Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému„Budúce investície do jadrového priemyslu a ich úloha v rámci energetickej politiky EÚ“

Európska komisia sa listom z 27. mája 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Budúce investície do jadrového priemyslu a ich úloha v rámci energetickej politiky EÚ“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2008. Spravodajcom bol pán IOZIA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 449. plenárnom zasadnutí 4. decembra 2008 prijal 122 hlasmi za, pričom 15 členovia hlasovali proti a 16 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 Trvá približne desať rokov, vrátane administratívnych postupov a výstavby, kým jadrová elektráreň začne vyrábať elektrinu. Investičné náklady sa v prípade inštalovaného výkonu vo výške 1 000 MWe resp. 1 600 MWe môžu pohybovať od 2 do 4,5 miliardy EUR. Je nevyhnutné zaručiť stabilný legislatívny rámec zohľadňujúci obdobie, ktoré uplynie medzi poskytnutím investícií a začiatkom obchodovania s energiou. Rozhodnutie využívať jadrovú energiu ako aj príslušná legislatíva by mali mať podporu veľkej väčšiny občanov a politických kruhov.

1.2 Na základe súčasných plánov by mala byť do roku 2030 približne polovica jadrových elektrární odstavená. EHSV pokladá za nevyhnutné prijať prísne opatrenia, ktoré by zaručili primerané finančné prostriedky na vyradenie elektrární z prevádzky v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, pri súčasnej záruke vysokej úrovne ochrany pracovníkov a občanov. Výbor plne podporuje návrhy Komisie v tejto súvislosti a žiada urýchlenú transformáciu odporúčania 2006/851/Euratom na smernicu týkajúcu sa zriadenia nezávislých orgánov poverených spravovaním fondov na odstavenie a demontáž jadrových zariadení.

1.3 Poukazuje na to, že hlavné prekážky tvoria politická nerozhodnosť a postupy udeľovania licencie, nedostatok transparentnosti a vyčerpávajúcich, jasných a pravdivých informácií o skutočnom riziku, ako aj chýbajúce rozhodnutia o vytypovaní definitívnych a bezpečných lokalít na uskladňovanie odpadu. Riziko je pre súkromných investorov privysoké a finančná kríza ešte viac sťažuje získavanie kapitálov na stredné resp. dlhé časové obdobie, ktoré sú potrebné pre jadrový priemysel. Ak sa vylúči štátna pomoc sektoru, financovanie by mohlo byť zvýhodnené stabilným regulačným rámcom bezpečným pre investorov, ako aj možnosťou uzatvárať dlhodobé dodávateľské zmluvy, ktoré by zaručili návratnosť investícií. Ťažkosti sprevádzajúce mierne zvýšenie prostriedkov Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu určených na financovanie (pôžičky Euratom) nenasvedčujú tomu, že by malo čoskoro dôjsť k radikálnym zmenám v politike Únie.

1.4 Je presvedčený, že je potrebné demokratické zapojenie občanov, ktorým sa musí zaručiť možnosť do hĺbky poznať riziká a výhody jadrovej energie, aby sa vedome zúčastňovali na rozhodnutiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. EHSV sa stáva hovorcom tejto požiadavky a žiada Komisiu, aby upozornila členské štáty na potrebu spustenia kampane na zaručenie transparentnosti a poskytnutie faktov o potrebách Európy v energetickej oblasti, energetickej účinnosti a rôznych možnostiach, vrátane jadrovej energie.

1.5 Pod podmienkou striktného dodržania predpisov o bezpečnosti pokladá v súčasnosti riešenie predĺžiť životnosť elektrární za hospodársky odôvodnenú alternatívu, i keď sa tak príde o možnosť výrazne zvýšiť energetickú účinnosť (15 – 20 %).

1.6 Nazdáva sa, že by sa mali zvýhodniť investície do výskumu v oblasti bezpečnosti a ochrany pracovníkov a občanov, ako aj prostriedky vyčlenené na podporu programov vzdelávania, odbornej praxe a odborného rastu zameraných na trvalé udržiavanie vysokej úrovne odborných technických a technologických znalostí v priemysle tohto odvetvia a v národných regulačných a kontrolných orgánoch. Tieto investície by mali byť financované nielen z prostriedkov 7. rámcového programu Euratom, ale aj národných verejných programov.

1.7 Považuje rôzne systémy náhrad a zisťovania zodpovednosti v prípade havárií za nedostatočné a neopodstatnené. Požaduje ako prvý krok zjednotenie podmienok Parížskeho a Viedenského dohovoru, ktoré neobsahujú rovnaký uplatniteľný právny rámec a rovnaké opatrenia na kompenzáciu škôd súvisiacich s jadrovou energiou. Mala by sa prijať smernica v súlade s článkom 98 Zmluvy o Euratome týkajúcom sa poistných zmlúv na pokrytie rizika, ktorá by jasne a otvorene stanovila, že náklady v prípade havárií nesú v plnej miere prevádzkovatelia jadrových zariadení. Vzhľadom na charakter rizika by bolo potrebné presadiť rozdelenie rizika na európskych prevádzkovateľov v sektore podľa vzoru existujúcich prípadov.

