30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/124

1.

EHSV víta snahy Európskej komisie prispôsobiť pravidlá pre DPH na finančné a poisťovacie služby požiadavkám jednotného trhu. Osobitne víta zodpovedajúcu spoluprácu priamo so zainteresovanými subjektmi (1), ako aj verejné konzultácie, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom internetu. Napriek tomu EHSV odporúča, aby pri ďalšom preskúmaní predpisov o DPH boli všetky zainteresované strany priamo zapojené do legislatívneho procesu.

2.

EHSV súhlasí s tým, že návrh je významným krokom k modernému a konkurencieschopnejšiemu daňovému rámcu pri DPH na finančné a poisťovacie služby. Privítal by však dôkladnejší legislatívny prístup, aby sa odstránili zostávajúce ťažkosti pri výklade a nevyriešené problémy. Treba opäť zdôrazniť, že Európska komisia musí pri vypracovávaní právnych predpisov o DPH na poisťovacie a finančné služby postupovať veľmi dôkladne. Nemalo by sa riskovať, pokiaľ ide o záujmy týchto odvetví a ich zákazníkov, predovšetkým tých súkromných. Okrem skutočnosti, že ide o dve odvetvia, ktoré sú kľúčové z hľadiska dobrého fungovania hospodárstva a vytvárajú pracovné príležitosti pre mnohých európskych občanov, ide takisto o veľmi odbornú problematiku, ktorá by nemala nechávať žiadny priestor na dohady. Keďže jedným z hlavných záujmov je zvýšenie právnej istoty a zmenšenie administratívnych prekážok pre hospodárske subjekty a daňové správy členských štátov, malo by byť znenie jednoznačné.

3.

Pokiaľ ide o daňovú neutralitu, EHSV víta zavedenie dohôd o spoločnom znášaní nákladov a rozšírenie možnosti rozhodnúť sa pre zdanenie. Vzhľadom na správne znenie a uplatňovanie je EHSV presvedčený, že tieto nástroje zmenšia vplyv skrytej DPH v nákladoch poskytovateľov poisťovacích a finančných služieb. Nielenže to zlepší efektívnosť a konkurencieschopnosť odvetvia, ale bude to prínosom aj pokiaľ ide o dostupnosť služieb vďaka špecializovaným poskytovateľom a zachovávaniu pracovných miest na domácom trhu práce. Keďže cieľom je vytvoriť väčšiu neutralitu pri DPH a rovnaké podmienky pre celé poisťovacie a finančné odvetvie, zostáva naďalej množstvo výziev. Konkrétne je potrebné ďalšie objasňovanie a jednoznačnejšie definície rôznych druhov oslobodenia od dane a koncepcií, akou je „špecifický a podstatný charakter“ služieb oslobodených od dane, ako aj rozsah platnosti takýchto oslobodení. Malo by sa nájsť prijateľné riešenie na rozšírenie rozsahu podmienok pri spoločnom znášaní nákladov na čo najviac poskytovateľov a zabrániť nepatričným rozdielom medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie možnosti rozhodnúť sa pre zdanenie. Pri službách, ktoré sú predmetom určitých domácich daní, menovite napríklad daní z poistného, a ktoré by sa stali predmetom DPH a keď poskytovateľ využije možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie týchto služieb, by sa mal nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa k týmto daniam pribudla ešte aj DPH. V opačnom prípade sa ohrozia záujmy spotrebiteľov.

