30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/46

1.1

Výbor súhlasí s akčným plánom, ktorý navrhuje Komisia, a chcel by byť požiadaný o konzultáciu v súvislosti s priebežnou správou, ktorá má byť vypracovaná v roku 2010, aby sa zistilo, aké pokroky boli dosiahnuté, prípadne aké problémy stále pretrvávajú.

1.2

EHSV súhlasí, že je výhodné uskutočňovať porovnávacie hodnotenia intermodálnych terminálov, vrátane prístavov a letísk, v úzkej spolupráci s celým odvetvím. Súbor všeobecných európskych porovnávacích ukazovateľov, ktoré by sa dali ešte zdokonaliť so zreteľom na miestnu úroveň, by umožnil zohľadniť odlišné vlastnosti pozemných terminálov, morských prístavov, letísk, a riečnych prístavov.

1.3

Určovanie cien v doprave podľa druhu dopravy neodráža v dostatočnej miere skutočný vplyv jednotlivých druhov dopravy na infraštruktúru, životné prostredie, energetickú účinnosť a ani sociálne, územné a spoločenské náklady s nimi spojené.

1.4

Nástroje na porovnávanie a hodnotenie, ktoré boli určené, budú teda musieť porovnávať použiteľné dopravné reťazce na základe ich trvalej udržateľnosti, aby sa mohol zaviesť vyvážený mechanizmus určovania cien a vypracovať tiež systém regulácie, podľa ktorého by sa logistika zamerala na výber najefektívnejšieho druhu dopravy, ktorý sa vyznačuje aj najväčšou trvalou udržateľnosťou, v závislosti od prepravovaného tovaru a dostupných druhov dopravy.

1.5

Väčšia efektívnosť logistiky dopravy, ktorá by zodpovedala potrebám užívateľov a celej spoločnosti, si nevyhnutne vyžaduje rýchle zavádzanie dostupných nových špičkových technológií a ďalší rozvoj výskumu, ako aj nepretržité úsilie v oblasti vzdelávania a kvalifikácie zamestnancov a zároveň aj zlepšenie pracovných podmienok. Zároveň by bolo treba zoptimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, lepšie využiť ľudské, materiálne a finančné prostriedky vynaložené na dopravu a logistiku. Takisto treba rehabilitovať povolania v tejto oblasti a zvýšiť ich príťažlivosť. Nevyhnutné sú však aj nové investície, vďaka ktorým by sa urýchlila integrácia nových členov a ľahšie rozvíjala európsko-stredomorská a susedská politika. Avšak skôr než sa začne s investíciami s dlhodobou návratnosťou treba zhodnotiť dlhodobé perspektívy, pokiaľ ide o vývoj dopytu.

1.6

Je potrebné posilniť bezpečnosť a ochranu na cestách, a to najmä v pohraničných oblastiach susediacich s tretími krajinami.

1.7

EÚ rozšírila svoju morskú základňu a odteraz má prístup aj k Baltskému moru a Čiernemu moru spojenému s Dunajskou vodnou cestou, ktorú treba oživiť. Európskymi prístavnými platformami prechádza 90 % obchodu s tretími krajinami a 40 % obchodu v rámci krajín EÚ. Logistika a aktivity s ňou spojené sa tu rozvíjajú vo veľkom. Je však nevyhnutné mnohé vylepšiť. Konkrétne by bolo treba zmodernizovať pozemné dopravné spojenie tak, aby sa využívalo viac druhov dopravy a aby sa častejšie používali intermodálne techniky. Mali by sa tiež zlepšiť techniky prekládky a jej organizácia. Ďalej by bolo potrebné usilovať sa o lepšiu rovnováhu medzi jednotlivými prístavmi, ktoré by sa mali lepšie dopĺňať s pozemnými platformami.