1.8 Nazdáva sa, že európsky priemysel musí naplánovať značné investície do vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a vývoja, ktoré sú nevyhnutné pre budúcnosť tohto sektora v Európe, ak má byť schopný čeliť očakávanému prudkému zvýšeniu dopytu po nových elektrárňach. Percentuálny podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie nižší než 10 – 15 % celkovej ročnej výroby by nebolo veľmi zmysluplné, pretože po zohľadnení administratívnych nákladov a nakladania s odpadom je na dosiahnutie úspor z veľkovýroby nevyhnutný istý minimálny objem.

1.9 Uvedomuje si, že nie je schodné riešenie vytypovať jedinú alebo viaceré spoločné európske lokality na uskladnenie odpadu, ako je to v prípade Spojených štátov, a vyzýva členské štáty, aby urýchlili postupy výberu definitívnych vnútroštátnych lokalít. Je potrebné stanoviť zosúladené bezpečnostné požiadavky, pre ktoré je žiaduca smernica na túto tému, o ktorú už požiadali Združenie západoeurópskych dozorných orgánov v oblasti jadrovej energetiky (WENRA) a Európsky parlament.

1.10 Nabáda Komisiu, aby podporovala programy v oblasti výskumu a vývoja, zamerané predovšetkým na jadrové zariadenia IV. generácie.

1.11 Ani v oblasti spracovania rádioaktívneho odpadu a ochrany pred ionizujúcim žiarením sa dostupné prostriedky na výskum nezdajú byť primerané. EHSV vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby pre 7. rámcový program Euratom vyčlenili ďalšie prostriedky a odporovali spoločné technologické iniciatívy so špecifickým zameraním, ako je to napríklad v prípade palivových článkov a liekov. EHSV okrem toho apeluje na členské štáty, aby v oblasti svojej pôsobnosti vyvinuli oveľa väčšie úsilie pri riešení týchto problémov. V júli 2008 Nuclear Decommissioning Authority (NDA) odhadol o 30 % vyšší objem verejných prostriedkov požadovaných na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky v porovnaní s rokom 2003. Odhad NDA predstavuje 73 miliárd britských libier, čo zodpovedá 92 miliardám EUR, so stúpajúcou tendenciou (1). Podľa spoločnosti EDF, ktorá má vysoký stupeň štandardizácie, sa tieto náklady pohybujú vo výške 15 – 20 % počiatočných stavebných nákladov.

1.12 Výbor sa domnieva, že existuje množstvo opatrení, ktoré by Únia a členské štáty mohli prijať na zmiernenie týchto neistôt.

2.1.1 V nasledujúcich dvadsiatich rokoch bude musieť Európa investovať do náhrady súčasných elektrární okolo 800 až 1 000 miliárd EUR, nezávisle od používaného paliva. Pokiaľ ide o jadrové reaktory, odhaduje sa, že z celkového počtu 146 ich asi 50 až 70 bude musieť byť nahradených (čo predstavuje prípadné náklady vo výške od 100 do 200 miliárd EUR).

2.1.2 Náklady na predĺženie životnosti v súčasnosti prevádzkovaných jadrových elektrární dosahujú výšku približne 25 % ceny novej elektrárne, pričom tieto elektrárne môžu byť používané ešte ďalších 10 až 20 rokov. V jednej nedávnej štúdii (2) nie sú vyčíslené náklady jednotné a pohybujú sa od 80 po 500 EUR/kWe v závislosti od použitej technológie a vzťahujú sa na predĺženie životnosti o ďalších asi 10 rokov.

2.1.3 Neistota, pokiaľ ide o budúce rozhodnutia v energetickej oblasti, a možnosť čerpať ďalší zisk z investícií vedie prevádzkovateľov k tomu, že radšej žiadajú o predĺženie obdobia využívania existujúcich zariadení, než aby investovali značné sumy do nových a účinnejších elektrární. Predĺženie aktívnej prevádzky pri zaručení aspoň rovnakej úrovne bezpečnosti je istotne v hospodárskom záujme ako aj v záujme ochrany klímy, ale nerieši problém dopytu po energii z dlhodobého hľadiska, len ho odďaľuje.

2.1.4 V prípade postupného znižovania výroby elektriny z jadrovej energie je potrebné nahradiť výrobu inými zdrojmi, ktoré by zaručovali rovnakú úroveň emisií a rovnaké základné zaťaženie. Ak sa nahradia odstavené elektrárne, vyžiada si to približne 100 až 200 miliárd EUR, ak sa zachová rovnaký podiel jadrovej energie vo výrobe, náklady dosiahnu 200 až 400 miliárd EUR, v závislosti od dopytu po elektrickej energii.

2.1.5 Náklady na novú jadrovú elektráreň sa odhadujú na 2 až 4,5 miliárd EUR. EIB považuje rozvoj jadrovej energie z dlhodobého hľadiska za neistý a očakáva v EÚ jej drastické zníženie o 40 % v roku 2030 v porovnaní s rokom 2004. Prezident EIB potvrdil v nedávnej verejnej diskusii v EHSV tieto vyhliadky. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (AIEA) očakáva zvýšenie kapacity elektriny vyrobenej z jadrovej energie v rovnakom období z 368 GW na 416 GW, a nárast o 13 % na celosvetovej úrovni, zatiaľ čo v Európe sa očakáva jej zníženie o 15 GW (3).