1.1

Podľa súčasných právnych predpisov o DPH sa pri väčšine finančných a poisťovacích služieb zákazníkom DPH neúčtuje. Vytvára to však prílišné prekážky dosiahnutiu integrovaného, otvoreného, efektívneho a konkurenčného jednotného trhu s poisťovacími a finančnými službami. Riešiť treba dva problémy (3):

1.2

Prvým problémom je, že definície dôvodov na oslobodenie poisťovacích a finančných služieb od dane z pridanej hodnoty sú zastarané. Navyše sa nedostatočne rozlišuje medzi oslobodenými a zdaniteľnými dodávkami a nejestvuje spôsob určovania odpočítateľnej DPH na vstupe uznávaný v celej EÚ. Oslobodenie od dane teda členské štáty neuplatňujú jednotne. Výsledkom je, že za posledné roky značne vzrástol počet súdnych prípadov predložených Súdnemu dvoru ES. Preto je nevyhnutné zaplniť túto legislatívnu medzeru a objasniť pravidlá, ktoré upravujú oslobodenie poisťovacích a finančných služieb od DPH. Takisto je rozumné počítať aj s budúcim vývojom v odvetví finančných služieb, čo je aj zámerom Komisie.

1.3

Druhým problémom je nedostatok neutrality, pokiaľ ide o DPH. Poskytovatelia finančných a poisťovacích služieb vo všeobecnosti nie sú schopní vykompenzovať DPH, ktorú zaplatia za tovary a služby nakupované na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti (DPH na vstupe). Odlišujú sa tým od nefinančných podnikateľských činností, pri ktorých DPH na vstupe nie je nákladom, ale daňou vyberanou od spotrebiteľov, teda „spotrebiteľskou daňou“, ktorú následne odvádzajú štátu bez ovplyvňovania svojich vlastných príjmov. DPH predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre daňové správy členských štátov, ale podnikatelia trpia kaskádovým účinkom sústavy. Skrytá nekompenzovateľná DPH sa stáva nákladovou zložkou poskytovaných finančných a poisťovacích služieb, čo nakoniec zvyšuje ceny tovarov a služieb pre spotrebiteľov všeobecne (4).

1.4

Ako súčasť všeobecného trendu smerujúceho k integrácii európskych finančných trhov a celosvetovej súťaže v zlepšovaní efektívnosti a konkurencieschopnosti prijímajú finančné a poisťovacie spoločnosti nové podnikateľské modely. Umožňuje im to sústreďovanie rozhodujúcich vnútropodnikových a podporných funkcií a ich zabezpečovanie dodávateľským spôsobom od takzvaných „špičkových stredísk“, ktoré tieto funkcie zabezpečujú horizontálne pre určité skupiny poskytovateľov. Takéto podnikateľské modely umožňujú predovšetkým účinné využívanie know-how a investícií, výsledkom čoho sú kvalitnejšie produkty a nižšie náklady. Vytvára to však ten problém, že keď sa takéto služby fakturujú s DPH, vznikajú poskytovateľom finančných a poisťovacích služieb ďalšie náklady, čiže už spomínaný kaskádový efekt.

1.5

Cieľom preskúmania právnych predpisov o DPH je na jednej strane poskytnúť aktualizované a jednotnejšie uplatňovanie pravidiel zdaňovania, vytvoriť väčšiu právnu istotu a zmenšiť administratívne prekážky pre hospodárske subjekty a správu. Na druhej strane, pokiaľ ide o problematiku neutrality DPH, návrh (smernica o DPH) vyzýva finančné ústavy a poisťovne, aby znížili náklady na neodpočítateľnú DPH tým, že využijú možnosť poskytovania služieb s uplatňovaním DPH a tým, že sa im umožní zabrániť vytváraniu nekompenzovateľnej DPH objasnením a rozšírením oslobodenia od dane pri dohodách o spoločnom znášaní nákladov, vrátane cezhraničných dohôd.

2.1

Viac ako tridsať rokov predstavovala základ spoločného európskeho rámca pri DPH šiesta smernica o DPH (77/388/EHS). Množstvo zmien a doplnení však komplikovalo jej zrozumiteľnosť a zhoršovalo jej dostupnosť pre subjekty, ktoré ju uplatňujú. Od 1. januára 2007 vstúpila do platnosti nová smernica ES o DPH (2006/112/ES), ktorá prispela k prehľadnosti, racionálnosti a zjednodušeniu, avšak bez toho, že by priniesla obsahové zmeny.

