Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 179/06)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„MIÓD WRZOSOWY Z BORÓW DOLNOŚLĄSKICH“

ES č. PL/PGI/005/0449/18.02.2005

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.4 – Med

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Názov: „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“

4.2.   Opis:

Organoleptická charakteristika:

Med má pred kryštalizáciou jantárovú farbu prechádzajúcu do červeno–hnedej, po kryštalizácií žlto–pomarančovú až hnedú. Konzistencia medu je hustá a tvorí želatínovú tekutinu, ktorá vzniká z procesu tixotropie, čiže schopnosti vytvárať koloidné roztoky a prechádzať zo zólu do gélu. Vresový med má po kryštalizácii mierne zrnitú štruktúru. Chuť je málo sladká, ostrá a horkastá. Vôňa je silná, podobná vôni vresu.

Fyzikálno-chemická charakteristika:

Stredná hodnota voľného prolínu v mede je však väčšinou vyššia a to približne 64,6 mg/100 g. Obsah prolínu sa však pohybuje v dosť širokom rozpätí: od 30,9 do 103,3 mg/100 g. Obsah voľných aminokyselín vo výrobku „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) je asi 36 mg/100 g. Obsah voľných aminokyselín spolu so vzniknutými bielkovinami z hydrolýzy – je asi 875 mg na 100 g medu, najviac fenylalanínu asi 700 mg – ktoré vyvolávajú proces tixotropie.

Mikroskopová charakteristika

Podiel vresového peľu ako základného peľu by mal byť najmenej 50 %. Pochádza z vresov, ktoré patria do čeľade rastlín vresovcovitých „Ericaceae“ (rad vresovcotvaré – „Ericales“).

4.3.   Zemepisná oblasť: Hranice oblasti výskytu vresových látok, z ktorých sa získava výrobok – „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow):

Južná hranica oblasti vedie od mesta Zgorzelec cestou č. 353 do cesty E40 smerom na Bolesławiec, ďalej cestou z Bolesławca do Chojnowa (čiastočne E40, ďalej v obci Lubkowek prechádzajúca na cestu č. 94).

Východná hranica oblasti vedie pozdĺž cesty č. 335 od mesta Chojnów, cez obce Brunów, Szklary Dolne, Trzmielów do Chocianowa; od Chocianowa cestou č. 331 do obce Parchów, ktorá leží na severno-východnej hranici oblasti správy lesov Chocianów; pozdĺž južnej, východnej a severnej hranice správy lesov Przemków, do hranice Regionálneho riaditeľstva štátnej správy lesov (Kanał Północny) do cesty č. 328 smerom na Niegosławice.

Severná hranica oblasti vedie od obce Niegosławice cestou na Szprotawu, cez obce Sucha Dolna a Henryków Wichlice. Zo Szprotawy cestou č. 12 smerom na Żagań a ďalej tou istou cestou cez Żary, až do obce Żarki Wielkie, ktorá leží na západnej hranici Poľskej republiky z Nemeckou spolkovou republikou.

Západná hranica oblasti vedie od obce Żarki Wielkie smerom na juh, až do mesta Zgorzelec, pozdĺž poľsko–nemeckej hranice.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Kontrola autentickosti pôvodu a kvality výrobku „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) je viacfázová a realizovaná v niekoľkých etapách počínajúc od výroby až po kontrolu hotového výrobku na trhu. Táto kontrola tvorí súvislý systém sledovania správnej kvality konečného výrobku.

Chránené zemepisné označenie „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) sa môže použiť len na med pochádzajúci od výrobcov zapísaných do registrov, ktoré vedie kontrolný orgán. Kontrolný orgán vedie tieto registre:

Register subjektov, ktoré sa zaoberajú výrobou a stáčaním medu, a získali povolenie na chov včiel v oblasti Dolnosliezskych borow

Register etikiet využívaných subjektmi, ktoré sa zaoberajú výrobou a stáčaním medu.

Subjekty uvedené v registroch podliehajú kontrole kontrolného orgánu, ktorej účelom je zistiť, či výrobky označené chráneným zemepisným označením „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) sú vyrobené v súlade s nariadením a so špecifikáciou. Kontroly spočívajú v inšpekciách subjektov zaoberajúcich sa výrobou a stáčaním medu. Kontrolovaná je dokumentácia ako aj kvalita hotového produktu uvádzaného na trh. Takisto sa zisťuje, čí úroveň predaja zodpovedá úrovni výroby.

4.5.   Spôsob výroby: Pred presunom na vresoviská sa med odstredí z predchádzajúcich zdrojov a do úľa sa umiestnia rámiky so sušinou. Podľa potreby sa včely dokŕmia cukrovým sirupom. Včelstvá sa dokrmujú malými dávkami, ktoré by nemali byt väčšie ako 0,5 kg na 24 h. Dokrmovanie by sa malo zakončiť najneskôr 7 dni pred presunom včiel na vresoviská. Zakázané je dokrmovanie včiel v období zberu medu „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow).

Včely sa presúvajú pri zachovaní hygienických zásad a je potrebné zabezpečiť vhodnú ventiláciu úľov. Zber nektáru sa musí vykonávať v oblasti Dolnosliezskych borov v období kvitnutia vresu (august a september). Odstreďovanie medu medometmi (odstredivými – tangenciálnymi alebo radiálnymi) sa vykonáva na stacionárnych pracoviskách u včelárov alebo v mobilných priestoroch v mieste zberu.

Med sa balí do potravinárskych obalov, ktoré sú v súlade so zásadami správnej výrobnej praxe vo včelárstve a zároveň v súlade s platnými predpismi. Med je balený do rôznych nádob – zvyčajne vo veľkosti do 1 500 g. Zakázané je filtrovanie, pastovanie a pasterizovanie medu ako aj umelé zahrievanie. Pri žiadnej fáze výroby nesmie teplota vo vnútri plátu prekročiť 45 °C.

Na výrobu výrobku „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) sa môžu využívať výlučne včely nasledujúcich druhov alebo ich kríženci:

Apis mellifera mellifera (včela severná)

Apis mellifera carnica (včela kranská)

Apis mellifera caucasica (včela kaukazská).

4.6.   Súvislosti: Prvé zmienky o výrobe medu v tejto oblasti pochádzajú zo zápiskov z doby panovania Karola Veľkého na prelome 8. a 9. storočia, z ktorých vyplýva, že na dobité kmene bola daná daň vo forme medu a vosku. O existencii medu, a rovnako aj medu vresového, svedčia na tomto území aj mnohé zmienky v literatúre z rôznych období.

Rozloha vresovísk cenených včelármi bola výrazne rozšírená po obrovských požiaroch lesov v roku 1900. Došlo k degradácii porastu v Dolnosliezskych boroch a k rozrastaniu vresovísk. V prieskumoch vresových medov v roku 1958 sa potvrdilo, že vresové medy z Dolnosliezskych borow obsahovali najväčšie množstvo vresových peľov ako základných peľov, a to vo výške 59 – 98 %.

Dlhá tradícia zberu medu v tejto oblasti a vysoká kvalita medu sú základnými faktormi, ktoré pozitívne ovplyvnili povesť výrobku „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow). Túto dobrú povesť potvrdzujú i získané ceny na slávnostiach medu a vína v Przemkove, výsledky prieskumov medzi vystavovateľmi, spotrebiteľmi a hosťami na tému vyrábaného a predávaného medu, a rovnako aj jeho cen, ktorá je od 3 do 8 zlotých za 1 kg medu vyššia ako ostatných vresových medov. O dobrom mene medu „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) svedčí i fakt, že tento med ako jediný z celého vojvodstva je súčasťou regionálneho darčekového košíka, ktorým obvykle maršálek Dolnosliezskeho vojvodstva obdarúval zahraničných hostí a vozil ich so sebou ako dar. „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) je štandardným medom, ktorý reprezentuje Dolnosliezske vojvodstvo na početných veľtrhoch a výstavách, na ktorých sa prezentujú výrobky z rôznych vojvodstiev.

O tom, že Dolnosliezske bory sú vresovou krajinou, svedčia početné väzby tejto rastliny s mnohými iniciatívami v tomto regióne. V malej obci Borówki vzniká „vresová chata“ – špeciálny vresový dom a miestne partnerstvo organizujúce rôzne akcie v oblasti má názov „Wrzosowa Kraina“ (Vresová krajina).

V Dolnosliezskych boroch, najmä na polygónoch v obciach Świętoszowie a Przemkowie sa vyskytujú husté vresoviská na území 10 tisíc hektárov. Dolnosliezske bory sú charakteristické najvyššou priemernou teplotou v roku a vysokým počtom slnečných dní, čo zaručuje vysokú produkciu nektáru, najmä v rokoch s častými dažďami.

Okrem toho že výrobok „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ (Vresový med z Dolnosliezskych borow) má dobré meno, je známy a typický pre región, z ktorého pochádza, vyznačuje sa tento med aj výnimočným zložením. Obsahuje veľké množstvo prolínu (najmenej 30 mg/100 g), nízky obsah sacharózy (najviac 4 g/100 g) a vody (najviac 22 %). Med je charakteristický stabilným pH (od 4 do 4,5), vysokým obsahom základného vresového peľu (najmenej 50 %) a využívaním iba vybratých druhov včiel.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označenie: Všetci výrobcovia predávajúci výrobok „Miód wrzosowy z Borów Dolnośląskich“ sú povinní používať jednu spoločnú etiketu na nádobách s medom. Etikety sú distribuované prostredníctvom organizácie Związek Pszczelarzy we Wrocławiu (Regionálne združenie včelárov vo Vroclave). Zásady a osvedčené postupy tykajúce sa distribúcie, sú doručované kontrolnému orgánu. Tieto zásady a osvedčené postupy nemôžu žiadnym spôsobom diskriminovať výrobcov, ktorí nepatria do organizácie Związek Pszczelarzy we Wrocławiu (Regionálne združenie včelárov vo Vroclave).

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.