[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.2.2008

KOM(2008) 112 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Odpovede členských štátov na výročnú správu Dvora audítorov za rok 2006{SEK(2008) 269}

OBSAH

1. Rozsah správy 3

2. Zistenia v oblasti zdieľaného hospodárenia uvedené vo vyhlásení o vierohodnosti vydanom zo strany EDA za rok 2006 3

3. Odpovede členských štátov na najbežnejšie chyby v oblasti štrukturálnych opatrení 7

4. Zohľadnenie stanovísk členských štátov vo výročnej správe EDA 9

5. Následné opatrenia prijaté zo strany členských štátov v súvislosti s chybami v poľnohospodárskej politike a v oblasti štrukturálnych opatrení 11

6. Záver 12

1. Rozsah správy

Európsky dvor audítorov (ďalej len „EDA“) vydáva každoročne vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtov Európskych spoločenstiev, ako aj zákonnosti a správnosti uskutočnených transakcií[1]. Vyhlásenie o vierohodnosti sa opiera hlavne o výsledky vlastných auditov EDA, ktoré sa vo veľkej miere vykonávajú v členských štátoch, keďže členské štáty v skutočnosti realizujú viac ako ¾ celkových platieb zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev (ďalej len „rozpočet ES“).

Po uverejnení výročnej správy EDA za rok 2006[2] poskytla Komisia – ako sa to vyžaduje v nariadení o rozpočtových pravidlách[3] – bezodkladne každému dotknutému členskému štátu zoznam pripomienok EDA a chýb, ktoré EDA našiel a ktoré sa týkajú tohto príslušného štátu. Členské štáty boli vyzvané, aby vyplnili dotazník, do ktorého mali uviesť opatrenia, ktoré prijali po oboznámení sa s pripomienkami a zisteniami EDA. Členské štáty boli takisto vyzvané, aby uviedli dôvody, ktoré boli podľa ich názoru hlavnými príčinami vzniku najbežnejších chýb v oblasti štrukturálnych opatrení.

Táto správa predstavuje zhrnutie odpovedí, ktoré Komisii poskytli členské štáty. Týka sa iba tých oblastí, v ktorých sa na hospodárení podieľajú Komisia a členské štáty, t. j. výberu príjmov a výdavkov v spoločnej poľnohospodárskej politike a v oblasti štrukturálnych opatrení

Komisia by mala predložiť túto súhrnnú správu Rade, EDA a Európskemu parlamentu do 28. februára 2008[4]. V rámci tejto lehoty Komisia nemôže overiť obsah odpovedí členských štátov, ktoré sa preto musia pokladať za odpovede, ktoré predstavujú len názory členských štátov.

K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie[5], ktorý obsahuje ďalšie podrobnosti o odpovediach členských štátov.

2. Zistenia v oblasti zdieľaného hospodárenia uvedené vo vyhlásení o VIEROHODNOSTI VYDANOM ZO STRANY EDA ZA ROK 2006

V oblastiach zdieľaného hospodárenia zohrávajú členské štáty hlavnú úlohu pri každodennom riadení a kontrole, zatiaľ čo Komisia dozerá na prácu členských štátov. Štruktúry riadneho hospodárenia a kontroly v členských štátoch sú preto podmienkou zamedzenia vzniku chýb pri platbách a výbere príjmov.

Vo výročnej správe za rok 2006 predložil EDA hodnotenie systémov dohľadu a kontroly a odhad možného finančného dosahu chýb v rámci každej oblasti rozpočtu ES. Toto hodnotenie a odhad vychádzali z výsledkov, ktoré EDA zistil pri výkone systémových a finančných auditov vzoriek platieb v členských štátoch a v Komisii.

EDA zistil, že v roku 2006 boli systémy dohľadu a kontroly v prípade príjmov a v prípade takmer 70 % výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku kontrolovaných v rámci Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (Integrated Administration and Control System – IACS) uspokojivé, porovnaj tab. 1 . Pokiaľ ide o zvyšok výdavkov na poľnohospodárstvo, boli systémy dohľadu a kontroly označené iba za čiastočne uspokojivé.

