[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.2.2008

KOM(2008) 109 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o opatreniach zameraných na zmenu systému DPH s cieľom boja proti podvodom {SEC(2008) 249}

OBSAH

1. Kontext 3

2. Cieľ oznámenia 4

3. Zdanenie dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva 4

3.1. Výsledky analýzy Komisie 5

3.2. Záver v prípade zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva 7

4. Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti 7

4.1. Výsledky analýzy Komisie 7

4.2. Súlad so súčasným systémom DPH 9

4.3. Záver v prípade mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti 10

5. Možnosť pilotného projetku na obmedzenú dobu v členskom štáte, ktorý by o takýto projekt prejavil záujem 10

5.1. Výsledky analýzy Komisie 10

5.2. Záver v prípade pilotného projektu 11

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o opatreniach zameraných na zmenu systému DPH s cieľom boja proti podvodom

1. KONTEXT

Rada ECOFIN na svojom zasadnutí 5. júna 2007 požiadala Komisiu preskúmať dve „rozsiahle“ opatrenia na boj proti podvodom súvisiacim s DPH:

- zdanenie transakcií v rámci Spoločenstva a

- zavedenie možnosti uplatňovať paušálne prenesenie daňovej povinnosti (všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti).

Okrem toho Rada konkrétne požiadala Komisiu, aby analyzovala možnosť pilotného projektu všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na obmedzenú dobu v členskom štáte, ktorý by o takýto projekt prejavil záujem.

Rada na svojom zasadnutí 4. decembra 2007 na Komisiu naliehala, aby predstavila svoje zistenia o práci na takýchto rozsiahlych opatreniach, aby sa o nich v prvom štvrťroku 2008 mohlo diskutovať. Toto oznámenie predstavuje reakciu Komisie na naliehavú žiadosť Rady.

Pokiaľ ide od zdanenie transakcií v rámci Spoločenstva, Rada požiadala Komisiu, aby najprv preskúmala možnosť zdaniť tieto transakcie v členských štátoch výstupu a aby sa pritom zamerala na tieto aspekty:

- všeobecný vplyv postupu vyrovnania na rozpočty členských štátov a konkrétne vplyv na prevažne „dovážajúce“ členské štáty a na prevažne „vyvážajúce“ členské štáty,

- hrubý odhad dodatočných nákladov pre daňových poplatníkov a daňové správy vyplývajúcich zo zavedenia zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva,

- riziko nových foriem podvodov a efektívnosť pri zamedzovaní súčasným podvodným činnostiam,

- rozdelenie zodpovednosti a rizika medzi členský štát výstupu, kde sa daň platí, a členský štát vstupu, kde sa daň odpočítava,

- aspekty hospodárskej súťaže týkajúce sa zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva v súvislosti s domácimi daňovými úpravami a v porovnaní so súčasným systémom.

Pokiaľ ide o koncepciu všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, Rada požiadala Komisiu, aby sa zaoberala týmito aspektmi:

- vplyv na členské štáty, ktoré neuplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, predovšetkým vplyv na ich rozpočty, takisto z hľadiska konkurencieschopnosti ich spoločností,

- súlad a harmonizácia právnych predpisov o DPH v EÚ,

- náklady na implementáciu všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre daňových poplatníkov a správne orgány,

- presúvanie prípadov podvodov do tých členských štátov, ktoré neuplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti,

- riziko nových foriem podvodov,

- možnosť pilotného projektu na obmedzenú dobu v členskom štáte, ktorý by o takýto projekt prejavil záujem.

2. CIEľ OZNÁMENIA

Vzhľadom na pomerne krátky čas, ktorý mala Komisia k dispozícii, výsledky analýzy vychádzajú prevažne zo špecifických štúdií konzultantov, ktorých hodnota je obmedzená, z odpovedí na dotazníky zaslané daňovým správam, reakcií podnikov a analýz, ktoré vykonali zamestnanci Komisie. Existuje ešte celý rad ďalších problémových oblastí, ktoré treba dôkladnejšie preskúmať, no už na základe prvých získaných výsledkov je možné sformulovať niekoľko základných otázok k Rade ministrov, ktorých zodpovedanie je pre orientáciu všetkej následnej práce Komisie nevyhnutné.

