27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/8

1.1

Závery predsedníctva Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 žiadajú Európsky hospodársky a sociálny výbor o súhrnné správy, ktoré by podporili Partnerstvo pre rast a zamestnanosť začiatkom roka 2008.

1.2

Na zasadnutí Európskej rady boli ďalej navrhnuté špecifické oblasti prioritných krokov na obdobie rokov 2005-2008:

2.1

Hoci Lisabonská stratégia zaznamenala pozitívne výsledky, najmä v oblastiach ako hospodársky a priemyselný rast a vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest však ešte úplne nesplnila očakávania. V rámci celosvetovej hospodárskej súťaže čelí Európa výzvam tradičných, ako aj novších konkurentov, ktoré nedokáže adekvátne riešiť.

2.2

Európske podniky musia vykonávať svoju činnosť na neúplnom jednotnom trhu, najmä pokiaľ ide harmonizáciu daňových pravidiel, príliš pomalú implementáciu smerníc členskými štátmi, pretrvávajúce administratívne prekážky a nedostatočnú pracovnú mobilitu. Najmä malé a stredné podniky majú problémy pri prekonávaní týchto prekážok.

2.3

Ďalšími problémami, ktoré je potrebné prekonať, je nedostatok podnikateľských aktivít, starnúca populácia a jej vplyv na podnikanie, ponuka pracovnej sily a väčšia potreba zamerať sa na prevod podniku, prístup k finančným prostriedkom v začiatočnej a rozvojovej fáze, dostupnosť výsledkov výskumu a tým inovačných príležitostí.

2.4

Malé a stredné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie. Ich potrebný prínos sa však v prvých rokoch implementácie zanedbával. Lepšie rozvinuté by malo byť najmä zapojenie organizácií malých a stredných podnikov do hodnotenia pokroku, ako aj ich úloha pri podpore malých a stredných podnikov na všetkých úrovniach politiky. Pri príležitosti ďalšieho preskúmania integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010 EHSV žiada o lepšie nasmerované a efektívnejšie usmernenia pre malé a stredné podniky, najmä v kapitole o mikroekonomických reformách. S cieľom vo veľkom implementovať tieto usmernenia do procesu žiada EHSV Radu, aby vytvorila právny základ Charty pre malé podniky, ako to žiadal Parlament, čím sa posilní základ pre ďalšie kroky. Nasledujúce politické línie a kroky sú považované za nevyhnutné pre rozvoj podnikateľského potenciálu malých a stredných podnikov.

2.4.1

EHSV žiada Komisiu a Radu, aby vyvinuli potrebné úsilie a prispeli k zakotveniu vedúcej úlohy princípu „najprv myslieť v malom“ v celej príslušnej legislatíve.

2.4.2

EHSV žiada, aby bol rok 2009 vyhlásený za Rok podnikateľa s cieľom zdôrazniť významnú úlohu, ktorú podnikatelia zohrávajú v oblasti rastu a životných podmienok a podnietiť mladých ľudí, ale i ostatných, aby pri výbere profesie uvažovali o podnikaní.

2.4.3

EHSV vyzýva k vynaloženiu úsilia s cieľom zabezpečiť efektívny program pre konkurencieschopnosť a inováciu, ktorý by zabezpečil účinnú podporu a bol by malým a stredným podnikom ľahšie dostupný, ako aj 7. rámcový program pre výskum a vývoj a štrukturálne fondy zjednodušujúce prístup malých a stredných podnikov. Efektívnosť a dostupnosť týchto programov, ako aj nástroja JEREMIE, by bolo potrebné dôkladne monitorovať.

2.4.4

Najcennejšou hodnotou podniku je ľudský kapitál. Primerané podporné štruktúry, konkrétne prispôsobené ponuky odbornej prípravy a vhodne navrhnuté finančné stimuly by mali prostredníctvom ďalších investícií do nepretržitej odbornej prípravy pomôcť malým a stredným podnikom zvýšiť kvalifikáciu a zručnosť pracovníkov ako aj podnikateľov.

2.4.5

EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala analýzu zapojenia malých a stredných podnikov do programov Spoločenstva. Ak ich účasť nebude považovaná za dostatočnú, mal by byť stanovený minimálny povinný percentuálny podiel.

2.4.6

Verejné obstarávanie je dôležitým nástrojom, ktorý pomáha malým a stredným podnikom rozvíjať svoje aktivity. Zapojenie malých a stredných podnikov by sa malo dôsledne monitorovať a mali by byť vytvorené opatrenia, ktoré by zjednodušili ich prístup k verejným zákazkám. Je preto potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov.

2.4.7

Na úrovni Komisie by mala byť vytvorená koordinačná štruktúra reálnej, účinnej a efektívnej politiky malých a stredných podnikov vo všetkých programoch, krokoch a legislatívnych opatreniach.

2.4.8

Je potrebné podniknúť špecifické aktivity na šírenie a využitie osvedčených postupov v oblasti MSP a zlepšovanie konkurencieschopnosti, predovšetkým v regiónoch, ktoré majú úroveň rozvoja nižšiu ako je európsky priemer. Iniciatívy tohto druhu by sa mali realizovať prostredníctvom organizácií MSP.