2.2

Ako súčasť svojich snáh o modernizáciu a zjednodušenie pravidiel zdaňovania finančných a poisťovacích služieb navrhla Európska komisia ďalšiu zmenu právnych predpisov EÚ o DPH v novembri 2007 (6). Návrh je súčasťou stratégie Komisie na zjednodušenie regulačného prostredia [KOM(2006) 690, oddiel 66]. Cieľom nových vymedzení pojmov je takisto dosiahnutie väčšieho súladu s pravidlami vnútorného trhu (napríklad investičné fondy, úverový rating, deriváty).

2.3

Súčasný návrh smernice Rady o spoločnej sústave dane z pridanej hodnoty týkajúci sa posudzovania poisťovacích a finančných služieb mení a dopĺňa článok 135 ods. 1 písm. a) až g) a článok 137 ods. 1 písm. a) a ods. 2 smernice o DPH (2006/112/ES) Návrh je sprevádzaný návrhom nariadenia (7) (nariadenie o DPH), ktorý pozostáva z ustanovení implementujúcich príslušné články smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty pre poisťovacie a finančné služby. Vymenováva finančné, poisťovacie, správcovské a sprostredkovateľské služby, ktoré môžu alebo nemôžu byť oslobodené od DPH, ako aj služby, ktoré majú špecifický a podstatný charakter služby oslobodenej od dane, a preto môžu byť oslobodené v príslušnom práve. Vzhľadom na komplexnosť trhov s finančnými a poisťovacími službami a kvôli neustálemu vývoju nových produktov tieto zoznamy nie sú vyčerpávajúce.

3.1

Konzultácie so zainteresovanými subjektmi sa uskutočnili v rokoch 2004 až 2007 a Európska komisia zadala vypracovanie nezávislej štúdie. Štúdia aj konzultácie potvrdili potrebu preskúmania právnych predpisov o DPH pre odvetvie poisťovníctva a finančných služieb. Možnosti, o ktorých sa uvažovalo, sú podrobne opísané v posúdení vplyvu (9) vypracovanom GR pre dane a colnú úniu.

3.2

V roku 2004 sa v Dubline v rámci programu Fiscalis uskutočnil seminár pre daňové správy členských štátov. Na seminári sa diskutovalo o rôznych problémoch s ktorými sa stretávajú hospodárske subjekty, hlavne o vývoji svetového a vnútorného trhu a obzvlášť o fenoméne outsourcingu. V roku 2005 sa dialóg s hlavnými aktérmi zintenzívnil. Nadviazali sa pravidelné kontakty s reprezentatívnymi zoskupeniami, napr. s Európskou bankovou federáciou (EBF), Európskym združením národných asociácií poisťovníctva (CEA), Európskou federáciou sprostredkovateľov v poistení a zaistení (BIPAR) a Európskou asociáciou investičných fondov a správcov majetku (EFAMA), ako aj s profesionálnymi poradcami a inými zainteresovanými subjektmi.

3.3

Po prvom seminári v rámci programu Fiscalis zadalo GR pre dane a colnú úniu nezávislému znalcovi vypracovanie štúdie zameranej na zlepšenie pochopenia hospodárskych účinkov oslobodenia poisťovacích a finančných služieb od DPH (10). Záverečná správa bola Komisii predložená v novembri 2006 a v jej záveroch sa okrem iného hovorí, že (11)

3.4

Výsledkom následnej série konzultácií s členskými štátmi a GR pre vnútorný trh a služby bolo vypracovanie základného dokumentu, pracovného dokumentu TAXUD 1802/06, o ktorom sa so zainteresovanými subjektmi a členskými štátmi diskutovalo na konferencii o daniach v máji 2006 v Bruseli. Pracovný dokument opisuje základné problémy, ako aj možné odborné opatrenia na ich riešenie.

