19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/72


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky“

[KOM(2007) 507 v konečnom znení]

(2008/C 211/19)

Európska komisia sa 21. septembra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. marca 2008. Spravodajcom bol pán COUPEAU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 444. plenárnom zasadnutí 22. a 23. apríla 2008 (schôdza z 22. apríla 2008) prijal 128 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1.

Článok 299, ods. 2 Zmluvy o Európskej únii uznáva osobitosti najvzdialenejších regiónov (ďalej NR), čo im umožňuje zachovať si špecifiká a znížiť dosah obmedzení, s ktorými sa stretávajú.

1.2.

Medzi sedem najvzdialenejších regiónov patrí španielske samosprávne spoločenstvo Kanárskych ostrovov, portugalské samosprávne regióny Madeira a Azory a štyri francúzske departmenty (Guadeloupe, Guyana, Martinik a Réunion).

1.3.

Pre tieto regióny je od roku 1989 určený osobitný program na podporu ich sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktorý by im mal pomôcť priblížiť sa vo vývoji k zvyšku Európskej únie.

1.4.

Komisia vydaním svojho oznámenia z 12. septembra 2007 na tému „Stratégia pre najodľahlejšie regióny: bilancia a perspektívy“ začala verejnú konzultáciu, v ktorej chce zozbierať názory všetkých zainteresovaných strán na svoju politiku v oblasti NR v súvislosti s vážnymi problémami, ktorým budú musieť NR čeliť v nasledujúcich rokoch. Toto stanovisko EHSV je súčasťou uvedenej konzultácie.

1.5.

EHSV sa nazdáva, že finančné opatrenia týkajúce sa NR priniesli určité pozitívne výsledky, no štrukturálne nedostatky pretrvávajú aj naďalej a treba ich riešiť. Podľa EHSV je teda nevyhnutné, aby sa uvedené opatrenia v budúcnosti posilnili.

1.6.

EHSV konštatuje, že dostupnosť územia NR a prístup na európsky trh je pre tieto oblasti neustálym problémom, a to kvôli ich vzdialenej polohe, ostrovnej povahe (s výnimkou Guyany) a ich zemepisným a štrukturálnym osobitostiam.

1.7.

EHSV podotýka, že NR sa nachádzajú v blízkosti sféry vplyvu krajín Mercosuru, západnej Afriky, južnej Afriky a karibskej oblasti, čo dodáva Európe svetový rozmer. Pripomína, že vďaka polohe NR v rôznych oceánoch získala Európa exkluzívnu hospodársku zónu s rozlohou 25 miliónov km2, ktorej bohatstvo a zdroje ešte nie sú preskúmané.

1.8.

EHSV takisto uznáva, že vzdialená poloha neprospieva konkurencieschopnosti:

kvôli malému trhu nie je možné dosahovať úspory z rozsahu,

málo prírodných zdrojov ako ropa, plyn, nerastné suroviny,

jednostranný hospodársky rozvoj NR, keďže sú do veľkej miery závislé od cestovného ruchu, poľnohospodárstva a rybolovu,

malý rozsah trhu vedie ku koncentrácii podnikov a vzniku monopolov či oligopolov, ktoré nepriaznivo vplývajú na konkurencieschopnosť.

1.9.

Podľa EHSV by medziútvarová skupina Komisie zaoberajúca sa NR mala pokračovať v činnosti či dokonca by sa mala posilniť, aby sa dosiahla vyššia efektívnosť európskych opatrení.

2.   Analýza odvetví činnosti najvzdialenejších regiónov a odporúčania

2.1.   Cestovný ruch

2.1.1.

Cestovný ruch predstavuje dôležitý segment hospodárstva najvzdialenejších regiónov; niekedy je dokonca jediným faktorom hospodárskeho rastu.

2.2.