3.1

Lisabonská stratégia je najviac známa, zjednodušene povedané, ako záväzok vytvoriť z Európy do roku 2010 najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na vedomostiach. Okrem všeobecného rámca Rada v júni v Santa Maria da Feira schválila Chartu malých podnikov.

3.2

Výbor pripomína, že Lisabonský mandát zo dňa 24. marca 2000 už od začiatku:

3.3

Na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2005 pristúpila Rada k strednodobému preskúmaniu Lisabonskej stratégie a rozhodla sa opätovne spustiť celý proces tým, že sa znovu zameria na rast a zamestnanosť ako hlavné európske politické priority. V oblasti integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (1) bola dosiahnutá dohoda, ktorá by mala podporiť súdržnosť reformných opatrení a vytvoriť plán pre navrhovanie národných reformných programov.

3.4

Vo vývoji Lisabonskej stratégie je snaha o konkurencieschopnosť a rast zásadným prvkom pri vytváraní hospodárskej prosperity, zamestnanosti, ochrane kvality životného štýlu ako aj jeho zlepšenia. Vyššia kvalita života, zlepšovanie sociálnej situácie a environmentálna udržateľnosť môžu byť tiež faktormi rastu. Oblasti, v ktorých Lisabonská stratégia zlyhala, sú najmä hospodársky a priemyselný rast a vytváranie väčšieho počtu lepších pracovných miest. V globálnej hospodárskej súťaži čelí Európa čoraz väčším ťažkostiam. Od zahájenia Lisabonského procesu EÚ absolvovala rozsiahle rozšírenie z 15 na 25 a potom na 27 členských štátov.

3.5

Výbor by chcel v prvom rade uviesť, že Lisabonská stratégia už umožnila dosiahnutie celého radu pozitívnych výsledkov, a to vrátane:

3.6

Napriek týmto pozitívam, prevláda názor, že Európa, ktorá uviazla medzi svojimi veľkými priemyselnými konkurentmi a objavujúcimi sa ekonomikami s nízkymi výrobnými nákladmi, ktoré vo veľkom využívajú nové technológie, čelí čoraz väčším konkurenčným výzvam. Niekoľko ukazovateľov vyvoláva obavy, napríklad:

3.7

Zároveň sa reformy Lisabonskej stratégie oneskorujú:

3.7.1

Na európskej úrovni sa členské štáty zaviazali dokončiť vytvorenie spoločného trhu v niekoľkých oblastiach (energia, služby, verejné obstarávanie, transeurópske siete, adaptácia verejných služieb), ale pri realizácii potrebných opatrení v časovom rámci narazili na prekážky.

3.7.1.1

Od roku 1990 navrhla Komisia na európskej úrovni množstvo iniciatív s cieľom v prvom rade lepšie pochopiť potreby a fungovanie malých a stredných podnikov a v druhom rade podporiť ich rozvoj a pomôcť lepšie využiť ich potenciál pri vytváraní pracovných miest. Tieto kroky boli v posledných rokoch posilnené prostredníctvom menovania vyslanca malých a stredných podnikov, schválenia akčného plánu pre podnikanie v roku 2004, úsilia o lepšiu tvorbu právnych predpisov a lepšieho prístupu k finančným prostriedkom (Európsky investičný fond EIF a Európska investičná banka EIB) a prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inováciu.

3.7.2

Na národnej úrovni sa výsledky líšia, pričom sa objavujú nedostatky, ktoré sa týkajú hlavne:

3.7.3

Nové členské štáty musia často prekonávať ďalšie znevýhodnenia spôsobené rozdielnym rozvojom, napríklad v zamestnanosti, technológiách alebo životnom prostredí, hoci niekedy sú tieto znevýhodnenia kompenzované opatreniami na obnovu, ktoré sú omnoho radikálnejšie než v pôvodných 15 členských štátoch EÚ.

3.8

V žiadosti Európskej rady z marca 2005 sa nachádza odkaz na správu vypracovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, pričom sú v nej uvedené výsledky konzultácií EHSV so svojimi partnermi v rámci členských štátov ako aj na európskej úrovni o implementácii Lisabonskej stratégie a úlohe sociálnych partnerov a iných zložiek organizovanej občianskej spoločnosti (2). Výbor v poslednom období publikoval niekoľko správ o Lisabonskej stratégii a jej špecifických aspektoch (3).

4.1.1

Veľká väčšina podnikov (99,8 %) v Európe patrí do kategórie malých a stredných podnikov. Typický európsky podnik je mikro podnik (91 %), 7 % tvoria malé podniky. Nie len, že väčšina podnikov je malých, do značnej miery sa tiež podieľajú na získavaní európskych pracovných skúseností (dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore) a ekonomickej aktivite (57 % HDP) (4).

4.1.2

S cieľom zlepšiť monitorovanie ekonomickej výkonnosti malých a stredných podnikov EHSV žiada Európsku komisiu, aby znovu spustila činnosť Európskeho monitorovacieho strediska pre malé a stredné podniky.