2.2.1 Na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu a ešte prísnejších cieľov, ktoré by mali byť stanovené v Kodani, by EÚ mala vyrábať 60 % elektrickej energie bez emisií CO2. V súčasnosti približne 40 % CO2 emisií Európskej únie pochádza z výroby energie. Úloha jadrovej energie by sa nemala prehliadať. Cieľ dosiahnuť podiel 20 % vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 by Komisia rada videla zvýšený na 30 % do roku 2030.

2.2.2 Dá sa očakávať zvýšenie emisií CO2 súvisiace s výrobou a spracovaním uránu, najmä kvôli postupnému vyčerpávaniu prírodných minerálnych ložísk s najvyššou koncentráciou uránu a zvýšeniu objemu skleníkových plynov v dôsledku používania flóru a chlóru v procesoch prípravy fluoridu uránového a pri purifikácii zirkónia, ktoré tvorí povrch palivových tyčí, do ktorých sa vkladá obohatený urán.

2.2.3 Vplyv CO2 vypusteného do ovzdušia v dôsledku výroby elektriny z jadrovej energie však naďalej zostáva veľmi malý a túto skutočnosť treba náležite zohľadniť.

2.2.4 Dopyt po elektrickej energii pre verejnú a individuálnu dopravu sa bude zvyšovať, ako aj požiadavky na výrobu vodíka, ktorého 95 % sa v súčasnosti získava z uhľovodíkov. Vodík prispeje v vyriešeniu problému uskladňovania elektriny, ak bude vyrábaný z palív s nízkou úrovňou emisií.

2.3.1 Najväčší problém spočíva v neistote rámca administratívnych a legislatívnych predpisov. Postupy sú v každej krajine rôzne a v niektorých prípadoch môžu dvojnásobne až trojnásobne predĺžiť stavebné lehoty. Komisia odhaduje, že vo Fínsku je potrebných aspoň 10 rokov, ale kvôli problémom, ktoré sa vyskytli počas výstavby, sa pozastavili práce a očakáva sa, že dôjde k oneskoreniu najmenej o 18 mesiacov. Administratívne postupy sa spustili v roku 2000 a k zapojeniu do distribučnej siete určite nedôjde pred rokom 2011.

2.3.2 Investície do jadrovej energie sa vyznačujú obzvlášť vysokým podielom počiatočného kapitálu (okolo 60 % celkových investícií) a asi až o desať rokov neskôr začína predaj elektrickej energie. Na amortizáciu investovaného kapitálu a jeho finančných nákladov je potrebných približne 20 rokov. To poukazuje na význam dostatočne dlhého trvania prevádzky na dosiahnutie rentability tejto technológie.

2.3.3 Tieto investície majú veľmi dlhé trvanie: od začatia stavebných prác, cez prevádzku po dekontamináciu a demontáž môže uplynúť aj sto rokov. Je nevyhnutné, aby bola zaručená dlhodobá finančná stabilita prevádzkovateľov a dlhodobé záväzky štátov, pokiaľ ide o budúci vývoj jadrového sektora.

2.3.4 Financovanie jadrového sektora je viac než akékoľvek iné ovplyvňované politickými rozhodnutiami vlád jednotlivých štátov. Neistota vyplýva v prvom rade práve z potreby istého a stabilného legislatívneho rámca. Je nevyhnutne potrebná politika zapojenia a zvyšovania informovanosti občanov, ktorí by mali mať možnosť podieľať sa na rozhodnutiach na základe transparentných, vyčerpávajúcich, zrozumiteľných a pravdivých informácií. Len demokratickým postupom sa dá dospieť k uvedomelému rozhodnutiu, na ktorom spočíva budúci vývoj európskeho jadrového priemyslu.

2.3.5 Vysoký podiel finančných nákladov vedie k tomu, že je potrebné „predať“ všetku vyrobenú energiu, keďže jadrové zariadenia musia byť v prevádzke v základnom zaťažení a distribuovať vyrobenú energiu veľmi veľký počet hodín ročne. Vyvstáva problém v súvislosti s rentabilitou, ktorý by sa dal vyriešiť poskytnutím možnosti uzavrieť dlhodobé zmluvy ako v prípade vo Fínsku.

2.3.6 Ďalším zdrojom neistoty sú rozdiely v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o systémy náhrad a zisťovania zodpovednosti v prípade havárií. Mal by existovať jednotný európsky systém záruk na zlepšenie súčasných schém poistenia a poistného krytia, ktoré sú úplne nepostačujúce v prípade vážnej havárie. Zaťaženie a zodpovednosť musia znášať v plnej miere výrobcovia, ako v prípade akejkoľvek inej činnosti. Vzhľadom na povahu rizika (obrovské náklady v prípade vážnej havárie a veľmi nízka pravdepodobnosť, že k nej dôjde) by sa mali podporovať formy spolupoistenia na základe vzájomnosti medzi jednotlivými výrobcami jadrovej energie.

2.3.7 Verejná mienka. Z nedávneho prieskumu verejnej mienky (4) možno vybadať zmenu postoja k jadrovej energii: S výrazným pozitívnym hodnotením sa možno stretnúť najmä v krajinách, kde sa táto technológia používa, ale ešte stále v EÚ s 27 členmi ako celku prevláda – hoci len mierne – negatívny postoj (45 % oproti 44 %). Na nedostatok transparentnosti a potrebu jasných a vyčerpávajúcich informácií poukázalo aj Európske fórum.

2.4.1 Zmluva o Euratome obsahuje v rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu ustanovenia o špecifických finančných prostriedkoch pre výskum, rozvoj a demonštračné činnosti.

