31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/14


Výhľadové stanovisko Výboru regiónov „Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť“

(2009/C 76/03)

VÝBOR REGIÓNOV

Opätovne zdôrazňuje dôležitosť existencie stratégie na európskej úrovni zameranej na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti založenej na inováciách, výskume a konkurencieschopnosti, a to najmä vzhľadom na súčasnú krízu na finančných trhoch a jej očakávané vplyvy na reálnu ekonomiku. Táto stratégia by zároveň mala posilniť svoj trvalo udržateľný charakter, a to tak uplatňovaním zásad súdržnosti a solidarity, ako aj prostredníctvom ochrany životného prostredia.

Konštatuje, že stratégia pre rast a zamestnanosť tak, ako bola obnovená v roku 2005 na jarnom zasadnutí Európskej rady, napriek tomu, že obsahovala výzvu k európskemu partnerstvu, nedokázala v plnej miere dosiahnuť potrebné zapojenie inštitucionálnych aktérov, protagonistov jej uskutočňovania; a zdôrazňuje, že Európska rada na svojom jarnom zasadnutí uznala „úlohu miestnych a regionálnych štruktúr pri zabezpečovaní rastu a zamestnanosti“ a skonštatovala, že „zvýšená angažovanosť všetkých úrovní verejnej správy do programu rastu a zamestnanosti povedie k jednotnejšej a efektívnejšej tvorbe politík“.

Konštatuje, že tento deficit spomínanej angažovanosti do programu rastu a zamestnanosti je dôvodom toho, že sa ciele Lisabonskej stratégie netransformovali do politických opatrení na každej úrovni riadenia, a že to viedlo k spusteniu nie vždy korektných postupov pri využívaní výrobných, finančných, ľudských a sociálnych zdrojov určených na dosahovanie cieľov hospodárskeho rastu a lepšej zamestnanosti.

Spravodajca

:

Flavio DELBONO (IT/ALDE), člen regionálneho zastupiteľstva a podpredseda regiónu Emilia Romagna

VÝBOR REGIÓNOV,

1.

Berie na vedomie prehlbujúce sa rozdiely v raste európskeho hospodárstva v celosvetovom meradle, najmä v súvislosti so zmenenými podmienkami v dôsledku globalizácie trhov.

2.

Opätovne zdôrazňuje dôležitosť existencie stratégie na európskej úrovni zameranej na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti založenej na inováciách, výskume a konkurencieschopnosti, a to najmä vzhľadom na súčasnú krízu na finančných trhoch a jej očakávané vplyvy na reálnu ekonomiku. Táto stratégia by zároveň mala posilniť svoj trvalo udržateľný charakter, a to tak uplatňovaním zásad súdržnosti a solidarity, ako aj prostredníctvom ochrany životného prostredia.

3.

Konštatuje, že stratégia pre rast a zamestnanosť tak, ako bola obnovená v roku 2005 na jarnom zasadnutí Európskej rady, napriek tomu, že obsahovala výzvu k európskemu partnerstvu, nedokázala v plnej miere dosiahnuť potrebné zapojenie inštitucionálnych aktérov, protagonistov jej uskutočňovania; a zdôrazňuje, že Európska rada na svojom jarnom zasadnutí uznala „úlohu miestnych a regionálnych štruktúr pri zabezpečovaní rastu a zamestnanosti“ a skonštatovala, že „zvýšená angažovanosť všetkých úrovní verejnej správy do programu rastu a zamestnanosti povedie k jednotnejšej a efektívnejšej tvorbe politík“.

4.

Pripomína najmä, že z činnosti jeho platformy na monitorovanie Lisabonskej stratégie, vyplýva existencia „Lisabonského paradoxu“: Miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci stratégie pre rast a zamestnanosť (vzdelávanie, inovácie, výskum na miestnej resp. regionálnej úrovni), ale v mnohých prípadoch to nevnímajú ako súčasť Lisabonskej stratégie (nedostatok možností na dosiahnutie veľkých úspor/oblasti pôsobnosti) a väčšina z nich si nemyslí, že Lisabonská stratégia je pre ne skutočne prínosná.

