[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.11.2007

KOM(2007) 677 v konečnom znení

2007/0238 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

SÚVISLOSTI NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Pripomienky získané z prostredia podnikov a od členských štátov ukázali potrebu urobiť úpravy vo viacerých bodoch smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Žiadnou z týchto úprav sa nespochybňujú hlavné zásady obsiahnuté v smernici o DPH a žiadna z týchto úprav sa nejaví ako dostatočná na to, aby sama o sebe odôvodňovala návrh samostatnej smernice. Preto sa zdalo vhodné zoskupiť všetky tieto vylepšenia, ktoré je zjavne potrebné urobiť v smernici o DPH, do jedného návrhu. Tieto úpravy sa týkajú systému DPH, uplatniteľného na dodávku zemného plynu, elektriny, tepla a/alebo chladu, daňového režimu spoločných podnikov, založených podľa článku 171 Zmluvy o ES, zohľadnenia niektorých dôsledkov rozširovania Únie a napokon podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH na vstupe. |

Všeobecné súvislosti Súčasný systém DPH týkajúci sa plynu a elektriny vyplýva najmä zo smernice 2003/92/ES zo 7. októbra 2003. Avšak, z dôvodu technických termínov použitých v danej smernici sa ukázalo, že nový daňový systém, definovaný v uvedenej smernici, mal príliš obmedzenú pôsobnosť a nezodpovedá hospodárskej realite, najmä čo sa týka miesta zdanenia DPH a oslobodenia od DPH pri dodávkach zemného plynu. Okrem toho sa ukázalo, že by bolo vhodné uplatňovať rovnaké pravidlá aj na dodávku tepla alebo chladu cez siete tepla a/alebo chladu, nakoľko toto odvetvie funguje podobne ako odvetvia zemného plynu a elektriny. V článku 171 Zmluvy o ES sa Spoločenstvu umožňuje zakladať spoločné podniky alebo iné štruktúry potrebné na účinné vykonanie programov Spoločenstva v oblasti výskumných a pilotných programov a programov technologického rozvoja. Rada vo svojom rozhodnutí z 19. decembra 2006 (2006/971/ES) potvrdila, že pre zavedenie rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) môže použiť najmä zakladanie spoločných podnikov, a že je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti k tomu bude dochádzať čoraz častejšie. Je teda potrebné definovať daňový rámec vhodný pre tento typ podnikov. Bulharsko a Rumunsko mali v rámci pristúpenia ako ostatné nové členské štáty povolené uplatniť odchylné opatrenia týkajúce sa oslobodenia od dane, udelené malým a stredným podnikom, a systému DPH, uplatniteľnom na medzinárodnú osobnú dopravu. V záujme zachovania prehľadnosti a súladu je teda potrebné zahrnúť tieto odchýlky do smernice o DPH. Čo sa týka práva na odpočet, jedným z hlavných existujúcich princípov sa ustanovuje, že zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH z činností uskutočnených na vstupe len vtedy, ak sú tieto tovary a služby používané pre potreby tých jej činností, ktoré vedú k právu na odpočet. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodol, že zdaniteľná osoba má právo tovary určené na rôzne druhy použití zahrnúť, všetky alebo ich časť, alebo nezahrnúť, do majetku ekonomickej činnosti, ktorú vykonáva. Keď sa rozhodne zahrnúť všetky dané tovary do svojej ekonomickej činnosti, má právo si odpočítať DPH na vstupe okamžite a celú a to bez ohľadu na to, či bol tovar použitý naraz na podnikateľské aj iné ako podnikateľské účely. Použitie tovaru na nepodnikateľské účely potom podlieha DPH ako služba za úhradu na základe vzniknutých výdavkov. Hoci by teoreticky každá voľba zdaniteľnej osoby mala viesť k podobnému výsledku, je treba skonštatovať, že zahrnutie všetkých tovarov určených na rôzne druhy použitia do majetku podniku má vo všeobecnosti pre podnik za následok, že majetok vytvorí istú výhodu z finančného hľadiska tým, že jeho použitie na iné ako podnikateľské účely vedie k zníženiu daňového zaťaženia. Toto zníženie by sa mohlo úmerne k používaniu na iné ako podnikateľské účely zvýšiť. Toto sa týka najmä nehnuteľností, keďže ich obstarávacie náklady sú často veľmi vysoké, ich paralelné použitie na podnikateľské aj iné ako podnikateľské účely je možné a bežné a keďže životnosť nehnuteľnosti je v princípe omnoho dlhšia ako životnosť ostatných tovarov používaných na podnikateľské účely. Pri nehnuteľnostiach je teda vhodné upraviť odpočet DPH tak, aby sa prvotným uplatnením práva na odpočet DPH na vstupe striktnejšie odzrkadľoval vyššie spomenutý základný princíp a zabrániť niektorým úpravám, ktorých cieľom je vytvoriť neodôvodnenú výhodu. |

