16.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/91

1.1

V riadení migrácie a migračnej politiky sa od roku 2006 začína uplatňovať nový prístup, predovšetkým od konania dialógu OSN na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji (1). Analýzy súvislostí medzi migráciou a rozvojom priniesli na problematiku migrácie nový pohľad, v ktorom sa zohľadňujú záujmy krajín pôvodu a prekonáva sa vnímanie dovtedy rozšírené v Európe, podľa ktorého bola migračná politika určovaná výlučne na základe potrieb a záujmov prijímajúcich spoločností.

1.2

Základy viacrozmerného pohľadu na problematiku medzinárodnej migrácie, v ktorom rozvoj krajín pôvodu už zohrával významnú úlohu, boli položené už v záverečnej správe Svetovej komisie pre medzinárodnú migráciu (GCIM), ktorá bola dokončená v októbri 2005 a predložená ešte pred konaním dialógu OSN na vysokej úrovni. Po tomto dokumente nasledovalo ešte veľa prác a bolo zorganizovaných veľa stretnutí v rámci OSN alebo v inom medzinárodnom rámci.

1.3

Európska únia sa týchto rozhovorov zúčastnila a podnikla kroky k tomu, aby sa migračná politika začala vnímať vo vzťahu k politike rozvojovej spolupráce. Európska komisia už v roku 2002 uverejnila oznámenie na tému „Migrácia a vzťahy s tretími krajinami“ (2), v ktorom sa na problematiku migrácie pozerá zo širšieho uhla pohľadu, na základe ktorého sa táto politika nemá obmedzovať iba na boj proti neregulárnej migrácii; nemá sa zabúdať aj na jej prínos a má sa napojiť aj na ciele boja proti chudobe. V oznámení sa hovorilo o význame prevodov finančných prostriedkov, odlive mozgov, ako dôsledku náboru zo strany bohatých krajín (vrátane EÚ), návrate a o iných aspektoch, pričom všetky tieto témy boli rozoberané v súvislosti s rozvojovými cieľmi krajín pôvodu.

1.4

Podobne aj nariadenie, prijaté v roku 2004, ktorým sa ustanovuje program finančnej a technickej pomoci tretím krajinám v oblasti migrácie a azylu (AENEAS) (3) načrtlo možnosť financovať tie činnosti, ktoré riadia migráciu spôsobom, ktorý zohľadňuje záujmy krajín pôvodu. (Spomínané nariadenie hovorí hlavne o spôsobe financovania činností súvisiacich s bojom proti neregulárnej migrácii).

1.5

Avšak doteraz najdôležitejším dokumentom o tejto problematike je oznámenie o súvislostiach medzi migráciou a rozvojom, ktoré uverejnila Komisia koncom roka 2005 (4). Toto oznámenie nadväzuje na oznámenie z roku 2002, avšak s tým rozdielom, že viac sa zaoberá prvkami, ktoré migráciu a rozvoj spájajú (pričom necháva bokom iné aspekty, ako napr. tie, ktoré súvisia s bojom proti neregulárnej migrácii). Rozvíjané sú nové aspekty v súvislosti s témami, ako zasielanie finančných prostriedkov, posilnenie úlohy organizácií diaspor pri rozvoji, cirkulácii mozgov (a zníženie negatívnych dôsledkov úniku mozgov) a iné.

1.6

Toto oznámenie je doplnené dokumentom Komisie, ktorý bol vypracovaný vyslovene pre účasť na dialógu OSN na vysokej úrovni o migrácii a rozvoji (5).

1.7

Nové oznámenie Komisie (6) tento prístup ďalej rozvinulo a navrhlo politiku okružnej migrácie a partnerstvá v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Postoje EHSV sú rozpracované v bode 11 tohto stanoviska.

1.8

Európsky parlament tiež vypracoval svoje stanovisko (7). Zaoberá sa tými istými témami ako oznámenia Komisie, avšak vo svojich návrhoch je ráznejší. Kritizuje politiku „selektívnej migrácie“, pretože podnecuje únik mozgov. Navrhuje konkrétne opatrenia na podporu návratu najkvalifikovanejších ľudí, ako je napríklad vypracovanie programov na vyrovnávanie platových rozdielov tých, ktorí si želajú vrátiť sa do svojej krajiny, alebo opatrenia na prenos nároku na dôchodok a sociálnych dávok navrátilcov. Tiež sa zaoberá cirkuláciou mozgov, zasadzuje sa za politiku spoločného rozvoja, navrhuje opatrenia súvisiace s prevodom finančných prostriedkov, atď.

1.9

Prostredníctvom tohto stanoviska i stanoviska na tému „Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy“ (8) prispieva EHSV k migračnej politike EÚ novým spôsobom, prináša nový prístup – spoluprácu s krajinami pôvodu s cieľom podporiť ich rozvoj.

2.1

Nárast materiálneho bohatstva a prosperity vo svete v posledných desaťročiach nemá obdoby. Aspoň pokiaľ ide o nárast HDP. Napriek tomu je toto bohatstvo rozdelené veľmi nerovnomerne a existuje veľa krajín a státisíce osôb, ktorí sa na ňom nepodieľajú.

2.2

Nárast HDP nie je presným odrazom skutočného stupňa rozvoja spoločnosti. Index ľudského rozvoja rozvojového programu OSN (PNUD) (10) sa snaží o širšiu definíciu rozvoja, nielen na základe HDP, ktorá okrem iného zahŕňa aj priemernú dĺžku života a úroveň vzdelania. Nezahŕňa však iné ukazovatele, ktoré sa zdajú byť relevantné, ako rešpektovanie ľudských práv, demokracia, prístup k dôstojnej práci alebo rovnosť.

2.3

Prvoradou otázkou je nedostatok pracovných príležitostí alebo iného spôsobu zaobstarávania si živobytia. Nezamestnanosť je zvyčajne hnacím faktorom motivujúcim ľudí k tomu, aby išli tam, kde sú lepšie pracovné príležitosti. Celkový počet obyvateľov vo svete – 6,7 miliárd v roku 2006 – narastal každý rok približne o 75 miliónov, prevažne v rozvojových krajinách. V správe MOP „Svetové trendy v zamestnanosti 2007“ sa odhaduje, že v roku 2006 bolo vo svete okolo 2,9 miliárd pracujúcich ľudí (11). V tom istom roku bolo podľa odhadov 195,2 miliónov ľudí nezamestnaných, čo predstavuje približne 6,3 % celkového počtu celosvetovej pracovnej sily. Počet „pracujúcich žijúcich v chudobe“ alebo ľudí, ktorí žijú z 2 USD na deň alebo menej naďalej narastal a v roku 2007 predstavuje 1,37 miliárd ľudí (12).

2.4

Kritická situácia poľnohospodárov v rozvojových krajinách je silným hospodárskym faktorom v pozadí medzinárodnej migrácie – dnes i v budúcnosti. V roku 2000 približne 43 % pracujúcich vo svete bolo zamestnaných v poľnohospodárstve a v chudobnejších krajinách sú títo ľudia zvyčajne v horšej finančnej situácii ako obyvatelia miest. Toto je čiastočne aj výsledkom verejnej politiky a odrazom balíka štrukturálnych reforiem, ktoré nútia tieto krajiny do „modernizácie“ poľnohospodárskej výroby, aby bola viacej orientovaná na vývoz. Dôsledkom toho je oslabenie postavenia malých farmárov kvôli rastúcej liberalizácii trhu, ich vytláčanie z poľnohospodárstva, „chronicky“ nízka zamestnanosť v tomto odvetví, alebo migrácia do miest. V rozpätí rokov 1980 a 1999 vzrástol podiel obyvateľov žijúcich v mestách v krajinách s nízkymi alebo strednými príjmami z 32 na 41 % (13).

