Návrh nariadenie rady o spoločnej organizácii trhu s vínom a zmene a doplnení niektorých nariadení {SEK(2007) 893} {SEK(2007) 894} /* KOM/2007/0372 v konečnom znení - CNS 2007/0138 */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 4.7.2007 KOM(2007) 372 v konečnom znení 2007/0138 (CNS) Návrh NARIADENIE RADY o spoločnej organizácii trhu s vínom a zmene a doplnení niektorých nariadení (predložená Komisiou) {SEK(2007) 893}{SEK(2007) 894} ODÔVODNENIE 1. Súvislosti návrhu Európska únia (EÚ) je vedúcim svetovým výrobcom, spotrebiteľom, vývozcom a dovozcom vína. Podiel výroby vína na celkovej hodnote poľnohospodárskej výroby predstavoval 5 % v EÚ-27 v roku 2006. Pokiaľ ide o kvalitu, európske víno dosahuje uznanie na celom svete. Vinársky sektor predstavuje v EÚ dôležitú hospodársku činnosť, najmä z hľadiska zamestnanosti a príjmov z vývozu. Avšak spotreba vína v EÚ počas uplynulých desaťročí neustále výrazne klesá a napriek nedávnemu oživeniu je od roku 1996 nárast objemu vyváženého vína z územia Spoločenstva podstatne pomalší v porovnaní s objemom dovozu. Zhoršením rovnováhy medzi ponukou a dopytom vo vinárskom sektore a narastaním výziev charakteristických pre európsky a medzinárodný trh s vínom sa na príjmy a ceny výrobcov vyvíja tlak. Predsa však existuje veľa konkurencieschopných výrobcov a ďalší majú predpoklady stať sa konkurencieschopnými. Ako sa uvádza v oznámení Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína z 22. júna 2006[1], Európska komisia usudzuje, že je nevyhnutná zásadná reforma spoločnej organizácie trhu (SOT) s vínom v záujme nahradenia finančne neefektívnych nástrojov politiky udržateľným a uceleným právnym rámcom. Cieľom je zabezpečiť lepšie zhodnotenie prostriedkov z prideleného rozpočtu, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 1,3 mld. EUR a tvorí 3 % celkových nákladov na poľnohospodárstvo. Súčasná spoločná organizácia trhu (SOT) bola ustanovená nariadením Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999. Prijatie tohto návrhu povedie k zrušeniu existujúcich právnych predpisov. Za predpokladu, že bude prijaté navrhované nariadenie, ktoré takisto vychádza zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článkov 36 a 37, nadobudne účinnosť 1. augusta 2008 a vzťahuje sa naň výlučná právomoc Spoločenstva. Avšak veľa opatrení, ktorých financovanie sa v rámci tohto návrhu predpokladá, umožní členským štátom vyrovnať sa so špecifickými situáciami svojich vinárskych oblastí v súlade so zásadou subsidiarity. V súlade so záväzkami Komisie zlepšovať právne predpisy je súčasťou tohto návrhu aktualizovaná analýza hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov problémov spojených s SOT, ako aj dosahu, prínosu a nedostatkov tohto návrhu vo vzťahu k uvedenej problematike. V návrhu sú tiež zohľadnené výsledky diskusií, ktoré sa viedli so zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi orgánmi a v rámci inštitúcií Spoločenstva. Tento návrh nariadenia je iniciatívou Komisie v rámci pokračujúcich reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – z roku 2003 pokiaľ ide o poľnohospodárske plodiny na ornej pôde a hospodárske zvieratá[2], z roku 2004 pokiaľ ide o olivový olej, tabak a bavlnu[3], z roku 2006 pokiaľ ide o cukor[4] a navrhovanú reformu v oblasti ovocia a zeleniny z januára 2007 – čo zahŕňa všetky hlavné sektory s výnimkou vína. Je v ňom tiež zohľadnená politika udržateľného rozvoja Spoločenstva prijatá na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu, politika vyššej konkurencieschopnosti z obnovenej Lisabonskej stratégie a politika zjednodušenia a lepšej regulácie SPP. 2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a hodnotenie vplyvu - Využitie externej expertízy V záujme prípravy podkladov reformy SOT s vínom Komisia financovala zhodnotenie súčasného režimu ex post , ktoré realizovalo konzorcium európskych vedeckých pracovníkov. Hodnotiaca správa bola uverejnená v novembri 2004 a je dostupná na internetovej stránke Komisie[5]. V rámci vypracovávania strednodobej prognózy pre trh s vínom Komisia ďalej oboznámila skupinu vedeckých vinárskych pracovníkov z Francúzska, Španielska, Talianska a Nemecka so svojimi predpokladmi, metodológiou a výsledkami. - Vinársky seminár Dňa 16. februára 2006 sa konal seminár pod názvom Výzvy a príležitosti pre európske víno, ktorého cieľom bolo poskytnúť zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť svoje myšlienky a názory na súčasnú situáciu v sektore vína a jeho perspektívy. Seminár absolvovalo viac než sto účastníkov, ktorí zastupovali široké spektrum zúčastnených strán[6]. - Oznámenie Komisie a posúdenie vplyvu Po vyvodení prvých záverov z diskusií Komisia v júni 2006 prijala oznámenie Rade a Európskemu parlamentu, v ktorom sa posudzujú štyri možnosti reformovania SOT. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa zúčastnili otvorenej diskusie o budúcnosti SOT, a oznámila, že na základe výsledkov tejto diskusie navrhne reformu SOT s vínom. Komisia po zohľadnení situácie v sektore a cieľov politiky, ktoré sa majú dosiahnuť, posúdila štyri možnosti reformy SOT s vínom. Tri z týchto možností – zachovanie status quo, reforma SOT s vínom podľa hlavných zásad reformného modelu SPP a pristúpenie k úplnej deregulácii – neposkytujú primeranú odpoveď na problémy, potreby a osobitosti sektoru vinárstva. Komisia schválila posúdenie vplyvu, ktoré bolo zahrnuté v pracovnom programe. Správa sa nachádza na internetovej stránke Komisie[7]. - Európske inštitúcie Od júla do októbra 2006 prebiehali v rámci Rady intenzívne diskusie, obzvlášť počas troch zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. V decembri 2006 prijali Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov svoje správy k vinárskej reforme. Vo februári 2007 Európsky parlament prijal z vlastnej iniciatívy k tomuto oznámeniu správu. - Konzultácie zúčastnených strán Komisia uskutočnila veľké množstvo stretnutí so zúčastnenými stranami a v rámci poradnej skupiny pre víno. Navyše, na zabezpečenie priameho a konkrétneho dialógu s európskym vinárskym sektorom uskutočnil komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od februára 2006 množstvo návštev rôznych vinohradníckych oblastí Európskej únie. - Vyjadrenie hlavných záujmov Počas uvedených diskusií, ktoré sa uskutočnili po prijatí oznámenia Komisie, mali členské štáty a mnohé zúčastnené strany príležitosť vyjadriť svoje záujmy. Aj keď boli vyjadrené rôzne pohľady, najviac zdieľané sú tieto: - naliehavá potreba rozsiahlej reformy so zreteľom na hospodársku analýzu Komisie, určenie problémov a cieľov reformy, - sociálne a hospodárske riziká vyplývajúce z príliš rýchleho a príliš rozsiahleho klčovania, - naliehavá potreba zlepšenia marketingu a propagácie vína, - ohrozenie kvality v prípade zrušenia zákazu dovážania muštu na výrobu vína a rezania vín s pôvodom v EÚ s dovážanými vínami. Krajiny nevyrábajúce víno zdôraznili potrebu zaviesť nákladovo efektívnejšie a spotrebiteľsky orientované opatrenia. Uvedené skutočnosti Komisia v predkladanom návrhu náležite zohľadnila. 3. Právne stránky návrhu - Ciele programu Stanovené ciele tejto reformy sú: - zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v EÚ, upevniť renomé akostných vín z EÚ ako najlepších na svete, v EÚ aj vo svete získať späť staré a preniknúť nové trhy, - vytvoriť pre víno režim, ktorý funguje na základe jasných, jednoduchých pravidiel – účinných pravidiel, ktorými sa zabezpečí rovnováha medzi ponukou a dopytom, - vytvoriť pre víno režim, ktorým sa zachovajú najlepšie tradície výroby vína v EÚ, posilní sa sociálna štruktúra mnohých vidieckych oblastí a zabezpečí sa rešpektovanie životného prostredia v celej výrobe. V novej politike EÚ v oblasti vína by sa mal náležite zohľadňovať zvýšený záujem spoločnosti týkajúci sa zdravia a ochrany spotrebiteľa, nevyhnutnosť zlučiteľnosti so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a súlad s reformovanou SPP, prvým a druhým pilierom a súlad s finančným výhľadom. Napokon treba zdôrazniť, že tento návrh vypracovala Komisia so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa ustanovuje spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov. Niektoré ustanovenia horizontálnej povahy sa aktualizovali, zjednodušili a zefektívnili, aby mohli byť vo vhodnom čase ľahko zapracované do tejto jednotnej SOT. - Zhrnutie navrhovaných opatrení Po identifikácii problémov daného sektoru, jeho potenciálu a osobitostí a v nadväznosti na hĺbkovú analýzu v rámci hodnotenia vplyvu Komisia usudzuje, že je treba zachovať osobitnú SOT s vínom, ktorú je bezpochyby treba podstatne reformovať. V záujme trvalo udržateľného a konkurencieschopného európskeho vinárskeho priemyslu s dlhodobými perspektívami existuje výzva prispôsobiť výrobnú štruktúru a regulačný rámec a súčasne zaručiť, že rozpočtové prostriedky sú vynakladané čo možno najefektívnejším spôsobom. Uvedené skutočností povedú od prvého dňa k zrušeniu všetkých opatrení, pri ktorých sa preukázalo, že sú neúčinné, a to podpory na destiláciu vedľajších produktov, destiláciu produktov z hrozna s dvojakým zámerom, ako aj podpory súkromného skladovania a vývozných náhrad. Pomoc na obohacovanie muštu, ktorá bola zavedená s cieľom kompenzovať dodatočné náklady v porovnaní s obohacovaním cukrom, bude zrušená súčasne so zavedením zákazu používania cukru na obohacovanie. Krízová destilácia bude nahradená dvoma opatreniami krízového manažmentu zavedenými do ponuky vnútroštátneho finančného balíka. Dôležitým znakom ďalekosiahlej reformy bude zosúladenie novej SOT s vínom s pravidlami WTO. A tak súčasné intervenčné opatrenia narúšajúce obchod („Jantárová skrinka“) budú zrušené a v prípade, že vnútorné podporné opatrenia budú naďalej existovať, prednosť budú mať opatrenia patriace do kategórie „Zelený balíček“. Navrhovaný postup sa skladá z dvoch fáz - prvá fáza od roku 2008 do roku 2013 zahŕňa obnovenie rovnováhy trhu a súčasne pomoc tým, ktorí nedokážu konkurovať, aby dôstojne opustili sektor. Počas uvedeného obdobia budú zavedené nové opatrenia na podporu konkurencieschopnosti vrátane zrušenia práv na výsadbu, ku ktorému dôjde v druhej fáze so začiatkom 1. januára 2004. 3.1. Obnovené, zjednodušené a jasnejšie regulačné opatrenia Menej obmedzení pre výrobcov Systém obmedzení práv na výsadbu bude oproti roku 2010 predĺžený do roku 2013. S cieľom podporiť konkurencieschopnosť nebude od 1. januára 2014 výsadba viniča obmedzovaná. Cieľom je umožniť všetkým konkurencieschopným výrobcom vína zvýšiť výrobu tak, aby mohli znovu získať staré a preniknúť na nové trhy v rámci EÚ a v tretích krajinách. Avšak nové skutočnosti na trhu a kompetencie členských štátov pokiaľ ide o prístup k chránenému označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu (ako napríklad vymedzenie územia, stanovenie maximálnych výnosov a ďalšie prísnejšie pravidlá vzťahujúce sa na pestovanie, spracovávanie a označovanie) spolu odstránením bezpečnostnej siete, ktorú predstavovala systematická destilácia obmedzia počet hektárov a umožnia predchádzať nadprodukcii. Každé rozhodnutie rozšíriť výrobu bude v plnej miere zohľadňovať schopnosť výrobcu nájsť pre svoje výrobky odbytiská. Pružnejšie enologické postupy vďaka: - presunu právomoci z Rady na Komisiu v oblasti schvaľovanie nových a úpravy existujúcich enologických postupov vrátane prevzatia acquis okrem obohacovania a okysľovania, - posudzovaniu nových enologických postupov prijatých Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV) Komisiou a následnému začleňovaniu do nariadení Komisie, - povoleniu používať v EÚ už medzinárodne schválené enologické postupy výroby vína na vývoz do týchto destinácií, - zrušeniu požiadavky na minimálny obsah prirodzeného alkoholu vo víne. Jasnejšie, ucelenejšie, a tým aj viac trhovo orientované triedenie a označovanie vín: Koncepcia EÚ v prípade akostných vín sa zakladá na zemepisnom pôvode (akostné vína z ohraničenej vinohradníckej plochy). EÚ sa usiluje o potvrdenie, prispôsobenie, podporu a rozšírenie tejto koncepcie v celosvetovom meradle. Politika kvality by sa mala stať jasnejšou, jednoduchšou, transparentnejšou a tým účinnejšou: - ustanovením jasného rámca pre vína so zemepisným označením v súlade s horizontálnou politikou kvality (Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006). Vína so zemepisným označením sa budú ďalej deliť na vína s chráneným zemepisným označením (CHZO) a vína s chráneným označením pôvodu (CHOP). Na registráciu a ochranu zemepisného označenia bude stanovený postup, - zachovaním zákazu nadmerného lisovania hrozna, aby sa udržala kvalita vína, ktorý sa uplatňuje podľa zásady subsidiarity, - rozšírením úlohy medziodvetvových organizácií s cieľom kontrolovať a riadiť kvalitu vína vyrobeného na ich území a tiež posilnením nástrojov kvality, najmä v prípade výroby „ vin de cépage “. Komisia navrhuje zjednodušenie pravidiel označovania vína etiketami vytvorením jednotného právneho rámca, ktorý by sa uplatňoval na všetky kategórie vín a s nimi súvisiace údaje. Uspokoja sa potreby spotrebiteľov a dosiahne sa väčší súlad s politikou kvality vína. Zakladá sa predovšetkým na: - presune právomocí z Rady na Komisiu, - uplatňovaní jednotného právneho nástroja na všetky vína tým, že pravidlá v horizontálnej smernici 2000/13/ES o označovaní budú náležite doplnené, aby zodpovedali osobitným potrebám vinárskeho sektoru v prípade povinného a dobrovoľného označovania, - zlepšení flexibility politiky označovania vína so zohľadňovaním politík WTO tým, že sa upustí od rozdielnych pravidiel označovania vín s chráneným označením pôvodu alebo so zemepisným označením a vín bez týchto označení, a čo je dôležitejšie, v prípade vín bez chráneného označenia pôvodu alebo bez zemepisného označenia sa zjednoduší označovanie odrody a ročníka, pričom budú dodržané príslušné požiadavky na vysledovateľnosť, - zaručením informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrany tým, že na základe náležitých pravidiel označovania vysledovateľnosti získa plnohodnotnú informáciu o pôvode výrobku. 3.2. Ustanovenie vnútroštátnych finančných balíkov s cieľom umožniť členským štátom zlepšiť ich osobitnú situáciu Podľa finančného výkazu sa pohybuje celkový rozpočet pridelený na tento druh opatrení od 623 mil. EUR v roku 2009 po 830 mil. EUR počnúc rokom 2015. Z neho sa pre každý členský štát vyrábajúci víno vyčlení finančný balík, ktorý sa vypočíta podľa troch objektívnych kritérií, a to podielu na rozlohe, podielu na produkcii a v minulosti uskutočnených výdavkov s nasledovnou významnosťou: jedna štvrtina, jedna štvrtina a jedna polovica s výnimkou časti venovanej propagácii, kde podiel na rozlohe predstavuje polovicu a podiel na produkcii polovicu. Každému členskému štátu sa umožní využívať svoj finančný balík na financovanie opatrení podľa vlastných preferencií zo stanoveného zoznamu, do ktorého patrí: - nová pomoc na podporu predaja v tretích krajinách, - schéma reštrukturalizácie/konverzie viníc, - nová pomoc na zelený zber, - nové opatrenia krízového riadenia, ako sú poistenie proti prírodným katastrofám a administratívne náklady na ustanovenie sektorového vzájomného fondu. Využívanie finančného balíka bude podliehať určitým spoločným pravidlám zahŕňajúcim oznámenie príslušného vnútroštátneho programu Komisii a minimálne environmentálne pravidlá uplatňované prostredníctvom zásady krížovej zhody s cieľom predchádzať narušeniu hospodárskej súťaže. 3.3. Posilnenie trvalej udržateľnosti sektoru prostredníctvom významnejšieho využívania opatrení na rozvoj vidieka Mnohé opatrenia ustanovené v nariadení o rozvoji vidieka[8] a zahrnuté do programov, ktoré prijímajú členské štáty, by mohli mať pre vinársky sektor význam vzhľadom na skutočnosť, že môžu pestovateľov, spracovateľov a obchodníkov vo výraznej miere stimulovať a priniesť im úžitok. Ide okrem iného o: - začatie činnosti mladých poľnohospodárov a investície do technických zariadení a v prospech zlepšenia marketingu, - odborný výcvik, - podpora v oblasti informovania a propagácie pre organizácie výrobcov po vstupe do schémy kvality, - agroenvironmentálna podpora na pokrytie vedľajších nákladov a ušlých príjmov v súvislosti s tvorbou alebo udržiavaním vinohradníckej/kultúrnej krajiny, - prípadná možnosť skoršieho odchodu do dôchodku pre poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú definitívne ukončiť akúkoľvek obchodnú poľnohospodársku činnosť s tým, že svoj podnik postúpia iným poľnohospodárom. Zákaz používania cukru povedie u niektorých výrobcov, ktorí používali na obohacovanie cukor, k investíciám v súvislosti so zavádzaním používania muštu na obohacovanie. V rámci rozvoja vidieka bude členským štátom umožnené poskytnúť podporu investícií tým výrobcom, ktorí budú musieť prejsť od používania cukru na obohacovanie k používaniu muštu. Vzhľadom na skutočnosť, že proces plánovania rozvoja vidieka na roky 2007-2013 už v súčasnosti prebieha, bude v záujme podpory týchto opatrení nevyhnutný prevod finančných prostriedkov medzi rozpočtovými kapitolami (trh a priame platby na jednej strane, rozvoj vidieka na strane druhej) a ich viazanie na regióny s výrobou vína v súlade s tým, čo bolo uskutočnené v ostatných dvoch sektoroch (tabak a bavlna). Výška prevedeného rozpočtu sa bude pohybovať od 100 mil. EUR v roku 2009 po 400 mil. EUR počnúc rokom 2014. Keďže programy rozvoja vidieka už boli prijaté, členským štátom sa vytvorí možnosť prispôsobiť ich, čím budú môcť zohrávať v budúcnosti dôležitú úlohu v hospodárskej prosperite zainteresovaných strán vo vinárskom sektore a v uchovávaní životného prostredia v oblastiach s pestovaním viniča. 3.4. Zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o európskych vínach Viaceré zainteresované strany, najmä počas seminára, ktorý sa konal 16. februára 2006, zdôraznili potrebu klásť vyšší dôraz na uvádzanie vín na trh a na propagáciu. Zámerom Komisie je dôrazne vykonávať zodpovednú podpornú a informačnú politiku. Treba využívať všetky dostupné možnosti v rámci právnych predpisov Spoločenstva a vytvoriť nové možnosti s cieľom realizovať: - Nové podporné projekty mimo EÚ s využitím vnútroštátnych finančných balíkov z viazaného ambiciózneho rozpočtu vo výške 120 mil. EUR, čo predstavuje 9 % z prideleného rozpočtu pre sektor. Tieto opatrenia budú spolufinancované vo výške 50 % z rozpočtu Spoločenstva. - Vylepšené projekty na propagáciu s využitím fondov rozvoja vidieka v prospech organizácií výrobcov vstupujúcich do schém kvality. - Nové informačné kampane o zodpovednej/striedmej konzumácii vína, ktoré budú tiež financované v rámci EÚ s využitím horizontálneho právneho rámca na podporu predaja a s navŕšeným podielom spolufinancovania (stanoveným na úroveň 60 %) Rovnako dôjde k zlepšeniu súčasnej informačnej kampane o klasifikácii vín podľa európskych zemepisných označení. Na tento účel bude zmenené a doplnené nariadenie (ES) č. 2826/2000 a dôjde k navýšeniu dostupných finančných prostriedkov. 3.5. Predchádzanie rizikám v oblasti životného prostredia Pri výrobe vína a jeho uvádzaní na trh by sa mala v plnej miere zohľadňovať problematika životného prostredia počnúc pestovateľskými postupmi až po spracovateľské metódy. Zámerom Komisie je zabezpečiť, aby sa reformou vínneho režimu dosiahlo zlepšenie v oblasti vplyvu pestovania viniča a výroby vína na životné prostredie, najmä pokiaľ ide o pôdnu eróziu a kontamináciu, používanie prípravkov na ochranu rastlín a spracovávanie odpadu. Komisia na dosiahnutie týchto cieľov navrhuje: - oprávnenosť zahrnutia všetkých vinárskych oblastí do systému jednotnej platby znamená, že sa na čoraz viac pestovateľov budú povinne vzťahovať pravidlá krížovej zhody, - automatické zahrnutie vyklčovaných plôch do systému jednotnej platby znamená, že sa budú pre tieto plochy povinne uplatňovať pravidlá krížovej zhody, - podpora na klčovanie bude spojená s minimálnymi environmentálnymi požiadavkami, aby sa predchádzalo znehodnocovaniu pôdy, ako aj s opatreniami na reštrukturalizáciu a zelený zber financovanými z vnútroštátnych finančných balíkov, - stanovenie prijateľnej minimálnej úrovne starostlivosti o životné prostredie pri výrobe vína, - navýšenie finančných prostriedkov pre programy rozvoja vidieka, napríklad v osi 2, na podporné opatrenia na zlepšenie životného prostredia a vidieckej krajiny. 3.6. Ponúknuť alternatívy menej konkurencieschopným výrobcom Aj keď sú už mnohí výrobcovia konkurencieschopní, alebo vďaka navrhovaným opatreniam v rámci reformy svoju konkurencieschopnosť zvýšia, ďalší sa v súčasnosti nachádzajú vo veľmi zložitej situácii. Už dnes sú často v strate a na čoraz konkurenčnejšom trhu bude pre nich mimoriadne ťažké zabrániť úpadku. Je treba zachovať režim pomoci na definitívne zanechanie činnosti, čím sa takýmto výrobcom umožní opustiť sektor dôstojne. Pestovatelia viniča by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či budú klčovať alebo nie. Aby sa však predišlo sociálnym a/alebo environmentálnym problémom, členské štáty budú môcť obmedziť klčovanie viníc v horských oblastiach alebo na strmých svahoch, ako aj v regiónoch s osobitnými požiadavkami z hľadiska životného prostredia a/alebo v klčovaní nepokračovať, ak celková vyklčovaná plocha úhrnom prekračuje 10 % ich plochy viníc. Prémie za vyklčovanie sa zvýšia a stanovia sa na príťažlivej úrovni. S cieľom podnietiť využívanie prémií od prvého roku sa pre ne stanoví na zostávajúce obdobie obmedzení výsadby klesajúca stupnica. Určený rozpočet umožní počas päťročného obdobia vyklčovať v EÚ približne 200 000 ha. Táto rozloha zodpovedá časti štrukturálneho prebytku, ktorý sa má odstrániť vzhľadom na nedávne zlepšenia v obchode a očakávaný pozitívny vplyv navrhovaných opatrení na obchodnú rovnováhu, najmä ukončenie obohacovania cukrom, podporu predaja, zelený zber a pomoc na rozvoj vidieka Po vyklčovaní budú pôvodne viničom vysadené poľnohospodárske plochy zaradené k oprávneným plochám v rámci systému jednotnej platby a zaručí sa pre ne priemerná priama platba nezávislá od druhu výroby obvyklá v danom regióne. 3.7. Obchod s tretími krajinami So zreteľom na stále prebiehajúce rokovania s WTO a ich zatiaľ neznámy výsledok, sa návrh reformy netýka v súčasnosti platného právneho rámca pre zahraničný obchod okrem vývozných náhrad. Dosah a úloha vývozných náhrad pre víno boli predmetom analýzy. Ich hospodársky vplyv sa podstatne znížil. Vývozy s náhradami predstavujú menej ako15 % objemu celkového vývozu. Hodnota vývozných náhrad predstavuje 3,4 % hodnoty výrobkov oprávnených na vývozné náhrady. Posudzuje sa preto možnosť lepšieho využitia finančných prostriedkov určených na tento prostriedok, sčasti na podporu predaja, a navrhuje sa vývozné náhrady zrušiť. 