(1)

Fungovanie piatich smerníc obsahujúcich platný regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (8) (spoločne ďalej ako „rámcová smernica a osobitné smernice“)) podlieha pravidelnému preskúmavaniu Komisiou, ktorého cieľom je najmä určiť potrebu úpravy na základe vývoja technológií a trhu.

(2)

V roku 2007 sa uskutočnila revízia smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (9), ktorej zámerom bolo zabezpečenie optimálnych podmienok z hľadiska konkurencieschopnosti a právnej istoty pre odvetvie informačných technológií a mediálny priemysel a služby v Európskej únii, ako aj zachovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. V tejto súvislosti predstavuje spravodlivý a vyvážený regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby základný pilier audiovizuálneho odvetvia Európskej únie.

(3)

Komisia v tejto súvislosti predložila ║ vo svojom oznámení z 29. júna 2006 Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov svoje úvodné zistenia o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby. Na základe týchto úvodných zistení sa uskutočnila verejná konzultácia, počas ktorej sa zistilo, že najdôležitejším aspektom, na ktorý sa má zamerať reforma regulačného rámca, je pretrvávanie nedostatočného vnútorného trhu elektronických komunikácií. Zistilo sa najmä, že rozdrobenosť predpisov a nejednotnosť činností vnútroštátnych regulačných orgánov nielen ohrozuje konkurencieschopnosť tohto odvetvia, ale takisto bráni spotrebiteľom využívať značné výhody cezhraničnej hospodárskej súťaže.

(4)

Mala by sa preto uskutočniť reforma regulačného rámca Európskej únie pre ║ elektronické komunikačné siete a služby, aby sa dobudoval vnútorný trh elektronických komunikácií tým, že sa posilní mechanizmus Spoločenstva na reguláciu prevádzkovateľov s významnou trhovou silou na kľúčových trhoch. ▐ Reforma zahŕňa aj vymedzenie stratégie efektívnej a koordinovanej správy frekvenčného spektra s cieľom vytvoriť jednotný európsky informačný priestor a posilniť ustanovenia týkajúce sa užívateľov so zdravotným postihnutím, aby sa dosiahla informačná spoločnosť pre všetkých.

(5)

Hlavným cieľom regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby je vytvoriť trvalo udržateľný „ekosystém“ pre elektronickú komunikáciu, ktorý bude založený na ponuke a dopyte, na ponuke prostredníctvom efektívnych a konkurencieschopných trhov infraštruktúry a služieb a na dopyte prostredníctvom rozvoja informačnej spoločnosti.

(6)

Ďalším cieľom regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby je postupne znižovať množstvo pravidiel ex-ante špecifických pre toto odvetvie súčasne s rastom hospodárskej súťaže na trhoch s elektronickou komunikáciou, a aby elektronické komunikácie nakoniec upravovalo už len právo hospodárskej súťaže. Zatiaľ čo trhy s elektronickými komunikáciami preukázali v posledných rokoch silnú dynamiku hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex-ante ukladali len v prípadoch neexistencie skutočnej a udržateľnej hospodárskej súťaže. Potreba ďalšieho uplatňovania regulácie ex-ante by sa mala preskúmať najneskôr tri roky od dátumu transpozície tejto smernice.

(7)

Aby sa zabezpečil primeraný a vhodný prístup k meniacim sa podmienkam hospodárskej súťaže, národné regulačné orgány by mali byť schopné vymedziť trhy na nižšej ako národnej úrovni a zrušiť regulačné povinnosti na trhoch alebo v geografických oblastiach, kde existuje skutočná hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry. To by malo platiť aj v prípade, ak geografické oblasti nie sú vymedzené ako samostatné trhy.

(8)

V záujme dosiahnutia cieľov lisabonského programu je potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investovanie do vysokorýchlostných sietí, ktoré podporia inovácie obsahovo bohatých internetových služieb a posilnia medzinárodnú konkurencieschopnosť Európskej únie. Takéto siete majú obrovský potenciál prinášať úžitok spotrebiteľom a podnikom v celej Európskej únii. Je preto mimoriadne dôležité podporiť udržateľné investovanie do vývoja týchto sietí pri súčasnom zachovaní hospodárskej súťaže a rozšírení možností výberu pre spotrebiteľov pomocou predvídateľnosti a konzistentnosti vyplývajúcich z regulácie.

(9)

V oznámení z 20. marca 2006 s názvom Preklenutie širokopásmových rozdielov (10) Komisia uznala, že z pohľadu územia existujú v Európskej únii rozdiely, pokiaľ ide o prístup k vysokorýchlostným širokopásmovým službám. Napriek celkovému nárastu širokopásmového pripojenia obmedzujú prístup v rozličných regiónoch vysoké náklady vyvolané nízkou hustotou obyvateľstva a odľahlosťou. Obchodné stimuly na investovanie do zavádzania širokopásmového pripojenia v týchto oblastiach sa často ukážu ako nedostatočné. Technologické inovácie však znižujú náklady na toto zavádzanie. S cieľom zabezpečiť investovanie do nových technológií v regiónoch s menším rozvojom by mala byť regulácia v oblasti elektronických komunikácií v súlade s ostatnými politikami, ako napríklad politikou štátnej pomoci, štrukturálnymi fondmi alebo cieľmi širšie zameranej priemyselnej politiky.

(10)

Investície do výskumu a vývoja sú nesmierne dôležité pre vývoj sietí z optických vlákien ďalšej generácie a zabezpečenie flexibilného a účinného rádiového prístupu, čo posilňuje hospodársku súťaž a inovácie aplikácií a služieb v prospech spotrebiteľov. Výzvou je zabezpečiť všestrannú a sústredenú sieťovú a servisnú infraštruktúru ďalšej generácie pre elektronické komunikácie, informačné technológie a médiá.

(11)

Verejná politika by mala zohrávať doplňujúcu úlohu, pokiaľ ide o účinné fungovanie trhu s elektronickými komunikáciami a riešenie otázok ponuky a dopytu s cieľom podporiť reťazovú reakciu, v ktorej vývoj kvalitnejšieho obsahu a služieb závisí od zavedenia infraštruktúry a naopak. Zásahy verejnej politiky by mali byť primerané a nemali by narúšať hospodársku súťaž, ani by nemali brániť súkromným investíciám, ale mali by zvýšiť stimuly na investovanie a znižovať prekážky vstupu investícií. Z tohto pohľadu môžu verejné orgány podporiť uvádzanie v budúcnosti plne využiteľnej vysokokapacitnej infraštruktúry do prevádzky. Verejná podpora by sa pritom mala poskytovať prostredníctvom postupov, ktoré sa vyznačujú otvorenosťou, transparentnosťou a sú konkurencieschopné, a nemala by sa pri tom uprednostňovať žiadna technológia a mal by sa zabezpečovať prístup k infraštruktúre na nediskriminačnom základe.

(12)

Regulačný rámec Európskej únie pre elektronické komunikačné site a služby by mal podporiť aj ochranu spotrebiteľov v odvetví elektronických komunikácií zabezpečením presných a úplných informácií využitím všetkých možných prostriedkov, požiadavkami na transparentnosť poplatkov a cien a zabezpečením vysokého štandardu poskytovania služieb. Mal by tiež v plnom rozsahu uznať úlohu spotrebiteľských združení pri verejných konzultáciách a zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoci potrebné na predchádzanie podvodom pri ponukách a na prijímanie účinných opatrení na potlačenie akýchkoľvek podvodov.

(13)

Komisia by pri prijímaní opatrení na základe tejto smernice prostredníctvom využitia účinných konzultácií zabezpečujúcich transparentnosť a proporcionalitu mala vziať do úvahy názory národných regulačných orgánov a zástupcov priemyslu. Komisia by mala vydať podrobné konzultačné dokumenty vysvetľujúce rozličné posudzované postupy a zainteresované strany by mali mať dostatok času na odpoveď. Po konzultácii a posúdení odpovedí by Komisia mala predložiť vyhlásenie s dôvodmi svojho rozhodnutia, v ktorom by mala uviesť, ako zohľadnila názory respondentov.

(14)

V záujme toho, aby sa vnútroštátnym regulačným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v rámcovej smernici a v osobitných smerniciach, najmä v súvislosti s interoperabilitou medzi koncovými bodmi, mal by sa rozsah pôsobnosti rámcovej smernice rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na rádiové zariadenia a telekomunikačné koncové zariadenia, ako je vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (11), ako aj zariadenia spotrebiteľov používané na digitálnu televíziu.

(15)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica 1999/5/ES, je potrebné objasniť uplatňovanie aspektov koncových zariadení týkajúcich sa prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov s cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi koncovými zariadeniami a elektronickými komunikačnými sieťami a službami.

(16)

Určité vymedzenia pojmov by sa mali objasniť alebo zmeniť, aby sa zohľadnil vývoj trhu a technológií a aby sa odstránili nejednoznačnosti zistené pri vykonávaní regulačného rámca.

(17)

Činnosti národných regulačných orgánov a Komisie v súvislosti s regulačným rámcom Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby prispievajú k splneniu širších cieľov verejnej politiky v oblasti kultúry, zamestnania, životného prostredia, sociálnej súdržnosti, regionálneho rozvoja a mestského a územného plánovania.

(18)

Národné trhy s elektronickými komunikáciami sa v Európskej únii budú aj naďalej odlišovať. Preto je dôležité, aby národné regulačné orgány a Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov (ďalej len „BERT“) mali právomoci a informácie potrebné na vybudovanie konkurencieschopného „ekosystému“ Európskej únie na trhoch s elektronickými komunikáciami a elektronickými komunikačnými službami a aby sa súčasne chápali rozdiely na národnej a regionálnej úrovni a dodržiavala sa zásada subsidiarity .

(19)

Mala by sa posilniť nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predpovedateľnosť ich rozhodnutí. Na tento účel by vnútroštátne právne predpisy mali obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby národný regulačný orgán bol pri plnení svojich úloh chránený pred vonkajším zasahovaním alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislé posudzovanie záležitostí, ktoré sa mu predkladajú. Takýto vonkajší vplyv má za následok, že vnútroštátny legislatívny orgán nemôže v hraniciach regulačného rámca vykonávať funkciu národného regulačného orgánu. Na tento účel by sa mali vopred stanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov prepustenia riaditeľa národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite tohto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. Je dôležité, aby národné regulačné orgány mali svoj vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa tento rozpočet mal každoročne zverejňovať.

(20)

Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie dočasných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národnych regulačných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa mala využívať spoločná norma v súlade s jurisprudenciou Spoločenstva. Vzhľadom na význam odvolania pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci zhromažďovať informácie o odvolaniach a rozhodnutiach o zrušení rozhodnutí prijatých regulačnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a odovzdávať tieto informácie Komisii.

(21)

V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, mali by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, kde má jeden prevádzkovateľ značnú trhovú silu, a ako také sú regulované národným regulačným orgánom, a mali by takisto zahŕňať údaje, ktoré by umožnili národnému regulačnému orgánu posúdiť možný vplyv plánovaných vylepšení alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty dostupné ostatným stranám.

(22)

Vnútroštátna konzultácia stanovená článkom 6 rámcovej smernice by sa mala uskutočniť pred komunitárnou konzultáciou stanovenou článkom 7 uvedenej smernice, aby v komunitárnej konzultácii bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Spoločenstva, v prípade, že by výsledky vnútroštátnej konzultácie viedli k zmenám plánovaného opatrenia.