2.4.2 Ďalším finančným nástrojom Spoločenstva je EIB, ktorá zaručila sektoru investície v celkovej hodnote presahujúcej 6 589 miliónov EUR vyčlenených na výstavbu elektrární ako aj na likvidáciu rádioaktívneho odpadu, ku ktorým treba prirátať 2 773 miliónov EUR, ktoré na tie isté účely poskytol Euratom.

2.4.3 EIB v analýze investícií, po priaznivom stanovisku Komisie, zohľadňuje nielen získavanie značných finančných prostriedkov potrebných na výstavbu, ale i náklady na nakladanie s odpadom a odstavenie z prevádzky. Ale v internalizácii nákladov, ktorú ohlasuje EIB, nie sú zarátané ďalšie nepriame náklady, ako napríklad náklady na vonkajšiu ochranu elektrární bezpečnostnými zložkami, resp. dodatočné demolačné práce, ako napr. v prípade kumulačných hrádzí, ktoré sú na riekach vystavané na zabezpečenie stáleho prítoku vody do reaktorov aj počas období sucha.

2.4.4 Rôzne spôsoby vyčísľovania nákladov a požiadavka zaručeného systému fondov vyčlenených ad hoc sú prehľadne opísané v oznámení Komisie na tému „Druhá správa o využívaní finančných zdrojov vyčlenených na odstavenie jadrových zariadení, vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu (6)“.

2.4.5 V tejto správe sa poukazuje aj na „nesprávne“ využívanie fondov vyčlenených na demontáž zariadení a nakladanie s odpadom v niektorých členských štátoch. V niektorých krajinách sú tieto fondy financované z verejných prostriedkov často používané na iné účely. To výrazne narušuje hospodársku súťaž, pretože tieto náklady by mali byť internalizované podľa zásady „znečisťovateľ platí“.

2.4.6 Návrh Komisie z roku 2002 zlúčiť rozhodnutia Rady 77/270/Euratom a 94/179/Euratom a zvýšiť úroveň financovania sa nestretol s jednomyseľnou podporou Rady. Pôžičky Euratomu (dostupných je ešte 600 miliónov EUR), o ktoré možno požiadať až do výšky 20 % celkových investícií, nepostačujú na uspokojenie niektorých žiadostí, ktoré ešte neboli oficiálne podané, ale už sú predmetom predbežných rokovaní s Komisiou.

2.4.7 Fondy Euratomu a akcie EIB by však mali byť použité na podporu výskumu a aplikácií v záujme bezpečného a trvalo udržateľného vývoja jadrového priemyslu. Súčasné opatrenia sa zdajú byť neprimerané v pomere k zvyšujúcej sa potrebe finančných prostriedkov na zaručenie vysokej úrovne bezpečnosti a obmedzenie rizika na minimum. Tieto prostriedky by mali byť špecificky vyčlenené pre tie krajiny, ktoré preukážu existenciu verejných opatrení v oblasti spracovania rádioaktívneho odpadu.

2.5.1 Systém štátnej pomoci nezahŕňa možnosť financovania výstavby jadrových elektrární, zatiaľ čo sa zdá byť možné a žiaduce vyčleniť verejné prostriedky na posilnenie bezpečnostných opatrení, rozvoj a zavádzanie transparentných a všeobecne uznávaných postupov udeľovania licencií a výberu lokalít, ako aj na podporu programov v oblasti odbornej prípravy a odborného rastu. Nezávisle od skutočnosti, či sa vybudujú alebo nie nové jadrové elektrárne, bude nevyhnutné mať k dispozícii vysoko špecializovaných inžinierov a technických odborníkov, ktorí by priebežne zaručili bezpečnú prevádzku činných aj postupne odstavovaných elektrární.

2.5.2 Európsky priemysel je momentálne zapojený do výstavby štyroch reaktorov (2 v Bulharsku, 1 vo Fínsku a 1 vo Francúzsku). V súčasnosti sa dá sa len ťažko očakávať prudký rozvoj týchto výrobných kapacít, najmä v oblasti jadrového štiepenia. Britské združenie jadrového priemyslu NIA vo svojej nedávnej štúdii potvrdilo, že by mohlo podporovať nový jadrový program v rozsahu70 – 80 %, s výnimkou kľúčových komponentov reaktora, ako tlakovej nádoby, turbogenerátorov a ďalších dôležitých súčastí (7). Najväčšou prekážkou rýchleho rozvoja tohto sektora je nedostatok technických odborníkov a inžinierov. Tento nedostatok sa pociťuje hlavne v členských štátoch, ktoré nemajú rozvinuté odvetvie jadrovej energetiky. Dá sa však tomu zabrániť, keďže inžinierske štúdium trvá v priemere päť rokov, zatiaľ čo od rozhodnutia vybudovať jadrový reaktor až po jeho skutočné spustenie zvyčajne prejde desať rokov

2.5.3 Sú potrebné značné investície do oblasti technickej odbornej prípravy a vedeckého vzdelania. U mladých generácií sa neprebudil obzvlášť veľký záujem o štúdium jadrovej problematiky, s výnimkou členských štátov, kde je rozvinutý bohatý jadrový program, vytvárajúci skutočné pracovné príležitosti. V blízkej budúcnosti budú potrební vedci, technici a inžinieri a odborníci v oblasti priemyselnej výstavby. Členské štáty, ktoré využívajú jadrové technológie a predovšetkým tie štáty, ktoré sa rozhodnú takéto odvetvie rozvinúť, musia mať k dispozícii konzekventné špecifické investičné projekty v oblasti odbornej prípravy.