3.5

Od 9. mája 2006 do 9. júna 2006 sa prostredníctvom internetu uskutočnila verejná konzultácia. Európska komisia dostala 82 odpovedí (12). Z príspevkov zainteresovaných subjektov do verejnej konzultácie o finančných a poisťovacích službách vyplývajú tri hlavné závery. Po prvé: nech sa na modernizáciu posudzovania finančných a poisťovacích služieb pri DPH zvolia akékoľvek možnosti, mali by priniesť väčšiu právnu istotu a jednoznačnosť a zmenšiť administratívne náklady poskytovateľom, subdodávateľom, sprostredkovateľom a zákazníkom. Po druhé: hospodárske subjekty z odvetvia poisťovníctva a z odvetvia finančných služieb majú rovnaké obavy, ale chceli by dať opatreniam na riešenie problematiky rozdielne priority. Po tretie: záujmy hospodárskych subjektov pri dodávkach medzi podnikmi (business-to-business) sa podstatne líšia od ich záujmov pokiaľ ide o dodávky súkromným spotrebiteľom (business-to-consumer).

3.6

V júni 2007 boli na internetovej stránke generálneho riaditeľstva uverejnené pracovné dokumenty obsahujúce prvé návrhy právnych predpisov. O návrhoch právnych predpisov sa rozsiahle rokovalo so všetkými zainteresovanými stranami na viacerých stretnutiach. Dňa 31. júla 2007 bolo pre zainteresované subjekty k DPH usporiadané rokovanie za okrúhlym stolom. Spomenuté návrhy a hodnotenie vplyvu Európska komisia prijala a zverejnila 28. novembra 2007.

3.7

V hodnotení vplyvu GR pre dane a colnú úniu vyčísluje očakávaný dosah návrhu pre súkromných spotrebiteľov, podniky ako zákazníkov, európske finančné a poisťovacie spoločnosti a národné daňové správy. Konkrétne vychádza hodnotenie z výsledkov štúdie zameranej na zlepšenie pochopenia hospodárskych účinkov oslobodenia poisťovacích a finančných služieb od DPH (13). V závislosti od rozličných činiteľov (napríklad štandardná sadzba DPH, jestvujúce daňové posudzovanie finančných a poisťovacích služieb z hľadiska DPH, vzájomná súvislosť s inými daňami, napríklad daňou zo mzdy, vplyv na sociálne zabezpečenie a náklady na nezamestnanosť atď.) je očakávaný vplyv na rozpočet v jednotlivých členských štátoch EÚ odlišný. Napriek tomu možno na základe štúdie Price Waterhouse Coopers (14) uviesť tieto očakávania (15):

3.7.1

Vplyv na rozpočet súkromných spotrebiteľov a spotrebiteľov, ktorí sú podnikateľmi: V súčasnosti sú poisťovacie a finančné služby vo všeobecnosti oslobodené od DPH. Rozšírenie možnosti rozhodnúť sa pre zdanenie by v žiadnom prípade nemalo zvýšiť konečné náklady finančných služieb pre spotrebiteľov. Pri transakciách vo finančných službách sa nekompenzovateľná časť DPH v cene produktu označuje za tzv. skrytú daň. Možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie by túto skrytú daň odstránila a mala by dať podnikom príležitosť dosiahnuť vyššiu efektívnosť, vďaka čomu by mohli ponúkať produkty s nižšími nákladmi. Rovnaká logika platí pri dohodách o spoločnom znášaní nákladov. Ide však iba o domnienku založenú na skúsenostiach s možnosťou rozhodnúť sa pre zdanenie v krajinách ako je Belgicko. Bude potrebné ďalej preskúmať, aký bude skutočný vplyv možnosti rozhodnúť sa pre zdanenie pri podnikateľských modeloch a nákladoch finančných produktov v rozličných segmentoch trhu. Súkromní spotrebitelia by mali mať prínos z najvýhodnejšej ponuky a nemali by im vznikať nevýhody z uplatňovania DPH v iných segmentoch trhu.

