Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 279/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„BRUSSELS GRONDWITLOOF“

ES č.: BE/PGI/005/0535/24.03.2006

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.6: zelenina, ovocie a obilie

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Názov: „Brussels grondwitloof“

4.2.   Opis: Názvom Brussels grondwitloof (bruselská čakanka) sa odkazuje na hlávky čakanky získané pomocou urýchlenia z koreňov Chicorium intybus L., var. foliosum Hegi (kultivačná skupina čakanky) čeľade Asteraceae (ex Compositae). Vlastnosťou tejto plodiny je používanie len homozygotných (nehybridných) kultivačných výberov a skutočnosť, že urýchľovanie sa vykonáva v zemi a pod vrstvou zeminy. Hlávka vyrastie cez vrstvu zeminy v rovnomernom a vyplnenom prostredí, ktorým sa podporuje jej krehkosť a štruktúru listov. Brussels grondwitloof je jedinečná svojou krehkosťou a pevnou štíhlou hlávkou s jemným vrcholom, jemnou štruktúrou listov a čerstvým, prirodzeným, lesklým listom (bez štetín). Jej chuť je dobre vyvážená medzi horkou a sladkou.

4.3.   Zemepisná oblasť: Oblasť, v ktorej sa urýchľuje Brussels grondwitloof je vymedzená nasledovne: celá provincia flámskeho Brabantu; v Bruseli, hlavnom regióne, v mestských častiach Neder-Over-Heembeek and Haren, a v mestách Anderlecht, Ganshoren, Jette, Evere, Schaarbeek, Sint-Lambrechts-Woluwe a Sint-Pieters-Woluwe; tiež v mestách Sint-Amands, Puurs, Willebroek, Mechelen, Bonheiden, Putte, Heist-op-den-Berg, Hulshout, Herselt a Laakdal v provincii Antwerp a v mestách Geraardsbergen, Ninove, Denderleeuw, Aalst, Lebbeke, Buggenhout, Erpe-Mere, Haaltert, Herzele, Lede, Oosterzele, Sint-Lievens-Houtem a Wetteren v provincii východného Flámska.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Každý pestovateľ bruselskej čakanky sa musí každý rok zaregistrovať v skupine Brussels grondwitloof vzw na základe žiadosti. Táto registrácia sa odovzdáva príslušnému dozornému orgánu. Každé balenie bude obsahovať názov pestovateľa alebo spoločnosti spolu s príslušným číslom. Toto číslo predstavuje časť postupného číslovacieho systému, ktorý spolu s registráciou spoločnosti vytvára podmienky na vysledovateľnosť výrobku. Číslo je možné nahradiť iným údajom (ako napríklad čiarovým kódom), ak poskytuje aspoň rovnakú záruku v súvislosti s možnosťami vysledovania. Za účelom zaručenia kvality, možnosti vysledovania a inšpekcie, sa musí triedenie, balenie a označovanie bruselskej čakanky vykonávať v pestovateľskej spoločnosti alebo na inom mieste pod priamym dozorom pestovateľa alebo jeho zástupcu. Balenie a/alebo označovanie (distribučnými) obchodníkmi sa výslovne zakazuje.

Cieľom požiadavky realizovať balenie a označovanie v rámci spoločnosti alebo pod priamym dozorom pestovateľa alebo jeho zástupcu je zaručiť pôvod a zabezpečiť jeho kontrolu. Združenie výrobcov chce zabrániť tomu, aby sa čakanka s neovereným pôvodom balila, označovala a uvádzala na trh ako „Brussels grondwitloof“. Predaj bruselskej čakanky sa realizuje prevažne prostredníctvom bežných predajných kanálov pre ovocie a zeleninu, menovite veľkoobchodný a maloobchodný predaj, dražby a cez ostatné obchodné družstvá. V súčasnosti existuje podstatný rozdiel v cene medzi bruselskou čakankou a čakankou vypestovanou hydroponickým spôsobom. Táto skutočnosť podnecuje podvody a nekalé obchodné praktiky. Tento druh podvodov poškodzuje dobré meno bruselskej čakanky.

