P6_TA(2007)0054

Zvýšenie ceny energie

Uznesenie Európskeho parlamentu o makroekonomických dôsledkoch zvýšenia ceny energie (2006/2247(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na správu Komisie s názvom "Európska energetika a doprava: Scenáre vysokých cien ropy a zemného plynu", uverejnenú v septembri 2006,

- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu" (KOM(2006)0545),

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001 a Európskej rady v Bruseli z 23. a 24. marca 2006 a z 15. a 16. júna 2006,

- so zreteľom na závery neformálneho stretnutia hláv štátov alebo vlád EÚ v Hampton Courte 27. októbra 2005, ktoré naznačili začiatok novej energetickej politiky EÚ,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o situácii európskeho hospodárstva, správe o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky [1],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávky energie v Európskej únii [2],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac - Zelená kniha [3], najmä v súvislosti s výzvou na akčné plány Komisie a členských štátov pre energetickú účinnosť,

- so zreteľom na uznesenie zo 14. decembra 2006 o Európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu - Zelená Kniha [4],

- so zreteľom na integrovaný balík Komisie v oblasti energetiky a klimatických zmien o znížení emisií pre 21. storočie, ktorý bol uverejnený 10. januára 2007,

- so zreteľom na Sternovu správu: Hospodárske aspekty klimatických zmien (The Economics of Climate Change), uverejnenú v októbri 2006,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0001/2007),

A. keďže zvýšenie ceny ropy má dopad na EÚ ako čistého dovozcu ropy, znižuje rast hrubého domáceho produktu (HDP), zamestnanosť a investície a zvyšuje inflačný tlak a úrokové sadzby,

B. keďže vyššie ceny ropy by nepochybne spôsobili nárast cien palív, čím by sa zhoršil nepriaznivý dosah zvyšujúcich sa cien ropy na makroekonomiku;

C. keďže predchádzajúce výkyvy ceny ropy boli spôsobené hlavne prerušením dodávky ropy, ale súčasné zvýšenie ceny ropy je spôsobené hlavne podstatným nárastom dopytu po rope v Ázii a USA a geopolitickou nestabilitou v regiónoch vyvážajúcich ropu,

D. keďže neistota týkajúca sa rovnováhy medzi ponukou ropy a dopytom po nej ešte viac zvýšila cenu ropy a nestabilitu na trhu,

E. keďže svetové hospodárstvo bolo viac ako 50 rokov charakterizované nízkymi cenami ropy a keďže perspektíva dlhodobo vysokých cien už prispieva k zásadným zmenám hospodárstva; keďže neprijatie opatrení môže spôsobiť zvýšenie závislosti Európy od dovozu energie do roku 2030 zo súčasných 50 % na 70 %, pričom podiel dovážanej ropy dosiahne 94 %;

F. keďže všetky opatrenia, ktoré prijala EÚ na zníženie svojej závislosti od dovozu ropy, sa musia zaoberať klimatickými zmenami; keďže vo vyššie uvedenej Sternovej správe sa opätovne tvrdí, že energetický balík EÚ je kľúčovým prvkom boja proti klimatickým zmenám; keďže Sternova správa tiež zdôrazňuje obrovské hospodárske príležitosti, ktoré by EÚ mohla získať, keby prevzala vedenie boja proti klimatickým zmenám,

1. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v uplynulých rokoch bola pre vývoj cien ropy charakteristická veľká nestálosť a prudké zvýšenie z úrovne 12 USD za barel pred rokom 2000 na 79 USD 8. augusta 2006, čo spomalilo tempo oživenia európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že z hľadiska reálnych cien sa nedávne zvýšenie cien podobá zmenám, ku ktorým došlo v predchádzajúcej fáze od polovice 70. do polovice 80. rokov 20. storočia, a že v súčasnosti existujú aj ďalšie okolnosti a problémy;

2. domnieva sa, že toto vnímanie situácie ešte posilnili obavy z nedostatku zdrojov v budúcnosti, keďže niektorí analytici varujú pred skorým fyzickým nedostatkom zdrojov, zatiaľ čo iní, najmä predstavitelia ropného priemyslu, upokojujú, že rezervy ropy sú dostatočné; zdôrazňuje, že dojem z nedostatku zdrojov v budúcnosti má vplyv na dlhodobé trhové ceny;

