[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.10.2007

SEK(2007) 1267

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Komunikovanie o Európe v partnerstve ZHRNUTIE HODNOTENIA VPLYVU

{KOM(2007) 568 v konečnom znení}{KOM(2007) 569 v konečnom znení}{SEK(2007) 1265}

Zhrnutie

Komisia predkladá návrh na európsku komunikačnú politiku s cieľom konsolidovať reformy vnútorných komunikačných štruktúr Komisie začatých v rámci akčného plánu[1]; dodať kontinuitu dialógu s občanmi, ktorý začal plán D[2]; a previesť očakávania sformulované počas konzultačného procesu o bielej knihe do praxe[3].

Oznámenie „Komunikovanie o Európe v partnerstve” využíva výsledky z uvedených iniciatív na konsolidáciu súčasných činností a formulovanie súboru konkrétnych návrhov, ktoré by mali slúžiť ako základ zlepšenej európskej komunikačnej politiky. Predkladá ciele a hlavné oblasti činnosti pre jednotnú a na budúcnosť zameranú komunikačnú politiku EÚ vrátane obsahu politiky orientovaného na občana, založenej na počúvaní a konzultáciách s verejnosťou, ako aj na posilňovaní partnerského prístupu s ostatnými inštitúciami EÚ, orgánmi a členskými štátmi na ich zapájaní do procesu komunikovania o európskych problémoch.

Komisia preto navrhuje konať tromi navzájom prepojenými spôsobmi:

- posilnením svojich komunikačných činností prostredníctvom poskytovania jasných informácií prispôsobených vnútroštátnym, regionálnym a lokálnym súvislostiam a prostredníctvom podpory aktívneho európskeho občianstva;

- rozvojom európskej verejnej sféry prostredníctvom upevňovania cezhraničnej komunikácie o európskej politike a podporou štruktúr, ktoré môžu posilniť európsku politickú debatu a jej mediálne pokrytie;

- posilnením partnerstiev a koordináciou medzi inštitúciami, orgánmi a členskými štátmi EÚ.

Nakoniec oznámenie predkladá niekoľko predbežných návrhov týkajúcich sa inštitucionálneho rámca s cieľom posunúť túto politiku súdržným spôsobom vpred a navrhuje prípravu medziinštitucionálnej dohody (IIA).

ODDIEL 1

Procedurálne otázky a konzultácie so zúčastnenými stranami

Počas obdobia od uverejnenia bielej knihy až do januára 2007 (do 30. septembra 2006 pre internetové konzultácie) mali jednotlivci a inštitúcie možnosť pripomienkovať hlavné myšlienky predložené v piatich kapitolách bielej knihy a diskutovať o nich. Väčšina príspevkov z internetových konzultácií a konferencií zainteresovaných strán dostala formu praktických odporúčaní, ktoré Komisia zapracuje do svojej nadchádzajúcej komunikačnej stratégie. Navyše biela kniha pripravila pôdu pre sériu prieskumov verejnej mienky s cieľom doplniť názory vyjadrené pri konzultáciách s verejnosťou a porovnať ich s výsledkami prieskumov.

1.1. Inštitucionálny postup

Bola založená medziútvarová skupina a návrh oznámenia s prílohami bol viackrát dôkladne prediskutovaný. Okrem toho sa konalo niekoľko diskusných kôl na bilaterálnych stretnutiach s príslušnými útvarmi a tiež v rámci vonkajšej komunikačnej siete Komisie.

1.2. Stanovisko rady pre hodnotenie vplyvu

Návrh hodnotenia vplyvu bol predložený rade pre hodnotenie vplyvu 17. apríla 2007. Všetky pripomienky, ktoré GR pre komunikáciu od tejto rady obdržalo boli vzaté do úvahy a 15. mája 2007 rada vydala svoje konečné stanovisko.

1.3. Použité údaje

Údaje použité v hodnotení vplyvu pochádzajú s dvoch bleskových prieskumov Eurobarometra z novembra 2006, internetových konzultácií a štyroch konferencií zainteresovaných strán.

ODDIEL 2

Vymedzenie problému

Hlavným problémom je nedostatok vedomostí o Európskej únii, ktorý je veľmi často spôsobený obmedzenou zaangažovanosťou inštitúcií a členských štátov EÚ. Táto skutočnosť je v jasnom protiklade s rastúcimi informačnými potrebami občanov, ktorí majú z hľadiska kvality i kvantity k dispozícii nedostatočné informácie.

