31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/23

1.1

Výbor víta iniciatívy Komisie zamerané na výraznejšiu podporu zakladania a rastu mikropodnikov, ako aj posilnenie a podnecovanie podnikateľského ducha s cieľom rozšíriť výrobnú a zamestnaneckú základňu Spoločenstva na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti, pevnejšej súdržnosti a kvalifikovanejšej znalostnej ekonomiky v súlade s cieľmi obnovenej agendy Lisabonskej stratégie.

1.2

Výbor síce víta iniciatívu vybudovať na úrovni Spoločenstva špecializovanú podpornú štruktúru pre mikroúvery, nepovažuje však jednoduché podnecovanie členských štátov za postačujúce, keďže pre nebankový sektor, na ktorý sa nevzťahujú smernice ES pre bankovníctvo, v mnohých členských štátoch neexistuje dostatočný právny základ a základné ustanovenia sa od seba výrazne líšia.

1.3

Pilotný projekt pre sociálne zodpovedné mikroinvestície, ktorý by zapojil bankové a nebankové finančné inštitúcie do európskeho systému siete prostredníctvom uzavretia dohody o porozumení (Memorandum of Understanding for Socially Responsible Investments) medzi jednotlivými inštitúciami a profesijnými združeniami, by sa mal podľa názoru výboru v prvom rade zamerať na „subjekty s obmedzenou možnosťou získania bankového úveru“ a slúžiť:

1.4

Výbor je presvedčený, že uplatnením nových technológií na mikroúvery inovatívnym spôsobom sa dá pomocou siete rozšíriť rozsah pôsobnosti mikrofinancovania, zvýšiť hospodársku súťaž, a tým znížiť náklady pre užívateľov.

1.5

Výbor sa tiež nazdáva, že na podporu mikroúverov sú nevyhnutné sprievodné opatrenia v oblasti ďalšieho vzdelávania, na uľahčenie rozvoja a úspechu na trhu, na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a čoraz lepšie dosahovanie cieľov vytýčených v Lisabonskej stratégii.

1.6

I keď výbor súhlasí s názorom, že zmeny inštitucionálneho a legislatívneho rámca na podporu mikroúverov sa týkajú prevažne úrovne členských štátov a majú byť zavádzané prostredníctvom mechanizmov ročného cyklu riadenia lisabonského procesu, pokladá za nevyhnutné posilniť európsky referenčný systém najmä s cieľom:

1.7

Pokiaľ ide o návrh vybudovať na úrovni Spoločenstva špecializovanú podpornú štruktúru pre mikroúvery v rámci oddelenia Európskeho investičného fondu zodpovedného za iniciatívu Jeremie, výbor sa nazdáva, že toto riešenie by neumožnilo zabezpečiť iniciatíve optimálnu viditeľnosť – navyše obmedzujúc tým úlohu koordinátora, ktorú by mala zohrávať vo vzťahu k rôznym už existujúcim iniciatívam – ani pripojiť k aktivitám technickej pomoci iné sprievodné aktivity. Výbor sa teda domnieva, že by sa malo vytvoriť osobitné oddelenie, ktoré by pôsobilo ako fond pre mikroúvery.

1.8

Financovanie a technická pomoc novej štruktúry by nemali byť určené len novým nebankovým mikroúverovým inštitúciám, ale zahŕňať všetky MFI, aby nedochádzalo k narušovaniu hospodárskej súťaže.

1.9

Iniciatíva Spoločenstva v oblasti MFI by mala zahŕňať aj posilnenie sociálneho dialógu a dialógu medzi jednotlivými subjektmi občianskej spoločnosti, ako aj efektívne využívanie európskych sietí na výmenu osvedčených postupov, akými sú Európska mikrofinančná sieť (EMN – European Microfinance Network), Mikrofinančné centrum pre strednú a východnú Európu a európska mikrofinančná platforma.