2.5

Treba zdôrazniť, že neexistuje automaticky súvislosť medzi príjmom a ľudským rozvojom. Krajiny s nižšími príjmami môžu mať vďaka správnej verejnej politike alebo absencii konfliktov vyššie ukazovatele indexu ľudského rozvoja (14).

2.6

V celosvetovom meradle existujú dve extrémne hodnoty indexu ľudského rozvoja, a tie patria Nórsku a Nigeru. Občania Nórska sú 40 krát bohatší ako občania Nigeru, žijú dvakrát tak dlho a dĺžka školskej dochádzky je päťnásobne vyššia.

2.7

Analýza trendov ľudského rozvoja od sedemdesiatych rokov ukazuje, že index ľudského rozvoja sa vo väčšine krajín zvýšil. Výnimkou je subsaharská Afrika: z 31 krajín s najnižšou mierou ľudského rozvoja sa 28 nachádza práve v tomto regióne.

2.8

Ďalšie dôležité údaje:

2.9

Chudoba sa vo svete znížila (15). Tento pokles je však dôsledkom hospodárskeho rozvoja Číny a Indie zaznamenaného v posledných rokoch. Dvadsať percent najchudobnejšieho obyvateľstva má k dispozícii iba 1,5 % celosvetových príjmov a ich denný príjem je menej ako 1 americký dolár. Štyridsať percent svetovej populácie disponuje 5 % celosvetových príjmov a žije z menej ako 2 amerických dolárov na deň. Na druhej strane 90 % obyvateľov krajín OECD sa zaraďuje medzi 20 % celosvetovej populácie s najvyššími príjmami. Príklad opačného extrému: 50 % obyvateľov subsaharskej Afriky patrí medzi 20 % celosvetovej populácie s najnižšími príjmami. Príjmy 500 najbohatších ľudí na svete (nepočítajú sa aktíva) prevyšujú príjmy 416 miliónov chudobnejších ľudí.

2.10

Chudoba, nezamestnanosť a nerovnosť sú spoločnými charakteristikami krajín, ktoré sú pôvodom emigrácie. Nedostatok dôstojnej práce, hospodárska kríza, nedostatočné vyhliadky na rozvoj, katastrofy a choroby, vojny, korupcia a neschopnosť niektorých vlád, nedostatok slobody a demokratických inštitúcií nútia mnohých ľudí k odchodu z krajiny s víziou lepších perspektív. Svetová komisia pre medzinárodnú migráciu (GCIM) vo svojej správe pre OSN z roku 2005 uviedla, že väčšina veľkých migračných tokov, ktoré nie sú želateľné a je ťažké ich riadiť, sú výsledkom nedostatočného trvalo udržateľného rozvoja a štrukturálnych problémov v mnohých krajinách.

2.11

Na druhej strane, kriminálne siete pôsobiace v oblasti nelegálnej prepravy osôb a obchodu s nimi túto situáciu zneužívajú a na neregulárnej migrácii sa obohacujú. Je preto dôležité, aby sa podnikli spoločné kroky proti týmto bezohľadným kriminálnym sieťam, ktoré zneužívajú neutešenú situáciu nevinných ľudí. Takisto je dôležité, aby sa náležite koordinovali účinné pohraničné kontroly – vrátane námorných – medzi tranzitnou a cieľovou krajinou.

2.12

Podpora mieru a demokracie, hospodárskeho a sociálneho rastu a ľudského rozvoja, boj proti chudobe a nerovnosti môžu významnou mierou prispieť k poklesu neželanej migrácie.

2.13

Neemigrujú však tí najchudobnejší, pretože pre tých najnemajetnejších je emigrácia nedosiahnuteľná. Emigrujú tí, čo majú určitý príjem (osobný alebo rodinný), určité vzdelanie, sú podnikaví a majú dobrú fyzickú kondíciu – často veľmi mladí ľudia. Emigrácia, aspoň v počiatočnom štádiu, znamená pre krajiny pôvodu stratu ľudského kapitálu.

2.14

I keď to nemusí byť pravidlom, chudoba a nedostatok možností je príčinou rozhodnutí mnohých ľudí emigrovať do Európy. EÚ musí v boji proti chudobe v krajinách pôvodu aktívne spolupracovať a v imigračnej politike uplatňovať komplexný prístup.

2.15

EHSV navrhuje, aby Európska únia a členské štáty dali nový politický impulz Miléniovým rozvojovým cieľom, ktoré boli prijaté pred siedmimi rokmi v OSN, a ktoré by mali byť dosiahnuté v roku 2015. Sú to ciele, ktoré by bolo treba doplniť o podporu dôstojnej práce, ktorú propaguje Medzinárodná organizácia práce (MOP).

2.16

Napredovanie v tejto oblasti je pomalé a medzinárodné spoločenstvo neprijíma potrebné politické záväzky. Napríklad je len málo členských štátov, ktoré dodržiavajú záväzok prispievať 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc. Strednodobé hodnotenie realizované generálnym tajomníkom OSN v roku 2007 (16) prinieslo sklamanie: pokrok je nedostatočný, v období rokov 2005-2006 sa príspevok na rozvojovú pomoc dokonca znížil na 5,1 %.

2.17

Výbor navrhuje Európskej komisii, aby prijala konkrétny program podpory napĺňania ôsmich Miléniových rozvojových cieľov:

3.1

Otváranie trhu je z rôznych uhlov pohľadu spájané s hospodárskym rastom, rozvojom, vytváraním pracovných miest a znižovaním chudoby. Najväčším dôkazom sú aktuálne rozhovory, ktoré sa konajú v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Prebiehajúce kolo rokovaní – kolo rokovaní v Dohe – bolo vyhlásené za kolo rokovaní o rozvoji. Rovnaký cieľ majú aj Dohody o hospodárskom partnerstve (Economic Partnership Agreements – EPA) uzatvorené v rámci Dohody z Cotonou, ktorá spája EÚ s krajinami AKT alebo nedávne oznámenie Komisie na tému „Na ceste k stratégii pomoci pre obchod EÚ“ (17).

3.2

Niekedy sa otváranie trhu spája s rozvojom tých najchudobnejších krajín a so znižovaním neželanej migrácie. Inokedy je emigrácia vnímaná ako dôsledok ochrany trhov rozvinutých krajín, ktoré čelia výrobkom z rozvojových krajín.

3.3

Tu je na mieste posúdiť spôsob, akým môže podpora obchodu prispieť k zníženiu chudoby vo svete. EHSV sa domnieva, že hlavným referenčným odkazom je nedávna spoločná štúdia realizovaná Medzinárodným úradom práce a Svetovou obchodnou organizáciou s názvom „Obchod a pracovné príležitosti. Politická výzva“, z marca 2007.

3.4

V posledných desiatich rokoch sa značne zmenšili prekážky obchodu a v celosvetovom meradle sa chudoba znížila. Tento pokles chudoby sa však týka hlavne Číny a Indie, hoci len určitých regiónov a sociálnych skupín. Skúsenosti krajín, ktoré otvorili svoje ekonomiky, sú rôzne. V krajinách, ktorých rozvoj bol založený na textilnom vývoze, sa chudoba veľmi neznížila. V iných krajinách sa zaznamenal nárast iba tieňového hospodárstva. V Ázii sa znížili platové rozdiely medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými pracovníkmi, zatiaľ čo v Latinskej Amerike sa tento rozdiel zvýšil (18).

3.5

EHSV je presvedčený, že na rozdiel od názoru predstaviteľov niektorých rozvojových krajín, rozvoj a ľudské práva sa navzájom vôbec nevylučujú. Existujúce štúdie (19) svedčia o tom, že objem zahraničných investícií a vývozu narastá v krajinách, ktoré demokratizujú svoje politické systémy, posilňujú práva zamestnancov a zlepšujú sociálnu ochranu. Dodržiavanie noriem MOP na podporu dôstojnej práce, posilnenie dialógu so sociálnymi partnermi a s organizáciami občianskej spoločnosti sú príkladmi dobrej správy, ktorú podporuje aj výbor.

