(1)

Článok 137 zmluvy ustanovuje, že Spoločenstvo má podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov s cieľom zlepšiť pracovné prostredie na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Smernice prijaté na základe uvedeného článku nemajú vytvárať administratívne, finančné ani právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES (4) ustanovuje minimálne požiadavky v súvislosti s organizáciou pracovného času, okrem iného pokiaľ ide o denný a týždenný odpočinok, prestávky, maximálny týždenný pracovný čas, ročnú dovolenku, ako aj určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce.

(3)

Článok 19 tretí odsek a článok 22 ods. 1 druhý pododsek smernice 2003/88/ES ustanovujú preskúmanie do 23. novembra 2003.

(4)

Viac ako desať rokov po prijatí smernice Rady 93/104/ES ║ (5), prvej smernice o organizácii pracovného času, vznikla potreba zohľadniť nový vývoj a požiadavky zamestnávateľov, ako aj pracovníkov a poskytnúť prostriedky na splnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti, ktoré stanovila Európska rada 22. a 23. marca 2005 v rámci Lisabonskej stratégie.

(5)

Zosúladenie pracovného a rodinného života je tiež nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie cieľov, ktoré Európska únia stanovila v Lisabonskej stratégii, a to najmä zvýšenia miery zamestnanosti žien. Cieľom nie je len vytvorenie lepšieho pracovného prostredia, ale aj lepšie plnenie potrieb pracovníkov, najmä tých, ktorí majú rodinné povinnosti. Niekoľko zmien a doplnení obsiahnutých v tejto smernici má umožniť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

(6)

V tejto súvislosti by mali členské štáty podporovať sociálnych partnerov, aby na príslušnej úrovni uzatvárali dohody v záujme lepšieho zosúladenia pracovného a rodinného života.

(7)

Je potrebné posilniť ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov vzhľadom na výzvu nových foriem organizácie pracovného času, zaviesť modely pracovného času, ktoré pracovníkom poskytujú možnosti pre celoživotné vzdelávanie , ako aj nájsť novú rovnováhu medzi zosúladením pracovného a rodinného života na jednej strane a pružnejšou organizáciou pracovného času na strane druhej.

(8)

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sú charakteristickými črtami pojmu „pracovný čas“ požiadavky prítomnosti na mieste, ktoré určí zamestnávateľ, a dostupnosti pre zamestnávateľa na účel okamžitého poskytnutia služieb podľa potreby.

(9)

Ak sa pracovníkom neposkytuje čas na odpočinok, po uplynutí obdobia stráveného služobnou prítomnosťou na pracovisku sa im musí poskytovať náhradný čas odpočinku v súlade s príslušnými právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou alebo inou dohodou uzavretou medzi sociálnymi partnermi.

(10)

Ustanovenia o referenčnom období maximálneho týždenného pracovného času sa musia takisto preskúmať, aby sa existujúce opatrenia prispôsobili potrebám zamestnávateľov a zamestnancov s výhradou záruk ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov.

(11)

Ak pracovná zmluva trvá menej ako rok, referenčné obdobie by nemalo presahovať trvanie pracovnej zmluvy.

(12)

Skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní článku 22 ods. 1 smernice 2003/88/ES dokazujú, že samotné individuálne konečné rozhodnutie neuplatňovať článok 6 uvedenej smernice je problematické, pokiaľ ide o ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov, ako aj o slobodnú voľbu pracovníka. Výnimka stanovená v uvedenom ustanovení by sa preto mala prestať uplatňovať.

(13)

Ak má zamestnanec viac ako jednu pracovnú zmluvu, je dôležité, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie toho, že jeho pracovný čas sa definuje ako súčet pracovných časov podľa všetkých pracovných zmlúv.

(14)

V súlade s článkom 138 ods. 2 zmluvy uskutočnila Komisia na úrovni Spoločenstva konzultácie so sociálnymi partnermi o možnom smerovaní akcie Spoločenstva v tejto oblasti.

(15)

Komisia sa na základe týchto konzultácií domnievala, že akcia Spoločenstva je žiaduca a v súlade s článkom 138 ods. 3 zmluvy ďalej konzultovala so sociálnymi partnermi o obsahu plánovaného návrhu.

(16)

Po tejto druhej etape konzultácií sociálni partneri na úrovni Spoločenstva neinformovali Komisiu, že si želajú začať proces, ktorý by mohol vyústiť do uzatvorenia dohody podľa článku 139 zmluvy.

(17)

Keďže cieľ tejto smernice, a to modernizácia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti organizácie pracovného času, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale lepšie ho možno dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(18)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (6). Je navrhnutá najmä, aby zaručila úplné dodržiavanie práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky uvedeného v článku 31 charty, a najmä v jeho odseku 2, ktorý ustanovuje, že „každý pracovník má právo na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku“.

