Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 184/10)

Týmto uverejnením vzniká právo vzniesť námietku voči žiadosti podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Námietky musia byť Komisii doručené do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„ČESKÝ KMÍN“

ES č. CZ/PDO/005/0382/20.10.2004

CHOP ( X ) CHZO ( )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušné orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.8 Korenie, rasca lúčna – plod, Carum carvi L. – fructus, dvojročná forma.

2.   Špecifikácia:

(zhrnutie požiadaviek v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1   Názov: „Český kmín“

4.2   Opis: Vzhľad: Nažky zrelé, vyvinuté, podlhovasté, na povrchu rebrovité, mierne zahnuté, zdravé, nenapadnuté chorobami a neprejavujúce známky kazenia aj so stopkami neoddelenými od nažky.

Farba: svetlohnedá až tmavohnedá

Chuť: korenistá

Vôňa: typická, bez cudzích pachov

Vlhkosť: najviac 13 %

Silica: najmenej 2,8 %

Celkový popol: najviac 8 %

Vlastné prímesi: najviac 2,5 %

Cudzie prímesi rastlinného pôvodu zdravotne neškodné: najviac 2 %

Minerálne nečistoty: najviac 1,5 % alebo „piesok“ najviac 1 %

4.3   Zemepisná oblasť: Česká republika, na pôdach hlinitopiesočnatých a piesčito-hlinitých s obsahom ílu 10 – 30 %, s rôznou prímesou štrku. Podľa pôdnej klasifikácie sú to hnedé eutrofné pôdy, hnedé pôdy so surovými pôdami, hnedé pôdy s podzolmi na terasových usadeninách, hnedé pôdy kyslé, hnedé pôdy silno kyslé.

4.4   Dôkaz o pôvode: Každý pestovateľ vedie presnú evidenciu obhospodarovanej pôdy. Evidencia pestovania rasce sa začína evidenciou nákupu certifikovaného osiva registrovaných odrôd. Vedie ďalej evidenciu o uskutočnených agrotechnických opatreniach (príprava pôd, siatie, hnojenie, ošetrenie proti plevelom, chorobám a škodcom, aplikácia protistresových prípravkov). Pri evidencii berie do úvahy aj striedanie plodín v rámci osevných postupov. Pri zbere prírodného produktu vedie evidenciu množstva zozbieranej produkcie, vlhkosti a obsahu prímesí pred dosúšaním a pred čistením na požadovanú úroveň produkcie pred vlastným čistením, ktoré uskutočňuje buď vo vlastných čistiacich zariadeniach, alebo pri podnikoch služieb. Vždy sa vedie evidencia kvantity aj kvality produkcie. Kontrolu uskutočňujú pracovníci agronomickej služby na čistiacich zariadeniach.

O kontrolách sú zhotovované zápisy v denníkoch čistenia. Koneční odberatelia, spracovateľské a obchodné spoločnosti, vedú presnú evidenciu o nákupu produkcie, ktorá musí mať požadované fyzikálne a chemické vlastnosti (pozri 4.2), mikrobiologickú nezávadnosť a nesmie obsahovať nežiaduce kontaminujúce látky. Tieto vlastnosti si spracovatelia opätovne ďalej preverujú vo svojich laboratóriách alebo v akreditovaných laboratórnych centrách. Ak tieto požiadavky produkcia nespĺňa, nie je nakúpená a nemôže sa dostať do obehu. To znamená, že rasca, ktorá nespĺňa požiadavky špecifikácie, sa pod označením Česká rasca nedostane na trh. Každá táto fáza sa takisto presne eviduje. Každé balenie výrobku je obstarané povinnými údajmi o výrobcovi vrátane jeho adresy. Kontrolu dodržiavania špecifikácie uskutočňuje miestne príslušný inšpektorát Štátnej potravinárskej a poľnohospodárskej inšpekcie.

4.5   Spôsob výroby: Pre špecifické pestovateľské potreby plodiny rasca lúčna sú potrebné predpoklady, ktoré pestovatelia rasce dodržujú a dosahujú dobré výsledky. Dlhodobá, tradičná skúsenosť v pestovaní je tu nenahraditeľná. Podmienkou pestovania plodiny „Český kmín“ je vhodne zvolený typ pôdy (pôdy hlinito-piesočnatej a piesčito-hlinitej s obsahom ílu 10 – 30 %, s rôznou prímesou štrku; podľa pôdnej klasifikácie sú to hnedé pôdy eutrofné, hnedé pôdy so surovými pôdami, hnedé pôdy s podzolmi na terasových usadeninách, hnedé pôdy kyslé, hnedé pôdy silno kyslé) v kombinácii s klimatickými podmienkami (pozri. 4.6.), a ďalej:

Práve naplnenie týchto základných podmienok produkcie vytvára predpoklady kvality Českej rasce.

4.6   Spojenie: Rasca lúčna sa v českých krajinách v poľných podmienkach pestuje od polovice 19. storočia. Pestovala sa pod označením niekoľkých pestovateľov, ako napr. Havelkova, Hokešova, prípadne ďalších popredných pestovateľov. Počiatok vedeckého šľachtenia sa traduje od roku 1910, a tak z okrajových odrôd vznikli odrody Moravská, povolená v roku 1941 a Česká, povolená v roku 1952, ktoré sa však vyznačovali drobnými semenami. Výraznejší úspech však bol dosiahnutý povolením odrody Ekonóm v roku 1964, ktorá už mala semená väčšej veľkosti. Všetky tieto odrody boli opadavé a nevyhovovali mechanizovanému zberu a boli postupne z produkcie vyradené. Zásadná zmena bola dosiahnutá povolením odrody Rekord v roku 1978, ktorá poskytuje vysoké výnosy s vysokým obsahom silíc a je odolná proti vypadávaniu semena pri dozrievaní a zbere. Táto odroda bola doplnená povolením ďalších odrôd a to Prochan v roku 1990 a Kepron v roku 1994. Tieto tri odrody vytvárajú ojedinelý súbor vysokokvalitných, výnosných a neopadavých odrôd s vysokým obsahom silíc. Intenzívne šľachtenie vyvolalo aj intenzívne zapojenie vedy a výskumu do tejto oblasti. Do problematiky sú tak zapojení aj pracovníci výskumných pracovísk ako aj zástupcovia poľnohospodárskych univerzít.

Česká republika má špecifické podmienky pre pestovanie rasce lúčnej dané prírodnými a pôdnymi podmienkami v náväznosti na tradície pestovania rasce v poľných podmienkach počas viac ako 150 rokov. Rasca sa pestuje na pôdach hlinitopiesočnatých a piesčito-hlinitých s obsahom ílu 10 – 30 %, s rôznou prímesou štrku. Tieto pôdy majú pomer obsahu kapilárnej a gravitačnej vody priaznivý pre potreby rasce, ktorá je náročná na dostatok vlahy v prvom roku intenzívneho rozvoja koreňa a listovej ružice a v druhom roku vo fáze metania až kvitnutia. Klimatické podmienky českej pahorkatiny, ktoré tvoria prechod od prímorskej ku kontinentálnej klíme, plne vyhovujú pestovaniu rasce vysokej kvality. Tieto klimatické podmienky Českej republiky, predovšetkým priebeh teplôt a zrážok počas roka, sa odlišujú od podmienok v ostatných štátoch. V porovnaní s oblasťami kontinentálnej klímy sú podmienky pre pestovanie rasce v ČR výhodnejšie, pretože tempo vývinu plodiny je vďaka nižším teplotám pomalšie a tiež prísušky (krátke obdobia sucha) sú menej pravdepodobné. Hlavný rozdiel v klíme ČR a prímorskej klíme sú jednak v povahe zimného obdobia (úroveň zásob vlahy je na počiatku jari vyššia) a ďalej v tom, že vďaka menšiemu množstvu zrážok v letných mesiacoch sú prísušky pravdepodobnejšie. Súhrn týchto pôdnych a klimatických podmienok s dlhoročnou tradíciou, skúsenosťami a prepracovanou metodikou pestovania rasce na území ČR ovplyvňuje špecifické vlastnosti Českej rasce, najmä vysoké výnosy semena rasce s vysokým obsahom úrovne silíc na úrovni 3 – 5 %. Plody sa zbierajú vo vyššom priemernom stupni zrelosti. Úplne špecifickým je však obsah jednotlivých zložiek arómy rascovej silice. Pri rasci pestovanej vo vymedzenej oblasti je hlavnou súčasťou silice karvón. Jeho obsah je vyšší než 50 %, obvykle okolo 60 %, na rozdiel od ostatných, v siliciach ktorých prevažuje D-limonén. Práve obsah karvónu je to najcennejšie z kvality rascovej silice. Karvón má liečivé, antiseptické a retardačné účinky a práve tieto vlastnosti sa využívajú v mnohých odvetviach. Český liekopis obsahuje národný článok Carvi etheroleum, ktorý upravuje kvalitu rascovej silice vyrobenej destiláciou s vodnou parou, pri ktorej sa požaduje obsah karvónu minimálne 50 %. K dosiahnutiu tejto hodnoty je potrebná surovina (rascové semeno) s ešte vyšším obsahom karvónu. Táto hodnota je pri produkcii Českej rasce prekonávaná o približne 20 %.

Preto je kmín z týchto oblastí – Česká rasca – vysoko oceňovaná a žiadaná. Značná časť produkcie rasce lúčnej sa vyváža do oblastí jednak kontinentálneho, ako aj prímorskej klímy.

Rasci bolo v ČR udelené Osvedčenie o zápise pôvodu „ČESKÝ KMÍN“ pod číslom 193.

4.7   Kontrolný orgán:

4.8   Označovanie: –

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.