27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/144

1.1

EHSV víta skutočnosť, že Európska únia a štáty Stredomoria podporujú európsko-stredomorské partnerstvo v súlade s päťročným pracovným programom Komisie, ktorý podporuje najmä návrhy týkajúce sa rozvojových politík s cieľom posilniť pozíciu žien v európsko-stredomorskom regióne. Navrhuje preto vyčleniť osobitné prostriedky na financovanie tých krajín európsko-stredomorského regiónu, ktoré sa zapoja do pozitívnych akcií s cieľom konkrétne zlepšiť právne postavenie žien (1).

1.2

EHSV žiada, aby sa prostredníctvom mechanizmov na monitorovanie záverov z prvej ministerskej konferencie európsko-stredomorského partnerstva na tému „Posilnenie úlohy žien v spoločnosti“ starostlivo pozoroval a hodnotil rozvoj podnikania žien a aby sa prijali opatrenia na jeho rozvoj.

1.3

EHSV žiada, aby sa do národných akčných plánov v rámci Európskej susedskej politiky začlenili konkrétne opatrenia a ciele na podporu podnikania žien.

1.4

EHSV odporúča, aby sa v rámci Európskej susedskej politiky vyčlenilo viac prostriedkov na rozvoj podnikania žien a na odbornú pomoc pre začínajúce podnikateľky.

1.5

EHSV víta iniciatívy GR pre podnikanie a priemysel a EuropeAid – Európskeho úradu pre spoluprácu (2) zamerané na podnikanie v Európe a v stredomorských partnerských krajinách. Vyzýva krajiny zapojené do európsko-stredomorského partnerstva, aby prijali podobné opatrenia a zamerali sa na potreby tohto regiónu v akčných plánoch, ktoré sú predmetom rokovaní so stredomorskými partnerskými krajinami.

1.6

EHSV víta zriadenie dočasného výboru pre práva žien v rámci parlamentného zhromaždenia krajín EÚ a Stredomoria (EMPA). Vyzýva tento výbor, aby navrhol opatrenia na posilnenie existujúcich podnikateľských aktivít žien a na podporu dlhodobých a na budúcnosť orientovaných iniciatív reagujúcich na globálnu konkurenciu.

1.7

EHSV odporúča, aby sa na ženy zameralo aj uplatňovanie Európsko-stredomorskej charty podnikania (3).

1.8

Mala by prevládnuť snaha o vyrovnané zastúpenie mladých žien aj mladých mužov medzi účastníkmi a vedúcimi činiteľmi európsko-stredomorských programov zameraných na mládež.

1.9

EHSV víta úsilie Európsko-stredomorskej mládežníckej platformy pri vytváraní európsko-stredomorskej siete mládežníckych skupín zaoberajúcich sa otázkami rovnosti mužov a žien (4), ako aj európsko-stredomorskej siete mladých podnikateľov (5).

1.10

EHSV sa nazdáva, že lepšie výsledky v podpore podnikania žien je možné dosiahnuť medzirezortnou spoluprácou, zapojením ďalších zainteresovaných strán (zástupcov finančných inštitúcií, implementačných agentúr, zástupcov podnikateľských kruhov, odborníkov a donorov) do výmeny názorov na prioritné oblasti a uľahčením prevodu existujúcich podnikov na ženy.

1.11

EHSV vyzýva na posilnenie mimovládnych organizácií a socioprofesijných organizácií, ktoré pôsobia v oblasti podpory hospodárskych aktivít žien, prostredníctvom partnerstiev súkromného a štátneho sektora.

1.12

EHSV vyzýva aktérov európsko-stredomorského partnerstva, aby zorganizovali konferenciu o podnikateľkách v európsko-stredomorskom regióne, na ktorej by sa diskutovalo o súvisiacich otázkach a vzišli by z nej návrhy týkajúce sa príspevku žien k vyrovnávaniu sa s globálnymi výzvami v tomto regióne.