3.8. Posilnenie súdržnosti SPP, zjednodušenie a plná zhoda s právnymi predpismi Spoločenstva Rozšírenie oprávnenosti všetkých vinohradníckych plôch na zahrnutie do systému jednotnej platby je významným opatrením, ktorého cieľom je poskytnúť výrobcom vína vysokú mieru pružnosti a zaručiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, ako s inými poľnohospodármi. Na tento účel bude nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 zmenené a doplnené. V návrhu sa predkladá zjednodušenie právnych predpisov, zjednodušenie administratívnych postupov pre verejné orgány (EÚ, vnútroštátne a regionálne) a zjednodušenie administratívnych postupov pre súkromné strany. Významným prínosom navrhovanej reformy je napríklad zjednodušenie administratívy vychádzajúce zo zrušenia trhových opatrení a práv na výsadbu od roku 2014. Ďalej by sa malo podporovať zjednodušenie sprievodnej dokumentácie a jej prenos elektronickou cestou. Hospodárske subjekty a členské štáty musia bez ohľadu na zrušenie obmedzení výsadby dodržiavať platné právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa takzvaných neusporiadaných a nezákonných viníc. Dodržiavanie týchto pravidiel je pre fungovanie existujúcej SOT rozhodujúce. Ak sa pravidlá nebudú dodržiavať, Komisia bude (naďalej) prijímať primerané opatrenia v rámci postupov na vyrovnanie účtov alebo, v prípade potreby, začne priestupkové konanie podľa článku 226 zmluvy. 4. vplyv na rozpočet Navrhovaná reforma nemá vplyv na zvýšenie nákladov vo vzťahu k rozpočtu vo výške 1,3 mld. EUR, ktorý bol pre sektor nedávno pridelený. Tento rozpočet sa použije: - na vnútroštátne finančné balíky v rámci novej SOT, v ktorých je na jednej strane zahrnutá propagácia vo vzťahu k tretím krajinám a na strane druhej klčovanie, - na presun opatrení pre oblasti s výrobou vína do rámca rozvoja vidieka - a na presun do systému jednotnej platby podľa vyklčovaných plôch. Očakáva sa, že zmeny a inovácie režimu povedú k účinnejšiemu využívaniu rozpočtu. Okrem toho budú finančné prostriedky určené na informovanie na vnútornom trhu o víne s chráneným označením pôvodu alebo so zemepisným označením, odrodových vínach a o zodpovednej konzumácii navýšené o 3 mil. EUR. OBSAH HLAVA I ÚVODNÉ USTANOVENIA 23 HLAVA II PODPORNÉ OPATRENIA 24 Kapitola I Podporné programy 24 Oddiel 1 Úvodné ustanovenia 24 Oddiel 2 Podporné programy 24 Oddiel 3 Osobitné podporné opatrenia 26 Oddiel 4 Všeobecné ustanovenia 29 Kapitola II Prevod finančných prostriedkov 30 HLAVA III REGULAčNÉ OPATRENIA 30 Kapitola I Všeobecné pravidlá 30 Kapitola II Enologické postupy a obmedzenia 31 Kapitola III Označenia pôvodu a zemepisné označenia 34 Oddiel 1 Rozsah pôsobnosti a definície 34 Oddiel 2 Žiadosť o ochranu 35 Oddiel 3 postup priznávania ochrany 36 Oddiel 4 Špecifické prípady 38 Oddiel 5 Ochrana a kontrola 39 Oddiel 6 Všeobecné ustanovenia 42 Kapitola IV Označovanie 43 Kapitola V Organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie 45 HLAVA IV OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI 48 Kapitola I Spoločné ustanovenia 48 Kapitola II Dovozné a vývozné licencie 49 Kapitola III Ochranné opatrenia 51 Kapitola IV Pravidlá pre dovozy 52 HLAVA V VÝROBNÝ POTENCIÁL 54 Kapitola I Nezákonná výsadba 54 Kapitola II Prechodný režim práv na výsadbu 56 Kapitola III Schéma klčovania 59 HLAVA VI VšEOBECNÉ USTANOVENIA 63 HLAVA VII PRECHODNÉ A ZÁVEREčNÉ USTANOVENIA 66 Kapitola I Zmeny a doplnenia 66 Kapitola II Prechodné a záverečné ustanovenia 69 2007/0138 (CNS) Návrh NARIADENIE RADY o spoločnej organizácii trhu s vínom a zmene a doplnení niektorých nariadení RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 36 a 37, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu, keďže: (1) Súčasný režim, ktorý sa uplatňuje na vinársky sektor, sa ustanovil v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom[9]. (2) Pokračuje výrazný pokles spotreby vína v Spoločenstve a objem vyváženého vína z územia Spoločenstva rastie od roku 1996 je podstatne pomalšie než objem dovozu. Toto viedlo k zhoršeniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom a následne sa vytvára tlak na ceny príjmy výrobcov. (3) Nie všetky nástroje, ktoré v súčasnosti zahŕňa nariadenie (ES) č. 1493/1999, sa ukázali účinné pri smerovaní sektoru ku konkurencieschopnému a udržateľnému rozvoju. Opatrenia v oblasti trhových mechanizmov, ako napríklad krízová destilácia, sa ukázali ako finančne neefektívne, podporili štrukturálne prebytky bez toho, že by si vynútili zlepšenia konkurencieschopnosti príslušných štruktúr. Navyše niektoré z existujúcich regulačných opatrení nevhodne obmedzili činnosť konkurencieschopných výrobcov. (4) Povedané inými slovami, nezdá sa, že by súčasný právny rámec umožňoval udržateľné dosahovanie cieľov ustanovených v článku 33 zmluvy, najmä pokiaľ ide o stabilizovanie trhu s vínom a zabezpečovanie uspokojivého životného štandardu pre príslušnú poľnohospodársku komunitu. (5) Vo svetle nadobudnutých skúsenosti je preto žiaduce zmeniť režim Spoločenstva, ktorý sa uplatňuje vo vinárskom sektore, so zámerom dosiahnuť tieto ciele: zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v Spoločenstve, upevniť renomé akostných vín z EÚ ako najlepších na svete, znovu získať staré a preniknúť na nové trhy v Spoločenstve a vo svete, vytvoriť pre víno režim, ktorý funguje na základe jasných, jednoduchých a účinných pravidiel, ktorými sa vyrovnáva ponuka a dopyt, vytvoriť pre víno režim, ktorým sa zachovajú najlepšie tradície výroby vína v Spoločenstve, posilní sa sociálna štruktúra mnohých vidieckych oblastí a zabezpečí sa rešpektovanie životného prostredia v celej výrobe. Je preto vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 1999/1493 a nahradiť ho týmto novým. (6) Tomuto nariadeniu predchádzal hodnotiaci a konzultačný proces s cieľom určiť potreby vinárskeho sektoru a zamerať sa na ne. Bola objednaná externá hodnotiaca správa, ktorá sa publikovala v novembri 2004. Komisia usporiadala 16. februára 2006 seminár s cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám priestor na vyjadrenie svojich názorov. Oznámenie Komisie pod názvom Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína bolo uverejnené 22. júna 2006[10] spolu s hodnotením vplyvu, v ktorom sa uviedlo niekoľko možností reformy sektoru. (7) Od júla do novembra 2006 sa uskutočnili diskusie na úrovni Rady. V decembri 2006 Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov prijali správy k navrhovaným možnostiam vinárskej reformy, ako bola uvedená v oznámení Komisie. 15. februára 2007 Európsky parlament prijal z vlastnej iniciatívy k tomuto oznámeniu správu s poukázaním na závery, ktoré boli v súvislosti s týmto nariadením prijaté. (8) Nariadenie Rady [ číslo, úplný názov a údaje o uverejnení sa doplnia, pokiaľ budú známe pred prijatím tohto nariadenia ], ktorým sa ustanovuje spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov („jednotná organizácia spoločného trhu“) by sa napokon malo vzťahovať aj na vinársky sektor. Spoločná organizácia jednotného trhu zahŕňa ustanovenia horizontálnej povahy, najmä o obchode s tretími krajinami, pravidlách hospodárskej súťaže, kontrolách a sankciách, o výmene informácií medzi Komisiou a členskými štátmi. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa takzvaných horizontálnych záležitostí by sa mali čo možno najviac približovať ustanoveniam obsiahnutým v jednotnej organizácii spoločného trhu, aby sa tak v budúcnosti umožnilo ich ľahké zahrnutie do jednotnej organizácie spoločného trhu. (9) Je dôležité ustanoviť podporné opatrenia, od ktorých sa očakáva posilnenie konkurencieschopných štruktúr. Hoci sú tieto opatrenia určené a financované Spoločenstvom, členským štátom by sa mala v primeranej miere ponechať možnosť výberu vzhľadom na potreby ich územných celkov, pričom sa budú zohľadňovať regionálne osobitosti, ktoré sa v prípade potreby zahrnú do vnútroštátnych podporných programov. Za uplatňovanie týchto programov budú niesť zodpovednosť členské štáty. (10) Určenie kľúča na prideľovanie finančných prostriedkov jednotlivým členským štátom na vnútroštátne podporné programy by malo v prvom rade vychádzať z podielov na rozpočte vinárskeho sektora v minulosti, ďalej z plôch vysadených viničom a histórie produkcie. (11) Jedným z kľúčových opatrení takýchto programov by mala byť propagácia a marketing vín Spoločenstva v tretích krajinách a na toto opatrenie by sa mali vyčleniť určité rozpočtové prostriedky. Činnosti v oblasti reštrukturalizácie a konverzie by mali byť aj naďalej zahrnuté vzhľadom na ich pozitívny štrukturálny vplyv na sektor. Na preventívne nástroje, ako poistenie úrody, vzájomné fondy a zelený zber by sa mala vzťahovať oprávnenosť na podporu v rámci podporných programov, aby tak posmelil zodpovedný prístup ku krízovým situáciám. (12) Financovanie oprávnených opatrení Spoločenstvom by malo závisieť od dodržiavania istých environmentálnych pravidiel výrobcami, pokiaľ sa uplatňujú. Pokiaľ sa preukáže nesúlad, malo by to viesť k príslušnému zníženiu platieb. (13) Sektor by sa mal podporovať aj v rámci štrukturálnych opatrení podľa nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[11]. (14) Na vinársky sektor by sa mali zamerať tieto opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005: podporu mladých začínajúcich poľnohospodárov a investície do technických zariadení a v prospech zlepšenia marketingu, odborná príprava, podpora v oblasti informovania a propagácie organizácií výrobcov po vstupe do schémy kvality, agroenvironmentálna podpora, pre poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú definitívne ukončiť akúkoľvek obchodnú poľnohospodársku činnosť s tým, že svoj podnik postúpia iným poľnohospodárom, by sa mal zaručiť predčasný dôchodok. (15) S cieľom zvýšiť množstvo finančných prostriedkov dostupných podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 by sa malo zaviesť postupné navyšovanie finančných prostriedkov v prospech rozpočtu na uplatňovanie tohto nariadenia. (16) Vo vinárskom sektore by mali platiť niektoré regulačné opatrenia, najmä z dôvodov zdravia, kvality a očakávaní zákazníka. (17) Členské štáty budú naďalej zodpovedné za klasifikáciu odrôd muštového viniča, z ktorých sa na ich území vyrába víno. Niektoré odrody by sa mali vyňať. (18) Niektoré výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali uvádzať na trh Spoločenstva podľa osobitnej klasifikácie výrobkov z muštového hrozna a v súlade s príslušnými špecifikáciami. (19) Výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali vyrábať v súlade s istými pravidlami týkajúcimi sa enologických postupov a obmedzení, čím sa zaručí zohľadňovanie záujmov zdravia, ako aj očakávaní spotrebiteľa pokiaľ ide o kvalitu a metódy výroby. Z dôvodov flexibility by sa malo Komisii umožniť aktualizovať existujúce a schvaľovať nové postupy okrem politicky citlivých oblastí obohacovania a okysľovania, v prípade ktorých by bola naďalej oprávnená Rada, pokiaľ ide o zmeny. (20) Zvyšovanie obsahu alkoholu vo víne by malo byť podriadené istým limitom, a pokaľ sa uplatňuje, má sa uskutočňovať pridávaním zahusteného a rektifikovaného hroznového muštu do vína. Pridávanie sacharózy by naďalej nemalo byť povolené. (21) Vzhľadom na nízku kvalitu vína vyrobeného nadmerným lisovaním by sa mala táto metóda mala zakázať (22) S cieľom dodržiavať medzinárodné normy v tejto oblasti je treba, aby sa Komisia vo všeobecnosti opierala o enologické postupy schválené Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV). Tieto normy by sa mali uplatňovať aj na vína Spoločenstva určené na vývoz bez ohľadu na prísnejšie pravidlá, ktoré sa môžu uplatňovať v Spoločenstve, aby sa tak na zahraničných trhoch nevytvárali výrobcom prekážky. (23) Rezanie vín s pôvodom z tretej krajiny s vínom pochádzajúcim zo Spoločenstva a rezanie vín s pôvodom z tretích krajín má byť aj naďalej v Spoločenstve zakázané. Rovnako by niektoré druhy hroznového muštu, hroznovej šťavy a čerstvého hrozna s pôvodom v tretích krajinách nemali na území Spoločenstva dozrievať na víno, alebo sa do vína pridávať. (24) Koncepcia akostných vín Spoločenstva sa okrem iného zakladá na osobitých charakteristikách vína, ktoré sa pripisujú jeho zemepisnému pôvodu. Takéto vína sa pre zákazníka označujú chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, hoci súčasný systém nie je v tomto smere naplno rozvinutý. S cieľom zahrnúť do transparentného a prepracovanejšieho rámca požiadavky na kvalitu príslušných výrobkov, mal by sa ustanoviť režim, podľa ktorého sa budú posudzovať žiadosti o chránené označenie pôvodu a zemepisné označenie v súlade s prístupmi v rámci horizontálnej politiky Spoločenstva v oblasti kvality potravín iných než víno a destiláty z nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín[12]. (25) S cieľom zachovať osobitné charakteristiky vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, malo by sa v tomto ohľade umožniť členským štátom uplatňovanie prísnejších predpisov. (26) Chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia by sa mali uznávať a registrovať na úrovni Spoločenstva, aby sa na ne mohla na úrovni Spoločenstva vzťahovať ochrana. S cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé názvy spĺňali podmienky stanovené v tomto nariadení, mali by žiadosti preskúmať vnútroštátne orgány príslušných členských štátov, pričom musia dodržiavať minimálne spoločné ustanovenia vrátane vnútroštátneho námietkového konania. Následne by mala Komisia tieto rozhodnutia preskúmať, aby sa zaručilo, že žiadosti spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení a vo všetkých členských štátoch sa uplatňuje rovnaký prístup. (27) Ochrana by sa mala umožniť aj pre označenia pôvodu a zemepisné označenia tretích krajín, pokiaľ sa chránia v krajine pôvodu. (28) Registračné konanie by malo umožniť každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má oprávnený záujem, v členskom štáte alebo tretej krajine, aby uplatnila svoje práva oznámením námietky (29) Registrované označenia pôvodu alebo zemepisné označenia by sa mali chrániť pred používaním, ktorým sa neoprávnene zneužíva renomé výrobku, ktorý zodpovedá náležitým požiadavkám. S cieľom podporovať spravodlivú súťaž a nezavádzať spotrebiteľov sa takáto ochrana môže vzťahovať aj výrobky, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vrátane tých, ktoré nie sú uvedené v prílohe I zmluvy. (30) Mali by sa ustanoviť postupy, ktorými sa umožnia zmeny a doplnenia špecifikácií chráneného výrobku, zrušenie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, najmä pokiaľ nie je ďalej zaručené dodržanie špecifikácie výrobku. (31) Označenia pôvodu a zemepisné označenia chránené na území Spoločenstva by mali podliehať kontrolám, pokiaľ je to možné, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá[13], vrátane systému kontrol na zaručenie súladu so špecifikáciami vzťahujúcich sa na príslušné vína. (32) Členské štáty by mali mať právo vyberať poplatky, ktorými sa uhradia vzniknuté náklady. (33) Existujúce označenia pôvodu a zemepisné označenia sú z dôvodov právnej istoty vyňaté z uplatňovania nového postupu preskúmania. Príslušné členské štáty by však mali poskytnúť Komisii základné informácie a akty, na základe ktorých boli tieto označenia pôvodu a zemepisné označenia na vnútroštátnej úrovni priznané, a pri nedodržaní ktorých by im mala byť ochrana odobratá. Rozsah rušenia existujúcich označení pôvodu a zemepisných označení by mal byť z dôvodov právnej istoty obmedzený. (34) Chránenie zemepisných názvov ako označení pôvodu alebo zemepisných označení by nemalo byť naďalej umožnené. (35) Popis, označovanie a prezentácia výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, môže mať významný dosah na ich predajnosť. Rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov týkajúcich sa vinárskych výrobkov môžu narúšať nerušené fungovanie vnútorného trhu. (36) Preto by sa mali ustanoviť pravidlá, v ktorých sa zohľadnia oprávnené záujmy spotrebiteľov a výrobcov. Z tohto dôvodu sú pravidlá Spoločenstvá týkajúce sa označovania etiketami opodstatnené. (37) Týmito pravidlami by sa malo ustanoviť povinné používanie istých termínov, aby bolo možné výrobok určiť podľa kategórií predaja a poskytnúť zákazníkom isté dôležité informácie. Aj používanie istých dobrovoľných informácií by sa malo upravovať na úrovni Spoločenstva. (38) Pokiaľ nie je stanovené inak, pravidlá na označovanie etiketami by sa mali vzájomne dopĺňať s pravidlami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín[14], ktoré sa uplatňuje horizontálne. Skúsenosti ukázali, že rozdielne pravidlá označovania etiketami v závislosti od druhu vinárskeho výrobku nie sú vhodné. Pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky jednotlivé kategórie vína vrátane dovezených výrobkov. Mali by najmä umožniť uvedenie odrody muštového viniča a ročníka na vínach bez označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, pričom sa uplatňujú požiadavky na pravosť etikiet a s tým súvisiaci dohľad. (39) Existencia organizácií výrobcov a zakladanie ďalších môže byť aj naďalej prínosom k uspokojovaniu potrieb vinárskeho sektoru tak, ako sa určili na úrovni Spoločenstva. Základom užitočnosti takýchto organizácií je rozsah a účinnosť služieb, ktoré poskytujú svojim členom. Rovnako je tomu aj pokiaľ ide o medziodvetvové organizácie. Členské štáty by preto mali uznať organizácie, ktoré spĺňajú isté požiadavky ustanovené na úrovni Spoločenstva. (40) Členské štáty by mali byť schopné vykonávať rozhodnutia prijaté medziodvetvovými organizáciami tak, aby sa zlepšila funkčnosť trhu s vínom s označením pôvodu alebo zemepisným označením. Rozsahom pôsobnosti týchto opatrení by sa však nemala narušiť hospodárska súťaž. (41) Vytvorenie jednotného trhu Spoločenstva znamená aj zavedenie systému obchodovania na vonkajších hraniciach Spoločenstva. Mal by zahŕňať dovozné clá a v zásade by mal stabilizovať trh Spoločenstva. Systém obchodovania by sa mal zakladať na medzinárodných záväzkoch Spoločenstva, najmä na tých, ktoré vyplývajú z dohôd v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). (42) Monitorovanie obchodných tokov je predovšetkým záležitosťou riadenia, ku ktorému by sa malo pristupovať flexibilne. V tejto súvislosti by mala Komisia prijať rozhodnutie o zavedení požiadaviek týkajúcich sa licencií s prihliadnutím na potrebu vývozných a dovozných licencií na účely riadenia príslušných trhov a najmä na sledovanie dovozov príslušných výrobkov. Všeobecné podmienky týkajúce týchto licencií by sa mali ustanoviť v tomto nariadení. (43) Pokiaľ sa ustanoví režim dovozných a vývozných licencií, malo by sa vyžadovať zloženie zábezpeky s cieľom zaručiť, že transakcie, na ktoré boli licencie vydané, sa zrealizujú. (44) Systém dovozného cla umožňuje upustiť od všetkých ostatných ochranných opatrení na vonkajších hraniciach Spoločenstva. Vo výnimočných prípadoch by sa vnútorný trh a mechanizmus cla mohli ukázať ako neadekvátne. S cieľom neponechať v takýchto prípadoch trh Spoločenstva bez ochrany voči narušeniam, ktoré by z toho mohli vyplynúť, by sa malo Spoločenstvu umožniť bezodkladne prijať všetky potrebné opatrenia. Také opatrenia by mali byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva. (45) S cieľom predísť alebo pôsobiť proti nežiaducim účinkom na trhu Spoločenstva, ktoré by mohli nastať v dôsledku dovozu výrobkov z hroznovej šťavy a z hroznového muštu, by mal dovoz takýchto výrobkov, za predpokladu splnenia istých podmienok, podliehať zaplateniu dodatočného dovozného cla. (46) S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhu s vínom, najmä zabrániť narušeniam trhu, mala by sa tiež ustanoviť možnosť zakázať používanie dohôd o aktívnom a pasívnom zušľachťovacom styku. Aby bol takýto druh opatrení na riadenie trhu účinný, je zvyčajne nevyhnutné, aby sa uplatnil bez výraznejšieho omeškania. Preto by sa na Komisiu mali preniesť príslušné právomoci. (47) Výrobky dovezené z tretích krajín by mali podliehať pravidlám Spoločenstva o kategóriách výrobkov, označovaní etiketami a označení pôvodu a zemepisnom označení. Mali by k nim byť priložená analýza. (48) Za určitých podmienok je vhodné udeliť Komisii právomoc otvárať a spravovať colné kvóty vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so zmluvou alebo z iných ustanovení Rady. (49) Situácia s prebytkami výroby vína v Spoločenstve sa zhoršila v dôsledku porušovanie prechodného zákazu novej výsadby. Výrazne rozšírená nezákonná výsadba v Spoločenstve má za následok nekalú hospodársku súťaž a zhoršenie situácie v rámci sektoru. (50) V prípade nezákonne vysadených plôch je treba odlišovať výsadbu pred 1. septembrom 1998 pokiaľ ide o povinnosti pestovateľov voči príslušným plochám. (51) V súčasnosti nepodliehajú nezákonne vysadené plochy pred 1. septembrom 1998 povinnosti vyklčovania. Príslušní pestovatelia by ich mali povinne za poplatok zlegalizovať. Pokiaľ sa uvedené plochy nezlegalizujú do 31. decembra 2009, pestovatelia budú povinní vyklčovať tieto plochy na vlastné náklady. Za nedodržanie tejto povinnosti budú uložené pokuty. (52) Plochy, ktoré boli vysadené v rozpore s príslušným zákazom po 1. septembri 1998, sa podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999 sankcionujú vyklčovaním. Za nedodržanie tejto povinnosti budú uložené pokuty. (53) Počas zavádzania legalizácie a opatrení na vyklčovanie by sa víno z plôch, ktoré boli vysadené v rozpore s príslušným zákazom a neboli zlegalizované podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999, malo na náklady príslušného výrobcu uvádzať na trh výhradne na účely destilácie. Predkladaním zmlúv o destilácii výrobcami sa zaručí v porovnaní s doterajším stavom lepší dohľad nad týmto pravidlom. (54) Dočasný zákaz novej výsadby mal istý vplyv na rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom, súčasne však predstavoval prekážku pre tých konkurencieschopných výrobcov, ktorí si želali pružne zareagovať na zvýšený dopyt. (55) Rovnováha na trhu nebola doteraz zabezpečená a keďže sprievodné opatrenia ako aj schéma vyklčovania vyžadujú istý čas, aby sa prejavili ich účinky, je vhodné ponechať v platnosti zákaz novej výsadby až do 31. decembra 2013, k tomuto dátumu by však mal byť definitívne zrušený, aby sa tak umožnilo konkurencieschopným pestovateľom reagovať bez obmedzení na podmienky na trhu. (56) V súčasnosti povolená nová výsadba týkajúca plôch pre podpníkové vinohrady, stabilizovanie pôdy a povinný nákup, ako aj vinohradnícke pokusy nespôsobili nadmerné narušenie trhu s vínom, a preto sa mali naďalej uskutočňovať za predpokladu potrebných kontrol. (57) Aj naďalej by sa mali udeľovať práva na opätovnú výsadbu, pokiaľ sa pestovatelia zaviažu vyklčovať rovnakú plochu vysadenú viničom, keďže vplyv takejto výsadby na produkciu sa približuje k nule. (58) Ďalej by členské štáty mali mať možnosť povoľovať prevody práv na opätovnú výsadbu na iný podnik za predpokladu, že takýto prevod bude podliehať prísnym kontrolám a bude vykonaný s cieľom zlepšovať kvalitu, bude sa týkať oblastí určených na podpníkové vinohrady, alebo bude spojený s prevodom časti podniku. K týmto prevodom by malo dochádzať v rámci toho istého členského štátu. (59) S cieľom skvalitnenia správy vinohradníckeho potenciálu a podpory efektívneho využívania práv na výsadbu, čím sa prispieva k zmierneniu vplyvu obmedzenia výsadby, mal by naďalej fungovať systém vnútroštátnych alebo regionálnych rezervných fondov. (60) Členské štáty by si mali udržať v oblasti správy rezervných fondov široké právomoci, podriadené potrebným kontrolám, aby tak mohli lepšie zosúlaďovať využívanie výsadbových práv s miestnymi potrebami. K uvedeným právomociam patrí možnosť zakúpiť výsadbové práva, financovať rezervný fond a predávať výsadbové práva z rezervného fondu. S týmto cieľom by členské štáty mali mať možnosť aj naďalej nevyužívať