3. konštatuje, že hľadanie nových zdrojov ropy je stále ťažšie a že každý nový barel je drahší z hľadiska prieskumu a ťažby; ďalej konštatuje, že v ropnom priemysle sú potrebné rozsiahle investície na zvýšenie ťažobných a rafinérskych kapacít, aby bolo možné reagovať na zvýšený dopyt;

4. konštatuje, že súčasné zvýšenie ceny ropy sa líši od zvýšení cien v minulosti, ktoré boli prechodné a súviseli s problémami na strane ponuky; súčasné zvýšenie ceny ropy je v podstatnej miere spôsobené rýchlo rastúcim dopytom v krajinách, ako je Čína, ale aj vysokou spotrebou v USA, ako aj nestabilitou oblastí, ktoré produkujú ropu, a výpadkami dodávok spôsobenými nedostatočnými investíciami do infraštruktúry; nedávne zvýšenie ceny ropy má preto do značnej miery trvalý charakter;

5. je znepokojený skutočnosťou, že dopyt po rope rastie nielen v odvetví energetiky, ale aj v iných odvetviach ako napr. v petrochemickom priemysle; domnieva sa, že ropa by sa nemala používať na výrobu elektriny;

6. konštatuje, že existujú veľké odlišnosti v odhadoch a názoroch týkajúcich sa zostávajúcich zásob ropy a času dosiahnutia vrcholu produkcie ropy; vzhľadom na to nalieha, aby sa zlepšovala transparentnosť údajov týkajúcich sa energetickej štatistiky, predovšetkým vzhľadom na úrovne zásob ropy; zdôrazňuje však, že Európa bude musieť viac čeliť problému zvládnutia vysokých a nestálych cien ropy a s tým spojených hospodárskych dôsledkov a že nové zdroje sú menšie a ich otvorenie je nákladnejšie a stále častejšie sú v mori a že náklady na ťažbu, otvorenie a produkciu sa budú zvyšovať, čo urýchli potrebu využívať alternatívne zdroje energie a vytvoriť energeticky úsporné a obnoviteľné technológie;

Hospodársky pokles

7. zdôrazňuje hmatateľný dopad zvýšenia ceny ropy na EÚ ako čistého dovozcu ropy v tom, že dochádza k znižovanie rastu HDP, investícií a zamestnanosti a zvyšovaniu inflačného tlaku a úrokových sadzieb;

8. zdôrazňuje, že vplyv zvýšenia ceny ropy je v jednotlivých členských štátoch rôzny podľa stupňa závislosti od ropy a štruktúry výroby a že dôsledky najviac pociťujú krajiny, ktoré sú do veľkej miery závislé od dovozu ropy, ako na jednej strane eurozóna, ktorej HDP sa podľa odhadov znížilo najmenej o 0,5 %, a na druhej strane nové členské štáty z dôvodu vyššej energetickej náročnosti ich hospodárstiev;

9. je znepokojený tým, že vyššie ceny energie tlačia nahor spotrebiteľské ceny, pričom inflácia harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v eurozóne a EÚ sa zvýšila na 2,3 %, poukazuje na zvýšenie výrobných cien v eurozóne o 5,9% v júli 2006, zatiaľ čo vedľajší účinok nárastu ceny ropy na mzdy naďalej do veľkej miery chýba a mzdy sa zvýšili iba mierne; vyjadruje svoje obavy z negatívneho vplyvu zvýšenia ceny ropy na dopyt domácností z dôvodu zníženia disponibilného dôchodku;

10. vyjadruje znepokojenie nad sociálnymi dôsledkami zvýšených nákladov na bývanie, kúrenie a dopravu, predovšetkým vzhľadom na nízkopríjmové, chudobné a slabé skupiny obyvateľstva, a nalieha na členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zabezpečenie dostupnosti a prístupnosti týchto služieb i napriek zvýšeniu ceny ropy, aby sa zabezpečila mobilita a predišlo sa sociálnemu vylúčeniu a zbedačovaniu;

11. poznamenáva, že Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby od decembra 2005 už šesťkrát, vyjadruje obavy z čoraz väčšej nepredvídateľnosti, ktorej musia čeliť malé a stredné podniky vzhľadom na náklady úverov, a z negatívnych vplyvov na investície a zamestnanosť v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že inflačný tlak spôsobený nárastom ceny ropy by spolu s možnými druhotnými dôsledkami mohol v konečnom dôsledku spôsobiť, že bude nevyhnutné sprísniť menovú politiku;

