30.8.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 224/61 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie“
KOM(2008) 106 v konečnom znení – 2008/0047 (COD)
(2008/C 224/13)
Rada sa 7. apríla 2008 rozhodla podľa článku 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom
„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie“
Grémium poverilo 11. marca 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.
Vzhľadom na naliehavosť danej témy bola pani Sharma rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdzi z 29. mája 2008) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor jednomyseľne prijal nasledujúce stanovisko:
1. Závery a odporúčania
1.1 |
Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje prácu, ktorú Komisia vykonala v oblasti riešenia problematiky ochrany detí v spojitosti s online technológiami (1). Výbor konštatuje, že vzrástla priemerná úroveň verejného povedomia, a to vďaka informačným kampaniam sociálnych partnerov, predovšetkým mimovládnych organizácií a každoročnému Dňu bezpečnejšieho internetu, ktorý usporadúva Komisia. |
1.2 |
EHSV vypracoval mnoho stanovísk, ktoré upozorňujú na túto problematiku (2). Výbor okrem toho odporúča prístup založený na medzinárodnom partnerstve, ktorý podporuje: |
1.2.1 |
medzinárodnú výmenu údajov a zhromažďovanie nápadov vládami, orgánmi činnými v trestnom konaní, horúcimi linkami (hotlines), bankovými a finančnými inštitúciami, kreditnými spoločnosťami, poradenskými centrami v oblasti zneužívania detí, organizáciami na ochranu detí a internetovým odvetvím; |
1.2.2 |
vytvorenie „pracovnej skupiny“, či už na medzinárodnej úrovni alebo na úrovni EÚ, ktorá by sa štvrťročne schádzala a napomáhala zdieľaniu údajov, odborných znalostí a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, vrátane horúcich liniek, orgánov činných v trestnom konaní, vlád a predovšetkým medzinárodného internetového odvetvia; |
1.2.3 |
vytvorenie a propagáciu medzinárodných a európskych vzorových osvedčených postupov v oblasti boja proti materiálom obsahujúcim pohlavné zneužívanie detí na internete realizovaného prostredníctvom horúcich liniek; |
1.2.4 |
preskúmanie všetkých existujúcich a budúcich horúcich liniek na základe súčasných prijatých osvedčených postupov a hodnotenie výsledkov horúcich liniek na základe nových vzorových osvedčených postupov; |
1.2.5 |
zjednodušenie prideľovania zdrojov a finančných prostriedkov z Programu na ochranu detí na základe výsledkov preskúmania horúcich liniek; |
1.2.6 |
účasť horúcich liniek na projekte tvorby európskej databázy; |
1.2.7 |
vytváranie partnerstiev medzi horúcimi linkami a ďalšími príslušnými organizáciami na jednej strane a domácimi registrami domén na druhej strane, s cieľom zrušiť registrácie domén podporujúcich pohlavné zneužívanie detí alebo poskytujúcich prístup k takémuto obsahu; |
1.2.8 |
spájanie síl v oblasti zvyšovania povedomia o problémoch „groomingu“ a šikanovania na internete (3) a oznamovania podobnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a v prípade potreby charitatívnym organizáciám zameraným na deti; |
1.2.9 |
zavedenie podporných postupov pre analytikov a osoby, ktoré takéto internetové stránky monitorujú a prezerajú v rámci svojich pracovných povinností v horúcej linke; |
1.2.10 |
zabezpečenie harmonizácie právnych rámcov v tejto oblasti v jednotlivých členských štátoch; |
1.2.11 |
zriadenie kontaktnej centrály v rámci Komisie, ktorá by vystupovala ako nezávislý posudzovateľ, koordinovala prieskum, dohliadala na implementáciu programu a naplnenie odporúčaní; |
1.2.12 |
usporiadanie každoročného stretnutia odborníkov s cieľom zintenzívniť výmenu poznatkov; |
1.2.13 |
vytvorenie fóra mládeže, ktoré by zabezpečilo zaradenie názorov a skúseností detí a mladých ľudí do prieskumu a implementácie programu v budúcnosti; |