systém rezervných fondov, pokiaľ môžu dokázať, že už disponujú účinným systémom správy práv na výsadbu. (61) Mladým výrobcom sa môžu poskytovať osobitné výhody nielen pri zriaďovaní, ale aj neskoršie na štrukturálne úpravy po založení svojich podnikov, a preto by mali mať takýto výrobcovia oprávnenie na bezplatné prideľovanie práv z rezervných fondov. (62) Práva na výsadbu by si mali ich vlastníci uplatniť v primeraných lehotách, aby sa zaručilo čo možno najefektívnejšie využívanie zdrojov a zosúladenie ponuky s dopytom. V opačnom prípade by mali byť prevedené alebo opätovne prevedené do rezervných fondov. Z rovnakých dôvodov by mali byť udeľované v primeraných lehotách aj práva z rezervných fondov. (63) Výroba členských štátov, v ktorých výroba vína nepresahuje 25 000 hektolitrov ročne, neovplyvňuje závažne rovnováhu na trhu. Na tieto členské štáty by sa preto nemal vzťahovať dočasných zákaz novej výsadby, rovnako by však nemali mať prístup ku schéme na klčovanie. (64) Schéma na vyklčovanie by sa mala zaviesť ako sprievodné opatrenie s cieľom zosúladiť sektor s podmienkami na trhu. Pokiaľ pestovatelia usúdia, že podmienky v istej oblasti nie sú vhodné na plnohodnotnú produkciu, malo by sa im umožniť znížiť náklady a trvalo zanechať pestovanie na týchto plochách, pričom by sa im umožnilo buď vykonávanie iných činností na týchto pozemkoch, alebo úplne zanechať poľnohospodársku činnosť. (65) Skúsenosť ukázala, že pokiaľ sa povoľovanie vyklčovania za protihodnotu v podobe prémie ponechá na členské štáty, existuje riziko, že opatrenia a ich sprievodný vplyv na dodávky ostanú neúčinné. Na rozdiel od súčasného stavu by pestovatelia vo všeobecnosti boli oprávnení na zapojenie sa do schémy klčovania a rozhodnutie, či sa o účasť uchádzať, je výhradne na nich. Za to im bude zaručená prémia na hektár vyklčovaných viníc. (66) Členské štáty by mali stanoviť na základe objektívnych kritérií vlastné čiastky prémií za vyklčovanie v rámci sadzieb, ktoré stanoví Komisia. (67) S cieľom zaručiť zodpovedné zaobchádzanie s vyklčovanými plochami by nárok na prémiu mal závisieť od dodržiavania stanovených environmentálnych pravidiel príslušnými pestovateľmi. V prípade, že sa preukáže nesúlad, malo by to viesť k pomernému zníženiu prémie za vyklčovanie. (68) S cieľom predchádzať environmentálnym problémom by členské štáty mali mať možnosť mali vylúčiť klčovanie v horských oblastiach a na strmých svahoch a v prípade iných environmentálnych záujmov v súlade s osobitnými podmienkami. Členský štát by mal mať možnosť klčovanie zastaviť, ak celková vyklčovaná plocha úhrnom prekračuje 10 % plochy viníc v danom členskom štáte. (69) Po vyklčovaní by sa mali predtým viničom vysadené poľnohospodárske plochy zaradiť k oprávneným plochám v rámci systému jednotnej platby a mala by sa pre ne zaručiť priemerná priama platba nezávislá od druhu výroby obvyklá v danom regióne, ktorá nepresiahne 350 EUR/ha. (70) Správne fungovanie jednotného trhu by sa pridelením štátnej pomoci mohlo narušiť. Preto je potrebné, aby sa ustanovenia zmluvy, ktorými sa riadi štátna pomoc, uplatňovali na výrobky, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu s vínom. Avšak ustanovenia o prémii za vyklčovanie a o niektorých opatreniach v rámci podporných programov by nemali byť prekážkou pri udeľovaní štátnej pomoci na rovnaké účely. (71) Na účely lepšej správy vinohradníckeho potenciálu je žiaduce, aby členské štáty oboznámili Komisiu s inventárom svojho výrobného potenciálu. Tieto informácie vychádzajú z existujúcich registrov vinohradov. S cieľom podporiť členské štáty, aby o inventári informovali, sa podpora na reštrukturalizáciu a konverziu bude vzťahovať len na tie členské štáty, ktoré inventár nahlásili. (72) S cieľom mať informácie potrebné na prijímanie príslušných politík a administratívnych rozhodnutí, by mali pestovatelia hrozna na výrobu vína, výrobcovia muštu a vína predkladať hlásenia o úrode. Členské štáty môžu tiež požadovať od obchodníkov s hroznom na výrobu vína, aby podali hlásenie o množstvách hrozna pochádzajúceho z poslednej úrody. Pestovatelia hrozna a výrobcovia vína, obchodníci iní než malopredajcovia by mali nahlasovať svoje zásoby muštu a vína. (73) S cieľom zabezpečiť uspokojivú úroveň vysledovateľnosti príslušných výrobkov, obzvlášť v záujme ochrany spotrebiteľa, malo by sa prijať opatrenie pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aby boli pri obehu v Spoločenstve vybavené sprievodným dokladom. (74) Opatrenia nevyhnutné na uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali prijať podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[15] . (75) Výdavky, ktoré vznikli členským štátom v dôsledku povinností vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia by malo financovať Spoločenstvo podľa nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky[16]. (76) Členské štáty a Komisia by si mali vzájomne poskytovať informácie potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia. (77) S cieľom zaručiť dodržiavanie povinností ustanovených v tomto nariadení sú potrebné kontroly a ukladanie sankcií v prípade, že dôjde k porušeniu týchto povinností. Právomoc stanoviť príslušné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa vrátenia neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov a povinnosti členských štátov poskytovať informácie bude prenesená na Komisiu. (78) Orgány členských štátov by mali byť zodpovedné za dodržiavanie tohto nariadenia, pričom treba prijať opatrenia, aby Komisia mohla dodržiavanie sledovať a zabezpečovať. (79) S cieľom začleniť vinársky sektor do systému jednotnej platby, všetky aktívne obhospodarované vinohradnícke plochy by mali byť oprávnené na systém jednotnej platby ustanovený v nariadení Rady (ES) 1782/2003 z 23. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov[17]. (80) Pestovatelia v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Litve, Lotyšsku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku budú využívať začlenenie položky vinič do jednotnej platobnej schémy za rovnakých podmienok, ako pestovatelia Spoločenstva, ktorí boli v tomto postavení k 30. aprílu 2004. Preto by sa položka „vinič“ v jednotnej platobnej schéme nemala byť podriadená uplatňovaniu plánu zavádzania stupňov platieb ustanovených v článku 143a nariadenia (ES) č.1782/2003. (81) Nariadenie Rady (ES) č. 2702/1999 zo 14. decembra 1999 o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách[18] a nariadenie Rady (ES) č. 2826/2000 z 19. december 2000 o informačných a propagačných činnostiach na poľnohospodárske výrobky na vnútornom trhu[19] a nariadenie (ES) č. 1782/2003 by sa mali príslušne zmeniť a doplniť. (82) Prechod od opatrení nariadenia (ES) č.1493/1999 a ostatných nariadení v sektore vinárstva k opatreniam obsiahnutým v tomto nariadení môže spôsobiť ťažkosti, ktorými sa toto nariadenie nezaoberá. Preto, aby bolo možné zaoberať sa touto možnosťou, malo by sa prijať ustanovenie, aby Komisia prijala potrebné prechodné opatrenia. Komisia by mala byť taktiež oprávnená riešiť osobitné praktické problémy, PRIJALA TOTO NARIADENIE: HLAVA I ÚVODNÉ USTANOVENIA Článok 1 Predmet a rozsah pôsobnosti 1. Týmto nariadením sa ustanovujú osobitné pravidlá vzťahujúce sa na výrobu a marketing týchto výrobkov: Kód kombinovanej nomenklatúry | Popis | 0806 10 90 | Čerstvé hrozno okrem stolového hrozna | 2009 61 2009 69 | Hroznová šťava (vrátane hroznového muštu) | 2204 30 92 2204 30 94 2204 30 96 2204 30 98 | Ostatné hroznové mušty, okrem kvasiacich muštov alebo muštov, ktorých kvasenie bolo zastavené inak, než pridaním alkoholu | 2204 | Víno z čerstvého hrozna vrátane vín, do ktorých bol pridaný alkohol; hroznový mušt iný ako v položke 2009, s výnimkou ostatného hroznového muštu podpoložiek 2204 30 92, 2204 30 94, 2204 30 96 a 2204 30 98 | 2206 00 10 | Víno z hroznových výliskov | 2209 00 11 | Vínny ocot | 2209 00 19 | 2307 00 11 | Vínne kaly | 2307 00 19 | 2308 90 11 | Hroznové výlisky | 2308 90 19 | 2. Týmto nariadením sa pre výrobky uvedené v odseku 1 ustanovujú: a) podporné opatrenia, b) regulačné opatrenia, c) pravidlá obchodu s tretími krajinami, d) pravidlá riadenia výrobného potenciálu. Článok 2 Definície Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú definície stanovené v prílohe I. HLAVA II PODPORNÉ OPATRENIA Kapitola I Podporné programy Oddiel 1Úvodné ustanovenia Článok 3 Rozsah pôsobnosti V tejto kapitole sa ustanovujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na prideľovanie finančných prostriedkov Spoločenstva členským štátom a ich využívanie členskými štátmi v rámci vnútroštátnych podporných programov (ďalej len „podporné programy“), ktorými sa financujú podporné opatrenia na pomoc vinárskemu sektoru. Článok 4 Zlučiteľnosť a vzájomný súlad 1. Podporné programy musia byť v súlade s právom Spoločenstva a musia byť zlučiteľné s činnosťami, politikami a prioritami Spoločenstva. 2. Členské štáty nesú za podporné programy zodpovednosť a zabezpečujú, že sa vypracovávajú a vykonávajú objektívnym spôsobom, pričom sa prihliada na hospodársku situáciu príslušných výrobcov a na potrebu predchádzať bezdôvodnému nerovnému zaobchádzaniu s výrobcami. 3. Podpora sa neudeľuje: a) na výskumné projekty a opatrenia zamerané na podporu výskumných projektov, b) na opatrenia v pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1698/2005. Oddiel 2Podporné programy Článok 5 Predkladanie podporných programov 1. Každý vyrábajúci členský štát uvedený v prílohe II predloží Komisii do 30. apríla 2008 po prvý raz návrh päťročného podporného programu s opatreniami v súlade s touto kapitolu. Podporné opatrenia sa vytvárajú na takej územnej úrovni, ktorú považuje členský štát za najprimeranejšiu. Predloženiu podporného programu Komisii predchádzajú konzultácie s príslušnými orgánmi a organizáciami na primeranej územnej úrovni. Každý členský štát predkladá jeden návrh programu, v ktorom môžu byť zapracované regionálne osobitosti. 2. Podporné programy nadobúdajú účinnosť tri mesiace od predloženia Komisii. Ak však predložený návrh nie je v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto kapitole, Komisia o tom informuje členský štát. Členský štát v takomto prípade predloží Komisii revidovaný program. Revidovaný program nadobúda účinnosť dva mesiace od jeho oznámenia, pokiaľ nesúlad pretrváva, uplatňuje sa tento pododsek. 3. Odsek 2 sa mutatis mutandis vzťahuje aj na zmeny týkajúce sa podporných programov, ktoré predkladajú členské štáty. Článok 6 Obsah podporných programov Podporné programy sa skladajú z týchto častí: a) podrobný opis navrhovaných opatrení a ich kvantifikované ciele, b) výsledky uskutočnených konzultácií, c) posúdenie očakávaných technických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov, d) časový plán uskutočňovania opatrení, e) úhrnná finančná tabuľka s uvedením čerpania zdrojov a predpokladaného rozdelenia zdrojov medzi jednotlivé opatrenia v súlade so stropmi uvedenými v prílohe II, f) preukázanie zlučiteľnosti a vzájomného súladu jednotlivých opatrení programu, g) kritériá a kvantitatívne ukazovatele určené na sledovanie a hodnotenie, ako aj prijaté opatrenia s cieľom zabezpečiť primerané a účinné uskutočňovanie programov, h) kritériá a ukazovatele určené na overovanie, či sa podporné programy predkladajú a vykonávajú objektívnym spôsobom, pričom sa prihliada na hospodársku situáciu príslušných výrobcov a na potrebu predchádzať bezdôvodnému nerovnému zaobchádzaniu s výrobcami, i) ustanovenia týkajúce sa kontrol a sankcií, j) určenie príslušných orgánov a inštitúcií zodpovedných za uskutočňovanie programu. Článok 7 Oprávnené opatrenia Podporné programy obsahujú propagačné opatrenia na trhoch tretích krajín podľa článku 9. Obsahujú tiež aspoň jedno z týchto opatrení: a) reštrukturalizácia a konverzia viníc, b) zelený zber, c) vzájomné fondy, d) poistenie úrody. Článok 8 Všeobecné pravidlá týkajúce sa podporných programov 1. Rozdelenie dostupných finančných prostriedkov Spoločenstva, ako aj rozpočtové stropy sú uvedené v prílohe 2. 2. Podpora Spoločenstva sa vzťahuje výlučne na oprávnené výdavky, ktoré sa uskutočnili po predložení príslušného podporného programu podľa článku 5 ods. 1. 3. Členské štáty sa nepodieľajú na nákladoch na opatrenia (spolu)financované Spoločenstvom v rámci podporných programov. 4. Na opatrenia uvedené v článkoch 9 a 13 môžu členské štáty odchylne od ods. 3 udeliť štátnu pomoc podľa príslušných pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci. Podľa ustanovení príslušných pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci sa maximálna miera pomoci vzťahuje na celkové verejné (spolu)financovanie zahŕňajúce jednak prostriedky Spoločenstva, jednak prostriedky členských štátov. Oddiel 3Osobitné podporné opatrenia ČLÁNOK 9 Propagácia na trhoch tretích krajín 1. Podpora podľa tohto článku sa vzťahuje na informačné a propagačné opatrenia týkajúce sa vín Spoločenstva v tretích krajinách, a tým zvyšovania ich konkurencieschopnosti v týchto krajinách. 2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa vzťahujú na vína s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením alebo na vína s označením odrody hrozna. 3. Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať: a) opatrenia zamerané na vzťahy s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu, obzvlášť s poukázaním na výhody výrobkov zo Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o kvalitu, potravinovú bezpečnosť a rešpektovanie životného prostredia, b) účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách s medzinárodným významom, c) informačné kampane zamerané najmä na systémy Spoločenstva vzťahujúce sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia a ekologickú výrobu, d) prieskumy nových trhov potrebných pre rozšírenie odbytísk, e) hodnotiace štúdie výsledkov propagačných a informačných opatrení. 4. Príspevok Spoločenstva na činnosti spojené s podporu predaja neprekročia 50 % oprávnených výdavkov. 5. Na propagačné opatrenia na trhoch tretích krajín vyčlenia členské štáty aspoň finančné prostriedky Spoločenstva stanovené v prílohe II. Takto vyčlenené prostriedky sa neuvoľňujú na iné opatrenia. Článok 10 Reštrukturalizácia a konverzia viníc 1. Cieľom opatrení spojených s reštrukturalizáciou a konverziou viníc je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína. 2. Reštrukturalizácia a konverzia viníc sa podporuje podľa tohto článku len vtedy, ak členský štát predloží súpis svojho výrobného potenciálu podľa článku 100. 3. Podpora reštrukturalizácie a konverzie viníc sa môže vzťahovať na jednu alebo viacero z týchto činností: a) prechod na iné odrody aj pomocou preštepenia, b) premiestnenie vinohradov, c) zlepšenie techník správy vinohradov. Systém nepokrýva bežnú obnovu vinohradov, ktorých prirodzená životnosť sa skončila. 4. Podpora reštrukturalizácie a konverzie viníc má takéto podoby: a) odškodnenie výrobcov za straty na príjmoch, ku ktorým došlo v dôsledku realizácie opatrenia, b) príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou. 5. Náhrady výrobcom za straty na príjmoch podľa ods. 4 písm. a) môžu pokrývať až 100 % príslušnej straty a môžu mať tieto podoby: a) bez ohľadu na ustanovenia kapitoly II hlavy V povolenie súčasnej existencie starého a nového viniča počas stanoveného obdobia, ktorého trvanie nepresiahne tri roky a skončí sa najneskôr na záver prechodného obdobia týkajúceho sa práv na výsadbu, teda najneskôr 31. decembra 2013, b) finančná náhrada. 6. Príspevok Spoločenstva na skutočné náklady na reštrukturalizáciu a konverziu nepresahuje 50 %. V prípade regiónov, ktoré sú podľa nariadenia (ES) č. 1083/2006 označené za konvergenčné regióny, príspevok Spoločenstva na skutočné náklady na reštrukturalizáciu a konverziu nepresahuje 75 %. Článok 11 Zelený zber 1. Na účely tohto článku je zelený zber úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušného pozemku na nulu. 2. Podpora zeleného zberu prispieva k obnoveniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom v Spoločenstve s cieľom predchádzať krízam na trhu. 3. Podpora zeleného zberu sa môže zaručiť ako náhrada v podobe paušálnej platby na hektár, ktorej výšku určujú príslušné členské štáty. Výška platby nepresiahne 50 % priamych nákladov na zničenie alebo odstránenie strapcov hrozna a straty na príjmoch v súvislosti so zničením alebo odstránením strapcov hrozna. 4. Príslušné členské štáty ustanovia systém založený na objektívnych kritériách tak, aby opatrenia pre zelený zber neviedli k odškodňovaniu individuálnych výrobcov nad rámec stropov ustanovených v druhom pododseku odseku 3. Článok 12 Vzájomné fondy 1. Podporou zakladania vzájomných fondov sa poskytuje pomoc výrobcom, ktorí sa usilujú poistiť sa proti výkyvom na trhu. 2. Podpora zakladania vzájomných fondov sa môže poskytovať v podobe dočasnej zostupnej pomoci na účely krytia administratívnych nákladov fondov. Článok 13 Poistenie úrody 1. Podpora poistenia úrody prispieva k zaručeniu príjmov výrobcom, pokiaľ sú ohrozené prírodnými katastrofami, poveternostnými udalosťami, chorobami alebo zamorením škodcami. 2. Podpora poistenia úrody sa môže poskytovať v podobe finančného príspevku Spoločenstva, ktorý nesmie presiahnuť: a) 80 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia uhradia na poistenie proti stratám zapríčineným poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám; b) 50 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia uhradia na poistenie proti: - stratám uvedeným v písmene a) a proti ďalším stratám spôsobeným poveternostnými udalosťami, - stratám spôsobeným ochoreniami zvierat alebo rastlín alebo zamorením škodcami. 3. Podpora poistenia úrody môže byť zaručená len vtedy, ak príslušné platby nevedú k odškodneniu výrobcov, ktorého výška presahuje 100 % utrpenej straty na príjme, pričom sa zohľadňujú všetky náhrady, ktoré výrobcovia získajú z iných podporných schém spojených s poisteným rizikom. 4. Podpora poistenia úrody nesmie narušiť hospodársku súťaž na poistnom trhu. Článok 14 Krížová zhoda Ak sa preukáže, že poľnohospodári na svojom hospodárstve kedykoľvek počas piatich rokov od platby v rámci podporných programov pre reštrukturalizáciu a konverziu alebo kedykoľvek počas jedného roka od platby v rámci podporných programov pre zelený zber nedodržali štatutárne požiadavky na riadenie a dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky uvedené v článkoch 3 až 7 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, suma platby sa zníži, alebo sa platba zruší (za predpokladu, že nesúlad je výsledkom konania alebo opomenutia, ktoré možno priamo pripísať poľnohospodárovi) v celom rozsahu alebo čiastočne v závislosti od závažnosti, rozsahu, pretrvávania a opakovania nedodržania povinností; v takom prípade bude poľnohospodárovi uložená povinnosť prostriedky vrátiť podľa podmienok stanovených v uvedených ustanoveniach. Pokiaľ ide o čiastočné alebo úplné zníženie podpory alebo jej vrátenie príslušným členským štátom pravidlá sa určia podľa postupu uvedeného v článku 144 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Oddiel 4Všeobecné ustanovenia ČLÁNOK 15 Podávanie správ a hodnotenie 1. Členské štáty predkladajú Komisii každoročne najneskôr 1. marca správu o uskutočňovaní opatrení ustanovených v ich podporných programoch v predchádzajúcom roku. V týchto správach sa uvedú a charakterizujú opatrenia, na ktoré bola v rámci podporných programov udelená pomoc Spoločenstva, a uvedú sa najmä podrobnosti o uskutočňovaní propagačných opatrení uvedených v článku 9. 2. Najneskôr 1. marca 2011 a po druhý raz najneskôr 1. marca 2014 členské štáty predložia Komisii hodnotenie nákladov spojených podpornými programami a ich prínosu spolu s poukázaním na spôsob, ako možno zvýšiť ich účinnosť. Komisia predloží najneskôr do 31. decembra 2011 správu Európskemu parlamentu a Rade o uskutočňovaní propagačných opatrení uvedených v článku 9. Článok 16 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy o uplatňovaní tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy môžu obsahovať najmä: a) formálnu úpravu predkladania podporných programov, b) pravidlá týkajúce sa zmien v podporných programoch potom, ako sa začali uplatňovať, c) podrobné pravidlá pre zavádzanie opatrení ustanovených v článkoch 9 až 13, d) podmienky, za ktorých sa podpora prostredníctvom fondov Spoločenstva oznámi a uverejní, e) podrobnosti o podávaní správ. Kapitola IIPrevod finančných prostriedkov Článok 17 Prevod finančných prostriedkov na rozvoj vidieka 1. Počnúc rozpočtovým rokom 2009 budú čiastky stanovené v odseku 2 a vychádzajúce z histórie výdavkov podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999 určené na intervencie na reguláciu poľnohospodárskych trhov podľa článku 3 ods. 1 písm. b) k dispozícii ako doplnkové finančné prostriedky Spoločenstva na opatrenia vo vinárskych oblastiach v rámci programovania rozvoja vidieka financovaného podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005. 2. Pre jednotlivé kalendárne roky sú k dispozícii tieto čiastky: - 2009: 100 miliónov EUR, - 2010: 150 miliónov EUR, - 2011: 250 miliónov EUR, - 2012: 300 miliónov EUR, - 2013: 350 miliónov EUR, - od roku 2014 400 miliónov EUR. 3. Sumy uvedené v odseku 2 sa rozdelia medzi členské štáty podľa prílohy III. HLAVA III REGULAčNÉ OPATRENIA Kapitola I Všeobecné pravidlá Článok 18 Klasifikácia odrôd muštového viniča 1. Členské štáty určia, ktoré odrody muštového viniča majú byť na ich území vysadené, opätovne vysadené alebo zaštepené. Všetky klasifikované odrody musia patriť k druhu Vitis vinifera alebo pochádzať z kríženia tohto druhu s inými druhmi rodu Vitis. 2. Členské štáty neklasifikujú tieto odrody muštového viniča: a) Noah, b) Othello, c) Isabelle, d) Jacquez, e) Clinton, f) Herbemont. 3. Vysadenie, opätovné vysadenie alebo štepenie neklasifikovaných odrôd muštového viniča je dovolené výlučne na účely vedeckého výskumu alebo experimentálne účely. 4. Existujúce plochy s neklasifikovanými odrodami hrozna na výrobu vína sa vyklčujú s výnimkou prípadov, pokiaľ produkcia z týchto plôch neslúži výhradne na súkromnú spotrebu rodiny výrobcu. 5. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na kontrolu dodržiavania odsekov 3 a 4 zo strany výrobcov. 6. V prípade, že sú odrody muštového viniča z klasifikácie vypustené, vyklčovanie musí uskutočniť do 15 rokov od tohto vypustenia. Článok 19 Výroba a uvádzanie na trh 1. Výrobky uvedené v prílohe IV a produkované na území Spoločenstva sa vyrábajú z muštového hrozna odrôd uvedených v klasifikácii, ktorú podľa prvého odseku článku 18 vypracujú členské štáty. 