4.1.3

Malé a stredné podniky sú hlavnou silou vytvárajúcou pracovné miesta a predstavujú jeden z hlavných zdrojov príjmov štátneho rozpočtu (dane, DPH atď.), poskytujú možnosti na profesionálnu a sociálnu sebarealizáciu veľkej časti obyvateľstva a najmä jeho najaktívnejšej a najinovatívnejšej vrstvy, ktorá je stimulom pre hospodárstvo. Predstavujú tiež hlavnú zložku hospodárskej štruktúry, ktorá podporuje trhové hospodárstvo vyznačujúce sa flexibilitou, inováciami a dynamikou a je vhodným prostredím na zakladanie budúcich veľkých podnikov, najmä v nových odvetviach hospodárstva založených na komplexných technológiách.

4.2.1

Dôraz na konkurencieschopnosť potvrdzuje potrebu dosiahnuť trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť v otvorenej a globálnej ekonomike, tým že budeme viac využívať nové technológie, určovať efektívnejšiu odbornú prípravu, zaisťovať dobrú kvalifikáciu zamestnancov a zlepšovať produktivitu. Koncept kvality (kvality tovaru, služieb, právnych predpisov, riadenia, zamestnanosti, sociálnych vzťahov a životného prostredia) je ústredným prvkom stratégie.

4.2.2

S cieľom zabezpečiť ekonomickú stabilitu by mali členské štáty v priebehu ekonomického cyklu udržiavať svoje strednodobé rozpočtové ciele alebo prijať všetky potrebné opravné opatrenia. Z tohto dôvodu by sa členské štáty mali vyhýbať procyklickým fiškálnym politikám. Členské štáty vykazujúce schodok bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude trvalo udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave implementovaním štrukturálnych reforiem, podporou vonkajšej konkurencieschopnosti a prispievať k jeho náprave prostredníctvom fiškálnej politiky. Tieto opatrenia sú z dôvodu starnutia európskej populácie základnou požiadavkou.

4.2.3

EHSV si myslí, že iba zmenou hlavného zamerania hospodárskych politík, najmä makroekonomických politík, bude možné eliminovať v Európe prekážky, ktoré brzdia trvalo udržateľné a ďalekosiahlejšie hospodárske oživenie. EÚ musí pôsobiť zvnútra, ak má nasmerovať európske hospodárstvo späť na cestu rastu a plnej zamestnanosti. Toto si vyžiada vyrovnanú makroekonomickú politiku s deklarovaným cieľom: dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie, najmä úplnú zamestnanosť, posilniť konkurencieschopnosť, a reálne sa zaoberať povinnosťou sledovať trvalo udržateľný rozvoj v súlade so závermi summitu v Göteborgu.

4.2.4

EHSV pripomína, že cieľom menovej politiky by vo všetkých prípadoch malo byť dosiahnutie rovnováhy medzi cenovou stabilitou, hospodárskym rastom a zamestnanosťou. Malo by zmysel donútiť Európsku centrálnu banku (ECB), aby sa zamerala na stabilitu v širšom zmysle, čiže nielen na cenovú stabilitu, ale aj stabilitu z hľadiska rastu, úplnej zamestnanosti a sociálnej súdržnosti (5). Aby bolo možné dosiahnuť tieto výsledky, je dôležité zosúladiť národné rozpočty s politikami ECB a dodržiavať Pakt stability a rastu.

4.2.5

EHSV ďalej pripomína špeciálny význam služieb súvisiacich s podnikaním ako súčasť malých a stredných podnikov na dosiahnutie úspechu Lisabonského procesu a konkurencieschopnosti EÚ. Následne po súhlasnom oznámení Komisie (6) EHSV zdôrazňuje potrebu vytvoriť regulačné prostredie, v ktorom budú príslušné malé a stredné podniky schopné plniť požiadavky spoločnosti, s ktorými sú konfrontované.

4.2.6

EHSV tiež podporuje rozsiahlu analýzu potrebných podporných opatrení v 27 odvetviach priemyselnej výroby v dokumente Komisie o integrovanej priemyselnej politike, ale trvá na skutočnej implementácii politiky v koordinácii s členskými štátmi (7).

4.3.1

EHSV plne podporuje nedávny návrh Európskej komisie znížiť do roku 2012 administratívne zaťaženie podnikov o 25 % (9). Môže to viesť k zvýšeniu HDP EÚ o 1,5 %. EHSV nalieha na Komisiu, aby predložila jasnú stratégiu celkového zjednodušenia regulačného prostredia a predišla tak prípadným neúspechom (10).

4.3.2

Menšia administratívna záťaž umožní posilniť hospodársku dynamiku. Obmedzenie záťaže právnych a regulačných povinností si vyžaduje celoplošný prístup zo strany miestnych, regionálnych a národných orgánov, ako aj zo strany Európskej únie. Preto je nevyhnutné, aby boli právne predpisy dobre navrhnuté a primerané.