1.2.14 |
využívanie finančných zdrojov, ako sú Daphne a programy pre bezpečnejší internet, v duchu proaktívnosti a spolupráce; |
1.2.15 |
nadviazanie kontaktov s príslušnými orgánmi v USA s cieľom obmedziť prevádzkovanie internetových stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí v USA a vytvoriť aktívnu transatlantickú výmenu údajov. |
1.3 |
Spolupráca založená na partnerskom prístupe zabezpečí maximálne využitie odborných znalostí, šírenie poznatkov a finančných prostriedkov, a čo je najdôležitejšie, zaručí účasť zainteresovaných strán a sociálnych partnerov na celkovom úsilí EÚ minimalizovať zverejňovanie nezákonného obsahu na internete a obmedziť prístup k nemu. |
2. Všeobecné pripomienky k návrhu Komisie
2.1 |
Internet a komunikačné technológie (ďalej „online technológie“) (4) boli vytvorené ako komunikačné nástroje určené pre akademických a vedeckých pracovníkov, no v súčasnosti sa vo väčšine častí sveta používajú v domácnostiach, školách, podnikoch a verejnej správe. |
2.2 |
Deti sú v čoraz väčšej miere aktívnymi užívateľmi nových technológií. Avšak popri výhodách plynúcich z interaktivity a účasti na online prostredí, sú deti v tomto prostredí vystavené aj vážnym ohrozeniam:
|
2.3 |
Ďalšími trendmi (pozri prílohu 1) (5) sú:
|
2.4 |
Ochrana užívateľov internetu, hlavne detí, pred nezákonným a „škodlivým“ obsahom a správaním na internete a obmedzenie distribúcie nezákonného obsahu je predmetom neutíchajúcich obáv politikov, zákonodarcov, hospodárskeho odvetvia a konečných užívateľov, zvlášť rodičov, opatrovateľov a vzdelávacích pracovníkov. |
2.5 |
Z právneho hľadiska je nevyhnutné rozlišovať medzi tým, čo je nezákonné na jednej strane a „škodlivé“ na strane druhej, pretože obidva prípady si vyžadujú rozdielne postupy, stratégie a nástroje. Jednotlivé krajiny sa odlišujú v tom, čo sa považuje za nezákonné. Nezákonná činnosť sa vymedzuje v platnom vnútroštátnom práve a zaoberajú sa ňou orgány činné v trestnom konaní, iné štátne orgány a príslušné horúce linky. |
2.6 |
EHSV požaduje, aby zosúladenie právnych predpisov bolo v jednotlivých členských štátoch vykonávané a uplatňované na vnútroštátnej úrovni a aby v súlade s Dohovorom Rady Európy o počítačovej kriminalite (6) zahŕňala prinajmenšom nasledujúce body:
|
2.7 |
Napriek tomu, že boli vytvorené určité celoeurópske normy vo forme odporúčaní a smerníc, ktoré objasňujú právne otázky, bolo by potrebné preskúmať, či ich členské štáty uviedli do praxe. |
2.8 |
„Škodlivý“ obsah je obsah, ktorý rodičia, pedagógovia a iní dospelí považujú za potenciálne škodlivý pre deti. Vymedzenia takého obsahu sa v jednotlivých krajinách a kultúrach odlišujú a môžu siahať od pornografie a násilia po rasizmus, xenofóbiu, prejavy a hudbu s nenávistným obsahom, sebapoškodzovanie, anorexiu a stránky o samovraždách. EHSV uznáva, že je náročné vytvoriť medzinárodné partnerstvá v súvislosti s materiálom tohto druhu, napriek tomu je na národnej úrovni možné vyvinúť úsilie na zvyšovanie povedomia verejnosti o nástrojoch, spôsoboch a technológiách, prostredníctvom ktorých je možné ochrániť deti pred materiálom so škodlivým obsahom. |
2.9 |
EÚ bola priekopníkom v oblasti ochrany detí na internete od roku 1996 a následné programy pre bezpečnejší internet (Akčný plán pre bezpečnejší internet 1999 – 2004, Bezpečnejší Internet plus 2004 – 2008) sú hlavným príkladmi jej činnosti v tejto oblasti. Komisia prijala oznámenie o implementácii programu Bezpečnejší internet plus v období 2005 – 2006 (7). Hodnotenie vplyvu vykonané v období od apríla do júla 2007 (8) navyše potvrdilo, že uskutočnené opatrenia boli účinné, pričom vyzdvihlo potrebu prispôsobovať ich vznikajúcim internetovým technológiám a dynamicky rastúcej kriminalite v tejto oblasti. |