2.5.4 Fórum jadrovej energie zdôraznilo význam zosúladenia bezpečnostných požiadaviek. Dohovor o jadrovej bezpečnosti a bezpečnostné normy AIEA sú uznávané za základné referenčné parametre. Združenie západoeurópskych dozorných orgánov v oblasti jadrovej energetiky (WENRA) mieni uskutočniť program zosúladený medzi krajinami EÚ a Švajčiarskom do roku 2010. Na základe analýzy SWOT sa odporúča vypracovanie európskej smernice týkajúcej sa základných princípov v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení.

3.1 Problém využívania jadrovej energie a jej financovania treba dať do súvislosti s problémom klimatických zmien, ktorý nastolili emisie CO2. Približne tretina výroby elektriny a 15 % energie spotrebovanej v EÚ pochádza z jadrovej energie s nízkymi emisiami CO2. Aj po zohľadnení možnosti, že sa zvýši podiel energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov (ktoré predstavujú ďalší zdroj energie bez emisií CO2, a preto treba túto možnosť – popri úspore energie – presadzovať s rozhodnosťou), zdá sa byť nesmierne problematické dosiahnuť zníženie emisií CO2 v nasledujúcich desaťročiach bez zachovania objemu výroby jadrovej energie na súčasnej úrovni.

3.2 Jadrová energia je menej závislá od kolísania cien, keďže ceny uránu len v malej miere ovplyvňujú výšku celkových nákladov.

3.3 Diverzifikácia zdrojov energie vytvára väčšie príležitosti, najmä krajinám, ktoré sú výrazne závislé od dovozu.

3.4 Náklady na výrobu 1 kWh z jadrovej energie sú podľa údajov, ktoré poskytla Komisia a niektorí prevádzkovatelia, vyššie než náklady tradičných tepelných elektrární, ale nižšie v porovnaní s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto údaje nezohľadňujú na jednej strane predpokladané náklady spojené s certifikátmi o emisiách CO2, ale ani čiastočnú internalizáciu očakávaných výdavkov na dekontamináciu a demontáž na konci prevádzkového cyklu. Mala by sa uplatniť metóda internalizácie všetkých externých nákladov na všetky druhy zdrojov energie. Podľa niektorých prevádzkovateľov a skorších štúdií (8) sú náklady na výrobu 1 kWh z jadrovej energie nižšie.

3.5 Trvanie palivových rezerv. Pri zachovaní súčasného počtu elektrární a technológie reaktorov by známe rezervy mali umožniť hospodársky efektívnu prevádzku s nízkou úrovňou emisií CO2 ešte v priebehu pár desaťročí až niekoľkých storočí (9), v závislosti od odhadu (10). Táto neistota pramení zo skutočnosti, že vzhľadom na postupné vyčerpanie ložísk „čistého“ uránu sa náklady na ťažbu a rafinovanie zvýšia, pokiaľ ide o energiu ako aj používanie chemických látok spôsobujúcich skleníkové plyny. Budúca generácia elektrární by však mohla radikálne znížiť spotrebu vďaka vývoju rýchlych množivých reaktorov (Fast Breeder Reactor). Bolo by zaujímavé použiť ako palivo tórium, ktorý sa vyskytuje vo väčších množstvách než urán a má lepší neutrónový výkon a lepšiu neutrónovú absorpčnú schopnosť, a preto si vyžaduje nižšie obohacovanie paliva na jednotku vyrobenej energie. Okrem toho by mohol poháňať nerýchle množivé reaktory a množstvo rádioaktívneho odpadu a plutónia, ktoré môže byť použité na vojenské účely, by sa podstatne znížilo.

4.1 Možnosti katastrofických havárií a výpadkov: Aj keď sa technologický vývoj v oblasti reaktorov objektívne znížil riziká na minimum prijatím nadmerných kontrolných opatrení, nemožno teoreticky vylúčiť možnosť jadrovej fúzie. Systémy pasívnej bezpečnosti, ako „core catcher“ zavedený v EPR – v súčasnosti vo výstavbe vo Fínsku – zaručujú ohraničenie rádioaktívneho úniku aj v vysoko nepravdepodobnom prípade fúzie jadra. Budúce reaktory so „zabudovanou“ bezpečnosťou by mohli odstrániť toto riziko. Napríklad európsky projekt VHTR Raphael by zaručil aj v prípade zablokovania chladiaceho systému pomalý termický vývoj do vyváženého stavu, v ktorom uvoľňované teplo vyvažuje výrobu energie, zatiaľ čo súčasné reaktory si vyžadujú rýchly zásah na zastavenie zvyšovania teploty jadra.

