26.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 251/7


Záverečná správa vyšetrovateľa vo veci COMP/38354 – Priemyselné vrecia

(podľa článkov 15 a 16 rozhodnutia Komisie (2001/462/ES, ESUO) z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže – Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21)

(2007/C 251/08)

Návrh rozhodnutia podnietil nasledujúce pripomienky:

Úvod

Predložený prípad vzišiel potom, ako spoločnosť BPI informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví plastových priemyselných vriec podľa oznámenia o zhovievavosti z roku 1996, z následných inšpekcií vykonaných Komisiou v júni 2002 u niekoľkých výrobcov plastových priemyselných vriec Spoločenstva a z ďalších žiadostí o informácie. Komisia našla dôkazy, že podniky sa pravdepodobne zúčastňovali na porušovaní článku 81 Zmluvy o ES.

Vyhlásenie o námietkach a prístup k spisu

Vyhlásenie o námietkach (ďalej ako „VN“) bolo zaslané 45 adresátom 29. apríla 2004, menovite:

Plásticos Españoles SA („Aspla“) a Armando Álvarez SA,

Combipac BV, Francepac SA, British Polythene Industries plc (BPI), BPI Europe BV, BPI International Limited a BPI International (No 2) Limited („BPI“),

Bonar Technical Fabrics NV, Bonar International SA, Bonar International Holdings Ltd a Low & Bonar plc,

Fardem Packaging BV, Combattant Holding BV a Kendrion NV („Fardem“),

Trioplast Wittenheim SA, Trioplanex France SA a Trioplast Industrier AB,

FLS Plast A/S a FLS Industries A/S,

Cofira-Film a Cofira-Sac (bývalá spoločnosť Cofira-Sepso) („Cofira“),

Rosenlew Saint Frères Emballage SA, UPM Kymmene Groupe a UPM Kymmene Oyj,

Conditionnement et Industrie SA, dnes známa ako Bernay Film Plastique („Ceisa“),

Bischof + Klein France, Bischof + Klein GmbH & Co. KG a Bischof + Klein Beteiligungen GmbH („B&K“),

Nordfolien GmbH (Nordenia Deutschland Steinfeld GmbH) a Nordenia International AG,

RKW AG Rheinische Kunststoffwerke, Renolit AG a JM Gesellschaft für industrielle Beteiligung GmbH & Co. KG („RKW“),

Sachsa Verpackung GmbH, Gascogne Deutschland GmbH a Groupe Gascogne („Sachsa“),

Koninklijke Verpakkingsindustrie Stempher CV a Stempher BV („Stempher“),

Greif France, Greif France Holdings, Greif Coordination Center a Van-Leer Muno BVBA („Greif“).

Prístup k spisu bol umožnený formou dvoch CD-ROM nosičov so všetkými dokumentmi obsiahnutými v spise Komisie a prijatými stranami 3. a 4. mája 2004.

Niektoré dokumenty uvedené vo VN chýbali na CD-ROM nosičoch. Tieto dokumenty boli sprístupnené a v prípade potreby bola udelená dodatočná lehota na odpoveď.

Pred vyšetrovaním, požiadala spoločnosť RKW o prístup ku všetkým trhovým informáciám z roku 1998 a z predchádzajúcich rokov, ktoré poskytli strany Komisii ako odpoveď na žiadosti o informácie, s tvrdením, že tieto informácie už viac nie je možné považovať za dôverné. Len jedna spoločnosť, Stempher, mala námietky proti poskytnutiu týchto informácií. Po výmene korešpondencie so spoločnosťou Stempher o tejto otázke som 3. novembra 2004 prijala formálne rozhodnutie podľa článku 9 ods. 3 mandátu vyšetrovateľa (1) upovedomujúce spoločnosť Stempher, že jej údaje o ročnom obrate, objem a trhové podiely pred rokom 1999 neobsahovali obchodné tajomstvá a budú Komisiou odhalené. Spoločnosť Stempher nato nepodnikla ďalšie kroky, takže príslušné informácie boli sprístupnené všetkým stranám.

Odpovede strán a ústne vypočutie

Pôvodným konečným termínom pre odpovede na VN bol 28. alebo 29. jún 2004 podľa dátumu prijatia stranami.