Podrobnejšia analýza sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie v prílohe. V tomto oznámení sa na základe priloženej analýzy pomocou bodov, ktoré Komisii predložila Rada, vysvetľuje aktuálny stav možností, ako zmeniť súčasný systém DPH, a predostierajú politické otázky Komisie k Rade. Ďalšiu prácu súvisiacu s opatreniami na zmenu systému DPH s cieľom bojovať proti podvodom bude možné účinne vykonávať iba vtedy, ak sa poskytnú jasné a výstižné odpovede na tieto otázky a daňové správy postúpia ďalšie užitočné informácie a poznatky.

3. ZDANENIE DODANÉHO TOVARU A POSKYTNUTÝCH SLUžIEB V RÁMCI SPOLOčENSTVA

Komisia sa od roku 1987 pri otázke DPH zasadzuje za zásadu krajiny pôvodu ako jediného spôsobu, ako možno zabezpečiť vytvorenie skutočného vnútorného trhu. V návrhu z rokov 1987 a 1995 je východiskovým bodom harmonizácia sadzieb DPH, alebo minimálne čo najväčšie priblíženie týchto sadzieb s cieľom zaistiť, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Avšak rovnako ako vtedy, členské štáty ani teraz ešte nie sú ochotné vzdať sa svojej suverenity pri stanovovaní sadzieb DPH. Preto Komisia pri vypracúvaní systému zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva vytvorila systém, ktorý si nevyžaduje takú rozsiahlu harmonizáciu. Koncepcia zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva je teda založená na zásade, že domáce sadzby DPH sa budú uplatňovať naďalej a jedinou zmenou je nahradiť oslobodenie od dane v prípade dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva sadzbou dane 15 %. Ak členský štát, do ktorého sa tovar dováža, uplatňuje sadzbu vyššiu ako 15 %, dodatočná DPH sa pripíše tomuto členskému štátu, ak z dôvodu uplatňovania jednej či viacerých znížených sadzieb DPH alebo nulovej sadzby v určitých členských štátoch uplatňuje sadzbu nižšiu ako 15 %, členský štát nákupcu povolí pripísanie v prospech zdaniteľnej osoby, ktorá nadobudnutie v rámci Spoločenstva realizuje. Rovnako bude členský štát, do ktorého sa tovar dováža, môcť vyberať DPH, ktorá vyplýva z akéhokoľvek obmedzenia práva nákupcu odpočítať DPH na vstupe. Týmto spôsobom sa zabráni narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré by ináč mohli vyplynúť z rozličných vnútroštátnych úrovní DPH.

3.1. Výsledky analýzy Komisie

Zdaňovanie dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva by mohlo byť správnym riešením problémov spôsobených podvodom typu MTIC (Missing Trader Intra-Community = chýbajúci obchodník v rámci Spoločenstva). Nemôže však slúžiť ako riešenie pri iných druhoch podvodov . Naopak, zavedením zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva by sa mohli vytvoriť príležitosti využiť pri takýchto transakciách iné existujúce metódy podvodu. V tomto štádiu však nie je možné odhadnúť očakávané výsledky zmeny zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva v členských štátoch výstupu. Okrem toho treba úplne zohľadniť aspekty hospodárskej súťaže . Aj keď sa v podstate nedá očakávať, že rozdiely medzi bežnou sadzbou 15 % a sadzbami, ktoré v súčasnosti platia v členských štátoch, by mohli mať výrazný vplyv, určité obavy sa vynárajú v súvislosti s možným vplyvom na peňažné toky. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva v súčasnosti dosahuje 2 400 miliárd EUR za rok, suma DPH, ktorú by podniky museli financovať, by sa pohybovala okolo 360 miliárd EUR, čo by mohlo peňažný tok ovplyvňovať rozličnými spôsobmi, ktoré sa len veľmi ťažko posudzujú, pretože závisia od individuálnych okolností, ako napr. vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim podnikom a vzťah medzi zdaniteľnými osobami a ich daňovými správami. Takéto jednotlivé okolnosti sa nemôžu zovšeobecňovať a spoľahlivý záver by si vyžadoval ich podrobné preskúmanie. Neexistujú však pochybnosti o tom, že zdaňovanie dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva by pravdepodobne znamenalo ďalšie znevýhodnenie MSP, a to preto, že MSP sú z hľadiska predbežného financovania na domácom trhu už beztak znevýhodnené.