2.10 |
Cieľom nového programu bude podporovať bezpečnejšie používanie internetu a iných komunikačných technológií, najmä ich používanie deťmi, a zároveň bojovať proti šíreniu nezákonného obsahu a „škodlivého“ správania, a to prostredníctvom uľahčenia spolupráce, výmeny skúseností a osvedčených postupov na všetkých úrovniach v otázkach ochrany detí pri používaní internetu. V tomto smere môže byť Európa prínosom. |
2.11 |
Program sa skladá zo štyroch krokov, pričom medzinárodná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou každého z nich:
|
2.12 |
EHSV však požaduje objasnenie právnych aspektov a definíciu pojmov „škodlivý“ a „správanie“, predovšetkým vzhľadom na transpozíciu do právnych predpisov členských štátov. Je tiež potrebné lepšie objasniť úlohu horúcich liniek, ktoré nevyšetrujú podozrivých a ani na to nemajú právomoc (pozri prílohu 2) (9). |
3. Medzinárodný model
3.1 |
Internet nevlastnia a ani neriadia obrovské nadnárodné spoločnosti, ktoré by kontrolovali jeho obsah. Tvoria ho stovky miliónov stránok, ktoré na internet umiestnilo obrovské množstvo ich tvorcov, čím sa sťažuje ich monitorovanie a kontrola nezákonného obsahu. Ak však budú všetky zainteresované strany spolupracovať, je možné prostredníctvom krokov na všetkých úrovniach, od miestnej (v domácnostiach) po národnú a medzinárodnú (vrátane virtuálneho priestoru), obmedziť dostupnosť nezákonného obsahu. |
3.2 |
Nadácia Internet Watch identifikovala v roku 2007 jadro 2 755 stránok zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí, ktoré boli medzinárodne prevádzkované. Okolo 80 % týchto stránok je komerčnou aktivitou a často menia poskytovateľa hostingu či región pôsobenia, aby tak predišli odhaleniu (10). Z takejto taktiky a zo zložitej nadnárodnej povahy zločinu vyplýva, že iba jednotná reakcia, do ktorej budú zapojené orgány činné v trestnom konaní, vlády a medzinárodné online odvetvie, umožní účinné vyšetrovanie podobných stránok, ich obsahu a organizácii, ktoré sú v ich pozadí. |
3.3 |
EHSV si uvedomuje, že na zaistenie bezpečnosti detí je potrebný „partnerský prístup“. Sociálni partneri, vrátane vlád, on-line odvetvia, orgánov činných v trestnom konaní, charitatívnych organizácií na ochranu detí, podnikov, predstaviteľov zamestnaneckých organizácií, mimovládnych organizácií, vrátane spotrebiteľských organizácií, a verejnosť musia spolupracovať na zdôrazňovaní nebezpečenstiev a rizík, avšak zároveň musia mladým ľuďom umožniť využívať výhody, ktoré tento revolučný nástroj prináša v oblasti nadväzovania kontaktov, vzdelávania a inovácií. |
3.4 |
Internetu vďačíme za zlepšenie kvality života mnohých ľudí, ale predovšetkým mladých, starších osôb a mnohých telesne postihnutých ľudí. Je to jedinečný nástroj na komunikáciu a v súčasnosti čoraz viac aj „sieť kontaktov“. Zmeny v spôsobe života, modeloch rodín a zamestnania viedli k obdobiu nezávislosti či izolácie. Preto ochrana užívateľov, hlavne tých zraniteľných, ako sú deti, je prvoradou záležitosťou, ktorú nemôžeme nechať výlučne na pleciach ich rodičov a vychovávateľov. |
3.5 |
Vznik nových technológií a služieb je kľúčom k inovácii a rastu podnikov na celom svete. Mladí ľudia vidia ako prví tieto možnosti a prijímajú a využívajú inovácie. Spolu s rozvojom však prichádza aj zneužívanie a to sa stáva čoraz väčšou obavou. Samoregulačné orgány tohto odvetvia a zainteresovaných subjektov majú hlboké poznatky o týchto technológiách a majú tiež možnosť vytvoriť protiopatrenia na potláčanie takéhoto zneužívania. Základnou povinnosťou a zároveň spoločenskou zodpovednosťou internetového odvetvia je výmena poznatkov, zvyšovanie povedomia a informovanie spotrebiteľov o tom, ako oznámiť internetové stránky so škodlivým obsahom, a podľa možností aj poskytovanie finančných prostriedkov na odstránenie zneužívania, najmä pokiaľ ide o deti. |
