[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.2.2007

KOM(2007) 36 v konečnom znení

2007/0028 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania niektorých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES

(predložený Komisiou){SEK(2007) 112}{SEK(2007) 113}

ODÔVODNENIE

1. KONTEXT NÁVRHU

2. Dôvody a ciele návrhu

Vnútorný trh pre tovar je základným prvkom európskej integrácie. Integrovaný trh bez hraníc je najlepší spôsob ako zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Lepšie fungovanie vnútorného trhu je teda rozhodujúcim prvkom oživenej stratégie pre rast a zamestnanosť, aby sa Európskej únii umožnilo konkurovať a dosahovať úspechy v globalizovanom hospodárstve, v ktorom majú naši hlavní obchodní partneri veľké a zjednotené trhy.

V článkoch 28 a 30 Zmluvy o ES sa okrem iného uvádza, že členské štáty určenia nemôžu zakázať na svojich územiach predaj výrobkov, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte a ktoré nepodliehajú harmonizácii v rámci Spoločenstva, pokiaľ technické obmedzenia, ktoré ustanovil členský štát určenia, nie sú opodstatnené dôvodmi opísanými v článku 30 Zmluvy o ES, alebo na základe prevažujúcich požiadaviek verejného významu podľa judikatúry Súdneho dvora za predpokladu, že sú primerané. Toto je takzvaná „zásada vzájomného uznávania“, ktorá vyplýva z analýzy judikatúry Súdneho dvora (pozri známy rozsudok vo veci „Cassis de Dijon“ z 20. februára 1979 a oznámenie Komisie o tejto veci, ktoré prijal Súdny dvor 20. februára 1979 vo veci 120/78 (Cassis de Dijon), Ú. v. ES C 256, 3. 10. 1980.

Uplatňovaniu „zásady vzájomného uznávania“ podľa článkov 28 a 30 Zmluvy o ES bráni niekoľko problémov:

3. Nedostatočná informovanosť podnikov a vnútroštátnych orgánov o existencii zásady vzájomného uznávania.

4. Právna neistota o rozsahu pôsobnosti tejto zásady a dôkazné bremeno. Predovšetkým, často nie je jasné, na ktoré kategórie výrobkov sa vzájomné uznávanie vzťahuje.

5. Riziko pre podniky, že ich výrobky nezískajú prístup na trh v členskom štáte určenia.

6. Neexistencia pravidelného dialógu medzi príslušnými orgánmi v rozličných členských štátoch.

Vo svojom oznámení o stratégii vnútorného trhu na roky 2003 - 2006 [KOM(2003)238], ktoré adresovala Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Komisia načrtla niektoré problémy súvisiace s uplatňovaním „zásady vzájomného uznávania“ v neharmonizovanej oblasti tovaru a uviedla, že sa bude skúmať možnosť nového legislatívneho nástroja, aby sa zabezpečil voľný obeh tovaru v rámci Európskeho spoločenstva.

Tento návrh sa zaoberá jednou z úloh, ktorou sa má plniť stratégia vnútorného trhu na roky 2003 - 2006. Jeho cieľom je vymedziť práva a povinnosti jednak vnútroštátnych orgánov a jednak podnikov, ktoré chcú v členskom štáte predávať výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, keď majú príslušné orgány v súvislosti s týmito výrobkami v úmysle prijať reštriktívne opatrenia v súlade s vnútroštátnymi technickými pravidlami. Návrh sa zameriava najmä na dôkazné bremeno stanovením procesných požiadaviek na odmietnutie vzájomného uznávania. Okrem toho má návrh za cieľ znížiť riziko pre podniky, že ich výrobky nezískajú prístup na trh v členskom štáte určenia a podnietiť pravidelný dialóg medzi príslušnými orgánmi zriadením jedného alebo viacerých „kontaktných miest pre výrobky“ v každom členskom štáte. Ich hlavná úloha bude spočívať v poskytovaní informácií o technických pravidlách o výrobkoch pre podniky a príslušné orgány v iných členských štátoch, ako aj v poskytovaní kontaktných údajov na tieto príslušné orgány. To umožní verejným orgánom identifikovať svojich kolegov v iných členských štátoch, aby mohli ľahko získavať informácie od príslušných orgánov v iných členských štátoch a nadviazať s nimi dialóg.

- Všeobecný kontext

Z kombinácie rôznych zdrojov informácií (podnety a porušenia podľa článku 226 Zmluvy o ES, oznámenia podľa smernice 98/34/ES, prieskumy, prípadové štúdie, prehľady literatúry a konzultácie so zainteresovanými subjektmi) vyplýva, že „zásadu vzájomného uznávania“ stále obklopujú mnohé problémy, najmä v súvislosti s technicky náročnými výrobkami alebo s výrobkami, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné alebo zdravotné problémy. Komisia už uverejnila výkladové oznámenia objasňujúce, ako má vzájomné uznávanie skutočne fungovať. S cieľom zvýšiť informovanosť podnikov a vnútroštátnych orgánov usporiadala aj konferencie, semináre a okrúhle stoly. Je však veľmi ťažké zabezpečiť účasť podnikov na týchto sústredeniach, najmä ak sa tieto podujatia organizujú pre rôzne výrobné odvetvia.

Hoci bola súčasná politika úspešná v odstraňovaní obrovského množstva technických prekážok bez harmonizácie opatrení na úrovni EÚ, zainteresované subjekty naznačili, že súčasná politika dosiahla svoje hranice alebo že sa dostala do stavu stagnácie. Okrem toho, uplatňovanie zásady vzájomného uznávania bolo už dlhý čas súčasťou politickej agendy. Rada pre vnútorný trh v marci 1998 zdôraznila potrebu upriamiť politickú pozornosť na efektívne uplatňovanie vzájomného uznávania. Upozornila tiež na priamu zodpovednosť členských štátov v tejto veci. Rada podporila Komisiu, tým že 28. októbra 1999 prijala rozhodnutie Rady o vzájomnom uznávaní.