Kanárske ostrovy dokázali vytvoriť podmienky pre aktívny a rôznorodý cestovný ruch, ktoré ročne využije až vyše desať miliónov turistov. Madeire sa takisto podarilo rozšíriť objem ponúkaných služieb a rozvinúť cestovný ruch. Na Antilách a ostrove Réunion je tento sektor významný, no naďalej pomerne nestabilný. Výnimočné prírodné podmienky a vynikajúca klíma umožňujú najvzdialenejším regiónom rozvinúť kvalitný cestovný ruch. Tým sa však zvyšuje ich hospodárska závislosť, ktorá so sebou prináša nezanedbateľné riziko, keďže dopyt v oblasti cestovného ruchu sa rýchlo mení podľa meteorologických podmienok, kurzu eura alebo zdravotné riziká.

2.3.

Podľa EHSV treba propagovať tieto regióny vo všetkých európskych krajinách či dokonca aj v ostatných krajinách nachádzajúcich sa v blízkosti NR pod osobitným „logom“, s cieľom diverzifikovať cestovný ruch a zvýšiť jeho kvalitu a trvalo udržateľný aspekt.

2.4.

Aktéri činní v cestovnom ruchu by mali posilniť trvalo udržateľný prvok a väčšmi dbať na ochranu prírodných zdrojov. Takisto by mali po porade so všetkými miestnymi činiteľmi stanoviť vhodné kritériá rozvoja. Najvzdialenejšie regióny už pozornosť týmto otázkam venujú, no k povedomiu o nich by sa mala pridať aj politika trvalej udržateľnosti, ktorú si stanovia miestni aktéri a ktorú by finančne podporila aj EÚ.

2.5.   Poľnohospodárstvo

2.5.1.

EHSV konštatuje, že poľnohospodárstvo je tradičným sektorom a zostáva dôležitou ekonomickou oblasťou NR, hoci jeho príspevok k vytváraniu pridanej hodnoty klesá. Naďalej predstavuje významný zdroj primárnych pracovných miest, ktorý treba zachovať, či dokonca rozvíjať.

Regiónom s najväčším podielom poľnohospodárstva medzi najvzdialenejšími regiónmi sú Azorské ostrovy, kde poľnohospodárstvo tvorí 24 % pracovných miest (chov dobytka, ako aj pestovanie cukrovej repy, tabaku, atď.). Rybolov je strategickým exportným odvetvím (najmä tuniak) no aj táto oblasť zaznamenala v poslednom čase pokles.

Pripomíname, že v NR sa vyrábajú a pestujú aj:

banány (Kanárske ostrovy, Madeira, Martinik, Guadeloupe),

cukrová trstina (Réunion, Guadeloupe, Martinik),

tropické ovocie (Réunion, Guyana),

tropické rastliny (Antily),

nápoje (Madeira, Kanárske ostrovy, Martinik, Guadeloupe).

2.5.2.

Treba však podotknúť, že v týchto oblastiach sa prejavuje silná konkurencia nečlenských krajín, čo môže čiastočne vysvetliť pokles pridanej hodnoty.

2.5.3.

Možno rozlišovať dva typy poľnohospodárstva: miestne poľnohospodárstvo a poľnohospodárstvo zamerané na vývoz. Tieto dva typy sú často v protiklade, no môžu sa aj navzájom dopĺňať. EHSV sa nazdáva, že je nevyhnutné, aby sa miestni distribútori usilovali propagovať miestne poľnohospodárstvo.

2.5.4.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo zamerané na vývoz, EHSV žiada, aby prebehla reklamná kampaň zameraná na výrobky z najvzdialenejších regiónov a aby boli tieto výrobky odlíšené, keďže spĺňajú európske normy, a teda aj prísne požiadavky v sociálnej, environmentálnej aj v oblasti verejného zdravia.

2.5.5.

Podľa EHSV je nevyhnutné, aby Európa posilnila politiku dohľadu nad výrobkami z nečlenských krajín, s cieľom predchádzať nákazám zvierat a chorobám rastlín a chrániť poľnohospodárske podniky.

2.5.6.

EHSV navrhuje, aby sa výrobky z nečlenských krajín a z NR navzájom dopĺňali, avšak len pod podmienkou, že takáto situácia:

neohrozí miestne poľnohospodárske podniky,

umožní zvýšiť životnú úroveň obyvateľov nečlenských krajín,

vytvorí sa orgán pre spoluprácu, ktorý stanoví rámec trvalo udržateľného rozvoja.