3.7.1.1

Pri podnikoch, ktoré sú zákazníkmi je veľmi nepravdepodobné, že by možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie mala nepriaznivé dôsledky, keďže si v zásade môžu odpočítať DPH na vstupe. Možné rozpočtové dôsledky pri súkromných spotrebiteľoch sú menej jasné v prípade, že by sa možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie používala pri operáciách typu business-to-consumer Keďže súkromní spotrebitelia si nemôžu odpočítať DPH, môže sa objaviť špecifický problém DPH, ktorá navyšuje iné podobné dane, pokiaľ ide o platenie poistného. V súčasnosti sa toto poistné účtuje s národnými daňami a parafiškálnymi poplatkami z toho dôvodu, že národné daňové správy nemôžu na poisťovacie služby uvaliť DPH. Výsledok však závisí od rozsahu, v akom budú finančné a poisťovacie spoločnosti skutočne využívať možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie v prípade poskytovania služieb súkromným spotrebiteľom.

3.7.2

Vplyv na zamestnanosť: Je dôležité poznamenať, že rozpočtový vplyv neznamená iba sumu príjmov z DPH. EHSV chce uistiť, že riešenia v oblasti DPH, napríklad možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie a dohody o spoločnom znášaní nákladov, prispejú k udržaniu kľúčových priemyselných odvetví v členských štátoch, resp. k ich prilákaniu. Na jednej strane to zaručuje priamu zamestnanosť v odvetví finančných služieb a v poisťovníctve, na druhej strane to vytvára nepriamu zamestnanosť v členských štátoch. Nepriama zamestnanosť sa môže vytvoriť v iných odvetviach, napríklad v odvetví informačných a komunikačných technológií a u iných poskytovateľov nakupovaných služieb. Patria sem aj dodávatelia tovarov a služieb pre finančné ústavy a poisťovne (napr. dodávatelia hardvéru, bezpečnostné služby, stravovacie služby, dodávatelia stavebných prác a realitné kancelárie …). Návrh by mal zabrániť tomu, aby európske hospodárske subjekty vykonávali svoju činnosť v zahraničí (t. j. aby preniesli svoju činnosť do krajín mimo Európy), lebo ak by sa navrhli nové účinné pravidlá, ktoré by sa aj účinne uplatňovali, bol by to príťažlivý návrh pre podniky sústrediť činnosť v EÚ alebo ich v rámci EÚ nakupovať ako služby. Vychádza sa z rozboru normálnych obchodných postupov, pričom sa zohľadňuje dôležitosť znalostí miestnych pomerov a kontrolných reťazcov. Naďalej to samozrejme nezaručuje, že európske subjekty sa v budúcnosti nerozhodnú presunúť svoju činnosť do zahraničia. EHSV preto veľmi citlivo vníma správnu vyváženosť medzi konkurencieschopnosťou a kvalitou pracovných miest.

3.7.3

Očakávaný vplyv na európske finančné a poisťovacie spoločnosti: Európska komisia očakáva, že objasnenie definícií pri oslobodzovaní finančných a poisťovacích služieb od dane zníži náklady na dodržiavanie predpisu. V súčasnosti si podniky musia zisťovať interpretáciu oslobodenia od dane v každom členskom štáte a často sa musia obracať na Súdny dvor ES. Nielenže to zvyšuje náklady, ale je to taktiež prekážkou európskej integrácie a medzinárodnej konkurencieschopnosti. Zhodný výklad pojmov bude znamenať, že interpretácia uplatňovaná v jednom členskom štáte bude platiť kdekoľvek. Okrem toho väčšia dostupnosť dohôd o spoločnom znášaní nákladov a možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie pomôže finančným spoločnostiam a poisťovniam lepšie zvládať vplyv nekompenzovateľnej DPH na štruktúru ich vnútorných nákladov. Zlepší sa ziskovosť finančných a poisťovacích subjektov, umožní sa im lepšie konkurovať na celosvetovom trhu a európskemu hospodárstvu a všeobecne spotrebiteľom sa znížia náklady na kapitál a na poistenie.