(23)

Rozhodovanie národných regulačných orgánov uskutočňované na základe voľnej úvahy treba zladiť s rozvojom jednotnej regulačnej praxe a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a úradu BERT zamerané na vnútorný trh, pričom BERT by mal slúžiť ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi pri plnení ich zodpovedností podľa regulačného rámca.

(24)

Mechanizmus Spoločenstva, ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa definovania trhu a určenia prevádzkovateľov, ktorí majú značnú trhovú silu, významne prispel k jednotnému prístupu k identifikácii okolností, za ktorých sa môže uplatňovať regulovanie ex-ante a prevádzkovateľov takto regulovať. Neexistuje však rovnocenný mechanizmus na uplatňovanie nápravných opatrení. Monitorovanie trhu Komisiou, a najmä skúsenosti s postupom podľa článku 7 rámcovej smernice ukazujú, že nejednotnosť v uplatňovaní nápravných opatrení národnými regulačnými orgánmi i v prípade podobných podmienok na trhu oslabujú vnútorný trh elektronických komunikácií, nezabezpečujú podmienky na základe rovnosti pre prevádzkovateľov usadených v rôznych členských štátoch a bránia spotrebiteľom vo využívaní výhod cezhraničnej hospodárskej súťaže a služieb. Komisii by sa preto mali dať právomoci požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili návrhy opatrení z dôvodov nápravných opatrení, ktoré si tieto orgány zvolili. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania regulačného rámca v Spoločenstve by Komisia mala pred prijatím svojho rozhodnutia konzultovať túto vec s úradom BERT .

(25)

Je dôležité, aby sa regulačný rámec vykonával včas. Ak Komisia prijala rozhodnutie, ktoré požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal predložiť Komisii revidované opatrenie. Na notifikáciu revidovaného opatrenia Komisii by sa mal stanoviť konečný termín podľa článku 7 rámcovej smernice, aby účastníci trhu vedeli ako dlho trvá preskúmanie trhu a aby sa zvýšila právna istota.

(26)

Podobne, vzhľadom na potrebu predísť regulačnému vákuu v odvetví charakterizovanom rýchlo sa meniacou povahou, keby prijatie opätovne notifikovaného návrhu opatrenia predsa len vytvorilo prekážku pre spoločný trh, alebo bolo nezlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva, Komisia by, po konzultácii s úradom BERT , mala mať možnosť požadovať od príslušného národného regulačného orgánu, aby v rámci stanovenej lehoty uložil osobitné nápravné opatrenie.

(27)

Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií v Spoločenstve by sa Komisii mali udeliť právomoci prijímať vykonávacie predpisy s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napr. v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov, alebo keď ide iba o malé zmeny pôvodne notifikovaných opatrení, či na zavedenie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti na účely racionalizácie postupov v niektorých prípadoch.

(28)

V súlade s cieľmi ║ Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci užívatelia, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím, osôb staršieho veku a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, mali prístup k veľmi kvalitným prístupným a cenovo dostupným službám. Deklarácia 22 pripojená k záverečnému aktu z Amsterdamu ustanovuje, že inštitúcie Spoločenstva zohľadňujú pri vypracúvaní opatrení podľa článku 95 zmluvy potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(29)

Rádiové frekvencie by sa mali považovať za vzácny verejný zdroj, ktorý má dôležitú hodnotu pre verejnosť i trhovú hodnotu. Je preto vo verejnom záujme, aby sa toto spektrum ║ z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska a pri zohľadnení cieľov v oblasti kultúrnej rozmanitosti a plurality médií spravovalo čo najefektívnejšie a najúčinnejšie a aby sa prekážky pre jeho efektívne využívanie postupne odstraňovali.

(30)

Aj keď správa frekvenčného spektra zostáva v právomoci členských štátov, len koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Spoločenstva môže používateľom spektra zabezpečiť plné využitie všetkých výhod vnútorného trhu a účinnú obranu záujmov Európskej únie na celom svete.

(31)

Ustanovenia tejto smernice o správe frekvenčného spektra by mali byť v súlade s činnosťou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré sa touto otázkou zaoberajú, akými sú napr. Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných správ (CEPT), aby sa zabezpečila efektívna správa a harmonizácia využívania frekvenčného spektra v celom Spoločenstve a na celom svete.

(32)

S cieľom prispieť k splneniu cieľov uvedených v článku 8a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mal v roku 2010 z iniciatívy členských štátov zvolať samit o frekvenčnom spektre, na ktorom by sa mali zúčastniť aj Európsky parlament, Komisia a všetky zainteresované strany. Samit by mal prispieť najmä k zaisteniu väčšieho súladu politík Európskej únie týkajúcich sa spektra, poskytnutiu usmernení týkajúcich sa prechodu z analógového na digitálne pozemné televízne vysielanie a uvoľneniu spektra pre nové elektronické komunikačné služby po uskutočnení prechodu na digitálne vysielanie.

(33)

Prechodom z analógového na digitálne pozemné televízne vysielanie by sa mala vďaka vyššej prenosovej účinnosti digitálnej technológie uvoľniť významná časť spektra v Európskej únii, tzv. digitálna dividenda. Členské štáty by mali uvoľniť svoje digitálne dividendy čo najskôr, aby umožnili občanom využiť výhody plynúce z nových, inovatívnych a konkurenčných služieb. V záujme toho by sa mali odstrániť prekážky existujúce na vnútroštátnej úrovni, ktoré bránia efektívnemu prideleniu alebo prerozdeleniu digitálnej dividendy, a k jej prideľovaniu by sa malo v Spoločenstve pristupovať súdržnejšie a intergrovanejšie.

(34)

Správa rádiových frekvencií by sa mala vykonávať tak, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Základný pojem škodlivé rušenie by sa mal preto riadne definovať odkazom na existujúce medzinárodne dohodnuté frekvenčné plány , aby sa zabezpečilo, že regulačné zasahovanie sa obmedzí na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu.

(35)

Súčasný systém správy frekvenčného spektra a distribúcie je všeobecne založený na administratívnych rozhodnutiach, ktoré nie sú dostatočne pružné a nedokážu reagovať na technologický a hospodársky vývoj, najmä na rýchly rozvoj bezdrôtovej technológie a rastúci dopyt po šírke pásma. Nadmerná rozkúskovanosť jednotlivých vnútroštátnych politík vedie k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre užívateľov frekvenčného spektra a spomaľuje inovácie na úkor vnútorného trhu, spotrebiteľov a hospodárstva ako celku. Navyše, podmienky pre prístup k rádiovým frekvenciám a ich využívanie sa môžu líšiť v závislosti od druhu prevádzkovateľa, zatiaľ čo elektronické služby, ktoré títo prevádzkovatelia poskytujú, sa čoraz väčšmi prekrývajú, čo vytvára napätie medzi držiteľmi práv, nesúlad v nákladoch spojených s prístupom k spektru a potenciálne deformácie vo fungovaní vnútorného trhu.

(36)

Štátne hranice sú v čoraz väčšej miere irelevantné pri určovaní optimálneho využívania rádiového frekvenčného spektra. Rozkúskovanosť riadenia prístupu k právam na spektrum obmedzuje investície a inovácie a nedovoľuje prevádzkovateľom a výrobcom zariadení využívať úspory z rozsahu, čo prekáža rozvoju vnútorného trhu pre siete a služby elektronických komunikácií využívajúcich rádiové frekvenčné spektrum.

(37)

Pružnosť správy frekvenčného spektra a prístupu k spektru by sa mala zvýšiť prostredníctvom povolení dodržiavajúcich neutralitu technológie a neutralitu služieb, aby si jeho užívatelia mohli vyberať najlepšie technológie a služby pre dané frekvenčné pásma, ktoré sú k dispozícii pre elektronické komunikačné služby podľa toho, ako sú uvedené vo vnútroštátnych plánoch pre prideľovanie frekvencií a v rádiokomunikačných predpisoch ITU (ďalej len „zásady neutrality technológií a neutrality služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať v prípadoch ohrozenia cieľov všeobecného záujmu .

(38)

Obmedzenia zásady neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou zabrániť škodlivému rušeniu, napríklad zavedením emisných masiek a hladín výkonu, alebo potrebou zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, alebo potrebou zabezpečiť riadne spoločné využívanie frekvenčného spektra najmä v prípadoch, keď jeho využívanie podlieha len všeobecným povoleniam, alebo plnením cieľov všeobecného záujmu v zhode s právnymi predpismi Spoločenstva.

(39)

Užívatelia frekvenčného spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú prostredníctvom spektra ponúkať, s výhradou prechodných opatrení na riešenie skôr nadobudnutých práv, ako aj ustanovení národných plánov pre prideľovanie frekvencií a rádiokomunikačných predpisov ITU . V prípade potreby by sa mali umožniť výnimky zo zásady neutrality služieb, ktoré vyžadujú, aby poskytovanie konkrétnej služby zohľadňovalo národné verejné politické úvahy alebo spĺňalo jasne vymedzené ciele všeobecného záujmu, ako je bezpečnosť života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť alebo účinné využívanie rádiových frekvencií a efektívna správa spektra ▐. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu národnej audiovizuálnej a mediálnej politiky , kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Až na nevyhnutné prípady, ako je ochrana bezpečnosti života alebo zabezpečenie dosiahnutia týchto cieľov, by výnimky nemali viesť k výlučnému využívaniu určitých služieb, ale mali by ich skôru uprednostniť, aby v tom istom pásme mohli spoločne fungovať podľa možnosti aj ďalšie služby alebo technológie. Aby si držiteľ povolenia mohol slobodne vybrať ten najúčinnejší prostriedok na prenos obsahu služieb poskytovaných prostredníctvom rádiových frekvencií, nemalo by povolenie na používanie rádiových frekvencií tento obsah regulovať.

(40)

Je v kompetencii členských štátov vymedziť v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi rozsah a povahu akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, národných audiovizuálnych a mediálnych politík a plurality médií.

(41)

Pretože priradenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také priradenie by mal byť transparentný a podrobený verejným konzultáciám.

(42)

V záujme pružnosti a efektívnosti by mali národné regulačné orgány v pásmach vymedzených harmonizovaným spôsobom takisto umožniť, aby si užívatelia spektra svoje práva na jeho užívanie medzi sebou voľne prevádzali alebo ich prenajímali tretím stranám, čo by umožnilo hodnotenie spektra trhom. Vzhľadom na to, že národné regulačné orgány majú zabezpečovať účinné využívanie spektra, mali by tieto orgány prijať opatrenia na to, aby obchodovanie nenarušilo hospodársku súťaž v tej časti spektra, ktorá sa nevyužíva.

▐

(43)

Na účely vnútorného trhu elektronických komunikačných služieb bude možno takisto potrebné harmonizovať na úrovni Spoločenstva identifikáciu obchodovateľných frekvenčných pásem, podmienky obchodovateľnosti alebo prechodu k obchodovateľným právam v konkrétnych pásmach, minimálny formát obchodovateľných práv, požiadavky na zaistenie centrálnej dostupnosti, prístupnosti a spoľahlivosti informácií potrebných pre obchodovane so spektrom a požiadaviek na ochranu hospodárskej súťaže a zabránenie nadmernej rezervácii frekvenčného spektra. Komisii by sa preto mali udeliť právomoci prijímať k tejto harmonizácii vykonávacie opatrenia. V týchto vykonávacích opatreniach by sa malo náležite zohľadniť, či jednotlivé obmedzenia vlastníckych práv tretích osôb boli udelené na komerčnom či nekomerčnom základe.