EDA pokladal systémy kontroly v rámci štrukturálnych opatrení v členských štátoch za vo všeobecnosti neúčinné alebo za len mierne účinné; EDA takisto zastával názor, že Komisia vykonávala len merne účinný dohľad, ktorého úlohou je znížiť riziko, že systémy kontroly v členských štátoch nezabránia nadhodnoteným a neoprávnených výdavkom[6].

Tabuľka 1. Hodnotenie EDA v oblastiach s prevažne zdieľaným hospodárením, za roky 2005 a 2006

Systémy dohľadu a kontroly | Oblasti s prevažne zdieľaným hospodárením | Rozsah chýb |

2005 | 2006 | 2005 | 2006 |

uspokojivé | uspokojivé | Vlastné zdroje | menej než 2 % | menej než 2 % |

Spoločná poľnohospodárska politika, v rámci nej: | EDA nezverejnil | od 2 do 5 % |

uspokojivé | uspokojivé | oblasti, na ktoré sa IACS vzťahuje | menej než 2 % | menej než 2 % |

čiastočne uspokojivé | čiastočne uspokojivé | oblasti, na ktoré sa IACS nevzťahuje | viac než 5 % | viac než 5 % |

neuspokojivé | neuspokojivé | Štrukturálne opatrenia | viac než 5 % | viac než 5 % |

Zdroj: Prezentácia o vyhlásení EDA o vierohodnosti, ktorú 20. 12. 2006 predniesol p. Bonnici, člen EDA, Výboru pre kontrolu rozpočtu (COCOBU) v Európskom parlamente. Tabuľka 1.2 vo výročnej správe EDA za rok 2006.

Počet vecných chýb (t. j. chyby s finančným dosahom), ktoré EDA zistil v rámci vlastných zdrojov, bol taký malý a ich dosah taký zanedbateľný, že sa na nepredpokladalo že by chybovosť v tejto oblasti prekročila 2 % prah významnosti prijatý EDA.

Vecné chyby v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou a v súvislosti so štrukturálnymi opatreniami sa do určitej miery líšili, porovnaj tabuľku 2 .

Tabuľka 2. Tabuľka vecných chýb v spoločnej poľnohospodárskej politike a v oblasti štrukturálnych opatrení

Spoločná poľnohospodárska politika | Štrukturálne opatrenia |

Oblasti, na ktoré sa IACS vzťahuje | EDA zistil, že plocha poľa bola menšia než uviedol poľnohospodár. | EDA požadoval dokumenty, ktoré by mohli odôvodniť výdavky, ktoré uplatnil projektový manažér, ale projektový manažér nedokázal tieto dokumenty v stanovenej lehote poskytnúť. EDA zistil, že projektový manažér uplatnil výdavky, ktoré neboli oprávnené na úhradu (napríklad, ak náklady na mzdy neboli riadne vypočítané alebo náklady boli vynaložené po uplynutí stanovenej lehoty). EDA zistil, že neboli dodržané postupy verejného obstarávania (napríklad nebolo zorganizované ponukové konanie, hoci sa vyžadovalo). EDA zistil, že projekt priniesol príjem, ktorý nebol zohľadnený pri výpočte miery spolufinancovania. EDA zistil, že uplatnené výdavky boli vyššie než skutočne vynaložené náklady (napríklad preto, že projektový manažér uplatnil plánované výdavky a nie skutočne vynaložené výdavky). |

Oblasti, na ktoré sa IACS nevzťahuje | EDA zistil, že poľnohospodár plne nerešpektoval jedno alebo viacero opatrení v rámci agro-environmentálnej schémy |

V poľnohospodárstve EDA odhadoval, že trhové opatrenia a priama pomoc, ktoré spolu predstavovali 85 % výdavkov záručnej sekcie EPUZF (vrátane oblastí, na ktoré sa vzťahuje IACS), neprekračujú 2 % prahovú hodnotu. V prípade platieb pre schémy na rozvoj vidieka EDA poukázal na agro-environmentálne opatrenia, ako opatrenia s možnosťou častého výskytu chýb, pretože poľnohospodári nespĺňajú (často zložité) podmienky oprávnenosti[7]. Celková chybovosť pri poľnohospodárskych platbách však podľa odhadu mierne prekračovala 2 %.

