[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.12.2007

SEK(2007) 1662

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Návrh ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)

Zhrnutie HODNOTENIE VPLYVU {COM(2007) 797 final} {SEC(2007) 1661}

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Návrh ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)

1. KONTEXT A KONZULTÁCIA SO ZÚčASTNENÝMI STRANAMI

V Európskej únii žije 78 miliónov ľudí, ktorých ohrozuje chudoba. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je jedným z hlavných cieľov EÚ a jej členských štátov. Pri začatí Lisabonskej stratégie v marci 2000 Európska rada vyzvala členské štáty a Európsku komisiu, aby podnikli kroky, ktoré budú mať „rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby do roku 2010“. Na nasledujúcich zasadnutiach Európskej rady sa tento cieľ opätovne potvrdil.

Otvorená metóda koordinácie (ďalej len „OMK“) pre oblasť sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia[1] — ktorá sa začala na tom istom zasadnutí Rady v Lisabone — bola od začiatku dôležitým nástrojom na podporu tohto politického záväzku a na posilnenie schopnosti EÚ podporovať členské štáty v ich úsilí o väčšiu sociálnu súdržnosť v Európe.

Významná časť obyvateľstva vo všetkých členských štátoch aj napriek týmto úspechom ešte stále trpí ochudobňovaním a má obmedzený prístup k základným službám alebo sa cíti vylúčená zo spoločnosti.

Táto situácia je v jasnom protiklade so základnými spoločnými hodnotami Európskej únie. Komisia preto vo svojej Sociálnej agende 2005 – 2010 oznámila návrh na vyhlásenie roku 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Hodnotenia predchádzajúcich európskych rokov dokazujú, že európske roky:

sa osvedčili ako účinný nástroj umiestnenia problémov európskej politiky medzi priority agendy EÚ. Široká účasť v obmedzenom časovom rámci pomohla zapojiť politickú podporu a vydláždiť cestu širším politickým záväzkom;

sú navrhnuté tak, aby zapojili celú škálu zúčastnených strán s cieľom publikovať, diskutovať a vymieňať si názory na určitú tému. Preto sú účinným nástrojom zvyšovania povedomia ;

sú účinnými nástrojmi na vytváranie synergií medzi rôznymi oblasťami intervencie a na rôznych úrovniach (na úrovni EÚ, členského štátu a na regionálnej alebo miestnej úrovni);

v porovnaní s jednotlivými intervenciami členských štátov majú zvyčajne vyššiu pridanú hodnotu. Toto sa tiež ukázalo ako dôležité pri vytváraní hybnej sily politiky a prispievaní k zmene politiky.

Komisia požiadala príslušné zúčastnené strany o stanoviská so zreteľom na orientáciu a implementáciu európskeho roka v prvom semestri 2007. Dostala 58 odpovedí od hlavných účastníkov zapojených na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Výsledky poskytli cenné ukazovatele na vypracovanie hodnotenia a návrh rozhodnutia, ktoré sa má prijať.

2. VYMEDZENIE PROBLÉMU

2.1 Analýza problému

Kto je ovplyvnený a v akom rozsahu

Chudoba a sociálne vylúčenie nadobúdajú zložité a mnohorozmerné formy. Príjmový rozmer chudoby je najzreteľnejšou stránkou toho, čo sa zvyčajne uvádza ako „chudoba“. Geografické rozdiely majú význam nielen medzi krajinami, ale taktiež v rámci krajín (delenie na mesto a vidiek alebo zanedbané a znevýhodnené oblasti). Vo všetkých členských štátoch aj naďalej pretrvávajú rozdiely v zdravotnom stave a nerovnosti v prístupe k starostlivosti medzi sociálno-ekonomickými skupinami. Keďže zamestnanosť zostáva najlepšou zárukou proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, dlhodobá nezamestnanosť sa s určitosťou jednoznačne spája so sociálnou tiesňou.

Niektoré skupiny sú zvlášť zraniteľné: prisťahovalci a etnické menšiny, ženy, starší občania, deti a mladiství, zdravotne postihnutí.

Hlavné úlohy

Zastavenie prenášania chudoby z jednej generácie na ďalšiu generáciu prostredníctvom vyrovnania sa s detskou chudobou a presadzovanie aktívneho začlenenia boli stanovené ako kľúčové úlohy boja proti chudobe a vylúčeniu v nedávnej Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení za rok 2007.