3.6 |
Rozsah a šírka problému spojeného s internetovým šírením materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí je predmetom mnohých špekulácií. Ako však uvádza správa Komisie, chýba dostatok štatistických údajov z jednotlivých členských štátov EÚ. Je potrebné zamerať sa na sledovanie pohybu a činnosti stránok prepojených s distribúciou materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí. Na základe takto získaných informácií by poverené orgány spolu s medzinárodnými orgánmi činnými v trestnom konaní mohli postupovať v odstraňovaní takéhoto obsahu a vyšetrovaní jeho šíriteľov. |
3.7 |
Organizácie tohto druhu by mali byť zakladané na úrovni členských štátov, pričom by sa za účelom vytvárania stratégií pravidelne schádzali so zástupcami Európskej komisie. Platforma na úrovni EÚ, v ktorej by boli zastúpení predstavitelia odvetvia, vlády, bankových a finančných inštitúcií, kreditných spoločností, mimovládnych organizácií, školstva, organizácií zamestnávateľov a zamestnancov, by bola hodnotným nástrojom na rýchlu analýzu a prijímanie opatrení v rámci Únie. Zároveň by bola prostriedkom na šírenie informácií za hranice EÚ, čo by napomohlo spolupráci orgánov činných v trestnom konaní na medzinárodnej úrovni. |
3.8 |
Každoročná schôdza odborníkov na úrovni EÚ o vývoji v oblasti technológií, psychosociálnych faktorov a presadzovania práva by pomohla zintenzívniť vzájomnú výmenu poznatkov. Závery z týchto schôdzí by boli rozposlané všetkým členským štátom a členom platformy, ktoré by ich mohli prispôsobiť, integrovať či uplatňovať na národnej a miestnej úrovni. |
3.9 |
Vytvorenie „centrály siete“ na úrovni Komisie, ktorá by skúmala projekty nielen v Európe, ale na celom svete, by podporilo prácu platformy zabezpečovaním aktuálnych a dôležitých poznatkov, vrátane štatistík, pričom poznatky o účinných postupoch na potláčanie zneužívania by boli rýchlo rozširované medzi aktívnych partnerov. Medzi ďalšie úlohy centrály siete by patrili návštevy a monitorovanie. Centrála by okrem toho mohla pôsobiť ako nezávislý posudzovateľ horúcich liniek a hodnotiť prihlášky na nové projekty, aby sa tak predišlo zbytočnému opakovaniu toho čo už bolo urobené a aby sa finančné prostriedky vynakladali účinne a efektívne. Centrála by tiež mohla navrhovať partnerstvá. Úloha centrály siete by spočívala reagovaní na nové výzvy hneď ako sa objavia. |
3.10 |
Vytvorenie fóra mládeže by pomohlo zapojiť mladých ľudí a šíriť informácie do sietí spoločnosti, ktoré využívajú tí najzraniteľnejší. Mládež má svoj vlastný jazyk a väčšinou iba neochotne počúva odporúčania starších, avšak víta rady svojich rovesníkov v rámci svojho spoločenského kruhu. Práva dieťaťa musia byť zohľadnené, a preto je potrebné zapojiť do tohto procesu aj mladých ľudí. |
3.11 |
Je potrebné vytvoriť účinný model, v rámci ktorého by si zainteresované strany navzájom vymieňali informácie a poznatky potrebné na prispôsobovanie sa novým a vznikajúcim formám internetovej kriminality po celom svete. |
4. Usmernenia pre vytváranie horúcich liniek
4.1 |
Osvedčený príklad fungovania horúcej linky: |
4.1.1 |
analytici horúcej linky by mali byť vyškolení a uznávaní v oblasti hodnotenia nezákonného obsahu internetových stránok; |
4.1.2 |
analytici horúcej linky by mali mať odborné znalosti vo vyhľadávaní nezákonného obsahu internetových stránok; |
4.1.3 |
mal by byť vytvorený jasný partnerský prístup medzi všetkými zainteresovanými stranami na národnej úrovni vrátane vlády, bankových a finančných inštitúcií, kreditných spoločností, orgánov činných v trestnom konaní, organizácií na ochranu rodiny a detí a predovšetkým internetového odvetvia; |