4.2 Zdravotné riziká spojené s riadnym chodom elektrární. V jednej štúdii o výskyte leukémie u detí v okolí jadrových elektrární medzi rokmi 1990 a 1998 bolo zaznamenaných 670 prípadov ochorenia na leukémiu, bez toho, aby bol zistený nadmerný výskyt u detí s trvalým bydliskom v okruhu 20 km od jadrových elektrární. Výsledky nedávneho epidemiologického prieskumu (KIKK) uskutočneného v Nemecku z iniciatívy spolkového úradu na ochranu pred rádioaktívnym žiarením (BfS) na rozsiahlej vzorke obyvateľstva (1 592 prípadov a 4 735 kontrol) však poukázali na súvislosť medzi počtom rakovinových ochorení u detí mladších ako 5 rokov a vzdialenosťou bydliska od jadrovej elektrárne. Autori dospeli k záverom, že úroveň meraného žiarenia je taká nízka, že so zreteľom na poznatky v oblasti rádiobiológie nemožno tvrdiť, že príčinou rakoviny je vystavenie ionizujúcemu žiareniu. Komisia nezávislých odborníkov (11) preverila výsledky štúdie KIKK. ktoré sa ukázali ako spoľahlivé. Nízka úroveň nameraného žiarenia vedie k odporúčaniu prehĺbiť poznatky o prípadnej nadmernej citlivosti detí v súvislosti s rizikom ožiarenia a nepretržite monitorovať obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti jadrových zariadení (12). V septembri 2008 spustil federálny úrad zdravia švajčiarskej vlády program Canupis (Childhood Cancer and Nuclear Power Plants in Switzerland) so zreteľom na výsledky nemeckej štúdie a analýzy odbornej literatúry na túto tému, o ktorú požiadal francúzsky úrad pre jadrovú bezpečnosť ASN na odporúčanie správy Vroussos.

4.3 Rádioaktívny odpad. Existuje len veľmi málo štátov, ktoré vyriešili tento problém a vytypovali definitívne úložiská. Spojené štáty boli nútené zmeniť zaradenie lokality v Novom Mexiku (Waste Isolation Pilot Plant) v činnosti od roku 1999 z dôvodu infiltrácie tekutín, ktoré mali v kombinácii s kamennou soľou v bani zvýšené korózne účinky na sudy, čo viedlo k tomu, že sa lokality v soľných útvaroch považujú za geologicky nestabilné. V Európe len Fínsko a Švédsko oznámili, že stanovili miesta definitívneho uskladnenia.. Osobitnú pozornosť treba venovať opätovnému spracovaniu odpadu. I naďalej je potrebné realizovať štúdie o definitívnom uskladnení odpadu, ktoré bude nasledovať po spracovaní vyhoreného paliva. Kvalita takéhoto uskladnenia ako aj úprava odpadu sú základnými faktormi bezpečnosti a zabezpečenia palivového cyklu.

4.4 Spracovanie a doprava. Ďalšie problémy súvisia so správou zariadení na spracovanie a dopravou ožiareného paliva. Príslušní zodpovední činitelia sa v minulosti nesprávali bezchybne a porovnateľne s technickými pracovníkmi jadrových elektrární: napríklad na prepravu používali nevhodné lode (jedna z nich sa potopila, našťastie neprevážala ožiarený materiál) alebo vyhadzovali nebezpečný materiál do mora.

4.5 Geologické a hydrogeologické riziká. Ďalším kritickým prvkom je skutočnosť, že mnohé jadrové elektrárne sa nachádzajú v oblastiach často postihnutých zemetrasením. Japonsko uprednostnilo odstavenie najväčšej elektrárne na svete v lokalite Kashiwazaki-Kariwa, v prefektúre Nigata, čím prišlo o kapacitu 8 000 MWe. Týmto odstavením, ktoré nasledovalo po zemetrasení 16. júla 2007, sa výroba elektriny z jadrovej energie znížila o 25 TWh. V súčasnosti prebiehajú práce na opätovné uvedenie dvoch reaktorov do prevádzky.

4.6 Nekontrolované šírenie jadrovej energie a terorizmus. V ostatných rokoch vzrástli obavy v dôsledku novej hrozby teroristických skupín. Skutočne bezpečné jadrové zariadenia by mali byť schopné vydržať náraz lietadla bez toho, aby došlo k úniku rádioaktívneho materiálu.

4.7 Voda. Ďalší nesmierne dôležitý aspekt sa týka klimatických zmien a postupného ubúdania vody. V prípade všetkých tepelných elektrární, vrátane elektrární spaľujúcich uhlie, ropu alebo solárno-termických elektrární, ako aj v prípade atómových elektrární je spotreba vody v chladiacich procesoch je veľmi vysoká, pokiaľ sa neuplatňuje menej účinná technológia chladenia vzduchom. (Vo Francúzsku sa pri výrobe elektriny, vrátane výroby vo vodných elektrárňach, používa ročne 57 % celkovej spotreby vody, t. j. 19,3 miliárd metrov kubických (Mm3) z celkového objemu 33,7 Mm3. Väčšina objemu tejto vody sa vracia do obehu po schladení procesu štiepenia a výroby elektriny (13)). Zohrievanie obrovského objemu vody v jadrových elektrárňach a znepokojujúce zmenšovanie sa povrchových tokov a podzemných vôd je ďalším problémom pri výbere lokality a vyvoláva otázky u verejnosti, ktoré si od úradov vyžadujú jednoznačné odpovede. v niektorých prípadoch sa musela výroba elektriny kvôli suchu prerušiť alebo zastaviť.