Chyby v prípade štrukturálnych opatrení mali za následok značne vyšší finančný dosah než chyby v poľnohospodárskej politike. EDA uviedol, že si je dostatočne istý že v rozpočtovom roku 2006 minimálne 12 % celkovej sumy vyplatenej na projekty štrukturálnej politiky nemalo byť vyplatených[8]. Zistenia EDA sa opierali o audit vzorky 177 projektov, ktoré v roku 2006 dostali od Komisie priebežné platby[9].

Komisia aj EDA označili oblasť štrukturálnych opatrení za oblasť rozpočtu ES, kde sa zdá, že sa chyby vyskytujú stále a často[10] a majú vyšší finančný dosah než v iných oblastiach rozpočtu ES. Z roka na rok sa opakujú tie isté typy chýb – hoci ich relatívna dôležitosť sa môže líšiť – čo naznačuje, že systémy kontroly nefungujú dobre.

Členský štát musí vytvoriť štyri stupne kontroly a Komisia musí vykonávať dohľad nad tým, či sú systémy kontroly vytvorené riadne a či fungujú účinne, porovnaj tabuľku 3 . Komisia vykonáva v členských štátoch rozsiahlu kontrolnú činnosť a keď zistí nedostatky v ich systémoch, ktoré môžu mať za následok neodhalenie chýb, núti tieto štáty, aby prijali akčné plány na ich nápravu a môže takisto pozastaviť priebežné platby alebo uložiť finančné korekcie.

Tabuľka 3. Štruktúra kontroly v oblasti štrukturálnych opatrení.

Členský štát | Riadiaci orgán | Každodenná kontrola projektových operácií (vrátane tzv. kontrol podľa článku 4) |

Platobný orgán | Certifikácia projektových výdavkov |

Kontrolný orgán | Systémové audity a následná kontrola vzoriek projektových operácií |

Orgán vydávajúci vyhlásenie o ukončení pomoci | Validácia konečného výkazu projektových výdavkov |

Komisia | Dohľad prostredníctvom auditov, akčných plánov, pozastavenia platieb a finančných korekcií |

EDA vo výročnej správe za rok 2006 prezentoval svoje hodnotenie 19 systémov kontroly v deviatich členských štátoch[11]. Pri každom prípade EDA hodnotil, či bola príslušná úroveň v štruktúre kontroly uspokojivá, čiastočne uspokojivá alebo neuspokojivá, porovnaj tabuľku 4 .

Tabuľka 4. Hodnotenie 19 systémov kontroly v členských štátoch zo strany EDA, výročná správa za rok 2006

Neuspokojivé | Čiastočne uspokojivé | Uspokojivé | Spolu |

Riadiace orgány Platobné orgány Kontrolné orgány Orgány vydávajúce vyhlásenie o ukončení pomoci | 11 10 4 0 | 7 6 7 8 | 1 3 8 11 | 19 19 19 19 |

EDA zistil, že hlavné problémy sú na prvých úrovniach kontroly v členských štátoch (niečo vyše polovice hodnotených riadiacich a platobných orgánov bola označených ako neuspokojivé) zatiaľ čo posledná úroveň kontroly fungovala relatívne dobre (žiadny z nezávislých orgánov vydávajúcich vyhlásenie o ukončení pomoci nebol označený za neuspokojivý).

3. Odpovede členských štátov na najbežnejšie chyby v oblasti štrukturálnych opatrení

V súvislosti so zisteniami EDA požiadala Komisia členské štáty, aby poskytli viac informácií o hlavných príčinách vzniku najbežnejších chýb v oblasti štrukturálnych opatrení a podrobnosti o opatreniach, ktoré členské štáty prijali s cieľom vyhnúť sa týmto chybám. Takmer všetky členské štáty poskytli odpovede.