3.6

Väčšie otvorenie trhov v priemyselných krajinách môže tiež podporiť rozvoj, i keď dôsledky nemusia byť vždy priaznivé vo všetkých krajinách, pretože iba krajiny, ktoré dosiahli určitú úroveň rozvoja – ktoré majú konsolidované vnútorné trhy, účinnú infraštruktúru vývozu a stabilný politický systém – sú schopné využiť zníženie colných a iných prekážok na posilnenie rozvoja a zmenšenie chudoby.

3.7

Dôsledky globalizácie na rozvoj krajín sa veľmi líši podľa toho, akú politiku tieto krajiny uplatňujú: pokrok v oblasti demokracie a rešpektovanie ľudských práv, zlepšovanie vzdelania, zdravotníctva, infraštruktúry, politiky zamestnanosti – to sú všetko politiky, ktoré posilňujú rast a znižujú chudobu a sociálnu nerovnosť.

3.8

EHSV sa domnieva, že EÚ by prostredníctvom rokovaní v rámci WTO mala uľahčiť rast medzinárodného obchodu (predovšetkým medzi EÚ, Afrikou a Latinskou Amerikou), šírenie demokracie a dodržiavanie ľudských práv vo svete.

3.9

EÚ podpísala dohody o spolupráci s rôznymi krajinami a regionálnymi zoskupeniami: s krajinami partnerstva Euromed, AKT, s Ruskom a východnými susedmi, s krajinami Mercosuru, Andského spoločenstva, s Čínou, Indiou, atď. Výbor sa prostredníctvom svojich stanovísk a zmiešaných výborov snaží o to, aby tieto dohody prekročili rámec čisto obchodných dohôd, a aby boli do nich zaradené aj rôzne sociálne aspekty.

4.1

Politikou rozvojovej spolupráce by EÚ mala prijímajúce krajiny povzbudzovať k tomu, aby verejné politiky v oblasti vzdelávania a zamestnanosti uskutočňovali spolu so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Tieto politiky sú pre rozvoj základom, spolu s posilňovaním mieru a dobrou správou.

4.2

Európska politika rozvojovej spolupráce sa doposiaľ málo venovala problematike migrácie ako faktoru boja proti chudobe.

4.3

Oficiálna rozvojová pomoc sa zakladá na princípoch sociálnej spravodlivosti a rozdelenia bohatstva. Cieľom politiky rozvojovej spolupráce je boj proti chudobe a snaha o dôstojný život všetkých ľudí. I keď sa táto politika nesnaží podnecovať ani brzdiť migračné toky, bojom proti chudobe a nerovnosti môže prispievať k zníženiu počtu dôvodov na nedobrovoľnú emigráciu (20).

4.4

Je neprijateľné, aby sa politika rozvojovej pomoci využívala na vyvíjanie tlaku počas medzinárodných rokovaní o migrácii, ako sa o to snažili niektorí európski predstavitelia na zasadnutí Európskej rady v Seville.

4.5

EHSV sa domnieva, že EÚ môže podporovať účasť spoločenstiev diaspor v projektoch na spoluprácu. Ich účasť môže mať veľký význam pri príprave návrhov a hodnotení výsledkov, ktoré niekedy vypracúvajú experti z krajín poskytujúcich pomoc, ktorí majú len čiastočné vedomosti o oblastiach, kam je pomoc určená.

4.6

Prioritnými cieľmi spolupráce EÚ sú: demokracia a ľudské práva, výchova a vzdelávanie, posilnenie postavenia žien, zdravie a životné prostredie. EHSV je presvedčený, že veľmi dôležité je aj upevnenie a podpora organizácií občianskej spoločnosti.

4.7

Cieľom pomoci Európskej únie by mohlo byť vytváranie sietí a zmiešaných výborov medzi sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti krajín pôvodu a prijímajúcich krajín. Napríklad zvyšovanie vnímavosti obyvateľstva je základnou súčasťou politiky spolupráce v záujme rozvoja. Je potrebné oboznamovať verejnú mienku prijímajúcich európskych krajín o kultúre, životných, pracovných, spoločenských a politických podmienkach v krajinách pôvodu emigrácie.

5.1

Je prekvapujúce, že členské štáty EÚ ešte neratifikovali „Medzinárodnú konvenciu o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín“, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou č. 45/158 z 18. decembra 1990 a ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2003. EHSV znovu vyzýva (21) EÚ a členské štáty, aby túto konvenciu ratifikovali. V súlade s cieľmi vytýčenými na zasadnutiach Rady v Tampere a v Haagu sa výbor domnieva, že základom európskej migračnej politiky by malo byť rešpektovanie ľudských práv a rovnosť zaobchádzania.

5.2

EHSV navrhuje Komisii, Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, aby v rámci zahraničnej politiky podporovali vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie, na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať:

5.3

Súčasná štruktúra migračnej politiky je zameraná na vhodné aspekty, ktoré EHSV schvaľuje, ktoré však zohľadňujú len záujmy európskych krajín v pozícii prijímajúcich krajín: boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, napĺňanie potrieb našich pracovných trhov a hospodárskeho rozvoja. Podobný prístup sa uplatňuje pri riešení problémov v spolunažívaní alebo s identitou, takto sa stanovuje politika prijímania vysoko kvalifikovaných migrantov, pričom sú odmietaní iní. Na základe takýchto úvah vytvárame v Európe migračnú politiku, ktorá je otvorenejšia a menej reštriktívna, ale vždy máme pritom na pamäti výlučne dôsledky migrácie na európsku spoločnosť.

5.4

EÚ a väčšina členských krajín uplatňuje však veľmi aktívnu politiku rozvojovej spolupráce a okrem toho podpísala Európa dohody o susedstve a partnerstve s mnohými krajinami sveta. Avšak tieto politiky boli v minulosti uplatňované v nedostatočnom vzájomnom prepojení s migračnou politikou, ako keby to boli dve úplne nezávislé oblasti politiky. Prevládal nesprávny názor, že dobrá migračná politika môže fungovať bez toho, aby existovala spolupráca s krajinami pôvodu.

5.5

Existuje veľa štúdií o tom, aké dôsledky má migrácia na rozvojové krajiny. Zo všetkých týchto podkladov je možné vyvodiť všeobecný záver: prínos migrácie k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju krajín pôvodu je pozitívny, i keď v niektorých krajinách môže mať aj negatívne dôsledky. Medzi pozitívami vyniká význam prevodov finančných prostriedkov a medzi negatíva patrí najmä únik mozgov a strata ľudských zdrojov.

5.6

EHSV schvaľuje nový prístup európskej politiky vyžadujúci, aby bola migračná politika riadená v spolupráci s krajinami pôvodu, aby sa migrácia stala pre tieto krajiny prvkom rozvoja. Znamená to prepracovať mnohé aspekty týchto politík, dokonca tie, ktoré sa týkajú kritérií prijímania alebo možností mobility migrantov.

6.1

Prínos migrácie pre prijímajúce krajiny bol podrobne popísaný v iných stanoviskách EHSV. V prípade európskych krajín migrácia prišla vhod pri uspokojovaní potrieb pracovného trhu, ktoré vznikli ako dôsledok demografického vývoja (22). Imigranti obsadzujú pracovné miesta, ktoré nepokrýva domáca pracovná sila a prispievajú k hospodárskemu rozvoju, k vytváraniu pracovných miest a k sociálnemu pokroku. Ako sa píše v správe generálneho tajomníka OSN počas dialógu na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji migranti podporujú hospodársky rast v prijímajúcich krajinách tým, že udržujú životaschopnosť hospodárskych aktivít, ktoré by boli v opačnom prípade externalizované a podporujú ho tiež tým, že zvyšujú počet aktívneho obyvateľstva a spotrebiteľov a tiež svojim podnikateľským potenciálom (23) Výbor tiež navrhuje, aby EÚ posilnila integračnú politiku (24). Migrácia môže mať kladný prínos pre všetkých: pre migrantov, pre prijímajúce spoločnosti i pre krajiny pôvodu.

