Uverejnenie žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 85/02)

Týmto uverejnením vzniká právo vzniesť námietku voči žiadosti o zmenu a doplnenie podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Námietky musia byť Komisii doručené do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„KARLOVARSKÉ OPLATKY“

č. ES: CZ/PGI/005/0381/20.10.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Toto prehl'ad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   druh výrobku:

Trieda 2.4: Trvanlivé pečivo – oblátky

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Meno: „Karlovarské oplatky“

4.2.   Opis: Karlovarské oblátky sa vyrábajú podľa tradičnej receptúry ako okrúhle plátkové výrobky s priemerom asi 19 cm. Oblátka sa skladá z dvoch tenkých plátkov s charakteristickým reliéfom znázorňujúcim na vonkajšom okraji lístočkový stvol široký 30 mm, pod ktorým je v kružnici širokej minimálne 20 mm nápis „Karlovarské oplatky“. Uprostred oblátky je zobrazený symbol kúpeľného mesta Karlove Vary – buď fontána znázorňujúca žriedlo, alebo alternatívne kamzík, spojený s povesťou o založení mesta Karlove Vary. Sú vyrobené zo surovín, pri ktorých významnú rolu pre chuť i vlhčenie plátkov zohráva i žriedlová karlovarská liečivá voda. Pláty sú spojené zapečením cukrovo-orieškovej náplne, prípadne podľa druhu náplne inej chuti, najčastejšie však mandľovej, kakaovej, vanilkovej alebo škoricovej. Oblátky sú krehké, ľahké, tenké, okrúhleho tvaru s reliéfom na povrchu. Špecifická je aj ich chuť a vôňa.

Základnými surovinami na výrobu Karlovarských oblátok sú pšeničná múka, žriedlová karlovarská liečivá voda, rastlinný tuk, cukor, mlieko, vaječný melanž, škrob, kypriaci prášok, maslo a podľa druhu náplne ďalej lieskové jadrá, mandle, kakaový prášok, vanilka, škorica.

Žriedlová karlovarská liečivá voda, používaná pri výrobe Karlovarských oblátok, má špecifické vlastnosti, charakteristické pre vymedzenú oblasť. Vplyvom vlastností tejto žriedlovej karlovarskej liečivej vody sa dosahujú charakteristické vlastnosti oblátok, predovšetkým krehkosť, špecifická vôňa a chuť. Žriedlová karlovarská liečivá voda je prírodná hydrouhličitano-sírano-chloridová voda vyvierajúca tektonickým zlomom z hĺbky viac než 800 m na povrch zeme pri teplote 73 °C, obsahujúca lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium, meď, berýlium, horčík, vápnik, stroncium, zinok, kadmium, hliník, cín, olovo, arzén, antimón, selén, mangán, železo, kobalt, nikel, fluoridy, chloridy, bromidy, sírany, hydrogénuhličitany, uhličitany a kyselinu kremičitú. Táto voda sa v najväčších českých kúpeľoch – Karlových Varoch – už po stáročia využíva pri liečbe chronicky recidivujúcej vredovej choroby žalúdka, dyskinézy vývodných ciest žlčových vrátane postcholecystektomického syndrómu, chronického ochorenia slinivky brušnej, pečene, močových kameňov a dny. Karlovarské oblátky vykazujú znaky ľahkej stráviteľnosti a nižšej kalorickej hodnoty, čo sú znaky dané ich zložením a predovšetkým použitím žriedlovej karlovarskej liečivej vody.

Karlovarské oblátky sa vyrábajú kusovo. Sú balené v krabičkách po 5 kusoch (125 g), 6 kusoch (150 g) a 8 kusoch (200 g).

4.3.   Zemepisná oblasť: Kataster kúpeľného mesta Karlove Vary

4.4.   Dôkaz o pôvode: Výroba je zaisťovaná v súlade s platnými predpismi o potravinárskej výrobe s využitím kontrolného systému HACCP v priebehu výrobného procesu. Výrobcovia vedú registre dodávateľov surovín a odberateľov hotových výrobkov. Každý výrobok je opatrený údajom o výrobcovi. Kontroly dodržiavania špecifikácie vykonáva vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorým je Státní zemědělská a potravinářská inspekce, inspektorát Plzeň.

4.5.   Spôsob výroby: Karlovarská oblátka sa skladá z dvoch tenkých okrúhlych plátkov s priemerom asi 19 cm s charakteristickým reliéfom. Cesto sa pripravuje zmiešaním vyššie označených ingrediencií (pozri 4.2) s čerstvou karlovarskou žriedlovou vodou, pričom rastlinný tuk sa musí najprv rozohriatím previesť do kvapalného skupenstva. Dobre vymiešané tekuté jemne žltkasté cesto, ktoré nezískava na objeme, pretože nejde o kvasené cesto (na rozdiel od iných cukrárskych výrobkov), sa ponechá pri teplote 20 – 26 °C po dobu asi 60 minút odstátím vyzrieť a následne sa nalieva do zásobníka pečiaceho karusela. Pláty sa pečú dávkovaním riedkeho cesta na pečiacich karuseloch (bežný stroj na pečenie oblátok) pri teplote 220 °C, pri ktorom sa tradičným výrobný postupom dosahuje hrúbka plátu do 2 mm. Takto vyrobené pláty sa ukladajú na obdobie minimálne 48 hodín do miestnosti na zvlhčovanie, kde sa na ich zápar využíva opäť žriedlová karlovarská liečivá voda. Pláty musia byť v priestoroch na zvlhčovanie špeciálne uložené a zaťažené, aby došlo k ich správnemu zvlhčeniu, ale aby zároveň nedošlo k ich pokrúteniu. Teplota v miestnosti musí dosahovať 40 °C, vlhkosť 90 %. Na záver výrobného procesu sa na spekacích karuseloch (bežný stroj na spekanie oblátok – odlišný od pečiacich karuselov na výrobu plátov absenciou reliéfu) spájajú pri teplote 180 °C vždy dva pláty k sebe zapečením cukrovo-orieškovej náplne, alebo náplne inej chute podľa druhu (pozri 4.2). Náplň sa pripravuje drvením a zmiešaním jednotlivých ingrediencií na jemný prášok, ktorý sa potom ručne nanáša v rovnomernej vrstve max. 1 mm na spodný plát, prekryje sa druhým plátom a zapečie sa. Na dodržanie kvality a špecifických vlastností je nevyhnutné, aby sa prinajmenšom miešanie cesta, pečenie, odležanie a spekanie oblátok uskutočňovalo vo vymedzenej oblasti.

4.6.   Spojenie: Špecifické vlastnosti Karlovarských oblátok sú dané použitím karlovarskej žriedlovej vody so špecifickými vlastnosťami zo zdrojov vymedzenej zemepisnej oblasti a tradičnou receptúrou (pozri bod 4.2).

Prvé historické zmienky o výrobe Karlovarských oblátok vo vymedzenej zemepisnej oblasti spadajú do polovice 18. storočia. Svedčia o tom jednak najstaršie dochované kliešťové oplatnice, ktoré sú v súčasnosti uložené v Karlovarskom múzeu, jednak písomná zmienka z roku 1788, zverejnená v knihe Karlsbad, Beschrieben zur Bequemlichkeit der hohen Gäste. Karlovarské oblátky sa najskôr vyrábali podomácky, prvou známou výrobňou oblátok (hoci šlo len o malú pekáreň, ktorá bola súčasťou hotelovej kuchyne) bola zrejme výrobňa hotelu U zlatého štítu, prevádzkovaná okolo r. 1810 Annou Grasmuckovou, manželkou grófa Josefa von Bolzu. Avšak až do polovice 19. storočia bol dopyt po Karlovarských oblátkach pravdepodobne pokrývaný takmer výhradne produktmi domácej výroby.

Špecializované pekárne na výrobuKarlovarských oblátok sa začali objavovať až v druhej polovici 19. storočia. V roku 1867 vznikla pravdepodobne zo všetkých najpovestnejšia pekáreň – firma Bayer, ktorej výrobky sa dodávali i nemeckému cisárovi Vilémovi I. a získali rad ocenení na medzinárodných výstavách. V roku 1904 sa už profesionálnou výrobou Karlovarských oblátok zaoberalo vo vymedzenej zemepisnej oblasti 22 pekární. V tom období predstavovala výroba týchto pekární produkciu približne 4 miliónov kusov oblátok ročne.

Až do predvojnového obdobia, t. j. do roku 1939, bol zaznamenaný rozvoj výroby a predaja Karlovarských oblátok. Karlovarské oblátky v tom období vyrábalo vo vymedzenej oblasti, čiže v regióne kúpeľného mesta Karlove Vary, 26 špecializovaných výrobcov. Po druhej svetovej vojne pokračovala výroba asi v polovici z firiem pod vedením tzv. národných správcov. Po znárodnení v roku 1948 sa Karlovarské oblátky až do roku 1989 vyrábali v karlovarskom závode národného podniku Orion.

Po obnovení trhového hospodárstva nadviazali na tradíciu výroby Karlovarských oblátok vo vymedzenom území členovia Združenia výrobcov Karlovarských oblátok.

Výroba Karlovarských oblátok sa v Karlových Varoch traduje viac než dve storočia. Cieľavedomou a trpezlivou prácou miestnych výrobcov sa táto obľúbená cukrovinka stala tradičnou špecialitou mesta Karlove Vary.

Karlovarské oblátky získali svoju povesť a renomé už v minulom a predminulom storočí. Na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900 im bola udelená zlatá medaila. V novodobej histórii boli ako typický český produkt jedným z najpredávanejších výrobkov CZ pavilónu na Všeobecnej svetovej výstave EXPO 2000 v Hannoveri, ako dokazuje potvrdenie generálneho komisára CZ účasti.

Dňa 1. februára 1974 bolo označenie pôvodu Karlovarskej oblátky zapísané do CZ registra označenia pôvodu pod číslom zápisu 72.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označenie: Karlovarské oplatky

Označenie výrobku musí byť uskutočnené dominantne na čelnej strane výrobku, resp. jeho obalu.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.