2.5.7.

EHSV uznáva vyššie uvedené prírodné znevýhodnenia NR a želá si, aby sa opatrenia na ich kompenzáciu uplatňovali aj naďalej.

2.5.8.

EHSV je znepokojený situáciou v oblasti správy pôdy v niektorých najvzdialenejších regiónoch, nakoľko je potrebné zachovať poľnohospodárske zóny. Európske orgány by mali nabádať miestne samosprávy, aby rozhodli, ktoré zóny sa budú považovať za chránené a ktoré zóny bude možné urbanizovať v rámci trvalo udržateľného rozvoja.

2.5.9.

Veľký význam má v NR aj biodiverzita, ktorá nepochybne predstavuje ekonomickú výhodu. Podľa názoru EHSV treba navrhnúť ambicióznu politiku so zodpovedajúcim financovaním na zachovanie rozsiahlej poľnohospodárskej štruktúry a postupov, ktoré nepoškodzujú ekosystémy.

2.6.   Rybolov

2.6.1.

V oblasti rybolovu, ktorý je pre NR dôležitým odvetvím, možno v budúcnosti očakávať problémy súvisiace so zásobami rýb. Bolo by vhodné uvažovať o iných zdrojoch rýb, ako napríklad morská akvakultúra.

2.6.2.

V tejto súvislosti by riešenie mohol ponúknuť výskum a vhodné opatrenia na udržanie zdrojov rýb. Doterajšie snahy o zachovanie sektoru rybolovu priniesli viac či menej pozitívne výsledky.

2.6.3.

Sektor akvakultúry je zatiaľ len v plienkach, no veľmi dobre sa uchytil na Kanárskych ostrovoch a na ostrove Réunion. EHSV poukazuje na pozitívne skúsenosti Guyany s chovom kreviet.

2.6.4.

Vďaka NR má Európska únia prístup k rozsiahlym morským oblastiam (Indický a Atlantický oceán, Karibské more), vďaka čomu sa môže Európa pochváliť pozoruhodnou biodiverzitou pokiaľ ide o zásoby rýb. EHSV sa nazdáva, že pri správe morských vôd by sa malo prihliadať na konkrétne podmienky, keďže situácia v Indickom oceáne sa odlišuje od situácie v Atlantickom oceáne. Diferencovaný prístup by mal zohľadňovať aj skutočné zásoby rýb.

2.7   Obchod a distribúcia

2.7.1.

Odvetvie obchodu je pre NR dôležitým odvetvím. NR však závisia od dovozu z členských štátov, pričom spotrebiteľmi sú miestni obyvatelia, no spotreba môže vzrastať alebo klesať aj v závislosti od počtu turistov.

2.7.2.

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné rozvíjať miestny obchod, ktorý by mohol ponúknuť rôznorodé výrobky a služby pre obyvateľov ako aj pre turistov.

2.8.   Konkurencieschopnosť a podnikanie

2.8.1.

Malý podnik pôsobiaci v najvzdialenejšom regióne sa môže kvôli malému rozsahu miestneho trhu rýchlo ocitnúť v monopolnom postavení. Podniky, ktoré sa v NR považujú za veľké, sú teda v porovnaní s kontinentálnou Európou pomerne malé a ťažšie sa im dosahujú úspory z rozsahu v týchto regiónoch.

2.8.2.

EHSV sa nazdáva, že treba posilniť transparentnosť trhov a podporovať konkurenciu medzi podnikmi.

2.8.3.