6.2

V rozvojových krajinách znamená emigrácia odchod nadbytočných pracovných síl a následné zníženie nezamestnanosti a predstavuje významný mechanizmus zmierňovania chudoby prostredníctvom prevodov finančných prostriedkov emigrantov, ktoré zasielajú svojim rodinám. Na druhej strane, pokiaľ sa emigranti do svojej krajiny vrátia, zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri dynamizovaní hospodárstva, keďže sa stávajú podnikateľmi alebo podporujú malé podniky, kde uplatňujú nové vedomosti a technológie. Existujú však aj negatívne dôsledky, ako napr. strata veľmi vzdelaných a podnikavých mladých ľudí.

6.3

EHSV navrhuje, aby sa spoluprácou s krajinami pôvodu znásobili pozitívne dôsledky a minimalizovali tie negatívne. Toto je jedna z výziev našej doby. V záverečnej správe Svetovej komisie pre medzinárodnú migráciu sa uvádza, že dnešnou výzvou je vypracovať politiku, ktorá by znásobila pozitívne dôsledky migrácie v krajinách pôvodu a zároveň obmedzila tie negatívne. Uvádza sa v nej tiež, že migrácia by mala byť súčasťou národných, regionálnych i svetových rozvojových stratégií a na dosiahnutie tohto cieľa budú musieť prijímajúce krajiny jednoznačne uznať, že migrácia pre ne znamená aj prínos (25).

6.4

Migrácia nemôže byť hnacou silou rozvoja pokiaľ bude izolovaná od iných politických, ekonomických a sociálnych faktorov. Z tohto dôvodu si EHSV myslí, že je správne, aby EÚ v spolupráci s krajinami pôvodu zaujala nový prístup v migračnej a rozvojovej politike. Mala by posilňovať rozvoj prostredníctvom štrukturálnych zmien, ktoré by prispeli k demokracii a dobrej správe a pomohli by znižovať nerovnosť, zlepšiť stav ľudského kapitálu a infraštruktúry potrebnej pre trvalo udržateľný rozvoj.

7.1

Ide o vlastné finančné prostriedky migrantov, ale pre niektoré krajiny pôvodu majú veľký význam ako zdroj príjmov. Čísla hovoria samy za seba: podľa odhadov Svetovej banky v roku 2005 vzrástol objem finančných prostriedkov prijatých rozvojovými krajinami na 167 miliárd dolárov (zatiaľ čo v roku 1990 to bolo 69 miliárd). Generálny tajomník OSN potvrdil, že v roku 2006 zaslali emigranti finančné prostriedky vo výške 264 000 miliónov dolárov. To je skoro štyrikrát viac než je oficiálna rozvojová pomoc. V niektorých krajinách je to viac ako zahraničné investície.

7.2

Prevod finančných prostriedkov predstavuje trvalú a stabilnú podporu pre živobytie rodín. Migranti a ich rodiny zohrávajú v tomto medzinárodnom prevode peňazí hlavnú rolu. V Európe posiela peniaze svojim rodinám 60 % až 70 % migrantov. Väčšinou sú tieto peniaze investované do priamej spotreby, avšak nielen do materiálnych vecí; veľká časť je použitá na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, čo prispieva k zvyšovaniu kvality ľudského kapitálu. Prínosom pre hospodárstvo regiónov, kam tieto finančné prostriedky prúdia, je aj rast spotreby a investície do malých podnikov. Obeh väčšieho objemu peňazí prispieva tiež rozvoju finančného sektora. Príjmy vo forme devíz prispievajú tiež k finančnej rovnováhe krajín pôvodu.

7.3

Avšak okrem pozitívneho prínosu môžu vznikať aj problémy: narastajú ceny niektorých spotrebných tovarov, prehlbujú sa ťažkosti rodín, ktoré takúto finančnú podporu nedostávajú, upúšťa sa od pestovania niektorých plodín a zanechávajú sa niektoré (menej výnosné) výrobné odvetvia, opúšťajú sa tiež niektoré pracovné miesta, pretože príjmy z nich sú veľmi nízke v porovnaní s príjmami, ktoré predstavujú prevádzané finančné prostriedky.

7.4

Tieto problémy treba mať neustále na mysli, ale Svetová komisia pre medzinárodnú migráciu dospela k názoru, že vo všeobecnosti má migrácia pre rozvojové krajiny pozitívny efekt. Uvádza, že prevody finančných prostriedkov oficiálnymi spôsobmi predstavujú pre cieľovú krajinu dôležitý zdroj devíz, zväčšujú kapacitu finančného sektora, pomáhajú prilákať dodatočné investície a uľahčujú prístup k pôžičkám so štátnou zárukou (26).

7.5

Potrebné je však obmedziť neformálne spôsoby prevodov, keďže nesú so sebou vyššie náklady i riziká. V mnohých prípadoch sa nelegálne siete vytvárajú ako dôsledok neexistencie konkurencieschopných finančných inštitúcií v tých najvzdialenejších oblastiach. EHSV sa domnieva, že s cieľom posilniť prínosy prevodov pre krajiny pôvodu je potrebné znížiť náklady na realizáciu takýchto prevodov finančných prostriedkov. Často sú tieto náklady prehnané a sú v nepomere s inými medzinárodnými ekonomickými transakciami. Odborníci konštatujú, že výška nákladov na prevody sa v jednotlivých regiónoch veľmi líši. Napríklad náklady prevodov zo Španielska do Latinskej Ameriky a Karibiku predstavujú 2 %, kým z Európy do väčšiny afrických krajín 8-10 %. Európske orgány a finanční kontrolóri by mali nabádať k etickému a spoločensky zodpovednému správaniu európskych bánk, aby sa náklady na prevody finančných prostriedkov znížili. Potrebné je tiež zlepšiť výkonnosť bánk v krajinách pôvodu, ktoré majú často nedostatočnú štruktúru a krytie. Európa by mala podporovať dohody v rámci finančného odvetvia na obidvoch stranách, prostredníctvom mediácie vlád a medzinárodných organizácií, s cieľom znížiť náklady prevodov. Banky by mohli podporiť zavádzanie osvedčených postupov prostredníctvom dohôd o sociálnej zodpovednosti.

7.6

Komisia oznámila, že vypracuje smernicu, ktorej cieľom bude prinútiť poskytovateľov finančných služieb k väčšej transparentnosti poplatkov, ktoré si od svojich klientov účtujú. V oblasti prevodov finančných prostriedkov musí byť táto smernica veľmi prísna, aby sa skoncovalo s prehnanými poplatkami, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti. Regulátori finančných systémov by mali tiež dohliadať na to, aby sa pri prevodoch finančných prostriedkov nepoužívali neadekvátne výmenné kurzy, ktoré cenu prevodov neprimerane zvyšujú.

7.7

EHSV navrhuje, aby sa prevody finančných prostriedkov používali na posilnenie investícií do hospodárskych a sociálnych aktivít. Banky by mohli v spolupráci s miestnymi orgánmi vytvoriť nové systémy úverov, ktoré by boli viazané na prevody, aby tak bolo možné financovať rôzne ekonomické aktivity a podnikateľské iniciatívy. Na to je potrebné solventné finančné odvetvie s vhodnou štruktúrou.

7.8

Pre rodiny, ktorým sú zasielané finančné prostriedky, sú výdavky na vzdelanie a zdravotníctvo tie najdôležitejšie. Dôležité je podporovať finančné, zabezpečovacie a úverové nástroje previazané na prevody, aby sa v oblasti vzdelávania a zdravotníctva dali dosiahnuť vyššie ciele.