1.10

Výbor sa nazdáva, že v rámci iniciatívy v oblasti MFI sa musí efektívne využiť úloha podnikateľských združení pri overovaní dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti navrhovateľov, pri rozvoji silného potenciálu vyplývajúceho zo vzájomných vzťahov a dôvery, pri podpore a asistencii aj v oblasti odbornej prípravy a poradenstva, s cieľom dopomôcť príjemcom pomoci k samostatnosti a zjednodušiť administratívne postupy, a tým znížiť príslušnú záťaž, predovšetkým pri vypracúvaní podnikateľských zámerov.

1.11

Zriadenie fondu pre mikroúvery účelne prepojeného s finančnými inštitúciami, štátnou verejnou správou (2), profesijnými organizáciami a záručnými konzorciami a družstvami úverového ručenia, môže byť dôležitým krokom na usmernenie finančného inžinierstva na formy „sociálneho manažmentu“ úverov.

1.12

Zohľadnenie sociálnej stránky pri úveroch, ktoré môže byť aj základom pre vytvorenie fondu pre mikroúvery, je úzko späté so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov a hodnotami, ktoré predstavuje kvalitnejšia a rozsiahlejšia zamestnanosť.

1.13

Podpora environmentálnej certifikácie EMAS môže lepšie než iné nástroje povzbudiť rast podnikov v sociálnej oblasti a uľahčiť šírenie informovanosti o fonde pre mikroúvery.

2.1

Stredisko pre monitorovanie MSP dospelo v apríli 2007 k zisteniu, že najväčšou prekážkou inovácií výrobkov a výrobných postupov pre európske MSP je prístup k úverom, na druhom mieste sú ťažkosti nájsť kvalifikovaných pracovníkov. V prípade väčších podnikov sa problémy vyskytujú najmä v oblasti ľudských zdrojov.

2.2

Hlavné medzery, ktoré možno pozorovať na trhu, sú nedostatok počiatočného kapitálu, nedostatočná ponuka finančných prostriedkov a neadekvátny dopyt. Týmto otázkam sa venovala Komisia vo svojom oznámení na tému Implementácia lisabonského programu Spoločenstva: Financovanie rastu MSP – Pridaná európska hodnota  (3), ku ktorému mal výbor možnosť opakovane zaujať stanovisko (4).

2.3

EHSV konkrétne skonštatoval, že „politiky pomoci podnikom v ich začiatkoch a rozvoji by sa mali zintenzívniť, okrem iného aj vrátane rýchlejších opatrení s nižšími nákladmi na začiatku, čím by sa zlepšil prístup k rizikovému kapitálu, viacerým podnikateľským vzdelávacím programom, opatreniam určeným na uľahčenie prístupu k sieťam a verejnoprospešným službám a hustejšej sieti podporných služieb pre malé podniky.“ (5)

2.3.1

Výbor opakovane zdôrazňuje v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami (6), že „aj družstevné podniky, združené podniky a vzájomné spoločnosti (‚mutuals‘) ako aj inovatívne novozaložené podniky a mikropodniky môžu prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v EÚ“.

2.4

Na druhej strane výbor zdôraznil, že „hlavným problémom je jednoduchý prístup k finančným trhom“ a že „je potrebné stimulovať banky a iné finančné zainteresované strany, ako napr. fondy rizikového kapitálu, aby prijali pozitívnejší postoj k prijímaniu rizika“ (7).

2.5

Európska komisia na jeseň 2007 ohlásila, že zváži rad iniciatív pre MSP, medzi inými aj európsku iniciatívu na vytvorenie novej štruktúry na podporu mikroúverov (8).

2.6

Mikroúvery sú vo všeobecnosti všetkými uznávané ako finančný nástroj s veľkým vplyvom na podnikanie, hospodársky rozvoj a sociálne začlenenie do produktívneho života, ktorý však má ešte mnohé nedostatky a nedokonalosti vyplývajúce z ťažkostí pri získavaní investícií do počiatočného kapitálu podniku, najmä ak je žiadateľ nezamestnaný, nový prisťahovalec, príslušník etnickej menšiny alebo má trvalé bydlisko v regióne spadajúcom pod cieľ „Konvergencia“.

