[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.7.2007

SEK(2007) 870

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE sprievodný dokument Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o začatí a vykonávaní priameho poistenia a zaistenia

SOLVENTNOSť II ZHRNUTIE HODNOTENIA VPLYVU

{KOM(2007) 361 v konečnom znení}{SEK(2007) 871}

SOLVENTNOSŤ II: SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVU

ZHRNUTIE

Projekt Solventnosť II sa realizoval s absolútnou transparentnosťou a spolupracovali na ňom všetky zúčastnené a zainteresované strany. Vzhľadom na hodnotenie vplyvu vypracovali Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (Committee of European Insurance and Occupational Pension Supervisors, CEIOPS), CEA, AISAM a ACME[1], Európska centrálna banka, FIN-USE[2] a Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti niekoľko štúdií. CEIOPS okrem toho vypracoval dve kvantitatívne štúdie o vplyve a Komisia v roku 2006 zorganizovala verejné prerokovanie.

1. VYMEDZENIE PROBLÉMU

Poistenie je hospodársky a spoločensky také dôležité, že zásah orgánov verejnej moci vo forme dohľadu nad obozretnosťou podnikania sa všeobecne považuje za nutný. Poisťovatelia poskytujú nielen ochranu pred budúcimi udalosťami, ktoré môžu viesť k strate, ale aj prevádzajú úspory domácností na finančné trhy a do reálnej ekonomiky. Zásahy orgánov verejnej moci boli zamerané najmä na prijatie opatrení, ktorých cieľom je zaručiť solventnosť podnikov alebo minimalizovať ťažkosti a straty spôsobené nesolventnosťou.

1.1. Súčasný režim EÚ

Cieľom právnych predpisov EÚ v oblasti poisťovníctva je uľahčiť vývoj jednotného trhu poisťovacích služieb a zároveň zabezpečiť primeraný stupeň ochrany spotrebiteľov. Zostavovanie potrebného legislatívneho rámca sa v 70. rokoch začalo prvou generáciou smerníc o poistení[3] a skončilo sa treťou generáciou smerníc o poistení iba na začiatku 90. rokov. Treťou generáciou smerníc o poistení sa pre poisťovateľov zaviedol „systém cestovných pasov EÚ“ (jednotná licencia) založený na zásade minimálnej harmonizácie a vzájomného uznávania.

1.2. Nedostatky súčasného režimu EÚ

Zo smerníc vyplynula pre Komisiu povinnosť preskúmať požiadavky solventnosti. Na základe tohto preskúmania bola v roku 2002 odsúhlasená obmedzená, ale urýchlená reforma[4] – Solventnosť I. Počas tohto procesu sa však ukázalo, že niektoré nedostatky neboli odstránené:

- Nedostatočná citlivosť na riziká: Viaceré kľúčové riziká vrátane trhového, úverového a operačného rizika, nie sú v rámci súčasného režimu EÚ náležite upravené. Režim navyše nezohľadňuje ďalší vývoj, zahŕňa veľmi málo kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa riadenia rizika a správy a nevyžaduje od orgánov dohľadu, aby pravidelne skúmali tieto kvalitatívne aspekty. Nedostatočná citlivosť na riziká nemotivuje poisťovateľov na to, aby primerane riadili svoje riziká ani aby zdokonaľovali riadenie rizika a investovali doň. Súčasný režim nezaručuje presné a včasné zásahy orgánov dohľadu ani neuľahčuje optimálne rozdelenie kapitálu. Výsledkom toho je, že súčasný režim EÚ nechráni poistníkov tak dobre, ako by mohol.

- Obmedzenie riadneho fungovania jednotného trhu: Súčasným rámcom EÚ sa stanovujú minimálne normy, ktoré je možné doplniť dodatočnými pravidlami na vnútroštátnej úrovni. Tieto dodatočné pravidlá narúšajú a obmedzujú riadne fungovanie jednotného trhu v oblasti poisťovníctva. Tým dochádza k zvýšeniu nákladov poisťovateľov (a poistníkov) EÚ a k obmedzovaniu hospodárskej súťaže v EÚ. Pretrvávajú aj výrazné rozdiely v spôsobe vykonávania dohľadu, čo naďalej narúša jednotný trh.