Hlavné príčiny, ktoré členské štátny najčastejšie zdôrazňovali, sa týkali:

- Právnych predpisov: Podmienky spolufinancovania z prostriedkov EÚ sú stanovené v základných právnych predpisoch týkajúcich sa štrukturálnych opatrení[12]. Právne predpisy navrhuje Komisia a prijíma ich Rada, v niektorých prípadoch po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Členské štáty často označovali právne predpisy EÚ za príliš zložité. Rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ spôsobovali v iných prípadoch vznik nedorozumení (napríklad rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami EÚ o dobe archivovania dokumentov). Niekoľko členských štátov takisto uviedlo, že v niektorých prípadoch bola ich interpretácia právnych predpisov EÚ odlišná od interpretácie EDA.

- Personálu: Viaceré členské štáty uvádzali ako hlavnú príčinu chýb nedostatočné odborné znalosti personálu vo vykonávajúcich subjektoch. Uvádzali aj chyby z nedbanlivosti a nepozornosti zo strany personálu.

- Dokumentácie: Viaceré členské štáty uviedli ako hlavný dôvod nedostatočnú alebo nedôslednú archiváciu dokumentov alebo stratu dokumentov (v niektorých prípadoch ako následok reorganizácie alebo likvidácie útvaru projektového riadenia).

Komisia položila členským štátom otázku, či prijali opatrenia aby sa vyhli opätovnému výskytu najbežnejších chýb. Všetky členské štáty odpovedali na túto časť dotazníka kladne – prijali určitý druh opatrení. Najčastejšie opatrenia sa týkali:

- Informovanosti: Mnohé členské štáty odpovedali, že prijali určité opatrenia s cieľom zlepšiť informovanosť personálu, ktorý má na starosti každodenné riadenie projektov, pokiaľ ide o pravidlá a postupy.

- Kontrol: Niektoré členské štáty zmenili svoje kontrolné postupy alebo sa pokúsili zlepšiť fungovanie týchto postupov napríklad zavedením nových kontrolných zoznamov, ktoré sa používajú pri kontrolách.

- Právnych predpisov: Niektoré členské štáty prijali nové vnútroštátne právne predpisy, aby vyjasnili alebo zjednodušili postupy.

Členské štáty neboli schopné oznámiť konkrétne výsledky opatrení, ktoré prijali, ale spravidla očakávajú menší výskyt chýb (a menej závažných chýb) v budúcnosti.

Komisia požiadala členské štáty, aby uviedli tie príčiny, ktoré pokladajú za hlavné príčiny chýb týkajúcich sa oblasti verejného obstarávania, príjmov a chýbajúcich dokumentov.

Pokiaľ ide o chyby týkajúce sa pravidiel verejného obstarávania, zdá sa, že všetky členské štáty ako dve najčastejšie príčiny zhodne uviedli, že je to „nedostatočná informovanosť o týchto pravidlách“ a „nejednoznačnosť, pokiaľ ide o ich interpretáciu“.

Pokiaľ ide o chyby týkajúce sa príjmov, členské štáty uviedli „nedostatočnú informovanosť na strane vykonávajúcich subjektov“ a „nejednoznačnosť príslušných pravidiel“ ako dve najčastejšie príčiny, ďalšou príčinou v poradí bolo „podhodnocovanie príjmov príjemcami“.

V prípade chýb, ktoré sa týkali chýbajúcich dokumentov, sa vyjadrenia členských štátov uvádzajúce najčastejšie príčiny veľmi líšili. Medzi dvoma najčastejšími odpoveďami bolo vyjadrenie, že „dokumenty síce existujú, ale subjektu, u ktorého sa vykonáva audit nebolo jasné, ktoré dokumenty bude Dvor audítorov požadovať“ a vyjadrenie, že „subjekt, u ktorého sa vykonáva audit, nebol schopný nájsť dokumenty, pretože jeho archívy neboli riadne usporiadané. Dokumenty sa neskôr našli“. Ďalšími odpoveďami v poradí boli vyjadrenia, že „subjekt, u ktorého sa vykonáva audit, uchovával dokumenty v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a nie v súlade s pravidlami EÚ“ a že „subjekt, u ktorého sa vykonáva audit, nebol schopný nájsť dokumenty, pretože jeho archívy neboli riadne usporiadané“. Dokumenty sa nenašli ani neskôr.“

Španielsko a Spojené kráľovstvo

Odpovede Španielska a Spojeného kráľovstva boli pokladané za zvlášť dôležité, keďže na tieto dva členské štáty sa vzťahovala asi polovica celkových vyčísliteľných chýb zistených zo strany EDA za rok 2006 v oblasti štrukturálnych opatrení[13].