2.7

Ďalší problém spočíva v tom, že finančná inštitúcia dosahuje úspory z rozsahu súvisiace s fixným poplatkom za transakciu, ako napríklad zhromažďovanie údajov, zhodnotenie, následné sledovanie pôžičky. To platí obzvlášť pre poskytovanie mikropôžičok, najmä na samostatnú zárobkovú činnosť a MSP, ktoré nie sú dostatočne transparentné a dokážu finančnej inštitúcii len v obmedzenej miere poskytnúť príslušné údaje.

2.8

Podľa medzinárodnej definície je mikroúver malou pôžičkou – nepresahujúcou 25 000 EUR v Európe (9) a 100 000 USD v Spojených štátoch – určenou príjemcom s nízkym príjmom, ktorí zvyčajne nemajú prístup k bankovým úverom buď kvôli nedostatočnej solventnosti a/alebo kvôli poplatkom za transakciu, ktoré sú považované za príliš vysoké (10). Definícia mikroúverov nezahŕňa spotrebný úver.

2.9

Výbor súhlasí s Komisiou, že mikroúvery zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a podpore sociálneho začlenenia a nazdáva sa, že je potrebné zachovať ich hlavnú funkciu ako prostriedku na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a rozvoja mikropodnikov, pričom sa treba vyhnúť ich výlučnému využívaniu ako sociálnej podpory.

2.10

Výbor sa nazdáva, že mikroúvery v EÚ musia byť odpoveďou na problémy, na ktoré poukazuje zlyhanie trhu pri zabezpečovaní prístupu k podnikateľským úverom, ktoré sú potrebné na začatie alebo rozšírenie produktívnej hospodárskej činnosti, a to aj v rámci politiky pomoci a rozvojovej spolupráce (11).

2.11

Záručný fond rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) spravovaný EIF (12) poskytuje na úrovni Spoločenstva systém záruk na krytie mikroúverov, ktoré drobným podnikom (13) poskytujú miestne inštitúcie. V súčasnosti však okrem legislatívy pre sektor bankových mikroúverov, ktorý sa riadi predpismi platnými pre európske bankovníctvo (14), a odkazov na mikroúvery v rôznych programoch a iniciatívach Spoločenstva (15) neexistujú špecifické právne predpisy Spoločenstva pre mikroúvery.

2.12

Na druhej strane je oblasť mikroúverov v jednotlivých členských štátoch upravená a spravovaná rôzne. Len dva členské štáty majú špecifické právne predpisy upravujúce sektor nebankového mikrofinancovania (16), hoci v ďalších štyroch členských krajinách (17)existujú právne predpisy proti úžere.

2.13

Na svojom jarnom zasadnutí Európska rada označila za jednu z neodkladných priorít okrem iného „ďalšie uľahčovanie prístupu k financiám, a to aj prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov EÚ“ (18) a „podporu vyššej celkovej účasti pracovnej sily a na riešenie segmentácie s cieľom zabezpečiť aktívne sociálne začlenenie“.

2.14

Výbor sa nazdáva, že rozsiahlejší právny a podporný rámec by prispel k väčšej podpore vytvárania nových výrobných podnikov a ich konsolidácii, pričom by sa predišlo riziku ich vytláčania a vylúčenia z hospodárskeho života, čo môže nahrávať spoločenským neduhom a zločinu, akým je úžerníctvo.

3.1

Komisia vytyčuje dva smery činnosti:

4.1

Mikroúvery podporujú sociálne začlenenie a umožňujú hospodársky slabým osobám a podnikom vylúčeným z klasického bankového systému prístup k finančným prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné pre založenie a rozvoj činností, ktoré sú zdrojom príjmu.