4.3.3

EHSV podporuje vytvorenie Rady pre hodnotenie vplyvu (na podniky), ktoré oznámila Komisia vo svojom strategickom prehľade na tému Lepšia tvorba právnych predpisov (11) a je zamerané na posilnenie kvality a účinnosti dôsledkových analýz. Jej rozsah pôsobnosti však nesmie byť obmedzený len na jednoduchú koordináciu, ale brať do úvahy aj kvalitu práce malých a stredných podnikov a analýzu ekonomických a sociálnych dôsledkov regulačných návrhov. Nové nariadenia na národnej úrovni i na úrovni Spoločenstva by mali byť kontrolované, aby sa mohol vyhodnotiť ich vplyv na MSP.

4.3.4

Je potrebné dôkladne preskúmať hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky nových alebo revidovaných právnych predpisov, aby sa určili potenciálne možnosti kompromisu a synergií medzi rôznymi cieľmi politík. Súčasná právna regulácia sa navyše posudzuje aj z hľadiska možností zjednodušenia a hodnotí sa jej vplyv na konkurencieschopnosť. Bolo by potrebné venovať špeciálnu pozornosť hodnoteniu vplyvu všetkých legislatívnych a regulačných návrhov Európskej komisie na nezávislé podniky, začlenením špecifického cieľa voči malým podnikom. Na záver je potrebné spomenúť, že sa pripravuje spoločný prístup k meraniu administratívnych nákladov nových a existujúcich právnych predpisov. Princíp „najprv myslieť v malom“ by mal byť vedúcim princípom pri preskúmaní platných právnych predpisov a vytváraní nových. Znamená to, že právne predpisy by mali brať do úvahy špecifickosť malých a stredných podnikov.

4.3.5

EHSV pripomína, že zlepšenie je dôležité najmä pre malé a stredné podniky, ktoré majú zvyčajne len obmedzené zdroje na zvládnutie administratívnych postupov zakotvených v právnych predpisoch Spoločenstva, ako aj národných právnych predpisoch.

4.3.6

Mali by byť podniknuté potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty implementovali všetky smernice včas a vysoko kvalitne a presvedčiť národné a regionálne vlády a legislatívne orgány, aby zahájili vlastný projekt zjednodušovania zameriavajúc sa na právne predpisy, do ktorých sa pri implementácii európskych právnych predpisov pridávali dodatky neobsiahnuté v pôvodných predpisoch („gold-plating“).

4.3.7

Väčšina politických subjektov na regionálnej, národnej a európskej úrovni nepozná dostatočne reálnu situáciu v malých podnikoch a ich skutočné potreby. Lepšie zapojenie zastupiteľských združení malých a stredných podnikov (12) na všetkých úrovniach je základnou podmienkou pre zlepšenie kvality politiky malých a stredných podnikov v Európe. Posilnenie združení malých podnikov je tiež jedným z hlavných prvkov Európskej charty malých podnikov (2000). Zastupiteľské združenia malých a stredných podnikov by mali byť do procesu prijímania rozhodnutí na všetkých úrovniach zapájané ako významné zainteresované strany.

4.3.8

EHSV dôrazne podporuje Európsku chartu pre malé podniky, ktorá sa ukázala byť dobrým nástrojom monitorovania dosiahnutého pokroku a identifikácie problémov, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, ako i nástrojom rozhodovania o členských štátoch, ktoré majú konať v záujme lepšej koordinácie podnikateľských politík v celej Európe. Je dôležité zachovať stále tempo procesu integrácie správ o realizácii charty do výročných správ lisabonskej agendy. Je potrebné neustále chartu aktualizovať a dopĺňať vzhľadom na revidovanú Lisabonskú stratégiu a proces veľkého rozšírenia Európskej únie.

4.4.1

Podnikanie je komplexný jav, ktorý združuje prvky zmyslu pre iniciatívu, podstúpenia rizika a inovácie. Malé a nové podniky prinášajú inovácie, zapĺňajú medzery na trhu, vytvárajú pracovné miesta a podporujú hospodársku súťaž, čím prispievajú k ekonomickej účinnosti.

4.4.2

Európska únia ako celok čelí nedostatku podnikateľskej činnosti v počiatočnom štádiu. Najnovšia správa GEM (Monitor globálneho súkromného podnikania) nezaraďuje žiaden členský štát Európskej únie medzi prvých 10 krajín (14). Na druhej strane, 8 členských štátov figuruje medzi poslednými 10 miestami s najnižšou úrovňou účasti (15).

4.4.3

Podnikanie je dôležité pre spoločnosť ako celok. Na podporu a zvýšenie povedomia o kultúre podnikateľského myslenia, ako aj pochopenia významu súkromného podnikania pre celkový vývoj krajiny výbor navrhuje, aby bol rok 2009 vyhlásený za Európsky rok súkromného podnikania. Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2010 sa uskutoční strednodobé preskúmanie viacerých relevantných programov Spoločenstva. Je potrebné vytvoriť pozitívny postoj verejnosti k podnikaniu. Uvedený rok by tiež poskytol príležitosť skonsolidovať a posilniť existujúce osvedčené postupy.

