9.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/47

1.1

Organizácia spojených národov konajúca v mene svojich členských krajín navrhla „Globálny harmonizovaný systém“ (GHS) na uplatňovanie kritérií a postupov používaných pri „klasifikácii, balení a označovaní chemických látok“. Zámerom bolo podporiť svetový obchod a pomôcť menej rozvinutým hospodárstvam v ich snahách o bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov a spotrebiteľov.

1.2

EHSV dôrazne podporuje cieľ celosvetovej harmonizácie, formu a právny základ vykonávacieho právneho predpisu navrhovaného Komisiou, ako aj harmonogram na jeho uplatňovanie výrobcami a dodávateľmi tak, aby bol v súlade s prvým dôležitým termínom na registráciu „látok“ podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH).

1.3

EHSV takisto súhlasí s hodnotením Komisie, že aj keď zmeny v sústave, ktorá sa v EÚ vyvinula za posledných 40 rokov sú jednak nevyhnutné a jednak široko podporované, krátkodobé výhody v EÚ budú pravdepodobne zanedbateľné a náklady potenciálne vysoké. EHSV sa preto domnieva, že týmto dosť nezvyčajným okolnostiam sa v pôvodnom hodnotení vplyvu malo venovať viac pozornosti. Keďže neexistujú žiadne významné celkové výhody, akékoľvek doplnenia alebo zmeny jestvujúcich právnych predpisov, ktoré nie sú úplne nevyhnutné na implementáciu návrhu OSN, by malo sprevádzať samostatné zdravotné, bezpečnostné alebo ekonomické odôvodnenie. Predovšetkým musí každé úsilie smerovať k zabezpečeniu toho, aby počas nevyhnutne dlhého prechodného obdobia medzi týmito dvomi z veľkej časti rovnocennými systémami nedochádzalo k odklonu od jestvujúcich noriem. Kľúčovou požiadavkou bude vzdelávanie v mieste nákupu.

1.4

EHSV je tiež presvedčený, že vzhľadom na veľmi prísny časový plán a preto, že musia byť zahrnuté počiatočné náklady, je v samotnom návrhu a pri jeho bezprostrednom uplatňovaní priestor na flexibilitu. Trvalo mnoho rokov, kým sa súčasný systém vyvinul do takého stavu, že riadne ochraňuje zdravie a zaručuje bezpečnosť pracovníkov a spotrebiteľov v EÚ, a pri novom globálnom harmonizovanom systéme to pravdepodobne bude takisto. Kľúčové je však vyčleniť zdroje OSN a Komisie na dostatočne dlhý čas, aby sa zabezpečilo, že proces harmonizácie bude pokračovať a že nakoniec zahrnie samotnú klasifikáciu a samotné označovanie tovarov, s ktorými sa obchoduje vo veľkom rozsahu, a nielen kritériá, na ktorých je táto klasifikácia založená.

1.5

EHSV s obavami poukazuje na dĺžku tohto návrhu, samotného, ale aj v spojení s nedávnymi návrhmi, napríklad s nariadením REACH, množstvom iných legislatívnych dokumentov, s ktorými sa tieto dva vzájomne ovplyvňujú, a na neustále rastúci objem usmerňujúcich poznámok, ktoré sa teraz považujú za potrebné. Ak európsky priemysel (nehovoriac o procese sledovania, zmien a dopĺňania legislatívy) nechceme nenapraviteľne poškodiť, je nový prístup nevyhnutný. Jednoducho nie je prijateľné očakávať, že každý, od vlastníka najmenšieho podniku až po typicky väčšie skupiny zodpovedných úradníkov v príslušnom národnom orgáne, bude bežne schopný odvolávať sa na viac ako 20 000 strán vzájomne súvisiacej dokumentácie len o tejto problematike. Musí sa nájsť lepší spôsob.

1.6

Z toho istého dôvodu EHSV ľutuje, že chýbajú kľúčové definície a zvlášť to, že sa prechádza od používania slova „prípravky“, ktoré má špecifický toxikologický význam, k používaniu slova „zmesi“, ktoré takýto význam nemá. Skutočnosť, že neustále chýba definícia EÚ pre pojem „chemická látka“, naďalej vyvoláva zmätok rovnako u spotrebiteľov, riadiacich a ostatných pracovníkov, i zákonodarcov. Zámerom návrhu je, aby bol obsahovo neutrálny a nesporný. Ponúka veľkú príležitosť na dôkladnú opravu chýb, čo sa už deje v technických prílohách. Okamžite by bolo treba pustiť sa do stanovenia normalizovaného súboru definícií uplatňovaných v celej súvisiacej legislatíve a práca by nakoniec mohla vyústiť do glosára kľúčových slov vo všetkých jazykoch, z ktorého by boli zjavné slová a slovné spojenia, ktoré znamenajú to isté (povedzme „chemikália“, „chemická látka“ a „látka“), a slová a slovné spojenia, ktoré majú buď rozličný význam, alebo spolu nesúvisia (napríklad „výrobok“ a „produkt“). Rovnako by sa mali zistiť kultúrne podmienené nejasnosti a asociácie v niektorých jazykoch pri slove „látky“ (môže mať význam „drogy, alkohol a tabak“) a slove „chemikálie“ (môže poukazovať na teroristickú alebo inú nelegálnu činnosť), a takýmto nejasnostiam a asociáciám sa treba vyhnúť.

1.7

EHSV takisto poukazuje na úzko spolu súvisiace nebezpečenstvo prehnanej klasifikácie a prehnaného označovania, ktoré nakoniec zmenšuje pôsobenie aj úplne nevyhnutných upozornení, a na nebezpečenstvo spoliehania sa na etikety ako jediný zdroj informácií pre pracovníkov i spotrebiteľov. Základná informácia musí byť, samozrejme, pripojená, ale rovnako dôležité sú aj iné ľahko dostupné zdroje informácií. Rastúce využívanie internetového nákupu a internetového vyhľadávania, ktoré má pri určitých výrobkoch svoje výhody, ale skrýva aj riziká, naznačuje, že v tejto oblasti je potrebné podniknúť ďalšie kroky. Potrebám záchranných služieb a toxikologických stredísk neveľmi slúžia dlhé zoznamy normalizovaných a neznámych názvov zložiek alebo komplexných zmesí. Najlepšou ochranou pre každého postihnutého sú údaje o celkovom ohrození a bezpečnostných pravidlách kombinované s kontaktnými údajmi 24-hodinovej poradenskej služby. Za určitých okolností tam, kde ide o vlastnícku technologickú formuláciu je týmto prístupom chránený aj výrobca, tak ako v jestvujúcej legislatíve.

1.8

EHSV poukazuje na to, že sa nenavrhuje označovanie často veľmi malých množstiev prenášaných medzi laboratóriami na účely akademických štúdií alebo podnikateľského výskumu a vývoja. Takéto označenia by sa bez ťažkostí mohli doplniť do súboru označení navrhovaných OSN a toto riešenie treba uprednostniť pred mimoriadne reštriktívnou, neprimeranou a nákladnou výnimkou, ktorá sa v súčasnosti navrhuje.

1.9

Nakoniec EHSV upozorňuje na to, že bude čoraz viac potrebné skúmať kvalitu používaných údajov a rozhodnutí, ktoré sa na celom svete robia na základe rozličných právnych poriadkov. Určite bude pokračovať tlak na to, aby sa dohodli výsledky klasifikácie, a nielen kritériá a postupy, ktorými sa k nim dospeje. Globálna potreba a globálne výhody tohto opatrenia sú dosť ľahko pochopiteľné.

2.1

Cieľom návrhu je zosúladiť právne predpisy EÚ s nedávno dohodnutým modelom globálneho harmonizovaného systému OSN na klasifikáciu, označovanie a balenie surovín, polotovarov a konečných výrobkov definovaných ako „nebezpečné“ a opisovaných ako „chemické látky“, „látky“, „zmesi“ alebo „prípravky“. Nahradia sa európske právne predpisy prijaté od roku 1967. Mnohé iné smernice a nariadenia, vrátane nariadenia (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH), ktoré sa v súčasnosti uplatňujú budú potrebovať zmeny a doplnenia. Očakáva sa, že dlhodobé účinky v EÚ budú kladné za predpokladu, že náklady budú zvládnuteľné a dosiahnu sa nejaké skôr malé prínosy. Celkovo by návrh mal zjednodušiť svetový obchod pri zachovaní vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

2.2

Štyridsať rokov starou smernicou, ktorá sa má nahradiť, je smernica o nebezpečných látkach (67/548/EHS). Všeobecne sa to považuje za prvý paneurópsky právny predpis o chemických látkach zameraný predovšetkým na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Tento dokument a množstvo pozmeňujúcich smerníc k nemu a jeho zmien kvôli technickému pokroku teraz poskytuje výrobcom, predajcom, pracovníkom, distribútorom a spotrebiteľom v EÚ a mimo nej harmonizovanú sústavu klasifikácie „nebezpečných látok“ s použitím stanovených testov s dohodnutými medzami a rizikovými kritériami zodpovedajúceho označovania pomocou obmedzeného počtu piktogramov a normalizovaných upozornení na určenie prípadných rizík a odporúčaných postupov na bezpečné zaobchádzanie a ich balenia na ochranu pravidelných používateľov a zraniteľných skupín osôb, predovšetkým malých detí.

2.3

Dvadsaťjeden rokov po prijatí smernice 67/548/EHS sa smernicou o nebezpečných prípravkoch 88/379/EHS proces rozšíril z „látok“ (relatívne konečného zoznamu „látok a ich zlúčenín“) na teoreticky nekonečný zoznam „prípravkov“ („zmesí dvoch alebo viacerých látok“). Keďže sa uznalo, že skúšanie na zvieratách je v takom rozsahu neprijateľné alebo nemožné, smernica do európskych právnych predpisov po prvýkrát zaviedla teoretický vzťah medzi známymi alebo určiteľnými rizikami zlúčením a pravdepodobnými rizikami prípadných zmesí. Tento vzťah sa potom mohol využiť pri klasifikácii, označovaní a balení prípravkov bez potreby ďalšieho skúšania.

2.4

Vzhľadom na to, že veľká väčšina produktov predávaných spotrebiteľom sú skutočne „prípravky“ (alebo dokonca „výrobky“), išlo o dôležitý krok smerom k zaručeniu bezpečnosti spotrebiteľov pri produktoch, na ktoré sa nevzťahujú špecifické a obmedzujúcejšie smernice, napríklad smernice uplatňované pri predaji pesticídov, čistiacich prostriedkov alebo kozmetických prípravkov. Smernica z roku 1988 bola podstatným spôsobom doplnená a zmenená v roku 1999 smernicou 1999/45/ES.

2.5

Vyššie uvedené smernice spolu s podpornou smernicou o karte bezpečnostných údajov 91/155/EHS, ktorá bola tiež následne menená, predstavovali dlhé roky základ ochrany pracovníkov a spotrebiteľov v EÚ. Vychádza sa z nich prakticky pri všetkých ostatných právnych predpisoch EÚ zameraných na ochranu ľudského zdravia, bezpečnosť a životné prostredie a sú s týmito predpismi v interakcii. Potrebná neustála aktualizácia odráža zmeny v rozsahu, výrobných technológiách a skúšobných postupoch, dostupnosti výrobkov a možnom používaní, a takisto najnovšie vedecké chápanie dôsledkov tohto všetkého a spôsobov, ako zmierniť akékoľvek neželané účinky.

2.6

Rovnako dôležité je, že tieto smernice „sledujú ciele vnútorného trhu“ tým, že sa snažia o vytvorenie jednotného trhu v EÚ s rozličnými produktmi, ktorých sa týkajú. Produkty, či už suroviny, prírodné alebo syntetické výrobky, polotovary alebo odpad, konečné produkty alebo výrobky, sa do členských štátov môžu bezpečne dovážať alebo sa s nimi môže bezpečne obchodovať za predpokladu, že sú v súlade s týmito alebo inými príslušnými právnymi predpismi EÚ.

2.7

V roku 2001 vydala Európska komisia bielu knihu s názvom „Stratégia budúcej chemickej politiky“. Príslušná činnosť vyvrcholila minulý rok prijatím nariadenia (ES) 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok známeho pod skratkou REACH. Sprievodná smernica 2006/121/ES vydaná a schválená v tom istom čase obsahovala ďalšie doplnenia a zmeny smernice 67/548/EHS na zosúladenie týchto dvoch smerníc. Predpokladá sa, že tento proces bude pokračovať ako budú pribúdať disponibilné údaje alebo keď sa zmenia legislatívne potreby.

2.8

Všetko vyššie uvedené sa týka oblastí výroby, distribúcie a marketingu špecifikovaných výrobkov v EÚ a obchodovania EÚ s dovoznými a vývoznými partnermi a ovplyvňuje tieto oblasti. V rovnakom období boli samozrejme vo viacerých hospodárstvach sveta, s ktorými EÚ prostredníctvom množstva veľkých, stredných a malých podnikov so sídlom v EÚ a mimo nej pravidelne obchoduje, vyvinuté podobné, nie však zhodné systémy.

2.9

Niektoré ďalšie krajiny, vo všeobecnosti menej rozvinuté, pokiaľ ide o hospodárstvo a/alebo zákonodarné štruktúry, uznávajú potrebu takéhoto systému klasifikácie, označovania a balenia „nebezpečných látok“, ale čakajú na dohodu o celosvetovo uznávanom modeli, ktorý by uplatňovali na miestnej úrovni.

2.10

Keď začiatkom 90. rokov 20. storočia Organizácia spojených národov zistila, že tieto miestne vyvinuté národné alebo regionálne systémy, ktoré sú neodmysliteľné kvôli bezpečnosti, ochrane ľudského zdravia a životného prostredia, by tiež mohli vytvárať prekážky celosvetovému obchodu, snažila sa získať oprávnenie na vypracovanie návrhu globálneho harmonizovaného systému klasifikácie, balenia a označovania chemických látok a ustanovení o kartách bezpečnostných údajov. Modely takejto harmonizácie už jestvovali v odvetví dopravy, hlavne pri fyzikálnej nebezpečnosti a akútnej toxicite.

2.11

Vývoj tohto širšieho prístupu bol schválený v kapitole 19 programu „Agenda 21“ na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v roku 1992. Technické vstupy sa mali získať od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Podvýboru odborníkov OSN pre prepravu nebezpečných tovarov (UNSCETDG).

2.12

Po takmer desaťročí práce zástupcovia približne 160 prispievajúcich členských štátov OSN dospeli v decembri 2002 k dohode o technickom obsahu nového globálneho harmonizovaného systému (GHS). Svetový samit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v septembri toho istého roku vyzval krajiny, aby GHS čo najskôr implementovali tak, aby do roku 2008 bol systém úplne funkčný. GHS OSN, ktorého súčasťou je teraz aj rok 2008 ako cieľový dátum implementácie, schválila Hospodárska a sociálna rada OSN v júli 2003. Tieto dohody podpísali predstavitelia všetkých 27 členských štátov teraz už rozšírenej EÚ.

2.13

V roku 2004 bolo schválených niekoľko zmien a doplnení pôvodného návrhu OSN. Stali sa súčasťou odporúčaní pre globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemických látok (GHS), ktoré OSN zverejnila v roku 2005. Tento 540-stranový dokument s jeho následnými revíziami sa podľa farby obalu tlačenej verzie stal všeobecne známy pod názvom „purpurová kniha“. Podrobnosti pokroku v súvislosti s blížiacim sa cieľovým dátumom v roku 2008 sú pre 65 krajín vrátane 27 krajín EÚ dostupné na príslušnej internetovej stránke OSN.

2.14

Ďalšie technické zmeny a doplnenia dohodla OSN v roku 2006 a boli doplnené do revidovaného vydania purpurovej knihy v roku 2007. Kvôli rozsiahlosti a komplexnosti procesu globálnej harmonizácie jestvujúcich systémov návrhy zahŕňajú zmes starých a nových skúšobných kritérií a medzí, piktogramov, schválených viet a návrhov značiek. Zaviedol sa prístup tzv. stavebného bloku, aby sa rozličným náhľadom umožnila spoločná existencia a aby sa umožnilo dosiahnutie dohody zúčastnených krajín (aj keď rozsiahle použitie tohto prístupu by samozrejme odstránilo mnohé želané výhody).

2.15

Navrhovaný model OSN však nemá nevyhnutne zákonnú moc a krajiny, ktoré chcú odporúčania dokumentu uplatňovať, musia prijať vykonávacie predpisy. Pre členské štáty EÚ si to vyžaduje návrh Európskej komisie.

2.16

Európska komisia začala na návrhu vykonávacieho predpisu pracovať v roku 2004 a prvý návrh systému EÚ v súlade s GHS zverejnila v roku 2006 V tom istom období boli vykonané a zverejnené hodnotenia vplyvu. Konzultácie zainteresovaných strán v 3. štvrťroku 2006 spolu s radom obáv vyslovených právnym oddelením Komisie vyústili do podstatného prepracovania pôvodného návrhu. Návrh bol nakoniec schválený a Komisia ho zverejnila v júni 2007. V príslušných pracovných skupinách Rady sa už začalo jeho technické preskúmanie. Teraz sa ako vždy očakávajú stanoviská Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov.

2.17

Je rozšíreným želaním, aby súčasné revízie neodďaľovali, ani podstatne nemenili harmonizačné návrhy. Všeobecne sa uznáva, že prínosy sú nejasné, súvisia predovšetkým so svetovým obchodom a budú menšie, ak sa harmonizácia nedosiahne. Náklady v EÚ (alebo pre tých, ktorí s EÚ obchodujú) sa prudko zvýšia, ak harmonogram implementácie bude odlišný od harmonogramu dohodnutého k nariadeniu REACH. Akékoľvek prínosy pre zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie budú pociťované prevažne mimo EÚ, v krajinách, ktoré v súčasnosti nemajú svoje vlastné účinné sústavy.

2.18

Implementácia GHS bude mať následné účinky na právne predpisy EÚ týkajúce sa dopravy a na množstvo súvisiacej ďalšej legislatívy EÚ týkajúcej sa výrobkov pre konečných spotrebiteľov, zaobchádzania s chemickými látkami na súkromné používanie, kontroly nebezpečných chemických látok, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odpadov a výrobkov po skončení ich životnosti. K predpisom, pri ktorých to bude potrebné, budú v najbližších rokoch predložené ďalšie návrhy. Úplný zoznam právnych predpisov, ktorých sa to pravdepodobne bude týkať, zverejnili pracoviská Komisie v auguste 2006. Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) 1907/2006 (nariadenie REACH) sú súčasťou predkladaného návrhu.

3.1

Návrh pozostáva z 3 zväzkov a 7 príloh. V anglickej jazykovej verzii je to spolu viac ako 2 100 strán. Aj keď sa hlavné prvky návrhu obmedzujú na pomerne krátky zväzok I (64 strán), nový materiál, alebo nové či revidované znenie starých materiálov je prítomné v celom dokumente. Návrh v jeho celosti preto treba považovať za základný dokument prvotnej legislatívy EÚ a členských štátov, ktorý ovplyvňuje regulačné orgány, výrobcov, dodávateľov, distribútorov, obchodníkov, pracovníkov a spotrebiteľov v EÚ aj mimo nej.

3.2

Zväzok II, ktorého súčasťou je príloha I, stanovuje podrobnú klasifikáciu a označovanie požiadaviek na nebezpečné látky a zmesi (154 strán).

3.3

Zväzok III, ktorého súčasťou sú prílohy II až VII, obsahuje rad špeciálnych pravidiel pre určité látky a zmesi, zoznam nových upozornení na riziká a bezpečnostných upozornení, nové piktogramy nebezpečnosti, podrobnú harmonizovanú klasifikáciu a označovanie určitých nebezpečných látok a prekladovú tabuľku, ktorá má používateľom ilustrovať prechod z požiadaviek klasifikácie a označovania podľa smernice 67/548/EHS na nové požiadavky a upozornenia na nebezpečnosť podľa navrhovanej smernice (430 strán). Legislatívny finančný výkaz k návrhu ako celku, ktorý sa vyžaduje kvôli správnemu zhodnoteniu návrhu, ale má malú trvalú hodnotu resp. je málo zaujímavý ako prvotný právny predpis, je pripojený alebo skôr zastrčený na konci tohto zväzku.

3.4

Zväzky IIIa a IIIb obsahujú tabuľky 3.1 a 3.2 ako prvky prílohy VI, ako je to vysvetlené pri zväzku III. Spolu predstavujú prenesenie prílohy 1 jestvujúcej smernice 67/548/EHS (takmer 1 500-stranový záznam rozhodnutí o klasifikácii a označovaní špecifických nebezpečných látok nazbieraný za 40 rokov posudzovania výrobkov v EÚ) do nového regulačného rámca.

3.5

Hodnotenie vplyvu vypracované Komisiou, ktoré je potrebné čítať v spojení s vyššie uvedeným materiálom, vychádza zo správ pripravených konzultantmi RPA a London Economics a je pomerne krátke (34 strán).

3.6

Návrh sa predkladá ako nariadenie podľa článku 95 Zmluvy o ES so zámerom „zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých dodávateľov látok a zmesí na vnútornom trhu, ako aj vysokú úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a spotrebiteľov“.

3.7

Návrh uznáva, že rozsah platnosti jestvujúcej legislatívy EÚ a rozsah platnosti návrhu OSN o GHS nie sú zhodné. Obidva rozsahy sa v detailoch odlišujú od predpisov o klasifikácii a označovaní v doprave, ktoré sú už do veľkej miery zharmonizované. V tomto návrhu boli podľa možnosti urobené čo najmenšie zmeny. V niektorých prípadoch by sa žiadali ďalšie návrhy, zvlášť počas implementačných fáz nariadenia REACH.

3.8

Návrh zavádza niektoré nové pojmy a definície z GHS OSN. Spomenúť treba najmä používanie pojmu „zmes“ namiesto pojmu „prípravok“.

3.9

Návrh uznáva, že akákoľvek nová sústava klasifikácie by mohla viesť k rozsiahlemu používaniu laboratórnych zvierat. Pokiaľ je to možné, mali by sa používať alternatívne metódy. Zdá sa, že v návrhu Komisie sú pokusy na ľuďoch a iných primátoch na účely tejto klasifikácie výslovne zakázané (v závislosti na nevyriešenom právnom a jazykovom rozlišovaní spojení vyjadrujúcich, čo „by sa nemalo robiť“ a čo „sa nerobí“, v rozličných úradných jazykoch EÚ), aj keď takéto skúšanie je dovolené v modeli GHS OSN.

3.10

Uznávajú sa problémy spojené s klasifikovaním zmesí. Obsiahnuté sú „princípy extrapolácie“, ktorých cieľom je uľahčenie odvodzovania od výrobkov, ktoré majú podobné účinky.

3.11

Návrh umožňuje používanie kratších názvov pri samotných látkach alebo látkach ako zložkách zmesí vtedy, keď názvy podľa názvoslovia Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC) presiahnu dĺžku 100 znakov. Takisto sa zostáva pri používaní identifikátorov výrobku (čísla a názvy) podľa registra CAS (Chemical Abstracts Service) Americkej chemickej spoločnosti. Z jestvujúcej legislatívy je zachované kontrolované používanie druhových názvov, ktoré správne identifikujú pravdepodobné nebezpečenstvo, a to bez toho, aby sa ohrozovalo duševné vlastníctvo spojené s presným zložením zmesi.

3.12

Podrobne sa hovorí o období potrebnom na prechod z jedného systému na druhý. Jednoznačne sa uznáva, že nové kritériá sa musia najprv uplatňovať pri „látkach“ a neskôr pri „zmesiach“. Aby sme sa vyhli zbytočnému zaťažovaniu podnikov, podniky nebudú povinné sťahovať alebo preznačovať výrobky (či už „látky“ alebo „zmesi“), ktoré sú už v dodávateľskej sieti v čase, kedy príslušná legislatíva nadobudne účinnosť.

3.13

Od členských štátov sa bude žiadať, aby určili orgány zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie nariadenia a aby zaviedli vhodné sankcie za porušenie nariadenia. Pripomína sa, že je mimoriadne dôležitá dobrá spolupráca medzi všetkými príslušnými orgánmi.

3.14

Nariadenie bude v zásade platiť pre všetky látky a zmesi, okrem tých, pri ktorých právne predpisy Spoločenstva stanovujú špecifickejšie pravidlá. Z pôsobnosti nariadenia sú vylúčené kozmetické prípravky, arómy, potravinárske prísady, krmivá a veterinárne výrobky, určité zdravotné pomôcky, výrobky upravované predpismi o civilnom letectve, cestnej alebo železničnej doprave a munícii (nie však výbušné výrobky predávané kvôli ich dekoratívnym účinkom, t. j. ohňostroje).

3.15

Odpad, ako ho definuje smernica 2006/12/ES sa podľa tohto návrhu nemôže klasifikovať ani ako„látka“, ani ako „zmes“ a ani ako „výrobok“ v zmysle definície v tomto nariadení, a preto je z jeho pôsobnosti vylúčený.

3.16

Zliatiny sa však definujú ako „zmesi“ v súlade s bodom 41 článku 3 nariadenia (ES) 1907/2006 (nariadenie REACH), a preto spadajú pod toto nariadenie, keďže sú povedzme skutočnými „zmesami“ prirodzene sa vyskytujúcich látok, akými sú kovové rudy, minerály a rastlinné výťažky (v žiadnom prípade však nemá zmysel nazývať ich „prípravkami“).

3.17

Požiadavky na označovanie sa oproti jestvujúcemu systému EÚ menia vzhľadovo aj obsahovo. Niektoré súčasné piktogramy sa nahrádzajú novými, iné boli pridané po prvýkrát. Jestvujúce normalizované R-vety a S-vety o rizikách a bezpečnom používaní sú nahradené novými „signálnymi slovami“, „upozorneniami na nebezpečnosť“ alebo „bezpečnostnými upozorneniami“.

3.18

Všetky uvedené schválené slová a upozornenia sú definované vo všetkých úradných jazykoch EÚ a musia sa používať podľa potreby na každom označení v závislosti na tom, v ktorej krajine sa môže výrobok nakoniec predávať. Môže sa použiť viacej jazykov, aj keď disponibilný priestor je stále obmedzenejší. (V niektorých špeciálnych prípadoch sa môže vyžadovať preklad označení a podpornej dokumentácie do právne nevyhnutného, nie však úradného jazyka, akým je waleština, alebo do iných požadovaných jazykov, napríklad do ruštiny, turečtiny, arabčiny a hindčiny, aby sa vyhovelo potrebám špecifických skupín pôvodného obyvateľstva alebo prisťahovalcov).

3.19

Návrh uznáva, že postup klasifikácie, a teda aj označovania a balenia, sa v EÚ neustále mení tak, ako prichádzajú nové informácie a poznatky, alebo ako sa menia skúšobné postupy či legislatívne požiadavky. V texte sú uvedené zmeny, ktoré si vyžadujú konkrétne kroky, a postupy, ktoré sa potom majú dodržiavať.

3.20

Predpokladá sa, že nariadenie nadobudne účinnosť 20 dní po jeho konečnom zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Látky by sa mali klasifikovať, označovať a baliť podľa jestvujúcich právnych predpisov nie dlhšie ako do 1. decembra 2010 (čo sa zhoduje s termínom registrácie podľa nariadenia REACH). Zmesi by sa mali klasifikovať, označovať a baliť podľa jestvujúcich právnych predpisov najdlhšie do 1. júna 2015. Po uvedených dátumoch bude platiť iba nová právna úprava.

4.1

Organizácia spojených národov konajúca v mene svojich členských krajín navrhla „Globálny harmonizovaný systém“ kritérií a postupov používaných pri „klasifikácii, balení a označovaní chemických látok“. Členské štáty EÚ sa dohodli, že model by sa mal implementovať, najlepšie do roku 2008. Komisia navrhla implementujúci právny predpis vo forme nariadenia, o ktorom sa teraz diskutuje.

4.2

EHSV dôrazne podporuje cieľ celosvetovej harmonizácie, formu a právny základ navrhovaného právneho predpisu, ako aj harmonogram na jeho uplatňovanie, ktorý by bol v súlade s prvým dôležitým termínom na registráciu látok podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH).

4.3

EHSV upozorňuje aj na to, že musí jestvovať flexibilita, pokiaľ ide o súbežné uplatňovanie dvoch systémov, zvlášť pri „zmesiach“, ktoré sú v mnohých prípadoch „zmesami zmesí“, pričom jedny aj druhé majú vymedziteľnú, niekedy dlhú dobu skladovateľnosti, niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov. Je nepravdepodobné, že prechod bude úplne v súlade s navrhovaným časovým rámcom, ale to našťastie neznamená, že proces bude neefektívny. Ak sa takáto flexibilita neumožní, stúpnu počiatočné náklady a predpokladané dlhodobé prínosy sa nemusia dostaviť.

4.4

EHSV takisto poznamenáva a súhlasí s úvodnými poznámkami z hodnotenia vplyvov predloženého Komisiou, že z dlhodobého hľadiska sa uplatňovanie GHS javí ako užitočné, keďže ušetrenie nákladov bude nakoniec vyššie ako jednorazové náklady vynaložené na implementáciu, aj keď implementačné náklady sa musia udržiavať pod kontrolou, aby sa k čistým výnosom dospelo v dohľadnom čase a aby malým a stredným podnikom nevznikali zbytočné náklady a administratívne prekážky.

4.5

EHSV takisto poukazuje na názor, ktorý Komisia vyjadrila vo svojom legislatívnom finančnom výkaze, že „legislatívny návrh súvisí s implementáciou medzinárodnej dohody“, že „dokonca ani záporné hodnotenie ex-ante by neviedlo k tomu, že Komisia by takýto legislatívny návrh nepredložila, keďže iné politické možnosti neexistujú“, a že „záporné hodnotenie ex-post by Komisiu neviedlo k tomu, aby odstúpila od svojho záväzku implementovať medzinárodne dohodnutý systém klasifikácie a označovania“.

4.6

Jednoducho povedané, Komisia je presvedčená, že nemala na výber a musela návrh predložiť bez ohľadu na kalkulovanú alebo skutočnú bilanciu nákladov a prípadných prínosov. EHSV súhlasí s tým, že za daných okolností je to realistické, ľutuje však, že hodnotenie vplyvu, aj keď nebolo kľúčové z hľadiska rozhodovania, hlbšie neskúma pravdepodobné náklady na implementáciu s cieľom zmierniť ich účinky počas navrhovania. Skutočnosť, že tí istí konzultanti (RPA) pripravili podrobnú (a protikladnú) analýzu jedného jediného dotknutého odvetvia (určité spotrebiteľské výrobky) naznačuje, že sa to mohlo urobiť širšie a určite efektívnejšie, ak by sa boli poskytli peniaze a čas, a keby bola vôľa. Tak ako pri všetkých procesoch harmonizácie, je až príliš zrejmé nebezpečenstvo eskalujúcich nákladov a mizivých prínosov.

4.7

Napríklad je ťažké rozpoznať, prečo by priamym dôsledkom tohto prechodu z dlhodobo jestvujúceho a plne fungujúceho systému na iný rovnocenný, ale neznámy systém mal byť nejaký prínos pre zdravie, bezpečnosť a životné prostredie v EÚ. Z krátkodobého hľadiska by ochrana spotrebiteľov mohla dokonca utrpieť, keďže spomenuté dva systémy s odlišnými slovami, upozorneniami a piktogramami budú v platnosti súbežne. K zníženiu tohto nebezpečenstva by mohol prispieť koordinovaný program vzdelávania a školení zameraný na maloobchod.

4.8

Jestvujú aj koncepčné ťažkosti pri chápaní toho, ako sa plne prejavia prínosy pre svetový obchod, keď rôzne krajiny budú návrh OSN implementovať podľa rozdielnych harmonogramov s rozdielnymi interpretáciami základných požiadaviek. Skoré uplatňovanie v Japonsku a na Novom Zélande už vyvoláva obavy v Európe. V USA sa v súčasnosti súbežne uplatňujú 4 alebo 5 systémov a implementácia tam nebude tak skoro ukončená. Pri celosvetovo obchodovaných tovaroch sa pravdaže aj naďalej budú vyžadovať rôzne jazykové verzie, avšak požadované označenia a karty bezpečnostných údajov sú harmonizované.

4.9

Prinajlepšom je preto možné povedať, že ide o začiatok procesu celosvetovej harmonizácie, ktorý odráža, čo sa už v členských štátoch EÚ odohralo a čo teraz bude vyžadovať rovnakú úroveň zdrojov, podporných systémov a procesov na uskutočnenie na celosvetovej úrovni. Komisia bude v úlohe, v ktorej nie je príliš skúsená a bude dôležité, aby venovala dostatočné zdroje, ktoré umožnia nevyhnutné zmeny, aktualizácie a prispôsobenia technickému pokroku, aby sa súčasný návrh mohol včas a efektívne zrealizovať. Nie je jasné, či bude z tohto hľadiska vhodný finančný výkaz alebo komitologické návrhy s následnou parlamentnou kontrolou.

4.10

Podobné komentáre by mali smerovať do OSN, aby sa zabezpečilo, že sa pokiaľ možno čo najrýchlejšie dosiahne úplná harmonizácia nielen klasifikačných kritérií, ale aj skutočných klasifikácií a ich používania ako základu následného označovania a balenia „základných chemických látok“, s ktorými sa obchoduje celosvetovo a vo veľkých objemoch (prípadne spotrebiteľských výrobkov, s ktorými sa obchoduje v rovnakom rozsahu). V obidvoch prípadoch bude najdôležitejšia úzka a neustála spolupráca medzi výrobcami a príslušnými regulačnými orgánmi.

4.11

V EÚ musí Komisia ešte stále vyriešiť jednak problém množstva iba čiastočne definovaných interakcií s vlastnou súvisiacou legislatívou a jednak uznania a obsiahnutia potrieb jednotlivých odvetví, zvlášť pri spotrebiteľských výrobkoch. Keďže sa očakáva, že obidva systémy budú rovnako účinné, mala by byť možnosť určitej flexibility, aby sa zabezpečilo, že na širokom rámci návrhu sa bude možné dohodnúť čo najskôr.

4.12

Podobne by sa všetkým „pracovníkom“ (na pracovisku) a „spotrebiteľom“ (v maloobchode, pri nákupoch cez internet a následne doma) mala samozrejme naďalej poskytovať najvyššia možná ochrana, pokiaľ ide o ich zdravie a bezpečnosť. Tieto dve prostredia, potrebné informácie a dostupnosť podporných služieb pre ne sú však dosť rozdielne. V návrhu sa to zohľadňuje iba čiastočne. Nie je potrebný jediný prístup, ktorý by vyhovel všetkému. Mal by sa zohľadniť nedávny vývoj v správaní spotrebiteľov pri nakupovaní, predovšetkým prostredníctvom internetu. Takisto by sa s ohľadom na obsah označení a relevantnosti uvádzaných informácií mali zohľadniť profesionálne potreby záchranných služieb, služieb zdravotníckej prvej pomoci a toxikologických stredísk.

4.13

Okrem informácií zo samotného označenia výrobku by sa malo myslieť aj na dostupnosť a hodnotu iných zdrojov informácií, osobitne pre spotrebiteľov, pričom informovaný výber sa môže uskutočniť využitím poradenstva spotrebiteľských organizácií alebo internetových informácií väčšiny výrobcov alebo dodávateľov. Strohý výrok Komisie, že „označenie je jediný nástroj komunikácie so spotrebiteľmi“ je preto príliš zjednodušený. Pre toho, kto sa spolieha iba na označenie, možno dlho po prvotnom nákupe, má prednosť potreba cielených, zrozumiteľných a relevantných informácií. Tí, ktorí sa chcú vecou zaoberať hlbšie, môžu doplňujúce informácie ľahko získať na základe jestvujúcich právnych predpisov EÚ alebo vďaka dobrým obchodným praktikám. Množstvo individuálnych výberov pri nákupe výlučne na základe vernosti k značke pracuje v oboch smeroch: výrobok sa môže považovať za bezpečný jednoducho preto, že ho vyrobila spoločnosť X a hodnota tejto vernosti zákazníkov voči spoločnosti X zabezpečuje, že jej výrobky sú skutočne bezpečné, nanovo vyvinuté, prerobené alebo stiahnuté, ak bezpečné nie sú. (Toto tvrdenie dosť jasne ilustrujú niektoré nedávne a určite nákladné prípady dobrovoľného celosvetového stiahnutia hračiek a iných spotrebiteľských tovarov z trhu kvôli pochybeniu internej kontroly kvality.)

4.14

V prípade pracovníkov a ostatných osôb vstupujúcich na pracoviská, kde sú vo všeobecnosti viacej a/alebo dlhšie vystavení pôsobeniu chemických látok a kde je pre všetkých zainteresovaných každodennou prioritou dodržiavať najprísnejšie normy bezpečnosti a ochrany zdravia, sú balenia a množstvá v týchto baleniach vo všeobecnosti väčšie a označenia môžu byť podrobnejšie. Opäť môžeme povedať, že nie je nedostatok doplnkových informácií a väčšina z nich sa musí dať k dispozícii podľa právnych predpisov EÚ alebo iných právnych predpisov pri dodávke alebo pred dodávkou surovín alebo polotovarov určených na ďalšie spracovanie. Internetová stránka z USA, o ktorej sa v skoršej informačnej správe EHSV k nariadeniu REACH (február 2005) hovorilo, že obsahuje 1,4 milióna kariet bezpečnostných údajov k rôznym materiálom, ich má dnes už 3,5 milióna a tvrdí, že pridáva okolo 10 000 denne. Karty bezpečnostných údajov štruktúrované pre EÚ a vyhotovené v národných jazykoch pre látky aj prípravky možno získať od väčšiny výrobcov a dodávateľov a z niektorých centralizovaných zdrojov a samozrejme sa zákazníkom v Európe musia poskytnúť pred dodávkou akéhokoľvek výrobku. Keďže sa musia poskytovať vo všetkých relevantných jazykoch a všetci výrobcovia a dodávatelia ich musia poskytovať ku všetkým svojim výrobkom, je potrebný veľký počet jednotlivých kariet, ktoré sa musia pravidelne aktualizovať, alebo keď si to vyžaduje nový právny predpis, ako je tento.

4.15

Dopĺňajúc uvedené zdroje je na novom portáli OECD eChemPortal (spustenom v júni 2007) dostupný rad databáz, ktoré udržiavajú členské vlády a agentúry, vrátane Európskeho chemického úradu (ECB) za EÚ. Tieto databázy poskytujú údaje o desiatkach tisícov látok vyrábaných a predávaných v EÚ a potešia množstvom skratiek vrátane ESIS (EÚ), CHRIP (Japonsko), OECD HPV (OECD), SIDS HVPC (UNEP), HPVIS (US EPA), INCHEM (IPCS), ako aj známejších a pravidelne používaných zdrojov EÚ, napríklad IUCLID, ORATS, HPVCS, LPVCS, ELINCS a EINECS, spolu s odvetvovo špecifickými stránkami ako SEED, EUROPHYT, PHYSAN a CAT. Globálne koordinované podporné programy, napríklad pharmacovigilence a cosmetovigilance zabezpečujú, že akékoľvek nepriaznivé účinky určitých výrobkov sa centrálne a rýchlo zaznamenávajú. Malo by sa podporiť rozšírenie týchto spoločných programov priemyslu a regulačných orgánov určených na včasné upozorňovanie aj na iné, široko spotrebiteľsky využívané výrobky.

4.16

Je určite dobrou správou, že tieto zdroje údajov jestvujú a sú ľahko dostupné a ešte lepšie by bolo, keby sa všetky uvedené údaje mohli skutočne zaktualizovať, jedna karta za druhou, každý záznam o výrobku, aby odrážali podrobné zmeny požadované podľa rozličných národných a regionálnych implementácií GHS bez toho, aby spôsobili neprijateľné náklady všetkým zúčastneným, aj keď je opäť nejasné, či sa to dostatočne zohľadnilo v hodnotení vplyvov.

4.17

Tieto bohaté online informácie v spojení s dĺžkou implementačných právnych predpisov však začínajú byť ťaživé, ako aj právne a intelektuálne náročné rovnako pre regulačné orgány i pre používateľov. V angličtine malo nariadenie (ES) č. 1907/2006 (REACH) pri svojom konečnom zverejnení 850 strán. Implementačné projekty k nariadeniu REACH (RIP) a usmerňujúce poznámky, ktoré ešte nie sú dokončené, vraj presahujú 10 000 strán. Ich konečná podoba a prípadné právne postavenie sú zatiaľ neznáme. Návrh GHS, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje presahuje 2 000 strán. K tomuto nariadeniu a na pomoc pri implementácii do približne 20 hlavných následných právnych predpisov vrátane smernice 1996/82/ES (Seveso II), ktorých sa dotkne, budú opäť potrebné usmerňujúce poznámky. Takže zodpovedné inštitúcie a orgány EÚ onedlho vyprodukujú alebo zrevidujú takmer 20 000 strán právnych predpisov alebo podporných dokumentov iba v tejto jednej oblasti. Ťažko to pokladať za model lepšej regulácie alebo za ideálny spôsob, ako podporiť lisabonské ciele, alebo ako občanov Európy získať pre myšlienku načúvajúcej a podporujúcej centrálne spravovanej EÚ.

4.18

Ak sa však tieto základné komunikačné problémy podarí včas vyriešiť (možno rozdelením následných právnych predpisov na základné zložky: jasne stanovené a dohodnuté definície, skúšobné metódy, medze, výsledky, vyžadované procesy a postupy atď., všetky samostatne zverejnené a aktualizované vo vhodnom, ale rozličnom čase a tak, aby si nie všetky vyžadovali súčasné zverejnenie ako primárne právne predpisy), potom sa skutočne dosiahnu väčšie prínosy. Všeobecne uplatniteľný GHS založený na údajoch by mal nakoniec ovplyvňovať a usmerňovať všetkých, ktorí sa vyjadrujú k najlepším spôsobom, ako zaručiť bezpečnosť, chrániť ľudské zdravie a životné prostredie, a prínosy môžu byť oveľa väčšie ako pomerne malé súvisiace zvýšenie svetového obchodu alebo miestnej zamestnanosti, čo sa v súčasnosti využíva ako ekonomické zdôvodnenie návrhu.

5.1

EHSV poukazuje na prísny harmonogram schvaľovania tohto navrhovaného nariadenia, aby implementácia mohla prebiehať podľa rovnakých termínov, ako ich stanovuje nariadenie REACH, aby sa zostalo pri jednorazových počiatočných nákladoch. EHSV takisto poznamenáva, že ide iba o začiatok celosvetového procesu, ktorý si bude vyžadovať neustále zmeny zo strany všetkých zúčastnených regulačných orgánov, podnikateľov a ostatných priamo zainteresovaných subjektov. Preto je očividne potrebné pochopiť a vyriešiť čo najviac zistených problémov a jadro návrhu uplatniť čo najflexibilnejšie. Vzhľadom na to, že sa dobrý a overený systém nahrádza iným, dúfajme, že rovnako dobrým systémom, sú riziká spojené s určitými odchýlkami poskytujúcimi čas na riešenie problémov nepatrné.

5.2

Príkladom môže byť, že príprava a zaradenie „prekladovej tabuľky“ pracovníkmi Komisie a národnými znalcami z prílohy 1 jestvujúcej smernice do prílohy VI nového nariadenia, ktorá je užitočným usmernením k transpozícii zo starých požiadaviek na nové, prešla celým náležitým revíznym procesom a zodpovedá tomu, na čom bolo pôvodne založených viac ako 1 000 strán rozhodnutí. Ak sa má stať právnym predpisom s bezprostredným účinkom, musia sa venovať zdroje na detailné preskúmanie v čase, kedy je väčšina podnikov plne zamestnávaná registračnými požiadavkami nariadenia REACH. Keďže sa právne predpisy EÚ často schvaľujú tak, že niektoré alebo všetky prílohy sú ešte prázdne, mohlo by sa aj tu postupovať rovnako, takže by sa celkový harmonogram dodržal. Odstráni to aj problémy zodpovednosti za nesprávny „preklad“ alebo nesprávnu „transpozíciu“ požiadaviek, ktorá by v súčasnosti ležala na pleciach zodpovedných oddelení Komisie, čo je neuspokojivé. Skutočnosť, že sa hovorí o tom, že tento proces vyzdvihuje množstvo chýb v súčasných právnych predpisoch, osobitne v súvislosti s množstvom nových jazykov, kedy je „preklad“ v jeho normálnom lingvistickom význame mimoriadne dôležitý, nie je veľmi uspokojivá. Vzhľadom na objem údajov treba predpokladať, že sa zároveň vlúdia nové chyby, na ktoré po určitom čase príde iba výrobca alebo dodávateľ príslušného výrobku.

5.3

Podobné možno tvrdiť o všetkých oblastiach, v ktorých nový GHS bez príslušného zohľadnenia zvýši prísnosť súčasnej klasifikácie, a tak ovplyvní označovanie a balenie, a možno bude mať aj iné vplyvy podľa súvisiacich dopravných a iných následných právnych predpisov. Tento prípad by mohol nastať napríklad pri niektorých bežne používaných spotrebiteľských výrobkoch, ako sú čistiace a pracie prostriedky pre domácnosť, pri ktorých sa zdá, že nový GHS vyžaduje dosť nezmyselné prehnané označovanie. Často spomínaný príklad uvádza, že „po rozliatí bežne používaného čistiaceho alebo pracieho prostriedku by si mal používateľ vyzliecť všetky šaty a vyprať ich v tom istom prostriedku“, čo by jednoducho znevažovalo celý systém a tých, ktorí ho uplatňujú. Určite by to neviedlo k najprísnejším normám bezpečnosti, ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Ako nevyhnutné sa javí starostlivé využívanie odchýlky podľa článku 30 ods. 1, podľa ktorého sa nadbytočné upozornenia v označení neuvádzajú.

5.4

Obavy vyvolávajú aj požiadavky príliš prísnej klasifikácie, čo je prax v niektorých právnych poriadkoch, ktorou sa má obmedziť zodpovednosť výrobcov, ale opäť skutočne neprispieva k riadnej ochrane pracovníkov a spotrebiteľov. Konkrétne predkladaný návrh zodpovedajúco nerozlišuje medzi výrobkami, ktoré sú potenciálne „dráždivými látkami“ (t. j. ktoré môžu v určitých prípadoch spôsobiť dočasné a potom miznúce očervenanie alebo opuchnutie pokožky) a „žieravinami“ (t. j. látkami, ktoré pravdepodobne spôsobia trvalé a možno nezvratné poleptanie pokožky, napríklad silnými kyselinami alebo lúhmi alebo pôsobením kyslíka). Potenciálne „poškodenie zraku“ je samozrejme častejšie a v niektorých prípadoch je potenciálne závažnejšie s rizikom oslepnutia a malo by sa uvádzať vždy prostredníctvom vhodného a ľahko rozpoznateľného symbolu. To všetko je sťažené prikázanými alebo dobrovoľnými obmedzeniami využívania zvierat na testovanie výrobkov, pri ktorých sa v súčasnosti blížime k revidovanej výslednej podobe, pričom od schválenej klasifikácie závisí označovanie a balenie pri spotrebiteľskom predaji. Keďže takto ovplyvnené výrobky sú skôr výnimkou ako pravidlom, krátkodobé výnimky by umožnili, aby sa návrh ako celok zaviedol bez omeškania.

5.5

Prehnané označovanie má takisto neželaný reťazový účinok, pokiaľ ide o balenie, s uzávermi ťažko otvoriteľnými pre deti, ale rovnako ťažko otvoriteľnými aj pre starších alebo oslabených používateľov. V každodennom živote sú všeobecne cennejšie pokyny o opatrnom zaobchádzaní a skladovaní výrobkov, než prostriedky, ktoré výrobky zneprístupnia užívateľom alebo spôsobia, že nádoby budú nechávať otvorené, alebo výrobky premiestnia do menej bezpečných alternatívnych nádob. Vďaka vhodnému označeniu, triezvemu uvažovaniu a každodennému pozorovaniu spotrebitelia chápu, že s výrobkami, ako sú čistiace prostriedky na sporáky a odtoky, sa musí zaobchádzať s veľkou obozretnosťou a vo väčšine prípadov sú celkom dobre schopní zaobchádzať s pracím práškom alebo pevnými tabletami do umývačky bez zranení. Označiť ich všetky nápisom „žieravina“ a kľúčovým slovom „NEBEZPEČENSTVO“ neplní svoj účel a je rizikom pre celý proces.

5.6

Uvedené príklady takisto spochybňujú, do akej miery sa skúmalo, ako rozličné nové (a staré) piktogramy, kľúčové slová a upozornenia vnímajú rôzne cieľové skupiny osôb po celom svete. Aj keď je príliš neskoro meniť návrhy OSN o GHS, niektoré doplňujúce pojmy alebo navrhnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by mohli pomôcť zlepšiť jednoznačnosť. Osobitne ľutujeme, že sa odstránil široko uznávaný symbol čierneho kríža v tvare X na oranžovom podklade. Bude značne dlho trvať, kým budú nahrádzajúce značky riadne rozpoznávané a kým sa nové symboly plne zavedú, bude vznikať väčšie riziko pre spotrebiteľov. Čo najskôr by sa preto mali zaviesť (a ústredne financovať) obchodné komunikačné programy na pomoc všetkým, ktorí robia obvyklé maloobchodné nákupy. Ďalšie preskúmanie si vyžadujú potreby tých, ktorí nakupujú výrobky cez internet, kde označenie nebýva viditeľné v čase nákupu.

5.7

Pokiaľ ide o určenie zložiek prípravku alebo zmesi, návrh rozumne požaduje používanie čísiel CAS (ktoré v súčasnosti zahŕňajú viac ako 32 miliónov organických a anorganických látok s čiastočne alebo úplne určenými štruktúrami, z ktorých približne 13 miliónov je klasifikovaných ako komerčne dostupných, často vo veľmi malých množstvách) a používanie názvov podľa nomenklatúry IUPAC, CAS alebo iných názvov na doplnenie identifikácie. Je však správne poznamenať, že tieto názvy slúžia na definovanie štruktúr a nie na určenie nebezpečenstiev alebo rizík. Málokedy poslúžia záchranným službám alebo toxikologickým strediskám, ktoré všeobecne nemajú k dispozícii špecifické protilátky. Pri poskytnutí prvej pomoci postihnutému však môže byť kritické rozhodnutie, či vyvolať zvracanie alebo uskutočniť neutralizáciu v žalúdku. Následne možno za rovnako rozhodujúci považovať kontakt s výrobcom na získanie špecifickejšieho odporúčania, a to v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu a sedem dní v týždni. Skôr než formálny chemický názov a molekulárna štruktúra jednej alebo viacerých zložiek komplexnej zmesi, by v rámci označenia pre používateľa mala byť pre prípad núdze uvedená práve táto informácia.

5.8

Vyplýva z toho, že tam, kde pomenovanie špecifickej zložky do takého rozsahu, že definuje celú jej chemickú štruktúru má hodnotu iba pre konkurenta s následnou stratou práv duševného vlastníctva pôvodného výrobcu, by sa mali zachovať ochranné prvky obsiahnuté v jestvujúcej všeobecnej smernici o látkach. Vo všeobecnosti je to problémom iba pri „výkonných tekutinách“, napríklad mastiacich olejoch a iných technologicky špičkových prípravkoch, ktorým je spotrebiteľ vo všeobecnosti vystavený v obmedzenom rozsahu a všeobecné riziká sú jednoznačné bez ohľadu na prítomnosť špecifických zložiek.

5.9

Uvedené spôsobuje aj problém navrhovaného používania pojmu „zmes“, ktorý by sa mal vzťahovať iba na sústavu látok, ktoré je možné oddeliť fyzikálnym spôsobom, a odlišovať sa od pojmu „zlúčenina“ alebo „látka“ (ktoré oddeliť nemožno). Zdá sa, že definícia tu mieša rad dosť rozdielnych materiálových sústav (prírodné rudy, minerály, koncentráty a rastlinné výťažky) s pojmom „prípravky“, ktorého základným významom je úmyselne vytvorená zmes známych zložiek, podľa ktorých je možné dosť dobre určiť nebezpečnosť výsledného produktu. Zliatiny (a sklá) samozrejme nimi nie sú a mali sa regulovať samostatne a vhodnejšie, aj tu aj v nariadení REACH. Rovnako nejasné je, prečo sú odpady ako kategória vylúčené bez ohľadu na to, že v niektorých prípadoch sú zahrnuté do zoznamu EINECS ako „látky“ pod „kalmi“ a „usadeninami“. Uvedené by naznačovalo, že zmiešaná ruda vo svojom prírodnom stave sa musí klasifikovať (bez zrejmého účelu, keďže nie je pravdepodobný kontakt so spotrebiteľmi a nie je možné nájsť nijakú náhradu), kým železný šrot alebo netriedený papierový odpad, ktorý sa tak ako je neustále spracúva a recykluje, je z klasifikácie vylúčený. S uvedenými materiálmi sa musí na pracoviskách zaobchádzať bezpečne, ale to nie je hlavnou úlohou klasifikácie a naozaj sa tieto produkty zriedkavo označujú alebo balia. Lepšiu ochranu normálne zaručujú právne predpisy špecifické pre určité odvetvie alebo pracovisko.