V dôsledku toho je aktívna účasť občanov na európskych záležitostiach nízka a podpora Európskej únii v poslednom čase stále klesá. Napríklad samotná účasť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 zostala na 45,6 %. Jadro problému, pokiaľ ide o účasť na úrovni EÚ, ak neberieme do úvahy skutočnosť, že existuje len mierny záujem o politiku akéhokoľvek druhu, zdá sa, leží v logistike. Európski občania nemajú jasnú predstavu o štruktúre EÚ a nie sú si istí, na koho by sa mohli obrátiťv prípade nejakej otázky alebo problému. Nevedia, kto robí rozhodnutia. Dvom tretinám Európanov nie je jasné, kto ich zastupuje v Európskom parlamente. Napriek tomu viac než osem z desiatich Európanov sa domnieva, že je dôležité byť informovaný o európskych problémoch. V 25 členských štátoch si väčšina občanov myslí, že národné vlády nesú zodpovednosť za podávanie informácií o tom, čo EÚ robí a ako to ovplyvňuje ich každodenný život. Tri štvrtiny občanov je presvedčených, že ich vláda by mala poskytovať viac informácií o záležitostiach EÚ a mali by byť kvalitnejšie.

To isté platí pre médiá. Takmer dve tretiny si myslia, že informácií súvisiacich s EÚ, ktoré im poskytujú médiá v ich krajine, je „príliš málo”. Zhruba iba štvrtina európskych občanov si myslí, že informácie, ktoré dostávajú, sú v primeranom množstve. Malá časť populácie EÚ tvrdí, že o EÚ dostáva príliš veľa informácií.

ODDIEL 3

Ciele

Hlavným cieľom je posilniť vplyv občanov, aby boli o Európskej únii lepšie informovaní a mohli vyjadriť svoje názory na európske záležitosti. Na tento účel Komisia posilní svoje komunikačné činnosti prostredníctvom poskytovania informácií prispôsobených vnútroštátnym, regionálnym a miestnym súvislostiam, podporou aktívneho európskeho občianstva a prispievaním k rozvoju európskej verejnej sféry.

V rámci svojej organizácie sa Komisia zameriava na účinnú a jednotnú činnosť všetkých svojich útvarov a usiluje sa o plnú mobilizáciu dostupných zdrojov súdržným spôsobom s cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv.

Mimo rámca svojej organizácie má Komisia v úmysle pracovať v úzkom partnerstve s ostatnými inštitúciami a členskými štátmi EÚ a všetkými zainteresovanými stranami a mienkotvornými subjektami na vybraných komunikačných prioritách pre daný rok pri plnom zachovaní svojich inštitucionálnych právomocí.

ODDIEL 4

Možnosti politiky

V súčasnosti sú komunikačné činnosti Komisie založené na jej inštitucionálnych právomociach, ktoré tvoria „právny základ” pre plnenie rozpočtu. Biela kniha navrhla dve opatrenia na usmernenie informačných a komunikačných činností v oblasti európskych otázkach a zapojenie všetkých činiteľov do spoločného záväzku: chartu alebo kódex pravidiel pre komunikáciu. Členské štáty, Európsky parlament a občianska spoločnosť vyzývajú na zakotvenie budúcej komunikačnej činnosti do štrukturálnejšieho rámca. Z výsledkov konferencie „Spoločné komunikovanie o Európe” v Berlíne vyplynuli nasledujúce možnosti:

- pokračovať na základe výsadných práv Komisie ako v minulosti;

- pripraviť medziinštitucionálnu dohodu (založenú na existujúcich právomociach);

- ustanoviť program Spoločenstva postavený na právnom základe.

ODDIEL 5

5.1. Vybraná možnosť: Ustanovenie medziinštitucionálnej dohody (IIA)

Na zlepšenie súčasnej situácie, keď sú komunikačné činnosti rôznych subjektov nekoordinované, bolo prijaté rozhodnutie, že medzinštitucionálna dohoda by mohla poskytnúť vhodný inštitucionálny rámec pre lepšiu spoluprácu na komunikačnom procese EÚ a zároveň by rešpektovala samostatnosť inštitúcií, orgánov a členských štátov EÚ. Táto dohoda by zakotvila politický záväzok inštitúcií, orgánov a členských štátov EÚ zobrať na seba zodpovednosť informovať a komunikovať s občanmi o záležitostiach EÚ. Takáto politická dohoda by zdôraznila hlavné princípy a práva, ktoré sa majú rešpektovať pri komunikovaní o Európe, zaistila by súčinnosť a definovala metódy spolupráce medzi zúčastnenými partnermi, pričom by zaručila vhodné sledovanie a politickú zodpovednosť.

Táto možnosť bola rozvinutá v úzkej spolupráci s generálnym sekretariátom, právnym servisom a Generálnym riaditeľstvom pre rozpočet, a má jasnú podporu Európskeho parlamentu (správa poslanca Herrera) a útvarov Komisie.

5.2. Pridaná hodnota medzinštitucionálnej dohody

Pridaná hodnota medzinštitucionálnej dohody sa odrazí v nasledujúcich aspektoch:

- vytvorením štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou, Parlamentom a členskými štátmi o komunikačných činnostiach a prioritách,

- riadením komunikačného procesu na viacročnom základe,

- posilnením záväzku všetkých zainteresovaných členských štátov a inštitúcií,

- lepším zviditeľnením komunikačných činností všetkých subjektov.

5.3. Posilnenie vplyvu občanov

Verejnosť si žiada otvorenejšiu debatu, kde by mali občania právo vyjadriť názor a byť vypočutí. Na druhej strane Európska únia potrebuje vyvinúť vhodné štruktúry, prostriedky a schopnosti na naplnenie svojho záväzku dostupnosti primeraných informácií.

Skúsenosť s realizáciou akčného plánu a Plánu D dokázala, že „pôsobenie na miestnej úrovni” je základom na poskytovanie vhodných informácií a zapájanie občanov do debaty o Európe. Pilotný projekt, ktorý zvýšil počet zamestnancov v jedenástich zastúpeniach Komisie v členských štátoch a ich štyroch regionálnych pracoviskách, skvalitnil a zvýšil počet ich činností, podporil debatu, diskusiu a angažovanosť v európskych problémoch v rámci vnútroštátnej politickej kultúry. To bude aj prípad európskych priestorov pre verejnosť, vytvorených v spoločných budovách Komisie a Európskeho parlamentu.

Na základe záverov z Berlína sa oznámenie bude zaoberať otázkou sietí. Užšia koordinovaná činnosť medzi sieťami zväčší schopnosť Komisie komunikovať, pretože tento typ horizontálnej komunikácie - výmena názorov a skúseností v rámci sociálnych skupín, profesií, odvetví, regionálnych a miestnych subjektov a medzi nimi – môže užitočne dopĺňať vertikálny (zhora nadol) informačný tok.

5.3.1. Aktívne európske občianstvo

Schopnosť porozumieť a prispievať k rozhodnutiam o politike na európskej úrovni sa líši od schopnosti zúčastňovať sa na miestnej alebo vnútroštátnej politike. Spojiť občanov a verejné inštitúcie vytvorením vnímavejšej, otvorenejšej a prístupnejšej EÚ je základom pri riešení tohto problému, čo potvrdili konzultácie s verejnosťou a najmä konferencia zainteresovaných strán s občianskou spoločnosťou v Bergame.

Za vzdelávanie a výchovu k aktívnemu občianstvu sú zodpovedné členské štáty. V 10 členských štátoch sú práva a povinnosti ľudí ako európskych občanov súčasťou školských osnov a v 20 členských štátoch osnovy obsahujú dejiny európskej integrácie. Komisia však už podporuje občianske vzdelávanie o európskom občianstve prostredníctvom programov „Európa pre občanov”, „Základná práva a občianstvo”a ďalších, ktoré podporujú aktívne európske občianstvo a podnecujú k väčšej spoluúčasti na demokratickom živote EÚ.

5.4. Rozvíjanie európskej verejnej sféry

Komunikácia a debata musia presiahnuť hranice štátov. To uznala Laekenská deklarácia, v ktorej hlavy štátov európskych krajín začali ústavný proces a ktorá podčiarkla potrebu „rozvinúť európsky verejný priestor” s cieľom zaistiť demokraciu, transparentnosť a efektivitu Únie.

Takémuto rozvoju európskej verejnej sféry však stojí v ceste veľa prekážok vrátane kultúrnych jazykových a historických. Preto sú na podporu debaty a dialógu o otázkach spoločného záujmu podľa európskeho programu potrebné cezhraničné komunikačné kanály, ktoré reagujú na prácu Komisie, Parlamentu a Rady.

Komisia môže prispieť k vytvoreniu týchto kanálov prostredníctvom návrhov na rozvoj činnosti európskych politických strán a zapojením národných parlamentov do európskych otázok pomocou práce s rozličnými médiami a zlepšovaním svojej schopnosti počúvať a reagovať na verejnú mienku na všetkých stranách hraníc.

5.5. osilňovanie partnerského prístupu

Vlády jednotlivých štátov hrajú kľúčovú rolu pri informovaní občanov o svojich politikách. Výsledky prieskumov ukazujú, že občania očakávajú, že vlády ich krajín budú niesť hlavnú zodpovednosť za poskytovanie informácií o tom, čo EÚ robí a ako to ovplyvňuje ich každodenný život. Tiež si myslia, že v prvom rade musia názory verejnosti o EÚ brať do úvahy jednotlivé vlády. Komisia však môže a mala by poskytovať cennú podporu.

Z konzultácií o bielej knihe vyplynula jasná podpora pre širšie partnerstvá medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Na tomto základe bude Komisia hľadať spôsoby, ako posilniť svoje partnerstvá so subjektami na všetkých úrovniach. „Partnerstvo pre riadenie” sa stane hlavným nástrojom spoločných iniciatív medzi EÚ a členskými štátmi. Tento prístup na dobrovoľnej báze zlepší koordináciu komunikačných činností v otázkach EÚ, zhromaždením ľudských a finančných zdrojov vytvorí súčinnosť a zabráni prekrývaniu. Tiež pomôže prispôsobiť komunikáciu miestnym okolnostiam a prepojiť ju s vnútroštátnym politickým dianím.

ODDIEL 6

Analýza vplyvov

Tento nový prístup navrhuje kvalitatívny posun smerom k decentralizácii komunikačných činností EÚ, posilnenému dialógu s kľúčovými zainteresovanými stranami a ku komunikácii zameranej na občanov s úmyslom posilniť účasť verejnosti na európskej úrovni. V dôsledku toho by mali mať činnosti vplyv na veľký počet občanov EÚ.

Z tohto hľadiska bude mať iniciatíva zásadný vplyv na zvýšenie povedomia a znalostí občanov o Európskej únii ako aj ich účasti na záležitostiach EÚ. Bude sa podporovať zapojenie zainteresovaných strán do konzultácií o politikách s cieľom zlepšiť proces ich tvorby. Partnerstvá a koordinácia medzi kľúčovými činiteľmi na všetkých úrovniach: Inštitúciami EÚ, orgánmi, členskými štátmi organizáciami občianskej spoločnosti, médiami a sieťami sa posilní. So všetkými činiteľmi a zainteresovanými stranami sa bude zaobchádzať s ohľadom na ich rozmanitosť a samostatnosť.

Realizácia navrhnutých opatrení pozitívne ovplyvní verejné inštitúcie a správy. Tým sa posilnia práva jednotlivca a vzťahy s verejnou správou. Taktiež prístup „pôsobenie na miestnej úrovni” zlepší vzťahy verejnosti s inštitúciami EÚ na regionálnej a miestnej úrovni najmä preto, že zlepší schopnosťv Komisie uskutočňovať jazykovú rozmanitosť v kontexte EÚ. V dôsledku toho bude verejnosť lepšie informovaná o otázkach EÚ a uľahčí sa jej prístup k informáciám.

6.1. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Činnosti sú naplánované na obdobie 2007 – 2013. Počas tohto obdobia nebude finančný vplyv vyžadovať preskúmanie rozpočtového plánovania podľa hlavy 16 rozpočtovej položky 3b finančného výhľadu, ako sa o tom uvažuje v predbežnom návrhu rozpočtu na rok 2008.

6.2. Zhrnutie zdrojov

Zdroje zostávajú v rámci viacročného finančného programovania, ako je to stanovené v dokumentoch SEK(2007) 500 a SEK(2007) 530.

ODDIEL 7

Sledovanie a hodnotenie

Vnútorný operačný systém podávania správ zavedený pre súčasné činnosti sa rozšíri o nové akcie. Bolo by možné uvažovať o správach pre kolégium ako aj v debatách v Parlamente a v medziinštitucionálnej skupine pre informácie. Medziinštitucionálna dohoda bude sledovaná v súlade s postupom ustanoveným v samotnej dohode.

[1] Pozri prílohu I.

[2] Pozri prílohu II.

[3] Pozri prílohu III.