Zdalo sa, že odpoveď Španielska sa venuje iba otázkam týkajúcim sa ESF, hoci sa väčšina chýb, ktoré EDA v Španielsku za rok 2006 zistil, týkala EFRR. Španielsko uviedlo, že podľa jeho názoru boli hlavnými príčinami vzniku najbežnejších chýb „ problémy porozumieť požiadavkám stanoveným v právnych predpisoch Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o rozdiely medzi požiadavkami právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov “. V roku 2008 uverejní Španielsko na internetovej stránke UAFSE (španielsky útvar pre správu ESF) súhrn otázok a poskytnutých odpovedí. Takisto plánuje vypracovať príručku pre príjemcov prostriedkov z ESF s cieľom vyjasniť nedorozumenia, ktoré boli príčinou najčastejších chýb. Od opatrení naplánovaných na rok 2008 sa očakáva zníženie úrovne chýb, keďže väčšina chýb sa vyskytla v dôsledku nedostatočnej informovanosti alebo nejednoznačnej interpretácie právnych predpisov Spoločenstva.

Spojené kráľovstvo uviedlo ako hlavné príčiny chýb: 1) nedostatočný audit trail[14], 2) neporozumenie nariadeniam a vnútroštátnym pravidlám, 3) zložitosť pravidiel. Uviedlo, že riadiace orgány prijali počas roku 2007 niekoľko opatrení, ktoré sa práve realizujú, vrátane posilnenia kontrol vykonávaných podľa článku 4 riadiacim subjektom. Bolo vydané usmernenie, ktoré pripomenulo projektovým manažérom potrebu archivovať dokumenty a druh dokumentov, ktoré sú potrebné na účely auditu. Očakáva sa, že úroveň chýb na začiatku vzrastie, keďže bolo zistených viacero problémov, a že začne zasa klesať po ich vyriešení. Očakáva sa, že sa chybovosť zistená v rámci následných kontrol (kontroly podľa článku 10) do doby ukončenia postupu zníži.

4. Zohľadnenie stanovísk členských štátov vo výročnej správe EDA

EDA zbiera prostredníctvom auditov v Komisii a v členských štátoch dôkazy, ktoré tvoria základ jeho výročnej správy. Kontroluje vzorku transakcií a skúma, či sú vytvorené systémy dohľadu a kontroly a či správne fungujú. EDA takisto zohľadňuje výročné správy o činnosti a vyhlásenia generálnych riaditeľstiev Komisie (a ich súhrn), ako aj prácu iných audítorov[15].

EDA musí predložiť výročnú správu vrátane vyhlásenia o vierohodnosti za rok N najneskôr do 15. novembra roku N+1. Je to veľmi krátka lehota, ak uvážime, že EDA musí vykonať audítorské misie v Komisii/v členských štátoch, analyzovať zistenia z týchto misií, vypracovať list (vyhlásenie o predbežných zisteniach) pre príslušného komisára/vnútroštátny najvyšší kontrolný orgán, vyčkať na odpoveď Komisie/členského štátu (lehota je zvyčajne dva mesiace), analyzovať odpoveď a niekedy vypracovať druhý list pre príslušného komisára/vnútroštátny najvyšší kontrolný orgán s konečným stanoviskom EDA týkajúcim sa zistení. Každá táto etapa si môže vyžadovať čas potrebný na preloženie dokumentov.

EDA dokončil svoj návrh výročnej správy za rok 2006 na konci mája/na začiatku júna 2007, porovnaj tabuľku 5 . Vtedy začalo sporové konanie medzi EDA a útvarmi Komisie.

Tabuľka 5. Vyhlásenie o predbežných zisteniach, odpovede a analýzy týkajúce sa zdieľaného hospodárenia, výročná správa za rok 2006.