8.1

Fenomén medzinárodnej migrácie sa v posledných desaťročiach v globalizovanom svete veľmi rozšíril: počet migrantov stúpol (27), rozšíril sa počet krajín z ktorých ľudia emigrujú i počet prijímajúcich krajín a počet krajín, ktoré sú súčasne krajinami pôvodu i prijímajúcimi krajinami. Tento nárast migrácie nastáva vďaka priaznivým okolnostiam: poklesu ceny dopravy a komunikácií. Dnes je cestovanie po svete jednoduchšie (pokiaľ neberieme do úvahy hraničné kontroly), dokonca aj do tých najvzdialenejších oblastí našej planéty.

8.2

Zlacnenie cestovania, predovšetkým leteckej dopravy a dnešné telefonické a elektronické komunikačné systémy umožňujú nebývalý nárast komunikácie a kontaktov medzi ľuďmi, medzi miestami pôvodu a cieľovými miestami migrantov. Ľudia, ktorí emigrovali, rozptýlili sa a usadili na rôznych miestach, udržiavajú dnes navzájom prostredníctvom siete vzťahov bližšie a plynulejšie kontakty než kedykoľvek predtým.

8.3

Siete emigrantov zohrávajú v migračnom procese čoraz významnejšiu úlohu: tieto siete pomáhajú ľuďom pripraviť si svoj migračný plán, uľahčujú im cestu i dopravu, a tiež im pomáhajú pri udomácňovaní sa v cieľovej krajine, hľadaní ubytovania a práce.

8.4

Emigranti v svojich krajinách pôvodu podporujú rozvoj obchodu. Do mnohých obchodov, ktoré si emigranti v cieľových krajinách zakladajú, dovážajú napríklad produkty z krajín pôvodu, a tým podporujú ich výrobu a marketing. Nárast cestovania posilňuje dopravné firmy. V mnohých prípadoch keď sa migranti vypracujú v cieľovej krajine na ekonomicky silné pozície často investujú v krajinách svojho pôvodu. Takýmto spôsobom vznikli mnohé podniky v niektorých regiónoch Číny a v oblasti informatiky aj v Afrike a Latinskej Amerike. Veľa migrantov tiež podporuje ekonomické aktivity a obchod v Afrike a Latinskej Amerike.

8.5

Medzinárodné podniky zamestnávajú čoraz častejšie ľudí imigrantského pôvodu, aby im pomohli etablovať podniky v krajinách pôvodu. Existuje veľa európskych nadnárodných spoločností, ktoré si za svojich vedúcich a odborných pracovníkov vyberajú práve ľudí z radov imigrantov s cieľom internacionalizovať svoje činnosti.

8.6

Diaspory, organizované do nadnárodných sietí, môžu tiež napomáhať tomu, aby bola časť prevodov finančných prostriedkov orientovaná do ekonomických aktivít a podnikateľských projektov. Politiky rozvojovej spolupráce EÚ by mohli spolupracovať so sieťami migrantov, pretože tieto predstavujú možnosť ako účinne nasmerovať pomoc a znásobiť investície diaspor.

8.7

V niektorých oblastiach diaspory migrantov, ktoré fungujú ako sieť, investujú vo svojich krajinách pôvodu. Existujú vzorové projekty, ako napr. program „tri za jeden“, ktorý funguje v Mexiku, a ktorý spočíva v tom, že združenia migrantov pochádzajúcich z rovnakej oblasti investujú do projektov na rozvoj tejto oblasti, avšak na každý dolár, ktorý tieto združenia pošlú, pridajú ďalší dolár všetky tri úrovne verejnej správy – vláda, štát a obec (28).

8.8

EÚ by mala podporovať nadnárodné siete diaspor, pretože sú jedným zo spôsobov, ako podporiť v krajinách pôvodu rozvoj. Vzájomne prepojené združenia ľudí pochádzajúcich z toho istého mesta môžu spoločne smerovať niektoré investície, ktoré sa môžu ešte znásobiť za pomoci európskych a národných príspevkov.

8.9

Európska komisia a členské štáty by v spolupráci s krajinami pôvodu a organizáciami občianskej spoločnosti mali podporovať priaznivé podmienky umožňujúce diasporam optimalizovať dôsledky ich činností na rozvoj. Výbor navrhuje, aby časť verejných fondov EÚ a členských štátov bola vyčlenená na rôzne rozvojové aktivity spoločenstiev diaspor. Pre úspešný rozvoj hospodárskych a sociálnych aktivít je dôležitá spolupráca verejného a súkromného sektora. Niekoľko príkladov osvedčených postupov:

8.9.1

Spoločnosť IntEnt, so sídlom v Holandsku, poskytla za posledných desať rokov podporu takmer 2 000 podnikateľom z diaspor zo Surinamu, Ghany, Maroka, Antíl a Turecka, pričom zhromaždila 12,5 miliónov EUR a v krajinách pôvodu založila 200 podnikov zamestnávajúcich 840 pracovníkov.

8.9.2

Spoločnosť Migrations & Développement, založená v Marseille v roku 1986, podporuje niekoľko organizácií marockých migrantov (vrátane mladých Francúzov marockého pôvodu) a zhromažďuje pomoc určenú pre miesta pôvodu v Maroku. Tisícky migrantov z tejto diaspory finančne prispeli na rôzne projekty a 300 z nich sa priamo zapojilo do ich implementácie, a v Maroku tak pomohli viac ako 50 000 osobám.

8.9.3

Organizácie diaspory v Spojenom kráľovstve boli medzi poprednými účastníkmi kampane RemitAid (29) zameranej na daňové úľavy na prevodoch finančných prostriedkov určených na rozvoj krajín pôvodu. V rámci RemitAid sú podporované rozvojové iniciatívy diaspor prostredníctvom spoločného kapitálu, ktorý pochádza z vrátených daní z prevodov. (Ide o podobný princíp ako grift-aid, kde sú daňové úľavy použité na charitatívne účely v domácej krajine).

8.9.4

Filipínska organizácia pre migráciu a rozvoj (Philcomdev) je nedávno založená sieť zložená z organizácií migrantov a ich rodinných príslušníkov, mimovládnych organizácií, družstiev, odborov, mikrofinančných organizácií, sociálnych podnikov, sietí na Filipínach i v zahraničí, ktoré sú aktívne v záležitostiach migrácie a rozvoja svojej krajiny.

8.10

V rámci európskej rozvojovej pomoci je potrebné podporovať tiež dovoz výrobkov pochádzajúcich z krajín pôvodu do Európy, ktorý by sa uskutočňoval „spravodlivým obchodom“ prostredníctvom sietí diaspor.

8.11

EHSV navrhuje, aby boli podporované tiež priame investície tak jednotlivých imigrantov, ako aj ich združení. Napríklad investície do odvetvia cestovného ruchu a poľnohospodárstva ponúkajú na mnohých miestach pôvodu veľké možnosti rozvoja. Úvery poskytované migrantom alebo združeniam diaspor na komerčné projekty alebo priame investície v krajinách pôvodu sú jednou z foriem pomoci a mali by byť v európskych krajinách prostredníctvom politiky spolupráce podporované.

9.1

Časť medzinárodných migrantov tvoria kvalifikovaní alebo vysokokvalifikovaní ľudia. A to je jeden z najnegatívnejších dôsledkov emigrácie pre rozvojové krajiny: „únik mozgov“. Avšak nie všetky krajiny, z ktorých ľudia odchádzajú, sú rovnako postihnuté týmto tzv. únikom mozgov; pre niektoré však to znamená úplnú katastrofu. Podľa správy SOPEMI, „33 % až 55 % vysoko vzdelaných ľudí z Angoly, Burundi, Ghany, Keni, Maurícia, Mozambiku, Sierry Leone, Tanzánie a Ugandy žije v krajinách OECD“ (30). V Afrike je najviac postihnuté týmto fenoménom odvetvie zdravotníctva, ako aj odvetvie vzdelávania.