Okrem toho, za účelom udržania kvality, musí byť reťazec medzi ťažbou a balením čo najkratší, čo prispieva k zabezpečeniu najvyššej kvality. Početné manipulácie a predaje negatívne ovplyvňujú kvalitu čakanky, ktorá zostáva citlivým výrobkom, ktorý je možné ľahko poškodiť.

4.5.   Spôsob výroby: Brussels grondwitloof je zelenina, ktorá sa získava pomocou dvojitého pestovateľského procesu: pestovanie koreňa, po ktorom nasleduje urýchľovanie.

Korene rastú počas leta na otvorenom poli. Z tohto dôvodu pestovatelia vysievajú vlastné vyrobené alebo kúpené semená približne v mesiaci máj. Pomocou starostlivej techniky siatia a rozmiestňovania má každá rastlina rovnaký priestor na rast, aby bolo možné dosiahnuť priemerne hrubé korene. Tento postup je veľmi potrebný na získanie rovnomerne veľkej a vysokokvalitnej čakankovej kultúry. Na jeseň, pred príchodom silných mrazov sa korene vykopú a listy sa odrežú. Pritom sa na koreni zachovajú nedotknuté 2 až 3 stonky, aby zostali k dispozícii očká, z ktorých budú vyrastať čakankové kultúry. Pri tejto činnosti sa pre koreňovú kultúru v čo najväčšej miere používajú integrované a biologické kultivačné metódy.

Počas procesu urýchľovania sa korene umiestnia vedľa seba smerom nahor a mierne naklonené do hriadok a zakryjú sa vrstvou drobivej zeme s hrúbkou 5 až 20 cm. Toto sa môže realizovať vo vonkajšom prostredí alebo v rámci zatvoreného pestovateľského priestoru. Čakankové hriadky vo vonkajšom prostredí bez kúrenia budú pripravené na zber začiatkom jari (v marci – apríli). Neskorší zber je možný s extra neskorými výbermi kultúr a pestovateľskými technikami, pomocou ktorých sa zabezpečí, aby jarné teplo pomalšie zasiahlo zasadené korene. S podzemným vykurovaním (pomocou čakankových kotlov, ústredného kúrenia, atď.) je možné zber oddialiť o potrebné obdobie. Z tohto dôvodu je potrebné použiť primerané kultúry podľa času zberu (skoré, poloskoré, zimné, poloneskoré, neskoré. Zber trvá približne tri týždne po použití podzemného vykurovania. Počas zberu sú hriadky chránené proti vplyvom počasia (vrátane zrážok, vetra, svetla a chladu) pomocou krycieho materiálu.

Keď sú kultúry pripravené na zber, všetky hriadky sa pozbierajú naraz. Tento postup je potrebný za účelom optimalizácie konečného výrobku. Kultúra sa takto oddelí od koreňa a potom sa očistí.

Počas zberu prebieha výber koreňov na pestovanie semien. Za týmto účelom sa vyberajú najlepšie kombinácie koreňov s rastlinami na základe kritérií stanovených v špecifikáciách. Tieto korene na semená sa uskladnia až do výsadby začiatkom jari. Po zasadení vyrastú z koreňov steblá, ktoré sa v auguste odrežú a potom zabalia a umiestnia do komôr, v ktorých vyzrievajú. Po dozretí sa rastliny vymlátia, semená sa vyčistia, a roztriedenia s cieľom získať vhodné semená pre budúcu úrodu.

4.6.   Spojenie: Kombinácia faktorov ako história, prírodné okolnosti a know-how prispeli k vývoju typickej rastliny bruselskej čakanky.

Brussels grondwitloof má bohatú históriu a tradíciu. Do začiatku 19. storočia pestovali zeleninu v bahnitých oblastiach vnútri a mimo súčasného bruselského malého okruhu – bývalá mestská hradba – pestovatelia zeleniny, takzvaní „boerkozen“ (pestovatelia zeleniny z provincie Brabant). Bruselskí boerkozen pestovali čakanku s voľnými listami, pre ktoré používali hrubé korene a postupom času sa farmári zaoberali zlepšovaním prvej odnože. Vďaka tomuto postupu sa Brussels grondwitloof s voľnými listami vyvinula do dnešnej kultúry čakanky.

