčnej hodnoty vyjadruje skôr stabilné základy, než dočasné faktory. Zmierňujúci účinok nárastu výmenného kurzu na infláciu je v prípade Slovenska významný dočasný faktor. Analýza východiskových základov a skutočnosť, že referenčná hodnota sa dodržiava so značnou rezervou, podporuje pozitívne posúdenie dodržiavania kritéria cenovej stability.

Slovensko musí pozorne chrániť svoje nízkoinflačné prostredie a priaznivú pozíciu konkurencieschopnosti. Predovšetkým mzdová disciplína sa musí naďalej udržiavať po tom, čo sa rast produktivity vyvolaný prílivom zahraničných priamych investícií oslabil a cestou ďalšieho pokroku v štrukturálnych reformách je potrebné zabezpečiť zlepšenie fungovania výrobkových trhov s cieľom posilniť konkurenčné prostredie. Ambicióznejšia pozícia vo fiškálnej politike by taktiež pomohla zmierniť inflačné riziká. S cieľom udržať pod kontrolou infláciu po možnom prijatí eura slovenská vláda a sociálni partneri začiatkom roku 2008 podpísali Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v Slovenskej republike, ktorá zaväzuje zamestnávateľov a odbory udržať rast miezd v súlade s rastom produktivity. Vláda okrem toho prijala aj iné politické záväzky, ako napríklad dosiahnuť vyrovnaný všeobecný štátny rozpočet do roku 2011 a sprísniť fiškálnu pozíciu v prípade neočakávaných inflačných tlakov, ako aj rad štrukturálnych opatrení. Tieto politické záväzky sa však musia premeniť na činy.

Slovensko spĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Slovenskú republiku sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 5. júla 2004)[10]. Rada odporúčala Slovensku prijať opatrenia v strednodobom rámci s cieľom dostať deficit pod 3 % HDP do roku 2007 hodnoverným a udržateľným spôsobom. Celkový deficit štátneho rozpočtu Slovenska sa od roku 2002 podstatne znížil. Pomer príjmov, ako aj pomer výdavkov v pomere k HDP sa znížili, z toho výdavky vo vyššej miere. Miera deficitu vo vzťahu k HDP dosiahla v roku 2007 2,2 % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008, založenej na predpoklade nezmenených politík, v roku 2008 dosiahne 2,0 % HDP a potom dôjde k miernemu zvýšeniu na 2,3 % v roku 2009. Celkový verejný dlh sa od začiatku desaťročia podstatne znížil a v roku 2007 dosiahol 29,4 % HDP. Prognóza útvarov Komisie z jari 2008 predpokladá hrubý verejný dlh v roku 2008 na úrovni 29,2 % HDP a v roku 2009 na úrovni 29,7 %.

Vzhľadom na tieto tendencie a prognózu útvarov Komisie z jari 2008 sa Komisia domnieva, že nadmerný deficit bol odstránený hodnoverným a udržateľným znížením rozpočtového deficitu pod úroveň 3 % HDP. Komisia preto odporúča Rade zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu na Slovensku (SEK(2008) 572).

Ak sa Rada rozhodne zrušiť pre Slovensko postup platný pri nadmernom deficite, Slovensko bude spĺňať kritérium stavu štátneho rozpočtu.

[pic]