1.13

EHSV opätovne vyjadruje názor, že podpora podnikania žien v európsko-stredomorskom regióne zohráva významnú úlohu pri vytváraní aktívneho a dynamického hospodárstva schopného obstáť v globalizovanom svete.

1.14

EHSV sa nazdáva, že posilnenie podnikateľského prostredia pre ženy je zásadnou podmienkou zlepšenia prístupu na trh v danom regióne a vo vzťahu ku krajinám EÚ.

1.15

EHSV odporúča, aby sa pri riešení ďalších problémov, ktorým čelia podnikateľky, výskum zacielil na odhalenie špecifických potrieb v rámci každej krajiny.

1.16

EHSV pripomína, že existujú rôzne strediská pre monitorovanie vrátane GEM, UNDP a Svetovej banky, ktoré sa zaoberajú podnikaním v európsko-stredomorskom regióne, ale odporúčal by zriadenie platformy, ktorá by lepšie sprostredkovala rozhodujúcim politickým činiteľom zistené výsledky, a ktorá by zbierala a šírila materiály pre mikropodniky aj malé a stredné podniky v európsko-stredomorskom regióne. Platforma by sa mohla zamerať najmä na:

1.17

Výbor odporúča, aby sa v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) vyvinuli nasledovné aktivity:

EHSV dôrazne vyzýva stále univerzitné fórum európsko-stredomorského partnerstva (6), ktoré bolo zriadené v Tampere, aby sa vo svojich iniciatívach prednostne zaoberalo problematikou rovnosti žien a mužov, a to najmä v oblasti podnikania.

1.18

EHSV odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť vplyvu masmédií, najmä televízie, na podnikanie a ženy.

2.1

Treba zaviesť osobitné opatrenia a programy usilujúce sa o to, aby sa ženy mohli väčšou mierou podieľať na hospodárskom raste a rozvoji. Niektoré z týchto politík by mohli byť stanovené v akčnom pláne, ktorý má jasný časový rámec a hodnotiace postupy a mal by obsahovať:

3.1

Je dôležité, aby sme sa problematikou práv žien nezaoberali ako samostatnou otázkou oddelenou od problematiky úlohy žien v hospodárskom rozvoji. Je nevyhnutné, aby všetci sociálni partneri uznali vzťah medzi ľudskými právami, demokraciou, rozvojom a právami žien. Za prioritné by sa malo považovať odstránenie prekážok pri posilňovaní postavenia žien vyplývajúcich z tradícií a kultúrnych a rodinných kódexov.

3.2

Aktivity v oblasti vzdelávania a zamestnanosti v európsko-stredomorskom regióne zamerané na odstránenie rozdielov v posudzovaní žien a mužov si vyžadujú spoločné úsilie, ktoré by viedlo k vytvoreniu prostredia, kde budú môcť ženy rozvíjať podnikateľské aktivity.

3.3

Miera negramotnosti žien v regióne Blízkeho východu a Severnej Afriky sa líši v závislosti od jednotlivých krajín, no vo všeobecnosti je stále veľmi vysoká, v priemere dosahuje 42 %, kým u mužov predstavuje 21 %. V posledných dvoch desaťročiach však zaznamenávame pozitívny trend pri rovnakej dostupnosti vzdelávania, ktorej miera sa líši v závislosti od krajín. Vo všetkých krajinách existuje veľký rozdiel medzi gramotnosťou mladých žien (15-24 rokov) a dospelých žien (nad 24 rokov) (8).

3.4

Za posledné desaťročie sa zlepšili možnosti zamestnania, najmä vďaka vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj hospodárskemu rastu v sektoroch, kde je najväčší dopyt po ženskej pracovnej sile, teda v sociálnych službách, školstve, zdravotníctve a ostatných službách. Len 32 % žien v aktívnom veku pracuje alebo si hľadá zamestnanie mimo domova. Ak aj dievčatá z tradičných spoločenských vrstiev navštevujú školu, nepodporuje sa u ich následne snaha zamestnať sa.