4.1.4 |
koregulačné a samoregulačné horúce linky by mali vytvárať presvedčivé a účinné partnerstvá s internetovým odvetvím v rámci danej krajiny a prijať kódex správania; |
4.1.5 |
univerzálne postupy na spoznanie a odstránenie („notice and take down“) nezákonného obsahu internetovej stránky prevádzkovanej ktoroukoľvek domácou spoločnosťou; |
4.1.6 |
účasť na projekte centralizovanej európskej databázy internetových stránok spojených s pohlavným zneužívaním detí; |
4.1.7 |
záväzok domácich internetových spoločností zablokovať na úrovni siete neustále pribúdajúce stránky z aktualizovaného zoznamu internetových stránok spojených s pohlavných zneužívaním detí s cieľom zabrániť tomu, aby užívatelia internetu náhodne natrafili na takéto stránky; |
4.1.8 |
horúce linky by mali mať obsažné internetové stránky v príslušnom národnom jazyku, kde by bol k dispozícii jednoduchý anonymný oznamovací systém a jasné odkazy na tiesňové linky a iné príslušné organizácie, ktoré sa zaoberajú príbuznými problémami ako sú grooming a internetové šikanovanie; |
4.1.9 |
verejnosť musí byť informovaná o úlohe horúcej linky a súvisiacich otázkach; |
4.1.10 |
výmena údajov, informácií a odborných znalostí na európskej ako aj medzinárodnej úrovni; |
4.1.11 |
účasť na európskych a medzinárodných partnerstvách so zainteresovanými stranami za účelom vymieňania údajov, informácií a zhromažďovania nápadov ako potláčať cezhraničný aspekt tohto druhu kriminality; |
4.1.12 |
opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni zamerané na odstránenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí a vyšetrovanie jeho distribútorov bez ohľadu na miesto, odkiaľ je daná stránka prevádzkovaná; |
4.1.13 |
pomáhať všetkým národným alebo medzinárodným orgánom v boji proti podobným internetovým stránkam na medzinárodnej úrovni a podporovať spoluprácu nadnárodných orgánov činných v trestnom konaní; |
4.1.14 |
rozosielanie usmernení zamestnávateľom, pedagógom, organizáciám, rodičom a deťom, ako napríklad program ThinkuKnow centra britskej polície pre boj proti zneužívaniu detí a na ochranu na internete (CEOP – The Child Exploitation and Online Protection Centre); |
4.1.15 |
zvyšovať povedomie užívateľov internetu, predovšetkým vďaka sponzorstvu domácich poskytovateľov internetu, alebo v rámci partnerstva s nimi; |
4.1.16 |
organizácie by mali byť členmi INHOPE (medzinárodnej asociácie internetových horúcich liniek), vďaka čomu by si jednotlivé horúce linky a internetové odvetvie mohli vymieňať medzinárodne osvedčené postupy na odstraňovanie obsahu (11); |
4.1.17 |
postupy na podanie oznámenia musia byť jednoduché, rešpektovať anonymitu podávateľa a podané oznámenie musí byť zároveň rýchlo spracované; |
4.1.18 |
pracovníci horúcej linky musia analytikom, ktorí monitorujú a prezerajú stránky, poskytovať dostatočnú podporu a poradenstvo. |
4.2 |
Horúce linky by okrem toho mali:
|
5. Osobitné pripomienky: návrh Komisie
5.1 |
Návrh Komisie necháva niekoľko otázok nezodpovedaných:
|
5.2 |
Vyriešením uvedených pripomienok by sa predišlo opätovnému vynachádzaniu už vynájdeného, zbytočnému opakovaniu už vykonanej práce a zabezpečilo by sa účinné a efektívne využívanie finančných prostriedkov. Navyše musí byť zaručené, že do iniciatívy budú aktívne zapojení odborníci z praxe v úzkej spolupráci s konzultantmi alebo štátnymi úradníkmi. To isté by sa týkalo aj už spomenutého návrhu na vytvorenie centrály siete v rámci Komisie, ktorá by skúmala projekty, navštevovala miesta ich realizácie a starala sa o udržiavanie kontaktu. |
5.3 |
Komisia musí v duchu proaktívnosti a spolupráce venovať viac pozornosti využívaniu finančných zdrojov ako sú Daphne a programy pre bezpečnejší internet. |
5.4 |