Iné náklady pre daňových poplatníkov v rozhodujúcej miere závisia od povinnosti vykazovať hodnotu služieb a tovaru, ktorá sa považuje za nevyhnutnú ako pre zdaňovanie dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva tak aj pre potrebný postup vyrovnania. Komisia zastáva názor, že v tomto ohľade by mali postačovať mesačné rekapitulačné výkazy zo strany dodávateľov aj nákupcov. Náklady s tým spojené sú vlastne typické jednorazové náklady na zmenu, málo závažné z dlhodobého hľadiska. Skrátenie časového obdobia pokrytého rekapitulačnými výkazmi sa plánuje už aj v súčasnom systéme – Komisia v týchto dňoch predkladá príslušné návrhy, čím reaguje na žiadosť ECOFINu z júna 2007 - a s rozšírením povinnosti vykazovať hodnotu tovaru aj na zdaniteľné osoby, ktoré ich nakupujú, budú pravdepodobne spojené iba obmedzené náklady.

Presnejšie odhadnúť výšku nákladov pre daňové správy by mohlo byť komplikované. Ani odpovede členských štátov na dotazník v tejto súvislosti nepredstavujú smerodajné podklady.

Najdôležitejšia otázka, ktorú musia zvážiť členské štáty, je pravdepodobne spôsob fungovania postupu vyrovnania . Komisia by v súčasnosti, na rozdiel od názoru, ktorý zastávala v roku 1996, uprednostnila mikroekonomický bilaterálny postup vyrovnania založený na rekapitulačných výkazoch, ktorým by sa pre členské štáty vytvorili predpoklady na presné určenie spôsobu, akým by mal fungovať, v rámci spoločných usmernení, ktoré ešte treba vypracovať. Informácie v rekapitulačných výkazoch, ktoré by slúžili aj na účely postupu vyrovnania, by museli vychádzať z vystavených a prijatých faktúr, keďže súčasné pravidlá upravujúce zdaniteľné operácie vzťahujúce sa aj na transakcie v rámci Spoločenstva by neboli dostatočné na to, aby sa zaručilo, že daňové priznanie dodávateľa, zaplatenie dane, rekapitulačný výkaz dodávateľa, rekapitulačný výkaz nákupcu a odpočítanie dane zo strany nákupcu sa odohrali v rovnakom časovom období. V záujme jednotnosti by sa museli uplatňovať rovnaké pravidlá aj pri vnútroštátnych transakciách.

Postup vyrovnania by sa týkal všetkých členských štátov – na základe svojich relatívnych obchodných bilancií by buď prijímali platby od iných členských štátov alebo iným členským štátom platby uhrádzali. V podstate by všetky členské štáty platby prijímali aj uhrádzali. Z celkovej štatistiky obchodnej bilancie vyplýva, že 16 členských štátov by z celkového hľadiska bolo „čistými príjemcami platieb“, 11 členských štátov by „platby čisto uhrádzalo“. Pri spomenutých 16 členských štátoch dosiahla celková hodnota nadbytku pri nadobudnutí v pomere k dodávkam v roku 2006 približne 200 miliárd EUR. Pri 15 % sadzbe DPH by tieto členské štáty mohli od iných členských štátoch očakávať úhrady daní vo výške 30 miliárd EUR . Túto sumu treba vnímať z hľadiska, že hodnota dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva je 10 % až 20 % celkovej hodnoty dodaného tovaru a poskytnutých služieb , takže členské štáty sa v každom prípade môžu spoľahnúť na to, že 80 % až 90 % celkovej DPH zaplatia ich vlastní daňoví poplatníci.