2. Označenia pre kategórie výrobkov z muštového hrozna uvedené v prílohe IV sa v Spoločenstva používajú výhradne na uvádzanie na trh výrobkov, ktoré sú v súlade s príslušnými podmienkami uvedenými v tejto prílohe. Komisia môže rozhodnúť o pridaní ďalších kategórií výrobkov z hrozna ku kategóriám, ktoré sú uvedené v prílohe IV. 3. S výnimkou vína naplneného vo fľašiach, o ktorom možno dokázať, že bolo plnené pred 1. septembrom 1971, sa víno vyrobené z odrôd muštového viniča uvedených v klasifikácii podľa prvého pododseku článku 18 ods. 1, ale nezodpovedajúce niektorej z kategórií uvedených v prílohe IV, používa výhradne na spotrebu v rodinách jednotlivých výrobcov, na výrobu vínneho octu alebo destiláciu. Kapitola IIEnologické postupy a obmedzenia Článok 20 Rozsah pôsobnosti V tejto kapitole sa uvádzajú povolené enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia ako aj postup, podľa ktorého môže Komisia rozhodnúť o postupoch a obmedzeniach vzťahujúcich sa na výrobu a predaj výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Článok 21 Enologické postupy a obmedzenia 1. Na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa na území Spoločenstva používajú výhradne enologické postupy povolené podľa práva Spoločenstva. Prvý pododsek sa nevzťahuje na: a) hroznovú šťavu a zahustenú hroznovú šťavu, b) hroznový mušt a zahustený hroznový mušt na výrobu hroznovej šťavy. 2. Povolené enologické postupy sa používajú výhradne na účely zabezpečenia riadneho vínneho kvasenia, riadnej stabilizácie alebo riadneho prečisťovania výrobku. 3. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa v Spoločenstve vyrábajú v súlade s príslušnými obmedzeniami uvedenými v prílohe VI. 4. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pri výrobe ktorých bol použitý nepovolený enologický postup na úrovni Spoločenstva, prípadne členského štátu, sa nesmú v Spoločenstve uvádzať na trh. 5. Enologické postupy a obmedzenia prijaté Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV) nepatriace medzi enologické postupy a obmedzenia povolené Spoločenstvom sa však uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sa vyrábajú na vývoz. Výrobcovia o takejto produkcii informujú členské štáty, ktoré overia súlad podmienkami pre vývoz. Článok 22 Prísnejšie enologické postupy prijaté členskými štátmi Členské štáty môžu obmedziť alebo vylúčiť používanie určitých enologických postupov v prípade vín povolených na úrovni Spoločenstva, ktoré sa na ich území vyrábajú, aby tak prispeli k zachovaniu základných charakteristík vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, šumivých a likérových vín. Členské štáty oboznámia s týmito obmedzeniami a vylúčeniami Komisiu, ktorá ich dá na vedomie ostatným členským štátom. Článok 23 Povoľovanie enologických postupov a obmedzení 1. S výnimkou enologických postupov týkajúcich sa obohacovania, okysľovania a odkysľovania uvedených v prílohe V a s výnimkou obmedzení uvedených v prílohe VI sa o povoľovaní enologických postupov a obmedzení vo vzťahu k výrobe a skladovaniu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, rozhoduje podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. 2. Členské štáty môžu pripustiť používanie nepovolených enologických postupov za podmienok, ktoré budú stanovené podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Článok 24 Podmienky udeľovania povoľovaní Komisia pri povoľovaní enologických postupov podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1: a) vychádza z enologických postupov povolených OIV a tiež z výsledkov experimentálneho používania zatiaľ nepovolených enologických postupov, b) zohľadňuje ochranu ľudského zdravia, c) zohľadňuje možné riziká v súvislosti so zavádzaním spotrebiteľov vzhľadom na ich očakávania a vnímanie, pričom prihliada na dostupnosť a použiteľnosť prostriedkov na medzinárodnej úrovni určených na predchádzanie takýmto rizikám, d) umožňuje, aby si víno zachovalo svoje prirodzené a základné charakteristiky, a nespôsobuje zásadné zmeny v zložení daného výrobku, e) zabezpečuje prijateľnú minimálnu úroveň starostlivosti o životné prostredie, f) dodržiava základné pravidlá týkajúce sa enologických postupov a obmedzení, ktoré sú uvedené v prílohe III a v prílohe IV. Článok 25 Metódy analýzy Na určenie zloženia výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a stanovenie, či boli v ich prípade použité postupy v rozpore s povolenými enologickými postupmi, sa používajú metódy analýzy a pravidlá, ktoré uznala a uverejnila OIV. Pokiaľ neexistujú metódy a pravidlá uznané OIV a neexistujú ani príslušné metódy a pravidlá na úrovni Spoločenstva, takéto metódy a pravidlá sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Článok 26 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy o uplatňovaní tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy môžu obsahovať najmä: a) povolené enologické postupy a obmedzenia týkajúce sa šumivých vín, b) povolené enologické postupy a obmedzenia týkajúce sa likérových vín, c) s výhradou písmena C prílohy VI, ustanovenia upravujúce sceľovanie a rezanie muštov a vín, d) ak v tejto oblasti neexistujú pravidlá Spoločenstva, špecifikácie čistoty a identity látok používaných v rámci enologických postupov, e) administratívne predpisy na vykonávanie povolených vinárskych postupov, f) podmienky, ktorými sa upravuje držba, obeh a použitie výrobkov, ktoré nezodpovedajú článku 21, a možné výnimky z požiadaviek tohto článku, ako aj stanovenie podmienok na predchádzanie prílišnej prísnosti v jednotlivých prípadoch, g) podmienky, za ktorých môžu členské štáty povoliť držbu, obeh a použitie výrobkov nezodpovedajúcim iným ustanoveniam tejto kapitoly než ustanoveniam článku 21 alebo ustanoveniam, ktorými sa táto kapitola vykonáva. Kapitola IIIOznačenia pôvodu a zemepisné označenia Oddiel 1Rozsah pôsobnosti a definície ČLÁNOK 27 Označenia pôvodu a zemepisné označenia 1. Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto definície: a) „označenie pôvodu“ je pomenovanie oblasti, určitého miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny, ktoré sa používa na popis vína, likérového vína, šumivého vína, sýteného šumivého vína, perlivého vína alebo vína z prezretého hrozna, ktoré spĺňa tieto požiadavky: i) jeho kvality a charakteristiky sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi, ii) hrozno, z ktorého sa vyrába, pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti, iii) získava sa z odrôd viniča patriacich k Vitis vinifera. b) „zemepisné označenie“ je označenie odkazujúce na oblasť, určité miesto alebo, vo výnimočných prípadoch, na určitú krajinu, ktoré sa používa na popis vína, likérového vína, šumivého vína, sýteného šumivého vína, perlivého vína alebo vína z prezretého hrozna, ktoré spĺňa tieto požiadavky: i) jeho kvalitu, charakteristiky alebo povesť možno v podstatnej miere pripisovať jeho zemepisnému pôvodu, ii) aspoň 85 % hrozna použitého na jeho výrobu pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti, iii) vyrába sa z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera alebo pochádzajúcich z kríženia tohto druhu s inými druhmi rodu Vitis. 2. Tradičné mená sa považujú za označenie pôvodu, pokiaľ: a) označujú víno, b) odkazujú na zemepisné mená, c) spĺňajú podmienky stanovené v bodoch i) až iii) odseku 1 písm. a). 3. Na označenia pôvodu a zemepisné označenia vrátane označení, ktoré sa vzťahujú k zemepisným oblastiam tretích krajín sa vzťahuje v rámci Spoločenstva ochrana podľa pravidiel uvedených v tejto kapitole. Oddiel 2Žiadosť o ochranu ČLÁNOK 28 Obsah žiadosti o ochranu 1. V žiadostiach o ochranu mien ako označení pôvodu alebo zemepisných označení sú zahrnuté technické podklady, ktoré obsahujú: a) meno, ktoré sa má chrániť, b) meno a adresu žiadateľa, c) špecifikáciu výrobku uvedenú v ods. 2, d) jednotný dokument so zhrnutím špecifikácie výrobku uvedenej v ods. 2. 2. Špecifikácia výrobku umožňuje záujemcom preveriť príslušné podmienky výroby s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením. Pozostáva z: a) opisu vína a jeho fyzikálnych, chemických, mikrobiologických a organoleptických vlastností, b) prípadne osobitných enologických postupov použitých na výrobu vína, c) vymedzenie príslušnej zemepisnej oblasti, d) maximálne hektárové výnosy, e) označenie odrody alebo odrôd viniča, z ktorého sa víno vyrába, f) údaje potvrdzujúce spojitosť medzi kvalitou, povesťou alebo charakteristikami a zemepisným prostredím alebo zemepisným pôvodom, g) uplatniteľné požiadavky uvedené v ustanoveniach prijatých na úrovni Spoločenstva, členských štátov, prípadne medziodvetvových organizácií, ktoré sú v každom prípade v súlade s právom Spoločenstva vo všeobecnosti, h) názov, adresu a osobitné úlohy orgánov alebo úradov, ktoré overujú súlad s ustanoveniami o špecifikácií výrobku. Článok 29 Žiadosť o ochranu vzťahujúcu sa na zemepisné územie na území tretej krajiny 1. Ak sa žiadosť o ochranu vzťahuje na zemepisné územie v tretej krajine, obsahuje okrem prvkov uvedených v článku 28 aj dôkaz o tom, že na príslušné meno sa vzťahuje ochrana v krajine jeho pôvodu. 2. Žiadosť sa zasiela Komisii buď priamo žiadateľom alebo prostredníctvom príslušných orgánov v danej tretej krajine. 3. Žiadosť o ochranu sa vyplní v jednom z úradných jazykov Spoločenstva, alebo je k nej priložený úradný preklad do jedného z týchto jazykov. Článok 30 Žiadatelia 1. O ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia môže požiadať každá zainteresovaná skupina výrobcov, alebo vo výnimočných prípadoch jednotlivý výrobca. K žiadosti sa môžu pripojiť ďalšie zainteresované strany. 2. Výrobcovia môžu predložiť žiadosť o ochranu len pre vína, ktoré vyrábajú. 3. Spojená žiadosť sa môže predložiť v prípade pomenovania, ktoré označuje cezhraničnú zemepisnú oblasť, alebo tradičného pomenovania vzťahujúceho sa k cezhraničnej zemepisnej oblasti. Oddiel 3postup priznávania ochrany ČLÁNOK 31 Predbežný vnútroštátny postup 1. Žiadosti podľa článku 27 o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia vín s pôvodom v Spoločenstve podliehajú podľa tohto článku predbežnému vnútroštátnemu postupu. 2. Žiadosť o ochranu je vyplnená spolu s členským štátom, z územia ktorého označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza. 3. Členský štát posudzuje, či žiadosť o ochranu spĺňa podmienky ustanovené v tejto kapitole. Členský štát uplatňuje vnútroštátny postup, ktorým zabezpečí primerané uverejnenie žiadosti, pričom stanoví aspoň dvojmesačnú lehotu od jej uverejnenia, počas ktorej môže každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a so sídlom alebo bydliskom na jeho území vzniesť k navrhovanej ochrane námietky tým, že v členskom štáte predloží náležite zdôvodnené vyhlásenie. 4. Členský štát žiadosť zamietne, ak usúdi, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie nespĺňa príslušné požiadavky, vrátane možnosti, že nie je v súlade s právom Spoločenstva vo všeobecnosti. 5. Ak členský štát usúdi, že sú splnené príslušné požiadavky, prijme kladné rozhodnutie, ktorým môže ustanoviť prechodnú vnútroštátnu ochranu s účinnosťou odo dňa, keď bola žiadosť o ochranu predložená Komisii podľa odseku 7. Členský štát uverejní na internete jednotný dokument a špecifikáciu výrobku. 6. Členský štát zabezpečí uverejnenie rozhodnutí uvedených v odseku 5, aby tak bolo umožnené každej fyzickej alebo právnickej osobe s oprávneným záujmom odvolať sa. 7. V prípade kladného rozhodnutia podľa odseku 5 členské štáty postúpia Komisii žiadosť o ochranu, v ktorej sa uvádza: a) meno a adresa žiadateľa, b) jednotný dokument uvedený v článku 28 ods. 1 písm. d), c) vyhlásenie členského štátu o tom, že žiadosť predloženú žiadateľom pokladá za spĺňajúcu podmienky tohto nariadenia, d) odkaz na uverejnenie podľa ods. 6. Tieto dokumenty sa postúpia v jednom z úradných jazykov inštitúcií Európskej únie, alebo je k nim priložený úradný preklad do jedného z týchto jazykov. 8. Prechodná vnútroštátna ochrana podľa odseku 5 zaniká dňom, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 34. 9. Členské štáty zavedú najneskôr 1. augusta 2009 zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto článkom. Článok 32 Podrobné preskúmanie Komisiou 1. Komisia oznámi verejnosti termín predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. 2. Komisia preskúma, či žiadosti o ochranu podľa článku 31 ods. 7 spĺňajú podmienky ustanovené v tejto kapitole. 3. Ak Komisia usúdi, že sú splnené podmienky ustanovené v tejto kapitole, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie jednotný dokument podľa článku 28 ods. 1 písm. d) a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku podľa článku 31 ods. 5. Ak tomu tak nie je, žiadosť sa podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 zamietne. Článok 33 Námietkové konanie Každý členský štát alebo tretia krajina alebo každá fyzická alebo právnická osoba, iná ako žiadateľ o ochranu alebo v tretej krajine, s oprávneným záujmom a so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte môže do dvoch mesiacov od uverejnenia podľa prvého pododseku článku 32 ods. 3 namietať proti navrhovanej ochrane tým, že Komisii predloží náležite zdôvodnené vyhlásenie. Ak ide o fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom alebo bydliskom v tretej krajine, takéto vyhlásenie sa predkladá buď priamo, alebo prostredníctvom orgánov príslušnej tretej krajiny v lehote do dvoch mesiacov, ako je uvedené v prvom odseku. Článok 34 Rozhodnutie o ochrane Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, prijme podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 rozhodnutie a buď prizná ochranu označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu, pokiaľ spĺňajú podmienky ustanovené v tejto kapitole, a vo všeobecnosti sú v súlade s právom Spoločenstva, alebo žiadosť zamietnu, ak tieto podmienky nie sú splnené. Oddiel 4Špecifické prípady ČLÁNOK 35 Homonymá 1. Názov, ktoré je homonymný s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením možno chrániť ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie za predpokladu, že je dostatočne odlíšený od chráneného názvu tak, aby sa predchádzalo zavádzaniu spotrebiteľov, pokiaľ ide o zemepisný pôvod príslušných vín. 2. Pokiaľ nie je vo vykonávacích predpisoch Spoločenstva stanovené inak, ak odroda muštového viniča obsahuje chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, takéto označenie odrody muštového viniča sa nesmie použiť na označovanie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Článok 36 Dôvody zamietnutia ochrany 1. Názvy, ktoré sa stali druhovými nemožno chrániť ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie. Na účely tohto nariadenia „názov, ktorý sa stal druhovým“ je názov vína, ktorý, hoci sa vzťahuje k miestu alebo oblasti, kde sa takýto výrobok pôvodne vyrábal, alebo predával, sa stal všeobecným názvom určitého vína v Spoločenstve. Aby sa určilo, či sa názov stal, alebo nestal druhovým, treba zohľadňovať všetky náležité faktory, najmä: a) existujúcu situáciu v Spoločenstve, najmä v oblastiach spotreby , b) príslušné vnútroštátne právne predpisy alebo predpisy Spoločenstva. 2. Názov sa nebude chrániť ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej všeobecnú známosť, by mohla byť ochrana pre spotrebiteľa zavádzajúca, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína. Článok 37 Vzťah s ochrannými známkami 1. Ak sa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie chráni podľa tohto nariadenia, registrácia ochrannej známky, ktorá zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 38 ods. 2 a vzťahuje sa na výrobok, na ktorý sa vzťahuje jedna z kategórií uvedených v prílohe IV, sa zamietne, ak sa žiadosť o registráciu ochrannej známky podá po dátume predloženia žiadosti Komisii o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, a tým sa následne chráni označenie pôvodu alebo zemepisné označenie. Platnosť ochranných známok registrovaných v rozpore s prvým pododsekom sa zruší. 2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 36 ods. 2, ochranná známka, ktorej používanie zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 38 ods. 2, o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zaregistrovaná alebo zaužívaná, ak túto možnosť ustanovujú príslušné právne predpisy, na území Spoločenstva pred dátumom, ku ktorému bola Komisii predložená žiadosť o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, môže sa naďalej používať a obnovovať, bez ohľadu na ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak neexistujú žiadne dôvody vyhlásiť túto ochrannú známku za neplatnú alebo ju zrušiť tak, ako sa uvádza v smernici Rady 89/104/EHS[20] alebo v nariadení Rady (ES) č. 40/94[21]. V takých prípadoch sa používanie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia povolí súčasne s príslušnými ochrannými známkami. Oddiel 5Ochrana a kontrola ČLÁNOK 38 Ochrana 1. Chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia môže používať akýkoľvek subjekt, ktorý realizuje marketing vína vyrobeného v súlade s príslušnou špecifikáciou výrobku. 2. Chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia a vína, v prípade ktorých sa tieto chránené názvy chránia používajú v súlade so špecifikáciou výrobku, sa chránia pred: a) akýmkoľvek priamym alebo nepriamym komerčným využívaním chráneného označenia: - podobnými výrobkami, ktoré nezodpovedajú špecifikácii výrobku s chráneným názvom alebo - keď sa takýmto používaním zneužíva povesť označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, b) akýmkoľvek zneužitím, napodobením alebo pripomínaním, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku alebo služby alebo, ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako „druh“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s chuťou“, „ako“ a podobne, c) akýmkoľvek iným nepravdivým alebo zavádzajúcim označením o mieste pôvodu a vzniku, o podstate alebo základných kvalitách výrobku, na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamnom materiáli alebo dokumentoch súvisiacich s príslušným vinárskym výrobkom, ako aj balením výrobku do obalu, ktorým by sa mohol vyvolať mylný dojem o jeho pôvode, d) akýmkoľvek iným postupom zavádzajúcim spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku. 3. Chránené označenia pôvodu alebo zemepisné označenia sa v Spoločenstve nestávajú druhovými v zmysle článku 36 ods. 1. 4. Členské štáty vykonávajú nevyhnutné kroky, aby zastavili nezákonné používanie chránených označení pôvodu alebo zemepisných označení uvedené v odseku 2. Článok 39 Register Komisia ustanoví a bude spravovať verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a zemepisných označení vín. Článok 40 Príslušné kontrolné orgány 1. Členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za kontroly plnenia povinností ustanovených v tejto kapitole v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004. Členský štát môže na týmito kontrolami poveriť medziodvetvové organizácie, ak poskytujú primerané záruky objektivity a nestrannosti. 2. Členské štáty zabezpečia, aby sa systém kontrol vzťahoval na každý hospodársky subjekt spĺňajúci požiadavky tejto kapitoly. 3. Členské štáty informujú Komisiu o orgánoch alebo organizáciách uvedených v ods. 1. Komisia uverejňuje a pravidelne aktualizuje ich názvy a adresy. Článok 41 Overovanie dodržiavania špecifikácií 1. Každoročné overovanie dodržiavania špecifikácie výrobku, počas výroby a počas upravovania vína alebo po ňom, týkajúce sa chránených označení pôvodu alebo zemepisných označení, ktoré sa vzťahujú na zemepisnú oblasť na území Spoločenstva, vykonáva: a) jeden alebo viac orgánov uvedených v článku 40, alebo b) jeden alebo viac kontrolných orgánov v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 882/2004, ktoré vykonávajú činnosť certifikačného orgánu pre výrobky. Náklady na takéto overovanie znášajú subjekty, ktorých sa týka. 2. Každoročné overovanie dodržiavania špecifikácie výrobku, počas výroby a počas balenia vína alebo po ňom, týkajúce sa chránených označení pôvodu alebo zemepisných označení, ktoré sa vzťahujú na zemepisnú oblasť na území tretej krajiny, vykonáva: a) jeden alebo viac orgánov verejnej moci určených treťou krajinou a/alebo b) jeden alebo viac certifikačných orgánov, alebo c) jedna alebo viac medziodvetvových organizácií. 3. Certifikačné orgány uvedené v ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) tohto článku dodržiavajú európsku normu EN 45011 alebo pokyn ISO/IEC 65 (Všeobecné požiadavky na orgány zabezpečujúce certifikačné systémy výrobkov) a od 1. mája 2009 sú v súlade s nimi akreditované. 4. Ak orgány uvedené v ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) a ods. 2 písm. c) tohto článku overujú dodržiavanie špecifikácie výrobku, musia poskytovať primerané záruky objektivity a nestrannosti a musia mať k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje potrebné na výkon svojich úloh. Článok 42 Zmeny a doplnenia špecifikácie 1. Žiadateľ spĺňajúci podmienky stanovené v článku 30 môže požiadať o schválenie zmeny a doplnenia v špecifikácii výrobku s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, najmä s cieľom zohľadniť rozvoj vedeckých a technických znalostí, alebo opätovne vymedziť zemepisnú oblasť uvedenú pod písm. c) v druhom pododseku článku 28 ods. 2. V žiadosti opíše a zdôvodní požadované zmeny. 2. Ak má navrhovaná zmena za následok jednu alebo viac zmien v jednotnom dokumente uvedenom v článku 28 ods. 1 písm. d), na články 31 až 34 sa mutatis mutandis uplatňuje žiadosť o zmenu a doplnenie. Pokiaľ je však navrhovaná zmena menej významná, podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 sa rozhodne, či sa žiadosť schváli bez uplatnenia postupu ustanoveného v článku 32 ods. 2 a 33, a v prípade kladného rozhodnutia Komisia pristúpi k uverejneniu údajov podľa článku 32 ods. 3. 3. Ak navrhovaná zmena nemá za následok žiadnu zmenu v jednotnom dokumente, uplatňuje sa tento postup: a) Pokiaľ je zemepisná oblasť v príslušnom členskom štáte, tento členský štát zaujme k navrhovanej zmene stanovisko, a pokiaľ je kladné, uverejní zmenenú špecifikáciu výrobku a informuje Komisiu o schválených zmenách a doplneniach a ich dôvodoch. b) Pokiaľ je zemepisné územie v tretej krajine, Komisia určí, či sa navrhovaná zmena prijme. Článok 43 Zrušenie Z podnetu Komisie, alebo na základe náležite zdôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom sa môže podľa postupu uvedenom v článku 104 ods. 1 rozhodnúť o zrušení ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, pokiaľ nie je ďalej zaručené dodržanie špecifikácie výrobku. Články 31 až 34 sa uplatňujú mutatis mutandis . Článok 44 Existujúce chránené názvy vín 1. Na názvy vín, ktoré sú chránené podľa článku 54 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a článku 28 nariadenia (ES) č. 753/2002 sa automaticky vzťahuje ochrana podľa tohto nariadenia. Komisia ich zaznamená do registra uvedeného v článku 39. 2. V súvislosti s označeniami pôvodu a zemepisnými označeniami uvedenými v odseku 1, členské štáty predložia Komisii: a) technickú dokumentáciu, ako je uvedené v článku 28 ods. 1, b) vnútroštátne rozhodnutie s vyznačením jej platnosti. 3. Názvy uvedené v ods. 1, v prípade ktorých sa nepredložia informácie uvedené v odseku 2 do 31. decembra 2010, strácajú ochranu podľa tohto nariadenia. Komisia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým sa takéto mená z registra ustanoveného v článku 39 odstránia. 