4.4.4

V rámci EÚ prevláda výrazná potreba uskutočniť zmeny v učebných plánoch vo vzdelávaní a odbornej príprave, a to najmä na úrovni vyššieho vzdelávania, prikladať väčší dôraz na pokrokové vzdelávanie v oblasti podnikania, strategickú hodnotu riadenia informácií a informačných a komunikačných technológií (IKT) a získavania kontaktov. Úloha škôl a univerzít je základným faktorom pri podpore podnikateľského zmýšľania medzi mladými ľuďmi. Odporúča sa napríklad aktívna účasť zástupcov podnikov na vzdelávaní ako aj zapojenie obchodných organizácií. Dôležité sú mediálne aktivity a obraz, ktorý o podnikoch prinášajú.

4.4.5

Politiky pomoci podnikom v ich začiatkoch a rozvoji by sa mali zintenzívniť, okrem iného aj vrátane rýchlejších opatrení s nižšími nákladmi na začiatku, čím by sa zlepšil prístup k rizikovému kapitálu, viacerým podnikateľským vzdelávacím programom, opatreniam určeným na uľahčenie prístupu k sieťam a verejnoprospešným službám a hustejšej sieti podporných služieb pre malé podniky. Okrem toho je potrebné prijímať politické rozhodnutia s cieľom reformovať daňové systémy, právne predpisy, prístup na trh, záchranné a reštrukturalizačné postupy ako aj dedičské právo. Potrebou je aj kultúrna zmena vzhľadom na postoj k bankrotu.

4.4.6

Dostupnosť financovania v prvých štádiách je zásadným problémom. V Belgicku zahájila vláda iniciatívy zamerané na preklenutie rozdielov. Príkladom je fond Arkimedes, ktorý vyzbieral 110 miliónov eur vo forme podielov alebo dlhopisov, ktoré sú ručené regionálnou vládou Flámska.

4.4.7

Rovnako dôležité je poskytovanie informácií a podporných služieb podnikom, najmä mladým podnikateľom. Programy mentorstva vo Flámsku (Belgicko) preukázali svoje opodstatnenie.

4.4.8

Strach z neúspechu má silný negatívny vplyv na potenciálne začínajúce podniky. Je nutné schváliť adekvátny sociálny rámec pre samostatne zárobkovo činné osoby. Samostatne zárobková činnosť by mala mať aj zjednodušenú možnosť druhej šance.

4.5.1

Mal by sa využiť potenciál jednotného trhu. Európska únia by teraz mala získať výhody z trhu, ktorý je väčší než trh USA alebo Číny, ale

4.5.2

Príťažlivosť Európskej únie ako miesta na investovanie závisí od veľkosti a otvorenosti jej trhov, jej regulačného prostredia a kvality infraštruktúry. Zvýšený prílev investícií zvýši produktivitu Európy, pretože úroveň pracovnej produktivity závisí od investícií do fyzického a ľudského kapitálu, ako aj do vedomostí a infraštruktúry.

4.5.3

Schopnosť európskych producentov konkurovať a prežiť na vnútornom trhu je veľmi podstatná pre ich konkurenčnú silu na svetových trhoch. Hoci je vnútorný trh tovarov relatívne dobre integrovaný, trhy služieb zostávajú právne či de facto dosť rozdrobené. Na podporu rastu a zamestnanosti a posilnenie konkurencieschopnosti musí byť vnútorný trh služieb plne funkčný a zároveň sa musí zachovať európsky sociálny model. Odstránenie daňových prekážok cezhraničných aktivít a zrušenie pretrvávajúcich prekážok pracovnej mobility by tiež pomohlo významne zvýšiť účinnosť. V konečnom dôsledku, úplná integrácia finančných trhov by zvýšila výkonnosť a zamestnanosť tým, že by umožnila účinnejšie prideľovanie kapitálu a vytvorila lepšie podmienky na financovanie podnikateľskej činnosti.

4.5.4

Vnútorný trh ešte stále nie je úplne prispôsobený malým a stredným podnikom, najmä v oblasti služieb. Vysoké administratívne zaťaženie pri cezhraničných operáciách a neprispôsobené európske normy bránia malým podnikom, aby uspeli na väčších trhoch.

4.5.5

Normy zohrávajú významnú úlohu v prístupe na trh. Súčasný normalizačný proces neberie dostatočne do úvahy špecifické črty remeselnej výroby a malých a stredných podnikov. Malé podniky musia byť lepšie zapojené do vypracovania európskych a medzinárodných noriem. Aj napriek silnej podpore štruktúram ako NORMAPME (17) zo strany Komisie je potrebné naďalej vyvíjať úsilie v prospech malých a stredných podnikov, najmä pre výrobu v malom a konkrétne prispôsobenú výrobu, pre štandardy s nižšími nákladmi, vyrovnanejšie zastúpenie v odborných výboroch a pre zjednodušenie certifikačných systémov.