Komisia sa na žiadosť Rady v tejto fáze nezaoberala komplikovanými podrobnosťami fungovania postupu vyrovnania. Je však jasné, že v snahe zabrániť rozpočtovému deficitu by sa prvá úhrada medzi členskými štátmi musela realizovať čo najskôr po referenčnom mesiaci a zostatok by sa musel „s konečnou platnosťou“ vyúčtovať vo vhodnom intervale 6 a 12 mesiacov. Dôležité v tejto fáze je, aby členské štáty pochopili, aké vzájomné povinnosti im z toho vyplývajú. Členský štát by napríklad za každých okolností musel členskému štátu nákupcu zaplatiť DPH uvedenú na rekapitulačnom výkaze dodávateľa a to aj vtedy, keď dodávateľ ako zdaniteľná osoba neodviedol daň do štátnej pokladnice svojej krajiny. Členský štát zákazníka by bežným spôsobom kontroloval svoje zdaniteľné osoby, aby zabezpečil, že neodpočítali príliš vysokú DPH z nákupov vykonaných v rámci Spoločenstva. Uplatňovanie týchto zásad by bolo motiváciu pre všetky členské štáty správnym spôsobom vyberať a kontrolovať DPH. Ak by však predsa zostali rozdiely, ktoré by sa nedali objasniť, navrhuje sa, aby oba členské štáty znášali prípadné schodky rovnakým dielom, v dôsledku čoho by oba mali záujem na riadnom vykonávaní kontrol.

3.2. Záver v prípade zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva

Z analýzy, ktorú Komisia mohla vykonať v časovom rámci stanovenom Radou, vyplynulo, že systém zdaňovania dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva má celý rad pozitívnych prvkov. Zo zistených otáznych záležitostí nie je ani jedna závažná do tej miery, aby sa systém mohol oprávnene zamietnuť.

Podľa názoru Komisie je však nevyhnutné objasniť jeden významný bod pred tým, ako sa systém bude podrobnejšie analyzovať. Na politickej úrovni je najťažšou otázkou, či sú jednotlivé členské štáty ochotné prijať situáciu, keď by ich daňové príjmy záviseli od platieb iných členských štátov. Keďže ide o približne 10 % celkových príjmov z DPH a celková hodnota na úrovni EÚ zodpovedá sume približne 30 miliárd EUR, je otázne, či sú členské štáty ochotné prijať takúto závislosť .

V prípade kladnej odpovede je Komisia pripravená podrobnejšie objasniť fungovanie postupu vyrovnania a takisto skompletizovať potrebné analýzy týkajúce sa konkrétneho modelu daňového režimu. Toto úsilie by si však vyžadovalo ďalšie užitočné informácie a poznatky od daňových správ.

V prípade zápornej odpovede by akýkoľvek systém s postupom vyrovnania bol vylúčený. V takom prípade by jedinou možnosťou bolo zdaňovanie dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva na mieste určenia a Rada by Komisii musela objasniť, či by sa táto možnosť mala podrobnejšie preskúmať. Komisia by však rada zdôraznila, že táto možnosť by si vyžiadala zavedenie skutočného režimu jedného kontaktného miesta – čomu Rada a Európsky parlament už vyslovili svoju podporu – a umožnilo by sa ňou zdanenie na základe primeranej sadzby v členskom štáte, kde sa nadobudnutie tovaru alebo prijatie služby realizuje. Spoločná 15 % sadzba pri zdaňovaní dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva by teda nebola potrebná. Okrem toho by náklady pre zdaniteľné osoby ako aj daňové správy boli nižšie.

