[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli, 5.5.2008

KOM(2008)233 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

O POUŽÍVANÍ KOKCIDIOSTATÍK A HISTOMONOSTATÍKAKO KŔMNYCH DOPLNKOVÝCH LÁTOKpredložená podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat

OBSAH

1. Súvislosti 3

1.1. Úvod 3

1.2. Právne predpisy o kŕmnych doplnkových látkach 3

2. Súčasná legislatívna situácia kokcidiostatík a histomonostatík ako kŕmnych doplnkových látok........................................................................................................5

3. Používanie kokcidiostatík a antihistomoník 5

3.1. Charakter kokcidiózy a histomoniázy a ich rozšírenosť 5

3.2. Používanie kokcidiostatík 6

4. Bezpečnosť používania kokcidiostatík ako kŕmnych doplnkových látok 7

5. Štatistické údaje o používaní 8

6. Alternatívy používania kokcidiostatík a histomonostatík 8

6.1. Očkovanie 8

6.2. Rastlinné výrobky ........................................................................................................8

6.3. Používanie predpísaných veterinárnych liekov 9

6.4. Iné prostriedky 9

7. Príspevky od členských štátov a zainteresovaných strán 9

8. Závery 10

PRÍLOHA 11

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

O POUŽÍVANÍ KOKCIDIOSTATÍK A HISTOMONOSTATÍKAKO KŔMNYCH DOPLNKOVÝCH LÁTOK

SÚVISLOSTI

ÚVOD

V článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat[1] sa stanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní kokcidiostatík a histomonostatík ako kŕmnych doplnkových látok s cieľom rozhodnúť o postupnom vyradení týchto látok z používania ako kŕmnych doplnkových látok do 31. decembra 2012. Správa sa musí zaoberať aj dostupnými náhradami a mali by sa k nej prípadne priložiť legislatívne návrhy.

Komisia vypracovala túto správu na základe informácií získaných z príspevkov od členských štátov a zainteresovaných strán.

Kokcidiostatiká a histomonostatiká sú chemické látky, ktoré sa buď získavajú syntézou, alebo ich produkujú mikroorganizmy, ktoré potláčajú alebo ničia parazitné prvoky spôsobujúce u hospodárskych zvierat kokcidiózu alebo histomoniázu. Kokcidiostatiká môžu mať aj sekundárnu alebo rezíduálnu aktivitu voči črevnej mikroflóre, sú však odlišné od antibiotík používaných ako rastové stimulátory, ktorých hlavný účinok je na črevnú mikroflóru. Európska komisia zakázala od 1. januára 2006 používať tieto antibiotiká ako rastové stimulátory.

Právne predpisy o kŕmnych doplnkových látkach

Vyše 40 rokov sa kontrolovala kokcidióza u hospodárskych zvierat pridávaním látok do krmiva a od roku 1970 Spoločenstvo reguluje a schvaľuje kokcidiostatiká ako kŕmne doplnkové látky na základe smernice 70/524/EHS z 23. novembra 1970 o prídavných látkach do krmív[2]. Táto smernica bola v roku 2003 v plnom rozsahu revidovaná a nariadenie (ES) č. 1831/2003 predstavovalo dôkladné prepracovanie existujúcich právnych predpisov EÚ o kŕmnych doplnkových látkach.

Týmto nariadením sa zaviedlo veľa nových aspektov do vtedy platných právnych predpisov o kŕmnych doplnkových látkach a nariadenie sa stalo jedným z prvých právnych predpisov o bezpečnosti potravín prijatých na základe nariadenia (ES) č. 178/2000, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje sa Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín[3]. Nariadenie (ES) č. 1831/2003 popritom, že prenieslo na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zodpovednosť za posudzovanie bezpečnosti a poskytlo mu vedecké rady, riadilo sa zásadami ustanovenými v nariadení (ES) č. 178/2002 zavedením udeľovania časovo obmedzených povolení platných 10 rokov, zriadením Referenčného laboratória Spoločenstva pre kŕmne doplnkové látky, možnosťou stanoviť najvyššie limity rezíduí pre niektoré doplnkové látky, ktoré môžu vyústiť do rezíduí po ich pridaní do krmiva, a možnosťou ustanoviť monitorovacie programy po uvedení na trh v čase schvaľovania, ako aj ďalšími ustanoveniami. V nariadení sa ďalej ponechali kokcidiostatiká a zaviedli sa histomonostatiká ako nová kategória kŕmnych doplnkových látok, pričom sa stanovilo postupné vyradenie existujúcich antibiotík ako kŕmnych doplnkových látok z použitia (a uvádzania na trh) od 1. januára 2006 so zreteľom na riziká výberu bakteriálnych kmeňov odolných voči liečivám používaným v humánnej alebo veterinárnej medicíne pri používaní antimikrobiotík ako rastových stimulátorov.