3.7.4

Dosah na rozpočet daňových správ členských štátov: Komisia je presvedčená, že zvýšená právna istota zabezpečí zdaňovacie práva členských štátov a zmenší možnosti agresívneho daňového plánovania. Okrem toho by sa vďaka jednoznačnejším pravidlám oslobodzovania od dane malo znížiť administratívne zaťaženie daňových správ členských štátov. Dôslednejšie uplatňovanie oslobodenia od dane však nemôže vylúčiť, že niektoré členské štáty budú musieť oslobodiť od dane niektoré služby, ktoré v súčasnosti považujú za zdaniteľné, a naopak. Vychádzajúc však z hodnotenia na vysokej úrovni Komisia očakáva, že celkový účinok na príjmy bude malý alebo dokonca neutrálny. Ziskovejšie poisťovne a finančné spoločnosti musia platiť viacej priamych daní a tak budú zodpovedajúco prispievať do národného rozpočtu. Okrem toho sa veľká časť DPH, ktorá by sa v prípadoch využitia dohôd o spoločnom znášaní nákladov teoreticky strácala, nevyberie ani v súčasnosti, keďže subjekty minimalizujú tieto náklady na sústredenie činností vhodnými, avšak zložitými a administratívne náročnými organizačnými opatreniami.

3.7.4.1

Európska komisia napriek tomu uvádza, že je ťažké odhadnúť vplyv týchto riešení v oblasti DPH. Veľa bude závisieť od toho, ako budú na zmeny reagovať finančné ústavy a poisťovne. Pokiaľ ide o deľbu nákladov, zníženie výberu dane závisí od toho, či dohody už jestvujú a podliehajú DPH alebo nie. Ak nové pravidlá povzbudzujú finančné a poisťovacie spoločnosti, aby uzatvárali dohody, ktoré sa riadia efektívnosťou a o ktorých by inak neuvažovali, nedošlo by ani k stratám DPH. Ak sa už dohody uplatňujú a podliehajú DPH, čo je veľmi nepravdepodobné, potom by mohlo dôjsť k stratám príjmov kvôli rozsiahlejším úľavám. Pokiaľ ide o zmeny pravidiel pri možnosti rozhodnúť sa pre zdanenie, môže sa pri transakciách s inými podnikateľmi (business-to-business) očakávať odliv čistých daňových príjmov, pretože podniky, ktoré sú zákazníkmi sú vo všeobecnosti schopné kompenzovať si DPH, ktorú zaplatia. Na druhej strane by zdaňovanie transakcií so súkromnými zákazníkmi (busines-to-consumer) teoreticky prinieslo zvýšenie daňových príjmov. V tomto štádiu je však neisté, do akej miery by poskytovatelia služieb využili možnosť uplatniť daň na finančné a poisťovacie produkty v prostredí business-to-consumer. Finančné ústavy a poisťovne by si mali najprv zabezpečiť, že budú schopné zvýšiť svoju efektívnosť na takú úroveň, ktorá im dovolí účtovať DPH súkromným zákazníkom bez zvyšovania nákladov týchto zákazníkov.

4.1

EHSV plne podporuje Európsku komisiu v jej ambicióznom projekte prispôsobiť pravidlá zdaňovania finančných a poisťovacích služieb daňou z pridanej hodnoty požiadavkám jednotného trhu. Jasným cieľom návrhov je riešiť hlavné problematické oblasti v prospech odvetvia finančných služieb a poisťovníctva a jeho zákazníkov, pričom zvolený prístup, t. j. návrh smernice s vykonávacím predpisom v návrhu nariadenia sa zdá byť rozumný a logický.