Toto sú body, v ktorých Rada podľa názoru Komisie musí poskytnúť ďalšie usmernenie, aby sa mohlo určiť, či zdaňovanie dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rámci Spoločenstva zostáva možnosťou, ktorá sa naďalej má zvažovať.

4. MECHANIZMUS PRENESENIA DAňOVEJ POVINNOSTI

4.1. Výsledky analýzy Komisie

Komisia sa domnieva, že zavedením všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by sa výrazným spôsobom znížil počet podvodov typu MTIC ako aj iné druhy podvodu pri odpočítaní dane. Zároveň sa však obáva, že konečným dôsledkom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by mohol byť negatívny vplyv na príjmy členských štátov z dôvodu nových druhov podvodov.

Na boj proti takýmto novým druhom podvodov , predovšetkým proti nezdanenej spotrebe a zneužívaniu identifikačných čísel DPH, by sa systém musel doplniť o ďalšie opatrenia, čím by sa však skomplikoval a vytvorili by sa pre podniky a daňové správy nové druhy záťaže.

Ponajprv by bolo nutné uplatňovať prah , aby sa obmedzilo riziko nezdanenej konečnej spotreby. Takýto prah by mohol predstavovať značnú komplikáciu, pretože by si vyžadoval rozdelenie, ktoré sa v súčasnosti neuskutočňuje a ktoré ani nezodpovedá obchodnej realite. Okrem toho by na uplatňovanie v praxi boli nutné nové vymedzenia pojmov, ktoré by sa vzťahovali na všetky možné situácie.

Po druhé by systém bol založený na rozlišovaní medzi zdaniteľnými osobami, ktoré by boli oprávnené na nadobudnutie tovaru alebo prijatie služby v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, a všetkými ostatnými osobami, a touto identifikáciou by sa zdaniteľným osobám uložili nové povinnosti . Daňové správy by museli vyvinúť potrebné nástroje a poskytovať ich podnikom na plnenie ich úloh a zabezpečiť im právnu istotu nutnú na rozhodnutie, či uplatňovať bežný systém DPH alebo mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Nemala by sa prehliadnuť skutočnosť, že v podstate všetky zdaniteľné osoby by pravdepodobne museli uplatňovať súčasne oba systémy, čo by viedlo k veľkým komplikáciám. Okrem toho by dôsledkom uplatňovania systému bol nárast počtu žiadostí o vrátenie dane zo strany zdaniteľných osôb, ktoré by už viac nemohli vyrovnať vstupnú daň pri menších nadobudnutiach, keďže ich výstup by v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti bol nezdanený. Členské štáty už teraz vynakladajú nadmerne vysoký podiel svojich zdrojov na preverenie žiadostí o vrátenie dane, pričom na udržanie súčasnej úrovne kontroly aj pri zdaniteľných osobách, ktorých daňové priznania vykazujú daňový dlh, by museli navýšiť svoje ľudské zdroje, čo by mohlo priamo ovplyvniť efektívnosť DPH ako zdroja príjmov členských štátov.

Po tretie, na kompenzáciu zrušenia systému rozložených platieb by sa musela zaviesť povinnosť vykazovať hodnotu služieb a tovaru, ktorou by sa umožnila jednoduchá krížová kontrola informácií od dodávateľov a nákupcov. Táto povinnosť by si vyžadovala ďalšie spresnenie, aby sa zabezpečila vo vykazovaní jednotnosť a zabránilo nesprávnemu priraďovaniu údajov.