- Neoptimálne opatrenia na dohľad nad skupinami: Súčasný prístup k dohľadu nad skupinami v rastúcej miere nezodpovedá naozaj tomu, aká je skutočná štruktúra a organizácia skupín, keďže sa zameriava na právne subjekty. Z dôvodu zavedenia celopodnikových systémov riadenia rizika a konsolidácie kľúčových funkcií dochádza v rastúcej miere k centralizácii organizácie skupín. Rozdiel medzi riadením skupín a dohľadom nad nimi zvyšuje nielen náklady pre poisťovacie skupiny, ale aj nebezpečenstvo prehliadnutia niektorých kľúčových celoskupinových rizík.

- Nedostatočná medzinárodná a medziodvetvová konvergencia: Práca Medzinárodného združenia orgánov dohľadu nad poistením a Rady pre medzinárodné účtovné štandardy na vývoji nových noriem solventnosti a na oceňovaní technických rezerv smeruje k prístupu založenému na hospodárskom riziku, ktorý sa radikálne odlišuje od filozofie, z ktorej vychádza súčasný režim EÚ. Medzitým bol prostredníctvom smernice o kapitálových požiadavkách[5] zavedený pre banky režim solventnosti založený na riziku. Nedostatočná medzinárodná a medziodvetvová konvergencia narúša hospodársku súťaž poisťovateľov EÚ. Nedostatočná medziodvetvová konzistentnosť zvyšuje aj možnosť regulačnej arbitráže.

1.3. Sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ?

Hoci je teoreticky možné, aby členské štáty zaviedli podobné regulačné režimy, ktoré naprávajú nedostatky súčasného systému, a aby orgány dohľadu lepšie koordinovali svoju činnosť, čím sa odstránia prekážky náležitého fungovania jednotného trhu, existuje len málo dôkazov, že by tomu tak v praxi naozaj bolo. Zo súčasných skúseností skôr vyplýva, že opak je pravdou. Na uľahčenie takejto zmeny je potrebné prijať opatrenia, a to na úrovni EÚ, aby sa dosiahol vyšší stupeň harmonizácie.

2. CIELE PROJEKTU SOLVENTNOSť II

Vzhľadom na nedostatky súčasného režimu EÚ boli pre projekt Solventnosť II odsúhlasené tieto všeobecné ciele:

- prehlbovať integráciu trhu EÚ v oblasti poisťovníctva;

- zvyšovať ochranu poistníkov a príjemcov poistného plnenia;

- zlepšovať medzinárodnú hospodársku súťaž poisťovateľov a zaisťovateľov EÚ;

- podporovať zlepšovanie právnej úpravy.

V záujme posúdenia efektivity a účinnosti rôznych možností politiky v súvislosti s týmito všeobecnými cieľmi boli stanovené viaceré špecifické a operačné ciele.

3. MOžNOSTI POLITIKY, ANALÝZA VPLYVU A POROVNANIE

Rôzne možnosti politiky boli na účely projektu rozdelené na možnosti politiky vyššieho stupňa a nižšieho stupňa:

- Možnosti politiky vyššieho stupňa sa týkajú celkovej štruktúry projektu Solventnosť II vrátane toho, či je potrebná zmena, a ak áno, aký legislatívny postup by sa mal dodržiavať. Analyzovali sa aj iné kľúčové otázky, a to rozsah, do akého je možné čerpať poznatky z Bazileja II a zo smernice o kapitálových požiadavkách; spôsob dohľadu nad poisťovacími skupinami; spôsob zaobchádzania s malými a strednými poisťovateľmi; skutočnosť, či by sa výpočet technických rezerv mal zosúladiť; a aký prístup by sa mal zvoliť na výpočet kapitálových požiadaviek (pozri tabuľku 1).

- Možnosti politiky nižšieho stupňa zahŕňajú metódy výpočtu technických rezerv; kalibrácia kapitálových požiadaviek; spôsob štruktúrovania kapitálových požiadaviek. Okrem toho sa skúmali aj rôzne možnosti v súvislosti s nakladaním s investíciami (pozri tabuľku 2).

4. CELKOVÝ OčAKÁVANÝ VPLYV PROJEKTU SOLVENTNOSť II

Z uskutočnenej analýzy a spätnej väzby zúčastnených a zainteresovaných strán v súvislosti s rôznymi možnosťami politiky vyplýva, že zavedenie nového režimu solventnosti založeného na hospodárskom riziku , v ktorom sa plne využíva Lamfalussyho architektúra, predstavuje najefektívnejší a najúčinnejší spôsob ako dosiahnuť všeobecné ciele projektu Solventnosť II.