5.

Vychádza z predpokladu, že účinná implementácia Lisabonskej stratégie sa dosiahne len v prípade, že priamo na území (miestne a regionálne oblasti majú …?) existuje výrazná schopnosť formovať, priťahovať a využívať ľudské zdroje, flexibilné a všestranné znalosti a zručnosti, vzdelaných výskumníkov a vysokokvalifikovaných odborníkov, že sa toto územie bude vyznačovať takými spôsobmi správania, hodnotami, vzťahmi založenými na dôvere a organizačnými schopnosťami, ktoré by podporovali vzájomné pôsobenie a spoluprácu činiteľov a podnikov, fungovanie trhu a kvalitu života, a že bude mať k dispozícii dostatočnú a primeranú materiálnu a nemateriálnu infraštruktúru, ako aj dôveryhodné a výkonné inštitúcie.

6.

Konštatuje, že tento deficit spomínanej angažovanosti do programu rastu a zamestnanosti je dôvodom toho, že sa ciele Lisabonskej stratégie netransformovali do politických opatrení na každej úrovni riadenia, a že to viedlo k spusteniu nie vždy korektných postupov pri využívaní výrobných, finančných, ľudských a sociálnych zdrojov určených na dosahovanie cieľov hospodárskeho rastu a lepšej zamestnanosti.

7.

Pripomína svoje nedávne tvrdenia obsiahnuté v stanoviskách VR týkajúcich sa Lisabonskej stratégie na tieto témy:

koordinácia medzi štrukturálnymi fondmi a inými príslušnými programami EÚ, ako sú napríklad rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), siedmy rámcový program pre výskum (FP7) a programy celoživotného vzdelávania (LLL), s cieľom maximalizovať európsky prínos a zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (Uznesenie zo 7. februára 2008 k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008),

nové formy vzťahov medzi orgánmi verejnej správy, univerzitami, výskumnými strediskami a podnikmi (stanovisko z 18. a 19. júna 2008 na tému „Klastre a politika klastrov“),

zlepšenie prístupu MSP k financovaniu a účasti na programoch Spoločenstva (stanovisko z 13. a 14. februára 2007 na tému „Financovanie rastu MSP“),

integrovaná realizácia opatrení politiky aktívneho začlenenia na miestnej, regionálnej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov ako aj na úrovni EÚ (stanovisko z 18. a 19. júna 2008 na tému „Aktívne začlenenie“),

zlepšenie a posilnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, keďže sú kľúčovými faktormi dlhodobého rozvoja konkurencieschopnosti EÚ (stanovisko z 9. a 10. apríla 2008 na tému „Plnohodnotná účasť mladých ľudí na dianí v spoločnosti“),

úloha miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní opatrení týkajúcich sa flexiistoty (stanovisko zo 6. a 7. februára 2008 o flexiistote),

úloha sociálnych služieb verejného záujmu (SSVZ) a ich príspevok k dosahovaniu cieľov Lisabonskej stratégie (stanovisko zo 6. decembra 2006 na tému „Oznámenie Európskej komisie – Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii“),

integrovanejší jednotný trh ako dynamický nástroj hospodárskeho a sociálneho rastu Európy (stanovisko z 23. marca 2007 na tému „Budúcnosť jednotného trhu a zhodnotenie európskej spoločnosti“),

„Reformujeme rozpočet – meníme Európu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy z 10. apríla 2008, CdR 16/2008 fin),

nové perspektívy vytvorenia a konsolidácie európskeho výskumného priestoru (CdR 83/2007 fin),

podpora výskumu a inovácií v regiónoch EÚ (CdR 263/2007).

8.