4. Odchylne od článku 43, sa môže z podnetu Komisie a podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 rozhodnúť do 31. decembra 2013 o zrušení ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia uvedeného v ods. 1 tohto článku, pokiaľ tieto označenia nespĺňajú príslušné podmienky na ochranu. Oddiel 6Všeobecné ustanovenia ČLÁNOK 45 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy uplatňovania ustanovení tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Do týchto predpisov sa môžu zahrnúť predovšetkým výnimky z uplatňovania pravidiel stanovených v tejto kapitole v prípade už podaných žiadostí o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. Článok 46 Poplatky Členské štáty môžu vyberať poplatky na pokrytie nákladov vrátane takých, ktoré vznikajú skúmaním žiadostí o ochranu, formulovaním námietok, žiadosťami o zmeny a doplnenia a žiadosťami o zrušenie podľa tohto nariadenia. Kapitola IVOznačovanie Článok 47 Definícia Na účely tohto nariadenia je „označovanie“ akýkoľvek text, údaje, ochranné známky, obchodné názvy, grafické náležitosti alebo symbol, ktoré sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, upozornení, štítku, krúžku alebo prstenci, ktoré sú k príslušnému výrobku priložené alebo naň odkazujú. Článok 48 Uplatniteľnosť horizontálnych pravidiel Pokiaľ v tomto nariadení nie je stanovené inak, smernica 2000/13/ES, nariadenie Rady 89/396/EHS[22], smernica Rady 75/106/EHS[23] a smernica 89/104/EHS sa vzťahujú na označovanie výrobkov patriacich do ich pôsobnosti. Článok 49 Povinné údaje 1. Označovanie výrobkov uvedených v ods. 1 až 9 a ods. 13 prílohy IV, ktoré sú uvádzané na trh v Spoločenstve alebo sú určené na vývoz zahŕňa tieto povinné údaje: a) označenie výrobok z muštového hrozna podľa prílohy IV, b) v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením: - pojem „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ a - názov chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, c) skutočný obsah alkoholu v % obj., d) proveniencia vína, e) fľaškovateľ, f) v prípade dovážaných vín dovozcu. 2. Odchylne od písm. a) ods. 1 sa môže označenie výrobok z muštového hrozna vynechať v prípade vín, ktorých názov obsahuje chránený názov označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. 3. Odchylne od písm. b) ods. 1 uvedenie slov „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ sa môže vynechať v týchto prípadoch: a) keď je na etikete uvedené osobitné vnútroštátne označenie upravené vnútroštátnym právom, b) keď je za výnimočných okolností, ktoré sa určia podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, na etikete uvedený názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia. Článok 50 Nepovinné údaje Označovanie výrobkov uvedené v článku 49 ods. 1 môže obsahovať najmä tieto nepovinné údaje: a) ročník, b) názov jednej alebo viacerých odrôd muštového viniča, c) uvedenie hodnoty obsahu cukru, d) pri vínach s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, tradičné údaje iné než označenia pôvodu alebo zemepisné označenia, ktoré určujú metódy výroby alebo dozrievania alebo charakteristiky, farbu alebo druh miesta príslušného vína, e) symbol Spoločenstva pre chránené označenie pôvodu alebo zemepisného označenie, f) údaje vzťahujúce sa k istým výrobným metódam. Článok 51 Jazyky Pokiaľ sú povinné údaje uvedené v článku 49 vyjadrené slovne, sú uvedené v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva. Avšak názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia alebo osobitného vnútroštátneho označenia sa na etikete uvádza v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, odkiaľ víno pochádza. Článok 52 Presadzovanie Príslušné orgány členského štátu prijmú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že víno, ktoré nie je označené v súlade s touto kapitolu nebude na trh uvedené, alebo bude z trhu stiahnuté. Článok 53 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy o uplatňovaní tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy môžu obsahovať najmä: a) podrobnosti , pokiaľ ide o uvedenie pôvodu vína, b) podmienky používania dobrovoľných označení uvedených v článku 50, c) podrobnosti k tradičným termínom určeným na označovanie vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, d) kontrolu údajov týkajúcich sa ročníka a odrody muštového viniča uvedených na etikete. Kapitola VOrganizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie Článok 54 Organizácie výrobcov Členský štát uzná za organizáciu výrobcov akúkoľvek právnickú osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky: a) Skladá sa z výrobcov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. b) Vytvorila sa z podnetu výrobcov. c) Sleduje osobitné ciele, ktoré sa môžu vzťahovať najmä na: i) spoločné prispôsobenie produkcie požiadavkám trhu a zlepšovanie výrobku, ii) podporu koncentrácie dodávky a umiestňovanie na trh výrobkov, ktoré vyrobili jej členovia, iii) podporu racionalizácie a zlepšenie výroby a spracovania, iv) znižovanie výrobných nákladov a stabilizáciu výrobných cien, v) podporu a poskytovanie technickej pomoci pri využívaní pestovateľských postupov a výrobných techník zohľadňujúcich životné prostredie, vi) podporu iniciatív v oblasti nakladania s vedľajšími produktmi výroby vína a nakladania s odpadom najmä s ohľadom na ochranu kvality vody, pôdy a krajiny a s ohľadom na zachovanie a podporu biodiverzity, vii) výskum v oblasti udržateľných výrobných metód a trhového vývoja a trhových zmien. d) V stanovách organizácií sa od členov požaduje najmä: i) uplatňovať pravidlá, ktoré prijala organizácia výrobcov, týkajúce sa podávania správ o výrobe, marketingu a ochrane životného prostredia, ii) poskytovať informácie, ktoré požaduje organizácia výrobcov na štatistické účely, predovšetkým o vysadených plochách a vývoji na trhu, ii) platiť pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo stanov. e) V príslušnom členskom štáte podala žiadosť o uznanie za organizáciu výrobcov podľa tohto nariadenia a v žiadosti je preukázané že: i) subjekt spĺňa požiadavky ustanovené v písm. a) až d), ii) má minimálny počet členov, aby mohla byť členský štátom uznaná, iii) v oblasti, kde organizácia vyvíja činnosť, pokrýva minimálny objem predajnej produkcie, aby mohla byť členský štátom uznaná, iv) môže riadne vykonávať svoje činnosti, jednak načas, jednak pokiaľ ide o efektívnosť a koncentráciu dodávky, v) účinne umožňuje svojim členom získať technickú pomoc pri používaní ekologických pestovateľských postupov. Článok 55 Medziodvetvové organizácie Členský uzná za medziodvetvovú organizáciu akúkoľvek právnickú osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky: a) Združuje zástupcov rôznych hospodárskych činností spojených s výrobou, obchodom alebo spracovaním výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. b) Vznikla z podnetu všetkých alebo niektorých organizácií alebo združení, ktoré ju tvoria. c) Vykonáva jedno alebo viac z týchto opatrení v jednom alebo vo viacerých regiónoch Spoločenstva s prihliadnutím na verejné zdravie a záujmy spotrebiteľov: i) zlepšovanie všeobecnej výrobkov a ich trhu, ii) pomoc pri zlepšovaní koordinácie rôznych spôsobov umiestňovania výrobkov na trh, najmä pomocou výskumu a trhových štúdií, iii) vypracovávanie štandardných zmlúv v súlade s predpismi Spoločenstva, iv) plnšie využívanie výrobného potenciálu, v) poskytovanie informácií a vykonávanie výskumu potrebného na prispôsobenie výroby smerom k výrobkom, ktoré lepšie zodpovedajú potrebám trhu a požiadavkám a očakávaniam spotrebiteľov, najmä čo sa týka ich kvality a ochrany životného prostredia, vi) poskytovanie informácií o osobitných charakteristikách vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vii) hľadanie spôsobov, ako obmedziť používanie prípravkov ochrany rastlín a iných vstupov a zabezpečovať kvalitu výrobkov a ochranu pôdy a vody, viii) propagácia integrovanej výroby alebo iných metód výroby, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, ix) podpora striedmej a zodpovednej konzumácie vína a informovanie o škodlivosti nezodpovedných spôsobov konzumácie, x) realizácia propagačných akcií v prospech vína, najmä v tretích krajinách, xi) vývoj metód a nástrojov na zlepšovanie kvality výrobkov vo všetkých fázach výroby, kvasného procesu a marketingu, xii) využívanie, ochrana a propagácia potenciálu ekologického poľnohospodárstva, ako aj značiek kvality a chránených označení pôvodu a zemepisných označení. d) V príslušnom členskom štáte podala žiadosť o uznanie ako medziodvetvová organizácia podľa tohto nariadenia a v žiadosti je preukázané že: i) subjekt spĺňa požiadavky ustanovené v písm. a) až c), ii) subjekt vyvíja činnosti v jednom alebo viacerých regiónoch príslušného územia, iii) subjekt zastupuje významný podiel na výrobe alebo predaji výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, iv) subjekt nie je zapojený do výroby, spracovania alebo predaja výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Článok 56 Postup uznávania 1. Žiadosti o uznanie organizácie výrobcov alebo medziodvetvovej organizácie sa predkladajú a posudzujú v členskom štáte, v ktorom má organizácia sídlo. 2. O uznaní alebo zamietnutí uznania organizácie rozhodne členský štát do troch mesiacov od predloženia žiadosti. Článok 57 Marketingové pravidlá 1. S cieľom zlepšiť fungovanie trhu s vínami s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vrátane hrozna, muštu, z ktorého sa ich výrobu odvodzuje, môžu vyrábajúce členské štáty, najmä pri zavádzaní opatrení prijatých medziodvetvovými organizáciami, ustanoviť marketingové pravidlá na reguláciu dodávky, ak sa tieto pravidlá vzťahujú na zadržiavanie výrobkov alebo ich postupné uvoľňovanie na trh. Tieto pravidlá: a) sa nevzťahujú na akúkoľvek operáciu po prvom uvedení príslušného výrobku na trh, b) nepripúšťajú určovanie cien, aj keď len orientačných alebo odporúčaných, c) nezablokujú neprimeranú časť úrody, ktorá by inak bola dostupná, d) neumožňujú zamietnutie vydania vnútroštátnych potvrdení alebo potvrdení Spoločenstva nevyhnutných na obeh a predaj vín, ak je tento predaj v súlade s uvedenými pravidlami. 2. Pravidlá uvedené v prvom odseku musia byť dané na vedomie prevádzkovateľom prostredníctvom uverejnenia in extenso v úradnej publikácii príslušného členského štátu. Článok 58 Sledovanie Členské štáty: a) vykonávajú v pravidelných intervaloch kontroly s cieľom zistiť, či organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky uznania stanovené v článkoch 54 a 55. b) odoberú uznanie, ak organizácia výrobcov alebo medziodvetvová organizácia ďalej nespĺňa príslušné požiadavky a v prípade nesúladu alebo nezrovnalostí ukladajú takýmto organizáciám pokuty. Článok 59 Oznamovanie Každoročne pred 1. marcom členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré prijali podľa článkov 56, 57 a článku 58 v predchádzajúcom roku. HLAVA IV OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI Kapitola I Spoločné ustanovenia Článok 60 Všeobecné zásady 1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie sa uplatňujú sadzby cla uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku. 2. Pokiaľ nie je v tomto nariadení alebo v ustanoveniach prijatých v súlade s ním stanovené inak, v obchodovaní s tretími krajinami sa zakazuje: a) vyberanie akýchkoľvek poplatkov s rovnakým účinkom ako clo, b) uplatňovanie akýchkoľvek kvantitatívnych obmedzení alebo opatrení, ktoré majú rovnaký účinok. Článok 61 Kombinovaná nomenklatúra Všeobecné predpisy o výklade kombinovanej nomenklatúry a osobitné predpisy o jej uplatňovaní platia pre klasifikáciu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Tarifná nomenklatúra vyplývajúca z uplatňovania tohto nariadenia, vrátane definícií a kategórií, v závislosti od prípadu, v prílohách I a IV sa zahrnú do Spoločného colného sadzobníka. Kapitola IIDovozné a vývozné licencie Článok 62 Dovozné a vývozné licencie 1. Podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 sa môže rozhodnúť, že dovoz do Spoločenstva alebo vývoz zo Spoločenstva jedného alebo viacerých výrobkov, na ktoré sa vzťahujú položky KN 2009 61, 2009 69 a 2204, podlieha predloženiu dovoznej alebo vývoznej licencie 2. Keď sa uplatňuje ods. 1, berie sa do úvahy potreba licencií na riadenie príslušných trhov, a najmä, pokiaľ ide o vývozné licencie, na sledovanie vývozu príslušných výrobkov. Článok 63 Vydávanie licencií Dovozné a vývozné licencie vydávajú členské štáty akémukoľvek žiadateľovi bez ohľadu na jeho sídlo v Spoločenstve, pokiaľ sa v nariadení alebo v inom právnom akte Rady nestanovuje inak, a bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté na uplatňovanie kapitoly IV. Článok 64 Platnosť licencií Dovozné a vývozné licencie sú platné v rámci celého Spoločenstva. Článok 65 Bezpečnosť 1. Pokiaľ nie je podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 stanovené inak, vydávanie licencií podlieha zloženiu zábezpeky, čím sa zaručí, že sa výrobky dovezú alebo vyvezú počas platnosti licencie. 2. S výnimkou prípadov vyššej moci, zábezpeka úplne alebo čiastočne prepadne, ak sa počas platnosti licencie dovoz alebo vývoz neuskutoční, alebo sa uskutoční iba čiastočne. Článok 66 Osobitné zábezpeky 1. V prípade šťavy a muštov, na ktoré sa vzťahujú položky KN 2009 61, 2009 69 a 2204 30, pri ktorých závisí uplatňovanie colných sadzieb Spoločného colného sadzobníka od dovoznej ceny výrobku, sa skutočná výška tejto ceny overí buď skontrolovaním každej zásielky, alebo sa použije paušálna dovozná hodnota vypočítaná Komisiou na základe cien tých istých výrobkov v krajinách pôvodu. Ak je deklarovaná vstupná cena zásielky vyššia než paušálna dovozná hodnota, ak sa uplatňuje, zvýšená o maržu schválenú v súlade s ods. 2, ktorá nesmie prekročiť paušálnu hodnotu o viac než 10%, musí byť zložená zábezpeka rovnajúca sa dovozným colným poplatkom určeným na základe paušálnej dovoznej hodnoty. Ak nie je vstupná cena zásielky deklarovaná, závisí uplatňovanie Spoločného colného sadzobníka od paušálnej dovoznej hodnoty alebo od použitia príslušných ustanovení právnych predpisov v oblasti colníctva za podmienok, ktoré sa určia v súlade s ods. 2. 2. V prípade, že Rada na dovezené výrobky udelí výnimky uvedené v bode B.5 alebo C prílohy VI, zložia dovozcovia v čase ich prepustenia do voľného obehu zábezpeku u určených colných orgánov. Zábezpeka sa uvoľní po tom, čo dovozca predloží doklad akceptovaný colnými úradmi členského štátu, v ktorom boli výrobky prepustené do voľného obehu, potvrdzujúci, že sa mušty spracovali na hroznovú šťavu, použili v iných výrobkoch mimo vinárskeho sektoru alebo, v prípade, že sa z nich vyrobilo víno, bolo náležite označené etiketou. Článok 67 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy uplatňovania tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy majú obsahovať najmä: a) kritériá na stanovenie kontrolných metód, ktoré sa majú uplatňovať, b) faktory, ktoré sa pri výpočte paušálnych dovozných hodnôt zohľadňujú, c) úroveň zábezpek stanovených v článkoch 65 a 66 a pravidlá, ktorými sa upravuje ich uvoľnenie, d) prípadne zoznam výrobkov v prípade ktorých sa vyžadujú dovozné alebo vývozné licencie, e) prípadne podmienky, podľa ktorých sa vydávajú licencie a podmienky ich platnosti. Kapitola IIIOchranné opatrenia Článok 68 Ochranné opatrenia 1. Komisia prijme ochranné opatrenia proti dovozom do Spoločenstva, s výhradou ods. 3 tohto článku, v súlade s nariadeniami Rady (ES) č. 519/94[24] a (ES) č. 3285/94[25]. 2. Pokiaľ sa v akomkoľvek právnom akte Rady nestanovuje inak, Komisia prijme podľa ods. 3 tohto článku ochranné opatrenia proti dovozom do Spoločenstva stanovené v medzinárodných dohodách uzavretých podľa článku 300 zmluvy. 3. Komisia môže z vlastného podnetu alebo na požiadanie členského prijať opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2. Ak sa Komisii doručí od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej do piatich pracovných dní odo dňa prijatia tejto žiadosti. Členským štátom sa oznámia také opatrenia, ktoré sa uplatňujú sa okamžite. Opatrenia, o ktorých rozhodla Komisia podľa ods. 1 a 2 oznámi ktorýkoľvek členský štát Rade do piatich dní od dátumu, kedy boli oznámené. Rada bezodkladne zasadne. Na základe kvalifikovanej väčšiny môže Rada príslušné opatrenia zmeniť a doplniť alebo zrušiť do jedného mesiaca od dátumu ich predloženia Rade. 4. Ak Komisia usudzuje, že treba zmeniť a doplniť alebo zrušiť akékoľvek ochranné opatrenie prijaté podľa odsekov 1 a 2, postupuje takto: a) V prípade, že opatrenie prijala Rada, Komisia Rade navrhne, aby ho zrušila alebo zmenila a doplnila. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou. b) Vo všetkých ostatných prípadoch ochranné opatrenia Spoločenstva zruší alebo zmení a doplní Komisia. Článok 69 Dodatočné dovozné clá 1. Dodatočné dovozné clá sa uplatňujú na dovozy, podliehajúce colnej sadzbe uvedenej v článku 60 ods. 1, hroznovej šťavy a hroznového muštu, pokiaľ sa označujú osobitnou ochrannou doložkou v Dohode o poľnohospodárstve uzavretej v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní s cieľom predchádzať alebo zabraňovať negatívnym účinkom na trh Spoločenstva, ktorý môže vyplývať z týchto dovozov, ak: a) sa dovozy uskutočňujú pri cene nižšej ako je hladina, ktorú Spoločenstvo oznámilo Svetovej obchodnej organizácii, alebo b) objem dovozov v ktoromkoľvek roku prekračuje istú úroveň. Objem dovozu uvedený pod písm. b) je založený na možnostiach prístupu na trh, ktorý sa určuje, pokiaľ sa uplatňuje, ako dovoz určitého percenta príslušnej domácej spotreby počas troch predchádzajúcich rokov. 2. Dodatočné dovozné clá sa neuložia, ak nie je pravdepodobné, že dovozy narušia trh Spoločenstva, alebo ak by ich účinky boli neprimerané zamýšľanému cieľu. 3. Na účely ods. 1 písm. a) sa dovozné ceny stanovia na základe dovozných cien CIF príslušnej zásielky. Dovozné ceny CIF sa overujú v porovnaní s reprezentatívnymi cenami výrobku na svetovom trhu alebo na dovoznom trhu Spoločenstva pre tento výrobok. Článok 70 Pozastavenie dohôd o aktívnom a pasívnom zušľachťovacom styku 1. Ak sa trh Spoločenstva vplyvom aktívneho alebo pasívneho zušľachťovacieho styku naruší alebo je predpoklad, že sa naruší, môže sa na žiadosť členského štátu alebo z podnetu Komisie, podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, rozhodnúť o čiastočnom alebo úplnom zastavení aktívneho alebo pasívneho zušľachťovacieho styku výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak Komisia obdrží požiadavku od členského štátu, rozhodne o nej do piatich pracovných dní od jej doručenia . Členským štátom sa oznámia také opatrenie, ktoré sa uplatňujú okamžite. Ktorýkoľvek členský štát môže do piatich dní odo dňa oznámenia predložiť Rade opatrenia, o ktorých podľa článkov 1 a 2 rozhodla Komisia. Rada bezodkladne zasadne. Na základe kvalifikovanej väčšiny môže Rada príslušné opatrenia zmeniť a doplniť alebo zrušiť do jedného mesiaca od dátumu ich predloženia. 2. V rozsahu potrebnom pre riadne fungovanie spoločnej organizácie trhu s vínom môže Rada využívanie aktívneho alebo pasívneho zušľachťovacieho styku v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, úplne alebo čiastočne zakázať podľa postupu uvedeného v článku 37 ods. 2 zmluvy. Článok 71 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy uplatňovania tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Kapitola IVPravidlá pre dovozy Článok 72 Podmienky dovozu 1. Pokiaľ nie je stanovené inak, najmä v dohodách uzavretých podľa článku 300 zmluvy, sa ustanovenia týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných označení a označovania ustanovené v kapitolách III a IV hlavy III tohto nariadenia, ako aj článku 19 ods. 2 uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahujú položky KN 2009 61, 2009 69 a 2204, ktoré sa do Spoločenstva dovážajú. 2. Pokiaľ nie je v dohodách uzavretých podľa článku 300 zmluvy stanovené inak, výrobky uvedené v ods. 1 tohto článku sa vyrábajú v súlade s enologickými postupmi a obmedzeniami odporúčanými OIV alebo schválenými Spoločenstvom podľa tohto nariadenia a jeho vykonávacích pravidiel. 3. Dovoz výrobkov uvedených v ods. 1 podlieha predloženiu: a) certifikátu, ktorým sa dokladá súlad s ustanoveniami uvedenými v ods. a 1 a 2, vystaveného príslušným orgánom, ktorý figuruje na zozname, ktorý sa určí podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, v krajine, z ktorej výrobok pochádza, b) výsledkov analýzy vypracovanej inštitúciou alebo útvarom, ktoré sú určené krajinou, odkiaľ výrobok pochádza, pokiaľ je výrobok určený na priamu ľudskú spotrebu. Článok 73 Colné kvóty 1. Colné kvóty pre dovozy výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vyplývajúce z dohôd uzatvorených podľa článku 300 zmluvy, alebo akéhokoľvek iného aktu Rady sa otvárajú a spravujú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. 2. Colné kvóty sa spravujú spôsobom, ktorým sa predchádza akejkoľvek diskriminácii príslušných prevádzkovateľov tým, že sa uplatňuje niektorá z týchto metód, ich kombinácia alebo iná vhodná metóda: a) metóda vychádzajúca z chronologického poradia predloženia žiadostí (zásada „kto skôr príde, ten je skôr na rade“), b) metóda rozdeľovania podľa pomeru požadovaných množstiev v čase predloženia žiadostí (použitie metódy „simultánneho preskúmania“), c) metóda vychádzajúca zo zohľadnenia tradičných modelov obchodovania (použitie metódy „tradičný dovozca/nový dovozca“). 3. Prijatou metódou pre riadenie colných kvót sa v náležitej miere prihliada na požiadavky zásobovania trhu Spoločenstva a potrebu zachovania rovnováhy na tomto trhu. Článok 74 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy uplatňovania tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy môžu obsahovať najmä: a) zábezpeky vzťahujúce sa na vlastnosti, provenienciu a pôvod výrobku, b) určenie dokumentácie na overovanie záruk uvedených v písm. a). HLAVA V VÝROBNÝ POTENCIÁL Kapitola I Nezákonná výsadba Článok 75 Nezákonná výsadba uskutočnená po 1. septembri 1998 1. Výrobcovia na vlastné náklady vyklčujú plochy vysadené viničom od 1. septembra 1998 bez príslušného práva na výsadbu 2. Počas klčovania podľa ods. 1 sa hrozno a výrobky vyrobené z hrozna z plôch uvedených v tomto odseku môžu uviesť do obehu len na účely destilácie. Výrobky vyrobené destiláciou sa nesmú použiť na výrobu alkoholu, ktorého skutočný obsah alkoholu sa rovná alebo je nižší ako 80 % obj. 3. Po 31. decembri 2008 uložia členské štáty pokuty odstupňované podľa závažnosti, rozsahu a trvania porušenia výrobcom, ktorí túto povinnosť klčovať nedodržali. 4. Členské štáty oznámia každoročne Komisii do 1. marca plochy vysadené viničom po 1. septembri 1998 bez príslušného práva na výsadbu, ako aj plochy, ktoré sa podľa ods. 1 vyklčovali. 5. Ukončením prechodného zákazu na novú výsadbu 31. decembra 2013 ustanoveného v článku 80 ods. 1 nie sú dotknuté povinnosti ustanovené v tomto článku. Článok 76 Povinná legalizácia nezákonnej výsadby uskutočnenej pred 1. septembrom 1998 1. Na základe uhradenia poplatku a najneskôr do 31. decembra 2009 prevádzkovatelia zlegalizujú plochy, ktoré boli pred 1. septembrom 1998 vysadené viničom bez príslušných práv na výsadbu. Prvý pododsek sa nevzťahuje na plochy legalizované podľa podmienok stanovených v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1493/1999. 2. Poplatok uvedený v ods. 1 stanovia členské štáty. Bude sa rovnať aspoň dvojnásobku priemernej hodnoty príslušných práv na výsadbu v danom regióne. 