Spoločnostiam Aspla, Cofira, Sachsa, Fardem, Nordenia a Nordfolien, FLS Industries A/S a RKW bola na požiadanie lehota v obmedzenom rozsahu predĺžená. Odpovede boli doručené v období od 24. júna 2004 do 9. júla 2004 (t. j. v rámci stanovenej lehoty).

V podstate všetky strany požiadali o ústne vypočutie alebo vyjadrili svoj záujem zúčastniť sa na tomto vypočutí. Ústne vypočutie sa uskutočnilo 26., 27. a 28. júla 2004. Zúčastnili sa ho všetci adresáti VN okrem spoločnosti Ceisa.

Na vypočutí sa spoločnosť Aspla sťažovala, že som odmietla jej požiadavku o odloženie vypočutia z dôvodu ochorenia jej hlavného právneho zástupcu. Pre veľký počet zúčastnených strán som odloženie na poslednú chvíľu nepokladala za praktické riešenie a podľa toho som aj informovala spoločnosť Aspla. Bola som presvedčená, že jej právo na obhajobu nebolo porušené (2).

Viaceré strany sa sťažovali vo svojich písomných odpovediach i na vypočutí, že spoločnosť BPI pokračovala v porušovaní aj po predložení žiadosti o zhovievavosti tým, že sa zúčastňovala internetovej aukcie týkajúcej sa odberateľa Kali & Salz, a tiež, že v podstate kartel iniciovala a/alebo viedla. Spoločnosti RKW, B&K a Nordfolien boli požiadané dodať písomne detaily k týmto obvineniam v určenej lehote po skončení vypočutia. Spoločnosť BPI mala prístup k výňatkom z odpovedí na VN a k listom zúčastnených strán, ktoré sa týkali otázky Kali & Salz, pretože tieto vyhlásenia mohli ohroziť jej možné výhody z uplatňovania imunity podľa oddielu B oznámenia o zhovievavosti z roku 1996. Takisto na základe ďalších žiadostí som nevidela dôvod poskytnúť prístup k odpovediam iných strán týkajúcim sa tejto otázky ani k argumentom spoločnosti BPI vzhľadom na jej údajnu funkciu vodcu kartelu.

Spoločnosť RKW požiadala následne o ďalší prístup k spisu Komisie v súvislosti so sprístupnením číselných údajov o obrate všetkých adresátov VN za rok 2001. Túto požiadavku obhajovala tým, že má oprávnený záujem o to, aby si mohla overiť údaje, ktoré predstavujú základ pre trhové podiely vo VN, pretože sú významné pre výpočet základnej výšky pokuty. Odmietla som túto žiadosť v liste z 23. mája 2005 na základe toho, že kvôli ochrane oprávneného záujmu iných strán o dôvernosť sú prijateľné len obmedzené formy poskytnutia informácií, a že v tomto prípade bolo právo na obhajobu u spoločnosti RKW dostatočne chránené informáciami už obsiahnutými vo VN.

Návrh konečného rozhodnutia

Niektorí počiatoční adresáti VN nie sú zahrnutí v návrhu konečného rozhodnutia, pretože sa ukázalo, že sú to buď sprostredkujúce holdingové spoločnosti nezapojené do obchodných činností, alebo sa nepodieľali na tomto porušovaní alebo boli zlikvidované.

Ak právnická osoba, ktorá sa podieľala na porušovaní, prestala existovať a bola absorbovaná inou spoločnosťou, tak je nástupná spoločnosť zodpovedná za celkové trvanie porušovania príslušneho hospodárskeho subjektu.

Upustilo sa od námietok v súvislosti so spoločnosťou Greif po jej písomných a ústnych odpovediach na VN.

Dodatočné vyjadrenia predložené jedným z adresátov týkajúce sa jeho finančnej situácie útvary Komisie náležite zvážili.

Návrh rozhodnutia predložený Komisii obsahuje iba námietky, ku ktorým dostali strany možnosť vyjadriť sa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatujem, že právo strán na vypočutie bolo v tejto veci plne rešpektované.

V Bruseli 24. novembra 2005

Karen WILLIAMS


(1)  Rozhodnutie 2001/462/CE, CECA.

(2)  Vec T-86/95, Compagnie générale maritime et autres, z 28. februára 2002, ods. 466.