Schaarbeek je miestom zrodu rastliny čakanky. Pri vývoji tejto rastliny zohrala významnú úlohu Botanická záhrada a jej záhradník Bresiers. Približne v roku 1870 sa rastlina čakanky pestovala len v Schaarbeeku a vo vedľajšom meste Evere. V nasledujúcich desaťročiach sa oblasť pestovania rozšírila do vedľajších miest a rastlina sa začala rozširovať v Schaarbeeku a Sint-Lambrechts-Woluwe. Nový odbor pestovania čakanky začal silne rásť a oblasť urýchľovania sa rozšírila na zemepisnú oblasť uvedenú v bode 4.2.

Pestovatelia čakanky sa zorganizovali do „združení pestovateľov čakanky“ za účelom efektívnej organizácie svojho predaja a vývozu. Tieto združenia sa zameriavali na predaj čakanky na vzdialenejších trhoch, rovnako doma ako aj v zahraničí. V roku 1862 bola čakanka vyvezená do Paríža a od 1872 sa vyváža pravidelne. V nasledujúcich desaťročiach sa čakanka stala najdôležitejším výrobkom belgického vývozu zeleniny.

V októbri 1973 bola prvý krát dovezená do Holandska čakanka vypestovaná hydroponickým spôsobom. Toto bol začiatok rýchleho rastu hydroponického spôsobu pestovania, ktorý spôsobil problém v pestovaní čakanky. V roku 1973 bolo v bývalej provincii Brabant približne 2 400 spoločností zaoberajúcich sa pestovaním čakanky s ročnou produkciou medzi 100 000 a 120 000 ton. V dnešnej dobre má flámska provincia Brabant približne 330 spoločností zaoberajúcich sa pestovaním čakanky a celková belgická produkcia čakanky predstavuje približne 12 000 ton.

Čo sa týka pôdnych podmienok, piesková ílovitá pôda a ľahká ílovitá pôda sú dominantnými druhmi pôdy v tejto zemepisnej oblasti. Tieto pôdy sú ideálne na použitie ako krycia vrstva pri urýchľovaní čakanky. Pieskovité pôdy rýchlo vytvárajú prachovitú kryciu vrstvu, ktorá kontaminuje rastliny čakanky, zatiaľ čo zrnká kremeňa v pôde rastlinu obrusujú, čím spôsobujú červené sfarbenie a stratu kvality. Ťažké pôdy nie je možné dostatočne zjemniť na to, aby vytvorili dobrú kryciu vrstvu a tiež zadržujú nadmernú vlhkosť, čo často spôsobuje deformované hlávky a hnilobu.

Pestovanie semien, koreňov a urýchľovanie bruselskej čakanky si vyžaduje podstatné know-how zo strany pestovateľa ako je uvedené v bode 4.5. Terén, na ktorom sa urýchľovanie vykonáva musí spĺňať veľmi vysoké požiadavky týkajúce sa štruktúry pôdy a pôdneho profilu. Pestovateľ musí preto prijať všetky technické pestovateľské opatrenia (ako zlepšovanie a fertilizácia pôdy, spracovanie hlbokej pôdy, riadenie výšky podzemnej vody, atď.), aby aj na pôdach vhodného zloženia získal optimálne urýchľovacie prostredie.

V tejto zemepisnej oblasti bolo pestovanie čakanky dôležitým faktorom nielen hospodárskeho rozvoja, ale tiež sociálneho rozvoja. Vplyv bruselskej čakanky je viditeľný na mnohých stránkach spoločenského života, ako organizovanie miestnych čakankových plesov so súťažami „Miss Witloof“ a sprievodmi a prehliadkami, medzi ktoré patria špeciálne vytvorení „Čakankoví obri“.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označovanie: Výrobok určený na spotrebu musí obsahovať kontrolné označenie, vrátane názvu „Brussels grondwitloof“, meno pestovateľa, údaj určený na vysledovanie výrobku a európsky symbol CHZO.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.