4.2

Na úrovni Spoločenstva by zákon o drobnom podnikaní pre Európu (19) (Small Business Act), ktorého deklarovaným cieľom je stanovenie zásad a konkrétnych opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia európskych MSP, mal umožniť určiť a odstrániť prekážky, ktoré menším podnikom zabraňujú uvoľňovať svoj potenciál, a to tým, že sa vyvinie väčšie úsilie o zjednodušenie predpisov a postupov, zabezpečí lepší prístup k úverom a zavedú vhodné pravidlá v oblasti energie a životného prostredia.

4.3

Výbor sa nazdáva, že by mala byť zabezpečená lepšia koordinácia mnohých nástrojov zavedených v tejto oblasti, pričom by sa mali využiť skúsenosti nástrojov používaných v minulosti ako aj v súčasnosti v oblasti mikroúverov, ako to pripomína Komisia vo svojom oznámení (20), a síce:

4.3.1

Výbor sa nazdáva, že pri vymedzovaní nových opatrení Spoločenstva v oblasti mikroúverov by bolo potrebné náležite zohľadniť kladné skúsenosti získané pri vypracúvaní a konkrétnom viacročnom uskutočňovaní rámcového programu pre mikrofinancovanie GR EuropAid v rámci spolupráce medzi EÚ a krajinami AKT.

4.4.1

Európske finančné inštitúcie od začiatku osemdesiatych rokov (24), najmä vďaka úvahám a podnetom, ktoré vzišli z diskusií na európskych konferenciách remeselníkov a drobných podnikateľov (25), šírili a podporovali v členských štátoch kultúru finančného inžinierstva (26).

4.4.2

Potreba konkrétne zrealizovať operatívne usmernenia, ktoré by zjednodušili prístup k úverom a prispeli k zorganizovaniu finančného inžinierstva, viedla Komisiu a EIB – aj pod tlakom európskych organizácií malých podnikov – k zriadeniu EIF (27), ktorý po krátkom intermezze, počas ktorého sa venoval aj podpore sietí komunikácií (28) – sústredil svoje úsilie na rozvoj podporných opatrení pre drobné, malé a stredné podniky (MSP), a to pomocou rôznych foriem záruk a najmä prostredníctvom finančného inžinierstva.

4.4.3

Vďaka viacročným programom Komisie zameraným na drobné, malé a stredné podniky a spoluprácu, a v poslednom čase aj pomocou špecifického programu 1 v rámci CIP (29), sa opatrenia v oblasti finančného inžinierstva rozvinuli prostredníctvom:

4.4.4

EHSV mal opakovane možnosť oceniť úsilie, ktoré Komisia, EIB a EIF vynaložili najmä počas ostatných 15 rokov na podporu malých podnikov. Výbor ocenil rozšírenie a modernizáciu finančnej podpory EIB malým a stredným podnikom (32), ale nazdáva sa, že by bolo vhodné naďalej zvyšovať úsilie aj prostredníctvom programov vypracovaných po vzájomnej dohode s týmito aktérmi:

4.4.5

Na úrovni jednotlivých štátov by mohla byť vytvorená sieť fondov pre mikroúvery, vybavená rotačným (revolvingovým) fondom zásobovaným z prostriedkov EIB s dodatočnými zárukami EIF, ktorá by mala pozostávať z viacerých úrovní. Na úrovni regiónov (NUTS II) a vyšších územných celkov (NUTS III) by pôžičky mohli byť poskytované prostredníctvom organizácií záručných družstiev tam, kde existujú (33). Záručné družstvá majú bohaté skúsenosti v oblasti počiatočného kapitálu (seed capital) a pomocou vhodného rizikového fondu s protizárukou EIF by mohli aj ony poskytovať záruky na úvery.