4.2

EHSV však vyzýva Európsku komisiu, aby spolu s členskými štátmi pokračovala v práci na ďalšom objasňovaní viacerých definícií tak, aby sa úplne vyriešila rozhodujúca problematika väčšej právnej istoty. Pokiaľ ide o definície finančných služieb, EHSV vyjadruje obavy týkajúce sa znenia niektorých častí návrhu, napríklad poskytnutia úveru v zmysle definície podľa článku 135 ods. 2 smernice o DPH a článku 15 nariadenia o DPH. Tieto definície nie sú celkom jasné a zdajú sa byť príliš obmedzujúce. Napríklad zahrnuté sú iba peňažné pôžičky všeobecne, pričom sa, ako sa zdá, špeciálne nehovorí o rozličných druhoch jestvujúcich alebo nachádzaných riešení pri poskytovaní peňažných prostriedkov, vrátane transakcií s cennými papiermi. EHSV preto odporúča, aby sa zvážilo ďalšie objasnenie, pričom by sa zobral do úvahy ďalší rozvoj odvetvia finančných služieb, čo Komisia aj chce.

4.3

Rovnaké odporúčanie platí pri návrhu nariadenia. EHSV by odporúčal, aby sa zabezpečilo, že prehľad príkladov používaných v nariadení bude úplne jasný a logický. EHSV chápe, že nariadenie teoreticky neobsahuje vyčerpávajúci prehľad definícií, ale EHSV sa obáva nebezpečenstva nedorozumení a neznámych dopadov v praxi pri finančných a poisťovacích službách, ktoré nie sú konkrétne uvedené v prehľade.

4.4

Malo by sa uvažovať o vytvorení väčšej istoty, pokiaľ ide o kategóriu platobných služieb, derivátov, cenných papierov, zaisťovacích služieb a rozsah, v akom budú špecifické služby týkajúce sa správy investičných fondov oslobodené od dane. Pokiaľ ide o služby, ktoré možno považovať za služby so špecifickým a podstatným charakterom služby oslobodenej od dane, EHSV si myslí, že by bolo potrebné ďalšie objasnenie koncepcie pojmov „podstatný“ a „špecifický“ (16). Zdá sa, že návrh nie vždy podáva jasný obraz o tom, aké administratívne kroky možno vlastne kvalifikovať ako špecifické a podstatné, zatiaľ čo prehľady sa zdajú byť nie vždy úplne zosúladené, keďže služby patriace do toho istého hodnotového reťazca sa niekedy posudzujú rozdielne.

4.5

Pokiaľ ide o sprostredkovanie, je potrebná väčšia jednoznačnosť definície pojmov „zmluvná strana“ a „štandardizované služby“ (17). Do definície služieb, ktoré majú špecifický a podstatný charakter služby oslobodenej od dane (18) by sa malo zahrnúť aj sprostredkovanie. V opačnom prípade by sprostredkovatelia už svoju činnosť nevykonávali za rovnakých podmienok. Rovnako by to bolo v rozpore so zamýšľanou novou filozofiou navrhovaných oslobodení od dane, ktoré vychádzajú z poskytovanej služby a nie z toho, kto službu poskytuje, ani z toho, aké prostriedky sa pri poskytovaní služby použijú.

4.6

Osobitná pozornosť by sa mala venovať službám ako sú starobné a kapitálové dôchodky, na ktoré by sa vzťahovalo oslobodenie v rámci iných kategórií oslobodenia od dane. Podľa prítomnosti alebo neprítomnosti rizika pôjde o poistenie (19) alebo finančný vklad (20). Problémom je, že koncepcia súvisiacich (vnútropodnikových) služieb sa bude vyvíjať samostatne a odlišne (21). Výsledkom bude, že zlúčené investičné produkty budú z hľadiska DPH patriť do dvoch rozličných kategórií podstatných a špecifických služieb podľa toho, ako sa kvalifikujú podľa hlavnej oslobodenej dodávky.