Výška dodatočných nákladov, ktoré by z takéhoto systému vyplynuli pre podniky, síce nie je známa, no už zavedenie samotnej povinnosti vykazovať by predstavovalo výrazné jednorazové náklady, k čomu by sa pridali ešte ďalšie opakujúce sa náklady. Najdrahším prvkom mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre podniky by jednoznačne bolo správne uplatňovanie prahu. Z nedávnej štúdie, ktorú pre Viedenskú obchodnú komoru vypracoval Rakúsky inštitút pre výskum MSP, vyplynulo, že jednorazové náklady pre MSP by sa pohybovali od 12 750 EUR do 20 000 EUR, každoročne opakujúce sa náklady vo výške 6 000 EUR až 9 300 EUR. V skoršej nemeckej štúdii sa celkové náklady pre nemecké zdaniteľné osoby odhadli na 1,6 miliardy EUR až 2 miliardy EUR v roku zavedenia mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a 100 miliónov EUR až 200 miliónov EUR každoročne sa opakujúcich nákladov.

Náklady pre daňové správy by v mnohom záviseli od kontrolných opatrení, ktoré by vykonávali. Na jednej strane by sa síce zaznamenali vyššie príjmy, keďže podvody pri odpočítaní DPH by sa do veľkej miery znížili, na druhej strane by vznikli nové nevyhnutné oblasti kontroly. Pri mechanizme prenesenia daňovej povinnosti by DPH z veľkej časti museli platiť koneční dodávatelia vo výrobnom reťazci, pričom v mnohých krajinách existuje možnosť, že sú menší a menej dôveryhodní ako malý počet veľkých podnikov, ktoré v súčasnosti vo väčšine členských štátov platia podstatný podiel DPH. Je jasné, že kontrola maloobchodného sektoru si z dôvodu jeho charakteristických znakov vyžaduje viac zdrojov, a to najmä vtedy, keď sa všetkým maloobchodníkom dodáva tovar a poskytujú služby bez zdanenia. Nová povinnosť všetkých podnikov v národnom hospodárstve podrobne vykazovať hodnotu služieb a tovaru by si takisto vyžadovala nové formy riadenia rizík , aby sa zvládol nový obrovský tok informácií. Identifikácia zdaniteľných osôb by bola ešte dôležitejšia, ako v súčasnom systéme, a vyžadovala by si dodatočné úsilie a zdroje. V neposlednom rade sa musí zachovať všeobecná kontrola všetkých podnikov, nielen tých, ktoré platia DPH, aby sa zabránilo prechodu tovaru a služieb do čiernej ekonomiky . Väčšina členských štátov vo svojich odpovediach v dotazníku nebola schopná konkrétne uviesť, aké veľké náklady by pre daňové správy mohli vzniknúť.

V odpovediach členských štátov bolo takisto málo konkrétnych údajov o možnom vplyve uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v prípade iných členských štátov. Jednoznačne z nich však vyplynulo, že je nutné zaviesť veľmi prísny kontrolný systém, aby sa iné členské štáty chránili pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vyplynúť z mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Dominoval názor, že na zvládnutie tejto novej situácie je potrebné zlepšiť administratívnu spoluprácu.

Neexistujú takmer žiadne dôkazy presúvania podvodných činností do iných členských štátov pre zavedenie špeciálnych opatrení na boj proti podvodu. Keďže takéto opatrenia sa v minulosti vzťahovali prevažne na konkrétny sektor, vznikajú obavy, že všeobecnejšie opatrenia, ako napríklad mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, by mohli mať iné následky.

4.2. Súlad so súčasným systémom DPH

Komisia zastáva názor, že taká podstatná zmena systému DPH, ako výsledok zavedenia všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, by mala výrazný vplyv na súlad a harmonizáciu systému DPH v EÚ a na rozsah jeho ďalšieho vývinu.