12. zdôrazňuje, že v kontexte krehkého hospodárskeho oživenia by rast mohol byť ohrozený zvyšovaním úrokových sadzieb a upozorňuje na riziká spojené s vývojom výmenného kurzu eura a cien ropy, čo sú faktory, ktoré majú podiel na nízkom raste v roku 2005 z dôvodu vplyvu na kúpnu silu domácností; vyzýva, aby sa zvážilo, či a ako by bolo v eurozóne možné určovať ceny ropy a ropných derivátov namiesto dolárov v eurách;

13. konštatuje, že neistota okolo budúcej rovnováhy medzi dopytom a ponukou vytvorila podnety pre nových aktérov na finančných trhoch, ako sú hedgingové fondy alebo finančné deriváty vzťahujúce sa na ceny ropy alebo iných energií; poznamenáva, že sa uznáva, že tieto činnosti mohli v niektorých prípadoch nepriaznivo ovplyvniť trendy a zosilniť ich, ale zároveň môžu prispieť k zvýšeniu likvidity na trhu, a tým znížiť jeho nestabilnosť; navrhuje, aby sa hľadali vhodné spôsoby na zvýšenie transparentnosti týchto činností, aby sa tak rozptýlili obavy z ich pokračujúceho vývoja;

Odvetvie dopravy

14. poznamenáva, že vplyv zvýšenia ceny ropy je v jednotlivých odvetviach výrazne odlišný, pričom odvetvie dopravy, na ktoré pripadá 56 % celkovej spotreby ropy v EÚ, spolu so sektorom bývania sú postihnuté najviac, zatiaľ čo ostatné odvetvia úspešne znížili závislosť od ropy zlepšením energetickej účinnosti a zmenami v kombinácii palív; zdôrazňuje, že doprava a bývanie sú najvýznamnejšími položkami výdavkov domácností a že zvyšovanie ceny ropy prehlbuje nerovnosť kúpnej sily na úkor domácností s najnižšími príjmami;

15. požaduje vytvorenie komplexnej stratégie EÚ, podľa ktorej by sa postupne vyradili fosílne palivá z odvetvia dopravy, čo by viedlo k pozvoľnému znižovaniu závislosti EÚ od ropy a postupnému používaniu čistých energií v doprave;

16. domnieva sa, že dodávky paliva pre dopravu by sa mohli rozšíriť uľahčením výroby nekonvenčných ropných a kvapalných palív zo zemného plynu alebo uhlia v prípade, ak je to rozumné z hospodárskeho hľadiska; podporuje vývoj a výrobu alternatívnych vozidiel a palív, ako sú biopalivá a vozidlá na vodíkové palivové články a hybridný pohon; rovnako podporuje úsilie o nachádzanie inovatívnych riešení riadenia dopravných systémov vo všeobecnosti vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti vozidiel;

Obchodná bilancia; globálna nerovnováha

17. upozorňuje na nepriaznivý vplyv zvýšenia ceny ropy na obchodnú bilanciu krajín dovážajúcich ropu, keďže dochádza k prerozdeľovaniu bohatstva v prospech krajín, ktoré ropu vyvážajú, vďaka čomu sa stávajú hlavnými aktérmi v kontexte globálnej nerovnováhy a obehu petrodolárov, čoho výsledkom je už v súčasnosti výrazné nahromadenie zahraničných aktív;

18. víta skutočnosť, že petrodoláre, ktoré míňajú vývozcovia ropy, majú v eurozóne pozitívny vplyv na zahraničné investície a zvyšujú dopyt po tovare a službách z eurozóny, čo čiastočne vyvažuje útlm ekonomiky spôsobený zvýšením ceny ropy;

Hospodárska súťaž

19. pripomína, že je potrebné urýchlene zabezpečiť spravodlivé ceny energií na domácich trhoch s energiou; v tejto súvislosti konštatuje, že energetické trhy zostávajú do veľkej miery národné a dominuje im niekoľko súkromných a verejnoprávnych spoločností, ktoré často vlastnia aj infraštruktúru; vyzýva Komisiu, národné orgány pre hospodársku súťaž a regulačné orgány, aby venovali osobitnú pozornosť energetickým spoločnostiam;

20. žiada, aby bol vnútorný trh s energiou dokončený prostredníctvom prijatia opatrení na vyriešenie prevládajúcich rozdielov týkajúcich sa právomocí regulačných orgánov, absencie Európskeho energetického regulátora, ktorý by skúmal otázky cezhraničnej povahy, absencie prioritného plánu pre vzájomné prepojenie, pravidiel rozvodných sietí, režimov vyváženosti a skladovania plynu;