4.4.5.1

Tento nový návrh by mal byť objasnený so zreteľom na vytvorenie fondu pre mikroúvery zo strany EIB a Európskej komisie. Cieľom tejto iniciatívy je podporiť mikrofinančné inštitúcie v Európe poskytovaním prostriedkov (granty, pôžičky, mezanínové financovanie alebo obchodovateľné kapitálové nástroje) a technickej pomoci. EIF vytvára tento fond pre mikroúvery so začiatočným kapitálom vo výške okolo 40 miliónov EUR (z toho 20 miliónov EUR poskytuje EIB) na podporné činnosti a podľa názoru EHSV by ho mal v budúcnosti spravovať.

4.4.6

Mikroúvery by mali postačovať na nákup materiálov a jednoduchého vybavenia potrebného na začatie novej podnikateľskej činnosti alebo na obnovu vybavenia, ktoré je v mikropodnikoch (34) stále potrebné.

4.4.6.1

Podľa názoru výboru by bolo treba osobitnú pozornosť venovať mikroúverom pre ženy podnikateľky. V týchto prípadoch by bolo potrebné väčší dôraz klásť na flexibilitu, spôsoby a kritéria poskytovania úveru s cieľom pomôcť zvládať objektívne sociálne a psychologicky náročné situácie, ktoré sa môžu vyhrotiť v prípadoch:

4.4.6.2

Pri spôsoboch poskytovania a riadení mikroúverov určených na rozvoj podnikania žien by sa mala zohľadňovať skutočnosť, že ich sociálne a ekonomické začlenenie, prípadne opätovné začlenenie, do výrobných štruktúr spoločnosti je prioritou, vzhľadom na to, že je nutné bojovať proti hrozbe znevažovania a podporovať rozvoj kultúry podnikania a schopnosť žien preberať na seba väčšiu zodpovednosť a riziko.

4.4.7

Mikroúvery by mali byť príležitosťou aj pre mladých ľudí s dostatočnou odbornou pripravenosťou ale bez finančných prostriedkov, ktorí v snahe stať sa nezávislými podnikateľmi chcú začať so samostatným súkromným podnikaním.

4.4.7.1

Prvú záruku pôžičky, ktorá musí byť v každom prípade poskytnutá bankovou či nebankovou finančnou inštitúciou, tvorí nakúpené vybavenie. Ale to, čo vedie finančné inštitúcie k tomu, aby boli menej striktné pri poskytovaní pôžičky (35), je existencia európskeho fondu pre mikroúvery disponujúceho finančnými prostriedkami a odbornosťou, ktorý by dokázal pravidelne prostredníctvom EIF, záručných družstiev a profesijných organizácií pokrývať prípadnú nahromadenú platobnú neschopnosť a bol schopný a ochotný presadzovať najvyššie kritériá, pokiaľ ide o finančnú spoľahlivosť, diverzifikáciu a vylepšovanie výroby, transparentnosť a boj proti úžere (36).

4.4.8

Z prieskumov o platobnej neschopnosti drobných a malých podnikov, ktoré boli vykonané v posledných desiatich rokoch v hlavných európskych štátoch vyplýva, že platobná neschopnosť nepresahuje 4 % objemu poskytnutých pôžičiek (37). Keďže ide o podiel menší ako 5 %, znamená to, že finančné inštitúcie môžu na ručenie poskytovaných úverov použiť koeficient 20.

4.4.9

Koeficientom 20 a zárukou úverov, ktorá pokrýva platobnú neschopnosť každého dlžníka do výšky 50 %, by mohlo záručné družstvo s rizikovým fondom vo výške jedného milióna EUR ručiť za úvery veľkému počtu podnikateľov až do výšky 40 miliónov EUR (38).

4.4.9.1

Systém záručných družstiev umožnil poskytnutím záruk v roku 2007 financovanie talianskych remeselníckych podnikov vo výške približne 6 miliárd EUR.

4.4.10

Každý rok vzniká v EÚ s 27 členskými štátmi okolo 500 000 nových podnikov. O niečo menší počet podnikov zaniká (39). MSP tvoria 99 % každoročne vznikajúcich podnikov a aspoň 240 000 z nich tvorí len jedna osoba (40).