1.8

Výbor podporuje využívanie nových technológií a výskum zameraný na všetky aspekty jednotlivých druhov dopravy, ktoré sa dajú vylepšiť (infraštruktúra, prepravné a manipulačné zariadenia, organizácia práce a pracovné podmienky atď.), ako i aktívnu pomoc pri vypracovaní technických noriem a tiež noriem pre odosielanie správ a komunikáciu, aby sa zlepšil rozvoj komodality a plynulosť dopravy, ale aj vzájomná spätosť rastu výroby a obchodu na jednej strane s rastom dopravy na druhej strane, ktoré sa môžu len ďalej rozvíjať. Väčšia efektívnosť logistických reťazcov je v tomto ohľade dôležitým faktorom.

1.9

Je nevyhnutné pokračovať vo výskume zameranom na motory a ich energetickú účinnosť, na nefosílne palivá pre vozidlá individuálnej osobnej dopravy ako aj pre vozidlá určené na hromadnú prepravu cestujúcich a pre nákladné vozidlá.

1.10

Logistika mestskej dopravy si vyžaduje naliehavé opatrenia a väčšie úsilie, aby sa zabránilo postupnému uduseniu hospodárstva vo veľkých mestách a značným stratám účinnosti v dôsledku toho, že človek strávi veľa času v dopravných zápchach, čo je pre obyvateľov a pre podniky neproduktívne a navyše to prispieva k znečisťovaniu životného prostredia. V mestských oblastiach je nevyhnutné zaujať globálny prístup, ktorý by prihliadal na potreby individuálnej osobnej dopravy, hromadnej prepravy cestujúcich a tiež na potreby nákladnej dopravy, s cieľom dosiahnuť lepšie spolunažívanie na cestách a zvrátiť tendenciu obyvateľov a mnohých aktivít utekať z mesta na rozrastajúcu sa perifériu a do vzdialených končín.

1.11

Energetická udržateľnosť a účinnosť a intermodalita sú hlavnými cieľmi tohto akčného plánu a navrhovaný harmonogram zdôrazňuje naliehavosť plánovaných opatrení. Komisia sa vo svojich návrhoch nesnaží nastoliť obmedzenia, uprednostňuje spoluprácu a dialóg. Treba dokázať, že tento prístup bude fungovať v praxi. Jeho úspech bude závisieť od aktérov v oblasti dopravy a od ich schopnosti prispôsobiť sa týmto požiadavkám, ktorých sa dožaduje občianska spoločnosť.

2.1.1

Komisia vydala 28. júna 2006 oznámenie nazvané „Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (1)“. Toto oznámenie ukázalo, že logistika má veľkú úlohu v úsilí o väčšiu udržateľnosť dopravy, o to, aby doprava menej znečisťovala životné prostredie a bola k nemu skutočne ohľaduplnejšia. Po oznámení nasledovali konzultácie, ktoré vyústili do vytvorenia európskeho akčného plánu pre logistiku nákladnej dopravy (2) zverejneného 18. októbra 2007.

2.1.2

Zámerom Komisie bolo vniesť do politiky EÚ v oblasti dopravy ďalší rozmer – logistiku – s cieľom zredukovať pretrvávajúce problematické miesta, znížiť spotrebu energie, lepšie využiť komodalitu alebo multimodalitu dopravných infraštruktúr a prostriedkov, chrániť životné prostredie a obmedziť škodlivé účinky a podporovať celoživotné vzdelávanie pracovníkov.

2.1.3

Výbor bol požiadaný o vypracovanie stanoviska k tomuto plánu, ktorý obsahuje vytýčené ciele a harmonogram ich plnenia a podporuje využívanie nových informačných technológií, ktoré majú zvýšiť účinnosť logistiky dopravy pokiaľ ide o náklad (jednotlivé predmety, balíky, kontajnery). Uvažuje sa tiež o vytvorení systému osvedčení na dobrovoľnej báze pre pracovníkov v logistike, ako aj o zabezpečení kvalifikácie a odbornej prípravy týchto zamestnancov, ktoré sú nevyhnutné pre výkon ich povolania a zvýšenie ich mobility.

2.1.4

Už v roku 2006 však Komisia zdôrazňovala, že získať spoľahlivý obraz o európskom trhu logistiky je ťažké, pretože príslušné štatistické informácie sú nedostatočné. Vo všeobecnosti náklady na logistiku predstavujú v priemere 10 – 15 % konečných nákladov na dokončený prepravený produkt.