Obavy a očakávania verejnosti

Podľa dvoch prieskumov Eurobarometra uverejnených v roku 2007[2] chudoba a sociálne vylúčenie sú sociálnou realitou, ktorej čelí značný počet občanov EÚ. Európania určujú nezamestnanosť ako najdôležitejší faktor, ktorý vedie k chudobe.

2.2 Intervencia EÚ

Úlohou EÚ a Európskej komisie nie je nahradiť vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v plánovaní a implementácii politiky, ale skôr pôsobiť ako katalyzátor úsilia, ktorého cieľom je dospieť k spoločnému strategickému prístupu k riešeniu chudoby a sociálneho vylúčenia.

V rámci revidovanej otvorenej metódy koordinácie predložili členské štáty v roku 2006 vnútroštátne správy, v ktorých sa stanovuje ich stratégia pre prenos dohodnutých spoločných cieľov do strategických programov. Na hodnotenie pokroku boli stanovené dvojúrovňové spoločné ukazovatele. Komisia a Rada spoločne vyhodnotili správy členských štátov v Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení za rok 2007. Členské štáty predložia úplné vnútroštátne správy o stratégiách sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia v roku 2008, zatiaľ čo v roku 2009 a 2010 sa zamerajú tak ako v roku 2007 na konkrétne témy.

2.3 Potreba zlepšenia na úrovni EÚ

Potrebné sú ďalšie úsilia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom plne využiť potenciál otvorenej metódy koordinácie. Koordinácia medzi vnútroštátnou politikou a politikou na regionálnej a miestnej úrovni preto často zostáva nejasná. Účasť ľudí, ktorí trpia vylúčením, na implementácii a monitorovaní stratégie a na riadení rozvoja budúcej politiky je nevyhnutná na zabezpečenie reálneho poradenstva a trvalých a účinných opatrení. OMK sa príliš často chápe ako činnosť na úrovni EÚ a nie ako skutočné úsilie na vzájomné posilnenie spolupráce na všetkých úrovniach s cieľom dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o dohodnuté spoločné ciele.

Zohľadnenie sociálneho začlenenia v ostatných oblastiach politiky naďalej zostáva výzvou. I keď sa zlepšila koordinácia medzi implementáciou politík sociálneho začleňovania a zdravotnej starostlivosti a používaním štrukturálnych fondov, predovšetkým Európskeho sociálneho fondu, mohlo by sa zlepšiť aj jeho zviditeľnenie v tejto oblasti. Napriek určitému zvýšeniu vo využívaní ukazovateľov a cieľov, Komisia a členské štáty sa ešte nedohodli na systematickom a transparentnom rámci pre podávanie správ o implementácii a vplyve vnútroštátnych akčných plánov. Mnohým členským štátom chýbajú vhodné mechanizmy na monitorovanie a hodnotenie priorít, ktoré si vymedzili vo svojich plánoch.

Tieto plány musia byť presnejšie zamerané ako v minulosti. V zásade to znamená vymedzenie malého počtu kľúčových cieľov založených na dôslednej analýze stavu chudoby a sociálneho vylúčenia, stanovenie jasných a kvantitatívne určených výsledkov a výsledných cieľov a vymedzenie presného súboru činností na dosiahnutie týchto cieľov.

2.4 Ako trvalo udržať účinnú implementáciu akcie EÚ

Európsky rok by sa mal v súlade s uskutočnenou analýzou a prioritami stanovenými v Spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom vylúčení zamerať na tieto témy: chudoba detí a prenášanie chudoby z generácie na generáciu; inkluzívy trh práce; nevýhody vo výchove a vzdelávaní; prístup k základným službám, vrátane primeraného bývania; diskriminácia a podpora integrácie prisťahovalcov a začlenenie etnických menšín do spoločnosti a na trh práce; potreby zdravotne postihnutých ľudí a iných zraniteľných skupín.

3. CIELE

3.1 Všeobecné ciele

Návrh vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu má znovu potvrdiť a posilniť počiatočný politický záväzok EÚ v rámci začatia Lisabonskej stratégie urobiť kroky, ktoré „budú mať rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby“ na základe hodnotení a posúdenia súčasnej politiky a akcií zameraných na boj s chudobou a sociálnym vylúčením. Európsky rok môže preukázať, že chudoba narúša sociálny a ekonomický rozvoj so závažnými dôsledkami pre jednotlivcov, spoločnosť ako celok a pre hospodárstvo. Mal by pomôcť spochybniť predstavu, že boj proti chudobe predstavuje pre spoločnosť iba náklady a znovu potvrdiť význam kolektívnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa nielen tých, ktorí robia rozhodnutia, ale tiež subjektov verejného a súkromného sektora a obyvateľov EÚ.

Z dlhodobého hľadiska rok pomôže v tom, aby mala OMK väčší vplyv na konkrétnom mieste a pomôže presadzovať silnejší príklon k sociálnym hodnotám EÚ.

3.2 Hlavné posolstvá a konkrétne ciele

Konkrétne ciele vychádzajú z hlavných posolstiev. Tieto kľúčové posolstvá sa nezameriavajú len na zvýšenie povedomia o veľkom rozšírení chudoby, ale majú tiež ukázať, že existujú riešenia, a vyzývať k tomu, aby sa urobili nové opatrenia:

Uznanie — Uznanie práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu na to, aby žili dôstojne a aktívne sa zapájali do života spoločnosti.

Zodpovednosť — Posilňovanie zodpovednosti verejnosti v súvislosti s politikami a opatreniami v oblasti sociálneho začlenenia a zdôrazňovanie zodpovednosti všetkých za vysporiadanie sa s chudobou a s odsúvaním na okraj spoločnosti. Európsky rok má posilniť povedomie, účasť a zapojenie a vytvárať nové príležitosti, aby sa mohli zapájať aj bežní občania.

Súdržnosť — Presadzovanie súdržnejšej spoločnosti prostredníctvom zvyšovania povedomia verejnosti o tom, aké výhody pre všetkých má spoločnosť, v ktorej je odstránená chudoba a nikto nie je odsúdený žiť na jej okraji.

Záväzok — Opakované zdôrazňovanie silného politického záväzku EÚ v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a presadzovanie tohto záväzku na všetkých úrovniach riadenia.

4. MOžNOSTI POLITIKY

Zvažovali sa štyri možnosti politiky: variant bez zmien; európsky rok, ktorý by koordinovala a centrálne riadila Komisia; úplne decentralizovaný európsky rok; európsky rok, ktorý je súčasne koordinovaný aj decentralizovaný.

Touto poslednou možnosťou sa zabezpečí silnejší vplyv z hľadiska politického záväzku na všetkých úrovniach a účinná podpora OMK. Tento prístup sa javí ako najúčinnejší aj z hľadiska oslovenia účastníkov a politík „v praxi“ a pri zabezpečovaní silnej väzby medzi rôznymi akciami a rôznymi úrovňami intervencie.

Účinná koordinácia rôznych akcií, ktorú zabezpečí Komisia, bude mať najúčinnejší vplyv z hľadiska zviditeľnenia celej činnosti a možností na využívanie synergií.

Zabezpečí sa tým účinná akcia v súvislosti so všetkými prioritami, ktoré sa stanovili pre európsky rok vrátane boja so stereotypmi a poznačením; diskusie o najvhodnejších modeloch účasti ľudí, ktorí zažili chudobu, na procese tvorby politiky a poskytnutia rámca pre účinné vzdelávanie a odbornú prípravu.

5. IMPLEMENTÁCIA AKCIÍ V SÚLADE S VYBRANOU MOžNOSťOU

5.1 Koordinácia a riadenie činností

Úloha a fungovanie koordinačných štruktúr bude kľúčovým faktorom úspechu európskeho roka.

Na úrovni EÚ sa vymenuje výbor zložený zo zástupcov členských štátov s cieľom pomáhať Komisii pri implementácii činností európskeho roka. Výbor bude monitorovať implementáciu činností na základe spoločných usmernení, ktoré vypracuje Komisia ( strategický rámcový dokument ) s cieľom zabezpečiť zhodu so Spoločnou správou o sociálnom začlenení. SRD bude pre členské štáty východiskovým bodom a stanovia sa v ňom kľúčové priority európskeho roka spolu s cieľmi vymedzenými na daný rok.

Na vnútroštátnej úrovni bude za koordináciu a implementáciu činností na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni zodpovedať každý členský štát. Každý členský štát predloží Komisii vnútroštátny program implementácie európskeho roka . Každý program by sa mal navrhnúť, prijať a implementovať v úzkej spolupráci a pod dohľadom vnútroštátnych implementačných orgánov , ktoré určia účastnícke krajiny európskeho roka. Každý orgán bude pri stanovovaní a vykonávaní vnútroštátnej stratégie konzultovať a úzko spolupracovať s vnútroštátnou poradnou skupinou zloženou zo širokej škály zúčastnených strán, vrátane organizácií občianskej spoločnosti zastupujúcich záujmy ľudí v chudobe, predstaviteľov národných parlamentov, sociálnych partnerov a regionálnych a miestnych orgánov.

5.2 Komplementarita a synergie

Komisia zabezpečí konzistentnosť medzi činnosťami európskeho roka a inými akciami a iniciatívami Spoločenstva, najmä s programami v týchto sektoroch: zamestnanosť, sociálna solidarita (aj medzi mužmi a ženami), zdravotné postihnutie a boj proti diskriminácii (program PROGRESS); štrukturálne fondy (vrátane Európskeho sociálneho fondu); vzdelávanie a odborná príprava; občianstvo; mládež; prisťahovalectvo a výskum.

5.3 Akcie na úrovni Spoločenstva

Plánované akcie na úrovni Spoločenstva zahŕňajú: organizáciu rôznych solidárnych iniciatív na zmiernenie chudoby a sociálne začlenenie s cieľom poskytnúť bežným občanom príležitosť, aby priamo alebo prostredníctvom svojich organizácií prispeli, i keď skromne a v akejkoľvek forme; mediálne kampane vrátane kampaní zameraných na podporu činností spojených so získavaním finančných prostriedkov; organizáciu stretnutí a podujatí na úrovni Spoločenstva s cieľom zvýšiť povedomie o otázkach súvisiacich s európskym rokom a s chudobou a sociálnym vylúčením a poskytnúť fórum na výmenu myšlienok; vytvorenia loga a sloganov pre európsky rok.

5.4 Spolufinancovanie akcií na úrovni Spoločenstva

Niektoré podujatia sa budú organizovať na úrovni Spoločenstva vrátane podujatí, ktorými sa začne a ukončí európsky rok.

5.5 Spolufinancovanie akcií na vnútroštátnej úrovni

V týchto akciách by sa mala zohľadniť potreba poskytnutia možností financovania, ktoré zabezpečia prístup organizáciám „z praxe“ a projektom, na ktorých sa zúčastňujú skupiny, ktoré sú najviac znevýhodňované. Akcie na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni sa môžu uchádzať o financovanie z rozpočtu Spoločenstva najviac do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov jednotlivých zúčastnených štátov.

Spolufinancované akcie môžu zahŕňať stretnutia a podujatia, spoločné vzdelávacie semináre na vnútroštátnej regionálnej a miestnej úrovni; informačné, vzdelávacie a propagačné kampane, prieskumy a štúdie, možnosti odbornej prípravy, spoluprácu s médiami; vypracovanie pilotných regionálnych a miestnych akčných plánov sociálneho začleňovania.

5.6 Náklady na akciu: 17 mil. EUR

v miliónoch EUR

Akcie | Druh výstupu | 2009 | 2010 | SPOLU |

Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu | Náklady spolu |

Na úrovni Spoločenstva (100 %) | Stretnutia a podujatia | 1 | 0,400 | 0,400 |

Technická pomoc | 1 | 0,600 | 0,600 |

Informačné a propagačné kampane | 1 | 6.150 | 6.150 |

Hodnotiace činnosti | 1 | 0,150 | 0,150 |

Spolufinancovanie akcií na úrovni Spoločenstva (80 %) | Symbolické akcie na európskej úrovni (otváracie/záverečné podujatia) | 1 | 0,350 | 1 | 0,350 | 0,700 |

Spolufinancovanie akcií na vnútroštátnej úrovni (50 %) | Granty pre vnútroštátne implementačné orgány | 30 | 9,000 | 9,000 |

NÁKLADY SPOLU | 5 | 7,650 | 31 | 9,350 | 17,000 |

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Externé hodnotenie sa začne v roku 2009 s cieľom zhromaždiť základné údaje na účely monitorovania implementácie európskeho roka a v prípade potreby aj predloženia predbežných výsledkov. Výsledky konečného hodnotenia budú k dispozícii do polovice roka 2011.

[1] Odkaz na internetovú stránku Europa: http://ec.europa.eu/employment_social/index_en.html .

[2] Tieto prieskumy Eurobarometra sú dostupné na adrese http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_273_en.pdf a http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_273_en.pdf