(44)

Pri začlenení neutrality technológií a neutrality služieb a obchodovania do existujúcich práv na využívanie spektra bude možno potrebné stanoviť prechodné pravidlá, vrátane opatrení na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, keďže nový systém by mohol určitým užívateľom spektra umožniť, aby začali konkurovať tým užívateľom spektra, ktorí možno nadobudli svoje práva na spektrum na základe náročnejších podmienok. Naopak, ak boli práva udelené v rámci výnimky zo všeobecných pravidiel alebo podľa kritérií odlišných od objektívnych, transparentných, primeraných a nediskriminačných kritérií s cieľom splniť ciele všeobecného záujmu, situácia držiteľov takých práv by sa nemala zlepšiť na úkor ich nových konkurentov za hranicu toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov všeobecného záujmu. Každé spektrum, ktoré sa stalo nepotrebným na dosiahnutie cieľov verejného záujmu, by sa malo získať späť a znovu prideliť v súlade so smernicou o povolení.

(45)

Aby sa podporilo fungovanie vnútorného trhu a podporil sa rozvoj cezhraničných služieb, Komisia by mala mať možnosť konzultovať s úradom BERT v oblasti prideľovania čísel. Navyše, aby občania členských štátov, vrátane turistov a užívateľov so zdravotným postihnutím, mali prístup k určitým službám s použitím rovnakých rozpoznateľných čísel za podobné ceny vo všetkých členských štátoch, mali by sa právomoci Komisie v oblasti prijímania technických vykonávacích opatrení v prípade potreby takisto vzťahovať na príslušnú zásadu alebo mechanizmus stanovovania taríf, ako aj na vytvorenie jednotného telefónneho čísla v Európskej únii zabezpečujúceho užívateľom jednoduchý prístup k týmto službám .

(46)

Povolenia vydávané pre podniky, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby, ktoré im umožňujú získať prístup k verejnému alebo súkromnému majetku, sú zásadnými faktormi pre vytvorenie elektronických komunikačných sietí alebo nových sieťových prvkov. Zbytočná zložitosť a zdržanie v postupoch na udeľovanie práv cesty môžu preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa získavanie vecného bremena oprávnenými podnikmi malo zjednodušiť. Národné regulačné orgány by mali byť schopné koordinovať získavanie práv vyplývajúcich z vecného bremena a sprístupniť na svojich internetových stránkach relevantné informácie.

(47)

Treba posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práva vyplývajúceho z vecného bremena s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, účinné a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti prevádzkovateľa s významnou trhovou silou poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Národné regulačné orgány by preto mali mať možnosť v jednotlivých prípadoch uložiť spoločné užívanie sieťových prvkov a súvisiacich zariadení, ako sú káblovody, stožiare a antény, vstupy do budov a lepšiu koordináciu stavebných prác. Lepší spôsob spoločného užívania zariadení môže významne zlepšiť podmienky hospodárskej súťaže a podnikom znížiť celkové náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, a to najmä nových optických káblových prístupových sietí, z finančného hľadiska a z hľadiska životného prostredia. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť prevádzkovateľom s významnou trhovou silou povinnosť poskytnúť referenčnú ponuku na udeľovanie spravodlivého a nediskriminačného prístupu k ich káblovodom.

(48)

Spoľahlivé a bezpečné oznamovanie informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí je čoraz dôležitejšie pre celé hospodárstvo a ako aj spoločnosti všeobecne. Zložitosť systému, technické poruchy alebo ľudská chyba, havárie alebo útoky – to všetko môže mať následky pre fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktoré poskytujú služby dôležité pre občanov Európskej únie, vrátane služieb elektronickej verejnej správy (tzv. e-Government). Národné regulačné orgány by preto mali zaistiť zachovanie integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí. Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ďalej len „ENISA“) (12) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny osvedčených postupov. ENISA i národné regulačné orgány by mali mať prostriedky nevyhnutné na plnenie svojich povinností, vrátane právomocí získavať informácie postačujúce na to, aby mohli posúdiť úroveň bezpečnosti sietí alebo služieb, ako aj úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných mimoriadnych udalostiach, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnej bezpečnosti nie je jednorazové opatrenie, ale nepretržitý proces vykonávania, preskúmavania a aktualizácie, poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb by mali mať povinnosť prijať opatrenia na zaručenie ich integrity a bezpečnosti v súlade s posúdenými rizikami, pričom by mali prihliadať na najnovší stav takých opatrení.

(49)

Ak je potrebné dohodnúť sa na spoločnom súbore bezpečnostných požiadaviek, Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať technické vykonávacie opatrenia na dosiahnutie adekvátnej úrovne bezpečnosti elektronických komunikačných sietí a služieb na vnútornom trhu. ENISA by mala prispieť k zosúladeniu náležitých technických a organizačných bezpečnostných opatrení poskytovaním odborného poradenstva. Národné regulačné orgány by mali mať právomoc vydávať záväzné pokyny týkajúce sa technických vykonávacích opatrení prijatých na základe rámcovej smernice. V záujme vykonávania týchto povinností by mali mať právomoc prešetrovať a ukladať sankcie v prípadoch neplnenia.

(50)

Skúsenosti s vykonávaním regulačného rámca naznačujú, že trh, na ktorý sa prenáša významná trhová sila, nie je zdrojom problému, ale skôr predmetom jeho účinku. Preto by sa značnou trhovou silou, ktorá sa vyskytuje na jednom trhu, mali národné regulačné orgány zaoberať pri zdroji a nie na susedných trhoch, kde sa pociťujú jej účinky.

(51)

V prípade trhov označených za nadnárodné by sa mal postup preskúmavania trhu zjednodušiť a zefektívniť tým, Komisii sa umožní, aby s prihliadnutím na stanovisko úradu BERT , označila podnik(-y) s významnou trhovou silou a uložila im jednu alebo viac konkrétnych povinností, čo by umožnilo zaoberať sa regulačnými otázkami s nadnárodnými charakteristikami priamo na úrovni Spoločenstva.

(52)

Aby sa účastníkom trhu dala istota, pokiaľ ide podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu treba vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Časový rámec by mal zohľadňovať, či sa analýza v prípade konkrétneho trhu v prechádzajúcom období vykonala a riadne notifikovala. Ak vnútroštátny regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, môže tým ohroziť vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov nemusia včas priniesť ich želaný účinok. Komisia by preto mala byť schopná požiadať BERT , aby vykonal úlohy príslušného národného regulačného orgánu, najmä aby vydal svoje stanovisko obsahujúce návrh opatrenia, analýzu relevantného trhu a zodpovedajúce povinnosti, ktoré by Komisia mohla potom uložiť.

(53)

Z dôvodu vysokej úrovne technologických inovácií a veľmi dynamických trhov v odvetví elektronických komunikácií by mala existovať možnosť rýchlo upravovať predpisy koordinovaným a harmonizovaným spôsobom na európskej úrovni, pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti, ktoré v oblasti vykonávania regulačného rámca medzi jednotlivými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi panujú, môžu tvoriť prekážku pre rozvoj vnútorného trhu. Preto by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať vykonávacie opatrenia v oblastiach, ako sú právne doriešenie nových služieb, prideľovanie čísel, uvádzanie mien a adries, spotrebiteľské problémy, vrátane prístupnosti elektronických technológií, a regulačné opatrenia v oblasti účtovníctva.

(54)

Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený BERT , je vydávať vo vhodných prípadoch stanoviská v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch zohľadniť všetky stanoviská úradu BERT .

(55)

Skúsenosti s vykonávaním regulačného rámca naznačujú, že platné ustanovenia splnomocňujúce národné regulačné orgány ukladať pokuty nevytvorili dostatočnú motiváciu na dodržiavanie požiadaviek súvisiacich s reguláciou. Adekvátne právomoci na presadzovanie práva môžu prispieť k včasnému vykonávaniu regulačného rámca a teda podporiť právnu istotu, ktorá je dôležitou hnacou silou pre investovanie. Nedostatok účinných právomocí v prípade nedodržiavania predpisov sa vzťahuje na celý regulačný rámec. Zavedením nového ustanovenia do rámcovej smernice, ktorým sa riešia prípady porušenia povinností, ktoré vyplývajú z rámcovej smernice a osobitných smerníc, by sa preto malo zabezpečiť, že na presadzovanie práva a ukladanie sankcií sa v celom regulačnom rámci budú uplatňovať jednotné a celistvé zásady.

(56)

Mali by sa podporiť investície aj hospodárska súťaž, aby sa zabezpečila možnosť voľby na strane spotrebiteľa.

(57)

Existujúci regulačný rámec zahŕňal určité ustanovenia na uľahčenie prechodu od starého regulačného rámca z roku 1998 k novému rámcu z roku 2002. Tento prechod sa skončil vo všetkých členských štátoch a tieto opatrenia by sa mali zrušiť, pretože teraz sú už nadbytočné.

(58)

V prílohe I k rámcovej smernici sa uvádza zoznam trhov, ktoré majú byť zahrnuté do odporúčania o relevantných trhoch produktov a služieb, ktoré môžu vyžadovať reguláciu ex-ante. Táto príloha by sa mala zrušiť, pretože jej účel slúžiť ako podklad pre vypracovanie úvodnej verzie odporúčania (13) bol splnený.

(59)

V prílohe II k rámcovej smernici bol uvedený zoznam kritérií, ktoré mali národné regulačné orgány používať pri posudzovaní spoločného dominantného postavenia v súlade s druhým pododsekom článku 14 ods. 2 uvedenej smernice. Uvedená príloha II by mohla byť pre národné regulačné orgány vykonávajúce trhovú analýzu zavádzajúca. Okrem toho, pojem spoločného dominantného postavenia závisí aj od judikatúry ║ Súdneho dvora Európskych spoočenstiev. Príloha II by sa preto mala zmeniť a doplniť.

(60)

Účelom oddelenia funkcií, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného prevádzkovateľa vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo oddelené obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie plne ekvivalentných prístupových produktov všetkým prevádzkovateľom, ktorí sú na nižšom stupni reťazca, vrátane vlastných oddelení, ktoré sú na nižšom stupni reťazca, vertikálne integrovaného prevádzkovateľa. Oddelením funkcií sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a vďaka tomu sa uľahčí overovanie a vynucovanie dodržiavania povinnosti nepostupovať diskriminačne. ▐ S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na oddelenie funkcií mala Komisia schváliť vopred.

(61)

Uskutočnenie oddelenia funkcií by nemalo brániť náležitým koordinačným mechanizmom medzi samostatnými obchodnými subjektmi, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na hospodársky dohľad a dohľad nad riadením.

(62)

Pokračujúca integrácia vnútorného trhu s elektronickými komunikačnými sieťami a službami si vyžaduje lepšiu koordináciu využívania regulácie ex-ante v súlade s regulačným rámcom Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby.

(63)

Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoj majetok tvoriaci miestnu prístupovú sieť alebo jeho podstatnú časť tým, že ho predá samostatnému právnemu subjektu s inou vlastníckou štruktúrou alebo že vytvorí oddelený obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce povinnosti vyplývajúce z predpisov a uložené vertikálne integrovanému prevádzkovateľovi s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť nových opatrení so smernicou 2002/19/ES (prístupová smernica) a smernicou 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho uložiť, zachovať, zmeniť alebo zrušiť povinnosti. Na tento účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie.