4.7

EHSV víta rozšírenie práva poskytovateľov rozhodnúť sa pre zdanenie bankových a poisťovacích služieb a zavedenie dohôd o spoločnom znášaní nákladov ako prostriedku na zníženie vplyvu skrytej DPH. EHSV má však obavy, že prísne podmienky spôsobilosti na spoločné znášanie nákladov, ako aj striktný rozsah služieb, ktoré by sa mohli poskytovať v rámci daňovo neutrálnej dohody o spoločnom znášaní nákladov, znížia v praxi potenciálny prínos ustanovení o spoločnom znášaní nákladov na veľmi obmedzený počet situácií.

4.8

Všeobecné zavedenie zoskupovania na účely DPH (posudzovanie zoskupení spoločností na účely DPH akoby boli jediným platiteľom dane, ako to ustanovuje súčasná smernica o DPH, avšak iba na báze dobrovoľnosti) s príslušnými ustanoveniami zabraňujúcimi zneužívaniu by mohlo ponúknuť vhodnejšie a flexibilnejšie riešenie, ktoré by subjektom umožnilo začleniť ich hlavné funkcie bez ďalšej DPH. EHSV však pripúšťa, že podpora uplatňovania ustanovení o zoskupovaní na účely DPH nie je v súčasnosti v členských štátoch jednotná a že aj Komisia má výhrady. Zdá sa preto, že v najbližšom období to nebude riešením.

4.9

EHSV víta zavedenie všeobecnej možnosti rozhodnúť sa pre zdanenie, ktoré v súčasnosti nie je dostupné pri poisťovacích službách. Podstata tejto možnosti je jasná pri transakciách medzi podnikmi, kedy si zákazník môže DPH kompenzovať. Napriek tomu má EHSV obavy, že z nových právnych predpisov by mohlo vyplynúť ďalšie zdaňovanie, ktoré by malo rozpočtové následky pre súkromných spotrebiteľov, ktorí si DPH kompenzovať nemôžu. Nech sa zmluvy riadia akýmikoľvek právnymi predpismi, poisťovacie zmluvy podliehajú nepriamemu zdaňovaniu a parafiškálnym poplatkom z poistného v členských štátoch, v ktorých sa dané riziko nachádza. Príslušná sadzba dane sa značne líši v jednotlivých členských štátoch, aj medzi jednotlivými druhmi poistenia (napr. životné poistenie, povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, atď.) Kvôli tomu sa treba zaoberať potrebou koordinácie v rámci celej EÚ. EHSV pochybuje, že poisťovne budú možnosť rozhodnúť sa pre zdanenie uplatňovať práve vo vzťahu k súkromným zákazníkom, pokiaľ národné daňové správy zaťažujú poistné inými daňami. Na druhej strane si EHSV myslí, že je nepravdepodobné, že národné daňové správy zrušia alebo aspoň zodpovedajúco znížia podiel daní z poistného, keďže by došlo k výpadku príjmov členských štátov. Touto otázkou sa jednoznačne treba zaoberať.

4.10

Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť sa pre zdaňovanie poisťovacích a finančných služieb, EHSV by takisto privítal taký systém, ktorý by subjektom umožnil rozhodovanie na báze konkrétnej transakcie, konkrétneho zákazníka alebo na báze predurčených kategórií transakcií alebo zákazníkov. Rovnako vítané by bolo, keby sa subjektom umožnilo zodpovedajúcim spôsobom kompenzovať DPH na vstupe, ktorá je vo vzťahu k DPH na výstupe. Prinieslo by to maximálnu neutralitu DPH pri transakciách medzi podnikmi. Rozhodujúce však je, aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie tejto možnosti od roku 2012 a aby sa preto členským štátom nedovolilo stanoviť rozdielne podmienky využívania možnosti rozhodnúť sa pre zdaňovanie DPH. Ak sa možnosť rozhodnúť sa pre zdaňovanie nebude uplatňovať podobným spôsobom, je pravdepodobné, že príde k narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a medzi hospodárskymi subjektmi.