4.5.6

Značný priestor na ďalšie zlepšenie sa napríklad vytvára v oblasti postupov verejného obstarávania. Signálom takéhoto zlepšenia by bol zvýšený podiel verejne oznamovaných verejných obstarávaní. Bolo by potrebné zamerať sa na možnosti malých a stredných podnikov zapojiť sa do postupov verejného obstarávania. EHSV podporuje Komisiu pri vytváraní stručného prehľadu osvedčených postupov, ktoré boli zaznamenané v tejto oblasti v členských štátoch EÚ, ale aj v Spojených štátoch a v Japonsku a viedli k rozšíreniu prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám.

4.5.7

Malé a stredné podniky musia v Európe čeliť 27 rôznym daňovým systémom, čo spôsobuje vznik obmedzujúcich nákladov na zosúladenie a vytvára vážne prekážky na vnútornom trhu. Náklady na zosúladenie sú pre malé podniky omnoho vyššie ako pre väčšie podniky (18). Očakáva sa zjednodušenie, ktoré by prospelo najmä malým a stredným podnikom.

4.6.1

V kontexte globalizovaného hospodárstva založeného na vedomostiach sa musia podniky neustále prispôsobovať zmenám. Úspešní podnikatelia potrebujú teraz, viac ako kedykoľvek predtým, pevný vedomostný základ a kvalifikáciu, aby mohli čeliť zvýšenej konkurencii a boli schopní zvíťaziť v inovačných pretekoch. Technologický rozvoj si od podnikateľov, ale aj zamestnancov, okrem iného vyžaduje neustále rozvíjanie nových schopností, najmä v oblasti IKT a získavanie najnovších vedomostí (19).

4.6.2

Od zavedenia Lisabonskej stratégie v roku 2000 boli v Európe jasne posilnené ciele odbornej prípravy a stratégie celoživotného vzdelávania, stále však musia byť ďalej zlepšované ako to uvádza hodnotiaca správa rámca činností v oblasti celoživotného rozvoja schopností a kvalifikácie za rok 2006, na ktorej sa v roku 2002 dohodli európski sociálni partneri (EKOZ, BusinessEurope, CEEP, UEAPME). V tejto súvislosti by sa mal nový integrovaný akčný program pre celoživotné vzdelávanie Spoločenstva tiež plne podieľať na tomto úsilí, pretože jeho oficiálnym cieľom je prispieť k realizácii lisabonských cieľov, najmä rozvoju Európskej únie ako pokrokovej spoločnosti založenej na vedomostiach, s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou.

4.6.3

Ako EHSV správne poznamenal (20), „…európske vzdelávacie programy patria k niekoľkým málo oblastiam činnosti Únie, ktoré sú zamerané priamo na európskych občanov. Cieľom nového programu preto musí byť podpora demokracie založenej na spoluúčasti a aktívom občianstve, rovnako ako aj podpora zamestnanosti a pružný trh práce.“ Keďže tento program spája hlavné európske programy mobility, konkrétne Leonardo da Vinci pre študentov technických smerov a mladých ľudí v začiatočnej odbornej príprave a mladých pracovníkov, ako aj Erasmus pre študentov, mali by byť jednoduchšie dostupné pre individuálnu mobilitu. Štúdium a práca v zahraničí na určitý čas nie len rozširuje vedomosti a zručnosti jednotlivca, ale tiež prispieva k lepšiemu pochopeniu Európy a európskeho občianstva. Okrem toho pomáha jednotlivcom, aby boli iniciatívnejší a otvorenejší v otázke prijímania zodpovednosti za vlastnú zamestnateľnosť v pracovnom živote.

4.6.4

EHSV tiež zdôraznil „mimoriadny význam možnosti prístupu malých a stredných podnikov k tomuto programu“ a „navrhuje špeciálny prístup k malým a stredným podnikom, zjednodušením príslušných postupov s cieľom zreálniť a zefektívniť ich účasť v týchto programoch“. V hospodárstve založenom na službách je najcennejšou hodnotou podniku ľudský kapitál. Aby podniky, a najmä malé a stredné podniky, mohli realizovať stratégiu rozvoja kvalifikácie, mali by byť navrhnuté prispôsobené podporné iniciatívy, ako napríklad konkrétne navrhnuté ponuky, finančná podpora, daňové stimuly, s cieľom pomôcť týmto podnikom investovať do neustálej odbornej prípravy.

4.6.5

Sociálny dialóg je dôležitým nástrojom pri prekonávaní hospodárskych a sociálnych problémov. Jedným z jeho hlavných prínosov je zlepšenie fungovania pracovného trhu a predvídanie zmeny. Sociálny dialóg ďalej prispieva k vytváraniu prostredia dôvery v podnikoch. Ak bude brať do úvahy špecifické črty a povahu pracovného prostredia a pracovných vzťahov, ako aj konkrétnu situáciu, v ktorej remeselníci a malé a stredné podniky pracujú a napredujú, možno sa mu tiež podarí poskytnúť malým a stredným podnikom konkrétne riešenia.