2006 | 2007 |

Poznámka: Tabuľka zahŕňa listy, ktoré obdržali alebo ktoré odoslali členské štáty, týkajúce sa auditov ich vlastných zdrojov, spoločnej poľnohospodárskej politiky a štrukturálnych opatrení a týkajúce sa výročnej správy za rok 2006. Slabosivou farbou sú vyznačené políčka mesiacov, v ktorých boli zaslané 1 – 3 listy. Strednesivou farbou sú vyznačené políčka mesiacov, v ktorých bolo zaslaných 4 – 6 listov. Tmavosivou farbou sú vyznačené políčka mesiacov, v ktorých bolo zaslaných viac ako 6 listov.

EDA a útvary Komisie sa stretli v rámci sporového konania, aby diskutovali o zisteniach EDA a odpovediach Komisie v súvislosti s akýmikoľvek dostupnými novými informáciami vrátane odpovedí z členských štátov[16]. Väčšina stretnutí sa konala v júli 2007 a niekoľko stretnutí sa konalo v prvej polovici septembra 2007. EDA prijal 27. septembra 2007 vyhlásenie o vierohodnosti za rok 2006.

Bohužiaľ, do 1. júla 2007 chýbala viac ako tretina odpovedí členských štátoch na listy s vyhláseniami o predbežných zisteniach. V týchto prípadoch Komisia často nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili určiť, či sú zistenia EDA stále platné. Na túto skutočnosť poukázalo Francúzsko, ktoré vo všeobecnosti poznamenalo, že: „...audit, ktorý [EDA] použil ako základ pre vypracovanie svojej výročnej správy za rok 2006 je ešte stále predmetom sporového konania, a že [EDA] ešte neposkytol svoje konečné závery “.

5. Následné opatrenia prijaté zo strany členských štátov v súvislosti s chybami v poľnohospodárskej politike a v oblasti štrukturálnych opatrení

Komisia požiadala každý členský štát, aby v prípade každej chyby, ktorú u neho EDA zistil, uviedol opatrenia, ktoré prijal s cieľom chybu napraviť, ako aj časový rámec, obsah a očakávaný výsledok opatrenia. Ak neboli prijaté ani naplánované žiadne opatrenie, bol členský štát požiadaný, aby uviedol dôvod, pre ktorý opatrenie neprijal ani nenaplánoval.

Členské štáty odpovedali v prípade asi 60 % chýb uvedených vo vyhlásení o vierohodnosti týkajúcich sa poľnohospodárskej politiky a asi v prípade troch štvrtín chýb týkajúcich sa štrukturálnych opatrení. Niečo vyše polovice chýb, ku ktorým neprišla žiadna odpoveď, sa týkalo Španielska, asi jedna štvrtina sa týkala Talianska a Portugalska a zvyšok ďalších piatich členských štátov. Týmto členským štátom boli zaslané upomienky, a preto ešte možno očakávať odpovede.

V niektorých prípadoch členské štáty uviedli, že neprijali žiadne opatrenia na nápravu chyby zistenej zo strany EDA, pretože toto zistenie neakceptovali. Miera nesúhlasu sa v rámci rôznych kategórií chýb mierne líšila. Najvyššia bola (5 z 10) v prípade vecných chýb v oblasti štrukturálnych opatrení, kde so zisteniami EDA nesúhlasilo najmä Spojené kráľovstvo. V poľnohospodárskej politike bol nesúhlas s vecnými chybami podstatne menší (2 z 10).

V prípade formálnych chýb bol nesúhlas vyšší (4 z 10 chýb) v oblasti poľnohospodárskej politiky, najmä kvôli prípadom týkajúcim sa Grécka. Nesúhlas bol trocha menší v oblasti štrukturálnych opatrení (menej ako 3 z 10 chýb) a rovnomernejšie rozložený medzi viaceré členské štáty.

Keď členské štáty akceptovali chybu zistenú zo strany EDA, boli takmer vždy schopné uviesť prijaté alebo plánované opatrenie. V prípade formálnych chýb bolo prijatých mnoho rôznych opatrení. Typické opatrenia poľnohospodárskej politiky zahŕňali realizáciu oneskorených platieb, zlepšenie v zaznamenávaní rozličných údajov alebo vykonávanie kontrol v prípadoch, v ktorých EDA zistil, že neboli plne dodržané kontrolné postupy.