9.2

V niektorých krajinách pôvodu nie sú dôsledky emigrácie vzdelaných a vysokokvalifikovaných ľudí až také negatívne. Napríklad v Indii a Pakistane odchod odborníkov na informačné technológie nemá až taký negatívny dopad, pretože tieto krajiny majú veľmi efektívny vzdelávací systém v oblasti informatiky a necítia sa byť o týchto ľudí ukrátení.

9.3

Emigrácia „mozgov,“ pokiaľ nemá veľký rozsah, môže byť pre krajinu pôvodu dokonca prínosom, keďže vždy tu dochádza aj k návratom alebo cirkulácii, ktorých prínosom sú nové vedomosti, technológie a podnikateľské projekty. Tak je tomu v Brazílii a v Číne. Existuje však veľa krajín, pre ktoré predstavuje odliv mozgov nenahraditeľné straty kvalifikovaných odborníkov a špecialistov.

9.4

Tento odliv mozgov je prínosom pre európske prijímajúce krajiny. Od roku 2002 sa v rôznych európskych krajinách právne predpisy v oblasti migrácie postupne menili tak, aby sa uľahčil vstup vysokokvalifikovaných pracovníkov.

9.5

Európska únia bude tiež podporovať selektívnu migračnú politiku: Plán politiky pre legálnu migráciu (31) predpokladá vypracovanie špecifickej smernice o prijímaní vysokokvalifiko-vaných pracovníkov, ktorú Európska komisia plánuje predložiť v septembri a ku ktorej výbor vypracuje stanovisko. Nepredpokladá sa však, že bude vypracovaná všeobecná smernica o prijímaní migrantov. Napriek kritike zo strany EHSV a Európskeho parlamentu (32) sa politika „selektívnej migrácie“ bude v Európe uplatňovať naďalej aj napriek riziku, že sa problémy niektorých krajín ešte zhoršia. Výbor si však myslí, že táto právna úprava by mala byť pozitívnym prínosom pre všetkých: pre krajiny pôvodu, pre prijímajúce krajiny i pre samotných migrantov.

9.6

Súdržnosť medzi migračnou politikou a politikou spolupráce v záujme rozvoja si vyžaduje, aby prijímajúce krajiny rozhodne a zodpovedne čelili problematike úniku mozgov. Prvým aspektom, ktorý je potrebné v tejto súvislosti zvážiť je, že problém odchodu odborných pracovníkov by sa pre krajiny pôvodu mohol stať prínosom, pokiaľ by sa títo pracovníci vracali s novými vedomosťami, ktoré by mohli vo svojej krajine využívať v prospech podnikov, hospodárstva či verejných služieb. Migranti, ktorí sa do krajiny pôvodu vrátia, môžu byť nositeľmi nielen vedomostí a technológií, ale aj investícií.

9.7

Z tohto uhla pohľadu preto môže mať podporovanie návratu pre krajiny pôvodu pozitívny prínos. Musí však ísť o čisto dobrovoľný návrat, vtedy, keď kvalifikovaný pracovník nájde vo svojej krajine pôvodu priaznivé podmienky k tomu, aby mohol vykonávať svoju profesionálnu činnosť. Výzvou teda je: vytvárať takéto priaznivé podmienky.

9.8

Pre podporu dobrovoľného návratu kvalifikovaných pracovníkov je potrebné, aby návrat do krajiny pôvodu neznamenal stratu pracovného povolenia a povolenia k pobytu v Európe (alebo stratu novo získaného občianstva). Iba takýmto spôsobom bude môcť fungovať okružná migrácia.

9.9

Návrat je možné podporiť aj možnosťou prevodu sociálnych práv navrátilcov. Dôležité je, aby správne fungovala možnosť prevodu dôchodkov a nároku na sociálne zabezpečenie, vrátane zdravotnej starostlivosti. Spáva generálneho tajomníka OSN počas dialógu na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji uvádza, že veľká väčšina medzinárodných migrantov sa pri prevode svojich dôchodkových práv stretáva s prekážkami. Napriek mnohým bilaterálnym dohodám navrhuje, aby bol vypracovaný medzinárodný rámec, ktorý by poskytoval tie najvyššie záruky. Dohovor MOP č. 157 z roku 1982 o vytvorení medzinárodného systému na zachovanie práv v sociálnom zabezpečení bol ratifikovaný len tromi krajinami (Španielskom, Filipínami a Švédskom) (33) Výbor odporúča ostatným členským krajinám, aby tento dohovor MOP č. 157 ratifikovali.

9.10

V rámci európskych politík spolupráce v záujme rozvoja je potrebné vypracovať programy, ktoré by riešili problematiku ako predchádzať úniku mozgov a ako podporiť dobrovoľný návrat kvalifikovaných pracovníkov. Potrebné je tiež investovať v krajinách pôvodu do odvetví a činností, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu.

9.11

EHSV súhlasí s návrhom Komisie, aby členské štáty v spolupráci s krajinami pôvodu vypracovali kódexy osvedčených postupov pri riadení prijímania vysokokvalifikovaných imigrantov.

9.12

EÚ musí veľmi aktívne spolupracovať s krajinami pôvodu pri vzdelávaní mladých ľudí. Tieto krajiny sú postihnuté stratou veľkej časti vzdelaného ľudského kapitálu, z čoho profitujú európske spoločnosti. Spolupráca pri vzdelávaní by bola pre tieto krajiny spravodlivou kompenzáciou za takéto straty, pretože do budúcnosti by tak disponovali ľudským kapitálom potrebným pre svoj rozvoj.

9.13

EHSV by chcel vyzdvihnúť význam dohôd a združení, ktoré môžu nadväzovať európske univerzity, nemocnice, podniky, technické a výskumné centrá s krajinami pôvodu, s cieľom umožniť niektorým vysokokvalifikovaným odborníkom rozvíjať svoje aktivity v krajinách pôvodu, pričom by ich platy, sociálne práva a pracovné prostriedky boli porovnateľné s európskymi.

10.1

Európska únia a členské štáty by mali svoju politiku prijímania upraviť tak, aby umožňovala legálnu migráciu prostredníctvom pružných a transparentných postupov. EHSV už vo svojom stanovisku k zelenej knihe (34) Komisii navrhol, že sú potrebné otvorené politiky prijímania tak vysokokvalifikovaných, ako aj menej kvalifikovaných pracovných síl. I keď chápe postoj, ktorý zaujali niektoré vlády, výbor navrhuje, aby členské štáty ukončili prechodné obdobia, ktoré občanom niektorých nových členských štátov obmedzujú slobodu pohybu a voľný prístup k zamestnaniu.

10.2

Nelegálnu migráciu je potrebné znížiť za pomoci interných politík v Európe, ako napr. bojom proti zamestnávaniu nelegálnych migrantov prostredníctvom legislatívy Spoločenstva (35) – k tomu sa výbor vyjadrí v ďalších pripravovaných stanoviskách – ďalej hraničnými kontrolami, bojom proti pašovaniu ľudí a spoluprácou s krajinami pôvodu i tranzitnými krajinami. EÚ musí byť solidárna a spoločne zdieľať náklady so štátmi južnej Európy vystavenými masívnemu prílevu nelegálnych migrantov, ktoré musia uskutočňovať mnohé záchranné akcie na mori a poskytovať imigrantom útočisko a humanitárnu pomoc. Vo výnimočných prípadoch bude tiež potrebné legalizovať štatút mnohých osôb „bez dokladov“, ktorí sa nachádzajú na území EÚ, a ktorí sú obeťami pracovného vykorisťovania a nemôžu využívať integračné opatrenia.