(19)

Vykonávaním tejto smernice by sa mala zachovať všeobecná úroveň ochrany pracovníkov, pokiaľ ide o bezpečnosť a zdravie pri práci,

1.

v článku 2 sa vkladajú tieto body:

„1a.   ‚pohotovostná služba‘ je akýkoľvek čas, počas ktorého musí byť pracovník k dispozícii na pracovisku, aby mohol na žiadosť zamestnávateľa vykonať svoje činnosti alebo úlohy;

1b.   ‚pracovisko‘ je miesto alebo miesta, kde pracovník bežne vykonáva svoje činnosti alebo úlohy a ktoré je určené v súlade s podmienkami pracovnoprávneho vzťahu alebo pracovnej zmluvy, ktorá sa vzťahuje na daného pracovníka;

1c.   ‚neaktívna časť pohotovostnej služby‘ je akýkoľvek čas, počas ktorého je pracovník v pohotovostnej službe v zmysle bodu 1a, ale jeho zamestnávateľ od neho nepožaduje, aby skutočne vykonával svoje činnosti alebo úlohy;“

2.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 2a

Pohotovostná služba

Celý čas pohotovostnej služby vrátane neaktívnej časti sa považuje za pracovný čas ▐.

Neaktívne časti pohotovostnej služby sa však môžu podľa kolektívnej zmluvy alebo inej dohody uzatvorenej medzi sociálnymi partnermi alebo podľa zákonov alebo právnych predpisov vypočítať osobitným spôsobom s cieľom dodržať maximálny priemerný týždenný pracovný čas stanovený v článku 6, v súlade so všeobecnými zásadami týkajúcimi sa ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov.

Neaktívna časť pohotovostnej služby sa neberie do úvahy pri výpočte času na denný odpočinok alebo týždenný čas odpočinku ustanovených v článkoch 3 a 5 ▐.

Článok 2b

Výpočet pracovného času

Ak má pracovník viac ako jednu pracovnú zmluvu, jeho pracovný čas je súčtom pracovných časov podľa všetkých pracovných zmlúv.

Článok 2c

Zosúladenie pracovného a rodinného života

Členské štáty podporujú sociálnych partnerov na príslušnej úrovni bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť, aby uzatvárali dohody zamerané na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

Členské štáty bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (7) , a po konzultáciách so sociálnymi partnermi zabezpečia, aby:

3.

článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

4.

v článku 18 treťom odseku sa slová „za podmienky, že príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas na odpočinok“ nahrádzajú slovami „pod podmienkou, že sa príslušným pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku po uplynutí obdobia stráveného služobnou prítomnosťou na pracovisku v súlade s príslušným právom, kolektívnou zmluvou alebo inou dohodou uzatvorenou medzi sociálnymi partnermi “;

5.

článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Obmedzenia odchýlok referenčného obdobia

▐ Odchylne od článku 16 písm. b) majú členské štáty možnosť, za predpokladu, že dodržia všeobecné zásady súvisiace s ochranou bezpečnosti a zdravia pracovníkov, dovoliť z objektívnych alebo technických dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby sa stanovilo referenčné obdobie, ktoré nebude trvať dlhšie ako 12 mesiacov:

Pri využití možnosti podľa písmena b) prvého odseku členské štáty zabezpečia, aby si zamestnávatelia plnili svoje povinnosti ustanovené v oddiele II smernice 89/391/EHS.“

6.

článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Rôzne ustanovenia

1.   Hoci všeobecnou zásadou je, že maximálny týždenný pracovný čas v Európskej únii je najviac 48 hodín a v praxi Európskej únie je dlhšia práca výnimkou, sa členské štáty v prípade, že prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, môžu počas prechodného obdobia, ktoré sa skončí…  (8) rozhodnúť, že nebudú uplatňovať článok 6. Uplatnenie tejto možnosti sa však vyslovene ustanoví v kolektívnej dohode alebo dohode medzi sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni alebo vo vnútroštátnom práve po konzultácii so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni.

2.   V každom prípade členské štáty, ktoré chcú využiť túto možnosť, prijmú potrebné opatrenia na to, aby:

neplatný od začiatku;

▐

▐

7.

článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Správy

1.   Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré už prijali alebo ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

2.   Každých päť rokov predložia členské štáty Komisii správu o praktickom vykonávaní tejto smernice, pričom uvedú stanoviská sociálnych partnerov.

Komisia o tom informuje Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

3.   Každých päť rokov od 23. novembra 1996 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice, pričom berie do úvahy odseky 1 a 2.“