Podľa „správy pána Koka“ voľný pohyb tovaru v rámci EÚ naďalej brzdia viaceré miestne pravidlá, ktoré sa často uplatňujú svojvoľne a evidentne v rozpore so zásadou vzájomného uznávania. V správe sa uvádza, že takéto prekážky sa už nesmú viac tolerovať a že Komisia má k odstráneniu týchto prekážok pristupovať ako k najvyššej politickej priorite.

Výsledky verejných konzultácií o budúcnosti vnútorného trhu, ktoré začala Komisia v apríli 2006 [SEK(2006) 1215 z 20. 9. 2006], potvrdzujú, že vnútroštátne technické pravidlá ešte stále predstavujú významné prekážky voľného obchodu v rámci EÚ. Respondenti tvrdia, že vnútroštátne technické pravidlá ešte stále vedú k značným prekážkam voľného pohybu tovaru v rámci EÚ a že to spôsobuje ďalšie administratívne kontroly a skúšky.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

V oblasti návrhu neexistujú žiadne ustanovenia.

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

7. Konzultácie so z AINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

8. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Cieľom konzultácií so zainteresovanými stranami prostredníctvom internetovej stránky Komisie „Váš hlas v Európe“ bolo preskúmať názor členských štátov, podnikateľských a spotrebiteľských organizácií o možných postupoch pri zlepšovaní uplatňovania vzájomného uznávania v oblasti výrobkov. Komisia dostala 135 reakcií, čo zrejme predstavuje priemerný počet reakcií, pokiaľ ide o konzultáciu o technickej otázke.

Profil respondentov: zastupiteľské organizácie (22,7 %), podniky (19,7 %), verejné orgány (13,6 %) a spotrebitelia (31,1 %).

Zhrnutie reakcií a spôsoby, akými sa zohľadnili

Podľa reakcií na konzultácie so zainteresovanými stranami prostredníctvom internetovej stránky „Váš hlas v Európe“ by Komisia mala okrem iného urobiť viac pre zlepšenie uplatňovania vzájomného uznávania v neharmonizovanej oblasti. Približne 60 % respondentov sa domnieva, že legislatívny nástroj je potrebný, zatiaľ čo okolo 33 % je opačného názoru.

Reakcie sa použili na výber možností politiky v hodnotení vplyvu.

V období od 17. 2. 2004 do 30. 4. 2004 prebiehala na internete otvorená konzultácia. Komisia dostala 135 reakcií. Výsledky sú k dispozícii na stránke:http://europa.eu.int/yourvoice/consultations.

- Získavanie a využívanie expertízy

2Externá expertíza nebola potrebná.

- Hodnotenie vplyvu

- Možnosť 1: status quo, t. j. pokračovať v súčasnej politike.

- Možnosť 2: neregulačný prístup, t. j. doplnenie súčasnej politiky dodatočnými činnosťami: vytvorenie osobitnej internetovej stránky so zoznamom výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, celkový skríning všetkých vnútroštátnych technických pravidiel pre osobitnú kategóriu výrobkov zo strany Komisie a členských štátov a identifikácia vnútroštátnych orgánov zodpovedných za tieto pravidlá, systematické ukladanie konečného znenia všetkých technických pravidiel oznámených podľa smernice 98/34/ES do databázy TRIS, konferencie a semináre organizované členskými štátmi a zamerané na podniky a príslušné orgány, špecifické publikácie vysvetľujúce vzájomné uznávanie pre osobitné kategórie výrobkov, podrobnejšie „doložky o vzájomnom uznávaní“ a administratívna spolupráca prostredníctvom existujúcich výborov ustanovených sekundárnymi právnymi predpismi ES.

- Možnosť 3: regulačný prístup, t. j. prijatie nariadenia, ktorým sa organizuje vzájomné uznávanie v neharmonizovanej oblasti výrobkov a ktorým sa zriaďujú „kontaktné miesta pre výrobky“. Rozsah tohto nariadenia by pozostával zo zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie. Nariadenie by vymedzilo práva a povinnosti jednak vnútroštátnych orgánov a jednak podnikov, ktoré chcú v členskom štáte predávať výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, ak majú príslušné orgány v úmysle prijať na tieto výrobky reštriktívne opatrenia v súlade s vnútroštátnymi technickými pravidlami. Úlohou „kontaktného(ých) miesta (miest) pre výrobky“ v každom členskom štáte by bolo poskytovať podnikom a príslušným orgánom v iných členských štátoch informácie o technických pravidlách pre výrobky, a taktiež poskytovať kontaktné údaje na tieto príslušné orgány.

- Možnosť 4: nariadenie doplnené nelegislatívnymi činnosťami: Možnosť 4 sa zakladá na nariadení uvedenom v možnosti 3 s jedným hlavným rozdielom: namiesto zahrnutia zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, do rozsahu pôsobnosti nariadenia, sa na základe možnosti 4 vytvorí internetová stránka so zoznamom výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, ako sa uvádza v možnosti 2.

Komisia vypracovala hodnotenie vplyvu uvedené v pracovnom programe a príslušná správa je k dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/goods/mutrec_en.htm.

9. Právne prvky návrhu

10. Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Návrh sa zaoberá dvoma aspektmi zabezpečenia voľného pohybu tovaru v neharmonizovanej oblasti: ustanovuje postup, ktorým sa majú riadiť vnútroštátne orgány, keď majú v úmysle zaviesť vnútroštátne technické pravidlá (t. j. v prípadoch, keď sa vzájomné uznávanie z akéhokoľvek dôvodu neuplatňuje). Návrhom sa ustanovuje aj vytvorenie jedného alebo viacerých kontaktných miest pre výrobky v každom členskom štáte, ktorých hlavnou úlohou je poskytovať informácie o uplatňovaných technických pravidlách alebo odkázať zainteresované osoby na príslušné orgány/organizácie.

Ak sa návrh prijme, je potrebné zrušiť rozhodnutie Rady č. 3052/95/ES, ktorým sa zriaďuje postup na výmenu informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktoré sa odchyľujú od princípu voľného pohybu tovaru v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 321, 30.12.1995, s. 1).

- Právny základ

Články 37 a 95 ES.

- Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Členské štáty nemôžu na dostatočnej úrovni dosiahnuť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov:

Členské štáty nemôžu na dostatočnej úrovni dosiahnuť odstránenie technických prekážok voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi a z dôvodu rozsahu činnosti sa to dá lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Je nevyhnutné zaviesť postupy na minimalizáciu možnosti, že vnútroštátne technické pravidlá vytvoria nezákonné prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Nedostatkom takýchto postupov v členských štátoch sa vytvárajú dodatočné prekážky voľného pohybu tovaru, pretože to odrádza podniky od predaja svojich výrobkov, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, na území členského štátu zavádzajúceho technické pravidlá. Z prieskumov vyplýva, že mnohé podniky, a najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), buď upravujú svoje výrobky tak, aby vyhovovali technickým pravidlám členského štátu určenia, alebo sa zriekajú obchodovania s nimi na území daného štátu. Vnútroštátne orgány nemajú ani primerané postupy na uplatňovanie svojich technických pravidiel na osobitné výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte. Neexistencia takých postupov ohrozuje ich schopnosť posúdiť zhodu výrobkov v súlade so zmluvou.

Len málo členských štátov zavádza postupy na minimalizáciu možnosti, že vnútroštátne technické pravidlá vytvoria nezákonné prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto prekážky sa týkajú predovšetkým výrobkov, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, členské štáty nemusia mať nevyhnutne záujem o zavádzanie takýchto postupov.

Činnosťou na úrovni Spoločenstva sa lepšie dosiahnu ciele návrhu z týchto dôvodov:

Pripomienky zainteresovaných subjektov a preskúmanie situácie v členských štátoch odhalili, že členské štáty nie sú v dostatočnej miere schopné dosiahnuť cieľ odstránenia technických prekážok voľného pohybu tovaru a že len činnosť na úrovni Spoločenstva môže viesť k zlepšeniu voľného pohybu tovaru. Týmto návrhom sa zásada subsidiarity dodržiava v najväčšej možnej miere, pretože pri jej správnom uplatňovaní možno voľný pohyb tovaru dosiahnuť bez ďalšej harmonizácie vnútroštátnych technických pravidiel.

V súvislosti s uplatňovaním zásady vzájomného uznávania v členských štátoch existuje právna neistota, čo spôsobuje nepredvídateľné uplatňovanie tejto zásady a zavedenie vnútroštátnych technických pravidiel. To má za následok náklady tak pre podniky, ako aj pre spoločnosť, a môže viesť k zníženiu obchodu v rámci EÚ tým, že bude brániť podnikom vstupovať na trh iného členského štátu. Všeobecný rámec pre uplatňovanie vnútroštátnych technických pravidiel, v rámci ktorého príslušné hospodárske subjekty dokážu predvídať a pochopiť dôvody pre uplatňovanie vnútroštátneho technického pravidla na svoj výrobok, je ukazovateľom kvality, že Únia dokáže lepšie dosahovať ciele.

Návrhom sa vymedzujú pre celú EÚ práva a povinnosti jednak vnútroštátnych orgánov a jednak podnikov, ktoré chcú predávať svoj výrobok, ktorý je už zákonne uvedený na trh v inom členskom štáte. Návrh sa osobitne zameriava na dôkazné bremeno, a to stanovením procesných požiadaviek na odmietanie vzájomného uznávania. Z hodnotenia vplyvu vyplýva, že existuje priepasť vo fungovaní voľného pohybu tovaru v oblasti, na ktorú sa návrh vzťahuje, ktorú nemožno odstrániť bez legislatívnej činnosti Spoločenstva.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto(týchto) dôvodu(-ov):

Rozsah pôsobnosti návrhu je obmedzený na prípady, keď môžu vzniknúť a skutočne vznikajú technické prekážky, a nezahŕňa oblasti, kde voľný pohyb funguje dobre a kde nie je žiadna prekážka spôsobená vnútroštátnym technickým pravidlom.

Návrh sa obmedzuje na najdôležitejšie ustanovenia na dosiahnutie svojho cieľa.

S prihliadnutím na skutočnosť, že voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi je všeobecnou zásadou a výnimky z nej sa majú vykladať vo veľmi úzkom zmysle, finančné a administratívne bremeno sa minimalizovalo obmedzením rozsahu pôsobnosti návrhu na prípady, kedy by technické prekážky mohli vzniknúť a skutočne vznikajú. Návrh sa nebude vzťahovať na prípady, kde voľný pohyb funguje dobre a kde neexistuje žiadna prekážka spôsobená vnútroštátnym technickým pravidlom.

- Výber nástrojov

Navrhované nástroje: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto(týchto) dôvodu(-ov):

Pre opatrenia, o ktorých sa uvažuje, bola zvolená forma nariadenia, pretože iné prostriedky by neboli primerané. Nariadenie je zrejme najvhodnejším nástrojom na dosiahnutie cieľa. Procesné požiadavky ustanovené v tomto návrhu sú také presné, že je možné ich okamžite implementovať vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

11. Vplyv na rozpočet

Hoci návrh ako taký nemá žiadny vplyv na rozpočet, implementácia nariadenia si vyžiada vypracovanie zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, a vytvorenie internetovej stránky so zoznamom výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie. Vypracovanie tohto zoznamu a vytvorenie internetovej stránky bude mať vplyv na rozpočet uvedený v legislatívnom finančnom výkaze.

12. Doplňujúce informácie

13. Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatie návrhu povedie k zrušeniu existujúcich právnych predpisov.

- Doložka o preskúmaní/revízii/zániku

Návrh zahŕňa doložku o preskúmaní.

- Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka záležitosti EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

- Podrobné vysvetlenie návrhu

V článku 2 a 3 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti návrhu, ktorý sa v podstate vzťahuje na reštriktívne rozhodnutia prijaté v súvislosti s akýmkoľvek priemyselne vyrábaným výrobkom alebo poľnohospodárskym výrobkom vrátane výrobkov z rýb, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, na základe technického pravidla, ktoré nepodlieha harmonizácii na úrovni Spoločenstva, ak priamy alebo nepriamy účinok takého rozhodnutia je, že výrobok nie je možné umiestniť na trh v jeho súčasnej podobe.

Články 4, 5 a 6 sú základom návrhu a vytyčujú minimálne nevyhnutné požiadavky, ktorými sa majú riadiť vnútroštátne orgány predtým, ako sa rozhodnú uplatňovať vnútroštátne technické pravidlo v osobitnom prípade (t. j. keď sa vzájomné uznávanie z akéhokoľvek dôvodu neuplatňuje). Dôkazné bremeno nesie vnútroštátny orgán, ktorý má v úmysle uplatňovať technické pravidlo, ktoré obmedzuje prístup výrobku na vnútroštátny trh.

Článkami 7 a 8 sa vymedzuje úloha kontaktných miest pre výrobky. Ich hlavná úloha zahŕňa poskytovanie informácií o technických pravidlách podnikom a príslušným orgánom iných členských štátov.

V článku 9 sa ustanovuje možnosť vytvoriť telematickú sieť v súlade s rozhodnutím 2004/387/ES o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC).

Systém podávania správ je stanovený v článku 10.

2007/0028 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 37 a 95,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[4],

keďže:

(1) Vnútorný trh tvorí oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je voľný pohyb tovaru zabezpečený na základe zmluvy, ktorou sa zakazujú opatrenia s rovnocenným účinkom ako kvantitatívne obmedzenia na dovoz. Tento zákaz sa vzťahuje na všetky vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne, prekážať obchodu s tovarom vnútri Spoločenstva.

(2) Prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi môžu vnútroštátne orgány vytvárať nezákonne pri chýbajúcej harmonizácii právnych predpisov v dôsledku toho, že sa na tovar prichádzajúci z iných členských štátov, kde je zákonne uvedený na trh, uplatňujú technické pravidlá ustanovujúce požiadavky, ktoré má tento tovar spĺňať, ako sú pravidlá súvisiace s klasifikáciou, tvarom, rozmermi, hmotnosťou, zložením, prezentáciou, označením a balením. Uplatňovanie takýchto technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v iných členských štátoch môže byť v rozpore s článkami 28 a 30 Zmluvy o ES, a to aj vtedy, keď sa tieto pravidlá uplatňujú bez rozdielu na všetky výrobky.

(3) Je nevyhnutné ustanoviť postupy na minimalizáciu možnosti, aby takéto vnútroštátne technické pravidlá vytvárali nezákonné prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Tým, že v členských štátoch neexistujú takéto postupy, sa vytvárajú dodatočné prekážky voľného pohybu tovaru, pretože to odrádza podniky od predaja svojich výrobkov, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, na území členského štátu, ktorý zavádza technické pravidlá. Z prieskumov vyplýva, že mnohé podniky, a najmä malé a stredné podniky (MSP), buď upravujú svoje výrobky tak, aby vyhovovali technickým pravidlám členského štátu určenia, alebo sa vyhýbajú ich uvádzaniu na trh v danom štáte.

(4) Vnútroštátne orgány nemajú ani primerané postupy na uplatňovanie svojich technických pravidiel na osobitné výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte. To, že takéto postupy neexistujú, ohrozuje ich schopnosť posúdiť zhodu výrobkov v súlade so zmluvou.

(5) V rozhodnutí Rady o vzájomnom uznávaní z 28. októbra 1999[5] sa uvádza, že hospodárske subjekty a občania nie vždy naplno a správne využívajú zásadu vzájomného uznávania, pretože nie sú dostatočne informovaní o tejto zásade a o dôsledkoch jej fungovania. Rada vyzvala členské štáty, aby vypracovali príslušné opatrenia, ktoré poskytnú hospodárskym subjektom a občanom efektívny rámec pre vzájomné uznávanie, vrátane efektívneho vybavovania žiadostí hospodárskych subjektov a občanov a rýchlej odpovede na tieto žiadosti.

(6) Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. júna 2006 zdôraznila význam jednoduchého, transparentného a ľahko uplatniteľného regulačného prostredia a posilnenia dôvery spotrebiteľov a podnikov voči vnútornému trhu.

(7) Bezproblémové fungovanie vnútorného trhu pre tovar si vyžaduje primerané a transparentné opatrenia na riešenie problémov, ktoré vyplývajú z uplatňovania vnútroštátnych technických pravidiel na osobitné výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte.

(8) Z hľadiska zásad proporcionality a subsidiarity nie je vhodné harmonizovať všetky vnútroštátne technické pravidlá pre väčšinu alebo všetky kategórie výrobkov.

(9) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov[6] sa ustanovuje, že na trh možno umiestniť len bezpečné výrobky. Orgány sa ňou oprávňujú zakázať s okamžitou účinnosťou každý nebezpečný výrobok alebo, na obdobie potrebné na rôzne hodnotenia, previerky a kontroly bezpečnosti, dočasne zakázať výrobok, ktorý by mohol byť nebezpečný. Je preto nevyhnutné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia opatrenia, ktoré vnútroštátne orgány prijali na základe vnútroštátnych zákonov uplatňujúcich smernicu 2001/95/ES.

(10) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín[7], sa okrem iného ustanovuje systém rýchleho varovania na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre zdravie ľudí vyplývajúceho z potravín alebo krmív. Členské štáty zaväzuje, aby v rámci systému rýchleho varovania okamžite informovali Komisiu o každom prijatom opatrení, ktorého cieľom je obmedziť umiestňovanie potravín alebo krmív na trh, alebo presadiť ich stiahnutie z trhu, alebo ich spätné prevzatie s cieľom ochrany zdravia ľudí, a ktoré vyžaduje rýchly zásah. Opatrenia, ktoré vnútroštátne orgány prijali na základe článku 50 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 178/2002 majú byť preto vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(11) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá[8], sa ustanovujú všeobecné pravidlá na uskutočňovanie úradných kontrol s cieľom preveriť dodržiavanie pravidiel zameraných najmä na zabránenie, odstránenie alebo zníženie prijateľných úrovní rizík pre ľudí a zvieratá, buď priamo alebo cez životné prostredie, a zaručenie korektných praktík v obchode s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľov. Ustanovuje osobitný postup, ktorý má zabezpečiť, aby hospodársky subjekt v prípade nedodržiavania predpisov uskutočnil nápravu situácie. Je preto nevyhnutné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia opatrenia, ktoré vnútroštátne orgány prijali na základe článku 54 nariadenia (ES) č. 882/2004.

(12) Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Smernica o bezpečnosti železníc)[9] sa stanovuje postup povolenia uvedenia do prevádzky už existujúceho vozového parku, pričom sa ponecháva priestor na uplatnenie určitých vnútroštátnych pravidiel. Na opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 14 uvedenej smernice by sa preto nemal vzťahovať rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

(13) Smernicou Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc[10] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy[11] sa stanovuje postupná harmonizácia systémov a operácií prostredníctvom priebežného prijímania technických špecifikácií interoperability (TSI). Na systémy a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti uvedených smerníc, by sa preto nemal vzťahovať rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

(14) Je úlohou vnútroštátneho orgánu, aby v každom prípade preukázal, že uplatňovanie vnútroštátnych technických pravidiel na osobitné výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, spadá do rámca povolených výnimiek.

(15) V každom vnútroštátnom rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa majú určiť dostupné metódy odvolania sa, aby hospodársky subjekt mohol prípad predložiť príslušnému vnútroštátnemu súdu alebo tribunálu.

(16) Rozhodnutia vnútroštátnych súdov alebo tribunálov hodnotiace zákonnosť prípadov, v ktorých sa výrobkom, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte neudelí prístup na vnútroštátny trh z dôvodu uplatňovania technického pravidla, majú byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(17) Z hľadiska vnútorného trhu pre tovar je dôležité, aby sa zabezpečila dostupnosť informácií o vnútroštátnych technických pravidlách tak, aby podniky, a najmä MSP, mohli získať dôveryhodné a presné informácie o platnom zákone v členskom štáte určenia.

(18) Preto je nevyhnutné uplatňovať zásady zjednodušovania administratívy, okrem iného vytvorením systému kontaktných miest pre výrobky. Tento systém má byť navrhnutý tak, aby sa zabezpečilo, že podniky budú môcť transparentným a korektným spôsobom získať prístup k informáciám, aby bolo možné zabrániť zdržaniam, nákladom a odrádzajúcim účinkom vyplývajúcim z vnútroštátnych technických pravidiel.

(19) V záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru sa má umožniť, aby kontaktné miesta pre výrobky poskytovali kvalitné informácie o vnútroštátnych technických pravidlách a o ich uplatňovaní. Keďže vytváranie kontaktných miest pre výrobky by nemalo prekážať rozdeľovaniu funkcií medzi príslušné orgány v rámci každého vnútroštátneho regulačného systému, má sa umožniť, aby sa počet kontaktných miest pre výrobky na jeden členský štát líšil podľa regionálnych alebo miestnych kompetencií.

(20) Členské štáty by mali byť schopné zveriť úlohu kontaktných miest pre výrobky nielen existujúcim útvarom v rámci orgánov verejnej správy, ale aj obchodným komorám, odborným organizáciám alebo súkromným subjektom, aby sa nezvyšovali administratívne náklady pre podniky, ako aj príslušné orgány.

(21) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontaktné miesta pre výrobky boli schopné na žiadosť získavať a poskytovať podrobné informácie o každom rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou prípadov, kde by zverejnenie takýchto informácií narušilo ochranu obchodných záujmov hospodárskeho subjektu vrátane duševného vlastníctva.

(22) Členské štáty a Komisia majú úzko spolupracovať, aby sa umožnila odborná príprava pracovníkov zamestnaných na kontaktných miestach pre výrobky a motivácia kontaktných miest pre výrobky sprístupniť informácie o uplatňovaní vnútroštátnych technických pravidiel v iných jazykoch Spoločenstva.

(23) Na účely vývoja a zavedenia celoeurópskej e-government služby a základných interoperabilných telematických sietí sa má rátať s možnosťou vytvoriť elektronický systém výmeny informácií medzi kontaktnými miestami pre výrobky v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC)[12].

(24) Majú sa vytvoriť spoľahlivé a efektívne mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom poskytovať informácie o implementácii tohto nariadenia.

(25) Monitorovací systém stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 3052/95/ES z 13. decembra 1995, ktorým sa zriaďuje postup na výmenu informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktoré sa odchyľujú od princípu voľného pohybu tovaru v rámci spoločenstva[13], sa ukázal do značnej miery neúspešný v tom, že jeho implementáciou Komisia nezískala dostatočné informácie na identifikáciu sektorov, v ktorých by harmonizácia mohla byť náležitá. Nepriniesol ani rýchle vyriešenie niektorých problémov spojených s voľným pohybom. Preto by sa malo rozhodnutie 3052/95/ES zrušiť.

(26) Keďže cieľ činnosti, ktorá sa má uskutočniť, menovite odstránenie technických prekážok voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi, nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť, a môže sa preto, z dôvodu rozsahu činnosti, lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v zmienenom článku toto nariadenie nepresahuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(27) Opatrenia nevyhnutné na implementáciu tohto nariadenia sa majú prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[14],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

Článok 1

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá a postupy, ktorými sa majú riadiť vnútroštátne orgány pri prijímaní alebo pri zámere prijať rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 ovplyvňujúce voľný pohyb výrobku, ktorý je zákonne uvedený na trh v inom členskom štáte.

Ustanovuje sa ním aj vytváranie kontaktných miest pre výrobky v každom členskom štáte na poskytovanie informácií, okrem iného o uplatniteľných vnútroštátnych technických pravidlách.

Článok 2

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na rozhodnutie prijaté v súvislosti s akýmkoľvek priemyselne vyrábaným výrobkom alebo poľnohospodárskym výrobkom, vrátane výrobkov z rýb, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte, na základe technického pravidla, ak priamy alebo nepriamy vplyv takéhoto rozhodnutia je niektorý z týchto:

(a) zakázanie daného výrobku alebo typu výrobku;

(b) nepovolenie umiestnenia výrobku alebo typu výrobku na trh;

(d) požiadanie o stiahnutie tohto výrobku alebo typu výrobku z trhu.

Na účely písmena c) prvého pododseku zmena výrobku alebo typu výrobku znamená akúkoľvek zmenu jednej charakteristiky alebo viacerých charakteristík konkrétneho výrobku alebo konkrétneho typu výrobku uvedených v technických podmienkach v zmysle článku 1 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES[15].

2. Na účely tohto nariadenia technické pravidlo znamená zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie členského štátu, ktorý nepodlieha harmonizácii na úrovni Spoločenstva a ktorého dodržiavanie je povinné pre uvedenie výrobku alebo typu výrobku na trh na území členského štátu alebo ich používanie, a ktorým sa ustanovuje jedno z nižšie uvedeného:

(a) charakteristiky požadované pre daný výrobok alebo typ výrobku, ako je úroveň kvality, vyhotovenie, bezpečnosť alebo rozmery vrátane požiadaviek uplatňovaných na výrobok alebo typ výrobku, pokiaľ ide o názov, pod ktorým sa predáva, terminológiu, symboly, skúšky a skúšobné metódy, balenie, označovanie a postupy posudzovania zhody;

(b) akákoľvek požiadavka, ktorá sa kladie na výrobok alebo typ výrobku na účely ochrany spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktorá ovplyvňuje životnosť výrobku po jeho umiestnení na trh, ako sú podmienky používania, recyklovania, opätovného použitia alebo likvidácie, ak tieto podmienky môžu významne ovplyvniť zloženie alebo charakter výrobku, alebo typ výrobku, alebo jeho uvedenie na trh.

Článok 3

1. Toto nariadenie sa nevzťahuje na rozhodnutia súdneho charakteru, ktoré prijímajú vnútroštátne súdy alebo tribunály.

2. Toto nariadenie sa neuplatňuje v prípade opatrení prijatých vnútroštátnymi orgánmi členských štátov na základe:

(a) článku 8 písm. d), e) alebo f) smernice 2001/95/ES;

(b) článku 50 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 178/2002;

(d) článku 14 smernice 2004/49/ES.

3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na systémy a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti smernice 96/48/ES a smernice 2001/16/ES.

Kapitola 2

Uplatňovanie technického pravidla

Článok 4

1. Ak chce vnútroštátny orgán prijať rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1, hospodárskemu subjektu identifikovanému v súlade s článkom 5 pošle písomné oznámenie o svojom úmysle, pričom špecifikuje technické pravidlo, na ktorom sa má toto rozhodnutie zakladať, a uvedie dostatočné technické alebo vedecké dôkazy o tom, že zamýšľané rozhodnutie opodstatňuje jeden z dôvodov verejného záujmu uvedených v článku 30 zmluvy alebo odkazom na inú prevažujúcu požiadavku verejného záujmu, a že je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a nepresahuje to, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

Príslušný hospodársky subjekt má mať po prevzatí takého oznámenia najmenej dvadsať pracovných dní na predloženie pripomienok.

2. Každé rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 sa oznámi príslušnému hospodárskemu subjektu s uvedením dôvodov, na ktorých sa zakladá vrátane dôvodov zamietnutia argumentov, ktoré subjekt predložil.

Rozhodnutie špecifikuje aj opravné prostriedky dostupné na základe platných predpisov v príslušnom členskom štáte a lehoty na uplatňovanie týchto opravných prostriedkov.

3. Ak sa vnútroštátny orgán po odoslaní písomného oznámenia v súlade s odsekom 1 tohto článku rozhodne, že neprijme rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom príslušný hospodársky subjekt.

Článok 5

Písomné oznámenie uvedené v článku 4 ods. 1 sa zašle výrobcovi v zmysle článku 2 písm. e) smernice 2001/95/ES, ak sú jeho identifikačné a kontaktné údaje uvedené na obale alebo označení výrobku alebo v sprievodnej dokumentácii.

Písomné oznámenie sa zašle distribútorovi v zmysle článku 2 písm. f) smernice 2001/95/ES, ak sú jeho identifikačné a kontaktné údaje uvedené na obale alebo označení výrobku alebo v sprievodnej dokumentácii.

Ak identifikačné a kontaktné údaje výrobcu a distribútora nie sú uvedené ani na obale alebo označení výrobku, ani v sprievodnej dokumentácii, písomné oznámenie sa pošle akémukoľvek inému výrobcovi alebo distribútorovi v zmysle ustanovení uvedených v prvom a druhom odseku.

Článok 6

Každé rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 je možné napadnúť pred vnútroštátnymi súdmi.

Kapitola 3

Kontaktné miesta pre výrobky

Článok 7

1. Každý členský štát určí na svojom území jedno alebo viac kontaktných miest pre výrobky a oznámi ich kontaktné údaje ostatným členským štátom a Komisii.

2. Komisia uverejní a pravidelne aktualizuje zoznam kontaktných miest pre výrobky.

Článok 8

1. Kontaktné miesta pre výrobky na požiadanie poskytujú tieto informácie:

(a) technické pravidlá uplatniteľné na vnútroštátnom území na osobitný typ výrobkov;

(b) kontaktné údaje vnútroštátnych orgánov umožňujúce priamy kontakt na nich vrátane podrobných údajov orgánov zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním konkrétnych technických pravidiel na vnútroštátnom území;

(c) opravné prostriedky všeobecne dostupné na vnútroštátnom území v prípade sporu medzi príslušnými orgánmi a výrobcom alebo distribútorom;

(d) kontaktné údaje všetkých združení alebo organizácií iných ako vnútroštátne orgány, ktoré môžu výrobcom alebo distribútorom na vnútroštátnom území poskytnúť praktickú pomoc.

2. Kontaktné miesta pre výrobky odpovedajú na každú žiadosť o prenos informácií uvedených v odseku 1 do dvadsiatich pracovných dní od jej prevzatia.

3. Kontaktné miesta pre výrobky v členských štátoch, v ktorých výrobca a distribútor zákonne uviedli daný výrobok na trh sú informované o písomných oznámeniach a rozhodnutiach podľa článku 4 s výnimkou tých prípadov, kde by zverejnenie takýchto informácií narušilo ochranu obchodných záujmov tohto hospodárskeho subjektu vrátane práv duševného vlastníctva. Toto kontaktné miesto pre výrobky má právo predložiť svoje pripomienky príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

Článok 9

Komisia môže vytvoriť telematickú sieť na implementáciu výmeny informácií medzi kontaktnými miestami pre výrobky podľa tohto nariadenia v súlade s postupom ustanoveným v článku 11 ods. 2

Kapitola 4

Záverečné ustanovenia

Článok 10

1. Členské štáty posielajú Komisii na jej žiadosť podrobnú správu o implementácii tohto nariadenia vrátane podrobných informácií o všetkých písomných oznámeniach alebo rozhodnutiach zaslaných podľa článku 4 ods. 1, 2 alebo 3.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do piatich rokov po dátume určenom v článku 14 ods. 1 správu o implementácii tohto nariadenia.

Článok 11

1. Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňuje konzultačný postup ustanovený v článku 3 rozhodnutia 1999/468/ES, v súlade s jeho článkom 7 ods. 3 a článkom 8.

Článok 12

Rozhodnutie č. 3052/95/ES sa zrušuje.

Článok 13

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte.

2. RÁMEC ABM / ABB

Príslušná(-) oblasť(-ti) politiky a súvisiaca(-e) činnosť/činnosti: ABB2 – Vnútorný trh pre tovar a sektorové politiky.

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky B..A) vrátane ich názvov:

02.03.01

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Nepretržité.

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

02.03.01 | Ne-povinné | Dif. | NIE | ÁNO | NIE | 1a |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2011 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[16] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 0,2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,2 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,1 | 0,1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,2 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume [17] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | 0 | 0,5 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,7 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0,2 | 0,5 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,9 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0,1 | 0,6 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,9 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[18] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,05 | 0,05 | 0,15 | 0,25 | 0,15 | 0,15 | 0,8 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0,25 | 0,55 | 0,20 | 0,30 | 0,20 | 0,20 | 1,7 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0,15 | 0,65 | 0,20 | 0,30 | 0,20 | 0,20 | 1,7 |

Údaje o spolufinancovaní: Žiadne spolufinancovanie

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

Návrh je zlučiteľný s existujúcim finančným plánovaním. Jeho finančné dôsledky budú financované úvermi, s ktorými sa už ráta pre príslušnú rozpočtovú položku v oficiálnom finančnom plánovaní Komisie.

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

Návrh nemá žiadny finančný vplyv na príjmy.

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci na plný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1.

Ročné požiadavky | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 a nasl. |

Počet ľudských zdrojov spolu | 1,4 | 1,4 | 1,4 | 1,4 | 1,4 | 1,4 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Návrh v rámci doplňujúceho opatrenia vyžaduje vypracovanie podrobného zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, a následné vytvorenie internetovej stránky, na ktorej bude tento zoznam uverejnený. Môže byť prípadne nevyhnutné usporiadať semináre o implementácii nariadenia. Okrem toho návrh ráta so zriadením poradného výboru.

Všeobecné ciele návrhu sú uvedené v dôvodovej správe.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Vytvorenie vnútorného trhu pre tovar je jeden z cieľov Európskeho spoločenstva. Podľa článku 14 ods. 2 Zmluvy o ES vnútorný trh tvorí oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorom je voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu zabezpečený v súlade s ustanoveniami zmluvy. Zákaz pre členské štáty prijímať opatrenia s rovnocenným účinkom ako kvantitatívne obmedzenia dovozu tovaru je jednou z hlavných zásad Zmluvy o ES (článok 3 ods. 1 písm. a) a články 28 až 30).

Porovnanie možností poukazuje na regulačný prístup na základe článku 95 ods. 1 Zmluvy o ES. Určuje, že v rámci výnimky z článku 94 a okrem prípadov ustanovených v zmluve inak, sa ciele uvedené v článku 14 môžu dosiahnuť prijímaním opatrení na aproximáciu ustanovení ustanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch, ktoré majú za svoj cieľ vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

V kontexte rozšíreného jednotného trhu prináša činnosť na úrovni EÚ evidentnú pridanú hodnotu tým, že poskytuje európskym podnikom veľký, jednotný trh a umožňuje dosahovať úspory z rozsahu. Bezproblémové fungovanie tohto trhu vyžaduje v dôsledku svojej značne nadnárodnej povahy zasahovanie na úrovni EÚ, pričom zasahovanie Európskeho spoločenstva obmedzuje na striktne nevyhnutné minimum.

Hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť voľný pohyb tovaru v neharmonizovanej oblasti. Mal by klásť minimálne ekonomické bremeno zhodné s dosiahnutím tohto cieľa a mal by sa uplatňovať efektívne a bez ťažkostí. Hodnotenie vplyvu obsahuje podrobnejší a technickejší opis cieľov a očakávaných výsledkov.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

Centralizované hospodárenie - priamo na úrovni Komisie.

Relevantné poznámky: Vypracovanie podrobného zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, a následné vytvorenie internetovej stránky, na ktorej bude tento zoznam uverejnený, vyžaduje obstarávanie služieb.

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Vypracovanie podrobného zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, a následné vytvorenie internetovej stránky, na ktorej bude tento zoznam uverejnený, bude monitorovať Komisia v spolupráci so zástupcami členských štátov vo výbore zriadenom na základe nariadenia. Okrem toho v prípade potreby sa môže vyžadovať účasť zástupcov kontaktných miest pre výrobky na tomto monitorovaní.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Z prieskumov a existujúcej literatúry vyplýva, že podrobný zoznam výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, ešte neexistuje.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Neuplatňujú sa.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení sa budú určovať v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

7. Opatrenia proti podvodom

Úplné uplatňovanie noriem vnútornej kontroly č. 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21.

Komisia zabezpečí, aby boli pri implementácii činností financovaných v rámci tohto nariadenia chránené finančné záujmy Spoločenstva uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek ďalším nezákonným činnostiam, efektívnymi previerkami a vymáhaním nenáležite vyplatených súm a v prípade zistenia machinácií efektívnymi, primeranými a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) .

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci [19] (XX 01 01) | A*/AD | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 |

B*, C*/AST | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 | 0,4 |

Zamestnanci financovaní[20] podľa článku XX 01 02 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Iní zamestnanci[21] financovaní podľa článku XX 01 04/05 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

SPOLU | 1,4 | 1,4 | 1,4 | 1,4 | 1,4 | 1,4 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

Okrem ďalšieho skúmania návrhu bude úloha spočívať v riadení:

- vypracovania podrobného zoznamu výrobkov alebo aspektov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie;

- následného vytvorenia internetovej stránky, na ktorej bude tento zoznam uverejnený.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).

8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

- extra muros | 0 | 0,5 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,7 |

Technická a administratívna pomoc spolu | 0 | 0,5 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,7 |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

1.1.1. 8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,05 | 0,3 |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | 0 | 0 | 0.1 | 0.1 | 0 | 0 | 0,2 |

XX 01 02 11 03 – Výbory[22] | 0 | 0 | 0 | 0.1 | 0.1 | 0.1 | 0,3 |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

XX 01 02 11 05 - Informačné systémy | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 0,05 | 0,05 | 0,15 | 0,25 | 0,15 | 0,15 | 0,8 |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,05 | 0,05 | 0,15 | 0,25 | 0,15 | 0,15 | 0,8 |

[1] Ú. v. EÚ C , , s. .

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] Ú. v. EÚ C , , s. .

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Ú. v. ES C 141, 19.5.2000, s. 5.

[6] Ú. v. ES 11, 15.1.2002, s. 4.

[7] Ú. v. ES 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 575/2006 zo 7. apríla 2006 (Ú. v. EÚ L 100, 8.4.2006, s. 3).

[8] Ú. v. EÚ L 191, 28.5.2004, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 776/2006 z 23. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2006, s. 3).

[9] Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44; oprava v Ú. v. EÚ L 220, 21.6.2004, s. 16.

[10] Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 6. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/50/ES (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 114).

[11] Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/50/ES.

[12] Ú. v. EÚ L 144, 30.4.2004, s. 62; oprava v Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004, s. 25.

[13] Ú. v. ES 321, 30.12.1995, s. 1.

[14] Ú. v. ES 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[15] Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

[16] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[17] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[18] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[19] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[20] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[21] Ktorých náklady sú zahrnuté v referenčnej sume.

[22] Poradný výbor.

52007PC0036