|
8.11.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 266/27 |
Uverejnenie žiadosti o zápis podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín
(2007/C 266/07)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.
ŽIADOSŤ O ZÁPIS DO REGISTRA ZTŠ
NARIADENIE RADY (ES) č. 509/2006
„CZWÓRNIAK“
ES č.: PL/TGS/007/0035/06.09.2006
1. Názov a adresa skupiny žiadajúcej o zápis
|
Názov: |
Krajowa Rada Winiarstwa i Miodosytnictwa przy Stowarzyszeniu Naukowo — Technicznym Inżynierów i Techników Przemysłu Spożywczego |
||
|
Adresa: |
|
||
|
Telefón: |
(48) 22 828 27 21 |
||
|
E-mail: |
krwim@sitspoz.pl |
2. Členský štát alebo tretia krajina
Poľsko
3. Špecifikácia výrobku
3.1. Názov určený na registráciu
„Czwórniak“
Pri uvádzaní do obehu môže etiketa obsahovať nasledujúcu informáciu: „miód pitny wytworzony zgodnie ze staropolską tradycją“ (medovina vyrobená podľa staropoľskej tradície). Informácia sa prekladá do ostatných úradných jazykov.
3.2. Uviesť, či názov
|
|
je špecifický sám osebe, |
|
|
vyjadruje špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny. |
Názov Czwórniak sa odvodzuje od číslovky „4“ („cztery“) a vzťahuje sa priamo na historicky dané zloženie a spôsob výroby medoviny Czwórniak – určených pomerov vody a medu v medovom roztoku, ktoré predstavujú 1 diel medu a 3 diely vody. Tento názov preto vyjadruje špecifický charakter výrobku. Keďže pojem Czwórniak je termín, používaný iba na označenie konkrétneho typu medoviny, je potrebné uznať, že aj názov je taktiež špecifický sám osebe.
3.3. Uviesť, či žiadosť o zápis obsahuje vyhradenie názvu podľa článku 13 ods. 2 nariadenia č. 509/2006
|
|
Registrácia s vyhradením názvu |
|
|
Registrácia bez vyhradenia názvu. |
3.4. Druh výrobku
Trieda 1.8 – Iné výrobky uvedené v prílohe I.
3.5. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, na ktorý sa vzťahuje názov v bode 3.1.
Czwórniak je medovina, číry kvasený nápoj z medového kvasu, ktorý sa vyznačuje charakteristickou medovou arómou a chuťou použitej suroviny.
Czwórniak sa môže vyznačovať chuťou obohatenou o chuť zodpovedajúcu použitým prísadám. Farba medoviny Czwórniak kolíše od zlatistej po tmavojantárovú a závisí od druhu včelieho medu použitého na výrobu.
Charakteristické fyzikálno-chemické ukazovatele medoviny Czwórniak:
|
— |
obsah alkoholu 9 až 12 % obj., |
|
— |
redukujúce cukry po inverzii 35 až 90 g/l, |
|
— |
celková kyslosť vyjadrená ako kyselina jablčná v množstve 3,5 až 8 gramov na liter, |
|
— |
prchavá kyslosť vyjadrená ako kyselina octová v množstve maximálne 1,4 gramu na liter, |
|
— |
celkové množstvo cukru (g) na základe skutočnej koncentrácie alkoholu v objemových %, vynásobené číslom 18 sa rovná hodnote minimálne 240, |
|
— |
bezcukrový extrakt minimálne:
|
|
— |
popol: minimálne 1,3 gramu na liter – v prípade ovocnej medoviny. |
Pri výrobe medoviny Czwórniak je zakázané používať konzervačné látky, stabilizátory, umelé farbivá alebo aromatické látky.
3.6. Opis výrobného postupu poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, na ktorý sa vzťahuje názov v bode 3.1
Suroviny:
|
— |
Prírodný včelí med s nasledujúcimi parametrami:
|
|
— |
medové kvasinky hlbokoprekvášajúce – sú prispôsobené na skvasenie silných extraktov v zápare, |
|
— |
bylinné a koreninové prípravky: klinčeky, škorica, muškátový orech alebo zázvor, |
|
— |
prírodné ovocné šťavy alebo čerstvé ovocie. |
Výrobný postup:
1. fáza
Sýtenie (varenie) medového roztoku. Sýtenie (varenie) medového kvasu pri teplote 95 – 105 °C. Vyžadovaný pomer medu a vody pre medovinu Czwórniak je: 1 diel medu a 3 diely vody (prípadne vody s ovocnou šťavou) s prípadným prídavkom bylinných a koreninových prípravkov. V prípade výroby ovocnej medoviny sa minimálne 30 % vody nahradí ovocnou šťavou.
Presné zachovanie pomeru vody a medu a získanie požadovaného extraktu prebieha vo varnom kotle s parným plášťom. Tento spôsob varenia zabraňuje karamelizácii cukrov.
2. fáza
Vychladenie kvasu na teplotu 20 – 22 °C, optimálnu na množenie kvasiniek. Kvas sa musí vychladiť v deň jeho výroby a doba chladenia závisí od výkonu chladiaceho zariadenia. Chladenie zaručuje mikrobiologickú bezpečnosť kvasu.