Pojem dodatočných nákladov najvzdialenejších regiónov sa často ťažko definuje. Medzi ich charakteristikami možno okrem iného uviesť:

dodatočné náklady na prepravu výrobkov a materiálu po mori a letecky,

služobné cesty medzi kontinentom a najvzdialenejšími regiónmi sú pomerne zložité, keďže je nedostatok priamych spojení a náklady na cestu sú okrem toho vysoké kvôli ostrovnej povahe,

vyššie náklady na skladovanie kvôli nedostatku námorných a leteckých spojení,

vyššie náklady na nábor pracovníkov, keďže slabšie vyškolení pracovníci dosahujú nižšiu produktivitu, čo si vyžaduje ďalšie zaškoľovanie v podnikoch,

vyššie náklady na dopravu, potreba školiť personál, väčšie skladovacie priestory v porovnaní s podnikmi v kontinentálnej Európe – rastú požiadavky na financovanie, a teda klesá konkurencieschopnosť,

vyššie počiatočné náklady kvôli dovozu materiálu.

2.9.   Energetika

2.9.1.

Ekonomiky najvzdialenejších regiónov trpia štrukturálnou slabosťou kvôli nedostatku alebo nedostupnosti klasických zdrojov energie ako aj energetickej závislosti od vonkajších území. Napriek tomu majú NR celú škálu možností na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov.

2.9.2.

EHSV konštatuje, že v týchto regiónoch sa opakovane vyskytujú problémy so zásobovaním energiou, no existuje tu množstvo možností ako solárna, geotermálna, morská či veterná energia.

2.9.3.

Takisto sa tieto regióny stretávajú s problémami pri nakladaní s odpadom, ktorý by bolo možné využiť ako zdroj energie. Opatrenia na diverzifikáciu zdrojov energie by možno zároveň mohli vyriešiť problémy v oblasti verejnej hygieny:

väčšina regiónov sa nachádza v tropickom pásme, kde existuje možnosť túto energiu zachytávať,

niektoré regióny sa nachádzajú v sopečných oblastiach, a teda majú možnosť využívať geotermálne zdroje,

takisto možno využiť blízkosť mora a jeho energiu,

dostupnosť odpadu ako zdroja energie.

2.9.4.

EHSV sa nazdáva, že diverzifikácia zdrojov energie by mala byť dlhodobým cieľom a treba ju finančne podporiť.

2.10.   Výskum a vývoj

2.10.1.

Na prelomenie izolácie a uvoľnenie možností hospodárskeho rozvoja podnikov v NR sa musia vyvíjať nové komunikačné technológie.

2.10.2.

Obzvlášť dôležité je rozvíjať výskum v tradičných aj netradičných sektoroch a využiť ho na hľadanie riešení problémov NR.

2.10.3.

EHSV sa nazdáva, že umiestňovanie výskumných centier do týchto regiónov by malo veľmi pozitívne účinky. Takisto by znamenalo nezanedbateľný príspevok k diverzifikácii hospodárstva NR.

2.11.   Význam rozvoja a diverzifikácie regionálnych ekonomík

2.11.1.

Najvzdialenejšie regióny sa rozvíjajú značne nerovnomerne. Nové odvetvia sú v NR veľmi slabo zastúpené, ide len o ojedinelé iniciatívy a v žiadnom prípade o alternatívu k tradičnému sektoru.

2.11.2.

Treba zdôrazniť, že hnacou silou je v prvom rade verejný sektor (európska, centrálna a regionálna správa, verejné podniky, univerzity, výskumné centrá). Takisto netreba zabúdať, že v NR pracujú dôležité univerzitné centrá, ktoré preto treba v každom prípade zachovať. EHSV navrhuje, aby sa poskytovali európske štipendiá, vďaka ktorým by do NR prišli študenti z rôznych krajín.

2.11.3.

Miestne podniky nemajú dostatočné kapacity na investovanie. Pri realizácii projektov presahujúcich tradičné sektory sú preto do veľkej miery závislé od pomoci Spoločenstva.

2.11.4.

Finančnú kapacitu podnikov obmedzujú dodatočné náklady. EHSV považuje za nevyhnutné vytvoriť finančné opatrenia, ktoré by pomohli podnikom rozvíjať ich aktivity. EHSV by takisto chcel stimulovať vytváranie podnikov prostredníctvom uľahčenia prístupu k rizikovému kapitálu, s cieľom podporiť projekty, ktoré znamenajú pre NR prínos.

2.12.   Životné podmienky

2.12.1.