4.8 EÚ nemá k dispozícii prírodné suroviny. V roku 2007 boli v rámci EÚ k dispozícii len 3 % celkovej spotreby. Rusko je s podielom 25 % (5 144 tU) hlavným dodávateľom. Nasleduje Kanada (18 %), Niger (17 %) a Austrália (15 %). Jadrová energia teda neznižuje závislosť od tretích krajín, aj keď dodávatelia patria prevažne z politického hľadiska k stabilným krajinám.

4.9 Prístup k financovaniu a dlhodobému kapitálu. Potrebné finančné prostriedky sú nepochybne dôležité, ale stávajú sa značne riskantnými vzhľadom na čas potrebný na plánovanie a výstavbu: môže uplynúť viac než 10 rokov, kým je elektráreň uvedená do prevádzky. Pôvodne stanovené lehoty výstavby neboli nikdy dodržané a v skutočnosti priemerná dĺžka obdobia uplynutého po začiatok obchodovania s vyrobenou elektrinou presahovala očakávania, čo samozrejme sprevádzali zvýšené investičné náklady.

4.10 Nedávne havárie. Počas vypracúvania tohto stanoviska došlo k viacerým haváriám: jednému v Slovinsku a štyrom vo Francúzsku. Vo Francúzsku mal zákaz používania vody a konzumácie rýb z riek, do ktorých unikla rádioaktívna voda, negatívny vplyv na európsku verejnú mienku. Tieto udalosti a ich výrazne negatívny ohlas v médiách poukazujú na potrebu venovať osobitnú pozornosť údržbe a výberu podnikov, ktoré pôsobia v jadrových elektrárňach.

5.1 Význam elektriny vyrobenej z jadrovej energie je v súčasnosti taký veľký, že je nemysliteľné, aby sa v blízkej budúcnosti nahradil jej príspevok do energetického rozpočtu EÚ.

5.2 Financovanie jadrového sektora je viac než akékoľvek iné ovplyvňované politickými rozhodnutiami vlád jednotlivých štátov. Neistota vyplýva v prvom rade práve z potreby istého a stabilného regulačného rámca. Je nevyhnutne potrebná politika zapojenia a zvyšovania informovanosti občanov, ktorí by mali mať možnosť podieľať sa na rozhodnutiach na základe transparentných, vyčerpávajúcich, zrozumiteľných a pravdivých informácií. Len demokratickým postupom sa dá dospieť k uvedomelému rozhodnutiu, na ktorom spočíva budúci vývoj európskeho jadrového priemyslu.

5.3 Nedostatok transparentnosti a neúplné a protichodné informácie napríklad o takých témach ako prideľovanie finančných zdrojov vyčlenených na likvidáciu odpadu a demontáž odstavených jadrových elektrární zvyšujú neistotu občanov, ako to potvrdzuje aj samotná Komisia. EHSV žiada Komisiu, aby upozornila členské štáty na potrebu spustenia kampane na zaručenie transparentnosti a poskytnutie faktov o potrebách Európy v energetickej oblasti, energetickej účinnosti a rôznych možnostiach, vrátane jadrovej energie.

5.4 Výbor si všíma, že životnosť mnohých elektrární, ktoré v súčasnosti v Európe fungujú (či už na fosílne alebo jadrové palivo), sa v priebehu budúcich dvadsiatich rokov skončí. Ak sa v tejto oblasti nezačne výrazne investovať, môže to viesť k nedostatkom v zásobovaní elektrickou energiou.

5.5 Výbor vyjadril vo viacerých stanoviskách názor, že najdôležitejšími prioritami v oblasti energetiky sú dôraznejšie presadzovanie energetickej účinnosti a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie.

5.6 EHSV si však uvedomuje, že napriek vynaloženiu maximálneho úsilia nebude rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a energetická účinnosť stačiť na pokrytie celkového potenciálneho nedostatku v dodávkach elektrickej energie. V celej Európe budú potrebné nové investície do výroby energie v elektrárňach spaľujúcich uhlie, ako aj v jadrových elektrárňach.

5.7 V oboch prípadoch považuje výbor za nesmierne dôležité, aby boli v hodnoteniach investičných projektov a ich prevádzkových nákladov zohľadnené všetky environmentálne a bezpečnostné externality.

5.8 Vzhľadom na čoraz väčšiu hrozbu klimatických zmien by projekty všetkých nových elektrární spaľujúcich fosílne palivá mali byť v súlade s požiadavkami na zavedenie systémov na zachytávanie a ukladanie CO2 a aby boli tieto náklady zohľadnené v hodnoteniach a podnikateľských plánoch. Takisto náklady na prípadné vyraďovanie zariadení z prevádzky a likvidáciu odpadu by mali byť začlenené do hodnotenia a podnikateľského plánu každej novej jadrovej elektrárne. V tejto súvislosti je potrebné zabrániť skrytým dotáciám do všetkých plne rozvinutých energetických systémov.

5.9 Investori a iné subjekty v oblasti financovania v súčasnosti neradi vkladajú významné zdroje do výstavby novej generácie jadrových elektrární v Európe, a to vzhľadom na mnohé neistoty v ekonomickej, politickej a právnej oblasti a dlhý časový úsek medzi investovaním veľkého objemu prostriedkov a ich ekonomickou návratnosťou.

5.10 Fínsky model, v rámci ktorého bolo vytvorené konzorcium veľkých užívateľov, ktorí odkúpili za pevnú cenu väčšinu vyrobenej elektrickej energie, by sa mal presadzovať a podporovať.