3. fáza
Vytvorenie zápary, naočkovanie kvasu medu s kvasom kvasiniek v kvasnej nádobe.
4. fáza
|
A. |
Búrlivé kvasenie, 6 – 10 dní. Udržanie teploty do 28 °C zaručuje správny priebeh procesu kvasenia. |
|
B. |
Pokojné kvasenie, 3 – 6 týždňov. Doba pokojného kvasenia zabezpečuje dosiahnutie správnych fyzikálno-chemických parametrov. |
5. fáza
Stočenie zakvasenej zápary z kvasničných kalov.
Po dosiahnutí obsahu alkoholu minimálne 9 % obj. je potrebné uskutočniť stočenie z kalov na dokvasenie. To zaručí dosiahnutie správnych fyzikálno-chemických a organoleptických vlastností medoviny. Ponechávanie zápary na kvasničných kaloch dlhšie, než trvá pomalé kvasenie, má nepriaznivý vplyv na organoleptické vlastnosti z dôvodu autolýzy kvasiniek.
6. fáza
Dokvasenie (zrenie) a stáčanie z kalov (dekantácia) – tieto činnosti sa opakujú podľa potreby, pričom zabraňujú nesprávnym procesom prebiehajúcim v kaloch (autolýze kvasiniek). Počas dokvášania možno vykonať pasterizáciu a filtráciu.
Táto fáza je podstatná na zaručenie správnych organoleptických vlastností výrobku.
Dokvášanie medoviny Czwórniak trvá najmenej 9 mesiacov.
7. fáza
Dochucovanie (miešanie) – táto fáza sa týka prípravy finálneho produktu s organoleptickými a fyzikálno-chemickými vlastnosťami zodpovedajúcimi medovine Czwórniak, ktoré sú opísané v bode 3.5 – opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny. S cieľom zabezpečenia požadovaných parametrov existuje možnosť skorigovať organoleptické a fyzikálno-chemické vlastnosti prostredníctvom:
|
— |
dosladenia medoviny včelím medom, |
|
— |
pridania bylinných a koreninových výťažkov. |
Cieľom tejto fázy je získať produkt s charakteristickým buketom medoviny Czwórniak.
8. fáza
Plnenie do jednotkových obalov zahorúca pri teplote 55 – 60 °C. Plnenie do obalov pri teplote 55 – 60 °C. Na balenie medoviny Czwórniak sa odporúča používať tradičné obaly, ako napríklad: sklené fľaše s dlhým hrdlom, keramické obaly, prípadne dubové súdky.
3.7. Špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
Špecifický charakter medoviny Czwórniak vyplýva z:
|
— |
prípravy kvasu (zloženia a pomeru surovín), |
|
— |
dokvášania a zrenia, |
|
— |
fyzikálno-chemických a organoleptických vlastností. |
Príprava kvasu (zloženie a pomer surovín):
Špecifický charakter medoviny Czwórniak vyplýva najmä z použitia a dôsledného dodržiavania stanovených pomerov vody a medu v medovom kvase, ktorý sa skladá z 1 dielu medu a 3 dielov vody. Tento pomer podmieňuje všetky ďalšie fázy výroby, vďaka ktorým má medovina Czwórniak výnimočné vlastnosti.
Dokvášanie a zrenie:
Podľa tradičnej starej poľskej receptúry si charakter výrobku vyžaduje dodržanie určenej doby dokvášania a zrenia. V prípade medoviny Czwórniak je to najmenej 9 mesiacov.
Fyzikálno-chemické a organoleptické vlastnosti:
Dodržanie všetkých fáz výroby obsiahnutých v špecifikácii zabezpečuje vytvorenie výrobku s neopakovateľnou chuťou a arómou. Výnimočná chuť a vôňa medoviny Czwórniak je výsledkom správneho obsahu cukru a alkoholu:
|
— |
redukujúce cukry po inverzii nad 35 – 90 g/l, |
|
— |
celkové množstvo cukru (g) na základe skutočnej koncentrácie alkoholu v objemových %, vynásobené číslom 18 sa rovná hodnote minimálne 240, |
|
— |
obsah alkoholu 9 až 12 % obj., |
Vzhľadom na presne určené pomery ingrediencií, použité pri výrobe, má medovina Czwórniak charakteristickú viskóznu a tekutú konzistenciu, ktorou sa líši od ostatných druhov medovín.
3.8. Tradičný charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
Tradičný výrobný postup:
Výrobu medoviny v Poľsku charakterizuje viac než tisícročná tradícia a veľmi veľká rôznorodosť. V dôsledku vývoja a vylepšovania výrobného postupu v priebehu stáročí sa vytvorilo mnoho druhov medoviny. História ich výroby sa datuje do začiatkov poľskej štátnosti. V roku 966 sa v záznamoch španielskeho diplomata, kupca a cestovateľa Ibrahima Ibn Jakuba píše, že „v krajine Mieszka I. je okrem potravín, mäsa a ornej zeme aj hojnosť medu a slovanské vína a opojné nápoje sa nazývajú medmi“ (Mieszko I. – prvý historický poľský panovník). V Kronikách Galla Anonyma, ktorý opisoval dejiny Poľska na prelome 11. a 12. storočia, sa tiež nachádzajú početné zmienky o výrobe medoviny.