3. Pokým nedôjde k legalizácii podľa ods. 1, hrozno a výrobky vyrobené z hrozna z plôch uvedených v tomto odseku sa môžu uviesť do obehu len na účely destilácie. Tieto výrobky sa nesmú použiť na výrobu alkoholu, ktorého skutočný obsah alkoholu sa rovná alebo je nižší ako 80 % obj. 4. Nezákonné plochy uvedené v ods. 1, ktorých legalizácia sa podľa ods. 1 neuskutoční do 31. decembra 2009, vyklčujú príslušní prevádzkovatelia na vlastné náklady. Výrobcom, ktorí túto povinnosť klčovať nedodržali, uložia členské štáty pokuty odstupňované podľa závažnosti, rozsahu a trvania porušenia. 5. Členské štáty každoročne pred 1. marcom oznamujú Komisii: a) plochy vysadené viničom pred 1. septembrom 1998 bez príslušného práva na výsadbu, b) plochy legalizované podľa ods. 1, poplatky uvedené v tomto odseku, ako aj priemernú hodnotu regionálnych práv na výsadbu uvedených v ods. 2. Členské štáty po prvý raz do 1. marca 2010 oznámia Komisii vyklčované plochy podľa prvého pododseku ods. 4. 6. Ukončením prechodného zákazu na novú výsadbu 31. decembra 2013 ustanoveného v článku 80 ods. 1 nie sú dotknuté povinnosti ustanovené v tomto článku. Článok 77 Destilácia 1. Členské štáty vyžadujú dôkazy o destilácii podľa článkov 75 ods. 2 a 76 ods. 3 v podobe zmlúv o destilácii, ktoré predkladajú výrobcovia. 2. Členské štáty overujú, či zmluvy o destilácii uvedené v ods. 1 existujú. V prípade nesúladu uložia pokuty. 3. Členské štáty oznámia Komisii plochy podliehajúce destilácii a príslušné objemy alkoholu. Článok 78 Sprievodné opatrenia Pokiaľ nebudú plochy uvedené v prvom pododseku článku 75 ods. 1 a v prvom pododseku článku 76 ods. 1 zlegalizované, neposkytujú sa v ich prospech akékoľvek podporné opatrenia na úrovni členských štátov alebo Spoločenstva. Článok 79 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy uplatňovania tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy budú obsahovať najmä: a) Podrobnosti týkajúce sa oznamovacích povinnosti členských štátov vrátane možného zníženia pridelených rozpočtových prostriedkov uvedených v prílohe II v prípade nesúladu. b) Podrobnosti týkajúce sa pokút uložených členskými štátmi v prípade nedodržania povinností uvedených v článkoch 75, 76 a 77. Kapitola IIPrechodný režim práv na výsadbu Článok 80 Prechodný zákaz výsadby viniča 1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 18, a najmä jeho tretí odsek, zakazuje sa od 31. decembra 2013 výsadba odrôd viniča patriaceho ku klasifikovaným odrodám muštového viniča uvedených v prvom pododseku článku 18 ods. 1. 2. Do 31. decembra 2013 sa rovnako zakazuje štepenie odrôd muštového viniča uvedených v prvom pododseku článku 18 ods. 1 na odrody viniča, ktoré nie sú v uvedenom článku uvedené. 3. Odchylne od ods. 1 a 2, sa výsadba a štepenie uvedené v týchto odsekoch povoľujú, ak sa na ne vzťahuje: a) právo na novú výsadbu podľa článku 81, b) právo na opätovnú výsadbu podľa článku 82, c) právo na výsadbu udelené z rezervného fondu podľa článkov 83 a 84. 4. Práva na výsadbu uvedené v odseku 3 sa udeľujú v hektároch. 5. Články 81 až 86 sa uplatňujú od 31. decembra 2013. Článok 81 Práva na novú výsadbu 1. Členské štáty môžu udeliť pestovateľom práva na novú výsadbu na plochy: a) určené na novú výsadbu uskutočňovanú v rámci opatrení zameraných na sceľovanie pozemkov alebo vyvlastňovacích opatrení uskutočňovaných vo verejnom záujme, ktoré boli prijaté podľa vnútroštátnej legislatívy, b) určené na experimentálne účely, c) určené na podpníkové vinohrady, d) z ktorých víno alebo výrobky sú určené výhradne na spotrebu rodinou vinohradníka. 2. Udelené práva na novú výsadbu: a) uplatňuje pestovateľ, ktorému boli udelené, b) využívajú sa pred skončením druhého vinárskeho roku nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom boli udelené, c) využívajú sa na účely, na aké boli udelené. Článok 82 Práva na opätovnú výsadbu 1. Členské štáty udeľujú práva na opätovnú výsadbu pestovateľom, ktorí vyklčovali plochu vysadenú viničom. Práva na opätovnú výsadbu sa však neudeľujú na plochy, pre ktoré bola udelená podpora na vyklčovanie podľa kapitoly III. 2. Členské štáty udeľujú práva na opätovnú výsadbu výrobcom, ktorí sa podujali na vyklčovanie plochy vysadenej viničom. V týchto prípadoch sa vyklčovanie príslušnej plochy vykoná najneskôr do konca tretieho roka, ktorý nasleduje po výsadbe nového viniča, na ktorý bolo udelené právo na opätovnú výsadbu. 3. Udelené práva na opätovnú výsadbu sa rovnajú vyklčovanej ploche len viniča. 4. Práva na opätovnú výsadbu si uplatňuje podnik, ktorému boli udelené. Členské štáty môžu ďalej stanoviť, že sa takéto práva na opätovnú výsadbu môžu uplatniť výhradne na tých plochách, kde sa vykonalo vyklčovanie. 5. Odchylne od ods. 4, môže členský štát rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom prevode práv na opätovnú výsadbu na iný podnik v tom istom členskom štáte v týchto prípadoch: a) ak bola časť daného podniku prevedená na iný podnik, b) ak sú plochy tohto druhého podniku určené na: - výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, alebo - plochy pre podpníkové vinohrady. Členské štáty dbajú na to, aby uplatňovanie výnimiek uvedených v prvom pododseku neviedlo k celkovému nárastu výrobného potenciálu na ich území, najmä v prípadoch, ak sa práva na opätovnú výsadbu prevádzajú z nezavlažovaných plôch na zavlažované. 6. Ods. 1 až 5 sa uplatňujú mutatis mutandis na práva podobné právam na opätovnú výsadbu nadobudnutým podľa skôr prijatých právnych predpisov na úrovni Spoločenstva alebo členských štátov. 7. Práva na opätovnú výsadbu udelené podľa článku 5 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1493/1999 sa uplatňujú v lehotách stanovených v tomto nariadení. Článok 83 Štátne a regionálne rezervné fondy práv na výsadbu 1. Členské štáty založia štátny rezervný fond alebo regionálne rezervné fondy práv na výsadbu s cieľom zlepšiť riadenie výrobného potenciálu. 2. Členské štáty, ktoré ustanovili štátne alebo regionálne rezervné fondy práv na výsadbu podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999, môžu tieto fondy zachovať do 31. decembra 2013. 3. Pokiaľ nie sú uplatnené v určenom období prevádzajú sa do štátnych alebo regionálnych rezervných fondov tieto práva na výsadbu: a) práva na novú výsadbu, b) práva na opätovnú výsadbu, c) práva na výsadbu udelené z rezervného fondu. 4. Výrobcovia môžu previesť práva na opätovnú výsadbu na štátne alebo regionálne rezervné fondy. Podmienky takýchto prevodov, v prípade potreby za protihodnotu vo forme platby z vnútroštátnych finančných prostriedkov, určia členské štáty po zohľadnení oprávnených záujmov strán. 5. Odchylne od ods. 1, môže členský štát rozhodnúť, že systém rezervných fondov neustanoví, ak môže preukázať, že na jeho území existuje iný účinný systém riadenia práv na výsadbu. Ak to bude nevyhnutné, budú sa na príslušné ustanovenia tejto kapitoly v prípade tohto alternatívneho systému vzťahovať výnimky. Prvý odsek sa uplatňuje tiež na členské štáty, ktoré ukončujú činnosť štátnych alebo regionálnych rezervných fondov ustanovených podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999. Článok 84 Udeľovanie práv na výsadbu z rezervného fondu 1. Členský štát môže udeliť práva z rezervného fondu: a) bezplatne výrobcom, ktorí nedosiahli 40 rokov veku, majú zodpovedajúce pracovné skúsenosti a odbornosť, zakladajú podnik na výrobu vína po prvýkrát a tento podnik vedú, b) za úhradu do štátnych, prípadne do regionálnych finančných fondov, výrobcom, ktorí chcú uplatniť práva na výsadbu vinohradov a ich výroba ma zabezpečený odbyt. Členské štáty stanovia podmienky na určenie výšky poplatkov uvedených v bode b), ktorá sa môže odlišovať v závislosti od budúceho konečného výrobku z príslušných viníc a od zostávajúceho prechodného obdobia, počas ktorého sa uplatňuje zákaz novej výsadby podľa článku 80 ods. 1 a 2. 2. Pri využívaní práv na výsadbu z rezervných fondov členský štát zabezpečuje: a) že poloha, použité odrody a pestovateľské techniky sú zárukou, že výsledná produkcia zodpovedá dopytu trhu, b) príslušné výnosy dosahujú priemernú hodnotu v regióne, najmä pokiaľ sa výsadbové práva udelené pôvodne pre nezavlažované pozemky využívajú na zavlažovaných pozemkoch. 3. Výsadbové práva udelené z rezervného fondu, ktoré nie sú uplatnené najneskôr do konca druhého vinárskeho roka nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom boli udelené, prepadnú a prevedú sa späť do rezervného fondu. 4. Práva na výsadbu v rezervnom fonde zanikajú, pokiaľ sa neudelia do konca piateho vinárskeho roka, ktorý nasleduje po ich prevedení do rezervného fondu. 5. Ak existujú v členskom štáte regionálne rezervné fondy, členský štát môže stanoviť pravidlá umožňujúce prevod práv na výsadbu medzi regionálnymi fondmi. Ak v členskom štáte existujú regionálne rezervné fondy a štátny rezervný fond, členský štát môže rovnako povoliť prevody medzi týmito fondmi. Prevod môže podliehať uplatneniu redukčného koeficientu. Článok 85 De minimis Táto kapitola sa neuplatňuje v členských štátoch, ktorých výroba vína nepresahuje 25 000 hektolitrov za vinársky rok. Táto výroba sa vypočíta na základe priemernej výroby počas posledných piatich vinárskych rokov. Článok 86 Prísnejšie vnútroštátne pravidlá Členské štáty môžu prijať prísnejšie pravidlá týkajúce sa udeľovania nových práv na výsadbu a práv na opätovnú výsadbu. Členské štáty môžu vyžadovať, aby žiadosti a príslušné informácie, ktoré sa v ich súvislosti vyžadujú, boli doplnené o akúkoľvek informáciu potrebnú na sledovanie vývoja výrobného potenciálu. Článok 87 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy uplatňovania tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy môžu obsahovať najmä: a) ustanovenia na predchádzanie neprimerane vysokým administratívnym poplatkom pri uplatňovaní ustanovení tejto kapitoly, b) koexistenciu viniča podľa článku 82 ods. 2, c) uplatňovanie redukčného koeficientu podľa článku 84 ods. 5. Kapitola IIISchéma klčovania Článok 88 Rozsah pôsobnosti a definícia 1. V tejto kapitole sa ustanovujú podmienky, za akých dostanú vinohradníci prémiu za vyklčovanie viniča (ďalej len „prémia za vyklčovanie“). 2. Na účely tejto kapitoly „prémie za vyklčovanie“ je úplné odstránenie viniča z viničom vysadeného pozemku. Článok 89 Trvanie schémy Schéma klčovania sa uplatňuje až do konca vinárskeho roka 2012/2013. Článok 90 Podmienky oprávnenosti Prémia za klčovanie sa môže udeliť, len ak je príslušná plocha v súlade s týmito podmienkami: a) počas 10 rokov, ktoré predchádzajú klčovaniu, nebola prijatá podpora Spoločenstva na reštrukturalizáciu a konverziu, b) počas piatich rokov, ktoré predchádzajú klčovaniu, nebola prijatá podpora Spoločenstva v rámci akejkoľvek spoločnej organizácie trhu, c) je udržiavaná, d) nie je menšia než 0,1 hektára, e) nebola vysadená v rozpore s akýmkoľvek platným predpisom Spoločenstva alebo vnútroštátnym predpisom, f) je vysadená odrodou muštového viniča klasifikovaného príslušným členským štátom podľa prvého pododseku článku 18 ods. 1. Odchylne od písm. e), legalizované plochy podľa článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a článku 76 ods. 1 tohto nariadenia sú oprávnené na prémiu za klčovanie. Článok 91 Výška prémie za klčovanie 1. Sadzby prémií za klčovanie sa určia podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. 2. Vlastná suma prémie za klčovanie sa stanoví podľa sadzieb uvedených v odseku 1 a na základe histórie výnosov príslušného podniku. Článok 92 Postup a rozpočet 1. Zainteresovaní pestovatelia predkladajú žiadosti o prémiu za vyklčovanie príslušným orgánom členského štátu každoročne najneskôr 30. septembra. 2. Orgány členského štátu spracujú oprávnené žiadosti a oznámia Komisii každoročne do 15. októbra celkovú plochu a sumy, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, uvedené podľa jednotlivých oblastí a výšky výnosov. 3. Maximálny ročný rozpočet na schému klčovania je uvedený v prílohe VII. 4. Ak celková suma oznámená Komisii členskými štátmi presahuje dostupné rozpočtové prostriedky, najneskôr 15. novembra sa každoročne stanoví podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. jednotné akceptované percento oznámených čiastok. 5. Každý rok do 15. januára členské štáty prijímajú žiadosti: a) uchádzajúce sa o plochy v celosti, ak Komisia nestanovila percento podľa ods. 4, alebo b) o plochy vychádzajúce z uplatnenia percenta uvedeného v ods. 4 podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok. Členské štáty každoročne do 30. januára oznámia Komisii schválené žiadosti s rozdelením podľa jednotlivých oblastí a výnosu a celkovú sumu prémií za vyklčovanie vyplatených v jednotlivých regiónoch. 6. Za predchádzajúci vinársky rok členské štáty nahlasujú Komisii každoročne do 15. septembra: a) vyklčované plochy s rozdelením podľa oblastí a výšky výnosov, b) celkovú sumu prémií za vyklčovanie vyplatených podľa regiónov. Článok 93 Krížová zhoda Ak sa preukáže, že poľnohospodári na svojom hospodárstve kedykoľvek počas piatich rokov od vyplatenia prémie za vyklčovanie nedodržali základné požiadavky týkajúce sa správy a dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu podľa článkov 3 až 7 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, platba sa zníži, alebo sa zruší (za predpokladu, že nesúlad je výsledkom konania alebo opomenutia, ktoré možno priamo pripísať poľnohospodárovi) v celom rozsahu alebo čiastočne v závislosti od závažnosti, rozsahu, pretrvávania a opakovania nedodržania povinností; v takom prípade sa poľnohospodárovi uloží povinnosť vrátiť prostriedky podľa podmienok stanovených v uvedených ustanoveniach. Pokiaľ ide o čiastočné alebo úplné zníženie podpory alebo jej vrátenie príslušným členským štátom, pravidlá sa určia podľa postupu uvedeného v článku 144 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Článok 94 Výnimky 1. Členský štát môže rozhodnúť o zamietnutí akejkoľvek ďalšej žiadosti podľa článku 92 ods. 1, pokiaľ vyklčovaná plocha úhrnom dosiahla na jeho území 10 % z plochy vysadenej viničom, ako je uvedené v prílohe VIII. 2. Členské štáty môžu vinice v horských oblastiach a na strmých svahoch vyhlásiť za nevhodné na zahrnutie do schémy klčovania za podmienok, ktoré sa určia podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. 3. Členské štáty môžu vyhlásiť plochy za nevhodné na zaradenie do schémy klčovania, pokiaľ by bolo uplatňovanie tejto schémy v nesúlade s environmentálnymi záujmami. Plochy takto vyhlásené za nevhodné na klčovanie nesmú presiahnuť 2 % z celkovej plochy vysadenej viničom uvedenej v prílohe VIII. 4. Členské štáty, ktoré sa rozhodli využiť možnosti uvedené v ods. 2 a 3 každoročne oznámia Komisii do 1. augusta a po prvý raz 1. augusta 2008 v súvislosti s opatreniami, ktoré sa majú zaviesť v rámci schémy klčovania: a) plochy vyhlásené za nevhodné na klčovanie, b) zdôvodnenie nevhodnosti na klčovanie podľa ods. 2 a 3. 5. Členské štáty uprednostnia pestovateľov v oblastiach vyhlásených za nevhodné podľa ods. 2 a 3, pokiaľ ide o iné podporné opatrenia ustanovené v tomto nariadení, najmä, pokiaľ sa uplatňujú, opatrenia na reštrukturalizáciu a konverziu v rámci podporných programov a opatrení v rámci rozvoja vidieka. Článok 95 Režim jednotnej platby 1. Poľnohospodári, ktorí sa na schéme klčovania zúčastňujú, získavajú platobné nároky za príslušné plochy podľa kapitoly 3 hlavy III nariadenia (ES) č. 1782/2003. 2. Sumu platobných nárokov uvedených v ods. 1 na plochy s viničom vyklčované podľa tejto kapitoly určia členské štáty vo výške regionálneho priemeru hodnoty platobných nárokov v príslušnom regióne, za žiadnych okolností však nesmie presiahnuť 350 EUR/ha. Až do konca vinárskeho roka 2012/2013 oznamujú členské štáty každoročne Komisii do 15. septembra priemernú regionálnu jednotnú platbu, ktorá sa použila na určenie platobných nárokov. Článok 96 De minimis Táto kapitola sa neuplatňuje v členských štátoch, v ktorých výroba vína nepresahuje 25 000 hektolitrov za vinársky rok. Táto výroba sa vypočíta na základe priemernej výroby počas posledných piatich vinárskych rokov. Článok 97 Doplňujúca vnútroštátna pomoc K udelenej prémii za klčovanie môžu členské štáty poskytnúť doplňujúcu vnútroštátnu pomoc na klčovanie. Článok 98 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy môžu obsahovať najmä: a) sadzby prémií a úrovne uvedené v článku 91, b) podrobné pravidlá týkajúce sa krížovej zhody, c) kritériá na výnimky uvedené v článku 94, d) požiadavky na vykazovanie vzťahujúce sa na členské štáty týkajúce sa zavádzania schémy klčovania vrátane pokút v prípade omeškaní vo vykazovaní a v informovaní výrobcov členskými štátmi pokiaľ ide o dostupnosť schémy, e) Požiadavky na vykazovanie, pokiaľ ide o vnútroštátnu pomoc, f) Lehoty platieb. HLAVA VI VšEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 99 Register vinohradov Členské štáty vedú register vinohradov, v ktorom sú obsiahnuté aktuálne údaje o výrobnom potenciáli. Článok 100 Inventár Členské štáty na základe registra vinohradov uvedeného v článku 99 zasielajú každoročne Komisii do 1. marca aktualizovaný inventár ich výrobného potenciálu. Článok 101 Doba platnosti registra vinohradov a inventára Podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 sa môže rozhodnúť, že články 99 a 100 sa ďalej nebudú po 1. januári 2014 uplatňovať. Článok 102 Povinné oznamovanie údajov 1. Pestovatelia hrozna určeného na výrobu vína a výrobcovia muštu a vína každoročne oznamujú údaje o vyrobenom množstve z poslednej úrody. 2. Členské štáty môžu požadovať od obchodníkov s hroznom určeným na výrobu vína, aby každoročne oznamovali údaje o množstve uvedenom na trh z poslednej úrody. 3. Výrobcovia muštu a vína a všetci obchodníci okrem malopredajcov každoročne oznámia údaje o svojich zásobách muštu a vína, či už z úrody bežného roku alebo z úrody z predchádzajúcich rokov. Mušt a víno dovezené z tretích krajín sa uvádza samostatne. Článok 103 Sprievodné dokumenty a register 1. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, možno uviesť do obehu v Spoločenstve iba s úradne schváleným sprievodným dokumentom. 2. Fyzické alebo právnické osoby, ktoré vzhľadom na výkon svojho povolania skladujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä výrobcovia, fľaškovatelia a spracovatelia, ako aj obchodníci, ktorí sa určia podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, sú povinní viesť pre tieto výrobky vstupnú a výstupnú evidenciu. Článok 104 Postup riadiaceho výboru 1. Pokiaľ nie je stanovené inak, pokiaľ sa v tomto nariadení prenášajú na Komisiu právomoci, Komisii pomáha riadiaci výbor. Uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES. Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac. 2. Výbor prijme svoj rokovací poriadok. Článok 105 Finančné zdroje Ustanoveniami uvedenými v kapitole I hlavy II a v kapitole III hlavy V sa ustanovujú intervencie s cieľom regulovať poľnohospodárske trhy, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1290/2005 s výnimkou opatrení uvedených v článku 95 tohto nariadenia, ktorými sa zakladajú priame platby podľa článku 3 ods. 1 písm. c) a nariadenia (ES) č. 1290/2005. Článok 106 Výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou 1. Členské štáty a Komisia si vzájomne poskytujú informácie nevyhnutné na uplatňovanie tohto nariadenia, najmä na účely sledovania trhu, analýzy a dosiahnutia súladu s medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. 2. Podrobné pravidlá sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 s cieľom určiť, aké informácie sú na uplatňovanie ods. 1 tohto článku nevyhnutné, ako aj ich podoba, obsah, periodicita a lehoty, ako aj úprava odovzdávania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov. Článok 107 Sledovanie Na účely uplatňovania tohto nariadenia členské štáty zabezpečia súlad administratívnych a kontrolných postupov s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom (IACS), pokiaľ ide o: a) automatizovanú databázu, b) identifikačný systém poľnohospodárskych pozemkov uvedený v článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003, c) administratívne kontroly. Tieto postupy umožnia bezproblémové a nerušené spoločné fungovanie alebo výmenu údajov s IACS. Článok 108 Kontroly, administratívne sankcie a ich nahlasovanie Podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 sa prijmú: a) Pravidlá týkajúce sa administratívnych a fyzických kontrol, ktoré majú členské štáty vykonávať, pokiaľ ide o dodržiavanie povinností vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia. b) Systém na uplatňovanie administratívnych sankcií, pokiaľ sa preukáže nedodržanie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z uplatňovania tohto nariadenia, pričom sa zohľadňuje závažnosť, rozsah, pretrvávanie a opakovanie nedodržania povinností. c) Pravidlá upravujúce vrátenie neoprávnených platieb vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia. d) Pravidlá na podávanie informácií o vykonaných kontrolách a ich výsledkoch. Článok 109 Určenie príslušných vnútroštátnych orgánov 1. Členské štáty vymenujú jeden alebo viacero orgánov, ktoré budú zodpovedné za dodržiavanie predpisov Spoločenstva vo vinárskom sektore. Členské štáty určia hlavne laboratóriá oprávnené vykonávať úradné analýzy vo vinárskom sektore. Určené laboratóriá sú v súlade so všeobecnými pravidlami na prevádzku testovacích laboratórií ustanovených v ISO/IEC 17025. 2. Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy orgánov a laboratórií uvedených v odseku 1. Komisia tieto informácie zverejní. Článok 110 Vykonávacie pravidlá Podrobné predpisy na uplatňovanie tejto hlavy sa prijmú podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. Tieto predpisy majú obsahovať najmä: a) podrobnosti týkajúce sa registra vinohradov ustanoveného v článku 99, a najmä jeho využívania v súvislosti so sledovaním výrobného potenciálu a jeho kontrolami, b) podrobnosti týkajúce sa inventára ustanoveného v článku 100, a najmä jeho využívania v súvislosti so sledovaním výrobného potenciálu a jeho kontrolami, c) podrobnosti týkajúce sa vymeriavania plôch, d) sankcie v prípade nedodržania povinností v oblasti podávania informácií, e) povinne oznamované údaje podľa článku 102, f) sprievodné dokumenty a register podľa článku 103. HLAVA VII PRECHODNÉ A ZÁVEREčNÉ USTANOVENIA Kapitola I Zmeny a doplnenia Článok 111 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2702/1999 V článku 2 nariadenia (ES) č. 2702/1999 sa písm. d) nahradí takto: „d) informačné kampane o systéme Spoločenstva vzťahujúceho sa na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vína s označením odrody muštového viniča a destilátov s chráneným zemepisným označením alebo s vyhradeným tradičným označením,“ Článok 112 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2826/2000 Nariadenie (ES) č. 2826/2000 sa mení a dopĺňa takto: (1) V článku 2 sa písm. d) nahrádza takto: „d) informačné kampane o systéme Spoločenstva vzťahujúceho sa na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vína s označením odrody muštového viniča a liehovín s chráneným zemepisným označením alebo s vyhradeným tradičným označením a informovanie o zodpovednom požívaní alkoholu a škodlivosti nezodpovednej konzumácie alkoholu,“ (2) V článku 3 sa písmeno e) nahrádza takto: „e) naliehavosť poskytovania informácií o systéme Spoločenstva vzťahujúceho sa na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vína s označením odrody muštového viniča a liehovín s chráneným zemepisným označením alebo s vyhradeným tradičným označením a potreba informovať o zodpovednom požívaní alkoholu a škodlivosti nezodpovednej konzumácie alkoholu,“ (3) V článku 9 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek: „Percento ustanovené v prvom pododseku je 60 % v prípade opatrení týkajúcich sa informovania o zodpovednom požívaní alkoholu a škodlivosti nezodpovednej konzumácie alkoholu.