3.5

V rámci školského systému by sa mali podporovať podnikateľské aktivity a prijímanie rizík. Veľmi dôležité je vytvoriť národný vzdelávací plán a skvalitniť základné školstvo, ako aj odstrániť negramotnosť u žien, najmä znevýhodnených a zdravotne postihnutých žien.

3.6

Okrem toho, že tu vyvstáva potreba šíriť osvetu v oblasti občianskeho povedomia a zvyšovania informovanosti o sociálnych, politických, zákonných a hospodárskych právach žien, je takisto nevyhnutné vzdelávať finančné kruhy a ostatných aktérov, aby dokázali lepšie vyjsť v ústrety ženám, ktoré podnikajú.

3.7

Za prvoradú tému v spoločenskom a politickom kontexte a v celkovom rozvoji hospodárskeho rastu v regióne treba považovať rodovú zaujatosť. Osobitná úloha a postavenie, ktoré ženám vnucuje spoločnosť prostredníctvom tradičného rodinného práva, tiež nazývaného „Kódex osobného postavenia“ (Personal Status Code), sú k ženám diskriminačné. Právne postavenie žien, ktoré upravuje ich účasť na hospodárskych, politických, spoločenských, občianskych a kultúrnych aktivitách, je stále jednou z najväčších prekážok, hoci takmer 190 štátov, vrátane krajín z arabskej oblasti, ratifikovalo Miléniovú deklaráciu (9).

3.8

Treba zviditeľniť a posilniť drobné tradičné obchodné aktivity žien. Sem často patrí neplatená činnosť žien v rodine a tradičné práce. Mali by sa usporadúvať školenia a poskytovať podpora na rozvoj a modernizáciu mnohých remesiel a malých podnikov, ktoré by sa mohli zmeniť na produktívne platené zamestnanie vďaka vytvoreniu komerčných služieb, ktoré ženám dodajú hospodársku silu.

3.9

Ženy sa najväčšmi zapájajú do práce v poľnohospodárstve. Vo vidieckych oblastiach, kde je veľká časť žien negramotných alebo má iba základné vzdelanie, je prístup k vzdelávaniu veľmi obmedzený (10). Ženám k zlepšeniu ich vlastného postavenia a postavenia ich rodiny často chýba sebauvedomenie a sebadôvera. Potrebujú preto integrované programy, ktoré sa orientujú na posilnenie ich pozície a zároveň poskytujú odbornú prípravu a školenia v oblasti podnikania a základných obchodných zručností, ako i podporu pri vypracovávaní životaschopných obchodných plánov, prístupe k pôžičkám na založenie podniku a k úverom pre zriadenie mikropodnikov v ich dedine. Školiace programy by mali ženám na vidieku prinášať možnosti na spoločné rozvíjanie poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych aktivít a pre ich nepoľnohospodárske aktivity by mali tiež zabezpečiť podporu zo strany mužov v ich komunitách.

3.10

Je dôležité zakladať malé družstvá, a podporiť tak podnikateľky.

3.11

Takisto je dôležité podporiť existujúce podnikateľky a hľadať nové sektory, v ktorých môžu ženy vyvíjať ekonomickú iniciatívu pri netradičných podnikateľských aktivitách vrátane rozvoja zručností v oblasti marketingu a tvorby cien a zamerať sa na zahraničné trhy.

3.12

Na vytvorenie príležitostí pre rozvoj hospodárskych aktivít žien treba dôkladne porozumieť súčasným a budúcim spoločensko-ekonomickým pomerom v jednotlivých regiónoch.

3.13

Potrebné je zapojiť všetkých zainteresovaných aktérov a odstrániť prekážky, ktoré stoja v ceste ženám a zaviesť osobitné opatrenia a programy, vďaka ktorým by sa ženy mohli väčšou mierou podieľať na raste a rozvoji hospodárstva.