(64)

Hoci je za určitých okolností náležité, aby národný regulačný orgán uložil povinnosti prevádzkovateľom, ktorí nemajú významnú trhovú silu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi alebo interoperabilita služieb, alebo aby sa podporila účinnosť a udržateľná hospodárska súťaž a zabezpečil sa maximálny prospech pre koncových používateľov, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom, a najmä s jeho notifikačnými postupmi.

(65)

Komisia má právomoc prijímať vykonávacie opatrenia, aby sa podmienky prístupu k digitálnej televízii a rádiovým službám uvedeným v prílohe I prispôsobili vývoju trhu a technológií. Týka sa to aj minimálneho zoznamu položiek v prílohe II, ktorý sa musí zverejniť, aby sa splnila povinnosť spojená s transparentnosťou.

(66)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh na prijatie harmonizačných opatrení na realizáciu politiky Spoločenstva v oblasti elektronických komunikácií, ktoré presahujú technické vykonávacie opatrenia.

(67)

Uľahčenie prístupu k zdrojom rádiových frekvencií pre účastníkov trhu prispeje k odstráneniu prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše, technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitých frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych práv na užívanie. Podmienky pre využívanie frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach, pokiaľ nie je s prihliadnutím na využívanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne práva, a zabezpečiť tak ochranu pred škodlivým rušením alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom.

(68)

Zavedenie požiadaviek na neutralitu služieb a ║ technológií v rozhodnutiach o udelení a priradení spolu so zvýšenou možnosťou prenášať práva medzi podnikmi by malo viesť k väčšej slobode a väčšiemu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb, ako aj obsahu a služieb audiovizuálnych médií verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. ▐ Určité povinnosti všeobecného záujmu uložené vysielateľom a týkajúce sa poskytovania služieb audiovizuálnych médií však môžu vyžadovať využívanie ▐ osobitných kritérií na účely prideľovanie spektra ▐, keď sa to považuje za dôležité na splnenie konkrétneho cieľa všeobecného záujmu stanoveného vo vnútroštátnom práve. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetkých okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné.

(69)

Každá úplná alebo čiastočná výnimka z povinnosti platiť ▐ poplatky za používanie spektra by mala byť objektívna a transparentná a založená na iných povinnostiach všeobecného záujmu stanovených vo vnútroštátnom práve .

(70)

Vzhľadom na obmedzujúci vplyv platnosti individuálneho užívacieho práva, ktoré nie je obchodovateľné, na voľný prístup k rádiovým frekvenciám by táto platnosť mala byť časovo obmedzená. Ak užívacie práva obsahujú ustanovenie o obnovení ich platnosti, členské štáty by mali najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejných konzultácií, pri zohľadnení vývoja trhu, pokrytia a vývoja technológií. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra mali by sa individuálne práva udelené podnikom pravidelne preskúmavať. Pri vykonávaní tohto preskúmania by mali členské štáty zvážiť záujmy držiteľov týchto práv v porovnaní s potrebou podporiť zavedenie obchodovania so spektrom, ako aj pružnejšie využívať spektrum prostredníctvom všeobecných povolení tam, kde je to možné.

(71)

Národné regulačné orgány by mali mať právomoc zabezpečiť účinné využívanie frekvenčného spektra a čísel a v prípade, keď spektrum a číslovacie zdroje zostanú nevyužité, urobiť kroky na zabránenie nadmernej rezervácii, ktorá bráni hospodárskej súťaži a vstupu nových subjektov na trh.

(72)

Odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre všeobecné povolenie alebo užívacie práva na frekvenčné spektrum alebo čísla s európskymi dôsledkami by malo pomôcť rozvoju technológií a služieb a prispieť k zlepšeniu hospodárskej súťaže. Hoci koordinácia technických podmienok pre dostupnosť a efektívne využívanie rádiového frekvenčného spektra je organizovaná na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve („rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre“) (14) môže tiež byť potrebné, v záujme dosiahnutia cieľov vnútorného trhu, koordinovať alebo harmonizovať výberové postupy a podmienky uplatňované na práva a povolenia v niektorých pásmach, na práva používať čísla a na všeobecné povolenia. To sa vzťahuje predovšetkým na elektronické komunikačné služby, ktoré už svojou povahou majú rozmer vnútorného trhu alebo cezhraničný potenciál, ako sú družicové služby, ktorých rozvoj by bol brzdený nesúladom v rozdeľovaní spektra medzi členské štáty alebo medzi Európsku úniu a tretie krajiny pri zohľadnení rozhodnutí ITU a CEPT . Komisia, za pomoci Komunikačného výboru ║ a s maximálnym prihliadnutím na stanovisko úradu BERT , by preto mala byť schopná prijať technické vykonávacie opatrenia na dosiahnutie takých cieľov. Vykonávacie opatrenia prijaté Komisiou môžu vyžadovať od členských štátov, aby sprístupnili práva na využívanie spektra a/alebo čísel na celom svojom území a v prípade potreby aby zrušili všetky ostatné existujúce vnútroštátne užívacie práva. V takých prípadoch by členské štáty nemali v rámci vnútroštátnych postupov udeliť žiadne nové právo využívať relevantné spektrálne pásmo alebo rozsah čísel.

(73)

Rozvoj trhu a technológií umožnil rozmiestniť elektronické komunikačné služby aj za geografické hranice členských štátov. Článok 16 smernice o povolení vyžaduje od Komisie, aby preskúmala fungovanie vnútroštátnych systémov povoľovania a vývoj poskytovania cezhraničných služieb v rámci Spoločenstva. Ustanovenia článku 8 smernice o povolení týkajúce sa harmonizovaného prideľovania rádiových frekvencií sa ukázali ako neúčinné pri riešení potrieb podniku, ktorý chce poskytovať služby na celom území Spoločenstva, a preto by sa mali zmeniť a doplniť.

(74)

Hoci udeľovanie povolení a monitorovanie dodržiavania podmienok využívania by malo zostať v zodpovednosti každého členského štátu, členské štáty by mali upustiť od ukladania akýchkoľvek ďalších podmienok, kritérií alebo postupov, ktoré by obmedzili, zmenili alebo zdržali správne vykonávanie harmonizovaných alebo koordinovaných postupov výberu alebo povoľovania. Ak sú takéto koordinačné alebo harmonizačné opatrenia odôvodnené uľahčením ich vykonávania, mohli by zahŕňať prechodné výnimky alebo, v prípade frekvenčného spektra, prechodný mechanizmus spoločného využívania spektra, ktorý by oslobodil členské štáty od povinnosti uplatňovať také opatrenia za predpokladu, že by to nevytvorilo medzi jednotlivými členskými štátmi nežiaduce rozdiely v oblasti hospodárskej súťaže alebo situácie v regulácii.

(75)

Národné regulačné orgány by mali mať možnosť robiť účinné kroky na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania podmienok všeobecného povolenia alebo užívacích práv, vrátane právomoci ukladať účinné finančné pokuty a/alebo správne sankcie v prípade porušenia uvedených podmienok.

(76)

Podmienky, ktoré môžu byť pripojené k povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť pre používateľov so zdravotným postihnutím a potrebu verejných orgánov a pohotovostných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými živelnými pohromami, počas nich a po nich. S prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií by členské štáty mali mať takisto možnosť vydávať povolenia používať spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a konkrétnych podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takých práv.

(77)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckemu vedeniu (15) sa osvedčilo ako účinné v úvodnej fáze otvárania trhu. Rámcová smernica vyžaduje od Komisie, aby monitorovala prechod od regulačného rámca z roku 1998 k rámcu z roku 2002 a vo vhodnom čase predložila návrhy na zrušenie uvedeného nariadenia. Podľa rámca z roku 2002 sú národné regulačné orgány povinné analyzovať trh pre veľkoobchodný predaj neviazaného prístupu k účastníckemu kovovému vedeniu alebo k úseku účastníckeho kovového vedenia site na účely poskytovania širokopásmových služieb a hlasových služieb stanovených v odporúčaní o relevantných trhoch výrobkov a služieb. Keďže všetky členské štáty analyzovali tento trh najmenej raz a sú uložené náležité povinnosti vychádzajúce z rámca z roku 2002, nariadenie (ES) č. 2887/2000 sa stalo nepotrebným, a preto by sa malo zrušiť.

(78)

Opatrenia nevyhnutné na vykonávanie rámcovej smernice, prístupovej smernice a smernice o povolení by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(79)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijímanie vykonávacích opatrení týkajúcich sa notifikácie podľa článku 7 rámcovej smernice, harmonizácie v oblasti spektra a prideľovania čísel a rovnako vo veciach spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, identifikáciou nadnárodných trhov, vykonávaním noriem a harmonizovaným uplatňovaním ustanovení regulačného rámca. Rovnako by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie opatrenia na aktualizáciu príloh I a II prístupovej smernice so zreteľom na vývoj trhu a technológií a prijímať vykonávacie opatrenia na harmonizáciu pravidiel, podmienok a postupov na udeľovanie povolenia pre elektronické komunikačné siete a služby. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky týchto smerníc ich doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Vzhľadom na to, že uplatnenie regulačného postupu s kontrolou v rámci bežných lehôt by v niektorých výnimočných prípadoch mohlo zabrániť včasnému prijatiu vykonávacích opatrení, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali urýchlene konať, aby zabezpečili, že tieto opatrenia budú prijaté včas,

1.

Článok 1 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec na reguláciu služieb elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených zariadení a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení, aby sa užívateľom so zdravotným postihnutím uľahčil prístup a aby sa podporilo využívanie elektronických komunikácií znevýhodnenými užívateľmi . Stanovujú sa úlohy národných regulačných orgánov a zriaďuje sa sústava postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v celom Spoločenstve.“

2.

článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

článok 3 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby ich národné regulačné orgány vykonávali svoje právomoci nezávisle, nestranne, transparentne a včas . Národné regulačné orgány nemôžu vyžadovať alebo preberať pokyny od akéhokoľvek iného orgánu v súvislosti s každodenným plnením úloh, ktorými boli poverené podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho komunitárne právo. Právomoc pozastaviť alebo zvrátiť rozhodnutia národných regulačných orgánov majú iba odvolacie orgány zriadené v súlade s článkom 4 alebo vnútroštátne súdy.

Členské štáty zabezpečia, aby riaditeľ národného regulačného orgánu alebo jeho náhradník mohol byť prepustený len v prípade, ak už nespĺňa podmienky požadované na výkon svojej funkcie a vopred stanovené vo vnútroštátnom práve, alebo keď sa dopustil vážneho pochybenia. Rozhodnutie o prepustení riaditeľa národného regulačného orgánu zo zamestnania musí obsahovať vyhlásenie o dôvodoch a zverejní sa v čase prepustenia.

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali adekvátne finančné a ľudské zdroje na vykonávanie úloh, ktorými sú poverené, a aby mali samostatné ročné rozpočty. Tieto rozpočty sa zverejňujú.