Právne predpisy EÚ sa v súčasnosti vyvíjajú a vypracúvajú na pozadí spoločného rámca. Ak by v Európskom spoločenstve boli dva od základov odlišné systémy DPH, bolo by pri vypracúvaní a prerokúvaní právnych predpisov nutné brať do úvahy obidva. Bolo by mimoriadne náročné takýto dvojaký systém ďalej rozvíjať tak, aby zodpovedal vyvíjajúcemu sa vnútornému trhu. To platí predovšetkým pri úplne odlišných povinnostiach vyplývajúcich z rozličných systémov. V takej nevyváženej situácii by bola ďalšia harmonizácia DPH vo veľkom ohrození, pretože záujem členských štátov vykonať zlepšenia by sa líšil v závislosti od systému, ktorý uplatňujú.

Preto je dôležité uvedomiť si, že možnosť zvoliť si mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by bola odklonením sa od súčasnej úrovne harmonizácie, z ktorej profitujú podniky pôsobiace na jednotnom trhu. Ďalšie komplikácie pre podniky spojené s touto možnosťou by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť ciele rastu a zamestnanosti v Spoločenstve, ktoré závisia na redukovaní povinností pre podniky. Taký systém by bol predovšetkým v rozpore so stratégiou DPH realizovanou doteraz, ktorej cieľom je ďalšie zjednodušenie operácií s DPH na jednotnom trhu prostredníctvom zmenšovania záťaže a povinností podnikov a poskytovaním právnej istoty podnikom.

4.3. Záver v prípade mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti

Všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti je bezpochyby nová koncepcia, ktorá by mohla mať pozitívne ako aj negatívne dôsledky. Nezávisle od konečného posúdenia systému, s koncepciou možnosti zvoliť si mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti je spojený závažný problém, keďže tento mechanizmus sa zásadne odlišuje od systému uplatňovaného v súčasnosti. Vyžiadal by si určenie druhého systému na úrovni EÚ, a teda by mal negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu, okrem toho by mohol narúšať harmonizáciu a obmedzovať možnosti zlepšovania systému DPH v budúcnosti.

Možnosť zvoliť si všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa preukázala ako nákladová položka podnikov a takisto ako jeden z hlavných faktorov spojených s rizikom nových druhov podvodu v EÚ.

Komisia preto zastáva názor, že všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by sa mal buď zaviesť povinne na celom území EÚ alebo by sa táto koncepcia mala zavrhnúť.

5. MOžNOSť PILOTNÉHO PROJETKU NA OBMEDZENÚ DOBU V čLENSKOM šTÁTE, KTORÝ BY O TAKÝTO PROJEKT PREJAVIL ZÁUJEM

5.1. Výsledky analýzy Komisie

Komisia na základe uvedenej analýzy ešte nie je presvedčená o vhodnosti všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti ako prostriedku, ktorým by sa systém DPH lepšie zabezpečil proti podvodom. Súhlasí s tým, že systém by odrádzal od podvodov typu MTIC, no zároveň má obavy z iných účinkov tejto zmeny. Považuje však za nutné zdôrazniť, že vypracovaná analýza mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti do veľkej miery vychádza z hypotetického základu, pretože poznatky sa nedali vyvodiť zo žiadnych získaných skúseností. Keďže neexistujú žiadne empirické poznatky – žiadna krajina na svete nemá podobný systém – nie je možné dospieť na základe vykonaných analýz ku konečnému rozhodnutiu. Všetky ďalšie analýzy s hypotetickými východiskami by boli spojené s rovnakým problémom, a preto sa Komisia domnieva, že fundovanejšiu odpoveď na otázky Rady by mohol poskytnúť iba pilotný projekt v členskom štáte, ktorý by oň prejavil záujem.

Treba však zdôrazniť, že účelom pilotného projektu by bolo odskúšať zavedenie povinného všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti , keďže z dôvodu existencie vnútorného trhu a de facto zrušenia spoločného systému DPH by sa nemohlo počítať s tým, že by sa takáto zmena v systéme DPH povolila iba niekoľkým členským štátom.