21. zdôrazňuje, že pre riadne fungovanie národných trhov a vnútorného trhu a pre stimuly na invesície do infraštruktúry je potrebné odčleniť infraštruktúru od dodávateľov;

22. poukazuje ďalej na skutočnosť, že zvýšená koncentrácia na vnútornom trhu môže zhoršiť súčasné narušenie, a preto je potrebné zlepšiť regulačné schopnosti členských štátov a EÚ s cieľom zaistiť práva spotrebiteľov a súlad s cieľmi EÚ týkajúcimi sa energetickej účinnosti;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do kritérií výberu pri verejnom obstarávaní zahrnuli vysokú úroveň energetickej účinnosti; domnieva sa, že v súvislosti s revíziou usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia je potrebné prijať kroky s cieľom ešte viac podporiť investície do opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a diverzifikácie;

Európa by mala konať teraz

24. zdôrazňuje, že ak sa teraz neprijmú žiadne opatrenia, závislosť Európy od dovozu energie sa do roku 2030 zvýši z 50% na 70%, z čoho 94 % bude tvoriť dovoz ropy, čím sa ešte zhorší negatívny vplyv zvýšenia a nestálosti ceny ropy na európske hospodárstvo;

25. vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení štátnej pomoci zohľadnila potreby investícií do inovácií vytvorených v kontexte energetickej situácie a aby zabzepečila, že nová pomoc nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

26. upozorňuje na potrebu rozsiahlych investícií do energetickej infraštruktúry a zásobovania v najbližších rokoch, žiada podrobnú diskusiu v rámci celého Spoločenstva o rôznych zdrojoch energie so zohľadnením všetkých nákladov súvisiacich s výrobou, skladovaním, distribúciou, dopravou, spotrebou energie a bezpečnosťou jej dodávky, ako aj aspektov jej bezpečnosti a odpadu a prispievania ku klimatickým zmenám, najmä vzhľadom na emisie CO2; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala hodnotením vplyvov rôznych zdrojov energie a ich kombinácií podľa týchto parametrov;

27. pripomína svoje uznesenie z 26. februára 2004, v ktorom už zdôrazňuje "význam znižovania závislosti Európy od dovozu ropy, ktorý predstavuje veľké bremeno z hľadiska politiky a cenovej nestability"; víta "technologické platformy, ako je napríklad Európske partnerstvo pre vodíkové hospodárstvo"; podporuje "ďalšie investovanie do nákladovo najefektívnejších foriem obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by obmedzili nestabilitu nákladov na jednotku energie, zvýšili bezpečnosť dodávky energie, menej poškodzovali životné prostredie a potenciálne vyvolali priemyselnú revolúciu podobnú tej, ktorú v USA vyvolali informačné technológie";

28. poukazuje na skutočnosť, že na rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny a na krajiny s transformujúcou sa ekonomikou má zvyšovanie ceny ropy mimoriadne negatívny vplyv z dôvodu vysokej energetickej intenzity a nízkej energetickej účinnosti ich hospodárstiev a zdôrazňuje význam programu trvalo udržateľného rozvoja v zahraničnej, obchodnej a rozvojovej politike EÚ;

29. upozorňuje na možnosti nádejných trhov s obnoviteľnou energiou a technológiami na zvýšenie energetickej účinnosti; zdôrazňuje pozitívne miery rastu a zamestnanosti odvetvia obnoviteľnej energie; varuje pred rizikom straty vedúceho postavenia na trhu s environmentálnymi technológiami v prospech USA a vysoko kvalifikovaných novo sa rozvíjajúcich hospodárstiev; poukazuje na veľký význam programov renovácie budov zameraných na zníženie emisií CO2 a úspory energie;

30. konštatuje, že ešte stále existujú zdroje ropy na území Európy; verí, že maximalizácia ťažby z domácich zdrojov by sa mala považovať za významný (hoci dočasný) spôsob, ako čeliť zvyšovaniu objemu ropy dovážanej do Európy;

31. poukazuje na potrebu orientácie energetickej infraštruktúry smerom ku kombinácii jadrovej a tepelnej energie a decentralizovanej výrobe energie;

32. vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali podrobný plán na zníženie závislosti EÚ od dovozu ropy a posun smerom k čistej energii; naliehavo žiada prijatie opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti; pripomína, že energetická účinnosť je obvykle najlacnejším spôsobom znižovania emisií CO2 a zlepšenia energetickej bezpečnosti;