V oblasti štrukturálnych opatrení sa prijali opatrenia, ako je realizácia oneskorených platieb, zabezpečenie požadovaného zverejnenia financovania z EÚ alebo zmena postupov v súvislosti s ponukovým konaním a zaznamenávaním času.

V prípade vecných chýb týkajúcich sa poľnohospodárskej politiky, členské štáty vo všeobecnosti uvádzali, že im platby boli vrátené alebo prebieha proces ich vrátenia. V niektorých prípadoch bol príslušný poľnohospodársky podnik vybraný pre vykonanie ďalšej kontroly na mieste.

V oblasti štrukturálnych opatrení členské štáty uviedli, že z nároku stiahli neoprávnené výdavky alebo iniciovali vrátenie platby v asi polovici prípadov. Ďalšie opatrenia zahŕňali zlepšenie audit trailov, opakované kontroly alebo zlepšenie informovanosti príjemcov o pravidlách.

6. Záver

Takmer všetky členské štáty odpovedali na dotazník Komisie týkajúci sa výročnej správy Európskeho dvora audítorov za rok 2006, hoci niektoré členské štáty poskytli iba čiastočné odpovede. Niektorým členským štátom boli zaslané upomienky, a preto je ešte možné očakávať ďalšie odpovede.

Z odpovedí vyplynulo, že:

- V oblasti štrukturálnych opatrení pokladajú členské štáty právne predpisy EÚ za príliš zložité a personál, ktorý má na starosti každodenný riadenie projektov, nie je dostatočne informovaný o pravidlách. Niekedy nie sú archívy riadne usporiadané alebo dokumenty dostatočne dlho archivované. Tieto problémy majú za následok opakovanie tých istých typov chýb. Ak sa má dosiahnuť zníženie úrovne chýb v oblasti štrukturálnych opatrení, musia členské štáty riešiť tieto hlavné problémy efektívnym a účinným spôsobom – v rámci možností už počas legislatívneho procesu.

- EDA má na svoju prácu vyhradenú len veľmi krátku lehotu, čo členským štátom sťažuje možnosť reagovať na značný počet chýb zistených zo strany EDA včas pred prijatím vyhlásenia o vierohodnosti zo strany EDA. EDA už znásobil svoje úsilie rýchlejšie informovať členské štáty o zistených chybách. V súčasnosti informuje EDA členské štáty o svojich zisteniach zasielaním listu príslušnému najvyššiemu kontrolnému orgánu, ktorý potom získava informácie od auditovaného subjektu. Členské štáty môžu byť schopné odpovedať rýchlejšie, ak EDA zašle svoj list aj priamo auditovanému orgánu/subjektu a bude viac využívať aj prostriedky elektronickej komunikácie. EDA v súčasnosti už predkladá každé zistenie v štandardizovanom formáte (formulár o chybe – pre vyhlásenie o vierohodnosti). Zvážiť by sa malo aj ďalšie zdokonaľovanie tohto formulára, aby zahŕňal aj oddiel pre štandardizovanú odpoveď auditovaného subjektu, ak si členské štáty myslia, že by im to mohlo pomôcť pri rýchlejšom poskytovaní správnych informácií EDA (a Komisii).

- Komisia by mala zlepšiť svoju vlastnú následnú kontrolu zistení EDA v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty včas poskytli kvalitné odpovede. Komisia preto zamýšľa posilniť svoje monitorovanie odpovedí členských štátov na zistenia EDA, napríklad poskytovaním pravidelných prehľadov o zisteniach členským štátom v prípadoch v ktorých budú informácie od členských štátoch pre Komisiu dôležité počas sporového konania. Komisia bude takisto pokračovať v diskusii s členskými štátmi a EDA o príčinách vzniku najbežnejších chýb a praktických krokoch, ktoré je potrebné podniknúť, aby sa ich vzniku zabránilo.