3.14

Dôležitá je dostupnosť finančných prostriedkov. Treba zvýšiť limity úverov, čo podporí mikropodniky a malé podniky pri expandovaní a investíciách do podnikania. Vlády a donori by mohli oficiálnym úverovým inštitúciám ponúkať stimuly pre tieto typy projektov. Činitelia, ktorí rozhodujú o politikách, by mali mať vždy na zreteli rozdiely medzi malými a strednými podnikmi a mikropodnikmi v oblasti organizácie, financovania, produktivity a možností rastu.

3.15

Medzi stimulmi pre nové podnikateľské plány a zakladanie nových podnikov by nemalo chýbať zefektívnenie oblasti mikroúverov. Komerčné banky by takisto mali uplatňovať primerané a realistické podmienky pre poskytovanie pôžičiek.

3.16

Marketingové a propagačné výstavy v regióne a v členských krajinách EÚ môžu poskytnúť možnosti pre iniciatívy zamerané na export, najmä vo výrobnom sektore.

3.17

Na budúcnosť žien v európsko-stredomorskom regióne sa treba pozerať v rámci celkového hospodárskeho, politického a sociálneho vývoja. Bez hospodárskeho rastu a zlepšenia miery zamestnanosti budú ženy aj naďalej diskriminované v nerovnom súperení s mužmi.

3.18

Treba zaviesť osobitné opatrenia a programy usilujúce sa o to, aby sa ženy mohli väčšou mierou podieľať na hospodárskom raste a rozvoji.

3.19

Stratégie zamerané osobitne na podnikajúce ženy im môžu poskytnúť možnosti na prelomenie tradičných hospodárskych štruktúr a zvýšiť investície do podnikania.

3.20

Iniciatívy na odhalenie osobitných potrieb jednotlivých krajín by mali vychádzať z výskumu, ktorý by sa zameral na silné a slabé stránky žien v závislosti od jednotlivých vekových skupín. Takisto treba vypracovať štúdie jednotlivých sektorov.

3.21

Je nevyhnutné stanoviť a vyhodnotiť vnútroštátne opatrenia v oblasti zakladania podnikov, poskytovania informácií a poradenstva, financovania, možností vzdelávania a vytvárania sietí s cieľom identifikovať a vymieňať si overené postupy medzi severnými a južnými regiónmi európsko-stredomorskej oblasti a medzi južnými regiónmi navzájom. Zároveň treba neustále monitorovať pokrok v krajinách európsko-stredomorského partnerstva, aby sa dosiahla plná účasť žien na hospodárskom živote ich krajiny.

3.22

Nadnárodné programy prebiehajúce v európsko-stredomorskom regióne umožňujú združeniam podnikateliek vymieňať si skúsenosti a overené postupy, čo predstavuje účinný prostriedok na rozvíjanie aktivít a zručností potrebných pri podnikaní.

3.23

Účinným nástrojom na posilnenie postavenia žien vďaka zakladaniu živností a malých podnikov môže byť franchising. Môže znížiť riziká spojené s rozvojom nového projektu, keďže podnikatelia sa môžu spoliehať na overené skúsenosti a zručnosti. Dôležité je aj zlepšiť činnosť centier pre podnikateľské zdroje. Vyvstáva potreba budovania schopností, ktoré môže prebiehať aj na základe úspešných postupov a programov z iných krajín.

3.24

Skúmanie nových oblastí, ako sú napríklad služby v oblasti informačných a komunikačných technológií, výskum a rozvoj, riadenie médií a produkcia inovatívnych mediálnych programov, ako aj hľadanie nových trhových možností v cestovnom ruchu môže takisto otvoriť nové smerovanie podnikateľských aktivít žien.