33. víta akčný plán Komisie pre energetickú účinnosť ako kľúčový prínos k úsporám energie a tým k znižovaniu závislosti v oblasti energie;

34. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa štrukturálny a kohézny fond a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie [5] riadne zaoberali činnosťami a politikou energetickej účinnosti; víta návrh uvedený v akčnom pláne pre energetickú účinnosť na získanie financií zo súkromného sektora prostredníctvom týchto nástrojov;

35. žiada integrovaný núdzový mechanizmus EÚ na zaistenie bezpečnosti dodávky vrátane zvýšenia minimálnej zásoby ropy v EÚ z 90 na 120 dní spotreby a vytvorenie minimálnej zásoby plynu aspoň na 90 dní; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že Komisia nenavrhla zvýšenie a zdieľanie núdzových zásob ropy a plynu v rámci svojho integrovaného balíka v oblasti energetiky a klimatických zmien z 10. januára 2007;

36. tvrdí, že týždenné zverejňovanie európskych zásob ropy a ropných produktov (založené na verejne dostupných údajoch podobne ako v USA), ako aj dovozu a vývozu podľa druhov produktov (ropa, benzín, nafta, vykurovací olej a iné) by poskytlo lepší obraz o tlakoch na svetových trhoch, preukázalo úroveň európskej spotreby, znížilo tendenciu účastníkov trhu orientovať sa na americké zásoby, a tým by prispelo k zníženiu nestálosti ceny ropy;

37. pripomína svoju požiadavku, aby multilaterálne banky a verejné finančné inštitúcie vytvorili fondy energetickej účinnosti, ktoré by poskytovali finančné prostriedky na projekty v oblasti energetickej účinnosti; zastáva názor, že ciele v oblasti energetickej účinnosti by mali byť začlenené aj do ďalších odvetvových politík, predovšetkým do fiškálnej, dopravnej a kohéznej politiky; je presvedčený, že by sa mali podporovať inovatívne finančné systémy a zmluvné nástroje, akými sú mikroúvery a spoločné podniky (joint venures) medzi súkromnými spoločnosťami a samosprávami, s cieľom aktívne zapojiť miestnych partnerov a rozhodovacie orgány;

38. zdôrazňuje významnú úlohu Európskej investičnej banky (EIB) pri podpore investovania do čistej energie; víta záväzok EIB zvýšiť svoj príspevok na investície do infraštruktúry vrátane energetickej bezpečnosti, obnoviteľných zdrojov energie a transeurópskych sietí a zdvojnásobenie podielu investícií do projektov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie zo 7 na 15 %; zdôrazňuje naliehavosť diverzifikácie zdrojov energie a záväzok EÚ dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a jej medzinárodný záväzok dodržať Kjótsky protokol; vyzýva EIB, aby začlenila kritériá týkajúce sa emisií CO2 do svojich výberových kritérií a aby prijala ešte ambicióznejší cieľ pre projekty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti;

Zdaňovanie

39. poukazuje na nárast daňových príjmov z energií spôsobený nedávnym zvýšením ceny ropy; zdôrazňuje význam primeraných fiškálnych politík tých z oblasti bývania ako nástroja na zníženie hospodárskej závislosti od fosílnych palív, riešenie problému klimatických zmien a vytvorenie podnetov na zvýšenie investícií do energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a ekologických výrobkov a zabezpečenie ich zvýhodňovania; zdôrazňuje, že aj daňové systémy by mali prijať zásadu "znečisťovateľ platí";

40. zdôrazňuje, že na odvetvie dopravy pripadá 56 % celkovej spotreby ropy v EÚ a zvýšenie ceny ropy naň vplýva najviac; žiada vypracovanie rámcovej smernice o energetickej účinnosti v doprave; zdôrazňuje, že zmena druhu dopravy je významným prostriedkom na zníženie používania ropy; podporuje harmonizáciu legislatívy týkajúcej sa osobných vozidiel vrátane harmonizovaného zdaňovania vozidiel podľa emisií CO2 v EÚ s postupmi certifikácie a označovania a finančnými stimulmi na diverzifikáciu zdrojov energie; žiada vypracovanie komplexnej stratégie na postupné vyradenie fosílnych palív z používania v odvetví dopravy a na podporu preniknutia palív s nízkym objemom emisií CO2 na trh, používania technologicky najvyspelejších biopalív a vozidiel s biovodíkovým pohonom; zdôrazňuje, že zavedenie biopalív nesmie viesť k zrušeniu povinnosti automobilového priemyslu vyrábať vozidlá úspornejšie a s nízkymi škodlivými emisiami;