10.3

V rámci čo možno najpružnejších politík prijímania je potrebné podporovať systémy dočasnej migrácie a okružnej migrácie, a to vysokokvalifikovanej i menej kvalifikovanej pracovnej sily.

10.4

Aby bol systém dočasnej imigrácie uskutočniteľný je potrebné, aby legislatíva Spoločenstva poskytovala veľmi pružné krátkodobé povolenia, ktoré by boli kombinované s procesom návratu a so zárukami uzatvorenia novej zmluvy v budúcnosti. Mnohí imigranti by vďaka tomuto využívali legálne cesty a po ukončení platnosti povolenia k pobytu by nezostávali v Európe nelegálne.

10.5

EHSV vyzýva EÚ a členské štáty, aby s krajinami pôvodu dohodli postupy okružnej migrácie, ktoré by prostredníctvom pružných a transparentných krokov uľahčili mobilitu migrantov. V záujme oboch strán musia byť tieto dohody vyvážené, aby bola migrácia pre krajiny pôvodu aj faktorom rozvoja.

10.6

Užitočné by bolo stanoviť aj postupy pri dočasnom prijímaní, ktoré by zahŕňali tiež dohody o vzdelávaní a uznávaní odborných kvalifikácií. Dočasní migranti, ktorí v Európe pracujú, by si tak mohli zlepšiť svoju odbornú kvalifikáciu a po návrate by sa im rozšírili pracovné príležitosti a možnosti prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju svojej krajiny.

10.7

Nepružnosť súčasnej európskej legislatívy predstavuje hlavnú prekážku okružnej migrácie. S cieľom uľahčiť pohyb migrantov, návrat a rozvoj podnikateľských iniciatív v krajinách pôvodu by európska legislatíva mala umožniť dlhodobé zachovanie si práva na trvalý pobyt.

10.8

EHSV preto navrhuje, aby bola smernica o štatúte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt modifikovaná, aby sa obdobie počas ktorého sa štátnemu príslušníkovi zachováva povolenie k pobytu predĺžilo z aktuálneho jedného roka na päť rokov. EHSV vo svojom stanovisku uvádza (36), že sa domnieva, že rok (alebo dva, ako bolo v pôvodnom návrhu Komisie) je príliš krátke obdobie na to, aby sa migranti rozhodli čeliť výzve návratu a profesionálneho uplatnenia vo svojej krajine pôvodu.

10.9

V súčasnej dobe, keď sa EÚ snaží o globálny prístup v migračnej politike zohľadňujúcej súvislosti medzi migračnou a rozvojovou politikou je dôležité, aby všetci ľudia, ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte, mali možnosť vrátiť sa do svojej krajiny pôvodu, pričom by počas minimálne piatich rokov nestratili svoje právo na pobyt.

11.1

Európska komisia vydala v máji dôležité oznámenie (37) o okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Napriek tomu, že toto stanovisko je stanoviskom z vlastnej iniciatívy, tiež predstavuje príspevok výboru do diskusie, ktorú začala Komisia. V jednotlivých bodoch tohto stanoviska sú vyjadrené návrhy výboru k niektorým otázkam, ktoré načrtla Komisia vo svojom oznámení.

11.2

Oznámenie je rozdelené na dve časti. V prvej časti sa hovorí o vhodnosti rozvíjania partnerstva v oblasti mobility s tretími krajinami a druhá časť sa venuje konkrétnejšie okružnej migrácii.

11.3

Výbor podporuje návrh partnerstiev v oblasti mobility, aby EÚ a členské štáty umožnili legálnu migráciu prostredníctvom transparentných a pružných postupov. Partnerstvá by mali byť postavené na princípe záväzkov zo strany krajín pôvodu i členských štátov EÚ.

11.4

Záväzky, ktoré sa vyžadujú od krajín pôvodu migrácie sú záväzky, ktoré sa už postupne uplatňujú v súvislosti s bojom proti neregulárnej migrácii a sú veľmi konkrétne: opätovné prijatie, hraničné kontroly, kontroly cestovných dokladov, boj proti nelegálnemu obchodovaniu a obchodu s ľuďmi, atď. Je veľmi dôležité, aby si tieto krajiny plnili svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z dohody z Cotonou, najmä z ustanovení článku 13. EHSV sa domnieva, že niektoré krajiny, kde je „slabá štátna moc,“ budú mať problémy s dodržiavaním týchto požiadaviek a preto navrhuje, aby sa partnerstvá v oblasti mobility pružne prispôsobili podmienkam v jednotlivých krajinách.

11.5

Záväzky členských štátov sa delia na štyri typy:

11.5.1

Po prvé: záväzky ponúkať lepšie možnosti legálnej migrácie, pri súčasnom rešpektovaní zásady preferencie Spoločenstva občanov EÚ, s čím výbor súhlasí. EHSV súhlasí s myšlienkou, aby niektoré členské štáty (v rámci posilnenej spolupráce) ponúkli krajinám pôvodu spoločnú ponuku, a táto združená ponuka by bola ponukou EÚ a realizovala by sa prostredníctvom kvót a nástrojov prispôsobenia na európske pracovné trhy.

11.5.2

Po druhé: Európska komisia a členské štáty poskytnú tretím krajinám technickú a finančnú pomoc pri riadení legálnych migračných tokov. Výbor sa domnieva, že prostriedky fondov Spoločenstva, určené do oblasti migrácie a azylu nie sú dostatočné a preto navrhuje Komisii, Parlamentu a Rade, aby boli tieto fondy v budúcnosti podstatne navýšené.

11.5.3

Po tretie: výbor sa tiež domnieva, že partnerstvá v oblasti mobility by so súhlasom krajín pôvodu mohli spomaľovať emigráciu z niektorých povolaní, čím by sa predchádzalo úniku mozgov (príklad zdravotníkov v niektorých európskych krajinách). Dohody by mali slúžiť na to, aby podporovali okružnú migráciu, ako aj návrat dočasných migrantov.

11.5.4

Po štvrté: záväzok EÚ a členských štátov, že zjednodušia proces vydávania víz na krátkodobý pobyt. EHSV v niekoľkých stanoviskách navrhoval, aby sa vylepšila organizácia konzulárnych služieb členských štátoch EÚ v krajinách pôvodu, aby delegácie Európskej komisie spolupracovali s členskými štátmi v otázkach migrácie a aby sa využívala sieť EURES na vyhľadávanie existujúcich pracovných ponúk v EÚ. Výbor súhlasí s návrhom Komisie, aby fungovala posilnená spolupráca s rôznymi členskými štátmi pri zakladaní spoločných centier na vybavovanie žiadostí o víza, aby boli spresnené spoločné konzulárne inštrukcie k vydávaniu víz na opakovaný vstup občanom tretích krajín, ktorí potrebujú často cestovať, a aby sa zjednodušil postup vydávania víz určitým kategóriám osôb, ktoré budú špecifikované v dohodách o mobilite.

11.6

Európska komisia plánuje dohodnúť sa na zjednodušení okružnej migrácie. EHSV sa domnieva, že súčasná legislatíva v oblasti migrácie je veľmi nepružná a nie je vyhovujúca ani pre imigrantov, ani pre krajiny pôvodu, ani pre prijímajúce európske krajiny. EHSV už v niekoľkých stanoviskách navrhoval pružnejšie právne predpisy, aby sa uľahčili systémy okružnej migrácie, ktoré by rešpektovali vôľu ľudí. Základné práva migrantov musia byť plne chránené, predovšetkým sociálne a pracovné práva a právo na život s rodinou.