Zdôrazňuje preto potrebu:

lepšej koordinácie politických opatrení pre rast a zamestnanosť na rôznych úrovniach riadenia

integrovanej politiky pre rast a zamestnanosť na všetkých úrovniach (začlenenie do všetkých politických aktivít)

dohody o riadení na viacerých úrovniach: písomné dohody, pravidelné konzultácie a koordinácia politických programov medzi rôznymi úrovňami riadenia.

ODPORÚČANIA NA OBDOBIE RIADENIA 2008 – 2010

So zreteľom na prebiehajúcu partnerskú spoluprácu medzi Európskou komisiou a vládami členských štátov v oblasti uplatňovania Lisabonskej stratégie

9.

Naznačuje, že na to, aby bola stratégia úspešná, musia rozličné úrovne riadenia v praxi uplatňovať rozhodnutia stanovené v usmerneniach z jarného zasadnutia Európskej rady, pomocou integrovanejšieho prístupu k práci koordinovaním svojich programov v príslušných oblastiach politiky s cieľom zefektívniť tvorbu politických opatrení. V tejto súvislosti by sa mali podporovať dohody o riadení na viacerých úrovniach.

10.

Nabáda miestne a regionálne orgány, ich združenia a siete v rámci Európskej únie (napr. sieť regiónov uplatňujúcich ciele Lisabonskej stratégie na svojich územiach Lisbon Regions Network), aby vynaložili úsilie aj mimo rámca svojich formálnych právomocí a v kontexte stratégie na zavádzanie politických opatrení a aby podnikli konkrétne kroky na usmernenie a podporu hospodárskej a sociálnej štruktúry pri napĺňaní cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti.

11.

Vyzýva vlády 27 členských krajín EÚ, aby účinnejšie zapájali regionálne a miestne orgány svojich krajín do uplatňovania Lisabonskej stratégie od začiatku až po jej záverečnú fázu. To možno uskutočniť tak, že sa

pod vedením koordinátorov realizácie Lisabonskej stratégie v jednotlivých štátoch („Mr. Lisbon“) usporiada „audit krajiny“ na národnej úrovni v spolupráci s regionálnymi a miestnymi samosprávami a ich združeniami, ktorý by ozrejmil aktuálny stav, poslúžil na výmenu osvedčených postupov a určil potrebu ďalších politických opatrení, ako aj stanovil oblasti činnosti a nástroje, ktoré by z hľadiska riadenia mohli ešte zvýšiť podiel miestnych a regionálnych orgánov na realizácii Lisabonskej stratégie. Príspevky týchto auditov by mali byť zahrnuté do národných programov reforiem jednotlivých štátov, ktoré majú byť doručené Európskej komisii.

národná správa o pokroku, ktorú bude musieť každý členský štát doručiť Európskej komisii do polovice októbra, bude považovať za príležitosť na vyhodnotenie zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do uplatňovania Lisabonskej stratégie. V tejto súvislosti na základe analýzy správ jednotlivých štátov, ktorú každoročne vykonáva Výbor regiónov, možno vybadať dosiaľ len sporadické zapojenie miestnych a regionálnych orgánov. Preto je potrebné vo výročnej správe Komisie na túto situáciu poukázať.

12.

Žiada Európsku komisiu, aby dôkladnejšie zhodnotila situáciu vo svojej výročnej správe, ktorú má vydať v decembri 2008 a analyzovala štruktúrovaným spôsobom – pre každú krajinu osobitne – úlohu a zapojenie miestnych a regionálnych orgánov v kontexte riadenia stratégie.

13.

Vyzýva Európsku radu k tomu, aby na svojom nasledujúcom jarnom zasadnutí povzbudila k čo najväčšiemu šíreniu integrovaného vytvárania politiky a viacúrovňových nástrojov správy a riadenia ako trvalej črty tvorby politiky v EÚ od súčasnosti po rok 2010 i neskôr.

14.

Obnovuje svoj záväzok prispievať k úspechu stratégie prostredníctvom monitorovania jej realizácie na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj aktívnou pomocou pri vypracovávaní auditov jednotlivých štátov, a to aj prostredníctvom svojich národných delegácií.