Spoločná energetická politika: energetická diplomacia

41. víta dialóg a spoluprácu EÚ s krajinami vyvážajúcimi ropu s cieľom zmenšiť neistotu na strane dopytu aj ponuky, uľahčiť investovanie a rozhodovanie o ekonomickej a energetickej diverzifikácii na oboch stranách a vytvoriť atmosféru dôvery a istoty;

42. poznamenáva, že energetická politika a najmä bezpečnosť dodávky energie sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej, obchodnej, rozvojovej a bezpečnostnej politiky EÚ, a požaduje spoločnú stratégiu na zabezpečenie a diverzifikáciu dodávky a tranzitných ciest energie zaručujúcu solidaritu v rámci EÚ; navrhuje, aby sa partnerstvá a dohody o spolupráci s regiónmi, ktoré produkujú ropu, použili na vytvorenie stabilného, ale otvoreného regulačného rámca v dodávateľských krajinách, podporu investícií do ťažobnej a dopravnej infraštruktúry a zabezpečenie dlhodobých dodávok;

43. zdôrazňuje význam toho, aby sa do novej energetickej diplomacie EÚ začlenil konštruktívny dialóg s krajinami vyvážajúcimi ropu, krajinami, ktoré sú súčasťou tranzitných ciest, a so všetkými hlavnými spotrebiteľmi energie a najmä rozvojovými a rozvíjajúcimi sa hospodárstvami na tému energetickej účinnosti a zachovania energie s cieľom stanoviť normy minimálnej účinnosti pre všetky tovary, rozvinúť solidaritu v energetickej politike a bojovať proti znečisťovaniu životného prostredia a klimatickým zmenám;

44. pripomína zásadný význam zaistenia bezpečnosti a trvalej udržateľnosti dodávok energie v EÚ; zdôrazňuje dvojitú úlohu, ktorú by mali zohrávať primeraná regulácia trhu a energetická diplomacia pri vytváraní stabilného rámca pre dodávky energie;

45. vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia na zníženie vplyvu vrcholu produkcie ropy na občanov EÚ vrátane analýzy návrhov politík, ako je napríklad protokol o vyčerpaní ropy, ktoré by pomohli uľahčiť prechod vedúci k ukončeniu používania fosílnych palív;

46. víta úlohu, ktorú zohráva systém obchodovania s emisiami v EÚ pri poskytovaní stimulov na znižovanie spotreby energie; žiada rozšírenie systému o odvetvie letectva; vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do tvorby globálneho systému obchodovania s emisiami;

47. uznáva, že trvalo vyššie ceny energie vytvoria tlak na výrobné procesy, ktoré závisia od surovín z rôznych geograficky vzdialených oblastí; žiada Komisiu, aby v rámci svojej práce v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže vypracovala komplexnú analýzu vplyvu vyšších cien energie a dosiahnutia vrcholnej produkcie ropy na obchodné toky;

48. zdôrazňuje význam podpory dobre fungujúceho svetového trhu s ropou a zemným plynom, najmä prostredníctvom pravidiel a usmernení Svetovej obchodnej organizácie (WTO); domnieva sa, že takýto prístup by umožnil významne prispieť k energetickej účinnosti, a tým znížiť tlak na zvyšovanie cien energie;

49. zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho zapojenia WTO do záležitostí eneregtickej politiky a potrebu zamerať úsilie na dohodu medzi EÚ a členmi Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) s cieľom udržať zvyšovanie cien energie pod kontrolou;

50. žiada zriadenie skutočného euro-stredomorského trhu s energiou, ktorý by zohrával ústrednú úlohu; so záujmom zaznamenáva želanie, ktoré vyjadrila Komisia pri príležitosti konferencie o vonkajšej energetickej politike, ktorá sa konala 20. a 21. novembra 2006, a to zabezpečiť pre severnú Afriku a Blízky východ významnú pozíciu v rámci jej vonkajšej energetickej politiky, a dúfa, že po týchto vyhláseniach budú nasledovať konkrétne činy;

*

* *

51. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 162.

[2] Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 112.

[3] Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273.

[4] Prijaté texty, P6_TA(2006)0603.

[5] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

--------------------------------------------------