Požiadavky na označovanie etiketami krmív zahŕňajúcich niektoré kategórie doplnkových látok, vrátane kokcidiostatík a histomonostatík, sú stále upravené článkom 16 smernice 70/524/EHS, ktorá zostáva v účinnosti, kým smernica 79/373/EHS o obchodovaní s kŕmnymi zmesami[4] nebude revidovaná tak, aby zahŕňala pravidlá týkajúce sa označovania etiketami krmív zahŕňajúcich doplnkové látky.

Veterinárne lieky v Európskej únii sa upravujú smernicou 2001/82/ES[5].

SÚčASNÁ LEGISLATÍVNA SITUÁCIA KOKCIDIOSTATÍK A HISTOMONOSTATÍK AKO KŕMNYCH DOPLNKOVÝCH LÁTOK

V súčasnosti existuje 11 rozličných kokcidiostatík, ktorým bolo udelených 28 rôznych povolení na rozličné druhy a za určitých podmienok používania. Výrobky sa v súčasnosti povoľujú pre kurčatá, moriaky a králiky domáce. Tieto kokcidiostatiká možno zoskupiť do dvoch hlavných druhov. V prvej skupine sú ionofóry (látky, ktoré obsahujú polyetérovú skupinu a vyrábajú sa fermentáciou s niekoľkými kmeňmi Streptomyces spp a Actinomadura spp) obsahujúce týchto šesť látok: monenzín sodný, lasalocid sodný, maduramycín amónny, narazín, salinomycín sodný a semduramycín sodný. Druhá skupina zahŕňa štyri ďalšie syntetické produkty, ktoré nemajú ionofórický charakter: dekochinát (zlúčenina patriaca do chemickej skupiny chinolóny), robenidín hydrochlorid (chemická skupina guanidíny), halofuginón (chemická skupina chinazolinóny), diklazuril (chemická skupina acetonitrily benzénu) a nikarbazín. V súčasnosti nie sú v EÚ žiadne produkty povolené ako histomonostatiká ani ich používanie ako kŕmnych doplnkových látok. Bezpečnosť všetkých kokcidiostatík hodnotil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín alebo Vedecký výbor pre výživu zvierat.

Jednotlivé povolenia obsahujú charakteristiky produktov, identifikáciu držiteľa povolenia, maximálne, minimálne a/alebo odporúčané dávky, kategórie zvierat, u ktorých sa môžu používať, najvyššie limity rezíduí (MRL) a v prípade potreby lehoty na stiahnutie, ako aj osobitné ustanovenia o označovaní etiketami a prípadne iné ďalšie podmienky. Platnosť súčasných časovo obmedzených povolení sa skončí v rokoch 2009 až 2017. Podrobné údaje o týchto povoleniach sú zhrnuté v prílohe I.

POUžÍVANIE KOKCIDIOSTATÍK A HISTOMONOSTATÍK

Charakter kokcidiózy a histomoniázy a ich rozšírenosť

Ochorenie kokcidióza je spôsobené pre hostiteľa vysoko špecifickými parazitnými prvokmi rodu Eimeria (phylum Apicomplexa) . Existuje sedem hlavných druhov, ktoré postihujú hydinu (E. acervulina, brunetti, mitis, necatrix, praecox, tenella a maxima) , päť ďalších druhov špecifických pre moriaky (ako je E. meleagrimitis) a šesť pre králiky domáce (ako je E. stiedae) . Kokcidióza sa môže vyskytovať aj u hovädzieho dobytka a ošípaných, postihuje však najmä hydinu, moriaky a králiky domáce, pretože to sú najväčšie sektory využívajúce kontrolné opatrenia s cieľom zabrániť týmto smrteľným chorobám u týchto citlivejších druhov.