3.25

Informačné a komunikačné technológie prispievajú k zvyšovaniu produktivity, hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Rozvoj tohto sektora je pre úspech európsko-stredomorského regiónu v globálnej konkurencii veľmi dôležitý. Pri zavádzaní potrebnej infraštruktúry treba zabezpečiť, aby k nej mali prístup všetci a nerozširovala sa digitálna priepasť, najmä medzi ženami a obyvateľstvom s nízkou gramotnosťou. Rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich prínos podporí podnikateľské zručnosti mužov aj žien.

3.26

Užitočným fórom na šírenie osvedčených postupov a prácu v rámci sietí by mohol byť portál pre podnikanie žien (11), ktorý vznikol z iniciatívy GR Európskej komisie pre podnikanie a priemysel.

3.27

Mohli by sa vytvoriť oficiálne pracovné miesta v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by ženám takisto pomohli zladiť rodinné a pracovné povinnosti.

3.28

Podporné a informačné služby v oblasti podnikania žien znížia tlak na imigráciu. To môže viesť k vytváraniu pracovných miest v krajinách pôvodu aj v hostiteľských krajinách.

4.1

Európska susedská politika má za cieľ posilniť hospodársku integráciu medzi EÚ a jej partnermi. Objem prostriedkov vyčlenených pre partnerov zo Stredomoria v rámci uvedenej politiky na obdobie rokov 2007-2013 sa zvýšil o 32 % a dosahuje 12 miliárd EUR. Doteraz sa však v jeho rámci nevenovala dostatočná pozornosť podpore hospodárskych aktivít žien.

4.2

EHSV získal na plenárnom zasadnutí parlamentného zhromaždenia krajín EÚ a Stredomoria, ktoré sa konalo 16.-17. marca 2007, štatút stáleho pozorovateľa s právom vystupovať na všetkých schôdzach parlamentného zhromaždenia. EHSV takto získal významnú možnosť zasadzovať sa o posilnenie hospodárskych aktivít žien.

4.3

Na prvej ministerskej konferencii krajín EÚ a Stredomoria zameranej na otázku posilnenia úlohy žien v spoločnosti, ktorá sa konala v novembri 2006 v Istanbule (12), bol prijatý záväzok „podporovať podnikanie žien prostredníctvom zlepšenia ich prístupu k pôde, financiám, trhom, informáciám, odbornej príprave a práci v sieťach a nabádať finančné inštitúcie, aby prispôsobovali svoje produkty potrebám žien, najmä aby poskytovali mikroúvery“.

5.1

Na piatej európsko-stredomorskej konferencii, ktorá sa uskutočnila 4. októbra 2004 v meste Caserta (Taliansko), schválili ministri priemyslu pracovný program priemyselnej spolupráce na roky 2005-2006. Jedným z návrhov bolo vymieňať si poznatky a skúsenosti v oblasti podnikateľského vzdelávania.

5.2

V nadväznosti na túto iniciatívu pripravilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre podnikanie a priemysel Európsko-stredomorskú chartu podnikania (13), ktorú podporilo deväť partnerov zo Stredomoria. Jedným z kľúčových zásad je vybudovať v európsko-stredomorskom regióne podnikateľskú spoločnosť, ktorá osloví mladých aj dospelých cez vzdelávací systém na všetkých úrovniach s perspektívou celoživotného vzdelávania. Konkrétne sa však nezmieňuje o tom, ako riešiť problémy, s ktorými sa podnikateľky stretávajú.

5.3

Charta môže účinne pomôcť zlepšiť podmienky pre podnikanie. Avšak podpora podnikania žien sa pri jej uplatňovaní neuvádza ani medzi kľúčovými zásadami ani medzi cieľmi.

5.4

Hoci pracovný program európsko-stredomorskej priemyselnej spolupráce na obdobie rokov 2007-2008 vychádza z dosiahnutých výsledkov a posilňuje opatrenia na efektívnejšiu realizáciu, takisto sa osobitne nesústreďuje na podporu podnikania žien.