Pilotný projekt by sa musel zorganizovať takým spôsobom, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky na získanie poznatkov o fungovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ale zároveň, aby sa ani členský štát, ktorý sa dobrovoľne na realizáciu tohto projektu prihlásil, ani žiadny iný členský štát nevystavil vážnemu riziku.

V tomto ohľade je dôležité, aby členský štát, ktorý sa dobrovoľne prihlásil, bol štátom s dostatočne veľkým národným hospodárstvom na to, aby bolo reprezentatívne, a zároveň nemal taký dôležitý význam, že by sa prejavili vplyvy na obchod v rámci Spoločenstva.

Pilotný projekt by bol prirodzene časovo obmedzený. Doba projektu by mala byť dostatočne dlhá na to, aby sa získali potrebné výsledky, a zároveň, aby náklady zdaniteľných osôb spojené s prechodom na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a následné náklady na prechod späť na bežný systém DPH neboli neprimerané. Na základe pilotného projektu by sa malo objasniť:

- Do akej miery sa pomocou mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti naozaj obmedzil a znížil počet podvodov. Pri tejto otázke by sa malo zhodnotiť celkové zníženie výpadkov DPH pre podvody a takisto, o aké druhy podvodov ide.

- Do akej miery predstavujú nové druhy podvodov skutočné ohrozenie a pomocou akých opatrení je možné toto riziko minimalizovať. Pri tejto otázke by bolo potrebné priebežne hodnotiť vývin jednotlivých druhov podvodov a kontrolných opatrení určených na ich minimalizáciu. Tu treba mať na pamäti, že by nemalo ísť o opatrenia, ktoré sa osvedčili už v súčasnom systéme.

- Náklady pre podniky a daňové správy na zavedenie a prevádzkovanie systému a otázku, či by tieto náklady boli primerané k výhodám, ktoré by vyplynuli pre verejné financie.

Súčasťou projektu by samozrejme musel byť monitorovací systém, ktorým by sa zaručila transparentnosť a získali spätné informácie o možných negatívnych dôsledkoch na iné členské štáty. V záujme rovnováhy medzi zainteresovanými stranami sa navrhuje vytvoriť riadiacu skupinu, ktorú by tvorila krajina s pilotným projektom, Komisia a aspoň susediace členské štáty.

Podľa názoru Komisie by pilotný projekt mal prebiehať minimálne päť rokov, keďže štatistické údaje na zhodnotenie účinkov by v každom prípade boli dostupné až po troch rokoch. Mohlo by sa uvažovať aj o dlhšej dobe, pretože podvodníci by mohli váhať s vytvorením nových druhov podvodov, keď by vedeli, že pilotný projekt sa realizuje iba v krátkom období.

Komisia je pripravená spolu so všetkými delegáciami pracovnej skupiny č. 1 vypracovať podrobnosti potrebné na uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na skúšobnú dobu. Na tomto základe by potom Komisia mohla predložiť príslušný návrh právneho predpisu.

5.2. Záver v prípade pilotného projektu

Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti je koncepcia ktorá by sa nemala a ani sa nemôže v tejto fáze vylúčiť, pretože z nej vyplývajú nepopierateľné výhody. Je to však systém, ktorý sa do takej miery líši od súčasného, že by nikdy nebolo možné zaviesť ho ako voliteľnú možnosť bez toho, aby sa narušilo bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Rozhodnutie o zavedení bez empirických údajov o systéme by bolo predčasné, a preto Komisia žiada Radu, aby :

- zvážila, či by sa mal naplánovať pilotný projekt, aby sa zistilo, či by mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti bol primeraným riešením podvodov súvisiacich s DPH a

- v prípade, že takýto projekt by sa plánoval, potvrdila, že Komisia má pokračovať v prípravných prácach, aby krajina, ktorá sa dobrovoľne na realizáciu projektu prihlási, mohla projekt začať na základe podmienok uvedených v tomto oznámení.