- Zdá sa, že ak členské štáty akceptujú chyby zistené zo strany EDA, prijímajú vhodné opatrenia – často prostredníctvom vrátenia predmetných finančných prostriedkov alebo stiahnutím neoprávnených výdavkov, ak majú chyby finančný dosah.

- Členské štáty nesúhlasia vždy s chybami, ktoré zistil EDA. Tento problém vzniká najmä pri chybách s finančným dosahom v oblasti štrukturálnych opatrení. Komisia a EDA v súčasnosti diskutujú o možnostiach minimalizácie nedorozumení týkajúcich sa interpretácie pravidiel v budúcnosti.

Komisia víta mnoho rýchlych odpovedí členských štátov. Sú dôležitým príspevkom pre následnú kontrolu zistení EDA zo strany Komisie. Zdá sa, že ak členské štáty súhlasia so zisteniami EDA, prijímajú vhodné opatrenia vrátane vrátenia prostriedkov. Je však potrebné posilniť predchádzanie vzniku chýb zabezpečením, že personál, ktorý má na starosti každodenné riadenie je dostatočne informovaný o pravidlách a postupoch, ktoré musia byť dodržané, a má k dispozícii vhodné zdroje.

[1] Porovnaj článok 248 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

[2] Výročná správa Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2006 spolu s odpoveďami inštitúcií, Ú. v. EÚ C 273, 15.11.2007.

[3] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 zmenené a doplnené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006.

[4] Porovnaj článok 143 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[5] SEK(2008) 269.

[6] Porovnaj stanovisko EDA týkajúce sa zákonnosti a správnosti uskutočnených transakcií a vyhlásenie o vierohodnosti, kapitola 1, výročná správa za rok 2006.

[7] Porovnaj odsek 5.72 výročnej správy za rok 2006.

[8] Porovnaj odsek 6.39 výročnej správy za rok 2006.

[9] V oblasti štrukturálnych opatrení prijíma každý členský štát operatívne programy na financovanie určitých druhov projektov. Počas programového obdobia vyberajú vnútroštátne orgány projekty na financovanie a projektový manažéri im oznamujú výdavky, ktoré majú byť uhradené. Vnútroštátne orgány zasa niekoľkokrát za rok oznamujú svoje výdavky Komisii a dostávajú priebežné platby na ich úhradu ako príspevok EÚ na výdavky. Na konci programového obdobia predložia vnútroštátne orgány konečný výkaz výdavkov Komisii spolu s vyhlásením o ukončení pomoci vydaným zo strany nezávislého kontrolného orgánu a vyplatí sa im zostatok sumy spolufinancovania zo strany EÚ. Kontroly v rôznych fázach programového cyklu majú predísť výskytu chýb alebo chyby opraviť. Chyby sa opravujú prostredníctvom vrátenia platieb zo strany príjemcu, znížením platieb alebo nahradením neoprávnených výdavkov inými oprávnenými výdavkami.

[10] Okrem usmerňovacej sekcie EPUZF.

[11] Porovnaj prílohu 6.1 výročnej správy za rok 2006. Uvedenými deviatimi členskými štátmi boli Nemecko, Poľsko, Španielsko, Francúzsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo (Škótsko), Taliansko, Grécko, Rakúsko/Maďarsko.

[12] Prehľad základných právnych predpisov o štrukturálnych opatreniach nájdete na internetovej stránke Komisie: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/reglem_en.htm

[13] V prípade oboch týchto členských štátoch Komisia zistila systémové nedostatky pri svojich vlastných auditoch a pripravovali sa akčné plány na nápravu alebo postupy na pozastavenie platieb.

[14] Spojené kráľovstvo uviedlo, že „dodržanie podmienky archivovať dokumenty môže byť pre malé subjekty z tretieho sektora, kde sa na základe prísnych pravidiel môže požadovať archivovanie dokumentov počas 13 a viac rokov, ťažké.

[15] Porovnaj odsek 1.38 a 1.39 výročnej správy za rok 2006.

[16] Vzhľadom na rozdelenie kompetencií stanovené v Zmluve o založení Európskych spoločenstiev neprebieha medzi EDA a členskými štátmi takéto podobné sporové konanie.