Platné ustanovenia v oblasti návrhu Spoločný systém DPH sa v súčasnosti upravuje smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006. Táto smernica je výsledkom prepracovania bývalej 6-tej smernice o DPH 77/388/EHS zo 17. mája 1977. |

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

Keďže návrh obsahuje najmä technické úpravy, konzultácia s členskými štátmi prebehla len v rámci Výboru pre DPH a Pracovnej skupiny č. 1. |

Získavanie a využívanie odborného posudku |

Nebolo potrebné využiť externý odborný posudok. |

Hodnotenie vplyvu Návrh smernice obsahuje najmä technické ustanovenia, ktorými sa nespochybňujú dôležité princípy, na ktorých spočíva legislatíva Spoločenstva v oblasti DPH. Čo sa týka uplatnenia práva na odpočet dane, v prvom rade bude účinkom opätovného obnovenia základného princípu pri uplatnení práva na odpočet odstránenie možných rozdielov medzi zdaniteľnými osobami. Následne bude uplatňovanie tohto pravidla neutrálne tak pre zdaniteľné osoby ako aj pre daňové úrady. Nebolo teda potrebné využiť štúdiu vplyvu. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaných opatrení Pre systém DPH uplatniteľný na zemný plyn a elektrinu sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť na dodávky a dovoz zemného plynu všetkými typmi plynovodov, ako aj na dodávky a dovoz vykonávané prostredníctvom plavidiel určených na prepravu plynu. Okrem toho sa navrhuje uplatniť rovnaké pravidlá na dodávky a dovoz tepla alebo chladu prostredníctvom sietí tepla a/alebo chladu. Navyše, pokiaľ ide o miesto zdanenia DPH za poskytovanie služieb, návrhom sa ustanovuje zdanenie v tom členskom štáte, ktorý je príjemcom všetkých služieb spojených s poskytovaním prístupu k sieťam elektriny, zemného plynu, tepla a/alebo chladu a nielen tých, ktoré súvisia s prístupom k distribučným sieťam. Napokon sa smernicou zjednodušuje postup umožňujúci členským štátom uplatniť zníženú sadzbu DPH na dodávky zemného plynu, elektriny a ústredného kúrenia. Čo sa týka spoločných podnikov založených podľa článku 171 zmluvy o ES, navrhuje sa objasniť ich daňový štatút vzhľadom na DPH. Keďže ide o podniky založené na úrovni Spoločenstva s cieľom podporiť snahu Spoločenstva v oblasti výskumu, je potrebné zohľadniť ich komunitárny charakter a osobitný spôsob ich financovania. Ich financovanie zo spoločných fondov podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách naozaj vedie k tomu, že DPH za nákupy na vstupe (ktoré vo všeobecnosti nevedú k právu na odpočet dane kvôli absencii zdaniteľných činností) by bola odvádzaná do štátneho rozpočtu niektorých členských štátov bez toho, aby boli takéto účinky odôvodnené. Aby sa predišlo takýmto dôsledkom, je potrebné správať sa k takýmto podnikom, ak ich založili Európske spoločenstvá, majú právnu subjektivitu a sú naozaj dotované z ich všeobecného rozpočtu, ako k medzinárodným organizáciám. Je treba spresniť, že oslobodenie od dane by sa nemalo uplatňovať na dodávky tovarov a poskytovanie služieb určených na súkromné použitie členov týchto podnikov. Bulharsko a Rumunsko mali v rámci pristúpenia povolené udeliť malým podnikom oslobodenie od dane a naďalej oslobodzovať od DPH medzinárodnú osobnú dopravu. Je teda užitočné uviesť tieto odchýlky v znení smernice o DPH tak, ako je to aj v prípade ostatných členských štátov. Čo sa týka práva na odpočet dane, pre lepšie uplatnenie princípu, podľa ktorého odpočet vzniká, len pokiaľ sú dané tovary a služby používané na potreby činností vedúcich k právu na odpočet, navrhuje sa obmedziť prvotné uplatnenie práva na odpočet úmerne k skutočnému použitiu na podnikateľské účely, ak je nehnuteľný majetok, určený na rôzne druhy použití, zahrnutý do majetku podniku. Zároveň sa navrhuje opravný systém, aby sa zohľadnili rôzne variácie medzi použitím na podnikateľské a súkromné účely (alebo použitím na iné ako podnikateľské účely) týchto nehnuteľností. |

Právny základ Článok 93 Zmluvy o ES. |

Zásada subsidiarity Keďže návrh nepatrí do výlučnej oblasti pôsobnosti Spoločenstva, uplatňuje sa zásada subsidiarity. |

Ciele návrhu sa nemôžu uspokojivo dosiahnuť akciou členských štátov z týchto dôvodov: |

Témy, na ktoré sa vzťahuje uvedený návrh, sú už predmetom legislatívy Spoločenstva, a to smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006. Ustanovenia existujúcich právnych predpisov Spoločenstva sa môžu teda zmeniť a doplniť len právom Spoločenstva. |

Bez predchádzajúcej zmeny a doplnenia existujúcich právnych predpisov Spoločenstva členské štáty nemôžu prijať vnútroštátne právne predpisy, ktoré by protirečili zosúladeným právnym predpisom Spoločenstva. |

Ciele návrhu možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom akcie na úrovni Spoločenstva z týchto dôvodov: |

Existujúce právne predpisy Spoločenstva môžu byť zmenené a doplnené len právnymi predpismi Spoločenstva. |

Keďže ide o zmenu a doplnenie už zosúladených právnych predpisov, účinná môže byť jedine akcia na úrovni Spoločenstva. |

Návrhom sa len upravujú existujúce legislatívne ustanovenia, ktoré sa ukázali ako neprimerané. |

Návrh je teda v súlade so zásadou subsidiarity. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z nasledovných dôvodov: |

Navrhované opatrenia sú zahrnuté v návrhu smernice. Keďže však ide o stanovenie miesta zdanenia DPH, toto miesto môže byť len jedno. Rovnako je dôležité, aby podrobné pravidlá uplatnenia práva na odpočet v oblasti DPH boli zosúladené. |

Navrhované opatrenia predstavujú najmä objasnenie a zjednodušenie súčasných platných pravidiel v oblasti DPH, a môžu teda byť pre hospodárske subjekty a občanov, ako aj pre verejné správy len prínosom. |

Výber nástrojov |

Navrhovaný(-é) nástroj(-e): smernica. |

Iné nástroje by neboli primerané z nasledovných dôvodov: Keďže právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa DPH, na ktoré sa vzťahuje návrh na zmenu a doplnenie, sú obsiahnuté v smernici, predstavuje smernica najvhodnejší nástroj pre túto zmenu a doplnenie. |

VPLYV NA ROZPOČET |

Návrh nemá vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE |

Zjednodušenie |

Návrhom sa zavádza zjednodušenie legislatívneho rámca, zjednodušenie administratívnych postupov uplatňovaných na verejné orgány (vnútroštátne alebo európske) a zjednodušenie administratívnych postupov uplatňovaných na subjekty a súkromné osoby. |

Návrh obsahuje ustanovenie, cieľom ktorého je objasnenie spoločného systému DPH. |

Návrh obsahuje ustanovenie, ktorým sa navrhuje zjednodušiť postup uplatniteľný členskými štátmi, ktoré si želajú uplatniť zníženú sadzbu DPH na dodávky zemného plynu, elektriny a ústredného kúrenia. |

Opatrenia týkajúce sa miesta zdanenia DPH za dodávky zemného plynu predstavujú pre podniky v tomto odvetví zjednodušenie. Návrh týkajúci sa práva na odpočet sa zameriava na zavedenie opravného systému, ktorý by odzrkadľoval zmeny na úrovni použitia nehnuteľného majetku na podnikateľské a iné ako podnikateľské účely. Článok 26 smernice o DPH sa v tomto prípade a následne počas opravného obdobia už viac nebude uplatňovať na použitie týchto nehnuteľností na iné ako podnikateľské účely, ak toto použitie pôvodne neviedlo k právu na odpočet dane. Skutočnosť, že nie je potrebné samostatne a dodatočne zdaňovať súkromné použitie (alebo použitie na iné ako podnikateľské účely) sa považuje za zjednodušenie. |

Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení, prostredníctvom ktorých transponujú smernicu, ako aj korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |

Podrobné vysvetlenie návrhu podľa jednotlivých kapitol alebo článkov Systém DPH uplatniteľný na plyn, elektrinu, teplo alebo chlad (článok 1, body 1, 3 až 5, 7 a 9) Vzhľadom na znenie, ktoré Rada prijala v roku 2003, sa osobitný systém DPH uplatniteľný na dodávky a dovoz zemného plynu a elektriny uplatňuje, v prípade zemného plynu, len na dodávky a dovoz uskutočnené prostredníctvom distribučnej sústavy. Následkom toho je, že dodávky a dovoz zemného plynu, uskutočnené prostredníctvom plynovodov dopravnej siete, sú z pôsobnosti tohto systému vyňaté. Okrem toho sa v súčasnosti osobitný systém neuplatňuje na dodávky a dovoz zemného plynu prostredníctvom dopravných plavidiel určených na prepravu zemného plynu. Avšak, ukazuje sa, že plyn dodaný alebo dovezený prostredníctvom dopravného plavidla určeného na prepravu zemného plynu je rovnaký ako plyn dopravovaný cez plynovod a po opätovnom splyňovaní v prístave určenia, je presmerovaný do plynovodov prenosovej sústavy. V návrhu sa teda predpokladá, že do pôsobnosti špeciálneho systému sa začlenia dodávky a dovoz zemného plynu cez všetky typy plynovodov, ako aj dodávky a dovoz uskutočnené prostredníctvom plavidiel určených na prepravu zemného plynu. Okrem toho sme nedávno boli svedkami vzniku prvých cezhraničných sietí tepla alebo chladu. Zdá sa však, že problematika dodávok a dovozu tepla alebo chladu je rovnaká ako problematika týkajúca sa dodávok a dovozu zemného plynu a elektriny. V návrhu smernice sa teda ustanovuje zosúladenie systému DPH uplatniteľného na dodávky a dovoz tepla alebo chladu cez siete tepla a/alebo chladu so systémom uplatniteľným na zemný plyn a elektrinu. Okrem toho, pokiaľ ide o miesto zdanenia DPH za poskytovanie služieb, v súčasnom znení článku 56 smernice o DPH sa ustanovuje uplatňovanie opatrenia o prenesení daňovej povinnosti len na poskytovanie prístupu k distribučným sústavám zemného plynu a elektriny. V návrhu sa ustanovuje rozšíriť toto opatrenie o prenesení daňovej povinnosti na všetky služby spojené s poskytovaním prístupu k sieťam elektriny, zemného plynu, tepla a/alebo chladu, a nielen so službami spojenými s prístupom k distribučným sústavám. Skúsenosti získané pri nedávnom zavedení postupu, ktorý sa v súčasnosti ustanovuje v článku 102, a na základe ktorého sa má Komisia vyjadriť k existencii rizika narušenia hospodárskej súťaže, vyvolanému zníženou sadzbou uplatniteľnou na dodávky zemného plynu alebo elektriny, ukázali, že je zastaraný a zbytočný. Už od prijatia smernice 2002/93/ES sa článkami 38 a 39 zaisťuje, aby sa DPH odvádzala na mieste, kde spotrebiteľ skutočne zemný plyn, dodávaný cez distribučnú sústavu zemného plynu, a elektrinu spotrebúva. Tieto pravidlá zohľadňujú osobitosť tohto typu dopravy pri určení miesta dodávky, čo umožňuje vyhnúť sa akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi. Súčasným návrhom sa navrhuje rozšíriť tieto predpisy na dodávku tepla alebo chladu cez distribučné siete tepla a/alebo chladu. Avšak aj naďalej je dôležité zabezpečiť, aby bola Komisia a ostatné členské štáty dostatočne informované o každej zníženej sadzbe, ktorú v tomto veľmi citlivom odvetví niektorý členský štát zavedie. Ak chce členský štát zaviesť zníženú sadzbu na dodávku zemného plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia, navrhuje sa postup predchádzajúcej konzultácie s Výborom pre DPH. Systém DPH uplatniteľný na spoločné podniky (článok 1, bod 10) Aby mohla byť medzinárodná organizácia oslobodená od dane podľa článku 151 smernice o DPH, musí byť založená minimálne dvoma štátmi uznanými Európskou úniou alebo existujúcou medzinárodnou organizáciou (ktorá v prípade potreby koná spolu s ďalšími medzinárodnými organizáciami alebo štátmi) v rámci legitímnych cieľov, ktoré sa snažia spoločne dosiahnuť a ktoré nie sú výlučne ekonomickej povahy. Spoločné podniky nemožno považovať za medzinárodné organizácie. Tieto podniky majú za úlohu zavádzať politiku Spoločenstva, pri ktorej vstupujú do hry nielen finančné prostriedky Spoločenstva, ale na ktorú prispievajú aj členské štáty zo svojich štátnych rozpočtov. Aby sa vyhlo vplyvu zdaňovania nákupov realizovaných týmito podnikmi, na ktorých činnosti sa vo všeobecnosti neuplatňuje DPH a ktorých DPH znášaná na vstupe teda nevedie k právu na odpočet, je potrebné priznať spoločným podnikom rovnaký daňový systém ako je systém priznaný medzinárodným organizáciám. Do smernice o DPH sa teda navrhuje vložiť nový článok 151a, ktorým sa spoločné podniky priradia k medzinárodným organizáciám. Tento prístup sa však prizná len organizáciám, ktoré boli založené Európskymi spoločenstvami, majú právnu subjektivitu a sú naozaj dotované z ich všeobecného rozpočtu. Ustanovuje sa, že oslobodenie od dane sa neuplatňuje na dodávky tovarov a služieb určených na súkromné použitie členov týchto podnikov. Zohľadnenie niektorých dôsledkov spojených s rozširovaním (článok 1, body 2, 6, 8, 12 až 16). Bulharsko a Rumunsko mali v rámci pristúpenia povolenie udeliť malým podnikom oslobodenie od dane. V snahe o zachovanie jasnosti a prehľadnosti bola táto odchýlka začlenená do článku 287. Aby sa v tom istom kontexte zohľadnilo pre tieto nové členské štáty udelené povolenie naďalej oslobodzovať od DPH medzinárodnú osobnú dopravu, vkladajú sa do smernice o DPH nové články 390a a 390b. Podrobné pravidlá uplatnenia práva na odpočet DPH pre tovary a služby týkajúce sa niektorého nehnuteľného majetku (článok 1, bod 11). V rámci práva na odpočet sa základným princípom, ustanoveným v článku 168 smernice o DPH ustanovuje, že zdaniteľná osoba má právo si odpočítať DPH, pokiaľ sú tovary a služby, na ktoré sa DPH, ktorá bola zaplatená alebo sa má zaplatiť, používané na realizáciu činností, ktoré vedú k právu na odpočet. Ustanovenie sa zameriava na objasnenie uplatnenia práva na odpočet, pokiaľ sa toto právo vzťahuje na nehnuteľnosť, ktorá je určená použitie na podnikateľské aj iné ako podnikateľské účely. To je najmä prípad DPH, ktorá sa vzťahuje na nadobudnutie nehnuteľností, ale aj na poskytovanie niektorých služieb akými sú stavba, renovácia alebo podstatná prestavba, ktorá sa, z ekonomického hľadiska, môže dať na rovnakú úroveň ako nadobudnutie alebo stavba nehnuteľnosti. Naopak, jednoduché opravy alebo vylepšenia sú z pôsobnosti tohto navrhovaného opatrenia vyňaté. V ustanovení sa teraz ustanovuje, že v situáciách uvedených v predchádzajúcom odseku, je prvotný odpočet obmedzený na skutočné použitie nehnuteľnosti na činnosti, ktoré vedú k právu na odpočet vo chvíli, keď sa daň stáva splatnou. V prípade rôznych druhov použitia nebude teda viac možné okamžite odpočítať celú DPH zaplatenú na vstupe. So zreteľom na toto obmedzenie odpočtu pre zdaniteľnú osobu, sa zavádza opravný systém, aby sa zohľadnili zmeny medzi použitím dotknutých nehnuteľností na podnikateľské a iné ako podnikateľské účely počas obdobia, ktoré zodpovedá obdobiu existujúcej regulácie pre nehnuteľnosti obstarané ako investičný majetok. Nový systém by sa mal uplatňovať na zvýšenie ako aj na zníženie používania na iné ako podnikateľské účely. Tento systém by mal na jednej strane nahradiť zdaňovanie použitia na iné ako podnikateľské účely (článok 26 smernice o DPH) počas opravného obdobia a na druhej strane by mal zaviesť opravný systém v prospech zdaniteľnej osoby v prípade použitia na podnikateľské účely vzhľadom na činnosti, ktoré vedú k právu na odpočet dane. Vo svojom fungovaní je tento systém porovnateľný s už existujúcim systémom regulácie odpočtov pri nehnuteľnostiach nadobudnutých ako investičný majetok, ktorý upravuje, pre použitie na podnikateľské účely, variáciu percentuálneho podielu zdaňovaných činností (a ďalších činností vedúcich k právu na odpočet) a činností oslobodených od dane (bez práva na odpočet) počas regulačného obdobia. Čo sa týka pomeru medzi podnikateľskými a súkromnými (alebo inými ako podnikateľskými) činnosťami, nový opravný systém sa uplatňuje paralelne s regulačným systémom bez toho, aby bol tento regulačný systém zmenený, keď nehnuteľnosť predstavuje investičný majetok. Pre objasnenie spôsobu, akým sa má vykonať právo na odpočet pri nehnuteľnostiach s rôznymi druhmi použitia, sa teda navrhuje vložiť do smernice článok 168b. |

1. 2007/0238 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 93,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

keďže:

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[4] sa má upraviť tak, aby do nej boli zahrnuté rôzne zmeny a doplnenia, najčastejšie technickej povahy.

(2) Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa dovozu a miesta zdanenia dodávok zemného plynu a elektriny, osobitný systém ustanovený v smernici Rady 2003/92/ES zo 7. októbra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS v súvislosti s pravidlami o mieste dodávok plynu a elektriny[5], sa neuplatňuje na dovoz a dodávky zemného plynu uskutočnené prostredníctvom plynovodov, ktoré nepatria do distribučnej sústavy, a najmä na plynovody dopravnej siete, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú takmer všetky cezhraničné činnosti. Do poľa pôsobnosti osobitného systému je teda potrebné zahrnúť dodávky a dovoz zemného plynu cez všetky plynovody.

(3) Tento osobitný systém sa v súčasnosti už neuplatňuje na dovoz a dodávky zemného plynu, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom plavidiel určených na prepravu zemného plynu, hoci tento plyn je z hľadiska jeho vlastností identický s plynom dovážaným alebo dodávaným cez plynovody, a po opätovnom spätnom splyňovaní je určený na dopravu cez plynovody. Do poľa pôsobnosti osobitného systému je teda potrebné zahrnúť dodávky a dovoz zemného plynu vykonávané prostredníctvom plavidiel určených na prepravu zemného plynu.

(4) Prvé cezhraničné siete tepla alebo chladu už boli uvedené do prevádzky. Problematika tykajúca sa dodávky a dovozu tepla alebo chladu je rovnaká ako problematika dovozu zemného plynu alebo elektriny. V prípade zemného plynu a elektriny je už súčasnými pravidlami zabezpečené, že sa DPH vyberá na mieste, kde ich spotrebiteľ skutočne spotrebúva. Týmito pravidlami sa teda zabraňuje akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže. V prípade tepla a chladu je teda potrebné uplatňovať taký istý systém, aký sa uplatňuje na zemný plyn a elektrinu.

(5) Pokiaľ ide o miesto zdanenia DPH za poskytovanie služieb, súčasná legislatíva ustanovuje osobitný systém len na poskytovanie prístupu k distribučnej sieti zemného plynu a elektriny. Niektorí veľkospotrebitelia plynu alebo elektriny sú však priamo napojení do prenosovej sústavy a nie do distribučnej siete. Je teda potrebné rozšíriť pôsobnosť tohto osobitného systému na všetky služby spojené s umožnením prístupu k všetkým sieťam elektriny a zemného plynu, ako aj k sieťam tepla a chladu.

(6) Skúsenosti získané pri nedávnom zavedení postupu, ktorý je v súčasnosti platný, na základe ktorého sa má Komisia vyjadriť k existencii rizika narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného zníženou sadzbou DPH uplatniteľnou na zemný plyn, elektrinu a ústredné kúrenia ukázali, že je zastaraný a zbytočný. Súčasnými pravidlami na určenie miesta zdanenia je zabezpečené, aby sa DPH vyberala na mieste, kde spotrebiteľ zemný plyn, elektrinu, teplo a chlad skutočne spotrebúva. Tým sa teda zabraňuje akémukoľvek narušeniu konkurencie. Avšak aj naďalej je dôležité zabezpečiť, aby bola Komisia a ostatné členské štáty informované o každej zníženej sadzbe, ktorú v tomto veľmi citlivom odvetví niektorý členský štát zavedie. Preto je potrebná predchádzajúca konzultácia s Výborom pre DPH.

(7) Spoločné podniky a iné štruktúry založené podľa článku 171 Zmluvy o ES majú za úlohu zavádzať spoločné politiky. Aby sa zamedzilo vplyvu zdaňovania v prospech členského štátu, v ktorom je daň splatná, na úkor iných členských štátov a Európskych spoločenstiev, je treba udeliť spoločným podnikom, ktoré založili Spoločenstvá, majú právnu subjektivitu a ktoré sú naozaj dotované z ich všeobecného rozpočtu podľa nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[6], oslobodenie od DPH na nákupy uskutočnené na vstupe.

(8) Bulharsko a Rumunsko mali v rámci pristúpenia povolené udeliť malým podnikom oslobodenie od dane a naďalej oslobodzovať od DPH medzinárodnú osobnú dopravu. V záujme zachovania prehľadnosti a súvislostí sa musia byť tieto odchýlky zahrnúť do samotnej smernice.

(9) Pokiaľ ide o právo na odpočet, hlavné pravidlo stanovuje, že toto právo vzniká len vtedy, keď zdaniteľná osoba používa tovary a služby na potreby svojich činností, ktoré vedú k právu na odpočet dane. Toto pravidlo treba objasniť a sprísniť, aby sa k zdaniteľným osobám pristupovalo rovnako ako v prípade, keď sa tovary, ktoré sú určené na hospodársku činnosť zdaniteľnej osoby, nepoužívajú výlučne na účely súvisiace s touto činnosťou. Prvotné uplatnenie práva na odpočet je teda potrebné obmedziť na také použitie, ktoré vedie k činnostiam vedúcim k právu na odpočet vtedy, keď sa daň stáva splatnou.

(10) V tejto súvislosti je treba toto pravidlo uplatniť na nehnuteľný majetok, ktorý je zdaniteľnej osobe dodaný, a na dôležité služby poskytnuté v spojitosti s týmto majetkom. Vzhľadom na hodnotu a ekonomickú životnosť týchto tovarov na jednej strane a na druhej strane vzhľadom na skutočnosť, že rôzne druhy použitia tohto typu tovarov sú v praxi bežné, predstavujú tieto situácie najvýznamnejšie prípady.

(11) So zreteľom na obmedzenie prvotného uplatnenia práva na odpočet a za účelom zaistenia spravodlivého systému odpočtu pre zdaniteľné osoby je potrebné ustanoviť opravný systém, aby sa zohľadnili zmeny v použití na podnikateľské aj na iné ako podnikateľské účely týchto nehnuteľností počas obdobia, ktoré zodpovedá regulačnému obdobiu, ktoré existuje pre nehnuteľnosti obstarané ako investičný majetok.

(12) Smernicu 2006/112/ES treba preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2006/112/ES sa mení a dopĺňa takto:

1) V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. „Výrobky podliehajúce spotrebnej dani“ sú energetické výrobky, alkohol a alkoholické nápoje a spracovaný tabak, ako sú definované platnými právnymi predpismi Spoločenstva, ale nie plyn dodávaný prostredníctvom plynovodu alebo plavidla určeného na prepravu zemného plynu, ako ani elektrina, ani teplo alebo chlad dodávané cez siete tepla alebo chladu.“

2) V článku 13 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty môžu považovať činnosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa článkov 132, 135, 136 a 371, článkov 374 až 377, článku 378 ods. 2, článku 379 ods. 2 a článkov 380 až 390b a ktoré vykonávajú subjekty spravované verejným právom za činnosti, ktorých sa zúčastňujú ako orgány verejnej moci.“

3) Článok 17 ods. 2 písm. d) sa nahrádza takto:

„d) dodanie zemného plynu prostredníctvom plynovodu alebo plavidlom určeným na prepravu zemného plynu, elektriny, tepla alebo chladu prostredníctvom sietí tepla alebo chladu v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 38 a 39;“

4) Články 38 a 39 sa nahrádzajú takto:

„Článok 38

1. V prípade dodania zemného plynu prostredníctvom plynovodu alebo plavidla určeného na prepravu zemného plynu, elektriny, tepla alebo chladu prostredníctvom sietí tepla alebo chladu zdaniteľnému obchodníkovi sa za miesto dodania považuje miesto, kde má zdaniteľný obchodník zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, pre ktoré sa tento tovar dodáva alebo, ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

2. Na účely odseku 1 je „zdaniteľný obchodník“ zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou, čo sa týka nákupu zemného plynu, elektriny, tepla alebo chladu spočíva v opätovnom predaji týchto komodít a ktorej vlastná spotreba týchto komodít je zanedbateľná.

Článok 39

V prípade dodávok zemného plynu prostredníctvom plynovodu alebo plavidla určeného na prepravu plynu, elektriny alebo tepla alebo chladu, na ktoré sa nevzťahuje článok 38, sa za miesto dodania považuje miesto, kde spotrebiteľ skutočne tovar využíva a spotrebúva.

Ak spotrebiteľ skutočne nespotrebuje celý alebo čiastočný objem zemného plynu, elektriny, alebo tepla alebo chladu, tento nespotrebovaný tovar sa považuje za použitý a spotrebovaný v mieste, kde má spotrebiteľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, pre ktoré sa tento tovar dodáva. Ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, tovar sa považuje za použitý a spotrebovaný v mieste, kde má príjemca trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.“

5) V článku 56 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:

„h) poskytovanie prístupu k rozvodným a distribučným sieťam zemného plynu, elektriny, alebo prístupu k sieťam tepla alebo chladu ako aj poskytovanie prepravy a prenosu pomocou týchto sietí a poskytovanie ďalších priamo súvisiacich služieb;“

6) V článku 80 ods. 1 písm. b) sa znenie „články 380 až 390“ nahrádza textom „články 380 až 390b“.

7) Článok 102 sa nahrádza takto:

„Článok 102

Po konzultácii s Výborom pre DPH môže každý členský štát uplatniť zníženú sadzbu na dodávky zemného plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia.“

8) V článku 136 písmeno a) sa znenie „článkov 380 až 390“ nahrádza znením „článkov 380 až 390b“;

9) V článku 143 sa písmeno l) sa nahrádza takto:

„l) dovoz zemného plynu prostredníctvom plynovodu alebo plavidla určeného na prepravu plynu, dovoz elektriny, tepla alebo chladu prostredníctvom sietí tepla alebo chladu.“.

10) Vkladá sa tento článok 151 a :

„Článok 151a

Na účely článku 151 ods. 1, prvého pododseku, písm. b) sa spoločné podniky a všetky ostatné štruktúry, potrebné na účinné vykonanie programov Spoločenstva v oblasti výskumných a pilotných programov a programov technologického rozvoja, ktoré sú založené Európskymi spoločenstvami podľa článku 171 zmluvy ES, majú právnu subjektivitu a sú naozaj dotované z ich všeobecného rozpočtu podľa článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[7] sa stavajú na rovnakú úroveň ako medzinárodné organizácie pod podmienkou, že nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle článku 9 ods. 1 tejto smernice.

Oslobodenie ustanovené v článku 151 ods. 1 prvý pododsek písm. b) sa neuplatňuje na dodanie tovaru a poskytovanie služieb určené na súkromné použitie členov týchto spoločných podnikov alebo všetkých ostatných štruktúr uvedených v prvom pododseku.“

11) Vkladá sa tento článok 168 a :

„Článok 168a

V prípade nadobudnutia, stavby, renovácie alebo podstatnej prestavby nehnuteľného majetku je prvotné uplatnenie práva na odpočet, ktoré vzniká vo chvíli, keď sa daň stáva splatnou, obmedzené úmerne k jeho skutočnému použitiu na činnosti, ktoré vedú k právu na odpočet.

Odchylne od článku 26 sa na zmeny v pomere použitia nehnuteľného majetku, uvedeného prvom pododseku prihliada aj za podmienok ustanovených v článkoch 187, 188, 190 a 192 pri oprave prvotného uplatnenia práva na odpočet.

Zmeny uvedené v druhom pododseku sa zohľadňujú počas obdobia vymedzeného členskými štátmi podľa článku 187 odsek 1 pre nehnuteľnosti obstarané ako investičný majetok.“

12) V článku 221 odsek 2 sa znenie „článkami 380 až 390“ nahrádza znením „článkami 380 až 390b“.

13) V článku 287 sa dopĺňajú nasledovné body 17 a 18:

17. Bulharsko: 25 600 EUR,

18. Rumunsko: 35 000 EUR.“

14) Vkladajú sa nasledujúce články 390 a a 390 b :

„Článok 390a

Bulharsko môže v súlade s podmienkami, ktoré sa v tomto členskom štáte uplatňovali k dátumu jeho pristúpenia, naďalej oslobodzovať od dane medzinárodnú osobnú dopravu uvedenú v prílohe X časti B bode 10, pokiaľ sa rovnaké oslobodenie od dane uplatňuje v jednom z členských štátov, ktoré boli členmi Spoločenstva k 1. januáru 2007.

Článok 390b

Rumunsko môže v súlade s podmienkami, ktoré sa v tomto členskom štáte uplatňovali k dátumu jeho pristúpenia, naďalej oslobodzovať od dane medzinárodnú osobnú dopravu uvedenú v prílohe X časti B bode 10, pokiaľ sa rovnaké oslobodenie od dane uplatňuje v jednom z členských štátov, ktoré boli členmi Spoločenstva k 1. januáru 2007.“

15) V článku 391 sa znenie „v článkoch 380 až 390“ nahrádza znením „v článkoch 380 až 390b“.

16) V prílohe X sa nadpis nahrádza takto:

„ZOZNAM TRANSAKCIÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ VÝNIMKY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 370 A 371 A V ČLÁNKOCH 375 AŽ 390B“

Článok 2 Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti potrebné legislatívne, právne a správne ustanovenia, aby od 1. júla 2008 dosiahli súlad s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda[pic][pic][pic]

[1] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[2] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[3] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[4] Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/138/ES (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 92).

[5] Ú. v. EÚ L 260, 11.10.2003, s. 8.

[6] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1).

[7] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.