11.7

Komisia navrhuje dve formy okružnej migrácie: migráciu občanov tretích krajín, usadených v EÚ, aby mohli rozvíjať aktivity v svojich krajinách pôvodu, pričom by im bolo zachované právo na pobyt v členskom štáte a migráciu osôb, ktoré majú pobyt v tretej krajine, aby mohli prísť do EÚ kvôli práci, štúdiu alebo odbornej príprave, alebo na základe kombinácie všetkých troch dôvodov. Keď sa platnosť ich povolenia skončí, aby sa mohli vrátiť sa do svojej krajiny a zachová si možnosť návratu do EÚ a to prostredníctvom zjednodušených postupov prijímania.

11.8

Výbor sa nazdáva, že systém okružnej migrácie sa vytvára len vtedy, keď migranti (s dočasným alebo trvalým pobytom), ktorí sa vrátili do svojej krajiny pôvodu, majú možnosť legálne sa vrátiť do členského štátu, v ktorom predtým žili. Pokiaľ chceme podporovať okružnú migráciu, musíme predovšetkým stanoviť mechanizmy, ktoré by prostredníctvom pružných opatrení umožňovali návrat do krajiny predchádzajúceho pobytu.

11.9

EHSV podporuje návrh Komisie na vypracovanie nového legislatívneho rámca EÚ, ktorý by podporoval okružnú migráciu. Za týmto účelom bude potrebné upraviť niektoré platné smernice a dohodnúť vhodné kritériá na vypracovanie nových smerníc plánovaných v rámci legislatívneho programu, ako sú:

11.9.1

Návrh smernice o prijímaní vysokokvalifikovaných imigrantov: výbor pokladá, že návrh Komisie na ďalšie zjednodušenie postupov prijímania osôb, ktoré už určitý čas legálne bývali v EÚ (z dôvodu vysokokvalifikovanej práce, štúdií alebo iného vzdelávania) je vhodný.

11.9.2

Návrh smernice o prijímaní sezónnych migrantov: výbor navrhuje, aby pre sezónnych migrantov existovalo viacročné povolenie k pobytu/pracovné povolenie, ktoré by im umožňovalo návrat v priebehu piatich po sebe idúcich rokov, s možnosťou predĺženia o ďalších päť rokov, aby mohli takéto sezónne práce vykonávať.

11.9.3

Návrh smernice o prijímaní platených praktikantov: výbor si myslí, že s cieľom odborného vzdelávania štátnych príslušníkov tretích krajín a rozvoja ich krajín by bolo vhodné zjednodušiť možnosti ich vstupu do Európy na obdobie vzdelávania a týmto spôsobom prispieť k podpore cirkulácie mozgov a prenosu vedomostí. S cieľom ešte väčšieho obehu mozgov by súčasťou návrhu mohla byť možnosť, aby sa ľudia, ktorí sa už predtým v Európe vzdelávali, mohli vrátiť na určité obmedzené obdobie (1-5 rokov) s cieľom získať ďalšie odborné vzdelanie alebo si prípadne zvýšiť svoju kvalifikáciu.

11.9.4

EHSV navrhuje Komisii, aby s úmyslom posilniť okružnú migráciu uskutočnila určité zmeny niektorých platných smerníc: Smernice 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – smernica v súčasnosti stanovuje, že postavenie osoby s dlhodobým pobytom sa spravidla odoberie v prípade, ak sa na území Spoločenstva nezdržiava počas viac ako 12 po sebe idúcich mesiacov. Komisia navrhuje predĺženie tohto obdobia na dva až tri roky a výbor je toho názoru, že primeraným časovým obdobím by bolo päť rokov.

11.9.5

Smernice Rady 2004/114/ES o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby a Smernice Rady 2005/71/ES o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu: výbor súhlasí s úpravou tejto smernice a zavedením povolenia na viacnásobný vstup, ktoré by žiadateľovi umožnilo nezdržiavať sa na území EÚ dlhšie obdobie bez straty práva na pobyt. Tiež by bolo potrebné zmeniť nezáväzné ustanovenia týchto smerníc, ktoré umožňujú členským štátom disponovať zjednodušenými alebo zrýchlenými postupmi prijímania osôb, ktoré predtým pracovali ako výskumní pracovníci alebo študovali v EÚ, na právo takýchto osôb na zrýchlený postup za predpokladu, že sa po skončení platnosti povolenia vrátia do svojej krajiny pôvodu. Výbor tiež súhlasí s tým, aby sa tieto dve smernice spojili, čo by umožnilo ľahšie prijímanie (viazané na menej podmienok) štátnych príslušníkov z nečlenských krajín EÚ – ktorí boli predtým prijatí ako študenti a ktorí sa po ukončení štúdia riadne vrátili do svojej krajiny pôvodu – ako výskumných pracovníkov. Takýto systém by sa mohol rozšíriť aj na študentov, ktorí žiadajú o prijatie ako výskumní pracovníci, pričom majú stále pobyt v členskom štáte, v ktorom študujú, za predpokladu, že žiadosť bude predložená pred uplynutím platnosti povolenia na pobyt na účely štúdia.

11.10

EHSV sa domnieva, že prostredníctvom stimulov na podporu cirkulácie, zaručením možnosti návratu, hodnotením uplatňovania postupov a znížením rizika úniku mozgov vďaka spolupráci s tretími krajinami je potrebné zabezpečiť, aby okružná migrácia napĺňala svoje ciele a z dlhodobého hľadiska prinášala výhody.

11.11

Pre obeh mozgov je tiež potrebné, aby bol vyriešený jeden z najväčších problémov mnohých európskych migrantov – uznávanie akademických a iných odborných titulov. Cirkulácia týchto osôb medzi krajinou pôvodu a prijímajúcou krajinou sa zlepší, keď bude Európa uznávať tituly migrantov. Výbor navrhuje, aby i napriek pretrvávajúcim ťažkostiam sa pokračovalo vo vyjednávaní dohôd o uznávaní titulov medzi EÚ a krajinami pôvodu väčšiny migračných tokov.

11.12

Pre správne fungovanie systému okružnej migrácie je podobne potrebné, aby boli zaručené dôchodkové a sociálne práva, ktoré emigranti nadobudli. Kvôli tomu bude potrebné rokovať o recipročných dohodách medzi členskými štátmi EÚ a krajinami pôvodu, a tiež ratifikovať Dohovor č. 157 MOP.

11.13

Výbor navrhuje, aby v rámci novovytvorených partnerstiev v oblasti mobility navrhla EÚ ďalšie kapitoly na uľahčenie uznávania odborných titulov a záruky dôchodkových práv.

12.1

V Bruseli sa 10. júla konala medzivládna konferencia Celosvetové fórum o medzinárodnej migrácii pod vedením generálneho tajomníka OSN, pána Ban Ki-moona, ktorej sa zúčastnilo 800 delegátov z viac ako 140 krajín, nadviazala na summit OSN zo septembra 2006.

12.2

EHSV zastupoval 9. júla na Dni občianskej spoločnosti spravodajca tohto stanoviska. Závery z tohto stretnutia sú zverejnené na internetovej stránke konferencie a výbor s nimi vo všeobecnosti súhlasí (38) Budúci rok sa celosvetové fórum bude konať v Manile a mal by sa na ňom zúčastniť aj EHSV.

12.3

Výbor vyzýva vlády štátov Európskej únie a Komisiu k tomu, aby naďalej rozvíjali svoje aktivity v rámci OSN, aby sa problematika migrácie stala súčasťou medzinárodnej agendy, aby boli ľudské práva migrantov garantované rámcom medzinárodných právnych predpisov, a aby riadenie procesu migrácie spoločne s krajinami pôvodu i prijímajúcimi krajinami napomáhalo hospodárskemu a spoločenskému rozvoju ľudstva.

12.4

Výbor sa v tomto stanovisku vyjadruje k problematike okružnej migrácie po prvý krát; v budúcnosti sa tohto témou bude zaoberať podrobnejšie v ďalších stanoviskách.