4.1. Zachovaný prístup pre projekt Solventnosť II: prístup založený na hospodárskom riziku

Systém, ktorý vychádza zo správnych zásad hospodárskeho oceňovania, odhalí skutočné finančné postavenie poisťovateľov, čím sa zvýši transparentnosť a dôvera v celom odvetví. Zavedením regulačných požiadaviek založených na riziku sa zabezpečí spravodlivá rovnováha medzi vysokou ochranou poistníkov a optimálnymi nákladmi poisťovateľov.

Kapitálové požiadavky zohľadňujú najmä špecifický rizikový profil každej poisťovne. Poisťovateľom, ktorí primerane riadia svoje riziká prostredníctvom prísnych politík, vhodných techník na znižovanie rizika alebo diverzifikovaných činností, sa poskytne kompenzácia tým, že budú môcť držať menej kapitálu. Od zle riadených poisťovateľov alebo poisťovateľov, ktorí majú vyšší záujem prijímať riziká, sa na druhej strane bude vyžadovať, aby držali viac kapitálu v snahe zabezpečiť splnenie pohľadávok poistníkov v čase splatnosti.

Výsledkom projektu Solventnosť II bude skutočnosť, že sa oveľa väčší dôraz bude klásť na riadne riadenie rizika a prísne vnútorné kontroly. Zodpovednosť za zdravé finančné postavenie poisťovateľov bude pevne prenesená späť na jeho manažment, kam patrí. Poisťovatelia budú mať viac voľnosti, t. j., bude sa od nich vyžadovať, aby dodržiavali skôr správne zásady, ako subjektivistické pravidlá. Regulačné požiadavky a prax priemyselného odvetvia sa zosúladia a poisťovateľom bude poskytnutá kompenzácia za zavedenie systémov riadenia rizika a kapitálu, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a celkovému rizikovému profilu. Pre zmenu však budú podliehať prísnejšiemu dohľadu.

Novým režimom sa zvýši aj transparentnosť a zverejňovanie informácií. Poisťovateľom, ktorí uplatňujú osvedčené postupy, budú poskytovať kompenzáciu investori, účastníci trhu a spotrebitelia.

Nová Lamfalussyho architektúra umožní, aby nový režim držal krok s budúcim vývojom trhu a techniky, ako aj s medzinárodným vývojom predpisov v oblasti účtovníctva a poisťovníctva. Napriek tomu, že pre všetkých poisťovateľov platia rovnaké zásady veľkého významu, vykonávacie opatrenia umožnia úpravu pravidiel, aby sa uplatňovali primerane k povahe, veľkosti a komplexnosti každého poisťovateľa. Uplatňovaním novej Lamfalussyho architektúry sa zlepší konvergencia a spolupráca v oblasti dohľadu a dosiahne sa vyšší stupeň harmonizácie pri zaobchádzaní s poisťovateľmi v celej Európe.

A okrem toho, prostredníctvom kodifikácie acquis a integrácie nových zásad do jedného dokumentu budú európske právne predpisy prehľadnejšie a prístupnejšie pre všetky zúčastnené strany, v súlade s programom zameraným na zlepšenie právnej úpravy.

4.2. Výhody pre zúčastnené strany

Celkovo možno povedať, že projekt Solventnosť II prinesie značné výhody a že očakávaný vplyv na všetky zainteresované strany bude pozitívny.

- Priemyselné odvetvie : Priamymi užívateľmi projektu Solventnosť II budú poisťovatelia. Okrem podpory riadneho riadenia rizika, zosúlaďovania požiadaviek dohľadu s trhovými postupmi a poskytovania kompenzácie dobre riadeným podnikom sa novým režimom ustanovia aj skutočne rovnaké podmienky a prispeje sa k ďalšej integrácii trhu EÚ v oblasti poisťovníctva. Medzinárodná hospodárska súťaž poisťovateľov a zaisťovateľov EÚ sa zlepší zosúladením regulačných kvantitatívnych požiadaviek so skutočnými hospodárskymi nákladmi na riziká, ktoré na seba berú.

- Orgány dohľadu : Orgány dohľadu budú mať k dispozícii lepšie nástroje v oblasti dohľadu, ktoré im umožnia konať včas a efektívne, a budú môcť komplexne skúmať všetky riziká, ktorým poisťovatelia čelia. Rozdelenie úloh medzi jednotlivé orgány dohľadu a skupiny orgánov dohľadu uľahčí pochopenie subjektov, ktoré tvoria súčasť poisťovacej skupiny, a zlepší spoluprácu a konvergenciu v oblasti dohľadu.

- Poistníci : Hlavnými nepriamymi užívateľmi projektu Solventnosť II budú poistníci. Po prvé, nový režim zabezpečí jednotnú a zvýšenú ochranu poistníkov v celej EÚ, čím sa zníži pravdepodobnosť toho, že poistníci budú poškodení v dôsledku finančných ťažkostí poisťovateľov. Po druhé, zavedením prístupu založeného na hospodárskom riziku poistníci nadobudnú väčšiu dôveru v produkty, ktoré majú poisťovatelia v ponuke, keďže projekt Solventnosť II podporí lepšie riadenie rizika, optimálne stanovovanie cien a prísnejší dohľad. Po tretie, projekt Solventnosť II spôsobí nárast hospodárskej súťaže, a to najmä v obchodných odvetviach s poistením pre drobných klientov, ako sú napr. poistenie motorových vozidiel a poistenie domácností, čím vyvíja tlak na ceny mnohých druhov poistenia smerom nadol, a zlepší možnosť výberu podporou inovácie produktov.

- Ekonomika ako celok : Zosúladením regulačných požiadaviek s hospodárskou realitou sa nielenže zvýši medzinárodná hospodárska súťaž poisťovateľov, ale sa zabezpečí aj lepšie rozdelenie kapitálu na úrovni firiem, na úrovni priemyselného odvetvia a v rámci celej ekonomiky EÚ. Výsledkom bude zníženie nákladov na navyšovanie kapitálu pre odvetvie poisťovníctva a možno aj pre ekonomiku EÚ ako celok, a to vďaka úlohe inštitucionálneho investora, ktorú plní toto odvetvie. Účinnejšie rozdelenie rizika a kapitálu v ekonomike takisto prispeje k finančnej stabilite v strednodobom až dlhodobom období.

4.3. Potenciálne krátkodobé vedľajšie účinky

Napriek tomu, že celkový vplyv projektu Solventnosť II na všetky strany bude pozitívny, z uskutočnenej analytickej práce vyplynulo viacero potenciálnych krátkodobých problémov, ktoré treba vziať do úvahy. Tieto problémy sa týkajú najmä určitých vlastností trhov v oblasti poisťovníctva, ktoré sa zvýraznia zavedením režimu solventnosti založeného na hospodárskom riziku. V závislosti od reakcie zúčastnených strán sa môžu vyskytnúť určité krátkodobé negatívne účinky. Vo všeobecnosti možno povedať, že čím je väčší rozsah, v akom poisťovatelia odhadujú zavedenie projektu Solventnosť II, tým je menej pravdepodobné, že sa tieto krátkodobé negatívne účinky vyskytnú.

- Počiatočné realizačné náklady: Projekt Solventnosť II bude pre priemyselné odvetvie aj orgány dohľadu predstavovať značné počiatočné náklady, ak už predtým nezaviedli moderné systémy riadenia rizika alebo neprešli na systém dohľadu založeného na riziku. Z analytickej práce uskutočnenej v rámci prípravy tejto správy vyplýva, že počiatočné čisté náklady na realizáciu projektu Solventnosť II pre celé odvetvie poisťovníctva EÚ sa budú pohybovať od 2 do 3 miliárd EUR. Tieto náklady však v dlhodobom období vykompenzujú očakávané výhody.

- Poistiteľnosť Keďže riziká budú predmetom regulačného zaobchádzania v súlade s ich skutočnými hospodárskymi nákladmi, na poistné odvetvia, ktoré poisťujú vysoké a dlhodobé riziká, sa budú vzťahovať prísnejšie kvantitatívne požiadavky. Z krátkodobého hľadiska to môže spôsobiť obmedzenie pokrytia niektorých druhov poistenia, hoci, v prípade, ak sú poisťovacie aktivity vo všeobecnosti rentabilné, poisťovatelia budú v dlhodobom období schopní aj naďalej poskytovať pokrytie vďaka vhodným technikám na znižovanie rizika, zavedeniu nových inovačných produktov a úprave cien.

- Krížové subvencovanie: Transparentným stanovovaním cien sa zdôrazní možné krížové subvencovanie medzi nízkorizikovými druhmi poistenia s vysokou frekvenciou (napr. poistenie motorových vozidiel) a vysokorizikovými druhmi poistenia s nízkou frekvenciou (napr. letecké poistenie). Nemožno opomenúť, že poisťovatelia sa rozhodnú obmedziť krížové subvencovanie, čo môže v určitých oblastiach spôsobiť nárast cien.

- Investície do akcií: Na rozdiel od súčasného režimu budú trhové riziká podliehať v rámci projektu Solventnosť II kapitálovým požiadavkám a nový rámec tak môže mať vplyv na investičné stratégie poisťovateľov. A tak sa v rámci projektu Solventnosť II bude na aktíva s pevným výnosom vzťahovať nižšia kapitálová požiadavka ako na akcie, pretože majú nižšiu volatilitu. V dôsledku toho by sa poisťovatelia mohli v záujme lepšieho vyváženia aktív a pasív rozhodnúť znovu upraviť svoje portfóliá a mohli by nakupovať viac obligácií na úkor akcií, ak sú presvedčení, že potenciálna zvýšená návratnosť investícií do akcií nevyrovná náklady na držbu vyššieho kapitálu. To môže ovplyvniť trhy s akciami EÚ v krátkodobom období.

- Konsolidácia: Uznanie diverzifikačných účinkov predpokladá, že na dobre diverzifikované subjekty alebo subjekty, ktoré tvoria súčasť poisťovacej skupiny, sa budú v praxi vzťahovať menej prísne kapitálové požiadavky ako na jednotlivé samostatné subjekty, ktoré nie sú až tak dobre diverzifikované. Hoci je to plne v súlade s hospodárskymi zásadami podporujúcimi návrh a nepredpokladá sa nižší stupeň ochrany poistníkov, môže to napriek tomu pôsobiť ako katalyzátor v už existujúcom trende konsolidácie na trhu EÚ v oblasti poisťovníctva a zvýšiť už existujúce konkurenčné tlaky na malých a stredných poisťovateľov. Mnohé MSP sú však špecializovaní poisťovatelia, ktorí starostlivo monitorujú a riadia svoje riziká a vo veľkej miere využívajú výhody z toho, že sú blízko k svojim zákazníkom. Ak ide o tento prípad, tieto prirodzené konkurenčné výhody budú plne uznané a umožnia existenciu menej prísnych kapitálových požiadaviek pre tieto MSP. Okrem toho veľmi malí poisťovatelia budú naďalej oslobodení v rámci projektu Solventnosť II.

4.4. Nebezpečenstvo plynúce z nedodržania prístupu založeného na hospodárskom riziku

Ak z projektu Solventnosť II nevyplynie požiadavka na poisťovateľov, aby držali kapitál v súlade s hospodárskymi nákladmi na riziká, ktoré na seba berú, mohlo by to narušiť efektivitu a účinnosť projektu Solventnosť II. Mohlo by to najmä zvýšiť pravdepodobnosť a závažnosť niektorých uvedených potenciálnych krátkodobých vedľajších účinkov.

5. VÝVOJ VYKONÁVACÍCH OPATRENÍ, MONITOROVANIE A HODNOTENIE

V smernici o projekte Solventnosť II sa stanovia kľúčové zásady podporujúce nový systém solventnosti. Celková architektúra systému vrátane všeobecnej štruktúry kapitálových požiadaviek bude tvoriť kľúčovú súčasť smernice. Po prijatí smernice sa vypracujú vykonávacie opatrenia, ktoré sa prijmú s využitím postupu vo výboroch.

Komisia požiada CEIOPS, aby uskutočnil ďalšie kvantitatívne štúdie o vplyve, v ktorých sa zohľadnia všetky aspekty nového režimu. Výsledky tretej kvantitatívnej štúdie o vplyve by mali byť k dispozícii v druhej polovici roka 2007, aby ich mohli využiť Parlament a Rada na svojich rokovaniach. Výsledok môže dať podnet na zmeny a doplnenia všeobecnej štruktúry kapitálových požiadaviek podľa navrhovanej smernice o projekte Solventnosť II.

Výsledky štvrtej kvantitatívnej štúdie o vplyve budú predstavovať hlavný kvantitatívny input pre budúce poradenstvo CEIOPS o možných vykonávacích opatreniach. Komisia však nevylučuje možnosť, že po štvrtej kvantitatívnej štúdii o vplyve bude potrebná ďalšia kvantitatívna štúdia o vplyve v snahe doladiť kalibráciu nového režimu solventnosti, než nadobudne účinnosť.

Tabuľka 1: Zhrnutie porovnania možnosti politiky vyššieho stupňa |

Možnosť politiky | Hodnotenie možnosti politiky oproti príslušným cieľom |

Séria | Č. | Opis | Efektivita | Udržateľnosť | Účinnosť | Stabilita |

Status quo vs. zmena | 1.1 | Žiadna zmena | 3 | 3 |

1.2 | Aktualizovať existujúce smernice | 2 | 3 |

1.3 | Počkať na riešenie medzinárodného charakteru | 2 | 2 |

2.2 | Aktualizovať existujúce smernice právnymi predpismi úrovní 1 a 2 | 2 | 1 |

2.3 | Kodifikovať existujúce smernice a aktualizovať ich iba právnymi predpismi úrovne 1 | 3 | 2 |

3.2 | Prijať bazilejské piliere 1 a 2 | 3 | 1 |

3.3 | Prijať bazilejské piliere 1, 2 a 3 | 2 | 2 |

Možnosť politiky | Hodnotenie možnosti politiky oproti príslušným cieľom | Koherentnosť s uprednostňovanými možnosťami vyššieho stupňa |

Séria |Č. |Opis |Efektivita |Udržateľnosť |Účinnosť |Stabilita | | |Metódy výpočtu rezerv |8.1 |Nediskontovaný najlepší odhad s výpočtom rizikovej marže založeným na percentile |3 |3 |2 |2 |3 | | |8.2 |Diskontovaný najlepší odhad s výpočtom rizikovej marže založeným na percentile |2 |2 |1 |2 |2 | | |8.3 |Diskontovaný najlepší odhad a náklady na výpočet marže kapitálového rizika |1 |1 |1 |1 |1 | |Kalibrácia SCR |9.1 |0,5 % pravdepodobnosť úpadku pre SCR v jednoročnom horizonte |1 |1 | | |1 | | |9.2 |Nižšia pravdepodobnosť úpadku pre SCR (vyššia kapitálová požiadavka) |2 |2 | | |2 | | |9.3 |Vyššia pravdepodobnosť úpadku pre SCR (nižšia kapitálová požiadavka) |3 |2 | | |2 | |Výber merania rizika |10.1 |Použiť meranie hodnoty v riziku |1 |2 |2 | |2 | | |10.2 |Použiť meranie hodnoty v riziku s prahovou hodnotou |2 |3 |3 | |3 | | |10.3 |Použiť meranie hodnoty v riziku s niekoľkými výnimkami |1 |1 |1 | |1 | |Vzorec SCR |11.1 |Použiť prístup založený na scenároch pre všetky rizikové moduly SCR |2 |3 | | |3 | | |11.2 |Použiť kombinovaný prístup (prístup založený na scenároch a faktoroch) |2 |2 | | |2 | | |11.3 |Použiť kombinovaný prístup (prístup založený na scenároch a faktoroch), pri ktorom sa stanovujú zjednodušené prístupy založené na faktoroch v tých moduloch, v ktorých sa používajú scenáre |1 |1 | | |1 | | |11.4 |Použiť prístup založený na faktoroch pre všetky rizikové moduly |2 |2 | | |3 | |Výpočet MCR |12.1 |MCR vypočítaná ako % SCR |1 |1 | | |1 | | |12.2 |MCR vypočítaná pomocou zjednodušenej verzie SCR |1 |1 | | |1 | | |12.3 |MCR vypočítaná ako % súčasnej požadovanej miery solventnosti |2 |2 | | |2 | |Pravidlá investovania |13.1 |Zachovať súčasné pravidlá investovania a možnosti členských štátov |4 |3 | | |3 | | |13.2 |Zaviesť harmonizované pravidlá investovania |3 |2 | | |2 | | |13.3 |Zrušiť pravidlá investovania, avšak zachovať zásadu „obozretnej osoby“ |1 |1 | | |1 | | |13.4 |Zrušiť pravidlá investovania a zásadu „obozretnej osoby“ |2 |1 | | |2 | |

[1] Európsky výbor pre poisťovníctvo (Comité européen des assurances, CEA), Medzinárodné združenie spoločností vzájomného poistenia (Association Internationale des Sociétés d'Assurance Mutuelle, AISAM) a Združenie európskych družstevných a vzájomných poisťovateľov (Association of European Cooperative and Mutual Insurers, ACME).

[2] FIN-USE je fórum expertnej skupiny v oblasti finančných služieb, ktorý Komisia zriadila v roku 2004.

[3] Smernica 79/267/EHS; smernica 73/239/EHS; a smernica 73/240/EHS.

[4] Smernice 2002/12/ES a 2002/13/ES.

[5] Smernica 2006/48/ES a smernica 2006/49/ES.