4.7.1

Cieľom Lisabonskej agendy je dosiahnuť, aby boli 3 % z celkového HDP určené na výskum a vývoj, z čoho musia dve tretiny pochádzať zo súkromného sektora. V súčasnosti prispieva súkromný sektor iba 56 percentami. Bohužiaľ musíme poznamenať, že Európa venuje na výskum a vývoj oveľa menší podiel HDP ako USA a Japonsko (1,93 % v porovnaní v 2,59 % v USA a 3,15 % v Japonsku). Okrem toho sa intenzite výskumu EÚ začína približovať Čína, ktorá dosiahne rovnaké hodnoty do roku 2010. Výskum a vývoj: v roku 2002 venoval súkromný sektor v Spojených štátoch na výskum a vývoj o 100 miliárd eur viac ako v Európe.

4.7.2

Budúci Európsky technologický inštitút, ktorého cieľom je dosiahnuť čo najväčšiu možnú mieru integrácie vzdelávania, výskumu a inovácie na vysokej úrovni, by mal jednoznačne uznať a zhodnotiť potenciál malých a stredných podnikov. Spolupráca medzi univerzitami a výskumnými centrami a podnikmi, najmä malými strednými podnikmi, by mala byť posilnená. Bolo by potrebné podporovať vedcov, aby nadväzovali kontakty s podnikmi. Nemožno podceňovať význam podpory transferu technológií prostredníctvom technologických centier a inkubátorov. Opatrenia na podporu poskytovateľov inovačných podporných služieb, ich skupinám a sieťam, by tiež mali byť stanovené v novom rámci štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie. Európski výskumní pracovníci by mali dostávať viac príležitostí v každom z 27 členských štátov EÚ. S cieľom zlepšiť prístup podnikov k výsledkom výskumu a jeho ekonomický dopad je potrebné zabezpečiť lepšiu propagáciu a šírenie týchto výsledkov.

4.7.3

Európa by mala v rámci EÚ vytvoriť harmonizované regulačné prostredie, ktoré by bolo priaznivo naklonené inovácii. Na ochranu inovačných aktivít a riešenie potrieb európskych podnikov sú potrebné nové návrhy na zavedenie priemyselného patentu na úrovni Európskeho spoločenstva. Takýto systém by mal zaviesť znížené poplatky pre malé a stredné podniky a riadnu štruktúru zabezpečenia pri konaní o priemyselnom patente.

4.7.4

Európska komisia vo svojom najnovšom oznámení uznáva potrebu rozšíriť definíciu inovácie s cieľom zamerať sa na malé a stredné podniky a vziať do úvahy inovácie iného ako technického charakteru vo všetkých odvetviach hospodárstva. Tento nový prístup musí byť teraz implementovaný vo všetkých politických oblastiach, aby ho mohli využívať malé podniky.

4.7.5

Je nevyhnutne potrebné, aby malé a stredné podniky aktualizovali kvalifikáciu svojho súčasného ľudského kapitálu a do produkcie a inovácie zapojili akademických pracovníkov. Siedmy rámcový program by mal poskytnúť podporu malým a stredným podnikom, aby spustili moderný technologický výskum a výrobné postupy, ale taktiež ostatné formy inovácie dôležité v štruktúre malých a stredných podnikov.

4.7.6

Potrebné zdroje na úrovni EÚ by mali byť poskytnuté z programu CIP, z rámcového programu pre výskum, štrukturálnych fondov a vzdelávacích programov, ak máme spomenúť tie najdôležitejšie. Zložitou a chúlostivou úlohou bude koordinácia politík, vrátane zdrojov, najmä preto, že dostupné európske finančné zdroje sú relatívne obmedzené vzhľadom na potreby a dopyt. S cieľom zabezpečiť využitie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na spolufinancovanie programov pre inovatívne malé a stredné podniky, začínajúce podniky a prevody podnikov (čiže prostredníctvom európskych investičných fondov – JEREMIE), je potrebné prijať adekvátne opatrenia na úrovni členských štátov a dôkladne monitorovať ich efektívnosť a dostupnosť.

4.7.7

Zavedenie nových vyspelých výrobných metód a strojov, najmä pre malé a stredné podniky, si bude vyžadovať poskytovanie úverov za výhodných podmienok. EIB a EIF by mali byť úzko zapojené do práce odvetvových a medziodvetvových plánovacích skupín.

4.7.8

Malé a stredné podniky by mali byť vedené k rozsiahlejšiemu využívaniu aplikácií IKT, ktoré im môžu znížiť náklady, zvýšiť produktivitu a posilniť ich konkurencieschopnosť.

4.8.1

Európske štúdie poukazujú na to, že približne jedna tretina európskych podnikateľov, najmä majiteľov rodinných podnikov, v priebehu nasledujúcich 10 rokov odíde. Odhaduje sa, že to ovplyvní asi 690 000 podnikov a poskytne 2,8 mil. pracovných miest. Prevody by mali byť podporované ako výhodné alternatívy začínajúcich podnikov.

4.8.2

Na rozdiel od minulosti sa stále viac prevodov podnikov uskutočňuje mimo rodiny, na tretie strany. Vzrastá tiež záujem o prevzatie zabehnutého podniku viac než o jeho zakladanie od úplného začiatku. Výskum preukázal, že 96 % prevodov podnikov prekoná prvých päť rokov v porovnaní len s 75 % novo založených podnikov.