Eimeria je veľmi rozšírená v životnom prostredí, môže sa prenášať vo svojej skrytej forme v životnom prostredí parazitmi a vtákmi a je veľmi tolerantná k zmene poveternostných podmienok a k dezinfekčným prostriedkom, potenciálne znemožňujúc ich odstránenie. Po jej prehltnutí rýchlo napadne črevné tkanivá, rozmnožuje sa a vylučuje sa vo forme mnohonásobných životaschopných „vajíčok“ (oocystov), ktoré ďalej infikujú susediace zvieratá a budovy.

Vplyv na hostiteľa, bez liečenia, siaha od mierneho črevného zápalu, ktorého výsledkom je znížený príjem krmiva v dôsledku straty chuti do jedla a následného nízkeho prírastku na hmotnosti až po hemoragickú hnačku a uhynutie v závislosti od závažnosti infekcie a zúčastnených druhov. Dokonca aj v prípadoch miernej infekcie črevné poškodenia ponechávajú dvere otvorené pre iné mikrobiálne infekcie, ktoré môžu zhoršiť podmienky postihnutých zvierat.

Kokcidióza postihuje všetky voľne žijúce a domáce vtáky. Hoci nejestvujú žiadne presné údaje o rozšírenosti a výskyte klinickej a subklinickej kokcidiózy v komerčnej výrobe hydiny a králika domáceho, vo veľkej miere sa potvrdilo, že parazity sú prítomné vo všetkých komerčných stádach. Charakter zamorenia parazitmi je taký, že kokcidióza sa vyskytuje vo všetkých hydinárskych hospodárstvach, a to aj pri uplatňovaní prísnych hygienických noriem a správneho hospodárenia s vysokým potenciálnym vplyvom na zdravie zvierat.

Aj ochorenie histomoniáza spôsobujú parazitné prvoky Histomonas meleagridis. Najzávažnejšie účinky sa pozorujú u moriakov („black head“), aj keď toto ochorenie môže postihovať široké spektrum vtákov.

Používanie kokciodiostatík

V komerčnej výrobe sa hlavná metóda kontroly kokcidiózy vykonáva pridávaním kokcidiostatík do krmiva na povolených úrovniach a dodržiavaním predpísaných hygienických požiadaviek. Všeobecne sa kokcidiostatiká musia aplikovať počas celého života zvieraťa (v prípade sliepok na vykrmovanie) s cieľom ochrániť ho pred opätovným infikovaním zo vždy prítomnej oocystovej fázy ochorenia.

Všetky kokcidiostatiká potláčajú rozmnožovanie a neodstraňujú parazity z čriev zvierat v plnom rozsahu. Preto povolené syntetické chemické látky zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v spojení s ionofórmi, umožňujúc produktom rotovať alebo prechádzať z jedného výrobného cyklu do druhého, alebo ich používať v takzvaných „ kyvadlových “ programoch s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu ochorenia a tiež minimalizovať vývoj imunity v parazitoch.

Dostupnosť a nepretržité preventívne používanie kokcidiostatík významne prispelo k rozvoju produkcie hydiny, v ktorej sa zaručuje vysoký stupeň zdravia zvierat a ich blaho. Zavedenie prvého ionoforického kokcidiostatika (monenzínu) v sedemdesiatych rokoch znamenalo veľký úspech v kontrole kokcidiózy. Predtým bol výskyt ohnísk kokcidiózy bežný a bolo ťažké ju liečiť alebo jej zabrániť, pretože boli dostupné len neionoforické kokcidiostatiká, ktoré boli oveľa menej účinné v dôsledku rýchleho vývoja imunity u parazitov.

Pokiaľ ide o histomonostatiká, hoci v súčasnosti nie sú v EÚ povolené žiadne výrobky patriace do tejto kategórie, existuje mechanizmus ich povoľovania, ak sa žiadosť o povolenie výrobku mala predložiť s dostatočnými údajmi podporujúcimi jeho bezpečnosť pre zvieratá, spotrebiteľov a životné prostredie, a jeho účinnosť. V niektorých členských štátoch produkujúcich moriaky existujú náznaky, že po zrušení povolenia na jediné histomonostatikum v roku 2003 došlo k výraznému poklesu ukazovateľov technickej výkonnosti v produkcii moriakov a ku zvýšeniu veterinárnych nákladov, čo svedčí v prospech hľadania vhodného výrobku.