3a.     Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány aktívne podporovali ciele Úradu európskych telekomunikačných regulačných orgánov (ďalej len „BERT“) týkajúce sa podpory intenzívnejšej regulačnej koordinácie a súdržnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali dostatok finančných a ľudských zdrojov na vykonávanie svojich úloh, ktorými boli poverené, a aby sa mohli aktívne podieľať na činnosti úradu BERT a prispievať k nej. Národné regulačné orgány musia mať osobitný ročný rozpočet a tento rozpočet sa zverejňuje.

3b.     Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa ich domácich trhov čo najviac prihliadali na spoločné pozície úradu BERT. “

4.

článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

článok 5 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete alebo služby poskytovali všetky informácie, vrátane finančných informácií, potrebné pre národné regulačné orgány na zabezpečenie zhody s ustanoveniami tejto smernice a osobitných smerníc alebo s rozhodnutiami prijatými podľa týchto smerníc. ▐ Tieto podniky musia takéto informácie poskytnúť na požiadanie a bez zbytočného odkladu, v lehote a s takou úrovňou podrobností, aké vyžaduje národný regulačný orgán. Informácie požadované národným regulačným orgánom musia byť primerané plneniu danej úlohy. Národný regulačný orgán uvedie dôvody, ktoré jeho žiadosť o informácie oprávňujú, a musí dodržiavať právne predpisy Spoločenstva a vnútroštátne právne predpisy v oblasti obchodného tajomstva. “

6.

články 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Konzultácie a mechanizmus transparentnosti

S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 10, článok 20 alebo článok 21, a pokiaľ vykonávacie predpisy prijaté v súlade s článkom 9c nestanovujú inak, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že národné regulačné orgány majú v úmysle prijať opatrenia v súlade s touto smernicou alebo osobitnými smernicami, ▐ alebo že majú v úmysle stanoviť obmedzenie v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4, ktoré majú výrazný vplyv na relevantný trh, poskytnú zainteresovaným stranám príležitosť predložiť k návrhu opatrení v primeranej lehote pripomienky.

Národné regulačné orgány zverejnia svoje vnútroštátne konzultačné postupy.

Členské štáty zabezpečia vytvorenie jednotného informačného miesta, prostredníctvom ktorého možno získať prístup ku všetkým prebiehajúcim konzultáciám.

Národný regulačný orgán zverejní výsledky konzultačného procesu, s výnimkou prípadu dôverných informácií v súlade s komunitárnym právom a vnútroštátnym právom o obchodnom tajomstve. V prípade neodôvodneného šírenia dôverných informácií národné regulačné orgány na požiadanie dotknutých podnikov zabezpečia, aby boli čo najskôr prijaté primerané opatrenia.

Článok 7

Konsolidácia vnútorného trhu pre elektronické komunikácie

1.   Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice a špecifických smerníc vnútroštátne regulačné orgány v maximálnej miere zohľadnia ciele stanovené v článku 8, a to v rozsahu, v akom sa týkajú fungovania vnútorného trhu.

2.   Národné regulačné orgány prispievajú transparentnou spoluprácou s Komisiou a s úradom BERT k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpečilo dôsledné uplatňovanie ustanovení tejto smernice a osobitných smerníc vo všetkých členských štátoch. Na tento účel spolupracujú s Komisiou a úradom BERT najmä s cieľom určiť typy nástrojov a nápravných opatrní najvhodnejších na riešenie konkrétnych druhov situácii na trhu.

3.   S výnimkou prípadov, keď vykonávacie ustanovenia prijaté podľa článku 7b určujú niečo iné, po dokončení konzultácií uvedených v článku 6, ak národný regulačný orgán plánuje prijať opatrenie, ktoré:

súčasne sprístupní Komisii, úradu BERT a národným regulačným orgánom v ostatných členských štátoch návrh opatrenia spolu s odôvodnením, z ktorého opatrenie vychádza, v súlade s článkom 5 ods. 3 a informuje o tom Komisiu, BERT a ostatné národné regulačné orgány. Národné regulačné orgányv, BERT a Komisia môžu príslušnému národnému regulačnému orgánu predložiť pripomienky len do jedného mesiaca. Lehota jedného mesiaca nesmie byť predĺžená.

4.   Ak plánované opatrenie uvedené v odseku 3 je zamerané na:

▐

a pokiaľ by toto opatrenie malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a Komisia naznačila národnému regulačnému orgánu, že sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku pre jednotný trh, alebo že má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s komunitárnym právom a najmä s cieľmi uvedenými v článku 8, navrhované opatrenie sa nesmie počas nasledujúcich dvoch mesiacov prijať. Táto lehota sa nesmie predĺžiť.

5.   V rámci dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 4 môže Komisia prijať rozhodnutie vyžadujúce od národného regulačného orgánu, aby zrušil navrhované opatrenie. Komisia v najvyššej miere zohľadní stanovisko úradu BERT predložené v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 z… [ktorým sa zriaďuje Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov]  (18) pred vydaním rozhodnutia. K tomuto rozhodnutiu priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej predloží dôvody, prečo by návrh opatrenia nemal byť podľa Komisie prijatý, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu a doplnenie návrhu opatrenia.

6.   Do troch mesiacov potom, čo Komisia vydá rozhodnutie v súlade s odsekom 5, ktorým od národného regulačného orgánu požaduje, aby vzal späť navrhované opatrenie, národný regulačný orgán navrhované opatrenie zmení a doplní alebo vezme späť. V prípade zmeny a doplnenia navrhovaného opatrenia národný regulačný orgán usporiada verejnú konzultáciu v súlade s postupom uvedeným v článku 6 a znovu notifikuje Komisii zmenený a doplnený návrh opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 3.

7.   Príslušný národný regulačný orgán v najvyššej miere zohľadní pripomienky iných národných regulačných orgánov, úradu BERT a Komisie a môže, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje odsek 4, schváliť výsledný návrh opatrenia a následne ho oznámiť Komisii. Každý iný národný regulačný orgán vykonávajúci funkcie podľa tejto smernice alebo osobitných smerníc takisto v najvyššej miere zohľadní pripomienky Komisie.

▐

8.   Za výnimočných okolností, keď národný regulačný orgán uváži, že existuje naliehavá potreba konať odlišne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 s cieľom chrániť hospodársku súťaž a záujmy užívateľov, môže ihneď prijať primerané a predbežné opatrenia. Tieto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným národným regulačným orgánom a úradu BERT . Rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa takéto opatrenia stávajú trvalými alebo sa predlžuje ich platnosť, podlieha ustanoveniam odsekov 3 a 4.

7.

vkladajú sa tieto články :

„Článok 7a

Postup jednotného uplatňovania nápravných opatrení

1.     Ak národný regulačný orgán zamýšľa prijať opatrenie, ktorým uloží, zmení alebo zruší povinnosť prevádzkovateľa pri uplatňovaní článku 16 v spojení s článkami 5 a 9 až 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), Komisia a národné regulačné orgány v ostatných členských štátoch majú jeden mesiac od dátumu oznámenia navrhovaného opatrenia, keď môžu predkladať svoje pripomienky dotknutému národnému regulačnému orgánu.

2.     Ak sa navrhované opatrenie týka uloženia, zmeny alebo zrušenia povinnosti, ktorá nie je stanovená v článku 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica), Komisia môže v tej istej lehote oznámiť dotknutému národnému regulačnému orgánu a úradu BERT dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie by vytvorilo prekážku jednotného trhu, alebo prečo má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Spoločenstva. V takomto prípade sa navrhované opatrenie nemôže prijať ďalšie dva mesiace od oznámenia Komisie.

Ak nebolo uskutočnené takéto oznámenie, dotknutý národný regulačný orgán môže navrhované opatrenie prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie alebo ktoréhokoľvek iného národného regulačného orgánu.

3.     V rámci dvojmesačnej doby uvedenej v odseku 2 Komisia, BERT a dotknutý národný regulačný orgán úzko spolupracujú s cieľom nájsť najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 8, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.

V rámci tejto dvojmesačnej doby prijme BERT absolútnou väčšinou stanovisko, ktoré potvrdí vhodnosť a účinnosť navrhnutého opatrenia, alebo ktoré určí, že navrhované opatrenie by sa malo zmeniť a pripojí na tento účel i konkrétne návrhy. Toto stanovisko sa odôvodní a zverejní.

Ak BERT potvrdil vhodnosť a účinnosť navrhnutého opatrenia, dotknutý národný regulačný orgán môže prijať navrhované opatrenie, zohľadňujúc v čo najväčšej miere všetky pripomienky Komisie a úradu BERT. Národný regulačný orgán zverejní, akým spôsobom tieto pripomienky zohľadnil.

Ak BERT uviedol, že navrhované opatrenie by sa malo zmeniť, Komisia môže pri čo najväčšom zohľadnení stanoviska úradu BERT prijať rozhodnutie, ktorým požiada dotknutý národný regulačný orgán, aby zmenil navrhované opatrenie, a predloží dôvody a na tento účel i konkrétne návrhy.

4.     Ak sa navrhované opatrenie týka uloženia, zmeny alebo zrušenia povinnosti, ktorá je stanovená v článku 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica), navrhované opatrenie nemožno prijať počas ďalších dvoch mesiacov počínajúc od skončenia jednomesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.

V rámci dvojmesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku budú Komisia, BERT a dotknuté národné regulačné orgány úzko spolupracovať s cieľom určiť, či navrhované opatrenie spĺňa ustanovenia článku 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a najmä, či sa jedná o najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie. Na tento účel sa vezmú do úvahy názory účastníkov trhu a potreba zabezpečiť rozvoj jednotnej regulačnej praxe. Na odôvodnenú žiadosť úradu BERT alebo Komisie sa táto dvojmesačná lehota predĺži o ďalšie dva mesiace.

V rámci maximálnej lehoty stanovenej v druhom pododseku prijme BERT absolútnou väčšinou stanovisko potvrdzujúce vhodnosť a účinnosť navrhnutého opatrenia, alebo uvedie, že navrhované opatrenie by sa nemalo prijať. Toto stanovisko sa odôvodní a zverejní.

Len v prípade, keď Komisia a BERT potvrdili vhodnosť a účinnosť navrhovaného opatrenia, môže dotknutý národný regulačný orgán navrhované opatrenie prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie a úradu BERT. Národný regulačný orgán zverejní, akým spôsobom tieto pripomienky zohľadnil .

5.     Do troch mesiacov potom, ako Komisia prijme odôvodnené rozhodnutie v súlade so štvrtým pododsekom odseku 3, ktorým od národného regulačného orgánu požaduje, aby zmenil navrhované opatrenie, dotknutý národný regulačný orgán navrhované opatrenie zmení alebo vezme návrh späť. V prípade, že sa má navrhované opatrenie zmeniť, národný regulačný orgán uskutoční verejnú konzultáciu v súlade s transparentným konzultačným postupom uvedeným v článku 6 a znovu informuje Komisiu o zmenenom návrhu opatrenia v súlade s článkom 7.

6.     Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu navrhované opatrenie vziať späť.

Článok 7b

Vykonávacie ustanovenia

║ Komisia môže pri čo najväčšom zohľadnení stanoviska úradu BERT stanoviť v súvislosti s článkom 7 odporúčania a/alebo usmernenia , ktoré vymedzujú formu, obsah a úroveň podrobností, ktoré sa majú uviesť v notifikáciách požadovaných v súlade s článkom 7 ods. 3, okolnosti, za ktorých sa notifikácie nebudú požadovať, a výpočet lehôt.

▐“

8.

článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

9.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Výbor pre politiku rádiového frekvenčného spektra

1.     Týmto sa zriaďuje Výbor pre politiku rádiového frekvenčného spektra (ďalej len „RSPC“) s cieľom prispieť k splneniu cieľov stanovených v článku 8b ods. 1, 3 a 5.

RSPC poskytuje poradenstvo Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v otázkach politiky rádiového frekvenčného spektra.

RSPC tvoria zástupcovia na vysokej úrovni príslušných národných orgánov zodpovedných za politiku rádiového frekvenčného spektra v každom členskom štáte. Každý členský štát má jeden hlas a Komisia nemá žiadny hlas.

2.     Na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo z vlastnej iniciatívy prijíma RSPC stanoviská, pričom rozhoduje absolútnou väčšinou.

3.     RSPC predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o svojej činnosti.

Článok 8b

Strategické plánovanie a koordinácia politiky rádiového frekvenčného spektra v Európskej únii

1.     Členské štáty spolupracujú medzi sebou a s Komisiou pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania rádiového frekvenčného spektra v Európskej únii. V tejto súvislosti zohľadňujú okrem iného ekonomické, bezpečnostné a zdravotné hľadiská, hľadiská verejného záujmu a slobody prejavu, kultúrne, vedecké, sociálne a technické hľadiská politík Európskej únie, ako aj rôzne záujmy spoločenstiev užívateľov rádiového frekvenčného spektra s cieľom optimalizovať využívanie rádiového frekvenčného spektra a zabrániť škodlivému rušeniu .

2.     Činnosti v oblasti politiky rádiového frekvenčného spektra v Európskej únii nemajú vplyv na:

3.     Členské štáty zabezpečujú koordináciu politických prístupov k rádiovému frekvenčnému spektru v Európskej únii a v prípade potreby harmonizované podmienky v súvislosti s dostupnosťou a účinným využívaním rádiového frekvenčného spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v takých oblastiach politiky Európskej únie, ako sú elektronické komunikácie, doprava a výskum a vývoj.

4.     S náležitým zohľadnením stanoviska RSPC môže Komisia predkladať legislatívne návrhy na zriadenie akčného programu rádiového frekvenčného spektra v súvislosti so strategickým plánovaním a harmonizáciou využívania rádiového frekvenčného spektra v Európskej únii alebo iné legislatívne opatrenia s cieľom optimalizovať využívanie rádiového frekvenčného spektra a zabrániť škodlivému rušeniu .

5.     Členské štáty zabezpečujú účinnú koordináciu záujmov Európskej únie v medzinárodných organizáciách kompetentných v otázkach rádiového frekvenčného spektra. Vždy, keď je to potrebné na zabezpečenie takejto účinnej koordinácie, môže Komisia s náležitým zohľadnením stanoviska RSPC navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade spoločné politické ciele, v prípade potreby aj vrátane rokovacieho mandátu. “

10.

článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Správa rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby

1.    Berúc náležite do úvahy fakt, že rádiové frekvencie sú verejným tovarom, ktorý má významnú sociálnu, kultúrnu a ekonomickú hodnotu, členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8b . Zabezpečia, aby sa pri priradení a pridelení takýchto rádiových frekvencií národnými regulačnými orgánmi vychádzalo z objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií. Členské štáty pritom konajú v súlade s medzinárodnými dohodami a môžu zohľadniť verejné politické otázky.

2.   Členské štáty propagujú harmonizáciu používania rádiových frekvencií v celom Spoločenstve v zhode s potrebou zabezpečiť ich účinné a efektívne využívanie a v snahe zabezpečiť spotrebiteľovi výhody v podobe úspory rozsahu a interoperability služieb. Konajú pritom v súlade s článkami 8b a 9c tejto smernice a rozhodnutím č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre).

3.   Pokiaľ v druhom pododseku alebo v opatreniach prijatých podľa článku 9c nie je stanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy technológií používaných v elektronických komunikačných službách mohli využívať v rádiových frekvenčných pásmach, ktoré sú k dispozícii pre elektronické komunikačné služby , v súlade s rádiokomunikačnými predpismi ITU .

Členské štáty však môžu na typy technológií používané v elektronických komunikačných službách uvaliť primerané a nediskriminačné obmedzenia, ak je potrebné:

4.   Pokiaľ v druhom pododseku ▐ nie je stanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy elektronických komunikačných služieb mohli poskytovať v rádiových frekvenčných pásmach, ktoré sú k dispozícii pre elektronické komunikačné služby, v súlade s ich národnými plánmi pre rozdeľovanie frekvencií a rádiokomunikačnými predpismi ITU . Členské štáty však môžu na poskytované typy elektronických komunikačných služieb uvaliť primerané a nediskriminačné obmedzenia.

Opatrenia, ktorými sa požaduje, aby sa elektronická komunikačná služba poskytovala v konkrétnom pásme, ktoré je k dispozícii pre elektronické komunikačné služby, musia byť odôvodnené plnením cieľa všeobecného záujmu stanoveného vo vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, ako je bezpečnosť života, podpora sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenie neúčinnému využívaniu rádiových frekvencií alebo podpora cieľov kultúrnej a mediálnej politiky, ako je kultúrna a jazyková rozmanitosť a pluralita médií ▐.

Opatrenie , ktorým sa zakazuje poskytovať akúkoľvek inú elektronickú komunikačnú službu v konkrétnom pásme, sa môže zaviesť len v prípadoch odôvodnených potrebou ochrany služieb zaisťujúcich bezpečnosť ľudských životov.

5.   Členské štáty pravidelne preskúmavajú nevyhnutnosť ukladať obmedzenia a opatrenia uvedené v odsekoch 3 a 4 a výsledky týchto preskúmaní zverejňujú.

6.   Odseky 3 a 4 sa vzťahujú na priraďovanie a prideľovanie rádiových frekvencií od … (19)

11.

vkladajú sa tieto články 9a, 9b a 9c:

„Článok 9a

Preskúmanie obmedzení existujúcich práv

1.   Členské štáty môžu zabezpečiť na päť rokov začínajúc… (20), aby držitelia práv na užívanie rádiových frekvencií, ktoré im boli udelené pred uvedeným dátumom, a ktoré zostanú po tomto dátume platné minimálne päť rokov , mohli príslušnému vnútroštátnemu ▐ orgánu predložiť žiadosť o nové posúdenie obmedzenia ich práv v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4.

Pred prijatím svojho rozhodnutia informuje príslušný vnútroštátny ▐ orgán držiteľa práva o tom, že obmedzenie znovu posúdil, pričom uvedie rozsah práva po novom posúdení a poskytne mu primeranú lehotu, aby mohol svoju žiadosť vziať späť.

Pokiaľ držiteľ práva svoju žiadosť vezme späť, zostane právo nezmenené až do skončenia jeho platnosti, alebo do uplynutia doby piatich rokov podľa toho, ktorá situácia nastane skôr.

2.   Pokiaľ je držiteľ práva, ktorý je uvedený v odseku 1, poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového a televízneho vysielania a právo na užívanie rádiových frekvencií mu bolo udelené na účely plnenia konkrétneho cieľa všeobecného záujmu vrátane poskytovania vysielacích služieb, právo na užívanie časti rádiových frekvencií, ktorá je na plnenie uvedeného cieľa nevyhnutná, zostáva nezmenené . Tá časť rádiových frekvencií, ktorá na plnenie uvedeného cieľa ▐ nevyhnutná nie je, podlieha novému postupu prideľovania v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4 tejto smernice a článkom 7 ods. 2 smernice o povolení.

3.   Po uplynutí päťročného obdobia uvedeného v odseku 1 členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na všetky zostávajúce pridelenia a priradenia rádiových frekvencií, ktoré existovali ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, uplatňoval článok 9 ods. 3 a 4.

4.   Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty prijmú náležité opatrenia na zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

Článok 9b

Prevod individuálnych práv na užívanie rádiových frekvencií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky mohli previesť na iné podniky alebo prenajať iným podnikom individuálne užívacie práva na rádiové frekvencie v pásmach, pre ktoré je to ustanovené vo vykonávacích opatreniach prijatých na základe článku 9c, pokiaľ je takýto prevod alebo prenájom v súlade s vnútroštátnymi postupmi a vnútroštátnymi plánmi pre prideľovanie frekvencií.

Takisto v prípade iných pásiem môžu členské štáty stanoviť, aby podniky individuálne užívacie práva na rádiové frekvencie prevádzali na iné podniky alebo im ich prenajímali v súlade s vnútroštátnymi postupmi .

2.   Členské štáty zabezpečia, aby zámer podniku previesť užívacie práva na rádiové frekvencie, ako aj ich platný prevod, bol notifikovaný príslušnému vnútroštátnemu ▐ orgánu zodpovednému za prideľovanie práv používať rádiové frekvencie, a aby bol zverejnený. Ak bolo používanie rádiovej frekvencie harmonizované uplatňovaním článku 9c a rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre alebo iných opatrení Spoločenstva, každý takýto prevod musí byť v súlade s týmto harmonizovaným vyžívaním.

Článok 9c

Harmonizačné opatrenia v oblasti správy rádiových frekvencií

V snahe prispieť k rozvoju vnútorného trhu a ║ dosiahnuť dodržiavanie zásad uvedených v článkoch 8b, 9, 9a a 9b, Komisia môže prijať zodpovedajúce technické vykonávacie opatrenia, ktorých cieľom je:

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou, uvedeným v článku 22 ods. 3. ▐

12.

článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

13.

v článku 11 ods. 1 sa slová „konal na základe transparentných a verejne dostupných postupov uplatňovaných bez diskriminácie a bez zbytočného odkladu a“ nahrádzajú takto:

„konal na základe jednoduchých, transparentných a verejne dostupných postupov, uplatňovaných bez diskriminácie a bezodkladne a v každom prípade prijal svoje rozhodnutie do štyroch mesiacov od podania žiadosti, a“

14.

článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Spoločné umiestňovanie a spoločné využívanie sieťových prvkov a pridružených zariadení poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí

1.   Ak má podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete podľa vnútroštátnych právnych predpisov právo inštalovať zariadenia na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním, alebo môže využiť výhody postupu vyvlastnenia alebo využívania majetku, národné regulačné orgány pri plnom zohľadnení zásady proporcionality môžu uložiť spoločné využívanie takýchto zariadení alebo majetku, vrátane vstupu do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných konštrukcií , káblovodov, potrubí , šácht, ▐ rozvodných skríň a všetkých ostatných sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne.

2.   Členské štáty môžu požadovať, aby držitelia práv uvedení v odseku 1 spoločne využívali zariadenia alebo majetok (vrátane fyzického spoločného umiestnenia), alebo môžu prijať opatrenia na uľahčenie koordinácie verejných prác s cieľom chrániť životné prostredie, zdravie ľudí, verejnú bezpečnosť alebo splniť ciele územného plánovania, až po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej musia dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanoviská. Takéto režimy spoločného využívania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné využívanie zariadenia alebo majetku.

3.     Členské štáty zabezpečia., aby národné regulačné orgány boli oprávnené požadovať od držiteľov práv uvedených v odseku 1 po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej dostanú všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanoviská, aby spoločne využívali zariadenia alebo majetok (vrátane fyzického spoločného umiestnenia) s cieľom podporiť účinné investovanie do infraštruktúry a napomáhať inováciám. Takéto režimy spoločného využívania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá rozdelenia nákladov za spoločné užívanie zariadenia alebo majetku a zabezpečia, aby príslušné podniky primeranou mierou znášali riziko.