4.8.3

Prvou úlohou je teda vytvorenie platformy a jednoduchšie zosúladenie potenciálnych kupcov a predajcov podnikov. Táto oblasť trhu by mala byť transparentná, aby sa zvýšila možnosť nadväzovania kontaktov a zabezpečila kontinuita exitujúcich životaschopných podnikov. Nevyhnutná je vysoká kvalita služieb akými sú sprostredkovanie, konzultácie a zachovania dôvernosti. Vo väčšine európskych krajín sa nachádzajú vládne alebo vládou podporované trhy na prevody podnikov (22). Je potrebné rozvíjať tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch EÚ.

4.9.1

Malým a stredným podnikom a najmä novovzniknutým podnikom, prevodom podnikov a podnikateľským subjektom v oblasti inovácie by mal byť umožnený lepší prístup k financovaniu, aby mohli naplno rozvinúť svoj potenciál a podporovať hospodársky rast a vytvárať viac pracovných miest v Európe. Systémy na rozdelenie rizika, akými sú vzájomné a verejné záručné schémy, sa preukázali ako veľmi účinné nástroje, pričom by mali byť naďalej podporované tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov.

4.9.2

Dostupnosť financovania pri rozumných nákladoch pre nové podniky, malé a stredné podniky a rýchlo sa rozvíjajúce podniky: toto si vyžaduje udržanie úrokových sadzieb a rizikových poplatkov na rozumnej úrovni ako aj racionalizáciu systémov vládnej pomoci.

4.9.3

Vedenie konzultácií malých a stredných podnikov s ich združeniami by malo byť posilnené a podporované. Je taktiež potrebné zaviesť finančné nástroje prispôsobené potrebám a prostriedkom malých podnikov. EHSV vyzýva Komisiu a EIB/EIF na financovanie inovácie v malých podnikateľských subjektoch vo forme rizikového kapitálu a záručných schém.

4.9.4

Spoločnosti v oblasti rizikového kapitálu a obchodní anjeli zohrávajú dôležitú úlohu v prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu. S cieľom zmenšiť nedostatky vo financovaní kapitálu je potrebné podporiť vytváranie vzťahov medzi spoločnosťami v oblasti rizikového kapitálu a obchodnými anjelmi na jednej strane a (začínajúcimi) podnikateľmi na strane druhej.

4.9.5

Záručné systémy preukázali svoju účinnosť aj pri využívaní zdrojov na podporu malých podnikov. Caisse Mutuelle de Garantie de la Mécanique (CMGM) vo Francúzsku má 45 ročnú skúsenosť v tejto oblasti. Tento peňažný ústav ponúka bankové záruky na skoro všetky úvery (investičné úvery, prevod podnikov, bankové záruky, hotovostné úvery), ktoré poskytuje podnikateľským subjektom. Tieto subjekty nadobudnú podiely na ich kapitále a záručnom fonde. Tento systém umožňuje znížiť záruky, ktoré sú vyžadované od podnikateľov, umožňuje poskytovať väčšie úvery a ponúka podnikateľovi bezpečnostnú sieť voči poskytovateľovi úveru. V oblasti prístupu k financovaniu a záručným fondom určeným malým a stredným podnikom je potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ.

4.10.1

EÚ sa musí chopiť príležitostí, ktoré sa naskytli otvorením rýchlo rastúcich trhov v Ázii, akými sú Čína a India. EÚ musí zároveň riešiť následné nové medzinárodné rozdelenie pracovnej sily, najmä preto, že Čína sa začína viac špecializovať na tovary s vysokou pridanou hodnotou a India sa rozvíja ako celosvetové centrum externalizácie. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať jednotný postoj vo vzťahu k tretím krajinám, aby sa tak zlepšili podmienky prístupu na trh pre podniky EÚ.

4.10.2

Hoci jednotný trh funguje už viac ako 14 rokov, mnoho podnikov stále pracuje len vo vlastnej krajine. Jazykové bariéry, pretrvávajúce legislatívne a regulačné rozdiely a nedostatok poznatkov o ostatných trhoch predstavujú hlavné prekážky. EHSV víta vytvorenie podporných služieb pre podnikateľov, ktoré sú porovnateľné k programu Passport to export (exportný pas) vo Veľkej Británii (23). Mal by sa tiež podporovať prístup malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu.

4.10.3

Mali by byť vytvorené adekvátne podporné systémy na podporu cezhraničnej činnosti ako aj činnosti v rámci Európskej únie a na iných trhoch.

4.10.4

EHSV zdôrazňuje, že v dokumentoch Komisie o obchodnej politike by sa mala venovať špeciálna pozornosť malým a stredným podnikom (stratégia prístupu, obranné nástroje a globálna Európa).

Ú. v. EÚ c 24, 31.1.2006, Lepšia tvorba právnych predpisov, prieskumné stanovisko na žiadosť predsedníctva VB, spravodajca: pán Retureau.

Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, Ako zlepšovať implementáciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, stanovisko z vlastnej iniciatívy, spravodajca pán van Iersel.

Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, Aktualizácia a zjednodušenie acquis communautaire, KOM(2003) 71, konečné znenie, spravodajca pán Retureau.