2.1.5

Komisia vo svojom oznámení navrhovala vytvoriť európsky rámec pre logistiku nákladnej dopravy a zamerať sa na niekoľko konkrétnych oblastí. Akčný plán prináša spresnenia a stanovuje termíny na realizáciu v období od roku 2008 do roku 2012, teda veľmi krátke termíny:

2.1.6

V akčnom pláne z roku 2007 sú plánované akcie usporiadané do podrobnejšieho programu cieľov s harmonogramom ich realizácie.

2.1.7

V oznámení (4)„Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent“ (5) zverejnenom v rámci strednodobého preskúmania a zároveň revízie bielej knihy o doprave z roku 2001 Komisia zdôrazňovala pojem „inteligentnej pohyblivosti“, ktorý zahŕňa logistiku dopravy a inteligentné dopravné systémy a ktorý sa mimochodom v akčnom pláne opäť dostáva do popredia.

2.2.1

Všeobecne rozšírené využívanie v súčasnosti dostupných a budúcich informačných a komunikačných technológií môže podstatne zlepšiť logistiku nákladnej dopravy, avšak predstavuje ešte niekoľko problémov, ktoré treba vyriešiť, ako je štandardizácia, kompetencie užívateľov, prekážky v podobe právnych predpisov alebo iného druhu, ktoré stoja v ceste digitalizácii dokumentov, bezpečnosť údajov a ochrana súkromia.

2.2.2

Od koncepcie „e-Freight“ je blízko k pojmu „internet vecí“ (náklad, jednotlivé predmety, balíky a zásielky, kontajnery, pričom každá z týchto zložiek sa dá chápať jednotlivo, pomenovať a určiť na základe pasívneho alebo aktívneho označenia štítkom, ktoré sa aktivuje rádiofrekvenčnou čítačkou). Tento nový „internet vecí“ umožní zautomatizovať a zjednodušiť prenos údajov týkajúcich sa nákladu (zemepisná poloha, informácie o druhu a veľkosti nákladu, colné a iné informácie). Aby táto nová oblasť internetu založená na identifikácii vecí mohla nadobudnúť reálnu podobu, je potrebné plne využiť súčasné systémy.

2.2.3

Komisia pripravuje v roku 2008 veľký výskumný projekt na základe harmonogramu zavádzania inteligentných dopravných systémov a technológií určených pre logistiku dopravy.

2.3.1

Cieľom tohto akčného plánu je zvyšovaním efektívnosti prispieť k riešeniu niektorých problémov, ako sú preťaženie, znečisťovanie a hluk, emisie CO2 a závislosť na fosílnych palivách. Tieto opatrenia musí sprevádzať dlhodobé plánovanie v spolupráci s členskými štátmi s cieľom vytvoriť spoločný základ pre investície do budúcich systémov nákladnej dopravy.

2.3.2

Európska komisia predloží správu o pokroku dosiahnutom pri implementácii akčného plánu v roku 2010.

3.1

Rozširovanie EÚ, narastajúca globalizácia obchodu, nové hospodárske veľmoci (nielen Čína), relokácia výroby, to všetko sú silné faktory pre rozvoj obchodu, ktorého objem rastie rýchlejšie ako výroba. V bielej knihe z roku 2001 Komisia uvažovala o tom, ako prerušiť vzájomnú spätosť medzi dopravou a rastom. Je nevyhnutné pokračovať v týchto úvahách, aspoň preto, aby sme znovu určili, v čom táto spätosť spočíva, aby sme našli v týchto oblastiach istý paralelizmus. V rámci revízie bielej knihy z roku 2006 (6) logistika spája rôzne spôsoby dopravy a rôznych aktérov (operátorov, dopravcov, užívateľov, vnútroštátne, európske a medzinárodné orgány) a s pomocou nových informačných technológií a nových techník balenia a nakladania tovaru môže byť rozhodujúcim faktorom pre racionalizáciu a väčšiu efektívnosť obchodu a nákladnej dopravy.