4.4.11

Podľa príkladu z bodu 4.4.9 by sa jedným miliónom EUR rizikového fondu dala ručiť 1 600 drobným podnikateľom prostredníctvom fondu pre mikroúvery pôžička vo výške 25 tisíc EUR.

4.5.1

Ako už bolo uvedené, úver je jedným zo základných nástrojov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a uskutočňovania sociálneho trhového hospodárstva.

4.5.2

Z tohto dôvodu sa postupne objavil a šíril nový, citlivý prístup k problematike úverov, ktorý už nie je zjednodušene považovaný za vzťah medzi zákazníkom a finančnou inštitúciou, ale vzhľadom na jeho spätosť s lepšou a istejšou zamestnanosťou a hospodárskym rozmachom za nástroj s vysokou spoločenskou hodnotou.

4.5.3

Z tohto nového a širšieho chápania vyplýva potreba rozloženia rizika spojeného s poskytnutím úveru na viaceré subjekty.

4.5.4

Rozloženie úverového rizika medzi viaceré subjekty

4.5.5

Vzhľadom na spoločenskú hodnotu úveru sa musí jeho poskytovanie čoraz viac a lepšie riadiť zásadou sociálnej zodpovednosti podnikov a od podnikateľa sa vyžaduje pripravenosť osvojiť si hodnoty trvalo udržateľného rozvoja.

4.5.6

Environmentálna certifikácia EMAS (41) by sa mohla skôr než iné systémy označovania stať v rámci finančného inžinierstva podmienkou súvisiacou so spoločenskou úlohou úveru.

4.5.7

V ostatných rokoch malo len niekoľko desiatok tisíc podnikov možnosť využiť nástroje financovania Spoločenstva (42). Existuje teda obrovská priepasť medzi fenomenológiou problému a dosiahnutými výsledkami. To vedie k zamysleniu sa nad možnosťami konať takým spôsobom, ktorý by dokázal vo väčšej miere zaangažovať finančné inštitúcie a znásobiť výsledky.

4.5.8

Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí s jediným bodom programu – problematikou zamestnanosti – 20. a 21. novembra 1997 v Luxembursku schválila okrem iného tri iniciatívy na pomoc podnikom pri udržiavaní konkurencieschopnosti na trhoch a vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré by umožnili hospodárskej sfére posilniť sa a zvýšiť zamestnanosť. Uvedené tri iniciatívy boli: fond štartovacieho kapitálu pre európske technologické zariadenia (ETF), spoločný európsky podnik a záručný fond pre MSP. Až dve z týchto iniciatív (štartovací kapitál pre ETF a záručný fond pre MSP) sú zamerané na uľahčenie prístupu k úverom.

4.5.8.1

Na konci roku 2005 viac než 277 000 MSP využilo prostriedky finančných nástrojov (43) v rámci iniciatívy pre hospodársky rast a zamestnanosť viacročného programu.

4.5.8.2

Záručný fond pre MSP (SME Guarantee Facility) je jedným z najdôležitejších európskych programov určených MSP (44).

4.5.9

Keď je reč o rizikovom kapitále v drobných podnikoch (23 miliónov v Európe) a malých podnikoch (1,1 milióna v Európe), pri ktorých približne v 90 % prípadov ide o individuálnych podnikateľov alebo osobnú spoločnosť, vzťahuje sa to len na 5 – 6 % tejto sféry.

4.5.10

Výbor sa preto nazdáva, že je nevyhnutné uvažovať o formách podpory prístupu k úverom, ktoré by sa zameriavali aj na osobné spoločnosti, pomocou nástrojov ako v prípade finančného inžinierstva, v opačnom prípade sa uplatní len čiastočne, čím by sa zabránilo rastu drobných a malých podnikov v oblasti finančnej kultúry.