5.11 Je žiaduce, aby Komisia podporovala programy v oblasti výskumu a vývoja, zamerané predovšetkým na jadrové zariadenia IV. generácie, i keď je jasné, že nebudú môcť byť komerčne využité skôr než v roku 2030 (14). Pomocou IV. generácie reaktorov by sa mala vyrábať „čistejšia“ jadrová energia, čím by sa odstránili problémy súvisiace so spracovaním odpadu, či nekontrolovaným šírením a ďalej znížilo riziko výpadkov v dodávkach energie, pri nízkych nákladoch štiepneho materiálu. Reaktory IV. generácie môžu účinne prispieť k výrobe vodíka. Je tiež potrebné výraznejšie presadzovať rozvoj energetiky na základe jadrovej fúzie, aby bolo v druhej polovici tohto storočia možné využiť jej osobitné prednosti v oblasti bezpečnosti a zdrojov.

5.12 Prostriedky, ktoré poskytol Euratom na záruku investícií a následné zníženie finančného zaťaženia podnikov, ktoré získali vysoké hodnotenie (rating) európskych inštitúcií, sú blokované a mali by byť pomocou špecifických vyčlenených dodatočných prostriedkov prispôsobené zvýšeným nákladom a inflácii, ku ktorej medzičasom došlo, pričom sa to nesmie dotknúť ostatných podporných programov, napríklad v prospech zvyšovania energetickej účinnosti alebo obnoviteľných zdrojov energie.

5.13 Ani v oblasti spracovania rádioaktívneho odpadu a ochrany pred ionizujúcim žiarením sa dostupné prostriedky príslušné výskumné programy nezdajú byť primerané. EHSV vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby pre 7. rámcový program Euratom vyčlenili ďalšie prostriedky na tieto účely aj v rámci spoločných technologických iniciatív so špecifickým zameraním, ako je to napríklad v prípade palivových článkov a liekov. EHSV okrem toho apeluje na členské štáty, aby k tomu prispeli intenzívnejšími národnými výskumnými programami v oblasti rádiobiológie a ochrany proti žiareniu, epidemiológie a uskladnenia odpadu.

5.14 Bolo by vhodné, aby sa model financovania vyčleneného pre jadrovú energiu, ktoré je nezávislé od ostatných rámcových programov, rozšíril na programy v oblasti energetickej účinnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

5.15 Členské štáty by mali zorganizovať fórum o jadrovej energii na národnej úrovni podľa vzoru fóra zorganizovaného Komisiou v Prahe a Bratislave o týchto témach: príležitosti, riziká, transparentnosť a informácie.

5.16 Zjednodušenie udeľovania licencií a vytypovania lokalít prostredníctvom jednotného európskeho postupu by malo mať kladný vplyv na istotu investícií a lehoty uvedenia do prevádzky, ale verejná mienka by v žiadnom prípade nepripustila európske predpisy, ktoré by boli menej prísne než tie vnútroštátne. V súvislosti s bezpečnosťou je potrebné zohľadniť záujem EÚ o vypracovanie prísnych a zosúladených noriem vzhľadom na súvisiace riziko, ktoré presahuje hranice jednotlivých štátov. (Napríklad v prípade jadrových elektrární v blízkosti štátnych hraníc). Zosúladenie koncepcií a právnych predpisov by mohlo byť zamerané na nasledujúcu generáciu reaktorov.

5.17 Spotrebitelia by mali mať možnosť podieľať na výhodách lacnejšej výroby elektrickej energie. V súčasnosti sa na burze s elektrickou energiou ceny za elektrinu stanovujú podľa tej najdrahšej (kombinovaný cyklus plyn – uhlie). Malo by sa obchodovať s elektrinou vyrobenou z rôznych zdrojov, za rozdielne ceny.

V Bruseli 4. decembra 2008

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

Generálny tajomník Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Martin WESTLAKE

(1) House of Commons Committee of Public Accounts Nuclear Decommissioning Authority 38° Report of Session 2007 – 2008, UK.

(5) P. Vandenplas, G. H. Wolf 50 years of controlled nuclear fusion in the European Union, Europhysics News, 39, 21 (2008).

(7) NIA (Nuclear Industry Association. The Uk capability to deliver a new nuclear build programme 2008 update).

(8) DGEMP- Couts de reference de la production electrique Ministère de l’économie des finances et de l’indstrie, december 2003.

(9) Storm van Leeuwen, Nuclear power – the energy balance (2008), www.stormsmith.nl.

(11) Dr. Brüske-Hohlfeld, GSF, Neuherberg; Prof. Greiser BIPS, Brémy; Prof. Hoffmann, Univerzita Greifswald; Dr. Körblein, Umweltinstitut Mníchov; Prof. Jöckel, Univerzita Essen Duisburg; PD Dr. Küchenhoff, LMU Mníchov; Dr. Pflugbeil, Berlín; Dr. Scherb, GSF, Neuherberg; Dr. Straif IARC, Lyon; Prof. Walther; Univerzita Mníchov; Prof. Wirth, Wuppertal; Dr. Wurzbacher, Umweltinstitut Mníchov.

(12) Mélanie White-Koning, Denis Hémon, Dominique Laurier, Margot Tirmarche, Eric Jougla, Aurélie Goubin, Jacqueline Clave.

(13) Eau France a IFEN Institut Français de l’Environnement – údaje sa vzťahujú na spotrebu v roku 2004.