Výbor napokon žiada Komisiu, aby zdôraznila význam a vplyv nasledujúcich bodov:
|
5.5 |
Uvedené opatrenia by znížili výskyt situácií, v ktorých môžu byť nič netušiaci užívatelia internetu vystavení traumatizujúcim a nezákonným zobrazeniam a zabránili by opätovnému ubližovaniu deťom obmedzením príležitostí na prezeranie ich pohlavného zneužívania. Ďalej by prerušili prístup k podobným materiálom tým, ktorí ich vyhľadávajú a tiež znemožnili kriminálnym organizáciám komerčné šírenie obrazového materiálu užívateľom internetu. |
5.6 |
A čo je najdôležitejšie, implementácia navrhnutých opatrení by skomplikovala šírenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí. Hoci dynamický charakter trestnej činnosti a technologická dômyselnosť páchateľov sťažujú úplné odstránenie tejto trestnej činnosti, čím je však jej vykonávanie finančne náročnejšie, riskantnejšie a krátkodobejšie, tým menej sa táto cesta javí ako jednoduchý spôsob ako prísť k zisku, či už finančnému, alebo inému. |
5.7 |
Súčasné údaje o rozsahu a šírke problému s internetovým stránkami obsahujúcimi pohlavné zneužívanie detí (nie jednotlivé zobrazenia či stránky) sú motiváciou do boja na úplné odstránenie takýchto stránok. V súčasnosti je možné stanoviť konkrétne ciele, ktoré ukážu, že výmena informácií a riešenie danej problematiky na najvyššej medzinárodnej úrovni spolu s pozitívnym a úspešným jednotným medzinárodný) partnerstvom prispievajú k značnému zníženiu počtu stránok obsahujúcich pohlavné zneužívanie detí. |
V Bruseli 29. mája 2008
Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Dimitris DIMITRIADIS
(1) „Online technológie“ sa na účely tohto dokumentu vzťahujú na technológie, ktoré sa využívajú na prístup na internet a k iným komunikačným technológiám. V určitých prípadoch, ako napríklad pri videohrách, je navyše možné využívať obsah a služby „online“ ale aj „offline“. Oba spôsoby môžu vplývať na bezpečnosť detí.
(2) Stanovisko na tému Nezákonný obsah a internet, Ú. v. ES C 61, 14.3.2003, s. 32 (dokument nie je preložený do slovenčiny) a stanovisko na tému Bezpečnejšie využívanie internetu, Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 136.
(3) „Grooming“: priamy kontakt s tzv. predátormi, ktorí sa s deťmi chcú spriateliť, aby ich mohli pohlavne zneužívať (z anglického „grooming“ – opatrovanie); „internetové šikanovanie“: šikanovanie obete v online prostredí.
(4) Pozri bod 1.
(5) Táto príloha je k dispozícii iba v anglickom jazyku a je priložená k elektronickej verzii stanoviska na internete.
(6) Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ETS 185, 23. XI. 2001, http://conventions.coe.int/Treaty/en/treaties/Html/185.htm.
(7) KOM(2006) 661. Oznámenie Komisie o implementácii viacročného programu spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových on-line technológií (Safer Internet plus).
(8) http://ec.europa.eu/saferinternet.
(9) Táto príloha je k dispozícii iba v anglickom jazyku a je priložená k elektronickej verzii stanoviska na internete.
(10) Horúca linka v Spojenom kráľovstve, kde je možné oznámiť nezákonný obsah, konkrétne materiál obsahujúci pohlavné zneužívanie detí na stránkach prevádzkovaných z celého sveta a materiál podnecujúci k rasovej neznášanlivosti prevádzkovaný z Spojeného kráľovstva (pozri prílohy 1 a 2, ktoré sú k dispozícii iba v anglickom jazyku a sú priložené k elektronickej verzii stanoviska na internete.).
(11) September 2004 – december 2006, INHOPE spracovala 1,9 milióna oznámení, z ktorých 900 000 pochádzalo od verejnosti a 160 000 bolo postúpených orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie spracovanie.
(12) Napríklad program prevencie nazvaný Nevinnosť v ohrození (Innocence in Danger) by spĺňal viac ako jedno z kritérií a podobných príkladov je mnoho.