BEZPEčNOSť POUžÍVANIA KOKCIDIOSTATÍK AKO KŕMNYCH DOPLNKOVÝCH LÁTOK

POVOLENÉ KOKCIDIOSTATIKÁ NA POUžÍVANIE V KRMIVÁCH ZVIERAT SA NEPOUžÍVAJÚ NA ÚčELY HUMÁNNEJ MEDICÍNY.

Bezpečnosť kokcidiostatík, ktoré sú v súčasnosti povolené, sa nedávno v rozsiahlej miere posudzovala, najmä Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). Toto hodnotenie sa vzťahuje na bezpečnosť pre zvieratá, spotrebiteľov a používateľov a pre životné prostredie. V tomto posúdení bezpečnosti sa venuje pozornosť aj riziku vývoja imunity u prvokov a krížovej odolnosti pre mikroorganizmy s cieľom zabrániť teoretickému vývoju odolnosti voči antimikrobiotikám používaným v humánnej a veterinárnej medicíne, ktoré sú zatiaľ neznáme.

Skutočnosť, že nariadením (ES) č. 1831/2003 sa zabezpečuje stanovenie najvyšších limitov rezíduí (MRL) pre rezíduá doplnkovej látky v relevantných potravinách živočíšneho pôvodu, znamenala, že pri MRL stanovených v niekoľkých posledných rokoch dnes existujú efektívnejšie a presnejšie spôsoby kontroly používania kokcidiostatík v krmive než predtým.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív[6], podniky, ktoré vyrábajú a/alebo umiestňujú na trh kokcidiostatiká a histomonostatíká, ako aj premixy a kŕmne zmesi obsahujúce tieto doplnkové látky, musí na tieto činnosti schváliť príslušný orgán. Tieto ustanovenia v praxi znamenajú, že poľnohospodári, ktorí chcú používať kokcidiostatiká a histomonostatiká, vo všeobecnosti dostanú len kompletné alebo doplňujúce krmivá na okamžité použitie vyrobené schváleným výrobcom kŕmnych zmesí. Toto je dôležitá bezpečnostná charakteristika, pretože zaručuje presnosť a rovnorodosť zmesi a umožňuje príslušným orgánom vykonávať účinnú úradnú kontrolu.

Niektoré členské štáty, napríklad Švédsko, uplatňujú dozorné programy na zisťovanie zvýšenia odolnosti voči antimikrobiotikám súvisiacim s používaním kokcidiostatík ako kŕmnych doplnkových látok, v ktorých sa doteraz nepozorovali žiadne známky takého zvýšenia.

ŠTATISTICKÉ ÚDAJE O POUžÍVANÍ

NIE JE ľAHKÉ ZHROMAžDIť PRESNÉ ÚDAJE O VÝROBE A POUžÍVANÍ PRE CELÚ EURÓPU VZHľADOM NA VOľNÝ POHYB VÝROBKOV V RÁMCI VNÚTORNÉHO TRHU A PREKRÝVANIE MEDZI ÚDAJMI, KTORÉ POUžÍVAJÚ VNÚTROšTÁTNE ORGÁNY. ÚDAJE, KTORÉ SÚ UVEDENÉ V PRÍLOHE II, ZHROMAžDENÉ SPOLOčNE MEDZINÁRODNOU FEDERÁCIOU PRE ZDRAVIE ZVIERAT EURÓPA ( International Federation for Animal Health Europe, IFAH Europe), Európskym združením výrobcov krmív (European Feed Manufacturers' Federation , FEFAC) a Európskym združením výrobcov hydiny a obchodníkov s hydinou (European poultry producers and traders association, AVEC), týkajúce sa koncentrácie týchto výrobkov vo viacerých druhov krmív pre rôzne kategórie zvierat pre celú EÚ-27, sa považujú za najlepší odhad.

Tieto údaje ukazujú, že kokcidiostatiká sa v EÚ-27 vo veľkej miere používajú v krmivách na produkciu brojlerov a moriakov. Hoci štatistické údaje nenaznačujú konkrétny časový trend, zdá sa, že toto používanie sa v posledných rokoch vo všeobecnosti stabilizovalo.