“ Článok 113 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1782/2003 Nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa mení a dopĺňa takto: (1) V článku 33 ods. 1, písm. a) sa nahrádza takto: „a) ak sa im poskytla platba počas referenčného obdobia uvedeného v článku 38 v rámci aspoň jedného z režimov podpory uvedených v prílohe VI, alebo v prípade olivového oleja počas hospodárskych rokov uvedených v druhom pododseku článku 37 ods. 1, alebo v prípade cukrovej repy, cukrovej trstiny a čakanky, ak bola poskytnutá trhová podpora v reprezentatívnom období uvedenom v bode K prílohy VII, alebo v prípade banánov, ak bola poskytnutá náhrada straty príjmov v reprezentatívnom období uvedenom v bode L prílohy VII, alebo v prípade ovocia a zeleniny, ak boli pestovateľmi ovocia a zeleniny počas reprezentatívneho obdobia uplatňovaného členskými štátmi na tieto produkty podľa bodu M prílohy VII alebo, v prípade vín, ak boli získané platobné nároky podľa článku 96 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. [ toto nariadenie ]*. * Ú. v. EÚ L …, …, s. ... (2) V článku 37 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Referenčná čiastka pre vína sa vypočíta a upraví podľa bodu N prílohy VII“. (3) Do článku 41 sa dopĺňa tento odsek (1b): „(1b) V prípade vína a po zohľadnení s ním súvisiacich najnovších údajov, ktoré poskytli členské štáty podľa [článok 92 ods. 5] nariadenia (ES) č. [ toto nariadenie ], Komisia upraví vnútroštátne stropy členských štátov stanovených v prílohe VIII tohto nariadenia podľa postupu uvedeného v článku 144 ods. 2 tohto nariadenia.“ (4) V článku 43 ods. 2 sa za bod a c vkladá tento bod: „(a d ) v prípade vína počet hektárov vypočítaný podľa bodu N prílohy VII,“ (5) V článku 44 sa ods. 2 nahrádza takto: “2. „oprávnený hektár“ je akákoľvek poľnohospodárska plocha hospodárstva, ktorá sa využíva ako orná pôda a trvalé pastviny, okrem zalesnených plôch alebo plôch využívaných na nepoľnohospodárske účely.“ (6) Článok 51 sa nahrádza takto: „Článok 51 Poľnohospodárske využitie pôdy Pozemky nahlásené v súlade s článkom 44 ods. 3 môžu poľnohospodári využívať na akúkoľvek poľnohospodársku činnosť.“ (7) Do článku 71c) sa dopĺňa tento odsek: „V prípade vína a po zohľadnení s ním súvisiacich najnovších údajov, ktoré poskytli členské štáty podľa [článok 92 ods.5] nariadenia (ES) č. [ toto nariadenie ], Komisia upraví vnútroštátne stropy členských krajín stanovených v prílohe VIIIa tohto nariadenia podľa postupu uvedeného v článku 144 ods. 2 tohto nariadenia.“ (8) V článku 145 sa za písm. d) d) vkladá tento bod: „d) e) podrobné pravidlá týkajúce sa zahrnutia podpory vína do jednotnej platobnej schémy podľa nariadenia (ES) č. [ toto nariadenie ].“ (9) V druhom stĺpci prílohy IV sa posledná zarážka nahrádza touto zarážkou: “– Udržiavanie olivovníkových hájov a viníc v dobrom vegetatívnom stave.“ (10) Po bode M prílohy VII A sa pridáva bod N: „N. Víno Počet hektárov sa rovná počtu hektárov vyklčovaných podľa kapitoly III hlavy V nariadenia (ES) č. [ toto nariadenie ]. Referenčná čiastka platobných nárokov, ktoré sa majú priznať každému poľnohospodárovi podľa schémy klčovania sa rovná výsledku vynásobenia počtu vyklčovaných hektárov regionálnym priemerom hodnoty platobných nárokov príslušného regiónu. Avšak suma, ktorá sa má vyplatiť, nesmie za žiadnych okolností presiahnuť 350 EUR/ha.“ Článok 114 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1290/2005 V článku 12 nariadenia (ES) č. 1290/2005 sa ods. 2 nahrádza takto: “2. Komisia stanoví čiastky, ktoré sa uvoľnia pre EPFRV podľa článku 10 ods. 2, 143 ods. d) a 143 ods. e) nariadenia (ES) č 1782/2003, článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 387/2007 a článku 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. [ toto nariadenie ]. Kapitola IIPrechodné a záverečné ustanovenia Článok 115 Prechodné ustanovenia Podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1 sa prijmú opatrenia: a) Na uľahčenie prechodu od pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 1493/1999 k pravidlám, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení. b) Na vyriešenie, v prípade potreby, špecifických praktických problémov. Takýmito opatreniami, ak sú náležite zdôvodnené, sa môže obmedziť platnosť niektorých ustanovení tohto nariadenia. Článok 116 Uplatniteľnosť pravidiel o štátnej pomoci Pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak, a najmä s výnimkou doplňujúcej vnútroštátnej pomoci uvedenej v článku 97, na výrobu a obchod s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa uplatňujú články 87, 88 a 89 zmluvy. Článok 117 Zrušujúce ustanovenie Nariadenie (ES) č. 1493/1999 sa týmto zrušuje. Avšak naďalej sa počas vinárskeho roka 2008/2009 uplatňujú opatrenia ustanovené v tomto nariadení, rovnako aj oprávnené opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999, ktoré výrobcovia začali uplatňovať alebo ich uplatňujú pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia: a) opatrenia podľa kapitol II a III hlavy II (prémie za trvalé ukončenie činnosti a reštrukturalizáciu a konverziu), b) opatrenia podľa hlavy III (trhové mechanizmy), c) opatrenia podľa článku 63 hlavy VII (vývozné náhrady). Článok 118 Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Bude sa uplatňovať od 1. augusta 2008 s výnimkou článkov 5 ods. 8, ktoré sa budú uplatňovať od 30. apríla 2008. Kapitola II hlavy V sa bude uplatňovať od 31. decembra 2013. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Komisiu člen Komisie PRÍLOHA I Definície Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície: Všeobecne: 1. Vinársky rok je rokom výroby výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Každoročne sa začína sa 1. augusta a končí sa 31. júla nasledujúceho roka. Vzťahujúce sa na vinič: 2. Vyklčovanie je úplné odstránenie viniča z viničom vysadeného pozemku. 3. Výsadba je trvalé umiestnenie rastlín viniča alebo ich častí, aj nezaštepených, s cieľom produkcie hrozna alebo založenia podpníkového vinohradu. 4. Preštepenie je štepenie viniča, ktorý bol už predtým zaštepený. Vzťahujúce sa na výrobok: 5. Čerstvé hrozno znamená plody viniča, zrelé alebo aj mierne zhrozienkovatené, používané na výrobu vína, ktoré možno mlieť alebo lisovať bežnými vinárskymi prostriedkami, a ktoré môžu spontánne vyvolať alkoholové kvasenie. 6. Čerstvý hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, je výrobok, ktorý: a) má skutočný obsah alkoholu minimálne 12 % obj. a maximálne 15 % obj., b) sa získava pridaním do nevykvaseného hroznového muštu, ktorého prirodzený obsah alkoholu je minimálne 8,5 % obj., a ktorý je získavaný výhradne z odrôd viniča uvedených v článku 18 ods. 1: - neutrálneho alkoholu vínneho pôvodu vrátane alkoholu získaného destiláciou sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je minimálne 95 % obj., - alebo nerektifikovaného výrobku získaného destiláciou vína, ktorého skutočný obsah alkoholu je minimálne 52 % obj. a maximálne 80 % obj. 7. Hroznová šťava je kvasiteľný ale nekvasený tekutý výrobok ktorý: a) Je získaný primeraným spracovaním tak, aby bol vhodný na konzumáciu v stave, v akom sa nachádza. b) Je získaný z čerstvého hrozna alebo hroznového muštu alebo obnovením. Pri výrobe obnovením sa získava buď zo zahusteného hroznového muštu alebo zo zahustenej hroznovej šťavy. Skutočný obsah alkoholu v hroznovej šťave nepresahuje 1 % obj. 8. Zahustená hroznová šťava je neskaramelizovaná hroznová šťava získaná čiastočnou dehydratáciou hroznovej šťavy vykonanou akýmkoľvek povoleným spôsobom okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom, v súlade s postupom, ktorý sa stanoví, bola pri teplote 20 °C minimálne 50,9 %. Skutočný obsah alkoholu v zahustenej hroznovej šťave nepresahuje 1 % obj. 9. Vínne kaly sú: a) zvyšky, ktoré sa hromadia v nádobách obsahujúcich víno po kvasení počas skladovania alebo po vykonaní povoleného ošetrenia, b) zvyšky získané po prefiltrovaní alebo odstredení výrobku uvedeného pod písm. a), c) zvyšky hromadiace sa v nádobách obsahujúcich hroznový mušt počas skladovania alebo po vykonaní povoleného ošetrenia, d) zvyšky získané po prefiltrovaní alebo odstredení výrobku uvedeného pod písm. c). 10. Hroznové výlisky sú zvyšky po vylisovaní kvaseného alebo nekvaseného čerstvého hrozna. 11. Víno z hroznových výliskov je výrobok, ktorý sa získava: a) kvasením nespracovaných hroznových výliskov macerovaných vo vode, b) lúhovaním vykvasených hroznových výliskov vodou. 12. Víno obohatené na destiláciu je výrobok, ktorý: a) má skutočný obsah alkoholu minimálne 18 % obj. a maximálne 24 % obj., b) sa získava výhradne pridaním nerektifikovaného výrobku vyrobeného destiláciou vína s maximálnym skutočným obsahom alkoholu 86 % obj. do vína, ktoré neobsahuje žiaden zvyškový cukor, c) obsahuje prchavé kyseliny, ktorých množstvo vyjadrené kyselinou octovou nepresiahne 1,5 gramu na liter. Obsah alkoholu 13. Skutočný obsah alkoholu v % obj. je počet objemových jednotiek čistého alkoholu, obsiahnutý pri teplote 20 °C v 100 objemových jednotkách daného výrobku pri tejto teplote. 14. Potenciálny obsah alkoholu v % obj. je počet objemových jednotiek čistého alkoholu pri teplote 20 °C, ktorý môže vzniknúť úplným vykvasením cukrov obsiahnutých v 100 objemových jednotkách daného výrobku pri tejto teplote. 15. Celkový obsah alkoholu v % obj. je súčet skutočného a potenciálneho obsahu alkoholu v % obj. 16. Prirodzený obsah alkoholu v % obj. je celkový obsah alkoholu daného výrobku pred akýmkoľvek obohatením. 17. Skutočný obsah alkoholu v % hmot. je počet kilogramov čistého alkoholu obsiahnutý v 100 kilogramoch výrobku. 18. Potenciálny obsah alkoholu v % hmot. je počet kilogramov čistého alkoholu, ktorý môže vzniknúť úplným vykvasením cukrov obsiahnutých v 100 kg výrobku. 19. Celkový obsah alkoholu v % hmot. je súčet skutočného a potenciálneho obsahu alkoholu v % hmot. PRÍLOHA II Rozpočet na podporné programy a minimálne podiely na propagáciu podľa článkov 9 ods. 5 a 105 ods.2 v tis. EUR | Rozpočtový rok | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | Od roku 2015: | Rozpočtový rok | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a následne | BG | 2 024 | 3 035 | 5 059 | 6 071 | 7 083 | 8 094 | CZ | 239 | 358 | 597 | 716 | 836 | 955 | DE | 2 868 | 4 301 | 7 169 | 8 603 | 10 037 | 11 470 | EL | 1 759 | 2 639 | 4 399 | 5 278 | 6 158 | 7 038 | ES | 30 361 | 45 542 | 75 903 | 91 084 | 106 264 | 121 445 | FR | 24 104 | 36 157 | 60 261 | 72 313 | 84 366 | 96 418 | IT | 26 132 | 39 198 | 65 331 | 78 397 | 91 463 | 104 529 | CY | 242 | 363 | 605 | 726 | 847 | 967 | LU | 44 | 66 | 110 | 132 | 154 | 176 | HU | 1 943 | 2 914 | 4 857 | 5 829 | 6 800 | 7 772 | MT | 21 | 31 | 52 | 62 | 73 | 83 | AT | 1 015 | 1 523 | 2 538 | 3 046 | 3 554 | 4 061 | PT | 5 012 | 7 518 | 12 529 | 15 035 | 17 541 | 20 047 | RO | 3 668 | 5 503 | 9 171 | 11 005 | 12 839 | 14 673 | SI | 338 | 508 | 846 | 1 015 | 1 184 | 1 353 | SK | 205 | 308 | 513 | 616 | 718 | 821 | UK | 23 | 34 | 56 | 68 | 79 | 90 | PRÍLOHA IV Výrobky z muštového hrozna 1. Víno Je výrobok získaný výhradne úplne alebo čiastočne alkoholovým kvasením čerstvého hrozna, či už drveného alebo nie, alebo hroznového muštu. Víno: a) má, bez ohľadu na to, či boli uplatnené postupy podľa bodu B prílohy VI, skutočný obsah alkoholu minimálne 8,5 % obj. za predpokladu, že je vyrobené výhradne z hrozna zozberaného vo vinohradníckych zónach A a B, a minimálne 9 % obj. v prípade ostatných vinohradníckych zón, b) má odchylne od inak uplatňovaného minimálneho skutočného obsahu alkoholu v % obj. skutočný obsah alkoholu minimálne 4,5 % obj. bez ohľadu na to, či boli uplatnené postupy podľa bodu B prílohy VI, ak ide o výrobok s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, c) má celkový obsah alkoholu v % obj. maximálne 15 % obj., Komisia môže zvýšiť hornú hranicu celkového obsahu alkoholu na 20 % obj. v prípade vína z niektorých vinohradníckych oblastí Spoločenstva vyrobené bez akéhokoľvek obohacovania, d) s výhradou výnimiek, ktoré možno prijať, má celkovú kyslosť vyjadrenú ako kyselina vínna minimálne 3,5 gramu na liter alebo 46,6 miliekvivalentov na liter. „Retsina“ je víno vyrobené výhradne na zemepisnom území Grécka použitím hroznového muštu ošetreného živicou borovice halepskej. Použitie živice borovice halepskej je povolené iba na účely výroby vína „Retsina“ za podmienok stanovených v gréckych predpisoch. 2. Mladé, ešte kvasiace víno: Mladé, ešte kvasiace víno je produkt, ktorého alkoholové kvasenie ešte nie je ukončené a ktoré sa ešte neoddelilo od kalov. 3. Likérové vína Likérové víno je výrobok, ktorý: a) má skutočný obsah alkoholu minimálne 15 % obj. a maximálne 22 % obj., b) má celkový obsah alkoholu minimálne 17,5 % obj. s výnimkou niektorých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý bude vypracovaný podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, c) sa získava: - z kvasiaceho hroznového muštu alebo - z vína alebo - kombináciou týchto výrobkov alebo - z hroznového muštu alebo jeho zmesi s vínom, ak ide o niektoré likérové vína s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, ktoré budú určené podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. d) má počiatočný prirodzený obsah alkoholu minimálne 12 % obj. s výnimkou niektorých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý bude vypracovaný podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, e) bol vyrobený pridaním i) jednotlivo alebo v kombinácii: - neutrálneho alkoholu vínneho pôvodu vrátane alkoholu získaného destiláciou sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je minimálne 96 % obj., - vína alebo destilátu zo sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je minimálne 52 % obj. a maximálne 86 % obj., ii) prípadne spolu s jedným alebo viacerými z týchto výrobkov: - zahustený hroznový mušt, - kombinácie jedného z výrobkov uvedených v písmene e) a hroznového muštu uvedeného v prvej a štvrtej zarážke písmena c), f) v prípade niektorých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý bude vypracovaný podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, bol vyrobený odchylne od ustanovení písmena e) pridaním: i) niektorého z výrobkov uvedených v písm. e) bode ii) alebo ich kombinácie, ii) jedného alebo viacerých z týchto výrobkov: - vínneho destilátu alebo destilátu zo sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je minimálne 95 % obj. a maximálne 96 % obj., - destilátov z vína alebo z hroznových výliskov, ktorých skutočný obsah alkoholu je minimálne 52 % obj. a maximálne 86 % obj., - destilátov zo sušeného hrozna, ktorých skutočný obsah alkoholu je minimálne 52 % obj. a maximálne 94.5 % obj., iii) prípadne spolu s jedným alebo viacerými z týchto výrobkov: - čiastočne vykvaseným hroznovým muštom získaným zo zhrozienkovateného hrozna, - zahusteným hroznovým muštom získaným pôsobením priameho tepla, ktorý je s výnimkou tohto postupu v súlade s definíciou zahusteného hroznového muštu, - zahustený hroznový mušt, - kombináciou jedného z výrobkov uvedených v písm. f) bode ii) a hroznového muštu uvedeného v prvej a štvrtej odrážke písm. c). 4. Šumivé víno Šumivé víno je výrobok, ktorý: a) sa získava primárnym alebo sekundárnym alkoholovým kvasením: - čerstvého hrozna alebo - hroznového muštu alebo - vína alebo - vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, b) pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý vznikol výhradne kvasením, c) ak sa udržiava v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, pôsobením oxidu uhličitého, obsiahnutého v roztoku vytvára pretlak minimálne 3 bary. 5. Sýtené šumivé víno Sýtené šumivé víno je výrobok, ktorý: a) sa získava z vína, b) pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý vznikol výhradne alebo čiastočne pridaním tohto plynu, c) ak sa udržiava v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, pôsobením oxidu uhličitého obsiahnutého v roztoku vytvára pretlak minimálne 3 bary. 6. Perlivé víno Perlivé víno je výrobok, ktorý: a) sa získava z vína za predpokladu, že má celkový obsah alkoholu minimálne 9 % obj., b) má skutočný obsah alkoholu minimálne 7 % obj., c) v dôsledku endogénneho oxidu uhličitého obsiahnutého v roztoku vytvára pretlak minimálne 1 bar a maximálne 2,5 baru, ak je udržiavaný v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, d) sa plní do nádob s obsahom maximálne 60 litrov. 7. Sýtené perlivé víno: Sýtené perlivé víno je výrobok, ktorý: a) sa získava z vína alebo z vína s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, b) má skutočný obsah alkoholu minimálne 7 % obj. a celkový obsah alkoholu minimálne 9 % obj., c) pôsobením oxidu uhličitého obsiahnutého v roztoku, ktorý bol výhradne alebo čiastočne pridaný, vytvára pretlak minimálne 1 bar a maximálne 2,5 baru, ak je udržiavaný v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, d) sa plní do nádob s obsahom maximálne 60 litrov. 8. Hroznový mušt Hroznový mušt je tekutý výrobok získaný z čerstvého hrozna prirodzenou cestou alebo fyzikálnymi procesmi. Maximálny povolený skutočný obsah alkoholu hroznového muštu je 1 % obj. 9. Kvasiaci hroznový mušt Kvasiaci hroznový mušt je výrobok získaný kvasením hroznového muštu so skutočným obsahom alkoholu vyšším než 1 % obj., ale nižším než tri pätiny jeho celkového obsahu alkoholu v % obj. Avšak niektoré vína s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením so skutočným obsahom alkoholu minimálne 4,5 % obj. a súčasne nižším než tri pätiny ich celkového obsahu alkoholu nie sú považované za kvasiace hroznové mušty. 10. Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna je výrobok získaný čiastočným vykvasením hroznového muštu vyrobeného zo zhrozienkovateného hrozna, ktorého celkový obsah cukru pred kvasením je minimálne 272 gramov na liter a ktorého prirodzený a skutočný obsah alkoholu musí byť minimálne 8 % obj. Avšak niektoré vína, ktoré sa určia podľa postupu v článku 104 ods. 1, a ktoré spĺňajú tieto požiadavky, nie sú považované za kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna. 11. Zahustený hroznový mušt Zahustený hroznový mušt je neskaramelizovaný hroznový mušt, ktorý: a) sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akýmkoľvek povoleným postupom okrem takého priameho zahriatia, pôsobením ktorého by bola hodnota nameraná refraktometrom (v súlade s postupom, ktorý sa stanoví podľa článku 25) pri teplote 20 °C 50,9 % a viac, b) sa získava výhradne z klasifikovaných odrôd viniča uvedených v prvom pododseku ods. 1 článku 18. Povolený skutočný obsah alkoholu zahusteného hroznového muštu nepresiahne 1 % obj. 12. Rektifikovaný zahustený hroznový mušt Rektifikovaný zahustený hroznový mušt je tekutý neskaramelizovaný výrobok, ktorý: a) sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akýmkoľvek povoleným postupom okrem takého priameho zahriatia, pôsobením ktorého by bola hodnota, nameraná refraktometrom (v súlade s postupom, ktorý sa stanoví podľa článku 25) pri teplote 20 °C 61,7 % a viac, b) bol ošetrený povoleným spôsobom na účely odkyslenia a eliminácie zložiek iných, než je cukor, c) má tieto vlastnosti: - pH maximálne 5 pri 25 °Brix, - optickú hustotu pri 425 nm pre hrúbku 1 cm maximálne 0.100 pre hroznový mušt s koncentráciou 25 °Brix, - obsah sacharózy nezistiteľný určenou analytickou metódou, - index Folin-Ciocalteau maximálne 6,00 pri 25 °Brix, - titrovateľnú kyslosť maximálne 15 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov, - obsah oxidu siričitého maximálne 25 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov, - celkový obsah katiónov maximálne 8 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov, - vodivosť pri 25 °Brix a 20 °C nepresiahne 120 mikrosiemens/cm, - obsah hydroxymetylfurfuralu nepresiahne 25 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov, - obsahuje mesoinozitol, d) sa získava výhradne z klasifikovaných odrôd viniča uvedených v prvom pododseku ods. 1 článku 18, Povolený skutočný obsah alkoholu v zahustenom hroznovom mušte nepresiahne je 1 % obj. 13. Víno z neskorého zberu hrozna. Víno z neskorého zberu hrozna je výrobok, ktorý: a) je vyrobený bez obohacovania na území Spoločenstva z hrozna odrôd uvedených v prvom pododseku ods. 1 článku 18, ktoré bolo zozberané na území Spoločenstva, b) má prirodzený obsah alkoholu vyšší než 15 % obj., c) má celkový obsah alkoholu minimálne 16 % obj. a skutočný obsah alkoholu minimálne 12 % obj., Členský štát môže predpísať minimálne obdobie zrenia tohto výrobku. 14. Vínny ocot Vínny ocot je ocot, ktorý: a) sa získava výhradne octovým kvasením vína, b) má celkovú kyslosť vyjadrenú ako kyselina octová minimálne 60 gramov na liter. PRÍLOHA V Obohacovanie, okysľovanie a odkysľovanie v niektorých vinohradníckych zónach A. Povolené hodnoty obohacovania 1. Ak je to v dôsledku pôsobenia klimatických podmienok v niektorých vinohradníckych zónach Spoločenstva podľa prílohy IX nutné, môžu príslušné členské štáty povoliť doplnenie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. čerstvého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu a mladého, ešte kvasiaceho vína, ktoré boli získaného z odrôd viniča uvedených v prvom pododseku ods. 1 článku 18. 2. Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. sa dosahuje vinárskymi postupmi, ktoré sú uvedené v bode B, pričom nemôže prekročiť tieto hodnoty: a) 2 % obj. vo vinohradníckych zónach A a B podľa prílohy IX, b) 1 % obj. vo vinohradníckych zónach C podľa prílohy IX. 3. V rokoch s mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami je možné v súlade s postupom uvedeným v článku 104 ods. 1 hodnoty zvýšenia obsahu alkoholu v % obj. stanoveného v bode 2 zvýšiť na úroveň 3 % obj. vo vinohradníckych zónach A a B podľa prílohy IX. B. Obohacovacie procesy 1. Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. uvedené v bode A možno vykonávať výhradne: a) v prípade čerstvého hrozna, kvasiaceho hroznového muštu a mladého, alebo ešte kvasiaceho mladého vína pridaním zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu, b) v prípade hroznového muštu pridaním zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu alebo čiastočným zahusťovaním vrátane reverznej osmózy, c) v prípade vína procesom čiastočného zahusťovania chladením. 2. Procesy uvedené v odseku 1 sa navzájom vylučujú. 