3.2

Logistické reťazce celosvetových rozmerov si vyžadujú, aby boli fyzické a zároveň elektronické prepojenia medzi modálnymi systémami napokon úplne integrované, a umožnili by tak použiť najefektívnejší spôsob dopravy alebo kombináciu viacerých druhov dopravy, čím by sa zlepšila logistika, ktorej cieľom by potom bolo dosiahnuť naraz trojakú účinnosť: hospodársku, sociálnu a environmentálnu (vrátane zníženia nákladov na energiu).

3.3

Plánovanie dopravy si vo väčšine prípadov vyžaduje dlhý čas a spoluprácu rôznych činiteľov. Investície do dopravnej infraštruktúry a logistických platforiem majú dlhodobý charakter a sú veľmi nákladné, najmä pokiaľ ide o námorné a vnútrozemské prístavy alebo letiská, ale aj o tzv. suché prístavy alebo sklady s kombinovanou dopravou. A práve tieto platformy predstavujú najviac problémov, pre ktoré treba nájsť rýchle, spoľahlivé a trvalé riešenia. Podľa názoru výboru by teda bolo potrebné predovšetkým zoptimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, čomu by mohla v značnej miere napomôcť výmena informácií a skúseností. Lepšie využívať existujúce infraštruktúry a používať vyspelé technológie však nestačí. Pre nové investície je nevyhnutné strednodobé a dlhodobé plánovanie.

3.4

Novú infraštruktúru s dlhou životnosťou možno vybudovať na základe dlhodobého odhadu potrieb a v prípade, že neexistuje alternatívna možnosť komodality, napríklad s existujúcou infraštruktúrou. Napríklad pozemná kombinovaná doprava môže byť alternatívou k rozširovaniu existujúcej cestnej siete alebo budovaniu nových ciest. Vyžaduje si to plánovanie, do ktorého musia byť zapojení všetci aktéri logistických reťazcov: orgány Spoločenstva, vnútroštátne a regionálne orgány, výrobcovia, distribútori, ďalší zasielatelia, pracovníci v logistike, dopravcovia aj sociálni partneri. Obyvateľstvo, ktorého sa toto plánovanie týka musí mať možnosť zúčastniť sa na predbežných diskusiách a na rôznych konzultáciách o týchto otázkach a na jeho názory by sa malo skutočne prihliadať.

3.5

Toto plánovanie musí viesť k vzniku dlhodobých partnerstiev, ktoré umožnia zabezpečiť trvalú životaschopnosť (hospodársku, ekologickú, ako aj sociálnu) infraštruktúry. Malo by sa stať súčasťou Schémy rozvoja územia Spoločenstva a pomôcť lepšie rozdeliť, skoordinovať a ustáliť investície do dopravy pomocou priemyselných a obchodných aktivít a programov územného plánovania a úprav mestských priestranstiev (najmä zamedziť tomu, aby sa množili logistické platformy a zabrániť unáhleným a nákladným relokáciám, preťaženiu niektoré trás a oblastí a úpadku a izolácii iných v dôsledku nedostatočného alebo nekvalitného dopravného spojenia).

3.6

Navrhované nové normy pre nakladacie jednotky by mali rozhodne uľahčiť prípadnú prekládku z hľadiska maximálnej povolenej manipulačnej hmotnosti a rozmerov. Avšak vzhľadom na problémy spôsobené skutočnosťou, že na pozemnú prepravu tovaru sa používajú takmer výlučne cesty, by tieto normy nemali viesť k preťaženiu, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodzovaniu infraštruktúry a k ďalšiemu zníženiu bezpečnosti cestnej dopravy. Nové normy musia podporovať využívanie komodality.

3.7

Vo vzťahu k návrhu z roku 2003 týkajúceho sa nových dobrovoľných intermodálnych nákladových jednotiek výbor opakuje, že kombinácia nákladových jednotiek s rozličnými rozmermi je logistickou nočnou morou. Tieto dve uvedené prekážky (rozmery pevných vodiacich koľajníc a nejednoznačnosť v tom, kto bude znášať náklady tohto systému) vzbudzujú obavy, že sa tento systém nebude používať.