Slovenská koruna sa zúčastňovala na ERM II od 28. novembra 2005, t. j. v čase prijatia tejto správy dlhšie ako dva roky. Pred vstupom do ERM II malo Slovensko riadený režim plávajúceho výmenného kurzu. Po vstupe do ERM II koruna pokračovala v posilňovaní svojho kurzu spred ERM II. Neustále posilňovanie kurzu bolo prerušené v druhom štvrťroku 2006, keď koruna dočasne oslabila v dôsledku povolebnej neistoty týkajúcej sa vyhliadok fiškálnej politiky, kombinovanej so širším celkovým tlakom na meny v Strednej Európe. Výrazné posilňovanie kurzu medzi júlom 2006 a marcom 2007 viedlo k revalvácii strednej parity koruny o 8,5 % s účinnosťou od 19. marca 2007. Po revalvácii sa výmenný kurz koruny pohyboval medzi 3 % a 7,3 % nad novou centrálnou paritou až do januára 2008, keď opakované tlaky na zhodnotenie vytlačili korunu až na 8 – 9 % nad centrálnou paritou ERM II v marci a apríli. Počas dvojročného hodnotiaceho obdobia sa koruna obchodovala takmer vždy v silnejšej časti fluktuačného pásma s priemernou odchýlkou 5,4 % od strednej parity. Zhodnocovanie v rámci ERM II v priebehu obdobia posudzovania možno považovať za konzistentné s východiskovým základom a koruna nezaznamenala výrazné tlaky.

Slovensko spĺňa kritérium výmenného kurzu.

V priebehu roka končiaceho marcom 2008 dosiahla priemerná dlhodobá úroková miera na Slovensku 4,5 %, pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery na Slovensku boli pod referenčnou hodnotou už od vstupu do EÚ. Rozpätie dlhodobých úrokových sadzieb sa od roku 2002 výrazne zúžilo v porovnaní s referenčnými dlhopismi eurozóny a od apríla 2007 prakticky zmizlo. Faktormi, ktoré ovplyvnili tento trend, boli pokles rizikovej prémie za krajinu spojený s fiškálnou konsolidáciou, ďalekosiahle štrukturálne reformy v rokoch 2002 – 2005 a nedávny priaznivý výhľad inflácie, ako aj súvisiaci pokles krátkodobých sadzieb. Od polovice roku 2007 sa opäť objavilo mierne kladné rozpätie okolo 30 bázických bodov, ktoré bolo odrazom výrazného poklesu dlhodobých úrokových sadzieb v eurozóne.

Slovensko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Vonkajšie saldo Slovenska je v posledných rokoch pomerne nestále v dôsledku konjunkturálnych nárastov vo vývoze, vyvolaných novými výrobnými kapacitami pochádzajúcimi z priamych zahraničných investícií, najmä v odvetviach automobilového priemyslu a elektronických zariadení. Vonkajší deficit sa po výraznom zhoršení z 0,8 % HDP v roku 2003 až na vyše 8 % HDP v rokoch 2005 – 2006, ktoré bolo spôsobené dynamikou súkromnej spotreby a nárastom dovozov súvisiacich s priamymi zahraničnými investíciami, opäť znížil na 5,3 % HDP v roku 2007, pretože vývozná výkonnosť bola podporená spustením výroby v nových kapacitách financovaných z priamych zahraničných investícií. Vonkajší deficit bol financovaný prevažne veľkým prílevom zahraničných priamych investícií. Miera integrácie slovenskej ekonomiky do EÚ je vysoká. Rozsiahle sú najmä obchodné vzťahy a vzťahy spojené s priamymi zahraničnými investíciami s ostatnými členskými štátmi, výrazne pokročila aj integrácia domáceho finančného odvetvia do širšieho odvetvia EÚ, a to najmä vďaka významnému pomeru zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory a za predpokladu, že Rada prijme odporúčanie Komisie zrušiť postup týkajúci sa nadmerného deficitu, je Komisia toho názoru, že Slovensko spĺňa podmienky na prijatie eura.

11. ŠVÉDSKO

V správe o konvergencii z roku 2006 sa pri posudzovaní právnej konvergencie konštatovalo, že právne predpisy vo Švédsku nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy a so štatútom ESCB/ECB. Zákon o Sveriges Riksbank bol zmenený a doplnený v rokoch 2006 a 2007, ale nezlučiteľnosti zdôraznené v správe o konvergencii z roku 2006 neboli vyriešené. Pokiaľ ide o nezávislosť centrálnej banky, ako aj o jej integráciu do ESCB v čase zavedenia eura, právne predpisy Švédska, predovšetkým zákon o Sveriges Riksbank, nástroj vlády (časť švédskej ústavy) a zákon o politike výmenného kurzu, nie sú plne zlučiteľné s článkami 108 a 109 Zmluvy o ES a so štatútom ESCB/ECB. Pretrváva viacero nedostatkov, pokiaľ ide o ciele Sveriges Riksbank, podporu hladkého fungovania platobných systémov, zákaz menového financovania, úlohu ECB pri fungovaní platobných systémov a v oblasti medzinárodnej spolupráce, štatistickú úlohu ECB a EÚ a ich úlohu pri ustanovovaní externého audítora.