V poľskom národnom epose Adama Mickiewicza „Pán Tadeusz“, v ktorom je opísaná história šľachty z rokov 1811 – 1812, možno nájsť veľa informácií o výrobe medoviny, obyčajoch jej pitia a o jej druhoch. Zmienky o medovine možno nájsť okrem iného aj v poézii Tomasza Zana (1796 – 1855) a v trilógii Henryka Sienkiewicza opisujúcej históriu Poľskej republiky v 17. storočí („Ohňom a mečom“, vydanie z roku 1884, „Potopa“, vydanie z roku 1886 o „Pán Wołodyjowski“, vydanie z roku 1887 a 1888).
V zdrojových materiáloch opisujúcich poľské gastronomické tradície v 17. – 18. storočí sa nachádzajú už nielen všeobecné zmienky o medovine, ale aj o jej konkrétnych druhoch. Podľa výrobného postupu sa medovina delí na:„Półtoraky“, „Dwójniaky“, „Trójniaky“ a „Czwórniaky“. Každý z nich sa týka iného typu medoviny, ktorý sa vyrába z iných pomerov medu a vody alebo šťavy a pri rôznych dobách dokvášania. Technológia výroby medoviny Czwórniak existuje s neveľkými modifikáciami už stáročia.
Tradičné zloženie:
Tradičné delenie medoviny na „Półtoraky“, „Dwójniaky“, „“Trójniaky „a Czwórniaky“ existuje v Poľsku už stáročia a dodnes pretrvalo vo vedomí spotrebiteľov. Po skončení II. svetovej vojny prebehli pokusy o právnu reguláciu tradičného delenia medoviny na štyri kategórie. Toto delenie sa naposledy zaviedlo do poľského právneho poriadku v roku 1948 v zákone o výrobe vín, vínnych muštov, medoviny a o obchodovaní s týmito výrobkami (Zbierka zákonov Poľskej republiky z dňa 18. novembra 1948). V tomto zákone sa uvádzajú predpisy týkajúce sa výroby medoviny, ktoré presne určujú pomery použitia medu a vody a technologické požiadavky. Podiel vody a medu pri výrobe medoviny Czwórniak je nasledujúci: „Ako Czwórniak sa môže označovať iba medovina vyrobená z jedného objemového dielu prírodného medu a troch dielov vody.“
3.9. Minimálne požiadavky a postupy kontroly špecifického charakteru
Povinná kontrola zahŕňa:
|
— |
dodržiavanie určených pomerov medového kvasu, |
|
— |
dodržiavanie dĺžky doby dokvášania, |
|
— |
organoleptické vlastnosti hotového výrobku (chuť, vôňa, farba, čírosť), |
|
— |
fyzikálno-chemické ukazovatele hotového výrobku: obsah alkoholu, celková cukornatosť, redukujúce cukry po inverzii, celková kyslosť, prchavá kyslosť, bezcukrový extrakt a popol v prípade ovocných medovín – hodnoty musia zodpovedať hodnotám určeným v bode 3.5 špecifikácie. |
Povinná kontrola sa uskutočňuje najmenej raz ročne.
Takisto sa odporúča uskutočňovať kontrolu pri nižšie uvedených výrobných fázach. Kontrola uvedených fáz nie je povinná, ale vhodná, keďže umožňuje eliminovať prípadné chyby vznikajúce pri jednotlivých výrobných fázach:
4. fáza:
Počas procesu kvasenia sa musia vykonávať pravidelné laboratórne kontroly organoleptických vlastností (chuti a vône) a fyzikálno-chemických vlastností, ako napríklad obsahu alkoholu a cukrov, ktoré pri alkoholickom kvasení podliehajú zmene.
6. fáza:
V priebehu dokvášania by sa mali uskutočňovať pravidelné kontroly základných organoleptických vlastností výrobku a fyzikálno-chemických ukazovateľov: obsahu alkoholu, celkovej cukornatosti, celkovej kyslosti a prchavej kyslosti.
8. fáza:
Kontrola jednotlivých fyzikálno-chemických a organoleptických parametrov, opísaných v bode 3.5 – opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny pred plnením.
4. Orgány alebo subjekty kontrolujúce zhodu so špecifikáciou výrobku:
4.1. Názov a adresa
|
Názov: |
Główny Inspektorat Jakości Handlowej Artykułów Rolno — Spożywczych |
||
|
Adresa: ul. |
|
||
|
Telefón: |
(48) 22 623 29 00 |
||
|
Fax: |
(48) 22 623 29 98 |
||
|
E-mail: |
— |
|
|
4.2. Osobitné úlohy orgánu alebo subjektu
Uvedený kontrolný orgán je zodpovedný za kontrolu špecifikácie v plnom rozsahu.
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.