4.     Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány na základe informácií od držiteľov práv uvedených v odseku 1 zostavili podrobný súpis povahy, dostupnosti a geografickej polohy zariadení uvedených v uvedenom odseku a aby ho sprístupnili zúčastneným stranám.

5.     Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi a pri zohľadnení verejných prác uvedených v odseku 2, ako aj pri zohľadnení iných príslušných verejných zariadení a majetku, zostavili vhodné koordinačné postupy. Tieto postupy môžu zahŕňať postupy zabezpečujúce, aby zúčastnené strany mali informácie týkajúce sa príslušných verejných zariadení alebo majetku a prebiehajúcich a plánovaných verejných prác, aby boli o týchto prácach včas informované a aby sa v maximálnej miere uľahčilo spoločné využívanie.

6.   Opatrenia prijaté národným regulačným orgánom v súlade s týmto článkom musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané.“

15.

vkladá sa táto kapitola IIIa:

„Kapitola IIIa

BEZPEČNOSŤ A INTEGRITA SIETÍ A SLUŽIEB

Článok 13a

Bezpečnosť a integrita

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, prijali zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu svojich sietí a služieb. So zreteľom na stav techniky tieto opatrenia zaistia takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere uvádzaného rizika. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom zabrániť a minimalizovať vplyv bezpečnostných incidentov na užívateľov a na vzájomne prepojené siete.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete, urobili ▐ kroky vhodné na zabezpečenie integrity svojich sietí a aby sa tak zaručila nepretržitá dodávka týchto služieb prostredníctvom týchto sietí. Príslušné vnútroštátne orgány vedú konzultácie s poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb predtým, než prijmú osobitné opatrenia na ochranu a integritu elektronických komunikačných sietí.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, informovali príslušný vnútroštátny ▐ orgán o ▐ narušení bezpečnosti alebo strate integrity, ktoré malo významný vplyv na fungovanie sietí alebo služieb.

Dotknutý príslušný vnútroštátny ▐ orgán v prípade potreby informuje príslušné vnútroštátne ▐ orgány v ostatných členských štátov a Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ďalej len „ENISA“) . Ak je vo verejnom záujme vhodné prípad narušenia zverejniť, príslušný vnútroštátny orgán o tom môže informovať verejnosť.

Príslušný vnútroštátny ▐ orgán raz ročne predkladá Komisii súhrnnú správu o prijatých oznámeniach a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom.

4.   Komisia, zohľadňujúc v najvyššej miere stanovisko agentúry ENISA môže prijať zodpovedajúce technické vykonávacie opatrenia na účely harmonizácie opatrení uvedených v odsekoch 1, 2, a 3 vrátane opatrení vymedzujúcich okolnosti, formát a postupy uplatňované ║ notifikácie. Prijatie takýchto technických vykonávacích opatrení nesmie členským štátom brániť v tom, aby prijali ďalšie požiadavky s cieľom plniť ciele stanovené v odsekoch 1 a 2.

Technické vykonávacie opatrenia týkajúce sa notifikácie musia byť v súlade so smernicou 2002/58/ES .

Tieto vykonávacie opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením o nové nepodstatné prvky sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou, uvedeným v článku 22 ods. 3. ║

Článok 13b

Vykonávanie a presadzovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne ▐ orgány mali v záujme vykonávania ustanovení článku 13a právomoc vydávať záväzné pokyny podnikom, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Tieto záväzné pokyny budú primerané a ekonomicky a technicky udržateľné a vykonajú sa v primeranom časovom rámci.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne ▐ orgány mali právomoc vyžadovať od podnikov, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, aby:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne ▐ orgány mali všetky právomoci potrebné na vyšetrenie prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť a integritu sietí .

4.   Tieto ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 3 tejto smernice.“

16.

článok 14 ods. 3 sa nahrádza takto:

„ Ak má podnik významný vplyv na konkrétom trhu a ak sú spojenia medzi dvoma trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý trh, a tým sa posilní trhový vplyv podniku, môžu sa na prepojenom trhu uplatniť nápravné opatrenia zamerané na zabránenie takémuto presunu v súlade s článkami 9, 10, 11 a 13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica). V prípade, že takéto nápravné opatrenia nie sú dostatočné, možno uložiť nápravné opatrenia podľa článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). “

17.

článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

18.

článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

19.

článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

20.

článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

21.

článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Harmonizačné postupy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 tejto smernice a články 6 a 8 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení), a ak zistí Komisia, že rozdielne vykonávanie regulačných úloh uvedených v tejto smernici a v osobitných smerniciach zo strany národných regulačných orgánov vytvára prekážku pre vnútrorný trh, môže Komisia vydať ▐ rozhodnutie o harmonizovanom uplatňovaní ustanovení tejto smernice a osobitných smerníc v snahe podporiť plnenie cieľov stanovených článkom 8, pričom v najvyššej miere zohľadní prípadné stanovisko úradu BERT .

▐

2.   Rozhodnutie uvedené v odseku 1, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijíma v súlade s regulačným postupom s kontrolou, uvedeným v článku 22 ods. 3. ▐

3.   Opatrenia prijaté podľa odseku 1 môžu zahŕňať identifikáciu harmonizovaného alebo koordinovaného prístupu k riešeniu týchto otázok:

22.

článok 20 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   V prípade sporu medzi poskytovateľmi služby, ktorý vznikne v súvislosti s existujúcimi povinnosťami uloženými podľa tejto smernice alebo osobitných smerníc, ak jednou zo strán je podnik poskytujúci v členskom štáte elektronické komunikačné siete alebo služby, príslušný vnútroštátny regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie odseku 2, záväzné rozhodnutie vyriešiť spor v čo najkratšom možnom termíne a v každom prípade do štyroch mesiacov, okrem výnimočných prípadov. Príslušný členský štát požiada všetky strany, aby plne spolupracovali s vnútroštátnym regulačným orgánom.“

23.

článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Riešenie cezhraničných sporov

1.   V prípade, že cezhraničný spor, ktorý vznikol v rámci tejto smernice alebo osobitných smerníc medzi stranami v rôznych členských štátoch, patrí do právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov z viac ako jedného členského štátu, uplatňujú sa ustanovenia odsekov 2, 3 a 4.

2.   Ktorákoľvek strana môže predložiť spor príslušnému národnému regulačnému orgánu. Príslušné národné regulačné orgány koordinujú v rámci úradu BERT svoje úsilie o vyriešenie sporu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 8, pokiaľ možno prijatím spoločného rozhodnutia. Akékoľvek povinnosti, ktoré národné regulačné orgány uložia podnikom pri riešení sporu, musia byť v súlade s ustanoveniami tejto smernice a osobitných smerníc .

Každý národný regulačný orgán, ktorý má právomoc v takých sporoch, môže požiadať úrad, aby vydal odporúčanie v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. …/2008 [ktorým sa zriaďuje Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov], pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať na vyriešenie sporu v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice a/alebo osobitných smerníc.

Ak sa úradu BERT predložila takáto žiadosť, každý národný regulačný orgán s právomocou v akomkoľvek aspekte sporu počká na odporúčanie úradu BERT v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. …/2008 [ktorým sa zriaďuje Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov] a až potom podnikne kroky na vyriešenie sporu bez toho, aby bola ovplyvnená možnosť národných regulačných orgánov prijať neodkladné opatrenia, ak to bude potrebné.

Všetky povinnosti, ktoré podniku uložil národný regulačný orgán v rámci riešenia sporu, sa riadia ustanoveniami tejto smernice alebo osobitných smerníc a v najvyššej miere zohľadňujú odporúčanie, ktoré BERT vydal v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. …/2008 [ktorým sa zriaďuje Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov].

3.   Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné vnútroštátne regulačné orgány spoločne odmietnu riešenie sporu, ak existujú iné mechanizmy, vrátane mediácie, ktoré by lepšie prispeli k včasnému vyriešeniu sporu v súlade s ustanoveniami článku 8.

Bezodkladne o tom informujú strany. Ak sa spor do štyroch mesiacov nevyrieši, ak strana, ktorej práva boli porušené, nepredložila spor súdom, a ak o to jedna zo strán požiada, národné regulačné orgány koordinujú svoje úsilie dosiahnuť vyriešenie sporu, pokiaľ možno prijatím spoločného rozhodnutia, v súlade s ustanoveniami článku 8 a pri najvyššom zohľadnení akéhokoľvek odporúčania vydaného úradom BERT v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. …/2008 [ktorým sa zriaďuje Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov].

4.   Postup uvedený v odseku 2 nesmie brániť žiadnej strane predložiť žalobu súdu.“

24.

vkladá sa tento článok 21a:

„Článok 21a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a osobitných smerníc a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto opatrenia Komisii najneskôr do… (22) a bezodkladne jej oznámia aj každú následnú zmenu, ktorá má na tieto ustanovenia vplyv.“

25.

článok 22 sa mení a dopĺňa takto:

26.

článok 27 sa vypúšťa;

27.

príloha I sa vypúšťa a príloha II sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.

1.

článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.

článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Prevádzkovatelia verejných komunikačných sietí majú právo a, ak ich o to požiadajú iné podniky, ktoré sú na to oprávnené v súlade s článkom 4 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení), povinnosť dohodnúť prepojenie medzi týmito podnikmi na účely poskytovania verejne dostupných komunikačných služieb alebo poskytovania služieb týkajúcich sa obsahu vysielania alebo služieb informačnej spoločnosti , aby sa zabezpečilo poskytovanie a interoperabilita služieb v Spoločenstve. Prevádzkovatelia ponúknu prístup a prepojenie inými podnikmi za podmienok zhodných s povinnosťami, ktoré uložil národný regulačný orgán podľa článkov 5, 6, 7 a 8. Podmienky prepojenia však nesmú zavádzať neopodstatnené prekážky interoperability .“

3.

článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

4.

článok 6 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Na základe vývoja technológií a trhu môže Komisia prijať vykonávacie opatrenia, ktorými zmení a doplní prílohu I. Tieto opatrenia navrhnuté na zmenu a doplnenie iných než podstatných prvkov tejto smernice sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou, uvedeným v článku 14 ods. 3. ▐

Pri príprave ustanovení uvedených v tomto odseku môže Komisii pomáhať Úrad európskych telekomunikačných regulačných orgánov (ďalej len „BERT“ ).“

5.

článok 7 sa vypúšťa;

6.

článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

7.

článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

8.

článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

„Článok 12

Povinnosť prístupu a používania špecifických zariadení siete

1.     Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 8 uložiť operátorom povinnosti týkajúce sa splnenia primeraných žiadostí o prístup a používanie špecifických sieťových prvkov a príslušných zariadení, okrem iného v situáciách, keď národný regulačný orgán usúdi, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky s podobným vplyvom, by brzdili nástup udržateľného konkurenčne orientovaného trhu na maloobchodnej úrovni, alebo by neboli v záujme koncových užívateľov.

Od operátora sa okrem iného vyžaduje, aby:

Národné regulačné orgány môžu k týmto povinnostiam pridať podmienky týkajúce sa objektívnosti, primeranosti a včasnosti.