Vo Švédsku bola 12-mesačná priemerná inflácia pod referenčnou hodnotou od decembra 1996. Priemerná miera inflácie vo Švédsku počas 12 mesiacov do marca 2008 bola 2,0 %, teda značne pod referenčnou hodnotou 3,2 %, a pravdepodobne zostane výrazne pod referenčnou hodnotou aj v nasledujúcich mesiacoch.

Inflácia meraná HISC vo Švédsku zaznamenala klesajúci trend až do posledných mesiacov roku 2005, ale odvtedy sa zvýšila. Klesajúca inflácia meraná HISC do posledných mesiacov roku 2005 súvisela najmä s vysokým rastom produktivity podporeným cyklickou zložkou, ako aj vplyvom rozsiahlych investícií do informačných technológií. Ďalším faktorom, ktorý prispel k tomuto vývoju, boli nízke dovozné ceny ovplyvnené postupným zhodnocovaním koruny medzi rokmi 2002 a 2004 a zosilnená medzinárodná hospodárska súťaž. Dynamika pohybu smerom nahor od konca roku 2005 bola prejavom najmä vyšších cien ropy a elektriny. Okrem toho, ceny potravín zapríčinili vyššiu infláciu počas poslednej časti roku 2007, v súlade s celkovým globálnym vývojom. Predpokladá sa, že inflácia sa zníži z 2,4 % v roku 2008 na 1,9 % v roku 2009.

Švédsko spĺňa kritérium cenovej stability.

[pic]

Na Švédsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. V priebehu obdobia rokov 2002 – 2007 sa rozpočtová pozícia Švédska neustále zlepšovala, pričom celkové saldo verejných financií sa pohybovalo od deficitu približne 1 % HDP v roku 2002 až k prebytku 3,5 % v roku 2007, a to sčasti v dôsledku konjunkturálneho zotavovania hospodárstva. Pomer príjmov zostal stabilný vo výške okolo 55 % HDP, zatiaľ čo pomer výdavkov k HDP sa postupne znižoval (z 56,5 % v roku 2002 na 52,5 % v roku 2007). Spolu s priaznivým fiškálnym vývojom poklesol celkový dlh verejných financií z 52,6 % HDP v roku 2002 na 40,6 % v roku 2007. Za predpokladu nezmenených politík sa podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2008 očakáva, že prebytok verejných financií poklesne v priebehu rokov 2008 a 2009 na 2 % HDP, zatiaľ čo miera dlhu bude naďalej klesať a v roku 2009 dosiahne 32 % HDP.

Švédsko spĺňa kritérium stavu verejných financií.

[pic]

Švédska koruna sa nezúčastňuje na ERM II. Švédsko malo zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu a sledovalo protiinflačnú politiku od začiatku 90. rokov. Po prudkom znehodnotení, ktoré nasledovalo po opustení systému fixovaného výmenného kurzu v roku 1992, sa koruna pohybovala v rámci pomerne úzkeho rozpätia voči nemeckej marke a potom voči euru. Počas dvojročného obdobia posudzovania sa koruna pohybovala medzi 9 a 9,50 SEK/EUR s priemerom nad 9,2 SEK/EUR.

Švédsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu.