Podľa EHSV by sa mali zohľadniť špecifiká NR a s ohľadom na ne vypracovať súvislé opatrenia, ktorými by sa napokon zlepšila dostupnosť týchto oblastí, podporil výskum a inovácie vrátane nových informačných a komunikačných technológií a v konečnom dôsledku by sa zvýšila atraktivita týchto regiónov a miest.

2.12.2.

EHSV sa nazdáva, že v týchto regiónoch treba podporovať sociálny dialóg a že by sa na tento bod malo prihliadať v európskych politikách pri stanovení budúcich cieľov pre NR.

2.12.3.

Treba podporiť vznik nových a lepších pracovných miest vstupom väčšieho počtu ľudí na pracovný trh alebo podporou zakladania podnikov, ako aj zvyšovaním prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a rastom investícií.

2.12.4.

Regionálne a miestne samosprávy, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie opatrení týkajúcich sa NR, niekedy opomínajú zlepšovanie sociálnej súdržnosti. EHSV sa nazdáva, že sociálna a územná súdržnosť je prioritou a treba na ňu prihliadať.

2.12.5.

Tieto ciele sa musia zohľadniť v politikách EÚ a je potrebné vypracovať opatrenia, ktoré prinesú hospodársky rozvoj. EHSV by si želal, aby sa najprv pracovalo na zlepšení dostupnosti najvzdialenejších regiónov:

prostredníctvom lepšieho dopravného spojenia, atraktívnejších cien, otvorením dopravného trhu, skvalitnením tranzitných miest (prístavy, letiská), racionalizáciou dopravnej logistiky a kompenzáciami za vzdialenú polohu,

prostredníctvom rozvoja tradičných sektorov, propagáciou a vzdelávaním pracovníkov.

2.12.6.

EHSV citlivo vníma osobitné podmienky NR a želá si, aby sa vďaka ambicióznej politike, ktorou sa zotrie znevýhodnenie a vytvorí sa priestor pre vytváranie pridanej hodnoty, zlepšili pracovné podmienky a životná úroveň.

2.12.7.

Pripomíname, že jedným z hlavných problémov, s ktorým sa stretávajú obyvatelia NR, sú služby všeobecného záujmu. EHSV sa nazdáva, že opatrenia Spoločenstva na podporu NR musia zohľadňovať skutočnosť, že na to, aby sa tieto regióny vo vývoji priblížili ostatným, treba skvalitniť verejné služby, a tak posilniť sociálnu súdržnosť.

2.13.   Cezhraničná spolupráca

2.13.1.

EHSV považuje za nevyhnutné rozvíjať dynamickú cezhraničnú spoluprácu s ďalšími regionálnymi zoskupeniami mimo Európskej únie, zameranú na hľadanie synergií, s cieľom podporiť rozvoj týchto oblastí a pod podmienkou, že do nej budú zapojené aj miestne orgány najvzdialenejších regiónov.

2.13.2.

EHSV by chcel dať cezhraničnú spoluprácu odborne preskúmať, nakoľko predpokladá, že riešenie je možné nájsť, no rád by postupoval opatrne, aby nevyvolal ďalšie problémy.

2.14.   Daňový systém

2.14.1.

Najvzdialenejšie regióny majú osobitný hospodársky a daňový režim schválený Európskou úniou. EHSV sa nazdáva, že zachovanie osobitného hospodárskeho a daňového režimu je nevyhnutným prostriedkom ako pomôcť NR prekonať ich štrukturálne problémy.

2.15.   Kohézna politika

2.15.1.

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť je jedným z hlavných cieľov EÚ, ktorý bude v budúcnosti potrebné ešte prehĺbiť. Podľa názoru EHSV sa opatrenia EÚ zamerané na najvzdialenejšie regióny musia usilovať o posilnenie súdržnosti, aby sa zvýšila kvalita života všetkých obyvateľov.

2.15.2.

Kohézna politika by mala napomôcť modernizácii a rozvoju podnikov a vytváraniu nových podnikov pre mladých ľudí. V tejto oblasti sú prioritou na vytváranie nových príležitostí inovácie a takisto bude treba podporiť výskum a vzdelávacie strediská prepojené s podnikmi.