4.1

Výbor by chcel byť požiadaný o konzultáciu v súvislosti so správou o výsledkoch akčného plánu a prípadných problémoch pri jeho realizácii, ktorú vypracuje Komisia v roku 2010.

4.2

„Internet vecí“ určite pomôže zlepšiť efektívnosť logistiky dopravy, ako aj služby poskytované zákazníkom. Výbor však na základe skúseností s „internetom mien“ uvažuje o tom, aké postupy a nástroje kontroly treba zaviesť pre „pomenovanie“. Z historických dôvodov je „internet mien“ pod kontrolou federálneho ministerstva obchodu Spojených štátov amerických (USDoC). Výbor podporuje možnosť európskeho riadenia pri pomenúvaní a správe databáz, ako aj pri vypracúvaní technických noriem.

4.2.1

Výbor oceňuje, že Komisia zaradila rozvoj logistiky do obnovenej lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť. Napriek tomu na základe skúseností vyzýva Komisiu, aby rýchlo dohnala veľký časový sklz, ktorý vznikol v súvislosti so zavádzaním nových technológií, najmä pokiaľ ide o systém Galileo.

4.3

Podľa názoru výboru by mal „internet vecí“ vzhľadom na svoj hospodársky význam a na to, že obchodné výmeny prebiehajú prevažne v rámci regiónu, spočívať na multipolarite (napríklad regionálne inštitúcie alebo inštitúcie na nižšej ako regionálnej úrovni zodpovedné za pomenovanie) a nepodliehať v konečnom dôsledku jedinému orgánu, ktorý je navyše mimo územia EÚ.

4.4

Treba tiež jasne predostrieť problém ochrany súkromia a dôverného charakteru obchodných činností, ktorý je spojený s diverzifikáciou informačných nástrojov používaných na zistenie obsahu nákladu (zvážiť otázky spojené s clom a poistením), s cieľom predchádzať prenikaniu informácií k zločincom, najmä v tretích štátoch, na sledovanie nákladu a na zistenie jeho odosielateľov, prostredníkov a adresátov v kontexte presadzovania inteligentných dopravných systémov a pridružených informačných technológií.

4.5

Platí to najmä pre jemnú logistiku spojenú s elektronickým obchodom.

4.6

Výbor oceňuje, že Komisia má v úmysle pomocou systému „vymedzenia“ operátorov a udeľovania osvedčení „zmodernizovať“ povolania v logistike, a praje si, aby bol tento systém skutočne prínosom.

4.7

Výbor takisto potešilo, že Komisia navrhuje vypracovať požiadavky na kvalifikáciu a vzdelanie v spolupráci so sociálnymi partnermi a aj v tomto prípade by chcel, aby sa požadovaná kvalifikácia a vzdelanie rozvíjali po celý aktívny život a postupne sa obohacovali o nové poznatky a technológie. Výbor tiež víta, že Komisia chce dosiahnuť vzájomné uznávanie týchto dobrovoľných osvedčení.

4.8

Je nevyhnutné zlepšiť výkonnosť logistiky prostredníctvom intenzívnejšieho využívania nových technológií, zjednodušením administratívnych postupov, výmenou skúseností, rozvojom kvalifikácie a odbornej prípravy a využívaním komodality. Výbor by však chcel zdôrazniť, že pozitívne účinky tohto pokroku sa budú môcť v plnej miere prejaviť len vtedy, keď sa v oblasti dopravy a logistiky, ako to odporúčala Komisia vo svojej bielej knihe z roku 2001, vytvorí nová rovnováha medzi intermodálnou a intramodálnou dopravou a nastolí regulovaná hospodárska súťaž, ktorej predpokladom je relatívna revalorizácia cien dopravy a skutočná harmonizáciu intramodálnych a intermodálnych podmienok hospodárskej súťaže priamo vo vnútri EÚ.