V marci 2008 bol dvanásťmesačný kĺzavý priemer švédskeho desaťročného porovnateľného dlhopisu 4,2 %, teda pod referenčnou hodnotou 6,5 %. Priemerné dlhodobé úrokové miery boli v posledných rokoch neustále pod referenčnou hodnotou. Rozpätie oproti dlhodobým úrokovým sadzbám eurozóny postupne klesalo z približne 50 bázických bodov v roku 2003 až na -25 bázických bodov v polovici roku 2007. V ďalšom období, súbežne s uzatváraním rozpätia krátkodobých úrokových sadzieb, sa záporné rozpätie medzi dlhodobou úrokovou sadzbou vo Švédsku a v eurozóne postupne zužovalo až na súčasnú úroveň okolo nuly.

Švédsko spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie výrobkového a finančného trhu. Zahraničný účet Švédska bol v prebytku od polovice 90. rokov vďaka vysokým čistým vývozom tovarov a v menšej miere vďaka vývozom služieb. Prebytok zahraničného účtu sa v priebehu posledných rokov zvýšil zo 4,9 % HDP v roku 2002 na približne 6 – 7 % HDP. Švédska ekonomika je otvorená a dostatočne integrovaná v rámci EÚ, pričom podiel obchodu s tovarmi v rámci EÚ dosahuje približne dve tretiny na strane vývozu i dovozu. Relatívny význam obchodu so službami v rámci EÚ sa mierne zvýšil v priebehu tohto obdobia a presahuje priemer EÚ-27. Integrácia finančného odvetvia Švédska do širšieho odvetvia EÚ sa vzťahuje predovšetkým na väzby s ostatnými severskými štátmi a baltskými štátmi. Finančné odvetvie Švédska je všeobecne veľmi dobre rozvinuté čo do rozsahu i technickej vyspelosti a zodpovedá jeho pokročilému štádiu hospodárskeho rozvoja.

Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj s prihliadnutím na doplňujúce faktory, je Komisia toho názoru, že Švédsko nespĺňa podmienky na prijatie eura.

[1] V roku 2007 Komisia a ECB vypracovali konvergenčné správy o Cypre a Malte na žiadosť národných orgánov. Cyprus a Malta prijali euro 1. januára 2008.

[2] Na účely kritéria cenovej stability sa inflácia meria podľa harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HISC) stanovených v nariadení Rady (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien, zmenenom a doplnenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003.

[3] Všetky prognózy týkajúce sa inflácie a ďalšie ukazovatele v tejto správe sú prevzaté z prognózy útvarov Komisie z jari 2008. Prognózy útvarov Komisie vychádzajú zo súboru všeobecných predpokladov pre vonkajšie faktory a sú založené na predpoklade nezmenených politík, pričom berú do úvahy opatrenia, ktoré sú dostatočne podrobne známe. Predpoveď referenčnej hodnoty podlieha významným neistotám, keďže sa vypočítava na základe inflačných predpovedí pre tri členské štáty s najnižšou očakávanou infláciou v predpovedanom období, čím sa zväčšuje rozsah možných chýb.

[4] Konečný dátum pre údaje použité v tejto správe je 18. apríl 2008.

[5] Pri posudzovaní súladu s kritériom výmenného kurzu Komisia skúma, či výmenný kurz zotrvával v blízkosti stredného kurzu ERM II, pričom možno zohľadniť dôvody na zhodnocovanie v súlade so Spoločným stanoviskom k otázke pristupujúcich krajín a ERM2 z neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Aténach 5. apríla 2003.

[6] Posúdenie sa sústreďuje na „vonkajšie saldo“ definované ako kombinácia bežného a kapitálového účtu platobnej bilancie (čistý objem poskytnutých/prijatých pôžičiek voči ostatnému svetu). Táto koncepcia umožňuje v plnom rozsahu zohľadniť zahraničné transfery (vrátane transferov v rámci EÚ), ktoré sa sčasti vykazujú v rámci kapitálového účtu.

[7] 2005/185/ES, (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 20).

[8] 2004/918/ES, (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2004, s. 27).

[9] 2005/183/ES, (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 18).

[10] 2005/182/ES, (Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 16 – 17).