2.15.3.

Na posilnenie súdržnosti treba stimulovať hospodársky rozvoj, no zároveň zvýšiť kvalitu pracovných miest, finančného ohodnotenia a verejných služieb.

2.15.4.

Najvzdialenejšie regióny môžu v regionálnom rozvoji zohrať dôležitú úlohu, pretože sú veľmi významnými európskymi platformami pre podniky. NR môžu takisto slúžiť ako regionálny model v oblasti intenzívnejšieho zapájania občianskej spoločnosti a ako svetový príklad v oblasti sociálneho modelu.

2.16.   Posilnenie akčného plánu širšieho susedstva

2.16.1.

Najvzdialenejšie regióny môžu rozvíjať úzke partnerské kontakty s regiónmi nachádzajúcimi sa v ich geografickej blízkosti. Túto politiku treba však ešte posilniť, keďže sa uplatňuje v nedostatočnej miere a nie vždy celkom súvislo. EHSV pripomína, že takéto partnerstvo môže vzniknúť výlučne v spolupráci s európskymi samosprávami, na základe ich iniciatív a spolu so stimulačnými opatreniami na lepšie vzájomné spoznávanie sa v týchto zemepisných oblastiach.

2.17.   Dohody o hospodárskom partnerstve

2.17.1.

Dohody o hospodárskom partnerstve by mohli predstavovať príležitosť pre rozvoj NR, no bolo by treba danú oblasť preštudovať, aby sme sa mohli oprieť o spoľahlivé poznatky pri uzatváraní takýchto dohôd v budúcnosti. Dohody o hospodárskom partnerstve musia zodpovedať záujmom všetkých strán.

2.17.2.

EHSV sa nazdáva, že tieto dohody by mali uľahčiť zapájanie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v NR ako aj v nečlenských krajinách.

2.17.3.

EHSV podporuje dialóg a kontakty medzi NR a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) s cieľom preskúmať oblasti možnej spolupráce a súčinnosti, zameranej na hospodársky rozvoj všetkých strán.

2.18.   Migračné toky

2.18.1.

Európska únia momentálne pripravuje spoločnú prisťahovaleckú politiku, ktorá zohľadní demografickú situáciu, pracovné trhy a spoluprácu s krajinami pôvodu. Migračné toky sú pre NR pálčivým problémom. NR potrebujú nájsť spôsob, ako znížiť prílev nelegálnych prisťahovalcov. Európska migračná politika musí preto vhodne zohľadniť osobitné potreby najvzdialenejších regiónov a ponúknuť trvalé riešenia ich problémov.

2.18.2.

Mala by sa vypracovať štúdia dosahu zameraná na lepšie porozumenie tejto problematike a s cieľom nájsť riešenie migračných javov.

2.18.3.

EHSV sa nazdáva, že európska prisťahovalecká politika by mala byť ambicióznejšia a prisťahovalectvo malo podliehať spoločným zákonom a riadiť sa transparentnými postupmi. V súvislosti s NR by Európa mala prisťahovalectvo podporovať, no zároveň by mala prihliadať na demografický vývoj na trhu práce.

2.18.4.

Počet prichádzajúcich prisťahovalcov sa bude zvyšovať v nadväznosti na demografický vývoj v Európe. NR stoja kvôli svojej polohe pred problémami súvisiacimi s nelegálnym prisťahovalectvom a v tejto súvislosti potrebujú solidaritu EÚ. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ by mala posilniť svoje aktivity v najvzdialenejších regiónoch.

2.19.   Zvýšenie počtu najvzdialenejších regiónov

2.19.1.

Niektoré členské štáty, konkrétne Francúzsko a Holandsko, momentálne uvažujú o zvýšení počtu NR. Takýto krok si vyžaduje súhlas Rady. EHSV napriek tomu zdôrazňuje, že na lepšiu integráciu súčasných aj budúcich NR by mala EÚ vyčleniť viac finančných prostriedkov.

V Bruseli 22. apríla 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS