25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/92

1.1

EHSV privítal nový komplexný prístup a viacročný cyklus vo svojom stanovisku ku schváleniu usmernení na obdobie rokov 2005 – 2008 (1) a v mnohých ďalších stanoviskách a upozornil okrem iného na to, že národné parlamenty, sociálni partneri a občianska spoločnosť musia byť v plnej miere konzultovaní a zapojení do všetkých úrovní koordinácie politiky zamestnanosti.

1.2

EHSV upozornil aj na to, že dôležitým predpokladom úspechu národných reformných plánov je čo najrozsiahlejšie zapojenie všetkých relevantných sociálnych aktérov – najmä sociálnych partnerov – do všetkých fáz procesu. Výbor v tejto súvislosti vyjadril poľutovanie, že v posledných rokoch nebola úroveň konzultácií so sociálnymi partnermi a diskusia s občianskou spoločnosťou dostatočná. EHSV preto považuje za dôležité posilniť systém vzťahov medzi sociálnymi partnermi na národnej úrovni a úrovni EÚ.

1.3

Na základe tejto skutočnosti výbor ešte raz vyjadruje poľutovanie, že extrémne krátky čas medzi zverejnením návrhu rozhodnutia Rady a samotným rozhodnutím nevytvoril dostatočný priestor na podrobnú diskusiu a konzultácie. Výbor si preto vyhradzuje právo prehodnotiť stratégiu v závislosti od záverov jarného zasadnutia Rady v roku 2008.

1.4

Výbor predložil v rôznych stanoviskách viacero návrhov týkajúcich sa usmernení pre zamestnanosť v rámci európskej stratégie zamestnanosti. Vzhľadom na obmedzený časový priestor EHSV zhrnul všetky tieto návrhy do súboru, ktorý bol zaslaný a prijatý príslušnými oddeleniami Komisie (2).

1.5

Hoci usmernenia nestratili nič zo svojej základnej platnosti, výbor konštatuje, že nový súbor usmernení pre zamestnanosť je identický s predošlým balíkom. Sprievodný text však bol mierne zaktualizovaný a boli v ňom zohľadnené niektoré návrhy výboru.

1.6

Výbor navrhuje, aby Komisia vypracovala prílohu a uviedla v nej všetky kvantifikovateľné ciele v usmerneniach ako štandardný postup, aby celý proces bol transparentnejší.

1.7

Vzhľadom na časový harmonogram výbor opakuje svoje hlavné postoje o určitých aspektoch, ktoré musia byť zohľadnené v rozhodnutí a ktoré vyplývajú zo všeobecnej potreby prispôsobiť usmernenia pre zamestnanosť. Tieto postoje sa nachádzajú v súhrne návrhov uvedenom nižšie (3).

—

ambicióznejšie a hmatateľnejšie ciele, ktoré by boli porovnávané v nových usmerneniach na úrovni EÚ a členských štátov, ako aj viac výkonných právomocí pre Komisiu. V tejto súvislosti je potrebné vyvinúť úsilie, aby sa zabránilo ustupovaniu od cieľov novej Lisabonskej stratégie, a zamerať sa preto na kvantitatívne európske ciele, najmä v oblasti aktivácie, vzdelávania a celoživotného učenia sa, zamestnávania mladých ľudí a rovnosti pohlaví;

—

časový harmonogram a proces, ktorý má byť riadne doručený všetkým zainteresovaným stranám s cieľom zabezpečiť maximálnu účasť a poskytnúť dostatočný čas na reakciu počas vývojového štádia na úrovni EÚ ako aj na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti predovšetkým čo najskoršie zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a EHSV do procesu tvorby a implementácie usmernení, ako aj do ďalších krokov;

—

zlepšenie zhromažďovania údajov, uľahčenie ich monitorovania a hodnotenia členskými štátmi aj Komisiou;

—

národné reformné programy, ktoré by zahŕňali konkrétnejšie podklady týkajúce sa stanovených cieľov, časových rámcov, nákladov a rozpočtového zabezpečenia a ktoré by mali byť v budúcnosti ambicióznejšie s badateľným kvalitatívnym zlepšením, pokiaľ ide o časové plány, zodpovednosť, záväznosť a finančnú základňu, vrátane konkrétnych cieľov pre vyčlenenie zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov na opatrenia aktívnej politiky trhu práce v jednotlivých členských štátoch;

—

väčší dôraz na začlenenie ľudí so špeciálnymi potrebami stanovením špecifických cieľov a lepším zohľadnením požiadaviek sociálnej politiky. V tejto súvislosti je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zabezpečilo, že pozitívne trendy v oblasti ekonomiky a zamestnanosti posilnia aj sociálne začlenenie v rámci Lisabonskej stratégie. Z tohto dôvodu je potrebné klásť oveľa väčší dôraz na spoločné sociálne ciele členských štátov na presadzovanie sociálneho začlenenia (napr. boj proti chudobe a vylučovaniu najviac marginalizovaných ľudí a skupín) v novom súbore usmernení.

—

pre každý členský štát cieľovú hodnotu na zníženie počtu nezamestnaných mladých ľudí aspoň o 50 % v období rokov 2006 – 2010, aby sa jasne demonštrovalo, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí si od všetkých zúčastnených strán vyžaduje zvýšené úsilie;

—

väčší dôraz na integráciu mladých ľudí na trhu práce s cieľom zaručiť im prvé zamestnanie, ktoré poskytuje vyhliadky do budúcnosti a v tejto súvislosti aj na realizáciu opatrení znižujúcich riziko, že mladí ľudia padnú do pasce krátkodobého a neistého zamestnania;

—

oveľa prísnejší a zacielenejší prístup k odbornej príprave s cieľom pripraviť mladých ľuďom cestu do zamestnania a k celoživotnému vzdelávaniu, aby sa znížila miera nezamestnanosti mladých ľudí. Základy vzdelávania vo vzťahu k modernému trhu práce sú dôležitým faktorom, pretože základné a stredné vzdelanie nie je dostatočné a dosiahnuté znalosti a kvalifikácia nezodpovedajú potrebám trhu práce;

—

vypracovanie systému sociálnej ochrany, ktorý umožní mladým ľuďom, aby mali možnosť voľby pri určovaní vlastnej budúcnosti. V tejto súvislosti treba podnietiť opatrenia na podporu sociálneho začlenenia mladých ľudí, zvlášť na riešenie otázky mladých ľudí, ktorí sa nezúčastňujú vzdelávania, ani odbornej prípravy, a nie sú ani zamestnaní, ani registrovaní ako nezamestnaní;

—

zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky v období 2005 – 2010 o 50 % a podporu stáže v podnikoch;

—

rozvoj primeraných stimulov a podpôr pre podniky, aby vo zvýšenej miere zamestnávali mladých ľudí a starších pracovníkov, ktorí majú osobitné problémy na trhu práce;

—

skrátenie maximálne šesťmesačnej lehoty pri hľadaní učňovského resp. pracovného miesta, keď mladí ľudia dostali ponuku na nový začiatok (treba konštatovať, že v súlade s usmernením 18 sa táto lehota skráti do roku 2010 na 4 mesiace);

—

podporu rovnosti, čo sa týka podpory ľudí so zdravotným postihnutím a integrácia prisťahovalcov.

—

na zvýšenie miery zapojenia žien sú pri koordinácii politiky zamestnanosti potrebné spoločné priority; okrem iného by tiež mali existovať konkrétne politické návrhy zamerané na povzbudenie osamelých rodičov k rozvoju odborných znalostí žiadaných na trhu práce a uľahčenie ich prístupu k zamestnanosti;

—

so sociálnymi partnermi by sa mali konzultovať otázky týkajúce sa zohľadňovania rodového rozmeru;

—

národné vlády, národné orgány zodpovedné za rovnosť a sociálni partneri všetkých členských štátov majú jasnú povinnosť zabezpečiť, aby zavádzané sústavy odmeňovania neviedli k diskriminácii v odmeňovaní žien a mužov. Usmernenia Spoločenstva by v tejto súvislosti mali na základe jasných ukazovateľov posilňovať ciele v oblasti rovnosti platových podmienok mužov a žien, a to na národnej i podnikovej úrovni. V dôsledku toho je potrebné stanoviť cieľové hodnoty na zmenšenie rozdielov v prístupe k odbornému a technickému vzdelávaniu pre mužov a ženy a znížiť nástupné platové rozdiely;

—

sú potrebné opatrenia na odstránenie existujúcej diskriminácie na trhu práce a štrukturálnych príčin rozdielov v príjmoch medzi mužmi a ženami, predovšetkým podpora samostatného sociálneho zabezpečenia žien, najmä prostredníctvom opatrení na odstránenie krátkodobého zamestnania na čiastočný úväzok bez zabezpečenia a zlepšenia predpisov týkajúcich sa práce na čiastočný úväzok (napr. rozšírenie práva na čiastočný úväzok pre rodičov s nárokom na návrat do práce na plný úväzok, zvýšenie účasti na vnútropodnikových programoch ďalšieho vzdelávania);

—

by sa mali stanoviť nové špecifické ciele v politikách zamestnanosti týkajúce sa rodovej rovnosti s kvalitatívnymi i kvantitatívnymi ukazovateľmi na prekonávanie rodových stereotypov a obmedzení žien, ktoré začínajú kariéru v určitých odvetviach a začínajú podnikať (4);

—

do národných učebných osnov na stredoškolskej a vysokoškolskej úrovni by sa mala začleniť výchova – najmä ženskej populácie – k podnikaniu a mali by sa prijať opatrenia na to, aby väčší počet žien ukončil vzdelanie vo vedeckých resp. technických disciplínach s cieľom riešiť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov, ktoré existujú v technických oblastiach, napríklad strojárstve a službách týkajúcich sa informačných a komunikačných technológií;

—

viac pozornosti treba venovať rodovej rovnosti a potrebe vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom; v tejto súvislosti je nevyhnutné zredukovať členenie trhu práce podľa pohlavia, predovšetkým prostredníctvom účinných opatrení zameraných na zlučiteľnosť pracovného a rodinného života (najmä výrazný rozvoj široko dostupných, kvalitných a finančne výhodných zariadení starostlivosti o deti a rôzne formy podpory pre ľudí vyžadujúcich opateru a pre ich rodiny, vrátane celodenných zariadení pre tieto osoby);

—

je potrebné účinne podporovať deľbu starostlivosti o deti medzi partnermi (predovšetkým podnety na zvýšenie účasti otcov na tejto starostlivosti) a odstrániť opatrenia rodinnej politiky, ktoré dávajú podnet k odchodu z pracovného života resp. k dlhšiemu prerušeniu zamestnania. Rodičom treba umožniť, aby sa vrátili na trh práce. „Financovanie materskej dovolenky“ sa nesmie negatívne prejaviť na príjme, nesmie byť ďalším podnetom pre odchod žien z pracovného života a nesmie vytvárať nové prekážky pre deľbu starostlivosti o deti medzi partnermi.

—

intenzívnejší boj proti mnohým naďalej existujúcim prípadom diskriminácie a znevýhodňovania na základe veku, pohlavia, postihnutia alebo etnického pôvodu, najmä v súvislosti s prístupom ku vzdelávaniu, prístupom na trh práce a zotrvaní v zamestnaní. Je potrebné dôsledne monitorovať predpisy EÚ a ich uplatňovanie v praxi;

—

venovanie väčšej pozornosti dôsledkom demografických zmien a problému starnúcej pracovnej sily. V tejto súvislosti sú potrebné zvýšené investície do kvality pracovísk a pracovných podmienok zohľadňujúcich vek pracovníkov. Potrebné sú aj opatrenia zamerané na to, aby pracovníci boli fyzicky a psychicky schopní zostať dlhšie v aktívnom zamestnaní, najmä podporovaním starších pracovníkov, aby si väčšmi zapájali do ďalšieho vzdelávania, znižovaním tlaku na pracovisku a prispôsobením pracovných podmienok (napr. stimuly na zlepšovanie ochrany zdravia na pracovisku, celoplošné podnikové programy na podporu zdravia, prevencie a ochranu zamestnancov);

—

opatrenia zamerané na zvyšovanie povedomia v prospech starších pracovníkov (ocenenie hodnoty skúseností a odovzdávanie schopností získaných počas pracovného života mladším zamestnancom) a poradenstvo a podpora podnikov, predovšetkým MSP v predvídavom personálnom plánovaní a rozvoji organizácie práce prispôsobenej veku zamestnancov;

—

prisudzovanie väčšej priority problematike zdravotného postihnutia v rámci národných reformných plánov a väčšie zapojenie národných združení zdravotne postihnutých osôb do vypracovania reformných plánov. Komisia bola v tejto súvislosti požiadaná, aby analyzovala účinky a využila možné synergie, ktoré môžu vytvoriť pružné pracovné a podporné opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím;

—

posilnenie a monitorovanie realizácie imigračných politík a dôsledkov vnútroštátneho plánovania v oblasti pracovnej sily. Upriamenie osobitnej pozornosti na individuálnu (pred)školskú podporu a včasné investovanie do jazykovej a odbornej kvalifikácie a odstránenie inštitucionálnych prekážok a diskriminácie pri prístupe na trh práce v členských štátoch ako aj zabránenie mzdovému dumpingu;

—

monitorovanie a prijímanie opatrení s cieľom zabezpečiť udržanie vyrovnaného stavu odborne zdatných a kvalifikovaných pracovných síl, čím sa zachová udržateľnosť. EHSV podporuje mobilitu pracovníkov v rámci členských štátov, znepokojujú ho však dôsledky presunu kvalifikovaných pracovníkov a odlivu znalostí z jedného štátu EÚ do iného a ich následný vplyv na krajinu pôvodu.

—

opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest a vypracovanie európskeho indexu, ktorý by vyjadroval kvalitu pracovného života. Tento index by vychádzal z kritéria „dobrej práce“, ku ktorému sa dospelo výskumom, a bol by pravidelne zostavovaný a uverejňovaný. Takýto index by mohol pomôcť objasniť zmeny a zlepšenia kvality pracovného života, ako aj dôsledky na produktivitu

—

zvýšenie istoty na trhu práce a zabránenie „pascám neistoty“ medzi iným tým, že sa zabezpečí, aby nezamestnaní neboli nútení prijímať miesta bez zabezpečenia, bojom proti nelegálnej práci a zabránením využívania zamestnancov zamestnaných na dobu určitú;

—

ochranu zamestnancov pred diskrimináciou;

—

mnohé dodatočné opatrenia na zlepšenie operatívnych systémov ochrany zdravia, pre ciele zamestnanosti na presadzovanie prevencie a zdravého životného štýlu s cieľom znížiť chorobnosť, zvýšiť produktivitu práce a predĺžiť produktívny vek;

—

opatrenia na modernizáciu zlepšenie a sociálne zabezpečenie neštandardných foriem zamestnania všade tam, kde je to nutné;

—

odstránenie prekážok pre osoby s opatrovateľskými záväzkami pri (opätovnom) nástupe do zamestnania a zotrvaní na trhu práce (a podnety k väčšiemu zapojeniu otcov do starostlivosti o deti);

—

vybudovanie prechodných trhov práce pre sociálne vylúčené skupiny a primerané stimuly pre podniky, aby vo zvýšenej miere zamestnávali tieto osoby a súčasne im pomáhali pri prekonávaní problémov, ktoré spôsobujú ich sociálne vylúčenie (pričom je potrebné vylúčiť zneužívanie týchto opatrení ako aj narušenie hospodárskej súťaže);

—

iniciatívy na zvýšenie zamestnanosti v neziskovej oblasti, predovšetkým vo verejných službách, ktoré tu zohrávajú významnú úlohu. Je potrebné zabezpečiť zodpovedajúcu podporu v rámci rozpočtu trhu práce.

—

sociálni partneri by mali byť protagonistami diskusie o flexiistote a mali by mať privilegované postavenie v konzultáciách Európskej komisie a pri definovaní koncepcie;

—

veľmi dôležité je posilnenie systémov vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na európskej a vnútroštátnej úrovni; sociálni partneri musia mať možnosť aktívne sa zapojiť, rokovať, ovplyvňovať a prevziať zodpovednosť za definovanie a rôzne súčasti flexiistoty; pri vyhodnocovaní národných reformných programov by sa preto malo prediskutovať, ako možno posilniť sociálny dialóg a systémy kolektívneho vyjednávania;

—

Komisia a členské štáty by mali venovať väčšiu pozornosť rodovej rovnosti a medzigeneračnej solidarite v kontexte flexiistoty; ženy, starší zamestnanci a mladí ľudia sú na trhu práce často znevýhodnení z hľadiska flexibility a zabezpečenia, a preto je potrebné snažiť sa o zohľadnenie ich potrieb a najvhodnejších opatrení;

—

členské štáty a Komisia by mali preskúmať, ako možno zlepšiť schopnosť prispôsobiť sa pomocou internej flexibility, aby sa táto mohla stať realistickým a prijateľným rozmerom flexiistoty; interná flexibilita môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní produktivity, inovatívnosti a konkurencieschopnosti a môže tak prispieť k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie;

—

je potrebné presadzovať vyváženosť medzi flexibilitou pracovného času a ochranou zamestnancov; to sa najlepšie zaručí pomocou dohôd uzavretých pri kolektívnom vyjednávaní a v súlade s postupmi jednotlivých štátov; takéto vyjednávanie o flexibilite pracovného času sa musí opierať o pevný právny základ, dobre fungujúce sociálne inštitúcie a systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré priaznivo ovplyvňujú zamestnanosť.

—

priaznivé makroekonomické prostredie s dôrazom na hospodársku politiku zameranú na rast s cieľom prekonať dlho trvajúci pokles konjunktúry a zrealizovať plný potenciál aktívnych politických opatrení na trhu práce;

—

zvýšenie stálosti investícií do výskumu a vývoja a inovácií s cieľom stimulovať hospodárstvo ako aj vytvoriť nové pracovné miesta; v tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že mnohé reformné plány dostatočne nezohľadňujú nutnosť stanoviť okrem štrukturálnych reforiem na trhu práce aj opatrenia orientované na dopyt na stimulovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

—

zvýšené rozpočtové možnosti pre príslušné investície do infraštruktúry v členských štátoch; národné reformné programy by mali byť v tejto súvislosti podľa možnosti koncipované tak, aby tvorili celoeurópsky program na oživenie ekonomiky;

—

vytvorenie príslušných rámcových podmienok, ktoré budú podporovať externý ako aj interný dopyt, aby bolo možné plne využiť potenciál rastu a plnej zamestnanosti. V tejto súvislosti sa poukázalo na to, že len málo členských štátov vo svojich reformných programoch kladie dostatočný dôraz na hospodársku stimuláciu;

—

je dôležité poskytnúť vhodné financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom realizovať opatrenia politiky zamestnanosti. V tejto súvislosti sa poukázalo na to, že v mnohých členských štátoch je potrebné eliminovať rozdiely medzi návrhmi k iniciatívam v oblasti trhu práce a nedostatočným rozpočtovým krytím.