5.10

Nech už sú definície akékoľvek, mali by byť plne súčasťou tohto návrhu a nebyť jednoducho prebrané z GHS, ani by si nemali vyžadovať nahliadnutie do iných dokumentov. Po prvýkrát by to bolo príležitosťou na definovanie pojmov „chemická látka“ a „chemický“. Ak ide o ekvivalent pojmu „látka“, čo možno predpokladať, že je, malo by sa to objasniť. Viac by sa tým objasnil aj rozsah pôsobnosti tejto a iných smerníc a nariadení, ktoré platia oveľa rozsiahlejšie na výrobky presnejšie definovaného „chemického“ priemyslu. Taktiež by to objasnilo, že preklad podstatného mena „chemical“ pojmom „chemická látka“ do jazykov, v ktorých chýba jednoslovný ekvivalent neznamená, že jestvujú alternatívne (a povedzme netoxické?) „nechemické látky“. Vďaka tomu by sa snáď mohli menej používať aj dobre mienené, ale nezmyselné vyjadrenia, ako „väčšina výrobkov obsahuje chemické látky“ (1) (Čo obsahujú ostatné výrobky?) alebo „chemické látky sa používajú takmer na každom pracovisku“ (2) (A čo používajú na ostatných pracoviskách?). EHSV samozrejme chápe, že každá použitá definícia sa musí dôsledne používať vo všetkých právnych predpisoch. EHSV však nesúhlasí s tým, že nejaký právny predpis je „základnejší“ než iný (a ak je, tak tento návrh takýmto predpisom určite je), a určite nesúhlasí s tým, že by všetci zainteresovaní mali čítať všetky súvisiace predpisy ako celok, len aby zistili, čo ktoré slovo znamená alebo neznamená. Dôležitým sa to stáva aj preto, lebo preklady do rôznych jazykov vytvárajú rozdiely, ktoré nejestvovali v origináli, alebo zahládzajú odlišnosti, ktoré boli veľmi dôležité. Napríklad slovo „product“[v slovenskom znení „výrobok“ – pozn. prekl.] sa tu používa v neutrálnom zmysle pre akýkoľvek tovar vhodný na nákup alebo používanie na pracovisku alebo spotrebiteľom. Vôbec nemá byť synonymom slova „article“[v slovenskom znení rovnako „výrobok“ – pozn. prekl.], ktoré má v právnych predpisoch EÚ a iných právnych predpisoch osobitný význam. V angličtine je to dostatočne jasné, ale môže to byť menej jasné v iných jazykoch. Nech je situácia akákoľvek, toto rozlišovanie sa musí zachovať. Takisto by sa mali zistiť a odstrániť iné jazykové a kultúrne nedorozumenia. Napríklad pojem „substance-free environment“ (bezlátkové prostredie) by sa v Európe možno použil v súvislosti s vesmírom. V Spojených štátoch to znamená školu, v ktorej nie je dovolené piť a fajčiť. V bulvárnej tlači sa v mnohých kultúrach niekto, koho pristihnú so stopami „chemikálií“ na rukách alebo šatstve považuje za teroristu.

5.11

V každom prípade sa musí každému, vrátane laickej verejnosti objasniť, aký konkrétny význam majú rozličné používané slová sprostredkovať. Zákaz používania slova „nebezpečenstvo“ v súvislosti so slovom „upozornenie“ môže byť zaujímavé pre odborníkov na označovanie, aj keď tieto dve slová sa často používajú v iných posolstvách zameraných na zníženie rizika. Ak slovo „dangerous“[v slovenskom znení „nebezpečný“ – pozn. prekl.] znamená niečo iné ako slovo „hazardous“[v slovenskom znení takisto „nebezpečný“ – pozn. prekl.], malo by sa to objasniť. Určite je ťažké rozlišovať medzi nimi v angličtine. Treba sa vyhnúť používaniu skratiek ako „m-faktor“, ktorá má zmysel iba tam, kde preklad slova „multiplying“ (znásobujúci, multiplikačný) naozaj začína písmenom „m“. [Skutočnosť, že jestvujúci právny predpis neustále hovorí o R-vetách a S-vetách, pričom „R“ znamená „risk“ (riziko, nebezpečenstvo) a „S“ znamená „safety“ (bezpečnosť), iba ukazuje, že právny predpis bol vypracovaný v angličtine s veľmi malým zohľadňovaním potrieb používateľov iných jazykov.]

5.12

Vzhľadom na celkový rozsah pôsobnosti tohto návrhu a aby sa proces neutopil v údajoch o miliónoch látok prenášaných v malých alebo dokonca nepatrných množstvách, pomohli by medze vychádzajúce z ročného predaja, veľkosti alebo hmotnosti balenia alebo známej toxicity. K celému radu označení, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, by takisto bolo užitočným doplnkom ďalšie vhodné označenie, používané pri prevoze, zvyčajne medzi laboratóriami, veľmi malých množstiev ako vzoriek na výskum a vývoj, ktoré by hovorilo, že „výrobok nebol odskúšaný ani klasifikovaný“ a že „je určený iba na odborné účely“. (Alternatívny nový návrh vylúčiť „látky a zmesi na vedecký výskum a vývoj“, ale iba keď sa používajú za podmienok, ktoré predpokladajú, že sú „karcinogénne, s mutagénnym účinkom na zárodočné bunky alebo toxické pre reprodukciu“, je nevhodný a mal by sa vymazať. Nič nepreukazuje potrebu navrhnúť, že laboratórne nebezpečenstvá si vyžadujú prednostné zaobchádzanie, alebo v rozpore s normálnymi očakávaniami, že niekto, kto pracuje v laboratóriu je ohrozený kvôli nedostatku vedomostí. Ak by sa však preukázalo, že tomu tak je, lepším spôsobom by bola zmena a doplnenie právnych predpisov EÚ o správnych laboratórnych postupoch.)

5.13

Rovnako sa treba postarať o to, aby sa zabezpečilo, že navrhnutý proces klasifikácie a označovania bude tak ako teraz plne odrážať základné nebezpečné vlastnosti jednotlivých látok a prípravkov alebo zmesí tak, ako sa umiestňujú na trhu. Akékoľvek rozšírenie o neformálne alebo neregulované hodnotenie minimálnych rizík výrobcami alebo dodávateľmi, ktorým sa pokrýva možné alebo očakávané budúce používanie by sa malo zrušiť z dôvodu nezlučiteľnosti s jestvujúcimi právnymi predpismi EÚ, aj s návrhom GHS OSN.

5.14

Pokiaľ ide o presadzovanie, vykazovanie a pokuty za porušovanie, návrh celkom rozumne prenáša zodpovednosť na členské štáty s požiadavkou, aby príslušné pravidlá boli „účinné, primerané a odrádzajúce“ a aby boli Komisii oznámené do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia. EHSV však poznamenáva, že účelom tohto návrhu je tak ako v jestvujúcej legislatíve harmonizovať kritériá a postupy používané pri klasifikácii, a nie harmonizovať výsledky tejto klasifikácie. Takže pokuty sú pravdepodobne malé čo do výšky, účinnosti a vymáhateľnosti v porovnaní so želaním výrobcov úplne a riadne chrániť pracovníkov a spotrebiteľov, od ktorých závisí ich podnikateľská činnosť. Vzhľadom na to zostáva kritická vykonateľnosť celého návrhu v spojení s inými právnymi predpismi, napríklad nariadením REACH.

5.15

Nakoniec bude potrebné vyhodnotiť kvalitu údajov získavaných podľa rozličných právnych poriadkov, aby sa zabezpečilo, že budú porovnateľné a že budú vhodné na určenie skutočnej nebezpečnosti neobvyklých a komplexných látok vrátane látok s neznámym alebo premenlivým zložením. Jestvujú systémy na takéto hodnotenie, napríklad od Society of Chemical Hazard Communications. Starostlivo overované údaje sú takisto k dispozícii v Registri toxických účinkov chemických látok. Zdá sa, že správny postup vyhodnocovania, povedzme na úrovni OSN, nie je úplne definovaný, ani nie sú pridelené zdroje a rozpočty.