ALTERNATÍVY POUžÍVANIA KOKCIDIOSTATÍK A HISTOMONOSTATÍK

OčKOVANIE

Od roku 1992 boli vyvinuté očkovacie látky na základe prekokióznych oocystov parazitických kmeňov. Komerčné používanie očkovacích látok na kokcidiózu sa začalo v roku 1992 pre náhradné nosnice pripravené na kladenie vajec a v roku 2000 pre komerčné výkrmové kurčatá. V súčasnosti sa očkovacie látky používajú ako hlavná metóda na prevenciu kokcidiózy u chovných kŕdľov a nosníc. Jedna očkovacia látka je povolená v celej EÚ a ďalšie dve sú dostupné v malom počte krajín. Zástancovia očkovacích látok tvrdia, že nepretržité používanie kokcidiostatík zvyšuje odolnosť, a preto je potrebné neustále vyvíjať nové výrobky. Očkovacie látky sú však druhovo špecifické a nie sú dostupné pre všetky druhy zvierat.

V súčasnosti nie sú dostupné žiadne očkovacie látky na prevenciu histomoniázy.

Rastlinné výrobky

Komerčne sa používajú viaceré výťažky z rastlín a prípravky éterických olejov.

V súčasnosti však nejestvujú žiadne kontrolované štúdie, ktoré by zabezpečili zjavnú prevenciu kokcidiózy a histomoniázy, a doposiaľ neboli predložené žiadne žiadosti o povolenie a hodnotenie zo strany EFSA na základe nariadenia (ES) č. 1831/2003.

Používanie predpísaných veterinárnych liekov

Na veterinárne používanie je schválený obmedzený počet chemi ckých látok. Sú to toltrazuril, amprolium a viaceré sulfamidy (sulfamiderazín, sulfadimetoxín, trimetoprim spojený so sulfadimetoxínom alebo sulfametoxypyridazínom). Tieto látky sú účinné pri liečení zvierat v prípade sporadických prípadov výskytu ohnísk kokcidiózy, ktoré sa môžu vyskytnúť, ak krmivo neobsahuje žiadne kokcidiostatikum, alebo v prípade vývoja odolnosti, alebo ak je použitie očkovacej látky neúčinné. Tieto náhrady veterinárnych liekov sú pri svojom použití citlivé na tvorbu odolnosti a nemožno sa na ne spoliehať na účely štandardných programov kontroly kokcidiostatík. Okrem toho nemôžu zabrániť väčším problémom súvisiacim s blahom zvierat, ku ktorým dochádza, pretože klinické príznaky (znížený príjem potravy, hnačka, úmrtnosť, atď.) sa vyskytujú len vtedy, keď druhy Eimeria sú v neskorej vývojovej fáze a oocysty sú už z veľkej časti vylúčené, čím infikujú iné vtáky. V súčasnosti nie sú schválené žiadne veterinárne lieky na prevenciu histomoniázy.

Iné prostriedky

Skúšali sa aj ďalšie možné náhrady, ako je používanie okysličovadiel a enzýmov alebo suspenzií mikroorganizmov prebiotík alebo probiotík na vytvorenie prekážok na vstupe do zažívacieho traktu, aby sa zabránilo infekcii. Používajú sa aj veľmi špecializované dezinfekčné prostriedky vzhľadom na to, že oocysty sú vysoko odolné voči najviac používaným dezinfekčným prostriedkom.

Vývoj odolnosti voči oocystom cestou genetického výberu zvierat je tiež predmetom výskumu, zdá sa však, že sú malé bezprostredné vyhliadky na dosiahnutie cieľa získať v krátkom čase odolné odrody.

Doteraz nie sú k dispozícii dostatočné údaje na podporu efektívnosti používania týchto iných alternatívnych prostriedkov na prevenciu kokcidiózy a histomoniázy.

PRÍSPEVKY OD čLENSKÝCH šTÁTOV A ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

NA VYPRACOVANIE TEJTO SPRÁVY KOMISIA POžIADALA O INFORMÁCIE čLENSKÉ šTÁTY I PREVÁDZKOVATEľOV.

Informácie poslali tieto organizácie zainteresovaných strán: Medzinárodná federácia pre zdravie zvierat Európa (IFAH Europe), Európske združenie výrobcov krmív (FEFAC) a Európske združenie výrobcov hydiny a obchodníkov s hydinou (AVEC), COPA-COGECA, le Comité européen de la dinde a Združenie veterinárnych poradcov.