15.

Ďalej žiada Európsku komisiu a inštitúcie na všetkých úrovniach, aby obnovili svoje úsilie v oblasti komunikácie, zameranej na jednej strane na miestne a regionálne orgány v súvislosti s politickými opatreniami a programami vypracovanými aj s úmyslom financovať aktivity a plány v súlade s cieľmi Lisabonskej agendy, a na strane druhej na občanov v súvislosti s dosahom, ktorý stratégia pre rast a zamestnanosť môže mať v ich každodennom živote. Vďaka tomu si občania lepšie uvedomia, aké dôsledky môže mať činnosť na európskej úrovni.

VYHLIADKY NA OBDOBIE PO ROKU 2010

16.

Neustále zmeny v celosvetovom dianí a nedokončená realizácia Lisabonskej stratégie si vyžadujú hlboké úvahy o tom nad tým, akú úlohu bude v budúcnosti zohrávať činnosť na úrovni Spoločenstva pri dosahovaní cieľov, akými sú väčší rast a lepšia zamestnanosť.

17.

Za dôležitý predpoklad rastu a zamestnanosti považuje rýchle a koordinované kroky Európskej únie na zabezpečenie a reguláciu finančných trhov.

Výbor regiónov

18.

by uvítal podrobné preskúmanie a rozsiahlu diskusiu na nižšie uvedené témy – s konkrétnou účasťou všetkých aktérov, ktorých činnosť je rozhodujúca pre dosiahnutie cieľov:

priority stratégie: v súčasnosti je príliš rozsiahla, a preto miestami príliš vágna, pokiaľ ide o jej ciele: veľké množstvo cieľov si vyžaduje jasné stanovenie priorít. Koľko cieľov?

účinnejšie a vhodnejšie postupy, opatrenia a spôsoby riadenia na dosiahnutie týchto cieľov, vzhľadom na súčasné právomoci jednotlivých úrovní riadenia, a to aj vychádzajúc z postupov používaných v iných programoch (napr. štrukturálne fondy, rámcový program pre výskum a rozvoj). Ako úspešne dosiahnuť ciele?

náklady stratégie a optimálne využitie environmentálnych a hospodárskych zdrojov a súčasná ochrana životného prostredia a klímy. Ako sa stavať ku kompromisom?

potreba zladiť posilnenie opatrení zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti so základným cieľom európskeho projektu, a to podporovaním hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako znaku výnimočnosti. Ako zosúladiť konkurencieschopnosť a súdržnosť?

Vlastný príspevok VR

19.

Nazdáva sa, že by sa aktivity v rámci európskej stratégie pre rast a zamestnanosť mali zamerať na konkurencieschopnosť založenú na výskume a inováciách, keďže ide o základný prvok, ktorý by umožnil hospodárskemu a obchodnému priestoru Únie dosiahnuť skutočnú konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni a nanovo definovať vnútorný trh práce, pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu pracovných miest. Je potrebné pokračovať aj v opatreniach na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, ako aj v opatreniach na dosahovanie lepších právnych predpisov. Nielen hospodársky ale aj sociálny a environmentálny rozmer trvalo udržateľného rastu musí byť naďalej referenčným parametrom pri stanovovaní postupov na dosiahnutie cieľa konkurencieschopnosti.

20.

Navrhuje, aby Spoločenstvo nedefinovalo svoje pôsobenie formou stratégie so širokým záberom, ale skôr ako štruktúrovaný súbor koordinovaných a integrovaných politických opatrení, aj preto, aby bola jeho činnosť účinnejšia a cielenejšia.

21.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutná významnejšia rozhodovacia činnosť na úrovni Spoločenstva pri vypracúvaní, koordinácii a uskutočňovaní politických opatrení a programov, ktoré budú tvoriť novú agendu pre konkurencieschopnosť. Je však dôležité, aby boli zachované právomoci členských krajín a zásada subsidiarity. V tejto súvislosti je žiaduce, aby sa pri preskúmaní rozpočtu Spoločenstva prijali dôležité rozhodnutia v prospech opatrení na podporu konkurencieschopnosti, a to tak posúdením množstva pridelených prostriedkov, ako aj v rámci úzkej koordinácie samotných politických opatrení. Pokiaľ ide o oblasti činnosti spadajúce do pôsobnosti členských štátov, Európska únia a členské štáty by mali disponovať účinnými nástrojmi rozhodovania a byť koordinované na rôznych úrovniach riadenia na zaručenie úspechu týchto politických opatrení.

V tejto súvislosti Výbor regiónov konkrétne:

22.

Konštatuje, že je potrebné vykonať uvážené opatrenia na zvýšenie a skvalitnenie investícií do aplikovaného výskumu. Spoločné úsilie všetkých úrovní riadenia musí byť zamerané na stimulovanie a podporu kategórie MSP pri hľadaní spôsobov investovania, ktoré, pri zachovaní konkurencieschopnosti podnikov na vnútornom trhu, by im umožnilo dosiahnuť medzinárodný rozmer. Verejné investície do základného výskumu musia nevyhnutne sprevádzať významné súkromné investície do aplikovaného výskumu, pokiaľ ide o inováciu výrobku aj výrobného procesu.

23.

Uvedomujúc si dôležitosť jednotného trhu ako nevyhnutnej podmienky existencie skutočnej a účinnej stratégie pre konkurencieschopnosť, žiada, aby sa obnovila snaha uskutočniť všetky opatrenia na dobudovanie jednotného trhu. Ďalej požaduje zdôraznenie jej miestneho a regionálneho rozmeru s cieľom zaručiť MSP väčšiu konkurencieschopnosť využitím miestnych špecifík v hospodárskej súťaži.

24.

Pri realizácii stratégie skutočnej a účinnej konkurencieschopnosti je potrebné mimoriadne dbať na zníženie miery pracovných úrazov.

25.

Zdôrazňuje potrebu jednotnej európskej politiky v oblasti energetiky, zahŕňajúcej aspekty výroby, spotreby a dodávok s postupným zmenšovaním energetickej závislosti od tretích krajín, nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnosti európskych podnikov, najmä MSP, a na zaručenie primeranej životnej úrovne občanov.

26.

Konštatuje, že je potrebné aktívne a rôznymi spôsobmi podporovať nové zamestnávanie žien, pričom naďalej platí, že opatrenia, ktoré treba prijať v tejto súvislosti, musia stanoviť členské štáty alebo miestne a regionálne orgány, v závislosti od príslušných právomocí. Skúsenosti ukazujú, že ponuka ženských pracovných miest reaguje citlivejšie na výšku čistého platu, než je to v prípade mužskej práce, a vo viacerých oblastiach by rôzne úľavy v prípade nového zamestnania žien mohli prispieť k preklenutiu veľkej priepasti, ktorá mnohé krajiny naďalej oddeľuje od dosiahnutia Lisabonských cieľov.

27.

Poukazuje na naliehavú potrebu zaoberať sa okrem riešenia dôsledkov znižujúceho sa počtu obyvateľstva v rôznych regiónoch, aj problémom starnutia obyvateľstva v Európe, ktorý si vyžaduje nové riešenia kvality životných podmienok rodín, ako aj uváženú imigračnú politiku zohľadňujúcu ľudské a spoločenské požiadavky. Nielen politické opatrenia pre vysoko kvalifikovaných prisťahovalcov, ale prípadne aj pre imigráciu nekvalifikovanej pracovnej sily schopnej udržať výrobu MSP, v závislosti od potrieb jednotlivých členských štátov resp. miestnych a regionálnych orgánov. Sociálna a hospodárska globalizácia neponecháva priestor správaniu, ktoré často viedlo k ilegalite na trhu práce.

28.