3. Zahusťovanie vínneho muštu alebo vína obohacovaného procesmi uvedenými v ods. 1: a) nesmie spôsobiť zníženie počiatočného objemu týchto výrobkov o viac než 20 %, b) nesmie bez ohľadu na bod A ods. 2 písm. b) zvýšiť prirodzený obsah alkoholu v % obj. o viac než 2 % obj. 4. Procesy uvedené v bodoch 1 a 3 nesmú zvýšiť celkový obsah alkoholu v % obj. čerstvého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu, mladého, ešte kvasiaceho vína alebo vína: a) na viac než 11.5 % obj. vo vinohradníckej zóne A podľa prílohy IX, b) na viac než 12 % obj. vo vinohradníckej zóne B podľa prílohy IX, c) na viac než 12,5 % obj. vo vinohradníckych zónach C I a), C I b) podľa prílohy IX, d) na viac než 13 % obj. vo vinohradníckej zóne C II podľa prílohy IX, e) na viac než 13,5 % obj. vo vinohradníckej zóne C III podľa prílohy IX. 5. Odchylne od bodu 4 môžu členské štáty: a) v prípade červeného vína zvýšiť hornú hranicu celkového obsahu alkoholu v % obj. výrobkov uvedených v ods. 4 na 12 % obj. vo vinohradníckej zóne A a na 12,5 % vo vinohradníckej zóne B podľa prílohy IX, b) zvýšiť celkový obsah alkoholu v % obj. výrobkov uvedených v ods. 4 v prípade vín s chráneným označením pôvodu vo vinohradníckych zónach A a B na úroveň, ktorú určia členské štáty. C. Okysľovanie a odkysľovanie 1. Čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace víno a víno možno podrobiť: a) čiastočnému odkysleniu vo vinohradníckych zónach A, B, C I a) a C I b) podľa prílohy IX, b) okysleniu a odkysleniu vo vinohradníckych zónach C II a C III a) podľa prílohy IX bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, alebo c) okysleniu vo vinohradníckej zóne C III b) podľa prílohy IX. 2. Okysľovanie výrobkov iných než je víno, uvedených v odseku 1, možno vykonávať iba do hodnoty 1,50 g/l ekvivalentu kyseliny vínnej alebo 20 miliekvivalentov na liter. 3. Okysľovanie vín možno vykonávať iba do hodnoty 2,50 g/l ekvivalentu kyseliny vínnej alebo 33,3 miliekvivalentov na liter. 4. Odkysľovanie vín možno vykonávať iba do hodnoty 1 g/l ekvivalentu kyseliny vínnej alebo 13,3 miliekvivalentov na liter. 5. Hroznový mušt určený na zahusťovanie môže byť čiastočne odkyslený. 6. V rokoch s výnimočnými klimatickými podmienkami môžu členské štáty povoliť okysľovanie výrobkov uvedených v odseku 1 vo vinohradníckych zónach B, C I a) a C I b) podľa prílohy IX za podmienok uvedených v odseku 1 tejto prílohy týkajúcich sa zón C II, C III a) a C III b) podľa prílohy IX. 7. Pokiaľ nie je stanovené inak, rozhoduje sa zvlášť pre každý jednotlivý prípad okysľovania a obohacovania, okysľovanie a odkysľovanie jedného a toho istého výrobku sú procesy, ktoré sa vzájomne vylučujú. D. Postupy 1. S výnimkou okysľovania a odkysľovania vín nie je povolený žiaden z procesov uvedených v bodoch B a C, pokiaľ tento proces nebude vykonaný za podmienok, ktoré sa určia, podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 2 tohto nariadenia, v čase, keď čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, mladé, alebo ešte kvasiace víno dozrieva na víno alebo na akýkoľvek iný nápoj určený na priamu ľudskú spotrebu a je uvedený v článku 1 ods. 1, okrem šumivého vína alebo sýteného šumivého vína vo vinohradníckej zóne, z ktorej pochádza použité čerstvé hrozno. 2. Zahustenie vín sa musí vykonať vo vinohradníckej zóne, v ktorej bolo použité čerstvé hrozno zozberané. 3. Okysľovanie a odkysľovanie vín možno vykonávať výhradne vo vinárskom podniku a vo vinohradníckej zóne, v ktorej bolo zozberané hrozno použité na výrobu príslušného vína. 4. Vykonanie každého z procesov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 musí byť oznámené príslušným orgánom. To isté sa vzťahuje aj na množstvá zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu, ktoré vzhľadom na výkon svojho povolania skladujú fyzické alebo právnické osoby, alebo skupiny takýchto osôb, najmä výrobcovia, plniči, spracovatelia a obchodníci, ktorí budú určení podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1, a to v tom istom čase a na tom istom mieste ako čerstvé hrozno, kvasiaci hroznový mušt alebo víno vo veľkom množstve. Avšak oznámenie týchto množstiev možno nahradiť záznamom do registra vstupov a použitých zásob. 5. Každý z procesov uvedených v bode C musí byť zaznamenaný na sprievodnom dokumente, ako je ustanovené v článku 103, na základe ktorého sa výrobky, ktoré prešli týmito procesmi, uvoľňujú do obehu. 6. Tieto procesy nemožno, okrem výnimiek odôvodnených výnimočnými klimatickými podmienkami, vykonávať: a) po 1. januári vo vinohradníckej zóne C podľa prílohy IX, b) po 16. marci vo vinohradníckych zónach A a B podľa prílohy IX a vykonávajú sa výhradne v prípade výrobkov pochádzajúcich zo zberu vykonaného bezprostredne pred týmito dátumami. 7. Odchylne od odseku 2 sa zahusťovanie chladením, okysľovanie a odkysľovanie vín však môže vykonávať po celý rok. PRÍLOHA VI Obmedzenia A. Všeobecne: 1. Pridávanie vody sa vylučuje spomedzi všetkých povolených enologických postupov, okrem osobitných technologických prípadov. 2. okrem postupov spojených s výrobou čerstvého hroznového muštu, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, likérového vína, šumivého vína, vína obohateného na destiláciu a perlivého vína. 3. Víno obohatené na destiláciu sa použije výhradne na destiláciu. B. Čerstvé hrozno, hroznový mušt a hroznová šťava 1. Hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu sa používa výhradne pri spracovaní výrobkov, na ktoré nevzťahujú kódy KN 2204 10, 2204 21 a 2204 29. Týmto nie sú dotknuté prípadné prísnejšie ustanovenia, ktoré môžu členské štáty na spracovanie výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú kódy KN 2204 10, 2204 21 a 2204 29, uplatňovať na svojom území. 2. Hroznová šťava a zahustená hroznová šťava sa nepoužíva na výrobu vína, ani sa do vína nepridávajú. Na území Spoločenstva sa nesmú použiť v procese alkoholového kvasenia. 3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na výrobky určené na výrobu v Spojenom kráľovstve, v Írsku a v Poľsku výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kód KN 2206 00, a v prípade ktorých môžu členské štáty povoliť používanie zloženého názvu obsahujúceho obchodné označenie „víno“. 4. Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna sa na trh uvádza výhradne na výrobu likérových vín len v tých vinohradníckych regiónoch, v ktorých bolo takéto použitie tradičné k 1. januáru 1985, a na výrobu vína z prezretého hrozna. 5. Ak Rada v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva nerozhodne inak, čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, zahustený hroznový mušt, rektifikovaný zahustený hroznový mušt, hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, hroznová šťava a zahustená hroznová šťava s pôvodom v tretích krajinách sa na území Spoločenstva nesmú spracovávať na víno, ani do vína pridávať. C. Sceľovanie vína Ak Rada v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva nerozhodne inak, zakazuje sa na území Spoločenstva rezanie vína s pôvodom v tretej krajine s vínom s pôvodom na území Spoločenstva a rezanie vín s pôvodom v tretích krajinách. D. Vedľajšie produkty 1. Zakazuje sa nadmerné lisovanie hrozna. Po zohľadnení miestnych a technických podmienok členské štáty určia minimálne množstvo alkoholu, ktoré majú výlisky a kaly po vylisovaní hrozna obsahovať, a ktoré je v každom prípade vyššie než nula. 2. Z vínnych kalov alebo hroznových výliskov sa okrem alkoholu, liehovín a vína z hroznových výliskov nevyrába víno, ani žiadny iný nápoj určený na priamu ľudskú spotrebu. 3. Zakazuje sa lisovanie hroznových vínnych kalov a opakované kvasenie hroznových výliskov na iný účel než na destiláciu alebo výrobu vína z hroznových výliskov. Filtrovanie a odstreďovanie vínnych kalov sa nepovažuje za lisovanie, ak získané výrobky sú bezchybnej, pravej a obchodovateľnej kvality. 4. V členských štátoch, v ktorých je povolená výroba vína z hroznových výliskov, ho možno používať výhradne na destiláciu alebo na osobnú spotrebu výrobcov vína. 5. Povinnosťou fyzických alebo právnických osôb alebo skupín osôb, ktoré prechovávajú vedľajšie produkty, je zaobchádzať s nimi pod dohľadom a za podmienok, ktoré sa určia podľa postupu uvedeného v článku 104 ods. 1. PRÍLOHA VII Rozpočet na program klčovania Rozpočet určený na program klčovania uvedený v článku 92 ods. 3 predstavuje: a) pre vinársky rok 2008/2010 (rozpočtový rok 2009): 430 miliónov EUR b) pre vinársky rok 2009/2010 (rozpočtový rok 2010): 287 miliónov EUR c) pre vinársky rok 2009/2011 (rozpočtový rok 2011): 184 miliónov EUR d) pre vinársky rok 2011/2012 (rozpočtový rok 2012): 110 miliónov EUR e) pre vinársky rok 2012/2013 (rozpočtový rok 2013): 59 miliónov EUR PRÍLOHA VIII Oblasti, ktoré členské štáty môžu vyhlásiť za nevhodné na vyklčovanie (podľa článku 94 ods. 1 a 3) v ha | Členský štát | Celková plocha vysadená viničom | Plocha podľa článku 94 ods 3 | BG | 135 760 | 2 715 | CZ | 19 081 | 382 | DE | 102 432 | 2 049 | EL | 66 682 | 1 334 | ES | 1 099 765 | 21 995 | FR | 879 859 | 17 597 | IT | 730 439 | 14 609 | CY | 13 068 | 261 | LU | 1 299 | 26 | HU | 85 260 | 1 705 | MT | 910 | 18 | AT | 50 681 | 1 014 | PT | 238 831 | 4 777 | RO | 178 101 | 3 562 | SI | 16 704 | 334 | SK | 21 531 | 431 | UK | 793 | 16 | PRÍLOHA IX VINOHRADNÍCKE ZÓNY Vinohradnícke zóny, na ktoré sa odkazuje v prílohe IV a v prílohe V, sú tieto: 1. Vinohradnícka zóna A, ktorú tvoria: a) v Nemecku: plochy s viničom okrem tých, ktoré sú zahrnuté do vinohradníckej zóny B, b) v Luxembursku: luxemburská vinohradnícka oblasť, c) v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Írsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku: vinohradnícke oblasti týchto krajín, d) v Českej republike: vinohradnícka oblasť Čechy. 2. Vinohradnícka zóna B, ktorú tvoria: a) v Nemecku: plochy s viničom vo vinohradníckej oblasti Baden, b) vo Francúzsku: plochy s viničom v departmentoch, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, a v týchto departmentoch: - Alsace: Bas-Rhin, Haut-Rhin, - Lorraine: Meurthe-et-Moselle, Meuse, Moselle, Vosges, - Champagne: Aisne, Aube, Marne, Haute-Marne, Seine-et-Marne, - Jura: Ain, Doubs, Jura, Haute-Saône, - Savoie: Savoie, Haute-Savoie, Isère (Commune de Chapareillan), - Val de Loire: Cher, Deux-Sèvres, Indre, Indre-et-Loire, Loir-et-Cher, Loire-Atlantique, Loiret, Maine-et-Loire, Sarthe, Vendée, Viene a plochy s viničom v arrondissemente Cosne-sur-Loire v departmente Nièvre, c) v Rakúsku: rakúska vinohradnícka oblasť, d) v Českej republike: vinohradnícka oblasť Morava a vinohradnícke plochy, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 1 písm. d), e) na Slovensku: vinohradnícke oblasti Malých Karpát, južného Slovenska, Nitry, stredného Slovenska a východného Slovenska a vinohradnícke oblasti nezahrnuté v odseku 3, f) v Slovinsku: plochy s viničom v týchto oblastiach: - v oblasti Podravje: ljutomersko-ormoški vinorodni okoliš, mariborski vinorodni okoliš, radgonskokapelski vinorodni okoliš, šmarsko-virštajnski vinorodni okoliš, vinorodni okoliš Haloze, prekmurski vinorodni okoliš, vinorodni okoliš Srednje Slovenske gorice, - v oblasti Posavje: bizeljsko-sremiški vinorodni okoliš, vinorodni okoliš Bela krajina, vinorodni okoliš Dolenjska a plochy s viničom vysadené viničom v oblastiach, ktoré nie sú zahrnuté v ods. 5 písm. d), g) v Rumunsku: v oblasti Podişul Transilvaniei. 3. Vinohradnícka zóna C I a), ktorú tvoria: a) vo Francúzsku: plochy s viničom: - v týchto departmentoch: Allier, Alpes-de-Haute-Provence, Hautes-Alpes, Alpes-Maritimes, Ariège, Aveyron, Cantal, Charente, Charente-Maritime, Corrèze, Cote-dOr, Dordogne, Haute-Garonne, Gers, Gironde, Isère (s výnimkou commune de Chapareillan), Landes, Loire, Haute-Loire, Lot, Lot-et-Garone, Lozère, Nièvre (s výnimkou arrondissementov Cosne-sur-Loire), Puy-de-Dôme, Pyrénées-Atlantiques, Hautes Pyrénées, Rhône, Saône-et-Loire, Tarn-et-Garonne, Haute-Vienne, Yonne, - v arrondissemente Valence a Die v departmente Drôme (okrem kantónov Dieulefit, Loriol, Marsanne a Montélimar), - v arrondissemente Touron, v kantónoch Antraigues, Buzet, Coucouron, Montpezat-sous-Bauzon, Privas, Saint-Etienne de Lugdarès, Saint-Pierreville, Valgorge a Voulte-sur-Rhône v departmente Ardèche. b) v Španielsku: plochy s viničom v provinciách: A Coruña, Asturias, Cantabria, Guipúzcoa a Vizcaya, c) v Portugalsku: plochy s viničom v tej časti oblasti Norte, ktorá zodpovedá označeniu oblasť výroby„Vinho Verde“, ako aj „Concelhos de Bombarral, Laurinha, Mafra e Torres Vedras“ (s výnimkou „Freguesias da Carvoeira e Dois Portos“), ktoré patria do „Região viticola da Extremadura“, d) na Slovensku: oblasť Tokaj, e) v Rumunsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v ods. 2 písm. g) alebo 5 písm. f). 4. Vinohradnícka zóna C I b), ktorú tvoria: a) v Taliansku: plochy s viničom v regióne Valle d´Aosta a v provinciách Sondrio, Bolzano, Trento a Belluno, b) v Maďarsku: všetky plochy s viničom. 5. Vinohradnícka zóna C II, ktorú tvoria: a) vo Francúzsku: plochy s viničom: - v týchto departmentoch: Aude, Bouches-du-Rhône, Gard, Hérault, Pyrénées-Orientales (okrem kantónov Olette a Arles-sur-Tech), Vaucluse, - v časti departmentu Var, ktorá je z juhu ohraničená severnou hranicou obcí Evenos, Le Beausset, Solliès-Toucas, Cuers, Puget-Ville, Collobrières, La Garde-Freinet, Plan-de-la-Tour a Saint-Maxime, - v arrondissemente Nyons a kantónoch Dieulefit, Loirol, Marsanne a Montélimar v departmente Drôme, - v častiach departmentu Ardèche, ktoré nie sú uvedené v odseku 3 a), b) v Taliansku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Abruzzi, Campania, Emilia-Romagna, Friuli-Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardy okrem provincie Sondrio, Marche, Molise, Piedmont, Toscana, Umbria Veneto okrem provincie Belluno, vrátane ostrovov patriacich k týmto regiónom, ako napríklad Elba a ostatné ostrovy Tuscan archipelago, ostrovy Ponziane, Capri a Ischia. c) v Španielsku: plochy s viničom v týchto provinciách: - Lugo, Orense, Pontevedra, - Ávila (okrem obcí, ktoré zodpovedajú označeniu oblasť výroby „comarca“ z Cebreros), Burgos, León, Palencia, Salamanca, Segovia, Soria, Valladolid, Zamora, - La Rioja, - Álava, - Navarra, - Huesca, - Barcelona, Gerona, Lerida, - v časti provincie Zaragoza, ktorá leží na sever od rieky Ebro, - v obciach provincie Tarragona, na ktoré sa vzťahuje chránené označenie pôvodu Penedés, - v časti provincie Tarragona, ktorá zodpovedá označeniu oblasť výroby „comarca“ Conca de Barberá. d) v Slovinsku: plochy s viničom v týchto oblasti Primorska: vinorodni okoliš Goriška Brda, vinorodni okoliš Vipavska dolina, koprski vinorodni okoliš a vinorodni okoliš Kras, e) v Bulharsku: plochy s viničom v týchto oblastiach: Dunavska Ravnina (Дунавска равнина), Černomorski Rajon (Черноморски район), Rozova Dolina (Розова долина), f) v Rumunsku - plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Dealurile Buzăului, Dealu Mare, Severinului a Plaiurile Drâncei, Colinele Dobrogei, Terasele Dunării, južná vinohradnícka oblasť vrátane piesočnatých a iných priaznivých oblastí. 6. Vinohradnícka zóna C III a), ktorú tvoria: a) v Grécku: plochy vysadené viničom na území týchto nomoi (prefektúr): Florina, Imathia, Kilkis, Grevena, Larisa, Ioannina, Levkas, Akhaia, Messinia, Arkadia, Korinthia, Iraklio, Khania, Rethimni, Samos, Lasithi a ostrov Thira (Santorini), b) na Cypre: plochy vysadené viničom v nadmorskej výške nad 600 metrov, c) v Bulharsku: plochy s viničom, ktoré nie sú zahrnuté v ods 5 písm. e). 7. Vinohradnícka zóna C III b), ktorú tvoria: a) vo Francúzsku: plochy s viničom: - v departmentoch Korziky, - v časti departmentu Var, ktorá sa nachádza medzi morom a hranicou, ktorú tvoria obce (ich územie je tiež do tejto časti zahrnuté) Evenos, Le Beausset, Solliès-Toucas, Cuers, Puget-Ville, Collobrières, La Garde-Freinet, Plan-de-la-Tour a Sainte Maxime, - v kantónoch Olette a Arles-sur-Tech v departmente Pyrénées Orientales, b) v Taliansku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Calabria, Basilicata, Apulia, Sardinia a Sicilia, vrátane ostrovov patriacich k týmto oblastiam, ako Pantelleria a Liparské, Egadské a Pelagické ostrovy, c) v Grécku: vinohradnícke oblasti, ktoré nie sú uvedené v ods. 6, d) v Španielsku: plochy s viničom, ktoré nie sú zahrnuté v ods. 3 b) alebo 5 c), e) v Portugalsku: plochy s viničom v regiónoch nezahrnutých do vinohradníckej zóny C I a), f) na Cypre: plochy s viničom do nadmorskej výšky 600 metrov, g) na Malte: plochy s viničom. 8. Vymedzenie území patriacich k správnym jednotkám uvedeným v tejto prílohe vychádza z vnútroštátnych predpisov platných k 15. decembru 1981, v prípade Španielska z vnútroštátnych predpisov platných k 1. marcu 1986 a v prípade Portugalska z vnútroštátnych predpisov platných k 1. marcu 1998. FINANČNÝ VÝKAZ | 1. | ROZPOČTOVÁ POLOŽKA: 05 02 09 05 02 10 01 | PRIDELENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY (mil. EUR): | 2007: 2007: | 1 487 38 | 2008 2008: | 1 377 (PNR) 38 (PNR) | 2. | NÁZOV: Návrh nariadenia Rady o spoločnej organizácii trhu s vínom a zmene a doplnení niektorých nariadení | 3. | PRÁVNY ZÁKLAD: Články 36 a 37 zmluvy. | 4. | CIELE: Ciele tejto reformy sú: – zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v EÚ, upevniť renomé akostných vín z EÚ ako najlepších na svete, získať späť staré a preniknúť na nové trhy v EÚ aj vo svete, – vytvoriť pre víno režim, ktorý funguje na základe jasných, jednoduchých pravidiel – účinných pravidiel, ktorými sa zabezpečí rovnováha medzi ponukou a dopytom, – vytvoriť pre víno režim, ktorým sa zachovajú najlepšie tradície výroby vína v EÚ, posilní sa sociálna štruktúra mnohých vidieckych oblastí a zabezpečí sa rešpektovanie životného prostredia v celej výrobe. | 5. | FINANČNÉ DÔSLEDKY | 12-MESAČNÉ OBDOBIE (mil. EUR) | BEŽNÝ ROZPOČTOVÝ ROK 2007 (mil. EUR) | NASLEDUJÚCI ROZPOČTOVÝ ROK 2008 (mil. EUR) | 5.0 | VÝDAVKY – ÚČTOVANÉ Z ROZPOČTU ES (NÁHRADY / INTERVENCIE) – VÝDAVKY VNÚTROŠTÁNYCH ORGÁNOV – INÉ | – | – | – | 5.1 | PRÍJMY – VLASTNÉ ZDROJE ES (POPLATKY / CLO) – NÁRODNÉ | – | – | – | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 5.0.1 | ODHADOVANÉ VÝDAVKY | p.m. | p.m. | p.m. | p.m. | 5.1.1 | ODHADOVANÉ PRÍJMY | 5.2 | SPÔSOB VÝPOČTU: Ročné náklady na navrhovanú reformu vrátane prevodu do rozvoja vidieka sa odhaduje na 1,3 mld. EUR, čo predstavuje úroveň výdavkov podľa scenára status-quo. Scenár status-quo je ustanovený na základe „olympijského priemeru“ rozpočtových výdavkov obdobia 2001/2005 (5 rokov bez zohľadnenia maximálnej a minimálnej hodnoty) zvýšený po zohľadnení pristúpeni Bulharska a Rumunska. Podrobné rozpočtové náklady na reformu sú uvedené v pripojenej prílohe. | 6.0 | MOŽNO PROJEKT FINANCOVAŤ Z PRIDELENÝCH ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV ZAČLENENÝCH DO PRÍSLUŠNÝCH KAPITOL BEŽNÉHO ROZPOČTU? | ÁNO NIE | 6.1 | MOŽNO PROJEKT FINANCOVAŤ PRESUNOM MEDZI JEDNOTLIVÝMI KAPITOLAMI BEŽNÉHO ROZPOČTU? | ÁNO NIE | 6.2 | BUDE POTREBNÝ DOPLŇUJÚCI ROZPOČET? | ÁNO NIE | 6.3 | BUDE POTREBNÉ ZAČLENIŤ PRIDELENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY DO BUDÚCICH ROZPOČTOV? | ÁNO NIE | POZNÁMKY: – | PRÍLOHA K FINANČNÉMU VÝKAZU | 200 000 ha a znižovanie prémie každoročne o 20 % | B-2009 | B-2010 | B-2011 | B-2012 | B-2013 | počet ha založený na 30 % z úhrnu 1. rok a znižuje sa každoročne o 5 % | A. Opatrenia na úrovni SOT | 1. obnovená schéma klčovania (celkom 200 000 ha) | priemerná prémia za vyklčovanie | €/ha | 7 174 | 5 739 | 4 591 | 3 673 | 2 938 | vyklčovaná plocha (orientačne) zaradená do systému jednotnej platby | ha | 60 000 | 50 000 | 40 000 | 30 000 | 20 000 | medzisúčet maximálne ročné rozpočtové náklady na vyklčovanie | mil. € | 430 | 287 | 184 | 110 | 59 | 2. zvyškové výdavky spojené s postupným obmedzovaním trhových opatrení EÚ | odhadovaná suma | mil. € | 147 | p.m. | p.m. | p.m. | 3. financovania z vnútroštátneho finančného balíka | maximálna suma z vnútroštátneho finančného balíka | mil. € | 634 | 879 | 863 | 870 | 858 | z čoho minimálna suma na propagáciu | mil. € | 120 | 120 | 120 | 120 | 120 | celková maximálne suma z vnútroštátneho finančného balíka | mil. € | 634 | 879 | 863 | 870 | 858 | percentuálny podiel propagácie vo vnútroštátnom finančnom balíku | % | 18,93% | 13,65% | 13,90% | 13,79% | 13,99% | Opatrenia na úrovni SOT celkom | mil. € | 1 211 | 1 166 | 1 047 | 980 | 917 | B. Priama platba nezávislá od druhu výroby, ktorá sa pridá do prílohy VII | maximálne prémia | €/ha | 350 | 350 | 350 | odhadovaná plocha úhrnom | ha | 60 000 | 110 000 | 150 000 | medzisúčet maximálne ročné rozpočtové náklady | mil. € | 21 | 38,5 | 52,5 | Opatrenia financované v rámci „prvého piliera“ poľnohospodárskej politiky celkom | mil. € | 1211 | 1166 | 1068 | 1019 | 969 | C. Prevod v prospech rozvoja vidieka vo vinohradníckych oblastiach | mil. € | 100 | 150 | 250 | 300 | 350 | CELKOM (A+B+C) | mil. € | 1 311 | 1 316 | 1 318 | 1 319 | 1 319 | D. Informovanie (zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 2826/2000) | mil. € | +3 | +3 | +3 | +3 | +3 | Vnútroštátny finančný balík dosiahne 857 mil. EUR v rozpočtovom roku 2014 a 850 mil. EUR v rozpočtovom roku 2015 a v nasledujúcich rokoch.Priame platby nezávislé od druhy výroby sa odhadujú na 63 mil. EUR v rozpočtovom roku 2014 á 70 mil.. EUR v rozpočtovom roku 2015 a v nasledujúcich rokoch.Prevod v prospech rozvoja vidieka dosiahne 400 mil. EUR v rozpočtovom roku 2014 a v nasledujúcich rokoch. Sumy na roky 2014 a nasledujúce roky sú orientačné a podliehajú rozhodnutiam, ktoré sa majú prijať pre nové finančné programovacie obdobie po roku 2013. Avšak niektoré právne záväzky vzťahujúce sa na výdavky pred týmto termínom sa musia rešpektovať. [1] KOM(2006) 319, v konečnom znení. [2] Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1). [3] Nariadenie Rady (ES) č. 864/2004 (Ú. v. EÚ L 161, 30.4.2004, s. 1). [4] Nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 (Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1). [5] http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/wine/index_en.htm [6] Závery vinárskeho semináru Výzvy a príležitosti pre európske víno sa nachádzajú na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/agriculture/capreform/wine/sem_concl_en.pdf. [7] http://ec.europa.eu/agriculture/capreform/wine/fullimpact_en.pdf [8] Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1). [9] Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1). [10] KOM(2006) 319, v konečnom znení. [11] Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2012/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 8). [12] Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006. [13] Ú. v. ES L 165, 30.4. 2004, s. 1. oprava (Ú. v. EÚ L 191, 28.5.2004, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006. [14] Ú. v. ES L 109, 06.5.2000, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/142/ES (Ú. v. EÚ L 368, 23.12.2006, s. 110). [15] Ú. v. ES L 184, 17.07.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11). [16] Ú. v. ES L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 378/2007 (Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2007, s. 1). [17] Ú. v. ES L 270, 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2013/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 13). [18] Ú. v. ES L 327, 21.12.1999, s. 7. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2060/2004 (Ú. v. EÚ L 357, 2.12.2004, s. 3). [19] Ú. v. ES L 328, 23.12.2000, s. 2. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2060/2004. [20] Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1. [21] Ú. v. ES L 11, 14.1.1994, s. 1. [22] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 21. [23] Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 1. [24] Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 89. [25] Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 53.