[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.7.2007

KOM(2007) 456 v konečnom znení

2005/0211 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa druhého pododseku článku 251 ods. 2 Zmluvy o ES o

Spoločnej pozícii Rady k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (rámcová smernica o námornej stratégii)

2005/0211 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa druhého pododseku článku 251 ods. 2 Zmluvy o ES o

Spoločnej pozícii Rady k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (rámcová smernica o námornej stratégii)

(Text s významom pre EHP)

1. SÚVISLOSTI

Dátum doručenia návrhu EP a Rade (dokument KOM(2005)505, v konečnom znení – 2005/0211/COD): | 24.10.2005 |

Dátum predloženia stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: | 20.4.2006 |

Dátum predloženia stanoviska Výboru regiónov: | 26.4.2006 |

Dátum predloženia stanoviska Európskeho parlamentu, prvé čítanie: | 14.11.2006 |

Dátum prijatia spoločnej pozície: | 23.07.2007 |

2. CIEĽ NÁVRHU KOMISIE

Morské prostredie Európy je vystavené narastajúcim a závažným hrozbám. Morská biologická rozmanitosť Európy klesá a naďalej sa mení. Dochádza k ničeniu, zhoršovaniu stavu a narušovaniu morských biotopov. K ďalším ťažkostiam patria inštitucionálne prekážky zlepšenia ochrany morského prostredia Európy, ako aj závažné informačné a znalostné medzery.

Súčasné zhoršovanie stavu morského prostredia a s tým spojený rozklad jeho ekologického kapitálu ohrozuje vytváranie bohatstva a pracovných príležitostí, ktoré sú závislé od európskych oceánov a morí. Tento vývoj je nutné zvrátiť, pretože morský sektor EÚ nebude môcť významne prispieť k Lisabonskej agende.

Cieľom navrhovanej rámcovej smernice o námornej stratégii je obnovenie ekologickej rovnováhy európskych oceánov a morí dosiahnutím a udržiavaním ich „dobrého environmentálneho stavu“ do roku 2021. Na základe návrhu sa zriaďujú európske morské regióny podľa geografických a environmentálnych kritérií s prihliadnutím na rôznorodé podmienky a problémy morského prostredia v EÚ.

Na úrovni EÚ nebudú ustanovené nijaké osobitné riadiace opatrenia. Smernica poskytne integrovaný politický rámec zohľadňujúci všetky tlaky a vplyvy a stanovujúci jasné a operačné kroky s cieľom účinnejšie chrániť morské prostredie. Smernica sa musí zaviesť a uplatňovať na úrovni morských regiónov.

Stratégie budú v prvej fáze založené na hodnoteniach stavu morského prostredia s cieľom vyvinúť politiku na vyššej úrovni informovanosti podporovanú najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami. V druhej fáze každý členský štát v úzkej spolupráci s inými členskými štátmi a príslušnými tretími krajinami v rámci morského regiónu vypracuje námorné stratégie pre svoje morské vody a bude ich uplatňovať s cieľom dosiahnuť „dobrý environmentálny stav“. Pri vypracúvaní námorných stratégií budú členské štáty vedené k tomu, aby pracovali v rámci súčasných regionálnych morských dohovorov - OSPAR pre severovýchodný Atlantik, HELCOM pre Baltské more, Barcelonský dohovor pre Stredozemné more a Bukureštský dohovor pre Čierne more.

Navrhovaná smernica o námornej stratégii vychádza zo Šiesteho environmentálneho akčného programu prijatého v roku 2002. Smernicu treba vidieť aj v širšom kontexte vývoja novej námornej politiky EÚ ohlásenej v Zelenej knihe pod názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria prijatej Komisiou 7. júna 2006[1]. Navrhovaná rámcová smernica o námornej stratégii poskytne environmentálny pilier budúcej námornej politiky EÚ.

3. PRIPOMIENKY K SPOLOČNEJ POZÍCII

3.1 Všeobecné pripomienky

Komisia schválila úplne, čiastočne alebo v zásade 52 z 87 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odsúhlasil Európsky parlament v prvom čítaní. 37 z týchto 52 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa zahrnulo do spoločnej pozície.

Komisia akceptovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré viedli k uznaniu dôležitosti ekosystémového prístupu k riadeniu morského prostredia Európy, k spolupráci medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ pri vypracovaní a uplatňovaní námorných stratégií na regionálnej úrovni; a k potrebe dosiahnuť pokrok v environmentálnej integrácii. Komisia akceptovala aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré viedli k vysvetleniam textu, hlavne vzhľadom na definície; k prepojeniam s príslušnými smernicami (napr. rámcovou smernicou o vodách, smernicou o vtákoch, smernicou o biotopoch); ku geografickému pokrytiu (rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na Čierne more); k odkazom na príslušné medzinárodné dohody a zahrnutiu určitých deskriptorov „dobrého environmentálneho stavu“.

Komisia zamietla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v ktorých by sa predkladal časový harmonogram implementácie pretože tento harmonogram by nebol realistický. Komisia zamietla aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v ktorých sa v smernici zavádza povinné označovanie chránených morských oblastí. Tieto oblasti by sa mali chápať skôr ako prostriedok na dosiahnutie „dobrého environmentálneho stavu“ než ako cieľ sám osebe, a preto by mali byť dobrovoľné. Pri dôležitej otázke zavedenia deskriptorov „dobrého environmentálneho stavu“ by Komisia mohla akceptovať niektoré návrhy Európskeho parlamentu, ale má jasné priority z hľadiska deskriptorov zameraných skôr na prvky environmentálnej kvality ako na špecifické tlaky. Prístup zameraný iba na tlaky by nevyhnutne viedol k prehliadaniu možných rizík a hrozieb a neumožnil by EÚ upustiť od roztriešteného prístupu k riadeniu morského prostredia. Nakoniec Komisia zamietla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, na základe ktorých sa vyžadovala finančná podpora ad hoc na implementáciu navrhovanej námornej smernice alebo udelenie osobitného štatútu určitým regiónom.

3.2 Podrobné pripomienky

3.2.1 Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu schválené Komisiou a v celom rozsahu alebo čiastočne zapracované do spoločnej pozície

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa primeraným spôsobom zaviedli do spoločnej pozície: čísla 1, 3, 6, 7, 8, 12, 15, 16, 18, 22, 23 (odôvodnenia), 25, 26, 27, 28, 29, 31, 33, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 47, 48, 49, 50, 51, 53, 56, 60, 63, 70, 75, 77 a 84 (články).

Rada schválila pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 týkajúci sa rozšírenia geografického pokrytia smernice, a to najmä na Čierne more, s výnimkou odkazu na Severný ľadový oceán. Čiastočne sa ponechal pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 , v ktorom sa objasňujú požiadavky týkajúce sa oceánov a morí, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 , v ktorom sa zdôrazňuje význam ekosystémov a pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 , v ktorom sa odkazuje na biologické a environmentálne ciele.

Čiastočne sa zaviedol pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 . Odkaz na integráciu bol preformulovaný takým spôsobom, že teraz je pre Komisiu úplne prijateľný.

Z veľkej časti sa schválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 o význame spolupráce s tretími krajinami (napr. odôvodnenie 18) s výnimkou myšlienky o nadväzovaní partnerstiev.

Zaviedol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 o účinnosti vynaložených nákladov, výskume a potrebách monitorovania.

Z veľkej časti sa zapracoval aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 pridaním odkazu na ekologické funkcie.

Z veľkej časti sa schválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 o význame morského výskumu z hľadiska siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu.

Bol zachovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 , v ktorom sa zdôrazňuje potreba zohľadniť túto smernicu v rámci spoločnej politiky rybolovu.

Do odôvodnení (5), (7) a (40) sa vložením odkazov na ekosystémový a preventívny prístup zahrnul pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 .

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 , v ktorom sa predkladajú užitočné odkazy na kvalitu vôd v kandidátskych a pridružených štátoch, je nepriamo zahrnutý v článku 6 o riešení spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s tretími krajinami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84 bol zahrnutý v plnom rozsahu vrátane odkazu na chránené morské oblasti v novom odôvodnení.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 týkajúci sa súčasných povinností, záväzkov a iniciatív na medzinárodnej úrovni je čiastočne zahrnutý do definície ´morských vôd´ (článok 3) v spoločnej pozícii prostredníctvom odkazu na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 je zahrnutý do článku 3, v ktorom sa uvádzajú definície. Tak ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu Európskeho parlamentu, definície sa týkajú ´morských vôd´, ´environmentálneho stavu´, ´dobrého environmentálneho stavu´ a ´znečistenia´. Definície sa však niekedy v podstate líšia. Zvlášť definícia ´morských vôd´ zavedená v spoločnej pozícii je obmedzená na vody od základnej línie, od ktorej sa meria rozloha výsostných vôd, smerom k otvorenému moru, obmedzujúc priečne pokrytie s vodami smerom k moru od základnej línie, na ktoré sa vzťahuje rámcová smernica o vodách, na pokrytie prvkov dôležitých z hľadiska ochrany morského prostredia, ktoré sú mimo rámca tejto smernice. Naopak, definícia v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 27 zahŕňa prílivové vody, čím vytvára širšie priečne pokrytie s vodami zahrnutými v rámcovej smernici o vodách. Okrem toho definícia ´dobrého environmentálneho stavu´ ustanovená v spoločnej pozícii nie je taká podrobná ako v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 27 . Nakoniec, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 zahŕňa definíciu ´chránených morských oblastí´, ktorá nie je zavedená v spoločnej pozícii; a naopak v spoločnej pozícii sú zavedené definície, ktoré nie sú v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 27 (´environmentálny cieľ´, ´špecifická oblasť´, ´regionálna spolupráca´ a ´regionálna morská spolupráca´).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 sa ponecháva pridaním Čierneho mora do zoznamu morských regiónov (článok 4).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 , v ktorom sa zavádza odkaz na potrebu súvislosti príslušnými medzinárodnými dohodami, je nepriamo a čiastočne zavedený v spoločnej pozícii (t. j. odkaz na súvislosť s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve v článku 3).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 je zahrnutý v spoločnej pozícii, ak sa koordinované námorné stratégie daného regiónu chápu ako súbor národných stratégií, a nie ako jednotná regionálna námorná stratégia. Väčší dôraz kladený na regionálnu spoluprácu v spoločnej pozícii (článok 6) by mal skutočne prispieť k príprave dobre koordinovaných stratégií na regionálnej a subregionálnej úrovni. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 33 , 37 a 47 , ktoré tiež navrhujú prípravu regionálnych námorných stratégií, sa tiež zavádzajú (článok 6) za podmienky, že regionálne námorné stratégie sa opäť chápu ako súbor národných stratégií, čo neznamená kolektívnu zodpovednosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 (článok 5 ods. 3) sa zavádza do tej miery, že pripustí zrýchlený mechanizmus implementácie. Spojenie s podporou EÚ je schválené čiastočne – spôsobom, ktorý je prijateľný pre Komisiu – v článku 5 prostredníctvom odkazu vyzývajúceho Komisiu k podporným opatreniam.

V článku 13 ods. 4 spoločnej pozície sa zavádza pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 o chránených morských oblastiach s výnimkou Európskym parlamentom zavedenej povinnosti ustanoviť takéto oblasti, ktorá pre Komisiu nebola prijateľná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 o regionálnej spolupráci je zahrnutý v článku 6 spoločnej pozície. To isté platí o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 42 a 43 – s výnimkou odkazu na spoluprácu s tretími krajinami, ktorých vlajkové lode sa plavia v morských regiónoch EÚ.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 48 v článku 8 sa navrhuje zavedenie odkazu na ekosystémové funkcie. Toto sa rieši v spoločnej pozícii, hoci takýto odkaz sa namiesto toho objavuje v článku 3 ods. 4 (definícia ´environmentálneho stavu´).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 , týkajúci sa hlavne potreby zohľadnenia príslušných súčasných hodnotení pri vypracúvaní úvodného hodnotenia spomínaného v článku 8, sa zavádza do spoločnej pozície prostredníctvom zaradenia odkazu na „iné príslušné hodnotenia, ako sú tie, ktoré sa vykonávajú spoločne v rámci regionálnych morských dohovorov“ v článku 8 ods. 2.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 , v ktorom sa ustanovujú osobitné požiadavky vzhľadom na koordináciu a dôslednosť hodnotení, ako aj dôraznejší tón v súvislosti s regionálnou spoluprácou, sa nepriamo zavádza vo vyššie uvedenom doplnku k článku 8 ods. 2 spoločnej pozície.

V spoločnej pozícii sa čiastočne schválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 . Kým úpravy znenia zavedené Európskym parlamentom neboli zahrnuté, obidve inštitúcie sa dohodli na potrebe zahrnúť do novej prílohy (príloha I) odkaz na generické kvalitatívne deskriptory. Malo by sa však poznamenať, že medzi Radou a Európskym parlamentom sú značné rozdiely ohľadom obsahu týchto príloh.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 , ktorý sa týka hlavne zaradenia odkazov na smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch (79/409/ES a 92/43/ES) v článku 11 (Monitorovacie programy), je zahrnutý čiastočne, pretože v článku 13 spoločnej pozície sa zavádzajú odkazy na obidve smernice (Programy opatrení). Ďalší odkaz na globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES) v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 56 nebol schválený. Zatiaľ čo odkazy na osobitné smernice o vodách (91/271/EHS, 2006/7/ES) uvedené v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 50 a 63 sa formálne neponechali, v spoločnej pozícii sú zahrnuté odkazy na ´iné príslušné hodnotenia´ v článku 8 ods. 2 a na ´iné príslušné opatrenia požadované podľa legislatívy Spoločenstva´ v článku 13 ods. 2, teda sa nepriamo týkajú aj týchto bodov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 je zahrnutý nepriamo, ale iba čiastočne. Skutočne, odkaz na ekosystémový prístup sa v spoločnej pozícii objavuje (článok 1). V odôvodneniach sa objavuje odkaz na zásadu predbežnej opatrnosti. Preventívne kroky, zásada, že znečisťovateľ platí alebo cezhraničné vplyvy nie sú výslovne zahrnuté.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 , v ktorom sa požaduje, aby Komisia vypracovala správu 4 roky po jeho implementácii na potenciálne konflikty, sa v spoločnej pozícii schválil iba čiastočne a nepriamo (článok 20), ktorý pod písm. g) obsahuje ´zhrnutie prínosu urobeného inými významnými politikami ES na dosiahnutie cieľov tejto smernice´.

Schválili sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 75 a 77 , ktorými sa zosúlaďuje text s rozhodnutím 2006/512/ES o komitológii (články 22 a 23).

3.2.2 Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu schválené Komisiou, ktoré však nie sú v spoločnej pozícii

Neschválil sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 v odôvodneniach , kde bolo uvedené, že EÚ je polostrov. Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 o regionálnej spolupráci.

Nezahrnul sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 vymedzujúci príslušné orgány („vnútroštátne“).

V spoločnej pozícii sa neschválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 52 a 58 o prístupe k informáciám a pravidlách dostupnosti, hoci článok 8 ods. 2 poukazuje na iné príslušné hodnotenia vykonané v rámci regionálnych morských dohovorov. Neschválil sa však odkaz na povinnosť odovzdať hodnotenia a monitorovacie programy Európskej environmentálnej agentúre. V článku 19 ods. 3 spoločnej pozície sa napokon rieši aj výhrada Komisie k tomu, že v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch Európskeho parlamentu nie je odkaz na smernicu INSPIRE.

Neschválil sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 . Nezahrnul sa ani odkaz na potrebu zohľadniť prvky cezhraničného významu pri stanovovaní environmentálnych cieľov, ktorý bol pre Komisiu prijateľný, ani zvyšok pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu týkajúci sa harmonogramu implementácie, ktorý Komisia nepodporovala.

V spoločnej pozícii sa neschválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 týkajúci sa zavedenia požiadavky na spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť monitorovacích metód.

V podstate sa neschválil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 , hoci obidve inštitúcie súhlasili s premenovaním článku 14 ´Výnimky´. V spoločnej pozícii sa nezahrnul odkaz na zmenu klímy, ktorý by Komisia mohla podporovať. Okrem toho sa neschválili prvky zmien a doplnení Európskeho parlamentu, ktoré neboli pre Komisiu prijateľné kvôli ich geografickému zameraniu. V spoločnej pozícii, ale v inom článku (článok 15), sa však z veľkej časti schválila Európskym parlamentom zavedená povinnosť Komisie odpovedať členským štátom v prípade, že právomoc prijímať opatrenia spočíva na Spoločenstve.

Neschválili sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 67 a 68 týkajúce sa ustanovenia konzultačných postupov zúčastnených strán.

V spoločnej pozícii sa nezahrnul pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 s objasnením cieľov preskúmania smernice.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 80 , 81 , 82 , 91 a 92 týkajúce sa deskriptorov dobrého environmentálneho stavu tvoria oveľa rozsiahlejší zoznam deskriptorov, ako je príslušný zoznam vytvorený v spoločnej pozícii (21 prvkov oproti 11). Hlavný rozdiel spočíva v tom, že Európsky parlament sem zaradil približne deväť deskriptorov, ktoré vyžaduje opis dobrého environmentálneho stavu z hľadiska tlakov vytváraných určitými ľudskými činnosťami (ako je pobrežný priemysel (prvky 1, n), námorná doprava (prvky m a o), iné ľudské činnosti (prvky p až t)). V spoločnej pozícii sa odzrkadľuje, i keď prehľadnejším spôsobom, niekoľko deskriptorov vychádzajúcich zo ´stavu´ alebo ´vplyvov´.

3.2.3 Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu zamietnuté Komisiou, ktoré sú však súčasťou spoločnej pozície

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 , ktorý udeľuje Baltskému moru pilotný štatút, sa neschválil výslovne, v spoločnej pozícii (článok 5 ods. 3) sa však uznala možnosť označenia ´pilotných projektov´ v rámci implementácie smernice.

Do spoločnej pozície neboli v plnom rozsahu začlenené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 62 a 64 zavádzajúce povinnosť označovať chránené morské oblasti (MPA). Čiastočne sa však odrazili v pridaní dvoch pododsekov o začlenení MPA do programov opatrení, ktoré majú byť vypracované (článok 13 ods. 4). Malo by sa poznamenať, že v znení spoločnej pozície sa nezavádza povinnosť zriadiť MPA.

3.2.4 Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu zamietnuté Komisiou a nezapracované do spoločnej pozície

V odôvodneniach sa zamietol pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 o vyňatí Baltského mora. Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 o kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľoch. Zamietol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 , na základe ktorého sa požadovala koordinácia medzi členskými štátmi a tretími krajinami v súvislosti s rybárskymi loďami plaviacimi sa pod štátnymi vlajkami v morských vodách EÚ. Zamietol sa aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 o racionálnosti sústavy Natura 2000. Nezachovali sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 13 a 17 , v ktorých sa uprednostňoval výskum určitých oblastí.

Zamietli sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 14 a 88 , v ktorých sa vyžadovalo zriadenie štruktúr ad hoc na úrovni členských štátov s cieľom zorganizovať medzisektorovú spoluprácu.

Zamietli sa aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19 a 74 týkajúce sa finančnej podpory Spoločenstva na implementáciu.

Neschválili sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 20, 34, 35, 69, 79 a 85 , na základe ktorých sa presúvali všetky lehoty implementácie.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 , ktorý je v rozpore so Zmluvou v oblasti riešenia riadenia rybolovu.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 o pridaní Chorvátska do zoznamu členských štátov v Jadranskom mori (článok 4). V tomto článku sa Rada dokonca rozhodla úplne vypustiť akékoľvek odkazy na členské štáty.

Zamietol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 o sprísnení povinnosti dosiahnuť ´dobrý environmentálny stav´. V spoločnej pozícii sa zmiernil pôvodný text Komisie k tejto dôležitej otázke.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 o zmene názvu článku 6.

Zamietol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 o zavedení osobitného regulačného rámca zameraného na projekty infraštruktúry v morskom prostredí.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 o spoločnej poľnohospodárskej politike.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 , na základe ktorého sa pri ďalšom vypracúvaní deskriptorov ´dobrého environmentálneho stavu vypúšťajú všetky odkazy na komitológiu´.

Zamietli sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 59 a 61 vrátane textu o prijatí opatrení a programov na zistiteľnosť a sledovanie znečisťovania morských vôd.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 , na základe ktorého sa požadovalo, aby Komisia vypracovala kritériá rozumného riadenia oceánov.

Zamietol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 o zavedení povinností týkajúcich sa ochrany Severného ľadového oceánu.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 týkajúci sa chránených morských oblastí, na základe ktorého sa požadovalo vypracovanie priebežných správ o ich zriadení.

Zamietol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 , na základe ktorého sa vyžadovalo preskúmanie regulačného postupu komitológie pre prijatie metodologických noriem.

Nezachoval sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 , na základe ktorého by sa zaviedli povinnosti pre členské štáty vo vodách mimo súdnej právomoci alebo suverenity EÚ.

Neschválil sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90 , na základe ktorého by došlo k vypusteniu rádionuklidov zo zoznamu látok na hodnotenie.

3.2.5 Dodatočné zmeny návrhu zo strany Rady

Spoločná pozícia obsahuje niekoľko dôležitých zmien v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Tieto zmeny nanešťastie oslabujú návrh.

Najvýznamnejšie zmeny sa týkajú:

- Nižšej úrovne cieľov smernice vyplývajúcich zo zmeny článku 1 . Kým originál návrhu Komisie požadoval vypracovanie námorných stratégií ´určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu´, v spoločnej pozícii sa táto povinnosť zmiernila odkazom na ´s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav´.Od členských štátov sa však bude ešte rozhodnejšie požadovať, aby do roku 2021 preukázali celkový pozitívny trend smerom k dobrému environmentálnemu stavu. Na základe spoločnej pozície by nestačilo vypracovať do roku 2021 námorné stratégie, ak by tieto stratégie neviedli k zvýšenej ochrane morského prostredia.Okrem toho hlavný cieľ smernice spočíva v úplnom dosiahnutí dobrého environmentálneho stavu, pretože iné odkazy na túto koncepciu v smernici sa nezmenili (napr. v článku 13).

- Zavedenie nového ustanovenia oslobodzujúceho členské štáty od prijatia určitých implementačných krokov, keď nie je závažné riziko pre morské prostredie alebo keď by náklady boli neprimerané . Zavedenie tohto nového ustanovenia dopĺňa už existujúce záruky na implementačné náklady v predbežnom návrhu (zvlášť článok 13 ods. 3). V spoločnej pozícii nie je dostatočne priamo vyjadrená potreba preukázať, že neexistujú závažné riziká ani sa nevyskytujú neprimerané náklady.

Toto sú ostatné dôležité zmeny:

- Geografické členenie medzi smernicu o námornej stratégii a rámcovú smernicu o vodách : Definícia ´morských vôd´ v článku 3 bola zmenená s uvedením, že morské vody sa rozšíria na morské vody zahrnuté v rámcovej smernici o vodách, pokiaľ ide o dôležité prvky morského ekosystému nezahrnuté v rámcovej smernici o vodách. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti námornej smernice na morské vody zahrnuté v rámcovej smernici o vodách je potrebné s cieľom zabezpečiť premyslenú implementáciu obidvoch smerníc, pretože pri morských ekosystémoch sa neberie ohľad na umelé administratívne hranice. Účelnejšie by bolo komplexnejšie geografické vzájomné pôsobenie medzi dvoma smernicami zahŕňajúce aj pobrežné a dokonca aj brakické vody (t. j. útvary povrchovej vody v blízkosti ústí riek, ktoré sú čiastočne slané v dôsledku ich blízkosti k pobrežným vodám).

- Uplatňovanie kontroly Komisie (články 12 a 16) : V spoločnej pozícii sa oslabuje uplatňovanie kontroly Komisie, teraz obmedzené na odporúčania vychádzajúce z oznámení členských štátov.

- Nové ustanovenie o zrýchlenom programe implementácie pre pilotné projekty (článok 5 ods. 3) : Do spoločnej pozície sa vkladá nové ustanovenie o možnosti zrýchlenia implementácie v oblastiach takzvaných pilotných projektov, ktoré majú vymedziť príslušné členské štáty.

- Vypustenie odkazov na členské štáty v článku 4 : V spoločnej pozícii sú jednoducho vymenované morské regióny a navrhované subregióny bez upresnenia, ktoré členské štáty hraničia s týmito regiónmi a subregiónmi.

4. ZÁVER

KOMISIA SA DOMNIEVA, žE SPOLOčNÁ POZÍCIA, KTORÚ PRIJALI VšETKY čLENSKÉ šTÁTY OKREM JEDNÉHO (TALIANSKO SA ZDRžALO HLASOVANIA), JE DÔLEžITÝM KROKOM K PRIJATIU SMERNICE O NÁMORNEJ STRATÉGII.

Komisia však upozorňuje, že spoločná pozícia nie je taká ambiciózna, ako bol pôvodný návrh Komisie, zvlášť pokiaľ ide o komplexné ambície, záväzný charakter cieľa dobrého environmentálneho stavu a náklady na implementáciu. V tomto poslednom bode Komisia chce pripomenúť, že dobrá politika závisí od vysoko kvalitných informácií a súčasné hodnotiace a monitorovacie programy na úrovni EÚ nie sú ani integrované ani komplexné.

Na druhej strane, Komisia je potešená, že v spoločnej pozícii sa plne uznáva silná potreba európskeho integrovaného prístupu k účinnejšej ochrane našich oceánov a morí. Pozitívne sú aj odkazy na význam spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ pri rozvoji a implementácii námorných stratégií na regionálnej úrovni. Aj doplnenie prvkov definície „dobrého environmentálneho stavu“ je napokon užitočné, hoci Komisia by uprednostnila definície, ktoré sa zameriavajú skôr na prvky environmentálnej kvality ako na špecifické tlaky.

[1] KOM(2006)275 v konečnom znení.