Pripomína dôležitosť vedeckého vzdelávania na vysokej úrovni, ale aj základného, stredoškolského, odborného stredoškolského a ďalšieho vzdelania, ktoré umožňuje zvoliť si študijnú dráhu potrebnú na dosiahnutie vysokej kvalifikácie a vytvára podmienky a možnosti na zvýšenie účasti občanov, a to aj žien, na aktívnom a produktívnom živote.

29.

V tejto súvislosti Výbor regiónov zdôrazňuje potrebu zachovať základné hodnoty európskeho projektu ako referenciu.

30.

Preto upriamuje pozornosť na význam európskeho sociálneho modelu a európskeho sociálneho programu, ako aj bolonského procesu a kodanského procesu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Napriek svojej rozdielnosti systémy jednotlivých členských štátov spočívajú na spoločných základoch a princípoch, ktoré formujú spoločné chápanie sociálneho pokroku, a v rámci tohto spoločného chápania zohrávajú sociálni partneri, miestne spoločenstvá, zoskupenia, miestne a regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti čoraz dôležitejšiu úlohu.

31.

Opätovne upriamuje pozornosť na úsilie o ochranu životného prostredia, a to tak prostredníctvom opatrení s dosahom na miestnej ako aj na celosvetovej úrovni, predovšetkým v súvislosti s Kjótskym protokolom o klimatických zmenách. V tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť balíka legislatívnych opatrení na tému trvalo udržateľného rozvoja, ktorý vypracovala Komisia, pre miestnu a regionálnu úroveň, a to najmä oznámenia o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, ako integrovanej stratégie, s cieľom pomôcť hospodárstvu EÚ stať sa nielen konkurencieschopnejším ale aj trvalo udržateľným z environmentálneho hľadiska.

32.

Ďalej pripomína, že poznanie územia je jedným z najdôležitejších predpokladov úspešného spĺňania cieľov vytýčených Lisabonskou stratégiou na miestnej a regionálnej úrovni. Preto pokladá za nevyhnutné zavedenie spoločného štatistického informovania a dosiahnutie schopnosti interpretovať ukazovatele aj na miestnej a regionálnej úrovni.

33.

Navrhuje uskutočňovať stratégiu na obdobie po roku 2010 na základe vylepšeného riadenia, schopného vniesť novú dynamiku a životaschopnosť do európskych opatrení na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti, riadenia, ktoré by dokázalo prekonať ťažkosti súčasných mechanizmov (otvorená metóda koordinácie, dohodnuté porovnávacie kritériá (benchmarks), štrukturálne ukazovatele a dodatočné technické vylepšenia).

34.

To sa musí zakladať na:

lepšie zhodnotených, užšie špecifikovaných, jasne sformulovaných a zameraných cieľoch,

harmonograme zosúladenom s harmonogramom nasledujúceho legislatívneho obdobia (2009 – 2014),

jasnejšie vymedzenom a trvalo udržateľnom využívaní legislatívnych a finančných nástrojov EÚ,

výraznejších stimuloch pre činnosť členských štátov a väčšom zapojení vnútroštátnych vedúcich politických činiteľov,

aktívnej úlohe miestnych a regionálnych orgánov vo všetkých fázach tvorby politiky (zisťovanie potrieb, návrhy, implementácia, monitorovanie a hodnotenie) a ich schopnosti integrovať a zosúlaďovať miestne a regionálne inštitúcie a rôzne politické opatrenia s územným dosahom s cieľmi Európskej únie.

35.

Výbor regiónov bude aj naďalej prispievať k podrobnej diskusii o rozhodnutiach, ktoré budú musieť byť prijaté v súvislosti s budúcnosťou európskych politických opatrení pre rast a zamestnanosť po roku 2010. Výbor regiónov preskúma vhodnosť vytvoriť na tento účel spomedzi svojich členov špecializovanú pracovnú skupinu pre dialóg s ostatnými inštitúciami Spoločenstva.

V Bruseli 26. novembra 2008

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE