P6_TA(2007)0152

Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. apríla 2007 o Zelenej knihe - Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (2006/2207(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na Zelenú knihu Komisie - Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES (KOM(2005)0672) (Zelená kniha o náhrade škody),

- so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004 (SEK(2005)0805),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 1961, ako odpoveď na žiadosť Rady ministrov EHS o konzultácie s Európskym parlamentom vzhľadom na návrh pôvodného vykonávacieho nariadenia týkajúceho sa článkov 85 a 86 Zmluvy o EHS [1],

- so zreteľom na oznámenie Komisie o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž a Komisiou pri riešení prípadov spadajúcich do rozsahu pôsobnosti článkov 85 alebo 86 Zmluvy o ES [2],

- so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000, zasadnutia Európskej rady v Göteborgu 15. a 16. júna 2001, zasadnutia Európskej rady v Laekene 14. a 15. decembra 2001, zasadnutia Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002 a zasadnutia Európskej rady v Bruseli 20. a 21. marca 2003, 25. a 26. marca 2004, 22. a 23. marca 2005 a 23. a 24. marca 2006,

- so zreteľom na správu s názvom "Čeliť výzve: Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť", ktorú v novembri 2004 uverejnila skupina na vysokej úrovni,

- so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 z 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy [3], nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES [4] a nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [5],

- so zreteľom na medzinárodné nástroje, ktoré uznávajú právo na účinnú súdnu ochranu a najmä na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj na ich protokoly,

- so zreteľom na článok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a protokoly k tomuto dohovoru,

- so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie [6],

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0133/2007),

A. keďže politika hospodárskej súťaže od začiatku predstavuje súčasť projektu európskej integrácie a je kľúčom k procesu budovania Európskej únie,

B. keďže slobodná a nenarušená hospodárska súťaž je základom pre splnenie cieľov lisabonsko-göteborskej stratégie, pre životaschopnosť vnútorného trhu, kvalitu podnikateľského prostredia, záujmy spotrebiteľov a ciele Európskej únie, správanie proti pravidlám hospodárskej súťaže však týmto cieľom škodí,

C. keďže články 81 a 82 Zmluvy o ES sú ustanoveniami verejnej politiky, ktoré majú priame účinky a príslušné orgány ich musia automaticky uplatňovať; keďže tieto ustanovenia zakladajú medzi jednotlivcami práva, ktoré by vnútroštátne súdne orgány mali účinne chrániť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vrátane rozsudku v prípade 26/62 Van Gend a Loos [7], ktorý je významný najmä tým, že je precedensom pre neskoršie prípady,

D. keďže právne predpisy o hospodárskej súťaži sa v členských štátoch uplatňujú predovšetkým prostredníctvom kanálov verejného práva a keďže na úrovni členských štátov existujú významné rozdiely a prekážky, ktoré môžu možných žalobcov odradiť od toho, aby žiadali kompenzáciu,

E. keďže Súdny dvor sa domnieva, že vzhľadom na neexistenciu pravidiel Spoločenstva o práve obetí podať žalobu o náhradu škody na vnútroštátnych súdnych orgánoch, je úlohou vnútroštátneho právneho systému každého členského štátu, aby určil súdy a tribunály s právomocou a ustanovil podrobné procesné pravidlá spravujúce činnosti na zabezpečenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú priamo z práva Spoločenstva za predpokladu, že takéto pravidlá nie sú menej výhodné, ako pravidlá riadiace podobné vnútroštátne činnosti (v súlade so zásadou rovnocennosti), a za predpokladu, že v praxi neznemožňujú uplatňovanie práv udelených právom Spoločenstva alebo nadmerne nesťažujú uplatňovanie týchto práv (v súlade so zásadou účinnosti),

F. keďže zriedkavé a výnimočné využívanie súkromnej žaloby pred jurisdikciou vnútroštátnych súdnych orgánov, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1/2003, naznačuje, že existuje potreba opatrení na uľahčenie podávania žalôb o náhradu škody; keďže takéto opatrenia by mali zvýšiť dodržiavanie právnych predpisov ES o hospodárskej súťaži, berúc do úvahy rozdielne pravidlá pokiaľ ide o postup a dôkazy v členských štátoch; keďže toto by nemalo viesť k situácii, v ktorej by podniky vykonávajúce svoju podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom boli vystavené nadmernému riziku platenia neodôvodnených nárokov alebo k zmene ich správania s cieľom vyhnúť sa nákladným súdnym sporom,

G. keďže zákazníci a firmy, ktoré utrpeli škody v dôsledku porušenia pravidiel hospodárskej, by mali mať právo na náhradu škody,

H. keďže rozvoj pravidiel občianskoprávneho súdnictva v EÚ, najmä pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, nedržal krok s nedávnym vývojom právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži na vnútornom trhu,

I. keďže Súdny dvor v prípade C-453/99 [8] rozhodol, že s cieľom zabezpečiť plnú účinnosť článku 81 zmluvy môžu jednotlivci i spoločnosti požadovať náhradu škody, ktorá vznikla zo zmluvy alebo v dôsledku konania, ktoré obmedzuje alebo narúša hospodársku súťaž,

J. keďže existujúce nápravné mechanizmy pre prípad porušenia pravidiel hospodárskej súťaže na európskej úrovni nezaručujú úplnú účinnosť článku 81 zmluvy, najmä pokiaľ ide o poškodených,

K. keďže mnohé členské štáty skúmajú spôsoby, ako lepšie chrániť spotrebiteľov umožnením kolektívnych žalôb a keďže rôzny priebeh konaní môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu,

L. keďže podľa zmluvy každý návrh Komisie musí v oblastiach, v ktorých Komisia nemá výhradnú právomoc, byť v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

1. upozorňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva by nemali odrádzajúci účinok a ich účinnosť by bola ohrozená, keby niekto, kto koná zakázaným spôsobom, mohol využívať výhody na trhu alebo imunitu vzťahujúcu sa na porušenie pravidiel vzhľadom na prekážky pri žalobách o plnú náhradu škody; sa domnieva, že podávanie žalôb zástupcami verejného záujmu a obeťami by sa malo uľahčiť;

2. domnieva sa, že občania alebo firmy, ktoré utrpeli škody v dôsledku porušenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži, by mali mať možnosť uplatňovať nárok na náhradu ich škôd;

3. víta skutočnosť, že Súdny dvor uznal právo obetí, ktoré utrpeli straty v dôsledku protisúťažného správania, podať "samostatné" alebo "následné" žaloby na získanie odškodnenia za tieto straty; víta preto Zelenú knihu o náhrade škody, ako aj s ňou súvisiace prípravné práce;

4. vyzýva, s cieľom podporiť radšej hospodársku súťaž ako súdne spory, na podporu rýchlych a zmierovacích mimosúdnych urovnaní a na uľahčenie procesných dohôd pri žalobách o náhradu škody vyplývajúcich z protisúťažného správania a upozorňuje na skutočnosť, že ak strana, ktorá údajne porušila pravidlá hospodárskej súťaže, tvrdí a dokáže, že škoda bola nahradená pred ukončením konania, mohlo by sa to považovať za poľahčujúcu okolnosť pri určovaní výšky odškodného, ktoré sa má priznať; víta tiež skutočnosť, že orgány hospodárskej súťaže v Európskej únii môžu do istej miery zohrávať úlohu inštitucionálneho rozhodcovského orgánu riadením rozhodcovských konaní vrátane vymenovania rozhodcov na žiadosť strán;

5. domnieva sa preto, že právne systémy členských štátov by mali zabezpečiť účinné postupy občianskeho práva, podľa ktorých je možné žiadať o náhradu škody v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže;

6. zastáva názor, že podávanie súkromných žalôb by malo byť doplnkom a malo by byť zlučiteľné s verejným uplatňovaním práva, ktoré by potom mohlo mať strategickejší a selektívnejší charakter a sústredilo by sa na najdôležitejšie otázky a najvýznamnejšie prípady; zastáva však názor, že takáto zmena stredobodu záujmu by nemala predstavovať opodstatnenie pre nedostatočné financovanie orgánov hospodárskej súťaže;

7. žiada jednotné uplatňovanie článkov 81 a 82 zmluvy bez ohľadu na administratívnu alebo súdnu povahu orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie; zastáva názor, že rozhodnutia prijaté súdnymi orgánmi musia byť konzistentné a majú odrážať spoločné zásady bezpečnosti a účinnosti, ktoré bránia deformáciám a nejednotnosti v rámci Európskej únie; zastáva názor, že cieľom by malo byť dôjsť k postupom a situácii, v ktorej bude predchádzajúce právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátneho súdneho orgánu záväzné pre všetky členské štáty, pokiaľ sú strany prípadu a jeho okolnosti rovnaké;

8. zdôrazňuje zásadnú úlohu odborného vzdelávania súdnych orgánov v oblasti právnych predpisov o hospodárskej súťaži pre zabezpečenie kvality ich rozsudkov a rešpektovanie mimoriadnej dôležitosti vedenia konaní špecializovanými alebo vysokokvalifikovanými orgánmi;

9. zastáva názor, že na ochranu hospodárskej súťaže a práv obetí by všetky súdne orgány vykonávajúce pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva musia mať v prípade potreby možnosť prijímať predbežné opatrenia, nariadiť vyšetrovanie a využívať svoje vyšetrovacie právomoci;

10. zdôrazňuje, že na účely dokázania príslušných skutočností pri uplatňovaní článkov 81 a 82 zmluvy musia vnútroštátnym súdnym orgánom členských štátov prináležať právomoci, ktoré sú porovnateľné s právomocami priznanými vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, a že na zabezpečenie súdržnosti je potrebné posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže a vnútroštátnymi súdmi a medzi vnútroštátnymi súdnymi orgánmi navzájom;

11. zdôrazňuje, že príslušné orgány, ktoré vykonávajú predpisy Spoločenstva o hospodárskej súťaži by mali mať jednotné kritériá na stanovenie dôkazného bremena; poznamenáva, že môže byť potrebné vziať do úvahy nesúmernosť informácií dostupných zúčastneným stranám; navrhuje, aby sa v súdnom konaní považovali skutočnosti za potvrdené, ak príslušné súdne orgány nadobudnú presvedčenie o existencii protiprávneho konania a škody s príčinnou súvislosťou;

12. žiada, aby boli súdne orgány zodpovedné za uplatňovanie práva hospodárskej súťaže oprávnené nariadiť prístup k údajom potrebným k výsledku súdneho konania týkajúceho sa náhrady škôd, na základe predošlého vypočutia druhej strany s výnimkou naliehavých prípadov, prostredníctvom primeraných opatrení v rámci ich pôsobnosti; zdôrazňuje, že v prístupe k údajom potrebným k výsledku súdneho konania je nutné rešpektovať legitimitu služobného tajomstva vo vzťahoch medzi právnikmi a ich klientmi, obchodné tajomstvo hospodárskych subjektov a právne predpisy o služobnom tajomstve; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala oznámenie o zaobchádzaní s dôvernými údajmi orgánmi, ktoré uplatňujú právo Spoločenstva o hospodárskej súťaži;

13. naliehavo žiada členské štáty, aby uznali, že nález, ku ktorému dospel orgán vnútroštátny hospodárskej súťaže v súvislosti s porušením pravidiel, po nadobudnutí právoplatnosti a, v prípade potreby, po jeho potvrdení v odvolacom konaní, znamená automaticky evidentný dôkaz omylu v občianskoprávnych konaniach týkajúcich sa rovnakých otázok za predpokladu, že žalovaná strana má dostatočnú príležitosť obhajovať sa v správnych konaniach;

14. ďalej považuje za nepotrebné diskutovať a predpisovať na úrovni Spoločenstva potrebu menovania znalcov;

15. domnieva sa, že navrhované nariadenie o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) by malo poskytnúť uspokojivé riešenie okrem prípadov, keď protisúťažné správanie ovplyvňuje hospodársku súťaž vo viac než jednom členskom štáte, a že preto by sa malo zvážiť zaradenie osobitného pravidla týkajúceho sa takýchto prípadov;

16. nalieha na vnútroštátne súdne orgány, aby spolupracovali pri ochrane dôverných informácií a zabezpečení účinnosti programov miernejšieho režimu; domnieva sa, že v prípade sporu o sprístupnenie a spracovanie informácií tohto typu dostupných členom európskej siete hospodárskej súťaže Spoločenstva, sa musí tento spor urovnať v zmysle výkladu právnych predpisov Spoločenstva Súdnym dvorom;

17. zdôrazňuje, že platba priznaná sťažovateľovi má byť odškodnením a nemala by presiahnuť skutočné škody ("damnum emergens") a straty ("lucrum cessans"), ktoré utrpel, s cieľom zabrániť vzniku bezdôvodného obahatenia, a že môže zohľadniť možnosť obete zmierniť tieto škody; navrhuje však; aby prví uchádzači, ktorí spolupracujúci s orgánmi pre hospodársku súťaž v programoch miernejšieho režimu, neboli spoločne a nerozdielne zodpovední s ostatnými porušovateľmi, a že úrok je potrebné vypočítať odo dňa porušenia;

18. domnieva sa, že akékoľvek navrhované opatrenie musí plne rešpektovať verejnú politiku členských štátov, najmä čo sa týka odškodnenia s funkciou trestu;

19. zdôrazňuje, že členské štáty by mali vziať do úvahy skutočnosť, že možnosť presadzovať postupovanie obhajoby by poškodilo zisťovanie rozsahu škôd a príčinnej súvislosti;

20. súhlasí s judikatúrou Súdneho dvora, že všetky obete musia mať možnosť podať žalobu; zastáva názor, že členské štáty, ktoré umožňujú žaloby o nepriame straty, majú žalovanej strane zaručiť možnosť dokázať, že všetky zisky, ktoré dosiahla v dôsledku porušenia pravidiel alebo ich časť, sa presunuli na tretie strany ("presun obhajoby"), s cieľom zabrániť možnému bezdôvodnému obohateniu; konštatuje, že je preto nevyhnutné mať k dispozícii mechanizmus, ktorý sa bude zaoberať mnohými drobnými žiadosťami;

21. zastáva názor, že v záujme spravodlivosti a z dôvodu úspornosti, rýchlosti a súdržnosti musia mať obete možnosť voľne podávať hromadné žaloby, buď priamo alebo prostredníctvom organizácií, ktoré majú takúto činnosť v štatúte;

22. konštatuje, že v mnohých prípadoch dôjde k asymetrii zdrojov medzi žalobcom a žalovaným v súdnom konaní o náhradu škody vyplývajúcom z protisúťažného správania a v takýchto prípadoch by žalujúce strany nemali byť odradené od podávania podložených žalôb o náhradu škody zo strachu z toho, že budú musieť platiť nadmerné súdne poplatky, vrátane nákladov znášaných žalovaným, ak žaloba nie je úspešná; navrhuje preto, aby súdne orgány mali možnosť vziať do úvahy rozdielnu ekonomickú situáciu strán sporu a v prípade potreby by mali tento aspekt zhodnotiť už na začiatku konania; zastáva názor, že úroveň nákladov by mala byť založená na primeraných a objektívnych kritériách, berúc do úvahy povahu súdneho procesu a mala by zahŕňať náklady vzniknuté v dôsledku súdneho konania;

23. odporúča, aby sa v rámci programov verejnej pomoci, ktoré sa môžu zákonne prijať na uľahčenie súkromných žalôb o náhradu škody za protisúťažné správanie, zohľadňovali podmienky kontroly postupu a preplácania tejto pomoci, najmä v prípadoch, ktoré sú vyriešené a v ktorých sa páchateľovi nariaďuje zaplatenie výdavkov;

24. domnieva sa, že vnútroštátne lehoty na podanie žalôb o náhradu škody pre porušenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže by mali umožňovať výkon žalôb v lehote jedného roka od rozhodnutia Komisie alebo vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, ktorý konštatoval porušenie týchto pravidiel (alebo, v prípade odvolania, od dátumu odvolania); domnieva sa, že ak takéto rozhodnutie nebolo prijaté, malo by byť možné podať žaloby o náhradu škody pre porušenie článkov 81 alebo 82 zmluvy alebo pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, v ktorejkoľvek chvíli v rámci obdobia, počas ktorého má Komisia právo prijať rozhodnutie o výške odškodného za porušenie uvedených pravidiel; domnieva sa, že pynutie premlčacej doby sa má pozastaviť počas obdobia venovaného akejkoľvek formálnej transakcii alebo mediácii medzi zúčastnenými stranami;

25. navrhuje, aby sa plynutie premlčacej doby vzťahujúcej sa na právo žiadať o náhradu v prípade porušenia práva hospodárskej súťaže pozastavilo od chvíle, keď Komisia alebo vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže v jednom alebo viacerých členských štátoch začne vyšetrovanie tohto porušenia;

26. pripomína, že podávaním súkromných žalôb o náhradu škody sa nemenia právomoci alebo povinnosti, ktoré zmluva ukladá Komisii v oblasti právnych predpisov hospodárskej súťaže;

27. nalieha na Komisiu, aby čo najrýchlejšie prijala usmernenia pre poskytovanie pomoci účastníkom pri vyčíslení škôd, ktoré utrpeli a dokazovaní príčinnej súvislosti; žiada tiež, aby sa za prioritu určilo vypracovanie oznámenia o podávaní nezávislých žalôb, ktoré bude obsahovať odporúčania pre podávanie žalôb a príklady najčastejších prípadov;

28. vyzýva Komisiu, aby vypracovala bielu knihu s podrobnými návrhmi na uľahčenie podávania "samostatných" a "následných" súkromných žalôb o náhradu škody za správanie v rozpore s pravidlami Spoločenstva pre hospodársku súťaž, ktorá bude komplexne riešiť problémy vyzdvihnuté v tomto uznesení a podľa potreby zohľadní vhodný právny rámec; taktiež vyzýva Komisiu, aby v nej zahrnula návrhy na posilnenie spolupráce medzi všetkými orgánmi zodpovednými za uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže;

29. domnieva sa, že každú iniciatívu Komisie určujúcu právo obetí podať žalobu o náhradu škody na vnútroštátnych súdnych orgánoch musí sprevádzať hodnotenie vplyvu;

30. vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov s cieľom oslabiť akékoľvek cezhraničné prekážky, ktoré bránia občanom a podnikom v EÚ podávať cezhraničné žaloby o náhradu škody v prípadoch porušenia pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže v členských štátoch; domnieva sa, že v prípade potreby by mala Komisia uskutočniť právne kroky na odstránenie takýchto prekážok;

31. naliehavo žiada členské štáty, v ktorých zatiaľ nejestvuje účinné právo občanov a podnikov žiadať o náhradu, aby upravili svoje občianske procesné právo;

32. zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal v oblasti právnych predpisov hospodárskej súťaže zohrávať úlohu spoluzákonodarcu a mal by byť pravidelne informovaný o podávaní súkromných žalôb;

33. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sociálnym partnerom.

[1] Ú. v. ES 61, 15.11.1961, s. 1409.

[2] Ú. v. ES C 313, 15.10.1997, s. 3.

[3] Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

[7] Vec 26/62 NV Algemene Transport-en Expeditie Onderneming van Gend en Loos/Holandská vnútroštátna daňová správa, Zb. 1963, s. 1

[8] Rozsudok C-453/99, Courage Ltd/Crehan, Zb. 2001, s. I-6297 a rozsudok z 13. júla 2006 v spojených veciach C-295/04 až 298/04, Manfredi a iní v. Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA a iní, Zb. 2006I.6619.

--------------------------------------------------