5.5

Množstvo iniciatív Európskej komisie možno použiť ako príklad osvedčených postupov a odovzdávania poznatkov medzi európskymi a stredomorskými krajinami (14).

6.1

Organizovaná občianska spoločnosť zohráva významnú úlohu pri posilňovaní postavenia žien, ich účasti a zastúpení vo verejnej sfére, ako aj pri podpore ich podnikania.

6.2

Na základe silnej tradície starostlivosti o znevýhodnených, vrátane okrem iného zdravotne postihnutých žien a žien s obmedzeným alebo žiadnym prístupom k vzdelávaniu a odbornej príprave, by bolo možné lepšie využiť jestvujúce zdroje na poskytovanie odbornej prípravy v oblasti manažmentu a financovania.

6.3

Mimovládne organizácie a socioprofesijné organizácie môžu prostredníctvom partnerstiev medzi súkromným a štátnym sektorom účinne stimulovať hospodársky rast (15). Takéto partnerstvá môžu ďalej rozvíjať služby pre činnosti, ktoré sú zdrojom príjmu.

6.4

Ďalšími oblasťami, v ktorých by sa mohli uplatniť skúsené mimovládne organizácie a socioprofesijné organizácie, je odborná príprava a certifikácia pri odstraňovaní rodových rozdielov vo vzdelávaní.

7.1

EHSV môže zohrať dôležitú úlohu pri zapájaní občianskej spoločnosti do uplatňovania európsko-stredomorskej politiky v oblasti začlenenia žien do hospodárskeho a spoločenského života (16).

7.2

EHSV prispel do diskusie o otázke žien a zamestnanosti prostredníctvom správy, ktorá bola prednesená na 21. schôdzi zmiešaného poradného výboru EÚ-Turecko 13.-14. júla 2006 (17). Na jeho ďalšiu schôdzu, ktorá sa bude konať v novembri 2007 v Turecku, vypracuje správu o podnikaní žien.

7.3

V záverečnom vyhlásení zo summitu hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií európskych a stredomorských krajín, ktorý prebehol 15.-17. novembra v slovinskej Ľubľane (18), sa účastníci zaviazali, že budú pokračovať v iniciatívach zameraných na zapojenie žien do hospodárskeho a spoločenského života, najmä prostredníctvom rozvoja podnikania žien.

7.4

EHSV takisto víta skutočnosť, že ministri uznali nakoľko je dôležité posilniť úlohu občianskej spoločnosti a rozvíjať možnosti na jej činnosť, a to prostredníctvom lepšej spolupráce s vládou a parlamentných kontaktov s organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj vďaka spolupráci medzi národnou, regionálnou a miestnou úrovňou správy.

7.5

EÚ vytvorila v rámci barcelonského procesu množstvo programov, z ktorých sa niektoré priamo zamerali na mládež v regióne európsko-stredomorského partnerstva. Výbor predložil informačnú správu na tému „Podpora mládeže v krajinách stredomorského partnerstva“, v ktorej sa takisto venuje podpore podnikania žien (19).

8.1

Európska komisia by mala zabezpečiť hodnotenie vplyvu európskej susedskej politiky vrátane programu MEDA a mať systematicky na zreteli otázky spojené s rovnosťou žien a mužov. Úloha žien v podnikaní v európsko-stredomorskom regióne je rozhodujúca pri riešení hospodárskych výzev globalizácie. Pozitívnym krokom je regionálny program Európskej komisie pre región Blízkeho východu a Severnej Afriky zameraný na podporu úlohy žien v hospodárskom živote. Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie konzultácií s príslušnými zástupcami občianskej spoločnosti vrátane ženských mimovládnych organizácií vo všetkých štádiách projektov (plánovanie, realizácia, hodnotenie a následná činnosť), aby sa vytvorili podmienky na dosiahnutie stanovených cieľov.