2.     Ak národné regulačné orgány zvažujú prípadné uloženie povinností uvedených v odseku 1, a najmä keď posudzujú, či by také povinností boli primerané z hľadiska cieľov stanovených v článku 8 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), zohľadňujú predovšetkým tieto faktory:

3.   Pokiaľ sa prevádzkovateľovi ukladajú v súlade s ustanovením tohto článku povinnosti poskytovať prístup, môžu národné regulačné orgány stanoviť technické alebo prevádzkové podmienky, ktoré má poskytovateľ a/alebo príjemcovia takého prístupu spĺňať, ak je to potrebné na zabezpečenie bežnej prevádzky siete. Povinnosti dodržiavať osobitné technické normy alebo špecifikácie musia byť v súlade s normami a špecifikáciami stanovenými v súlade s článkom 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).“

9.

článok 13 sa mení a dopĺňa takto:

10.

vkladajú sa tieto články13a a 13b:

„Článok 13a

Oddelenie funkcií

1.   Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 8, a najmä druhého pododseku článku 8 ods. 3, uložiť vertikálne integrovaným podnikom ako výnimočné opatrenie povinnosť umiestniť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním pevných prístupových produktov do nezávisle prevádzkovanej obchodnej jednotky.

Táto obchodná jednotka dodáva prístupové produkty a služby všetkým podnikom, vrátane ostatných obchodných jednotiek v rámci materskej spoločnosti na základe rovnakých lehôt a podmienok, a to aj pokiaľ ide o úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.

2.   Ak národný regulačný orgán plánuje uložiť povinnosť oddelenia funkcií, predloží Komisii návrh , ktorý obsahuje:

3.    Národný regulačný orgán do svojho návrhu zahrnie navrhované opatrenie, ktoré obsahuje tieto prvky:

4.   Potom, čo Komisia vydá svoje rozhodnutie o návrhu opatrenia v súlade s článkom 8 ods. 3, národný regulačný orgán vykoná koordinovanú analýzu rôznych trhov, ktoré sa vzťahujú na prístupovú sieť, v súlade s postupom stanoveným článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Na základe svojho posúdenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení a doplní alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

5.   Podnik, ktorému bolo uložené oddelenie funkcií, môže podliehať ktorejkoľvek z povinností uvedenej v článkoch 9-13 na ktoromkoľvek konkrétnom trhu, na ktorom bol v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označený ako podnik s významnou trhovou silou, alebo akýmkoľvek iným povinnostiam, na uloženie ktorých dala oprávnenie Komisia podľa článku 8 ods. 3.

Článok 13b

Dobrovoľné oddelenie vertikálne integrovaným podnikom

1.   Prevádzkovatelia, ktorí boli v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označení ako subjekty so značnou trhovou silou na jednom alebo viac relevantných trhoch, vopred informujú národný regulačný orgán, ak plánujú previesť na miestnom prístupovom trhu svoj majetok alebo jeho podstatnú časť na samostatnú právnickú osobu s inou vlastníckou štruktúrou, alebo založiť samostatný obchodný subjekt, ktorý bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom i jeho vlastným maloobchodným divíziám plne rovnocenné prístupové produkty.

2.   Národný regulačný orgán posúdi vplyv plánovanej transakcie na existujúce regulačné povinnosti podľa smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

Na tento účel národný regulačný orgán vykoná koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom stanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

Na základe svojho posúdenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení a doplní alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

3.   Právne a/alebo prevádzkovo samostatný, môže podliehať ktorejkoľvek z povinností uvedenej v článkoch 9 až 13 na ktoromkoľvek konkrétnom trhu, na ktorom bol v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označený ako podnik s významnou trhovou silou, alebo akýmkoľvek iným povinnostiam, na uloženie ktorých dala oprávnenie Komisia podľa článku 8 ods. 3.;“

11.

článok 14 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.“

▐

12.

príloha II sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.

1.

článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Uplatňuje sa takisto toto vymedzenie pojmu:

2.

článok 3 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Užívacie právo na rádiové frekvencie a čísla

1.   Členské štáty uľahčia užívanie rádiových frekvencií prostredníctvom všeobecných povolení. Členské štáty môžu poskytnúť individuálne užívacie práva, aby sa:

2.   ▐ Členské štáty poskytnú individuálne užívacie práva na požiadanie akémukoľvek podniku ▐ so zreteľom na ustanovenia článkov 6, 6a, 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využitie týchto zdrojov v súlade so smernicou 2002/21/ES (rámcová smernica).

Bez toho, aby to malo vplyv na osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi, pokiaľ ide o udelenie užívacích práv na rádiové frekvencie poskytovateľom služieb s obsahom rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe prihliadania na ciele všeobecného záujmu v zhode právnymi predpismi Spoločenstva, takéto užívacie práva sa udeľujú s využitím postupov, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Vo výnimočných prípadoch postupy nemusia byť otvorené, ▐ keď možno preukázať, že udelenie individuálnych užívacích práv na rádiové frekvencie poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania môže byť veľmi dôležité pre splnenie konkrétnej povinnosti, ktorú členský štát vopred vymedzil a odôvodnil ako nevyhnutnú na dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu v zhode s právnymi predpismi Spoločenstva.

Pri poskytovaní užívacích práv členské štáty určia, či držiteľ týchto práv ich môže preniesť a za akých podmienok. V prípade rádiových frekvencií takého ustanovenia musia byť v súlade s článkami 9 a 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

Ak členský štát užívacie práva udelí na obmedzený čas, dĺžka trvania musí byť úmerná príslušnej službe so zreteľom na ▐ sledovaný cieľ s náležitým zohľadnením potreby poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií .

V prípade, že individuálne užívacie práva na rádiové frekvencie sú udelené na desať alebo viac rokov a nemôžu sa prenášať alebo prenajímať medzi podnikmi podľa článku 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), príslušný vnútroštátny orgán zabezpečí, aby sa uplatnili a počas platnosti licencie sa dodržiavali kritériá na udelenie individuálnych užívacích práv . Ak tieto kritériá ▐ už viac nie sú uplatniteľné, individuálne užívacie právo sa zmení na všeobecné povolenie používať rádiové frekvencie, podliehajúc predbežnému oznámeniu a po uplynutí primeraného obdobia , alebo sa stane voľne prenášateľným alebo prenajímateľným medzi podnikmi.

3.   Rozhodnutia o udelení užívacích práv sa prijmú, oznámia a zverejnia čo najskôr po prevzatí vyplnenej žiadosti národným regulačným orgánom, a to do troch týždňov v prípade čísel, ktoré boli pridelené na osobitné účely v rámci vnútroštátneho číslovacieho plánu a do šiestich týždňov v prípade rádiových frekvencií, ktoré boli pridelené pre elektronické komunikačné služby v rámci vnútroštátneho plánu prideľovania frekvencií. Touto druhou lehotou nie sú dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiových frekvencií alebo orbitálnych pozícií.

4.   Ak sa po konzultáciách so zúčastnenými stranami rozhodlo v súlade s článkom 6 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), že užívacie práva na čísla mimoriadnej ekonomickej hodnoty sa majú poskytovať prostredníctvom súťažných alebo porovnávacích výberových konaní, členské štáty môžu predĺžiť maximálne obdobie troch týždňov až o ďalšie tri týždne.

Pokiaľ ide o súťažné alebo porovnávacie výberové konania pre rádiové frekvencie, uplatňuje sa článok 7.

5.   Členské štáty neobmedzia počet užívacích práv, ktoré sa majú poskytnúť, s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na zabezpečenie efektívneho využívania rádiových frekvencií v súlade s článkom 7.

6.    Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia účinné a efektívne využívanie rádiových frekvencií v súlade s článkom 8 ods. 2 a článkom 9 ods. 2 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Zabezpečia tiež, že hospodárska súťaž nebude skreslená v dôsledku akéhokoľvek prevodu alebo hromadenia užívacích práv na rádiové frekvencie. ▐“

4.

článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

5.

vkladá sa tento článok 6a ▐:

„Článok 6a

Harmonizačné opatrenia

1.   ▐ Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1 a 2 tejto smernice a články 8b a 9 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) , môže Komisia prijať vykonávacie opatrenia:

▐

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 14a ods. 3. ▐

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu prípadne poskytnúť členským štátom možnosť predložiť odôvodnenú žiadosť o čiastočné oslobodenie a/alebo o dočasnú výnimku.

Komisia posúdi opodstatnenosť žiadosti s prihliadnutím na osobitnú situáciu v členskom štáte a môže udeliť čiastočné oslobodenie alebo dočasnú výnimku alebo oboje za predpokladu, že to nepovedie k nenáležitému odkladu vykonávania vykonávacích opatrení uvedených v odseku 1 alebo k vytvoreniu nenáležitých rozdielov v situáciách spojených s reguláciou alebo hospodárskou súťažou medzi členskými štátmi.

▐“

6.

článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

7.

článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

8.

článok 11 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

9.

článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Zmena a doplnenie práv a povinností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecného povolenia a užívacích práv alebo práv na inštalovanie zariadení mohli zmeniť a doplniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a úmerným spôsobom, pričom sa prípadne zohľadnia osobitné podmienky uplatniteľné na prevoditeľné užívacie práva na rádiové frekvencie. Oznámenie o zámere urobiť takéto zmeny a doplnenia sa urobí primeraným spôsobom a zainteresovaným stranám, vrátane užívateľov a spotrebiteľov, sa poskytne dostatočné obdobie na vyjadrenie svojich stanovísk k navrhovaným zmenám a doplneniam, ktoré nebude kratšie ako štyri týždne, ak nenastanú mimoriadne okolnosti.

2.   Členské štáty neobmedzia ani neodoberú práva na inštalovanie zariadení alebo užívacie práva na rádiové frekvencie pred uplynutím obdobia, na ktoré boli tieto práva poskytnuté s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené a uplatniteľné v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa náhrady za odobratie práv.“

10.

vkladá sa tento článok 14a:

„Článok 14a

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre komunikácie.

2.     Odchylne od odseku 1 pomáha pri prijímaní opatrení podľa článku 6a ods. 1 písm. a), c) a d) Komisii Výbor pre rádiové frekvenčné spektrum zriadený podľa článku 3 ods. 1 rozhodnutia č. 676/2002/ES .

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

▐“

11.

článok 15 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky relevantné informácie o právach, podmienkach, postupoch, poplatkoch a rozhodnutiach týkajúcich sa všeobecného povolenia, užívacích práv a práv na inštalovanie zariadení boli zverejňované a neustále aktualizované primeraným spôsobom tak, aby všetkým zainteresovaným stranám poskytovali ľahký prístup k týmto informáciám.“

12.

v článku 17 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), uvedú členské štáty povolenia, ktoré už existujú k 31. decembru 2009, do súladu s článkami 5, 6, 7 a prílohou I k tejto smernici, a to najneskôr do [31. decembra 2010].

2.   Ak uplatňovanie odseku 1 bude mať za následok obmedzenie práv alebo rozšírenie povinností v rámci už existujúcich povolení, môžu členské štáty predĺžiť platnosť týchto práv a povinností najviac [30. septembra 2011], za predpokladu, že práva ostatných podnikov v rámci komunitárneho práva tým nebudú ovplyvnené. Členské štáty notifikujú tieto predĺženia platnosti Komisii a uvedú ich dôvody.“

13.

príloha sa mení a dopĺňa, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici;

14.

dopĺňa sa nová príloha II, ktorej text je uvedený v prílohe k tejto smernici.