Pätnásť členských štátov poskytlo podrobné informácie a odpovede svedčia o konsenze, že v súčasnosti nejestvujú žiadne lepšie alternatívy pre regulačný a inšpekčný systém uplatňovaný v súčasnosti (MRL, pravidlá hygieny krmív, registrácia a schvaľovanie podnikov narábajúcich s kokcidiostatikami, a sledovateľnosť), ktorý upravuje používanie kokcidiostatík ako kŕmnych doplnkových látok.

Závery

Používanie kokcidiostatík ako preventívne opatrenie na kontrolu kokcidiózy v modernej produkcii hydiny je v súčasnosti veľmi dôležité. Táto prax významne prispieva k ochrane zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá prevenciou ochorenia, ktoré sa vyskytuje vo všetkých hospodárstvach. Bez kokcidiostatík by výroba za súčasných podmienok v Európe bola veľmi vážne ekonomicky ohrozená a nepoužívanie kokcidiostatík by spôsobilo, že spotrebitelia v Európe by stratili prístup k mäsu z hydiny, moriakov a králika domáceho vyrábaného podľa prísnych noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a prosperity.

Ako sme naznačili, uvedené alternatívy v súčasnosti neponúkajú rovnaké výhody ako používanie kokcidiostatík ako kŕmnych doplnkových látok.

Očkovacie látky sú druhovo špecifické a nie sú dostupné pre všetky druhy zvierat. Obmedzené dostupné veterinárne lieky sa používajú len na účely hojenia a ich používanie na profylaktické účely by mohlo vytvoriť odolnosť voči nim a mohlo by ohroziť ich efektívnosť ako liekov. Tak je v dôsledku všadeprítomnosti, ako aj trvalých rizikových vlastností ochorenia vhodnejšie zabrániť jeho výskytu než ho liečiť.

Pokiaľ ide o histomoniázu, keďže v súčasnosti nejestvujú žiadne alternatívne spôsoby liečby, musí sa podľa nariadenia zachovať osobitná kategória, aby sa udržala možnosť povoliť budúce výrobky na prevenciu tohto ochorenia za predpokladu, že budú spĺňať kritériá bezpečnosti a efektívnosti.

Regulačný rámec ustanovený nariadením (ES) č. 1831/2003 možno teda považovať za správne fungujúci. Komisia zastáva názor, že v súčasnosti nie je vhodné meniť existujúcu situáciu a že súčasný systém je vhodný na riešenie súčasnej situácie, keďže poskytuje vysokú úroveň bezpečnosti pre spotrebiteľov a náležite chráni zdravie zvierat, blaho zvierat a životné prostredie, pričom zabezpečuje spravodlivý rámec, v ktorom môžu prevádzkovatelia vykonávať svoju činnosť. Európska komisia bude ďalej monitorovať vývoj nových látok a metód zameraných na prevenciu ochorení.

PRÍLOHA

Príloha I - Povolenia kokcidiostatík a histomonostatík ako kŕmnych doplnkových látok v právnych predpisoch Spoločenstva

Doplnková látka | Dátumy povolenia a vypršania | Zhrnutie podmienok používania |

Druh krmiva | Objem | % použitia | S kokcidiostatikom | Bez kokcidiostatík tis. ton |

Brojler chovný |2 550 |2 % |98 % |0 % |51 |2 % |2 499 |98 % | |Nosnice |2 000 |15 % |50 % |35 % |300 |15 % |1 700 |85 % | |Králik domáci |2 400 |45 % |0 % |55 % |1 080 |45 % |1 320 |55 % | | Iné spolu |6 950 | |1 431 |21 % |5 519 |79 % | | SPOLU |40 650 | |18 332 |45 % |22 318 |55 % | |

Zdroj: Údaje zhromaždené spoločne Medzinárodnou federáciou pre zdravie zvierat Európa (IFAH Europe), Európskym združením výrobcov krmív (FEFAC) a Európskym združením výrobcov hydiny a obchodníkov s hydinou (a.v.e.c.)

[1] Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

[2] Ú. v. ES L 270, 14.12.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1756/2002 (Ú. v. ES L 265, 3.10.2002, s. 1).

[3] Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1 naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1642/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 4).

[4] Ú. v. ES L 86, 6.4.1979, s. 30.

[5] Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1.